Uznesenie – Poriadok vo verejných veciach ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 3, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1To/31/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125010678
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Bugeľ
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8125010678.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Bugeľa a sudcov JUDr.
Petra Farkaša a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL. M., MBA, na verejnom zasadnutí konanom dňa
03.12.2025, v trestnej veci proti obž. A. B., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa §
348 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, sp.
zn. 4T/24/2025 zo dňa 11.09.2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku zamieta obžalovaného A. B..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov uznal obžalovaného A. B. za vinného z prečinu marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr zákona, ktorý mal spáchať tak, že

dňa 13.05.2025 v čase o 10.35 hod. viedol ako vodič v čase zákazu činnosti viesť všetky druhy

motorových vozidiel, osobné motorové vozidlo zn. Citroen Jumper, EČV: C. po ceste č. X/XX v smere
od Prešova do Kapušian, kde bol na ul. Vranovskej v meste Prešov zastavený a kontrolovaný hliadkou
PMJ OPP KR PZ Prešov z dôvodu, že počas vedenia vozidla obsluhoval mobilne zariadenie, pričom pri
kontrole bolo lustráciou v informačných systémoch zistené, že má v súčasnosti na základe rozhodnutím
o priestupku Okresného dopravného inšpektorátu v Prešove, č.p. ORPZ-PO-ODI2-241/2023-P zo dňa
14.06.2023, uložený zákaz činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 36 mesiacov, pričom

rozhodnutie o priestupku nadobudlo právoplatnosť dňa 14.06.2023, teda maril výkon rozhodnutia iného
orgánu verejnej moci tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie iného štátneho orgánu
o zákaze činnosti.

Uložil mu za to podľa § 348 ods. 1 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona obžalovaného zaradil na výkon uloženého trestu do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na
dobu 4 (štyroch) rokov.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie obžalovaný. V písomných dôvodoch odvolania

uviedol, že žiada o odpustenie trestu z 3 mesiacov v najnižšom stupni stráženia a ak by sa dalo uložiť
podmienku alebo pokutu. Chce sa zamestnať a žiť pokojný život. Je si vedomý čo spravil. Rysuje sa
mu práca v zahraničí. Uvádza, že ak pôjde do výkonu jeho mama s manželom budú sami a nebude im
mať kto pomôcť okrem neho. Jedine na neho sa môžu spoľahnúť. Konštatuje, že súd si môže predvolať
mamu aby všetko vysvetlila.

Na základe takto riadne a včas podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v
intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolaniepodľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré mu predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy,

ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a dospel k záveru, že odvolanie
obžalovaného nie je dôvodné.

Okresný súd rozhodnutie o treste odôvodnil tým, že pokiaľ prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal
na Okresný súd Prešov dňa 15.05.2025 obžalobu pod č. 1Pv 185/25/7707 – 5 na obžalovaného A. B.

pre skutok tak, ako je tento uvedený v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku a ktorý prokurátor
v podanej obžalobe právne kvalifikoval ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348
ods. 1 písm. d/ Trestného zákona.

Popredneseobžalobyprokurátorkounahlavnompojednávaníkonanomdňa11.09.2025,bolobžalovaný
A.B.natomtohlavnompojednávanípoučenýotom,žekuskutku,ktorýsamukladiezavinu,môžeurobiť

niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Tr. poriadku. Po tomto poučení urobil obžalovaný vyhlásenie
podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku, a to, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu v obžalobe
prokurátora kladie za vinu. Na to súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr.
poriadku a obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal ,,áno“. V zmysle § 257 ods. 6 Tr. poriadku
súd zistil stanovisko prokurátorky, ktorá navrhla vyhlásenie obžalovaného o vine prijať. Následne súd

vyhlásenie obžalovaného A. B. o vine zo spáchania stíhaného skutku, bez narušenia jeho skutkovej
totožnosti, keď ho právne posúdil zhodne tak, ako bol posúdený v podanej obžalobe, podľa § 257 ods.
7 Tr. poriadku prijal, nakoľko na podklade dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní a v kontexte
priznania obžalovaného v prípravnom konaní okresný súd nemal pochybnosti o vine obžalovaného.
Následne v zmysle § 257 ods. 8 Tr. poriadku okresný súd rozhodol, že sa na hlavnom pojednávaní

vykonajú len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a na hlavnom pojednávaní súd v rámci dokazovania
prečítal obsah listinných dôkazov a vykonal výsluch obžalovaného.

Preto okresný súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine, bez ďalšieho dokazovania ohľadom jeho
viny, uznal obžalovaného za vinného zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe tak, ako je tento skutok

uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku, pričom obžalovaný v skutkovej vete opísaným konaním maril
výkonrozhodnutiainéhoorgánuverejnejmoci,ktorýmjeokresnýdopravnýinšpektoráttým,ževykonával
činnosť (vedenie motorového vozidla), na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie tohto štátneho orgánu o zákaze
činnosti, čím naplnil skutkovú podstatu prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods.
1 písm. d/ Tr. zákona.

Z hľadiska subjektívnej stránky okresný súd konanie obžalovaného posúdil ako konanie v priamom
úmysle, pretože obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem chránený
Trestným zákonom, ktorým je záujem na rešpektovaní rozhodnutí štátnych orgánov (§ 15 písm. a/ Tr.
zákona).

Z evidenčnej karty vodiča – obžalovaného A. B. vyplýva, že tomu bol dva krát uložený v správnom
konaní zákaz činnosti spočívajúci vo vedení motorového vozidla a to rozhodnutím zo dňa 06.08.2016
na dobu 12 mesiacov za vedenie motorového vozidla bez vodičského oprávnenia, ďalej v konaní, ktoré
je uvedené v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku a napokon aj v súvislosti s konaním vedeným

na tunajšom súde pod sp. zn. 33T/43/2020 za rovnaký prečin ako v prejednávanej trestnej veci.

Z odpisu Registra trestov SR týkajúceho sa obžalovaného, generovaného elektronicky ku dňu
10.09.2025 vyplynulo, že obžalovaný A. B. bol doposiaľ jedenkrát súdne trestaný, a to v konaní vedenom
na tunajšom súde pod sp. zn. 33T/43/2020. Z trestného rozkazu vydaného v tejto trestnej veci, ktorý súd

v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní prečítal vyplýva, že obvinený A. B. bol dňa 30.11.2020
uznaný za vinného z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr.
zákona, kedy dňa 04.01.2020 v čase 21.15 hod. viedol v zákaze činnosti viesť všetky druhy motorových
vozidiel OMV zn. Ford Kuga, EČ: D., po ceste ulice Lesík delostrelcov v meste Prešov, v smere
od ulice Vajanského, kde na križovatke ulíc Lesík delostrelcov – Kuzmányho – Rusinská, spôsobil

dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k zrážke jeho vozidla s vozidlom zn. FIAT Panda, EČ: E., ktoré v
tom čase viedol vodič D. F., a ktorý následkom nehody utrpel ľahké zranenia s dobou liečenia 6 dní,
kde následne počas objasňovania bolo zistené, že obvinený nie je držiteľom vodičského oprávnenia a
uvedenéhoskutkusadopustilnapriektomu,žemubolrozhodnutímopriestupkuOkresnéhodopravnéhoinšpektorátuvoVranovenadTopľouč.p.:ORPZ-VT-ODI2-171/2019-Pzodňa18.09.2019,právoplatným
dňa 18.09.2019 a vykonateľným dňa 22.10.2019 uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu
36 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, čím obvinený ako vodič svojím konaním porušil ustanovenie

§ 4 ods. 2 písm. a/ Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke o z mene a doplnení niektorých zákonov,
za čo mu súd týmto trestným rozkazom uložil trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov s podmienečným
odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok a trest zákazu činnosti viesť všetky druhy
motorovýchvozidielnadobu2rokov.Zároveňmuuložilpovinnosťzaplatiťpoškodenémunáhraduškody.
Uznesením sp. zn. 33T/43/2020 zo dňa 29.06.2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.07.2022,

súd vyslovil, že odsúdený A. B. sa v skúšobnej dobe uloženej mu vyššie uvedeným trestným rozkazom
osvedčil.

Z aktuálnej Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplýva, že obžalovaný A. B. bol
dňa 24.03.2023 postihnutý za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22
ods. 1 písm. c/ zákona o priestupkoch a to blokovou pokutou vo výške 600,- eur a zákazom činnosti

spočívajúcom vo vedení motorového vozidla na dobu 36 mesiacov (totožné rozhodnutie s tým, ktoré je
súčasťou skutkovej vety tohto rozsudku).

Vo svojej výpovedi obžalovaný uviedol, že je slobodným, bezdetný, býva sám a jeho mama má vysoký
krvný tlak a astmu. Nevlastní žiaden majetok, v súčasnosti je nezamestnaný, ale v minulosti pracoval.

Nie je držiteľom vodičského oprávnenia.

Aby trest mohol zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom, musí v sebe zahŕňať jednak
prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova
k riadnemu životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov

spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného zákona. Zároveň trest musí vyjadrovať morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Zohľadnil aj primeranosť sankcii podľa § 33a Tr. zákona.

Okresný súd zvážil všetky okolnosti rozhodné pre druh a výmeru trestu, podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona
prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,

poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie
po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku
trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá
uplynula od spáchania trestného činu.

U obžalovaného okresný súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť a to, že obžalovaný sa v priebehu
prípravného konania ako aj na hlavnom pojednávaní ku skutku priznal a svoj skutok aj úprimne oľutoval
(§ 36 písm. l/ Tr. zákona). Na strane druhej okresný súd u obžalovaného nezistil žiadnu priťažujúcu
okolnosť podľa § 37 Tr. zákona, a teda v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zákona na tento pomer poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností pri rozhodovaní o treste prihliadol.

Na jednej strane okresný súd teda zohľadnil pozitívny postoj obžalovaného k jemu spáchanému
trestnému činu vyjadrený priznaním a ľútosťou, na strane druhej nemôže okresný súd opomenúť ani
odsúdenie obžalovaného v konaní vedenom na súde prvého stupňa pod sp. zn. 33T/43/2020 za rovnaký
skutok, pri ktorom navyše obžalovaný spôsobil dopravnú nehodu so zranením iného účastníka cestnej

premávky. Zahladenie tohto odsúdenia nič nemení na tom, že obžalovaný už bol v minulosti za rovnaký
trestný čin odsúdený, a teda sa v jeho prípade jedná o špeciálneho recidivistu. Obžalovaný bol navyše aj
dvakrát postihnutý v správnom konaní za vedenie motorového vozidla bez vodičského preukazu (ORPZ-
HE-ODI3-25/2015-P zo dňa 06.08.2015 a ORPZ-VT-ODI2-171/2019-P zo dňa 18.09.2019), kde mu
bola uložená sankcia spočívajúca v zákaze vedenia motorové vozidla, ktorú nerešpektoval a napriek

tomu, že nie je držiteľom vodičského oprávnenia, motorové vozidlo opäť viedol. V osobe obžalovaného
sa teda jedná o dlhoročného porušovateľa noriem, ktorý svojim nezodpovedným správaním ohrozuje
bezpečnosť iných účastníkov cestnej premávky a ktorého neodradili ani administratívne uložené tresty
zákazu činnosti a k náprave ho neviedol aj podmienečný trest odňatia slobody uložený mu v už
spomenutom konaní pod sp. zn. 33T/43/2020. Preto okresný súd v prípade tohto porušenia pristúpil

k uloženie najprísnejšieho druhu trestu a tým je trest odňatia slobody v jeho nepodmienečnej forme
v trvaní troch mesiacov, ktorého výkon bude mať pre obžalovaného podľa presvedčenia okresného
súdu dostatočne odstrašujúci účinok a naplní sa tak nielen výchovný účel trestu vo vzťahu k osobe
obžalovaného, ale aj úloha generálnej prevencie trestu, pretože trest uložený obžalovanému budeodkazom aj pre iných podobných páchateľov trestných činov, s ktorými sa súd v praxi stretáva, že súd
je schopný v prípade dlhodobého, flagrantného a opätovného porušovania zákazov činnosti pristúpiť
aj k takému druhu trestu a neuspokojí sa s alternatívnymi druhmi trestu. Okrem primárneho objektu

tohto trestného činu, ktorým je záujem štátu na dodržiavaní rozhodnutí iných štátnych orgánov o
zákaze činnosti, je sekundárnym objektom aj záujem na ochrane života a zdravia iných účastníkov
cestnej premávky, ktorých obžalovaný jazdou bez vodičského oprávnenia neustále ohrozuje (čo malo
v predchádzajúcom súdnom konaní za následok aj ujmu na zdraví iného). Preto súd uložil tento
trest, na výkon ktorého ho zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom

stráženia, nakoľko obžalovaný nebol doposiaľ vo výkone trestu, čím sú splnení podmienky na zaradenie
obžalovaného do tohto stupňa stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona. Okrem toho mu
uložil aj trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 4 rokov, ktorý považuje
spolu s trestom odňatia slobody za dostatočný na to, aby obžalovaného v budúcnosti odradil od
páchaniarovnakejtrestnejčinnosti.Uosobyobžalovanéhosúdprvéhostupňanezistilžiadneskutočnosti
rodinného alebo pracovného charakteru, ktoré by robili tento trest neprimeraným z hľadiska možného

neprimeraného zásahu do osobného alebo rodinného života obžalovaného.

Na základe týchto dôkazov a po ich vyhodnotení okresný súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo
výrokovej časti jeho rozsudku.

Krajskýsúdpopreskúmanínapadnutéhorozsudku,odvolaniaobžalovanéhoakoajdôkazovvykonaných
v štádiu prípravného konania na hlavnom pojednávaní týkajúce sa o výroku o treste obžalovaného
dospel k záveru, že okresný súd na zistenie skutkového stav vykonal všetky dôkazy tak, ako to
je ustálené v ustanovení § 2 ods. 10 Tr. poriadku a tieto dôkazy aj náležitým spôsobom v zmysle
ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. poriadku vyhodnotil.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že obžalovanému A. B., ako to vyplýva z evidenčnej karty vodiča,
boli uložené dva tresty zákazu činnosti v správnom konaní týkajúce sa vedenia motorového vozidla, a to
rozhodnutím zo dňa 06.08.2016 na dobu 12 mesiacov a ďalej priestupku, ktorý je uvedený vo výrokovej
časti rozhodnutia okresného súdu. Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ jeden

krát súdne trestaný, a to v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 33T/43/2020.
Z trestného rozkazu z tejto trestnej veci je zrejmé, že obžalovaný bol uznaný za vinného z prečinu
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona, kedy dňa 04.01.2020
v čase o 21.15 hod. viedol v zákaze činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel OMV zn. Ford
Kuga, EČ: D., po ceste ulice Lesík delostrelcov v meste Prešov, v smere od ulice Vajanského, kde na

križovatke ulíc Lesík delostrelcov – Kuzmányho – Rusinská, spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej došlo
k zrážke jeho vozidla s vozidlom zn. FIAT Panda, EČ: E., ktoré v tom čase viedol vodič D. F., a ktorý
následkom nehody utrpel ľahké zranenia s dobou liečenia 6 dní, kde následne počas objasňovania bolo
zistené, že obvinený nie je držiteľom vodičského oprávnenia a uvedeného skutku sa dopustil napriek
tomu, že mu bol rozhodnutím o priestupku Okresného dopravného inšpektorátu vo Vranove nad Topľou

č. p.: ORPZ-VT-ODI2-171/2019-P zo dňa 18.09.2019, právoplatným dňa 18.09.2019 a vykonateľným
dňa 22.10.2019 uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 36 mesiacov. Za to mu súd uložil
trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v
trvaní 1 rok a trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 2 rokov. Uznesením,
sp. zn. 33T/43/2020 zo dňa 29.06.2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.07.2022, súd vyslovil,

že odsúdený A. B. sa v skúšobnej dobe uloženej mu vyššie uvedeným trestným rozkazom osvedčil.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj dôvody rozhodnutia okresného súdu potom aj krajský
súddospelkzáveru,žeobžalovanývpodstateobdobnýmspôsobomakopredtýmporušiltrestnýzákona,
kedy riadil motorové vozidlo bez vodičského oprávnenia, pričom mu bolo toto oprávnenie zadržané

rozhodnutím správneho orgánu. Aj napriek tomu, že na obžalovaného sa v predchádzajúcej trestnej
veci hľadí akoby nebol odsúdený, pri hodnotení osoby obžalovaného nemohol na toto odsúdenie súd
neprihliadnuť. Vzhľadom na tieto skutočnosti potom aj krajský súd dospel k záveru, že na obžalovaného
nie je možné pôsobiť ani peňažným trestom ani trestom odňatia slobody spojeného s jeho odkladom,
nakoľko takéto tresty už boli uložené v rámci priestupkového konania ako aj trestným rozkazom

okresného súdu a tieto sa minuli účinku, preto bolo potrebné obžalovanému uložiť nepodmienečný trest
odňatia slobody. Krajský súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že trest, ktorý bol uložený obžalovanému,
kedy trestná sadzba za predmetný trestný čin je od 0 do 2 rokov tak trest uložený v trvaní 3 mesiacovje trestom miernym vzhľadom na osobu obžalovaného, avšak vzhľadom na tú skutočnosť, že odvolanie
bolo podané iba obžalovaným, toto pochybenie okresného súdu krajský súd napraviť nemohol.

Nepochybil okresný súd pri rozhodovaní podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, kedy obžalovaného
na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavy na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia, nakoľko obžalovaný v posledných 10 rokoch bez páchania toho skutku nebol vo výkone trestu
odňatia slobody, ktorý bol uložený za iný úmyselný trestný čin.

Ako je to zrejmé, obžalovaný sa dopustil trestného činu na úseku dopravy a s prihliadnutím na
predchádzajúce tresty zákazu činnosti, aj trest uložený okresným súdom v trvaní 4 rokov zákazu činnosti
viesť všetky druhy motorových vozidiel je trestom primeraným.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto krajský súd odvolanie obžalovaného ako nedôvodné
zamietol.

Uznesenie bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.