Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, October 31, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/133/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7522205472
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7522205472.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov
senátu Mgr. Miloša Greguša a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej v spore navrhovateľov 1/ A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., 2/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. D. XX, XXX XX F., 3/ G.
B., H. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. D. XX, XXX XX F., právne zast.: JUDr. Tomášom Sabadošom,
advokátom so sídlom Floriánska 19, 040 01 Košice, (právni nástupcovia pôvodného navrhovateľa v 1/

rade neb. E. B., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom D. D. XX, XXX XX F., zomr. XX.XX.XXXX) proti
zapísaným vlastníkom nehnuteľností 1/ I. J., nar. X.X.XXXX, bytom D. D. XXX, XXX XX F., 2/ E. D.,
nar. X.X.XXXX, trvale bytom H. X, XXX XX D. X/ B. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. K. H. X, XXX XX
L., 4/ M. K., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XX, XXX XX H., 5/ L. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. D. XX,
XXX XX F., 6/ E. E., nar. XX.X.XXXX, bytom D. D. XX, XXX XX F., 7/ E. M. J., nar. X.X.XXXX, bytom
P. X, XXX XX D., 8/ Q. R., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XX, XXX XX S., 9/ T. K. F., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom H. XX, XXX XX D. XX/ L. F., nar. XX.X.XXXX, bytom D. D. XX, XXX XX F., 11/ S. K., nar.
X.XX.XXXX, bytom D. D. XX, XXX XX F., 12/ M. B., nar. XX.X.XXXX, bytom D. D. XX, XXX XX F., 13/
U. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. X, XXX XX D., 14/ V. C., nar. X.XX.XXXX, bytom D. D. XX, XXX XX
F. a 15/ W. K., nar. X.X.XXXX, bytom X. X. X, XXX XX S., za účasti Slovenského pozemkového fondu,
so sídlom Búdková 36, Bratislava a Lesy Slovenskej republiky, š.p., so sídlom Nám. SNP 8, Banská
Bystrica, o návrhu na vydanie rozhodnutia o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,

o odvolaní odporcu v 5. rade proti uzneseniu Mestského súdu Košice č.k. K3-16Vyd/3/2022-86 zo dňa
31. mája 2024 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd v odvolacom konaní pokračuje na strane navrhovateľa v 1. rade E. B., nar. XX.X.XXXX,
zomrelom XX.XX.XXXX, naposledy bytom D. D. XX, XXX XX F. s jeho dedičmi: 1) A. B., nar. XX.X.XXXX,
bytom C. XX, XXX XX D. a 2) E. B., nar. XX.X.XXXX, bytom D. D. XX, XXX XX F. a 3) G. B., H. D., nar.

X.XX.XXXX, bytom D. D. XX, XXX XX F. (navrhovateľka v 2. rade).

P o t v r d z u j e uznesenie súdu 1. inštancie v napadnutých výrokoch I. a II.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) napadnutým

uznesením odmietol námietky B. K. a L. N. (výrok I.) a potvrdil, že navrhovatelia E. B. a G. B. nadobudli
ku dňu 1.1.1992 vydržaním vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území
D. D., obec D. D., N. D. - D. A. H. „Y.“ D. C. XXX/XX N. L. XXXX M., druh: trvalý trávny porast a reg. „Y.“
D. C. XXX/XX N. L. XX M., druh: zastavaná plocha a nádvorie podľa geometrického plánu č. 24/2018
vyhotovenom E. G. dňa 13.3.2018 a úradne overenom Okresným úradom Košice-okolie dňa 16.3.2018
pod č. 326/2018 v podiele 1/1 k celku, ktorý patrí do ich bezpodielového spoluvlastníctva (výrok II.)

a žiadnej zo strán sporu nepriznal náhradu trov konania (výrok III).2. Súd prvej inštancie, tak rozhodol o návrhu, ktorým sa navrhovatelia domáhali, aby súd potvrdil
vydržanie vlastníckeho práva navrhovateľov k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom
území D. D., obec D. D., okres Košice-okolie - k parcelám reg. „C“ KN č. 289/70 o výmere 1461

m2, druh: trvalý trávny porast a reg. „C“ KN č. 289/71 o výmere 39 m2, druh: zastavaná plocha a
nádvorie podľa geometrického plánu č. 24/2018 vyhotovenom E. G. dňa 13.3.2018 a úradne overenom
Okresným úradom Košice-okolie dňa 16.3.2018 pod č. 326/2018 v podiele 1/1 k celku, ktorý patrí do
ich bezpodielového spoluvlastníctva. Návrh skutkovo odôvodnili tým, že Miestny národný výbor Košický
Klečenov prostredníctvom Rady pridelil časť pozemku (parcela reg. E č. 289/53, zapísaná na liste

vlastníctva č. XXX, kat. úz. D. D.) vo výmere 15 árov za sumu 1.500,00 Kčs do ich vlastníctva. Predmetný
pozemok navrhovatelia užívajú nerušene od roku 1974, pozemok majú po celý čas oplotený a hranice
ich pozemku nikto nikdy nespochybnil. V roku 2009 chceli navrhovatelia zosúladiť skutkový a právny stav
mimosúdnou cestou a snažili sa darovacou zmluvou o evidenčné prevedenie vlastníckych podielov k
pozemku. Podarilo sa im získať podpisy 15 podielových spoluvlastníkov z vtedajších 18, čo preukazuje,
že dotknutí podieloví spoluvlastníci si sú vedomí, že pozemok bol pridelený obcou do vlastníctva

navrhovateľov. Ich situácia je v obci známa a táto im potvrdila uvedené skutočnosti. Navrhovatelia majú
za to, že k vydržaniu pozemku došlo po 10 rokoch od jeho pridelenia t.j. dňa 18.3.1984. V čase pridelenia
pozemku a jeho zaplatenia boli navrhovatelia manželmi a kúpnu cenu za pozemok zaplatili z peňazí
patriacich do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Predmetný pozemok je vyznačený v geometrickom
pláne č. 24/2018 a je rozdelený na dve parcely - č. 289/70 o výmere 1.461 m2 a č. 289/71 o výmere

39 m2. Súčet výmer týchto dvoch parciel je presne 1.500 m2. Navrhovatelia mali za to, že na základe
rozhodnutia o pridelení pozemku im tento aj vlastnícky patril bez nutnosti uskutočniť akékoľvek ďalšie
právne úkony. Pozemok užívali v celosti, nerušene a s vedomím, že im bol pridelený a za tento aj riadne
zaplatili. Neexistovala žiadna pochybnosť, ktorá by uvedené tvrdenia vyvracala.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 205 ods. 1, 2 zák. č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) v znení účinnom do 31.12.1991, § 9 ods.1 veta prvá, ods. 3
vyhlášky Ministerstva financií č. 104/1966 Zb. o správe národného majetku, § 65 ods. 1 Hospodárskeho
zákonníka a po preskúmaní návrhu navrhovateľov a námietok dvoch spoluvlastníkov mal súd za to, že
podané námietky nie sú dôvodné. Uvedení podieloví spoluvlastníci neosvedčili, že majú k nehnuteľnosti

vecné právo, ktoré môže byť vydržaním dotknuté. Tvrdenia navrhovateľov o nadobudnutí vlastníckeho
práva vydržaním k prejednávaným nehnuteľnostiam neboli vyvrátené. Navrhovatelia predloženými
listinnými dôkazmi preukázali, že im bol štátom pridelený pozemok vo výmere 1.500 m2, za ktorý
zaplatili sumu 1.500 Kčs. Aj keď nehnuteľnosť nie je v predloženom prídele identifikovaná parcelným
číslom, vyplýva z neho pridelenie pozemku na prídomovú záhradku. K prideleniu došlo dňa 18.3.1974,

pričom pozemok na výstavbu rodinného domu bol navrhovateľom pridelený dňa 10.8.1973 t.j. 7
mesiacov predtým, kde ONV o.i. konštatuje, že navrhovatelia nemajú iný stavebný pozemok ani rodinný
dom. Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že o pridelení pozemku rozhodoval príslušný ONV,
avšak v určitých prípadoch týmto oprávnením disponovalo aj MNV, ktoré malo pozemky vo svojom
obvode vo svojej správe. Nemožno preto vyvodiť, že k prideleniu pozemku na prídomovú záhradku

došlo nezákonným spôsobom. Navrhovatelia disponovali prídelom, na podklade ktorého sa dôvodne
domnievali, že im pozemok patrí. Aj keď na prídele absentuje špecifikácia prideleného pozemku, z
umiestnenia a rozlohy pozemku, ktorým navrhovatelia od roku 1974, popri pozemku pridelenom im v
roku 1973 dlhodobo disponujú, je zrejmé, že ide o pozemok vo výmere 1500 m2 nachádzajúci sa pri
ich rodinnom dome. Ide teda o pozemok, ktorý im bol pridelený ako prídomová záhradka. Vychádzajúc

zo záverov vyššie uvedených nálezov Ústavného súdu SR súd posudzoval konkrétne okolnosti prípadu
a dĺžku uplynutého času, či tieto nevyvažujú nedôslednosť týkajúcu sa formálnych náležitostí a držba
by tak mohla byť považovaná za oprávnenú. Navrhovateľom bol riadne, štátnou organizáciou pridelený
pozemok na užívanie, zaplatili z neho odplatu, a teda sa dôvodne domnievali, že im pozemok patrí,
čo zakladá ich dobromyseľnosť vstupu do držby pozemku. Pozemok navrhovatelia dlhodobo nerušene

užívali. V čase vstupu navrhovateľov do držby Občiansky zákonník neupravoval možnosť nadobudnutia
vlastníckeho práva vydržaním. Novela Občianskeho zákonníka účinná od 1.4.1984 pripúšťala možnosť
nadobudnutia vlastníckeho práva týmto spôsobom. Bol však obmedzený rozsah subjektov, ako aj
predmetov vydržania. Novelou účinnou od 1.1.1992 boli tieto obmedzenia odstránené. V súvislosti s
vydržaním vlastníckeho práva k pozemku predmetná novela umožnila započítanie nepretržitej držby

vykonávanej aj pred 1.1.1992, pričom držbu nekvalifikovala odlišne v porovnaní s predchádzajúcou
právnou úpravou. Ak teda držiteľ pozemku (t.j. ten, kto s pozemkom nakladal ako s vlastným) spĺňal
k 1.1.1992 podmienku nepretržitej držby trvajúcej po dobu desať rokov, a zároveň bol držiteľom
oprávneným (t.j. bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu pozemok patrí),nadobudol k tomuto dňu vlastnícke právo k pozemku vydržaním (§ 135a, 132a ods.1 a 872 ods.6 vtedy
platného Občianskeho zákonníka). Vychádzajúc z vyššie uvedeného skutkového stavu súd dospel k
záveru, že navrhovatelia splnili všetky podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva k prejednávanej

nehnuteľnosti, a preto podanému návrhu na potvrdenie vydržania vyhovel a podané námietky odmietol.
V zhode s § 872 ods.6 Občianskeho zákonníka k vydržaniu došlo nepochybne k 1.1.1992.

4. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak nie je ustanovené inak. Nepriznanie náhrady trov konania je zásadou

mimosporového konania. Súd v danom prípade nezistil dôvody, pre ktoré by bolo v zmysle ust. § 55
CMP s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé priznať náhradu trov konania.

5. Uznesenie vo výroku I. a II. napadol včas podaným odvolaním odporca v 5. rade (ďalej ako
„odvolateľ“) s návrhom, aby ho odvolací súd zrušil ako nezákonné. Odvolateľ v odvolaní neuviedol
žiadne konkrétne odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Dôvodil, že sa súd v napadnutom

uznesení dôsledne nevysporiadal s námietkami zo dňa 19.04.2023, ktoré podal spolu s odporcom
v 3. rade z dôvodu, že v predložených námietkach je jednoznačne vyvrátené tvrdenie navrhovateľov,
že vlastníkmi predmetných nehnuteľností podľa vyššie citovaného geometrického plánu sa stali na
základe ich vydržania, ku ktorému predložili podľa ich tvrdenia právne relevantné dôkazy. Poukázal
na skutočnosť, že v roku 1974 nemohla Rada Miestneho národného výboru v Košickom Klečenove

prideliť časť pozemku na prídomovú záhradku vo výmere 15 ár za cenu 1ár/3.- Kčs, spolu vo
výške 1500,- Kčs. Podľa jeho názoru tento doklad, vrátane potvrdenia zo dňa 15.01.1974 nemôže
tvoriť v žiadnom prípade právny titul, na základe ktorého sa mali stať navrhovatelia oprávnenými
a dobromyseľnými užívateľmi uvedených pozemkov. Zdôraznil, že v čase vydania uvedených dokladov
nebolo v kompetencii Miestneho národného výboru Košický Klečenov prideľovanie nehnuteľností

už aj s prihliadnutím na tom, že predmetné nehnuteľnosti boli a sú aj momentálne v podielovom
spoluvlastníctvevšetkýchpodielovýchspoluvlastníkov,resp.ichprávnychnástupcovpodľavýpisuzPKV
č. XXX, ktorý bol predložený ako príloha k námietkam zo dňa 19.04.2023. V zmysle PKV č. XXX boli
v roku 1974 podielovými spoluvlastníkmi jednak spoluvlastníci uvedení v tejto PKV, ale predovšetkým
ich právni nástupcovia, ktorí sú momentálne na základe PKV č. XXX zapísaný na LV č. XXX, v k. ú. D.

D.. Uviedol, že navrhovatelia v liste zo dňa 15.05.2023 sa zmienili o tom, že MNV Košický Klečenov
nemal v kompetencii prideľovanie, a už vôbec nie odpredaj nehnuteľností. V tomto vyjadrení samotní
navrhovatelia dôkladne špecifikujú, za akých okolností mohlo dôjsť k nadobudnutiu nehnuteľností v
rokoch 1973 až 1974. V tejto súvislosti navrhovatelia uviedli nadobudnutie pozemku parc. č. 289/69
a č. 289/65, ktoré na základe doporučenia Rady MNV v Košickom Klečenove pridelil menovaným

pozemok parc. č. 259/65 vo výmere 688 m2 na stavbu rodinného domku v osade Borda v k. ú. obce
Košický Klečenov. Konštatoval, že navrhovatelia správne uviedli, že im Finančný odbor Okresného
národného výboru Košice – vidiek v Rozhodnutí č. 5807/1973 zo dňa 10.08.1973 pridelil predmetný
pozemok. Ku dňu podania odvolania predmetný pozemok pozostáva z parciel reg. „C“ č. 689/65 vo
výmere 551 m2 a parc. reg. „C“ č. 289/69 vo výmere 137 m2. Rovnako správne v predmetnom vyjadrení

uviedli, že prideľovanie pozemkov v tom čase patrilo vyslovene do kompetencie Finančného odboru
ONV Košice – vidiek a tým jednoznačne preukázali, že Rada MNV v Košickom Klečenove nemohla
prideliť, ani odpredať pozemok vo výmere 15 ár bez jeho špecifikácie, čo je dokladované listami MNV
Košický Klečenov zo dňa 18.03.1974 a potvrdenkou zo dňa 15.01.1974. Odvolateľ predložil rozhodnutie
Okresného úradu Košice – okolie, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva č. j.

98/00869/Rk zo dňa 23.07.1998, ktorým uvedený orgán štátnej správy na pozemkovom úseku rozhodol
a zároveň potvrdil, že navrhovatelia uvedení vo výpise z PKV č. XXX nadobudli pozemky uvedené
v tomto výpise vydržaním, a to dňom 01.06.1998. V zmysle tohto rozhodnutia sa jeho nebohý otec stal
podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných v PKV č. XXX v spoluvlastníckom podiele 1/16
– iny k celku s tým, že Darovacou zmluvou od jeho nebohého otca získal jeho spoluvlastnícky podiel

zapísaný na LV č. XXX, v k. ú. D. D. pod B/7 a následne odkúpil aj spoluvlastnícky podiel zapísaný
pod B/9 v 1/16 – ine k celku. Zároveň týmto rozhodnutím potvrdil orgán štátnej správy na pozemkovom
úseku, že podieloví spoluvlastníci zapísaní v PKV č. XXX sa stávajú podielovými spoluvlastníkmi s tým,
že navrhovateľ v 1. rade E. B. sa stal podielovým spoluvlastníkom všetkých pozemkov v citovanom
PKV v spoluvlastníckom podiele 1/16 – iny k celku. Tým bolo jednoznačne preukázané, že v žiadnom

prípade sa E. B. nestal vlastníkom prídomovej záhradky vo výmere 15 ár na základe potvrdenia MNV
v Košickom Klečenove pod č. 201/1974 zo dňa 18.09.1974 a následne potvrdenky zo dňa 15.01.1974.
Podotkol, že v prípade, ak by od roku 1974 bol E. B. vlastníkom novovytvorených pozemkov podľa
geometrického plánu, nemohlo by dôjsť k duplicitnému získaniu jeho vlastníckeho práva vydržanímvzmyslepredmetnéhorozhodnutia.Ďalejodkázalnasvojenámietkyzodňa19.04.2023,sktorýmisasúd
prvej inštancie v napadnutom uznesení nevysporiadal a vychádzal len z predloženého návrhu, pričom
absolútne nebral do úvahy vyjadrenie navrhovateľov, ktoré predložili súdu. Práve aj toto vyjadrenie

potvrdilo rozpor v nadobúdaní nehnuteľností, ktoré žiadajú získať navrhovatelia na základe vydržania,
keďže z tohto vyjadrenia jednoznačne vyplýva, na základe akého postupu mohlo dôjsť ku prideleniu
pozemku do osobného užívania, ale len zo strany Okresného národného výboru Košice – vidiek, nie
zo strany MNV v Košickom Klečenove tak, ako to tvrdili a svoj návrh opierali navrhovatelia. Záverom
dodal, že ako podielovému spoluvlastníkovi v 2/16 – inách k celku k predmetným pozemkom, ktoré

navrhovatelia žiadajú nadobudnúť do BSM ku dňu podania odvolania nebolo ponúknuté ich odkúpenie,
pričom návrh darovacej zmluvy z roku 2009, ktorý odmietol podpísať mal nelogicky a protizákonný
Čl. I – Predmet darovacej zmluvy. Podľa tohto návrhu malo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva
k novovytvorenému pozemku parc. č. 289/68 – trv. tráv. porasty vo výmere 1817 m2 v prospech
obdarovaného, pričom nebolo a nie je známe, odkiaľ a akým spôsobom žiadal obdarovaný nadobudnúť
výmeru 1817 m2. Uvedené malo za následok následné odmietnutie podpísania predloženého návrhu

zmluvy a nakoľko obdarovaný mal byť E. B. – syn aktuálneho navrhovateľa v 1. rade, je nepochopiteľné,
z akých dôvodov a na základe akého právneho titulu mal nadobudnúť menovaný vlastnícke právo
k výmere 1817 m2, ktorý nezodpovedá ani spoluvlastníckemu podielu E. B. podľa výpisu z PKV č. XXX,
ani z predmetného rozhodnutia a už vôbec nie výmere podľa geometrického plánu č. 24/2018.

6.Navrhovateliavovyjadreníkodvolaniuodvolateľauviedli,ženesúhlasiasargumentáciouobsiahnutou
v odvolaní, nakoľko odvolateľ iba opätovne zopakoval svoje tvrdenia uvedené v liste označenom
ako Námietky k Uzneseniu sp. zn. 16Vyd/3/2022 zo dňa 20.októbra 2022, s ktorými sa súd prvej
inštancie vysporiadal v Uznesení. Poukázali na to, že odvolateľ v odvolaní tvrdí, že sa súd dostatočne
nevysporiadal s námietkami, ktoré adresoval tunajšiemu súdu vo vzťahu k Uzneseniu. Odvolateľ

vytýkal, že v roku 1974 nemohla Rada MNV v Košickom Klečenove prideliť časť pozemku na
prídomovú záhradku vo výmere 15 árov. V tejto súvislosti majú navrhovatelia za to, že súd na základe
dôkazov a podkladov, ktoré mu predložili, aby vo veci rozhodol uvedené tvrdenie odvolateľa vysvetľuje
dostatočným spôsobom, a to s prihliadnutím na odsek 24 odôvodnenia Uznesenia, ktorý citovali.
Ďalej argumentovali, že odvolateľ predložil listinu označenú ako Rozhodnutie č. 98/00869/Rk zo dňa

23. júla 1998 (ďalej len „Rozhodnutie“), ktorým argumentoval contra legem pridelenie pozemkov.
V tejto súvislosti dali ďalej do pozornosti bod 2.1. tohto vyjadrenia, ako aj odseky 21 a primárne
navrhovateľmi citovaný bod 27 odôvodnenia Uznesenia. Podotkli, že Rozhodnutie, ktoré odvolateľ
predložil,neobsahujeaniparcelyidentickésparc.číslomnehnuteľností,ktorébolipredmetomvydržania,
nehovoriac o tom, že k vydržaniu predmetných nehnuteľností, ktoré boli predmetom Uznesenia došlo

pred rokom 1998. Majú za to, že tak, ako uviedli aj v Návrhu na potvrdenie vydržania zo dňa 21. júla
2021, k splneniu podmienok na vydržanie predmetných nehnuteľností došlo už v roku 1984, t. j. po
desiatich rokoch od pridelenia týchto nehnuteľností. Uvedené jednoznačne vyplýva z podkladov, ktoré
tvorili prílohu tohto Návrhu. Ďalej poukázali na to, že vydržanie je originárny spôsob nadobudnutia
vlastníckeho práva. V prípade splnenia zákonných podmienok k nemu dochádza priamo zo zákona. Pri

vydržanínemusínadobúdateľpreukázaťplatnýprávnydôvodnadobudnutiavlastníctva,alelenokolnosti
svedčiace o poctivosti nadobudnutia vlastníctva. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok
nadobúdacieho titulu. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym.
Sú toho názoru, že odvolanie nie je dôvodné, nakoľko podmienky podľa predchádzajúceho bodu, t.
j. oprávnená držba, uplynutie zákonom určenej vydržacej doby a spôsobilý predmet vydržania splnili.

Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že
mu vec patrí, pričom poukázali na bod 26. Uznesenia. Záverom poznamenali, že odvolateľ nepredložil
žiaden relevantný dôkaz, na základe ktorého by vzišli pochybnosti o ich oprávnenej držbe vo vzťahu
k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom vydržania a z toho dôvodu považujú predmetné Odvolanie
za nedôvodné. Uzavreli, že súd prvej inštancie sa s námietkami odvolateľa adekvátne vysporiadal

a zodpovedal na všetky nim uvedené údajné nedostatky. Z vyššie uvedených dôvodov preto navrhli, aby
odvolací súd napadnuté Uznesenie potvrdil ako vecne správne.

7. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

8.Podľa§161ods.1a2CSPaktentozákonneustanovujeinak,súdkedykoľvekpočaskonaniaprihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.9. Odvolací súd na základe oznámenia právneho zástupcu navrhovateľov v 1/ a 2/ rade zistil, že
navrhovateľ v 1/ rade E. B., H. B., nar. XX.XX.XXXX zomrel. Dedičské konanie po navrhovateľovi
v 1/ rade ako po poručiteľovi bolo vedené na Mestskom súde Košice pod sp. zn. 70D/820/2024,

Dnot 187/2024 súdnou komisárkou E. M. X., ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.03.2025. Podľa
predmetného uznesenia bola schválená dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, uzavretou medzi pozostalou manželkou a dedičmi a dohoda dedičov o vyporiadaní dedičstva.
V dedičskom konaní boli ako dedičia zo zákona v 1. dedičskej skupine po poručiteľovi uvedení G. B., H.
D., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX D. D., manželka poručiteľa, A. B., H. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C. XX, XXX XX C., syn poručiteľa a E. B., H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX D.
D., syn poručiteľa.

10. Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa § 63 ods. 1 až 3 CSP ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí,
súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať (odsek 1).
V konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje
s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo
povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve (odsek 2). Ak to povaha sporu

pripúšťa, môže sa v konaní pokračovať aj pred skončením konania o dedičstve (odsek 3).

12. Podľa § 65 ods. 1 CSP, právny nástupca podľa § 63 a § 64 prijíma stav konania ku dňu zániku
procesnej subjektivity svojho predchodcu.

13. Podľa § 66 CSP, ak strata procesnej subjektivity nastane až po vyhlásení rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, postupuje súd podľa § 63 a 64; vyhláseným rozhodnutím zostáva súd viazaný.

14. Odvolací súd v predmetnej veci dospel k záveru, že povaha sporu pripúšťa, aby v odvolacom konaní
pokračoval, pričom mal za to, že v konaní je potrebné pokračovať s dedičmi navrhovateľa v 1/ rade,

preto podľa § 63 ods. 2 CSP rozhodol, že s týmito subjektmi, bude pokračovať v odvolacom konaní.

15.Rozsudokvovýroku(III.)nebolodvolanímnapadnutý;vtejtočastirozsudoknadobudolprávoplatnosť
(§ 367 ods. 3 CSP), a preto nebol v odvolacom konaní preskúmavaný.

16. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie odporcu v 5/ rade ako
podané včas (§ 362 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a
contrario CSP, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, z hľadiska odvolaním uplatnených odvolacích
dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných

podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

17. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd v prvom rade z úradnej povinnosti, či konanie
pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou, ktorá sa týka procesných podmienok. Posúdením
procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil

odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil
procesné vady, zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a), b) CSP.

18. Podľa § 392 CSP, odvolací súd rozhoduje rozsudkom, ak potvrdzuje rozsudok alebo mení rozsudok;
inak rozhoduje uznesením.

19. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

20. Odvolací súd primárne poukazuje na to, že konanie o potvrdení vydržania v zmysle § 359a CMP
je konanie s procesným postupom odlišným od sporového konania vo veci určenia vlastníckeho práva,kde má súd (a aj strany sporu) k dispozícii väčší priestor a procesné prostriedky potrebné na zisťovanie
skutkového stavu veci. Podľa dôvodovej správy k zákonu č. 68/2021 Z.z., ktorým sa s účinnosťou od 1.
mája 2021 zmenil a doplnil Civilný mimosporový poriadok o ustanovenie upravujúce konanie o potvrdení

vydržania, je uvedené konanie pomerne formálne a má znaky skôr registrového konania. V konaní o
potvrdení vydržania súd v zásade nenariaďuje pojednávanie, nevykonáva plnohodnotné dokazovanie,
ale skúma osvedčenie relevantných skutočností navrhovateľom. Súd vydá vyzývacie uznesenie podľa
§ 359f CMP, ak vo fáze skúmania návrhu na začatie konanie a dôkazných prostriedkov pripojených
navrhovateľom za účelom osvedčenia relevantných skutočností dospeje k záveru, že osvedčované

skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako pravdepodobné, čo však
nevylučuje, že práve na základe podaných námietok dotknutých osôb vymenovaných v § 359h CMP
dôjde k vážnym pochybnostiam o uplatnenom nároku s následkom zamietnutia návrhu podľa § 359i ods.
1 CMP. V konaní o potvrdenie vydržania podľa § 359a CMP sa predpokladá jednoznačné a hodnoverné
osvedčenie nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním.

21. Podľa § 359d ods. 2 CMP, návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať
okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ
splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúcim
vecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľnosti a
označeniedňa,keďnavrhovateľnadobudolvlastníckeprávoknehnuteľnostialeboprávozodpovedajúce

vecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety musí osvedčiť.

22. Napriek skutočnosti, že konanie o potvrdení vydržanie je upravené v Civilnom mimosporovom
poriadku, ide o civilné konanie, ktoré je možné začať len na návrh a na začatie konania ex offo
sa nepripúšťa. Upravujú sa základné obligatórne náležitosti v návrhu začatie konania a rozsah

bremena tvrdenia a dôkazného bremena navrhovateľa, keď navrhovateľ je povinný osvedčiť (preukázať
relevantnými, zväčša listinnými dôkazmi) skutočnosti, z ktorých vyplýva, že splnil zákonom ustanovené
hmotnoprávne podmienky vydržania, a teda že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo
právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Základným účelom a cieľom právnej úpravy je
zabezpečiť rýchle a efektívne posúdenie splnenia hmotnoprávnych podmienok vydržania navrhovateľa

súdom na základe skutočností uvedených v návrhu na začatie konania a na základe najmä listinných
dôkazov preukazujúcich navrhovateľom tvrdené skutočnosti. Vychádzajúc z osobitného charakteru a
zmyslu konania o potvrdení vydržania (deklarovanie vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti bez
nariadenia pojednávania tak, aby bola zabezpečená ochrana vlastníckeho práva a súčasne zachovaný
princíp právnej istoty) a vychádzajúc zo zákonodarcom uloženej povinnosti navrhovateľovi, ktorý iniciuje

toto konanie, osvedčiť v návrhu skutočnosti, z ktorých vyplýva, že si splnil zákonom ustanovené
hmotnoprávne podmienky vydržania, že uvedená právna úprava vyžaduje náležitú pozornosť a
dôslednosť navrhovateľa už pri podávaní návrhu podľa § 359d CMP, z ktorého následne súd pri
rozhodovaní (v spojení s dôkazmi k nemu pripojenými) vychádza.

23. V prejednávanej veci je zrejmé, že súd prvej inštancie si zabezpečil dostatok skutkových podkladov
pre záver o osvedčení návrhu navrhovateľov v danom druhu konania, vecne správne postupoval
súd prvej inštancie, ak skúmal, či navrhovatelia osvedčili splnenie predpokladov pre nadobudnutie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním. Vydržanie vlastníckeho práva je zákonom vymedzené
ako nadobudnutie vlastníckeho práva v dôsledku kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom

stanovené dobu (§ 134 Občianskeho zákonníka). Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie
vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá
viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti“ (§ 130 OZ).
Základnými predpokladmi vydržania sú teda spôsobilý predmet vydržania, spôsobilý subjekt vydržania,
uplynutie vydržacej doby a oprávnená držba, a to počas celej zákonom ustanovenej vydržacej doby.

24. Odvolateľ v písomných podaniach dôvodoch odvolania, ako aj námietkach voči uzneseniu zo
dňa 20.10.2022 namieta, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal riadne so všetkými zabezpečenými
dôkazmi. Argumentoval, že Rada MNV v Košickom Klečenove, nemohla prideliť časť pozemku na
prídomovú záhradku vo výmere 15 árov, vo výške 1500,00 Kčs, lebo to nebolo v kompetencii MNV

Košický Klečenov. Taktiež doklad – potvrdenie zo dňa 15.01.1974 nemôže tvoriť v žiadnom prípade preto
právny titul, na základe ktorého sa mali stať navrhovatelia oprávnenými a dobromyseľnými užívateľmi
vyššie uvedených pozemkov. Dal do pozornosti, že parcely č. 289/69 a č. 289/65 vo výmere 688 m2
na stavbu rodinného domku v osade Borda bol pridelený na základe rozhodnutia Finančného odboruONV Košice – vidiek, preto aj nehnuteľností, ktoré sú predmetom vydržania mali byť pridelené rovnako
finančným odborom ONV Košice – vidiek. Ďalej argumentoval aj rozhodnutím Okresného úradu Košice
– okolie, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva Č.J. 98/00869/Rk zo dňa

23.07.1998, ktorým uvedený orgán štátnej správy na pozemkovom úseku rozhodol a zároveň potvrdil, že
navrhovatelia uvedení vo výpise z PKV č. XXX nadobudli pozemky uvedené v tomto výpise vydržaním,
a to dňom 1.6.1998. Týmto rozhodnutím sa domnieva, že sa navrhovateľ E. B. nestal vlastníkom
prídomovej záhradky vo výmere 15 árov, na základe potvrdenia MNV v Košickom Klečenove. O tejto
situácii svedčí aj aktivita navrhovateľov, že sa snažili darovacou zmluvou získať podpisy podielových

spoluvlastníkov kvôli vyporiadaniu pozemkov tvoriacich ich prídomovú nehnuteľnosť.

25. Odvolací súd kvôli úplnosti znovu poukazuje, že podľa z listu vlastníctva (ďalej „LV“) č. 474 pre
k. ú D. D. sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti E KN č. 289/53 o výmere 18.555 m2 - trvalý
trávny porast osoby uvedené v záhlaví tohto uznesenia, okrem navrhovateľky v 2.rade. Rozhodnutím
finančného odboru ONV Košice - vidiek zo dňa 10.8.1973 č. 5807/1973 bol navrhovateľom pridelený k

výstavbe rodinného domu do osobného užívania pozemok parc.č. 91-93/18 č. EN 289/65, k. ú. D. D.,
zapísaný v PKV č. XXX o výmere 688 m2. Predmetná parcela je v správe MNV Košický Klečenov a
bola určená na zástavbu rodinného domku v intraviláne obce. Parcela bola navrhovateľom pridelená
do osobného užívania uznesením Rady MNV v Košickom Klečenove zo dňa 30.7.1973 č. 259/1973.
Navrhovatelia nevlastnia žiaden stavebný pozemok ani rodinný dom. Z prídelu č. 201/1974 MNV Košický

Klečenov zo dňa 18.3.1974 vyplýva, že Rada MNV v Košickom Klečenove pridelila časť pozemku z
pastv. na prídomovú záhradku vo výmere 15 árov za sumu 1 500,00 Kčs do vlastníctva navrhovateľa
v 1.rade. Podľa potvrdenky č. 284523 zo dňa 15.5.1974 E. B., ml. zaplatil za pozemok k rodinnému
domu 15 árov 1500,00 Kčs. Obec Košický Klečenov v potvrdeniach zo dňa 21.3.2018 a 14.5.2018
potvrdila skutočný stav uvedený na geometrickom pláne vyhotovenom Parcel Consulting s.r.o. dňa

13.3.2018 pod č. 24/2018. MNV Košický Klečenov pridelil navrhovateľovi tento pozemok - „pridomovú
záhradku“, ktorý nebol zapísaný v katastri nehnuteľností. Navrhovatelia v auguste 1974 odkúpili 15 árov
z parcely č. 289/53 v katastri obce Košický Klečenov. V tomto období bol pozemok vo vlastníctve obce.
Geodetickým zameraním č. 24/2018 zo dňa 16.3.2018 a geometrickým plánom č. 24/2018 vyhotoveným
Parcel Consulting, s.r.o., Jiří Hroudom dňa 13.3.2018 bol zameraný skutočný stav stavieb na parcelách

C KN č. 289/69 a č. 289/71, oddelená parcela č. 289/70 a určené vlastnícke práva k parcelám č. 289/70
a 289/71. Parcely C KN č. 289/70 o výmere 1461 m2 a č. 289/71 o výmere 39 m2 boli vytvorené z parcely
E KN č. 289/53 zapísanej na LV č. XXX.

26. Odvolacie námietky odvolateľa boli vyššie citovanými listinnými dôkazmi vyvrátené. Jednoznačne

bolopreukázané,ženavrhovateliavstúpilidodržbynazákladerozhodnutiaRadyMNVKošickýKlečenov
zo dňa 18.03.1974, ktorým im bola pridelená časť pozemku na pridomovú záhradku vo výmere 15
árov za sumu 1500,00 Kčs, ktorú dňa 15.05.1974 zaplatili, pozemok si oplotili a v dobrej viere až
doposiaľ ho užívali. K argumentácii odvolateľa, že sa navrhovatelia nemohli stať vlastníkmi predmetného
pozemku z dôvodu, že ho im nepridelil finančný odbor ONV Košice – vidiek, je potrebné uviesť, že

finančný odbor rozhodoval primárne aj z toho dôvodu, že parcely, v súčasnej dobe vedené ako parcela
č. 289/65 o výmere 551 m2 (dvor okolo domu) a č. 289/69 o výmere 137 m2 (dom) sa museli najprv
vyňať z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, čo bolo v právomoci finančného odboru ONV Košice
– vidiek. Ako z potvrdenia vyplýva, že nehnuteľnosť, ktorá bola pridelená navrhovateľom vo výmere
15 árov za 1500,00 Kčs bola vo vlastníctve obce Košický Klečenov, preto mohla Rada MNV Košický

Klečenov s týmto pozemkom disponovať. V niektorých prípadoch mohol finančný odbor Košice – vidiek
delegovať časť svojich právomoci na príslušné MNV. Taktiež námietka odvolateľa, že sa stal on, ako
aj ostatní, spoluvlastníkmi nehnuteľnosti vedenej vo výpise z PKV č. XXX na základe rozhodnutia
Okresného úradu Košice – okolie č. j. 98/00869/Rk zo dňa 23.07.1988 je vo vzťahu k predmetným
pozemkom irelevantná, lebo toto rozhodnutie bolo vydané v roku 1998, pričom navrhovatelia vydržali

predmetné nehnuteľnosti titulom držby najneskôr k 1.1.1992. O ich dobromyseľnosti jednoznačne svedčí
tá skutočnosť, že do držby vstúpili na základe rozhodnutia príslušného MNV a nehnuteľnosť v takom
rozsahu, ako im bola pridelená dobromyseľne a nerušene užívali. K tomuto tvrdeniu odvolateľa odvolací
súd poukazuje na to, že inštitút vydržania konvaliduje aj určité formálne nedostatky, resp. pochybenia,
hlavne ak sa následne preukáže, že účastník zmluvy vstúpil do držby dobromyseľne a bol dobromyseľný

po celý čas vydržacej lehoty. K dobromyseľnosti navrhovateľov viedla aj skutočnosť, že za pridelený
pozemok zaplatili sumu 1500,00 Kčs, na základe čoho sa mohli oprávnene domnievať, že nehnuteľnosť
je ich a sú ich oprávnenými vlastníkmi. Skutočnosť, že navrhovatelia sa snažili zosúladiť stav užívací so
stavom právnym takým spôsobom, že chceli uzavrieť darovacie zmluvy s jednotlivými spoluvlastníkmi,svedčí iba o ich dobrej viere, nesporovým konaním sa domôcť svojich práv. Súd prvej inštancie sa
dôsledne vysporiadal aj s rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, pričom jeho rozhodnutie je
v súlade s aktuálnym právnym názorom o splnení podmienok vydržania s poukazom na rozhodnutie

Veľkého senátu občianskoprávneho kolégia NS SR zo dňa 13.05.2024 vo veci sp. zn. 1VCdo1/2024.
Rešpektujúc vyslovený právny názor, je potom záver súdu prvej inštancie, že navrhovatelia mohli byť
objektívne presvedčení, že predmetný pozemok nadobudli poctivým spôsobom. V tomto kontexte je
potrebné poukázať i na nález ÚS SR sp. zn. II.ÚS/484/2015, pričom rozhodnutie súdu prvej inštancie
a jeho odôvodnenie spočívajúce na riešení čisto individuálnych otázok konkrétnej preskúmavanej veci,

nemožno považovať za odklon od doterajšej rozhodovacej praxe súdov.

27. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, teda či je jeho držba oprávnená, je potrebné
hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) navrhovateľa,
resp. jeho právnych predchodcov. Vždy je potrebné brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej)
opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať

nemá, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvod na pochybnosti o tom, že mu vec
patrí. Dobromyseľnosť teda znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. O
dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pri tom o omyl
ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s
obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého

požadovať. Omyl môže byť tak právny ako aj skutkový. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo
neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho
posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Podstata skutkové omylu spočíva potom v omyle
držiteľa ohľadne skutkových okolností, ktoré majú za následok vznik vlastníckeho práva alebo o
určitej skutočnosti, ktorá má za následok neplatnosť právneho úkonu alebo inak bráni vzniku jeho

vlastníckeho práva. Príkladom skutkového omylu je omyl spočívajúci v okolnostiach týkajúcich sa
nadobúdania nehnuteľností, vstupu do právneho vzťahu uzavretím zmluvy, vybavovania náležitostí
potrebných k nadobudnutiu vlastníctva, obhliadky nehnuteľností, držba pozemku vo väčšej výmere ako
bol nadobudnutý, ako aj v iných skutkových náležitostiach.

28. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutkových zistení, ktoré vyplynuli z navrhovateľmi predložených
dôkazov, odvolací súd dospel k záveru, že navrhovatelia v konaní o potvrdení vydržania osvedčili
základný predpoklad vydržania vlastníckeho práva – oprávnenosť svojej držby a uplynutím zákonom
stanovenej 10-ročnej doby, čím osvedčili splnenie predpokladov pre nadobudnutie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti vydržaním.

29. V prejednávanej veci z návrhu navrhovateľov na začatie konania o potvrdení vydržania vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti a k nemu pripojených listín vyplýva, že navrhovatelia vnímali proces nadobudnutia
práva osobného užívania daného pozemku ako kúpu do svojho vlastníctva.

30. Odvolací súd sa na základe vyššie uvedených skutočností, ako aj citovaných právnych ustanovení
stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvej inštancie, že navrhovateľov možno
považovať za dobromyseľných držiteľov s prihliadnutím na podstatu a zmysel zákonného inštitútu
vydržania, ktorým je uvedenie do súladu dlhodobého faktického stavu nepretržitej držby oprávneným
držiteľom, ktorý je objektívne presvedčený o svojom domnelom vlastníctve.

31. Uznesenie súdu prvej inštancie je v napadnutých výrokoch vecne správne, preto ho odvolací súd
v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

32. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

33. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

34. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.35.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu
spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o
ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za
ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).