Rozsudok Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Martin

Judgement was issued by Mgr. Katarína Janotová

Judgement form – Rozsudok

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 17P/59/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5723202454
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Janotová

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2025:5723202454.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin v konaní pred sudkyňou Mgr. Katarínou Janotovou vo veci starostlivosti súdu o mal.

A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom ako matka; zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Martin, Novomeského 4, 036 01 Martin; dieťa rodičov matka: C. D., E. D., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom C. XXX/X, XXX XX F., t. č. bytom F. X, XXX XX A.; právne zastúpená AK JUDr. Repáň
a partneri s. r. o., so sídlom M. R. Štefánika 25, 036 01 Martin, IČO: 50 711 776 a otec: A. B., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom E. XXX, XXX XX D., právne zastúpený JUDr. Katarína Filipovičová, advokátka
so sídlom Vajanského 2786/2, 010 01 Žilina, IČO: 44 376 685 v konaní o návrhu matky na zmenu úpravy
styku otca s maloletým dieťaťom a v konaní o protinávrhu otca na zmenu úpravy práv a povinností

rodičov k maloletému dieťaťu takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh matky C. D., nar. XX.X.XXXX na zmenu úpravy styku s otca A. B., nar. XX.X.XXXX
s maloletým A. B., nar. XX.X.XXXX naposledy upravený Rozsudkom Okresného súdu Ružomberok sp.
zn. 11P/97/2022 z 13.10.2022 zamieta.

II. Súd protinávrh otca na zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletému A. B., nar. XX.X.XXXX
zo dňa 26.9.2023 žurnalizovaný na čl. 81 až 85 spisu zamieta.

III. Otec je povinný platiť výživné na maloletého A. v sume 320,- € splatné vždy k 20-temu dňu v mesiaci
k rukám matky vopred, počnúc dňom 26.7.2024.

IV. Zameškané výživné za obdobie od 26.7.2024 do 28.2.2025 v sume 1.222,88 € sa povoľuje otcovi
splácať v pravidelných mesačných splátkach po 10,- € splatné spolu s bežným výživným.

V. Týmto dochádza k zmene Rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn. 19P/185/2017 z 29.9.2017 vo

výroku o bežnom výživnom s tým, že tvorba úspor v zmysle Rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn.
19P/185/2017 zostáva nedotknutá.

VI. Ukladá sa rodičom maloletého A. podrobiť sa psychologickému poradenstvu na Referáte
poradensko-psychologických služieb Úradu práce sociálnych vecí a rodiny G. v rozsahu 30 hodín za
účelom
- dôsledného oboznámenia sa s diagnózou maloletého z hľadiska nielen prejavov, ale i toho, akým

spôsobom takéto deti vnímajú zmeny, ako prežívajú jednotlivé situácie a okolnosti a akým spôsobom
sa vyrovnávajú s frustráciou.
- naučiť sa medzi sebou komunikovať o okolnostiach starostlivosti a výchovy o maloleté dieťa.

VII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e :

1. Matka návrhom doručeným súdu dňa 16.8.2023 žiadala, aby súd obmedzil styk otca s maloletým
A. tak, že bude oprávnený sa s ním stretávať každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v sobotu od

9.00 hod. do 17.00 hod. a v nedeľu od 9.00 hod. do 17.00 hod. Návrh odôvodnila tým, že naposledy
bolo o úprave práv a povinností rodičov k maloletému A. rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu
Ružomberok sp. zn. 11P/97/2022 zo dňa 13.11.2022, ktorým rozsudkom bola schválená rodičovská
dohoda aj vo vzťahu k úprave styku otca s maloletým A.. Takmer okamžite sa rozsah styku začal
negatívne prejavovať na zdraví a správaní maloletého. Od januára 2023 maloletý A. začal prejavovať
extrémne negatívne zmeny správania. Stalo sa tak od vtedy, ako začal prespávať u otca a vtedy sa

začalo aj pomočovanie maloletého. Pred tým mal diagnostikované tiky v obidvoch očiach, čo bolo
spôsobené tiež psychogénnym charakterom. Matka s maloletým navštívila klinického psychológa G.
H. I. a zo záverov vyšetrenia vyplýva, že sa odporúča jednotný výchovný prístup obidvoch rodičov
a postupný, pomalý prechod k prespávaniu u otca, kým sa stabilizuje regresné správanie. Následne bol
maloletý vyšetrený 23.1.2023 v ambulancii detskej psychológie a terapií ADEPT v Tepličke nad Váhom

sozáveromdiagnostikyaspergerovsyndróm.Záveryzvyšetreniazodňa20.3.2023vSúkromnomcentre
poradenstva a prevencie NOSKO HEALTH PREVENTION, opätovne bola potvrdená nevyhnutnosť
špeciálneho prístupu k výchove a ku vzdelávaniu maloletého. Otec akýkoľvek problém s maloletým
odmieta prijať. Maloletý mal problémy so správaním aj v škole, riešená bola forma vzdelávania, či zmena
školy. Matka sa snažila o zmenu školy a tento zámer bol marený zo strany otca, kedy bola zmena

vhodnejšej školy brzdená a oddiaľovaná práve kvôli rozhodovaniu otca. Nakoniec s touto zmenou
súhlasil. Matka tiež uviedla, že pri odovzdávaní maloletého otcovi opakovane dochádza ku konfliktným
situáciám, schválnosti vykonávané otcom vo vzťahu k matke maloletého sú dlhodobého charakteru.
Otec nedodržiava miesto a čas odovzdania maloletého, došlo aj k incidentu, keď otec fyzicky napadol
matku maloletého a bolo podané matkou trestné oznámenie. Maloletý dlhodobo, podľa vyjadrenia

matky prejavuje odmietanie stanoveného styku s otcom. Otec sa maloletému nevenuje dostatočným
spôsobom,maloletýsaopakovanevyjadruje,žeaksanaotcaobráti,taktentodoslovanereaguje.Včase
určeného styku otca s dieťaťom otec absolútne ignoruje maloletého školské povinnosti a nepripravuje
sa s ním na vyučovanie.

2. K návrhu matky sa prostredníctvom právnej zástupkyne písomne vyjadril otec, ktorý uviedol, že od
posledného rozhodnutia uplynul rok a k posunu na strane matky nedošlo, je to matka, ktorá stretnutia
otca so synom zámerne marí, maloletého na stretnutia nepripravuje, nerešpektuje úlohu druhého rodiča
pri výchove maloletého Otec mal záujem dohodnúť sa s matkou na modifikácii styku s maloletým,
nakoľko syn sa styku s otcom intenzívne dožaduje a preto niekoľkokrát maloletý vyriekol prianie,

že by chcel zostať s otcom. Keď matka stretnutie umožní, maloletý od otca nechce odísť, praje si,
aby v domácnosti otca mohol zostať dlhšie. Matka maloletého A. nevedie k socializácii, nevykonáva
s ním nejaké športové aktivity, samotná matka spôsobuje vo vývojovej oblasti maloletého, ovplyvnenej
Aspergerovým syndrómom regres a otec sa domnieva, že matka synovu vývinovú poruchu hrubo
zneužíva vo svoj vlastný prospech. Tiež otec poukázal na to, že k zmene trvalého bydliska maloletého

došlo bez súhlasu otca. Tiež dal do pozornosti súdu, že z jeho strany nikdy neboli zistené nedostatky,
všetky povinnosti vyplývajúce zo zákona, alebo súdneho rozhodnutia vždy riadne plnil, maloletý má
k nemu vybudovaný silný citový vzťah. Žiadal, aby bol maloletý zverený do jeho výlučnej starostlivosti
s tým, že bude upravený styk maloletého s matkou.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie a zistil nasledovné:

4. Matka na pojednávaní uviedla, že vzťah maloletého k otcovi je dobrý. Maloletý k otcovi chodí rád,
pretože sa tam prehrá, otec má partnerku, ktorá má deti a maloletý sa tam cíti dobre. Problém je
s prespávaním. Najhoršie to bolo cez prázdniny, kedy to bolo úplne neúnosné, výlučne problém je

s prespávaním. Maloletý, keď vedel, že bude u otca prespávať, začali u neho „jedy“, začal plakať,
začal sa matke vyhýbať, po návrate od otca nekomunikoval, plakal. Prejavy plaču a hnevu začal
maloletý mať v škole, prestal pracovať. Matka s maloletým absolvovala radu psychologických vyšetrení
a potvrdený mu bol Aspergerov syndróm. Uviedla, že otec problém maloletého podceňuje, tvrdí, že
u neho sa maloletý správa normálne. Matka otcovi vyčíta, že sa tiež s maloletým nepripravuje do školy.Pri preberaní a odovzdávaní maloletého často vzniká konflikt, kde policajnú hliadku volala aj matka, aj
otec.
Právny zástupca matky na pojednávaní uviedol, že otec neregistruje problém vo vzťahu k dieťaťu, ale

vo vzťahu k matke, ktorej dáva za vinu, že dieťa má nejakú poruchu. Otec nepostrehol žiadnu zmenu
správania maloletého, nevidí, že syn má problém. Dožadoval sa vypracovania znaleckého posudku,
ktorý znalec posúdi situáciu, aby súd mohol rozhodovať vo vzťahu, či je vhodné prespávanie maloletého
u otca.

5. Právna zástupkyňa otca na pojednávaní uviedla, že návrh matky na zúženie styku otca s maloletým
považuje za absolútne neopodstatnený, matka svojim konaním sleduje výlučne svoje vlastné záujmy.
Dieťa má plné právo na to, aby sa prehlboval jeho vzťah aj k druhému rodičovi. Zo správania matky
existuje dôvodná obava z nesprávneho výchovného pôsobenia , ktoré by teoreticky mohlo mať potenciál
vyústiť aj do zmeny zverenia maloletého. Rodičovský konflikt nemôže byť dôvodom, aby bol styk dieťaťa
sotcomzúženýPodľaprávnejzástupkyneniejemožnétvrdiť,žeproblémyvsprávanímaloletéhosúvisia

výlučne s prespávaním u otca, pretože maloletý u svojho otca je spokojný, kľudný, šťastný, otec nebadá
na ňom nejaké vzdorovité správanie, ani výbuchy zlosti, ani plačlivosť. Dokonca maloletý prezentuje,
že by rád zostal v domácnosti otca dlhšie. Ak by maloletý nemal byť zverený do osobnej starostlivosti
otca, bolo by dobré rozmýšľať nad modelom striedavej osobnej starostlivosti. Tiež uviedla, že navrhuje
znalecké dokazovanie.

Otec na pojednávaní uviedol, že problém nie je s maloletým, keď sa od otca vráti, ale problém je v tom,
že sa vracia k matke. Nemá pocit, že by u neho A. zadržiaval emócie. Aj naposledy, keď prišla matka
pre Vladka k otcovi, tak A. zostal stáť v bráne a keď sa ho otec pýtal, čo sa deje, maloletý povedal,
že by chcel ešte zostať. Otec ho ubezpečil, že ešte príde. Maloletý u otca nemá, podľa jeho vyjadrenia
problém ani so zaspávaním, zaspí sám, niekedy ho uspáva. Otec tiež navrhol do konania pribrať znalca.

6.VovecibolvypracovanýZPč. 2/2024znalcomMgr.IvanomMoravčíkomznalcazodborupsychológia,
odvetvieporadenskápsychológia,zktoréhozáverovvyplynulo,žematka,akoosobnosťjeunejprítomná
fixácia na matériu, hmotu, orientovaná je skôr rodinne, prítomné zranenia, nevyriešené a traumatizujúce
udalosti. Otec je osobnosť skôr v kontakte s druhými formálna, ale spoločenská, dominantná, sebaistá,

v konaní však ťažkopádna, osobnostne menej zrelá. Pokiaľ ide o osobnosť maloletého A., tak na
podklade diagnózy Aspergerov syndróm je vo verbálnom prejave fixovaný na komunikačné vzorce, jeho
správanie je podmienené vyššie uvedenou diagnózou. Má tendenciu vnímať podnety a vyhodnocovať
ich citlivo, subjektívne, mnohokrát bez prihliadnutia na kontext, menej flexibilne, rigidne. Ťažšie sa
prispôsobuje zmenám, je fixovaný na okruh osôb, ku ktorým si vybudoval dôveru. Inklinuje k zaužívaním

a osvedčeným stratégiám. Ritualizovanému správaniu, dodržiavaniu harmonogramu, zmeny pre neho
predstavujú psychickú záťaž. Vzťah medzi rodičmi je disfunkčný, vzťah otca s maloletým možno hodnotiť
ako kladný v interakcii s otcom, počas krátkodobého odlúčenia od matky intenzívny. Pri dlhodobom
odlúčení od matky sa môžu u neho prejaviť krátkodobo aj odmietavé pocity. Citová väzba medzi
dieťaťomamatkoujepozitívna,pevná,intenzívna.Matkapredstavujepremaloletéhoprimárnuvzťahovú

osobu. Matku vníma ako osobu, ktorej sa môže zdôveriť aj s negatívnymi emóciami. Znalec uviedol,
že je vhodné, aby maloletý A. bol u otca aj na dlhší pobyt spojený s prespávaním, nakoľko tým sa
posilňujú nielen vzájomné väzby otec – maloleté dieťa, ale aj zručnosti a kompetencie maloletého
dieťaťa, jeho sociálna interakcia a má to pozitívny vplyv na zdravý osobnostný, fyzický a emočný vývoj.
Táto intenzívnejšia forma stretávania by však mala nastať až potom, ako maloletý A. zvládne proces

odlúčenia od matky, bez viditeľných negatívnych, sociálne nežiadúcich prejavov, ako reakcie na zmeny
v súvislosti so striedaním sa v domácnosti ako otca, tak u matky. Preto je nateraz vhodné, aby sa
pokračovalo v doteraz nastavenom trende a do budúcnosti sa styk s otcom , po vzájomnej dohode
rodičov a ich pozitívnej stimulácii maloletého voči danému zámeru umožnilo sa prejsť na striedavú
osobnú starostlivosť obidvoch rodičov. Tiež je vhodné, aby sa maloletý stretával s otcom minimálne

v rozsahu súčasnej úpravy styku, ktorá by nevylučovala možnosť rozšíriť tento styk v prospech otca
o budúcnosti. Tiež znalec uviedol, že najvhodnejšie by bolo, aby sa rodičia maloletého dieťaťa dôsledne
oboznámili s diagnózou maloletého dieťaťa z hľadiska nielen jeho prejavov, ale i toho, akým spôsobom
takétodetivnímajúzmeny,akoprežívajújednotlivésituácieaokolnostiaakýmspôsobomsavyrovnávajú
sfrustráciou.Tiežjevhodné,abykomunikovaliookolnostiachvýchovyavzdelávaniamaloletéhodieťaťa,

o forme starostlivosti nevynímajúc a to v prítomnosti tretej, nezávislej osobnosti autority.

7. Na doplňujúce otázky právnej zástupkyne otca znalec uviedol, že širší kontakt s maloletým dieťaťom
okamžite je vhodné riešiť najmä v spolupráci s matkou maloletého dieťaťa a prispôsobovaním sapotrebámmaloletéhodieťaťa.Jenutnévnímaťnajmäjehoosobnéangažovaniesavdanejveci,rýchlosť,
ktorou je schopný akceptovať zmeny a stabilitu, ktorú mu následne vedia rodičia aj vytvoriť z hľadiska
jeho diagnózy Aspergerov syndróm. Tiež na otázku právnej zástupkyne otca vo vzťahu ku kresbe

maloletého znalec uviedol, že možno z tejto vnímať prepojenie medzi jeho priateľom a rodinou otca, kde
sa cíti príjemne a má k nim kladný vzťah. Matku kresba neobsahuje, no sám maloletý A. sa vyjadril, že
by tam mala byť ešte matka, nakoľko je pre neho primárna vzťahová osoba a túto vníma ako dôležitú
súčasť svojich interakcií aj s inými osobami. Tiež z odpovedí na otázky vyplýva, ako uviedol znalec, že
maloletý A. je v domácnosti otca spokojný, ale nepovažuje túto domácnosť ako primárnu. Domácnosť

matky pokladá za tú, ktorá je dominantná, v ktorej má zabezpečený pocit stability a tým je zrejmé, že
aktuálne nie je schopný, aj z dôvodu svojej diagnózy Aspergerov syndróm, byť zverený do osobnej
starostlivosti otca. Pokiaľ je v domácnosti otca na jemu jasne definovaný a obmedzený čas, ktorý však
môže byť z hľadiska jeho vývinových potrieb v budúcnosti odlišný od aktuálneho, tak je spokojný a vie
sa dostatočne kvalitne uvoľniť a byť v prítomnosti otca spokojný.

8. Do spisu bola doložená matkou lekárska správa zo dňa 08.07.2023, kde v úrazovej ambulancii
Univerzitnej nemocnice Martin uvádzala, že bola napadnutá svojím bývalým priateľom s tým, že lekár
zistil záver bez presvedčivých čerstvých traumatických zmien. Tiež bolo do spisu predložené potvrdenie
OR PZ Ružomberok zo dňa 09.04., z ktorého vyplýva, že v tejto deň C. D. oznámila priestupok
proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mal dopustiť A. B. tým spôsobom, že jej dlhodobo robí

schválnosti pri preberaní ich spoločného syna, ktorý úmyselne nedodržiava čas a miesto odovzdávania
v zmysle rozsudku Okresného súdu Ružomberok 11P/97/2022.

9. K zdravotnému stavu maloletého A. bola predložená pomerne rozsiahla zdravotná dokumentácia.
Zo správy z pedopsychiatrickej ambulancie zo dňa 16.03.2023, ktorá bola vypracovaná za účelom

integrácie v rámci vzdelávacieho procesu vyplýva, že maloletému bol zistený psychologickým
vyšetrenímAspergerovsyndrómatiežbolastanovenádiagnózaADHDsodporúčanímintegrácievrámci
vzdelávacieho procesu spolu s osobným asistentom na 100 %.
Z psychologickej správy zo dňa 23.01.2023, ktorá bola vypracovaná na žiadosť rodiča a odporúčania
školskej psychologičky okrem iného vyplýva, že vo vzťahových väzbách má u maloletého dominantné

postavenie matka, čo môže vplývať na prejavy maloletého a to prejavy separačnej úzkosti pri odlúčení
od matky napr. pri prespatí u otca alebo u starkých, ale tiež sa konštatuje, že maloletý má vytvorený
citový vzťah s otcom a vníma tento vzťah pozitívne. V pozícii vo vzťahu k otcovi a styku s ním
nedokáže uvoľniť napätie a ovládať svoje správanie. Má odpor k zmenám prostredia i činností, na čo
dieťa reaguje úzkostným prežívaním. Zo záveru vyplýva opäť Aspergerov syndróm. Z psychologického

vyšetrenia Ústrednej vojenskej nemocnice Ružomberok zo dňa 13.12.2022 vyplýva zistenie, že maloletý
má vytvorený citový vzťah s otcom, vníma tento vzťah pozitívne. Vo vzťahových väzbách matka má
dominantné postavenie. Maloletý má sklon k uvoľňovaniu úzkosti prejavmi plaču, afektami vzdoru.
Odporúča sa jednotný výchovný prístup oboch rodičov a postupný pomalý prechod k prespávaniu u otca,
kým sa stabilizuje regresné správanie.

10. Ďalej bola do spisu predložená pomerne rozsiahla SMS komunikácia medzi rodičmi maloletého,
z ktorých vyplýva konfliktný postoj oboch rodičov pri realizácii styku otca s maloletým.

11. Zo správy zo Súkromného poradenstva a prevencie Nosko Health Prevention zo dňa 20.03.2023

vyplýva záver u maloletého A., že ide o žiaka s pervazívnymi vývinovými poruchami a špeciálnymi
výchovnovzdelávacími potrebami.

12. Do spisu bolo predložené aj oznámenie riaditeľa Základnej školy s materskou školou Ľubochňa zo
dňa 17.04.2023, že maloletý A. B. bol zaradený ako žiak v školskej integrácii do bežnej triedy základnej

školy z dôvodu Aspergerov syndróm a ADHD, ktoré budú obsiahnuté v jeho individuálnom vzdelávacom
programe.

13. Matka predložila do spisu zápisnicu o trestnom oznámení podanú na Obvodnom oddelení
policajného zboru Ružomberok zo dňa 01.08.2023, z ktorej vyplýva, že podáva trestné oznámenie

na svojho bývalého partnera A. B., ktorý robí dlhodobé problémy a robí schválnosti a komplikácie pri
preberaní a odovzdávaní syna. Viackrát bola nútená volať políciu aj kuratelu.14. Zo správy zo sociálneho šetrenia zo dňa 07.11.2023, ktorú vypracoval ÚPSVaR G. a oddelenie
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately zo dňa 07.11.2023 je zrejmé, že otec býva v obci
Rojkov v rodinnom dome, ktorý má štyri izby. V dome býva spoločne s priateľkou a jej dvomi synmi.

Rodinný dom je vo vlastníctve otca. Otec je v štátnej službe Armády SR. Matka bývala v čase sociálneho
šetrenia vo Vrútkach v trojizbovom rodinnom dome, v ktorom býva spoločne s priateľom a jeho dcérou
vo veku 6 rokov, ktorú má partner v striedavej starostlivosti. Rodinný dom je v osobnom vlastníctve
priateľa matky. Matka pracuje ako predavačka v obci Rojkov. Maloletý má pervazívnu vývinovú poruchu
Aspergerov syndróm, a preto úrad odporúča akceptovať odporúčania a závery odborníkov z oblasti

psychiatria a psychológie a to vzhľadom na diagnózu maloletého.

15. Rodičia predložili do spisu doklady preukazujúce ich príjmy a výdavky a rovnako náklady spojené
s maloletým, z ktorých vyplýva že matka má príjem cca 370,- € s tým, že poberala v minulom roku daňový
bonus vo výške 75,- €. Je vlastníčkou pozemkov a dvoch rodinných domov a chaty a tiež motorového
vozidla Audi Q7. Čo sa týka nákladov, tak platí 150,- € za elektrinu a spláca úver. V súvislosti s maloletým

platí členské 180,- € na hokej za tri mesiace + 40,- € mesačne, strava v škole v priemere 14,40,- €,
školský klub detí 17,- €, jednorazový poplatok za školský rok v súkromnej základnej škole je 200,- €.
Otec má príjem 1.822,- €, vodné, stočné platí 25,- €, televízia, internet a telefón 115,- €, elektrina
125,- € a daň z nehnuteľnosti 120,87,- €. Otec vlastní rodinný dom, v ktorom býva a ešte rozostavaný
rodinný dom. Otec platí výživné na maloletého 150,- € + 30,- € na tvorbu úspor a tiež maloletému platí

sporenie 30,- €.
Obaja rodičia majú podľa vyjadrenia partnerov, teda o náklady na bývanie sa delia. Vo vzťahu k matke
súd zisťoval, vzhľadom na pomerne nízky príjem, jej vzdelanie. Uviedla, že je vyučená čašníčka
a aktuálne pracuje u otca ako predavačka. Nízky plat má, pretože je zamestnaná u otca, rodičia jej
finančne pomáhajú a otec vie prispôsobiť pracovný čas podľa potrieb jej a maloletého A.. Súd zisťoval

potencionalitu príjmu matky s tým, že v rámci Žilinského kraja ako vyplýva z internetového portálu
Profesia.sk je možné dosiahnuť príjem na pozícii predavačka od 900,- € do 1.400,- € v hrubom a na
pozícii čašníčka od 1.350,- € do 1.700,- €.

16. Podľa § 36 ods. 1 ZoR rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť

o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť
výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže
upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, 25 a 26 sa použijú primerane.

17. Podľa § 37 ods. 2 písm. d) ZoR, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť
o uložení týchto výchovných opatrení; uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa
sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.

18. Podľa § 37 ods. 7 ZoR, súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti s orgánom
sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom a s príslušným zariadením.

19. Podľa § 62 ods. 1 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

20. Podľa § 62 ods. 2 ZoR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

21. Podľa § 62 ods. 4 ZoR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov

a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

22. Podľa § 62 ods. 5 ZoR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,

možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.23. Podľa § 63 ods. 3 ZoR, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby
dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu
výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval

na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný
súhlas súdu.

24. Podľa § 65 ods. 1 ZoR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej

povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

25. Podľa § 75 ods. 1 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,

ktoré povinný na seba berie.

26. Podľa § 78 ods. 1 ZoR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

27. Podľa § 78 ods. 3 ZoR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

28. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení a zisteného stavu veci súd rozhodol tak, ako
je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Matka návrhom doručeným Okresnému súdu Martin 16.08.2023
žiadala, aby súd obmedzil stretávanie sa otca s maloletým A. tak, že styk bude prebiehať každý

nepárny týždeň v sobotu od 09:00 hod. do 17:00 hod. a v nedeľu od 09:00 hod. do 17:00 hod.,
pričom argumentovala tým, že rozsudkom Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 11P/97/2022 zo dňa
13.10.2022 bol upravený styk otca s maloletým aj s prespávaním každý nepárny týždeň od soboty od
09:00 hod. do nedele do 18:30 hod. a to do 31.12.2023 a od nasledujúceho roku od piatku od 17:00 hod.
do nedele do 18:30 hod. s tým, že bolo rozhodnuté aj o osobitnej úprave styku počas jarných prázdnin

a letných prázdnin a Veľkonočných sviatkov, ktorá úprava styku sa negatívne prejavila na správaní
maloletého.

29. Matka argumentovala, že takýto rozsah sa negatívne prejavuje na zdraví maloletého, pričom
argumentovala diagnostikovanou vývinovou poruchou a to Aspergerov syndróm. Svoj návrh matka

rozšírila podaním doručeným súdu dňa 26.7.2024 a žiadala aj zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca voči
maloletému A. na sumu 380,- € mesačne.

30. Otec podal v konaní protinávrh, ktorým žiadal, aby bol maloletý A. zverený do jeho výlučnej osobnej
starostlivosti a matke bol upravený styk s maloletým, pričom argumentoval tým, že matka stretnutie otca

so synom zámerne marí, maloletého na stretnutia s otcom nepripravuje, nerešpektuje úlohu druhého
rodiča pri výchove maloletého, neopodstatnene na otca podáva trestné oznámenia, domnieva sa, že
matka vývinovú poruchu syn hrubo zneužila vo svoj vlastný prospech a uviedol, že sám maloletý vyriekol
prianie, že by chcel zostať s otcom.

31. Vo vzťahu k obmedzeniu stretávania sa otca s maloletým a na druhej strane vo vzťahu k požiadavke
otca na zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti, vzhľadom na vykonané dokazovanie si
súd dovoľuje poukázať na tzv. rodičovskú kontrolu prístupu, keď rodičovské postoje a správanie majú
potenciál ovplyvniť kvalitu druhého rodiča s dieťaťom a mieru jeho zapojenia do života dieťaťa, pričom
prax ukazuje, že aktívne bránenie druhému rodičovi v prístupe k dieťaťu býva väčšinou v snahe

chrániť dieťa. Podľa názoru súdu tak je to aj v danom prípade, keď maloletý má diagnostikovaný
Aspergerov syndróm a ADHD a matka má potrebu dieťa chrániť. Takúto protektívnu kontrolu prístupu
je potrebné však vnímať veľmi citlivo a vždy je potrebné mať na zreteli najlepší záujem maloletého
dieťaťa. Z psychologických správ, ako aj zo správy pedopsychiatra je zrejmé, že maloletému bola
diagnostikovaná pervazívna vývinová porucha Aspergerov syndróm a tiež ADHD. Z uvedených

odborných správ je zrejmé, že maloletý má odpor k zmenám prostredia i činnosti a dieťa reaguje
úzkostným prežívaním, resp. afektom vzdoru. Zo správy z pedopsychiatrickej ambulancie tiež vyplýva,
že u maloletého je sťažená adaptabilita s agresívnymi prejavmi pri oslabenom sociálnom chápaní. Na
druhej strane z uvedených správ je zrejmé, napr. z psychologickej správy zo dňa 23.1.2023, že maloletýmá vytvorený citový vzťah s otcom a tento vzťah vníma pozitívne. Rovnaký záver vyplýva aj zo záznamu
z psychologického vyšetrenia v Ústrednej vojenskej nemocnici Ružomberok.
Vzhľadom na tieto závery súd nevidel dôvod obmedziť styk otca s maloletým, keď maloletý má

k otcovi vytvorený citový vzťah, ktorý vníma pozitívne a otec je osoba, ktorá sa dokáže o maloletého
postarať. Udržiavať vzťah aj s druhým rodičom je vo vývoji každého dieťaťa nesmierne dôležité. Jednou
z dôležitých požiadaviek naplnenia najlepšieho záujmu dieťaťa je, aby dieťa bolo vychovávané zásadne
obidvomi rodičmi. Udržanie kontaktu otca so synom, aj umožnenie styku s prespávaním u otca tak, ako
to bolo stanovené rozsudkom Okresného súdu Ružomberok, tiež napomôže posilňovaniu samostatnosti

maloletého dieťaťa. Preto súd nevidel dôvod obmedziť styk otca s maloletým.
Tiež zo znaleckého posudku vyplynulo, že vzájomný vzťah a citová väzba medzi maloletým dieťaťom
a jeho otcom možno hodnotiť ako kladnú, v interakcii s otcom počas krátkeho odlúčenia od matky
intenzívnu, maloletý má svojho otca rád a prechováva k nemu pozitívne emócie. Východiskovým pre
rozhodovanie súdu, jednak o návrhu matky na obmedzenie styku otca s maloletým, jednak o návrhu
otca na zverenie maloletého do osobnej starostlivosti otca, najrelevantnejší dôkaz, z ktorého súdu

vychádzal bol znalecký posudok, samozrejme v spojení s ostatnými odbornými závermi a zdravotnými
správami maloletého a v zmysle tohto, aj podľa znalca aktuálne sa javí najvhodnejší rozsah starostlivosti
otca k maloletému dieťaťu taký, aby zohľadňoval aktuálne potreby maloletého, to znamená najmä jeho
potrebu stability a predvídateľnosti, čo najmenšieho počtu zmien. Je vhodné, aby sa u maloletého aj
naďalej pozitívne rozvíjal vzťah s otcom, to znamená, aby bol v budúcnosti schopný zotrvať v prítomnosti

otca rovnako dlhý čas ako u matky bez toho, aby sa táto zmena prejavila negatívne na jeho prežívaní
a správaní. Je tak vhodné, aby sa pokračovalo v doteraz nastavenom trende a do budúcnosti sa styk
s otcom, po vzájomnej dohode rodičov a ich pozitívnej stimulácii maloletého voči danému zámeru
umožnilo sa prejsť na striedavú osobnú starostlivosť obidvoch rodičov.
Vzhľadom na tieto závery, keď znalec vyslovil, že je vhodné, aby sa pokračovalo v doterajšom

nastavenom trende, tak súd obidva návrhy rodičov zamietol a ponechal v platnosti pôvodné rozhodnutie
Okresného súdu Ružomberok a to Rozsudok sp. zn. 11P/97/2022 zo dňa 13.10.2022 vo vzťahu
k upravenému styku otca s maloletým.

32. Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že vzťah medzi rodičmi navzájom je narušený. Podľa

ZP vzájomný vzťah medzi rodičmi maloletého dieťaťa je aktuálne disfunkčný, tento disfunkčný vzťah je
umocnený tiež i aktívnym zapájaním orgánov štátnej moci do sporových situácii, ako zo strany matky,
tak zo strany otca. Dokazovaním bolo tiež preukázané, že matka podávala na otca trestné oznámenie,
oznámenie o priestupku. Uvedená skutočnosť tiež vyplýva z psychologického vyšetrenia Ústrednej
vojenskej nemocnice Ružomberok, z ktorej vyplýva, že maloletý bol svedkom, keď otec mal asistenciu

policajtov pri preberaní dieťaťa. Z rovnakej správy je tiež zrejmé, že sa vzhľadom na aktuálny zdravotný
stav maloletého odporúča jednotný výchovný prístup oboch rodičov. Zo znaleckého posudku vyplýva, že
maloleté dieťa intenzívne a najmä negatívne vníma vzťahy medzi jeho matkou a otcom. Zo znaleckého
posudku je tiež zrejmé, že vzájomný súboj rodičov je často komunikovaný v prítomnosti maloletého
dieťaťa a toto je tak následne vystavované konfliktu loajality. Najvhodnejším podľa znalca by bolo, aby sa

rodičia maloletého dieťaťa oboznámili s diagnózou maloletého dieťaťa z hľadiska nielen jeho prejavov,
ale i toho, akým spôsobom takéto deti vnímajú zmeny a ako prežívajú jednotlivé situácie a okolnosti
a akým spôsobom sa vyrovnávajú s frustráciou, tiež je vhodné, aby komunikovali o okolnostiach výchovy
a vzdelávania, otázky o forme starostlivosti nevynímajúc a to v prítomnosti tretej, nezávislej osobnosti
autority. Súd bol toho názoru, že je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, aby došlo k zlepšeniu

komunikácie medzi rodičmi a k úprave výchovného prístupu rodičov k maloletému dieťaťu a preto
podľa intencií a záverov znaleckého posudku uložil rodičom podrobiť sa psychologickému poradenstvu
na Referáte poradenskopsychologických služieb ÚPSVaR Martin v rozsahu 30 hodín , ktorý účel
výchovného opatrenia súd špecifikoval vo výrokovej časti rozsudku a táto kopíruje závery znaleckého
posudku str. 46 , odpoveď na otázku č. 19.

33. Ďalšou otázkou, ktorú bolo potrebné riešiť vo vzťahu k maloletému dieťaťu bola otázka vyživovacej
povinnosti, kde matka žiadala výživné 380,- €. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že
o vyživovacej povinnosti otca voči maloletému bolo naposledy rozhodnuté Rozsudkom Okresného súdu
Martin19P/185/2017zodňa29.9.2017tak,žebolostanovenévýživnévovýške150,-€mesačnea30,-€

na tvorbu úspor na osobitný účet maloletého. Je zjavné, že od posledného rozhodnutia súdu o výživnom
uplynulo viac, než 7 rokov, kde je bez akýchkoľvek pochybností, že za takéto dlhé obdobie došlo k vývoju
životných nákladov smerom nahor a k tejto situácii musí súd vždy prihliadnuť ( § 78 ods. 3 ZoR ).
Meniť súdne rozhodnutia o výživnom je možné, len ak dôjde k zmene pomerov na strane rodičov, čimaloletého dieťaťa. V uvedenom prípade je zrejmé, že o výživnom bolo rozhodnuté, keď maloletý A.
mal rok a pol, aktuálne je žiakom I. stupňa ZŠ. Táto situácia sama o sebe spôsobuje väčšie požiadavky
na finančné prostriedky, jednak v súvislosti so zabezpečením školských pomôcok, rovnako sa absolvujú

školské výlety, exkurzie, plavecké a lyžiarske výcviky, s čím sú spojené jednorazové zvýšené náklady,
ktoré je potrebné premietnuť do bežného výživného. Tiež na strane maloletého došlo k zmene a to
v súvislosti s tým, že sa aktívne venuje hokeju, kde sa platí členské, je potrebné zakupovať hokejovú
výstroj a podobne. Rovnako k zvýšeniu nákladov dochádza aj v súvislosti s diagnózami maloletého, keď
je potrebné navštevovať rôzne odborné ambulancie, kde vznikajú náklady na pohonné hmoty, tiež je

doporučená nejaká vitaminózna liečba, s ktorou sú spojené tiež zvýšené náklady.
Tiež došlo k zmene pomerov na strane matky, keď v čase pôvodného rozhodnutia poberala rodičovský
príspevok vo výške 213,- € a rodinné prídavky vo výške 23,- €, čo vyplýva z obsahu spisu Okresného
súdu Martin sp. zn. 19P/185/2017. V tom čase matka pracovala u svojich rodičov v obchode na
dohodu s príjmom 50,- €. Aktuálne matka pracuje u svojich rodičov s príjmom cca 370,- € a poberala
v minulom roku daňový bonus vo výške 75,- €, teda jej celkový príjem predstavuje 445,- €. Súd zisťoval aj

potencionalitu príjmu, ktorý by mohla matka dosiahnuť, keby sa v obore, v ktorom je vyučená zamestnala
a nepracovala za výrazne nižší príjem u svojich rodičov a zistil, že by mohla dosiahnuť príjem v rozmedzí
od 900,- € až do 1.700,- € v hrubom. Keby súd zohľadnil aj skutočnosť, že maloletý je chorý a matka
nemôže pracovať na plný úväzok, tak je nepochybné, že by mohla pri polovičnom pracovnom úväzku
zarobiť minimálne 600,- € v čistom.

Tiež súd zohľadnil, že k zmene pomerov došlo aj na strane otca, ktorý v čase pôvodného rozhodnutia
dosahoval príjem v čistom cca 1.000,- €, čo vyplýva z obsahu spisu Okresného súdu Martin sp. zn.
19P/1985/2017, pričom aktuálny jeho príjem je 1.822,- €. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti
otca voči maloletému súdu zohľadnil, že o maloletého sa osobne stará matka, teda väčšia miera
starostlivosti je na jej pleciach, zohľadnil jej okrem príjmov ostatné majetkové pomery na strane oboch

rodičov, keď matka vlastní niekoľko nehnuteľností a to dva rodinné domy, chatu a pozemky, pričom
tiež vlastní motorové vozidlo Audi Q7. Tiež zohľadnil rovnako na strane otca, že otec vlastní rodinný
dom, v ktorom býva a ešte rozostavaný rodinný dom a zoberúc do úvahy všetky vyššie uvedené
skutočnosti bol súd toho názoru, že je v možnostiach a schopnostiach otca a bude zodpovedať aj
potrebám maloletého výživné v sume 320,- € mesačne, ktoré bude otec platiť vždy do 20-teho dňa

v mesiaci k rukám matky vopred s tým, že v danom prípade súd rozhodol o bežnom výživnom s tým, že
tvorbu úspor, v zmysle pôvodného rozhodnutia Okresného súdu Martin sp. zn. 19P/185/2017 ponechal
zachovanú.

34. Matka uplatnila zvýšené výživné od podania návrhu, teda od 26.7.2024 s tým, že v čase

rozhodovania súdu už bolo splatné aj výživné za mesiac február 2025, teda zameškané výživné vzniklo
za obdobie od 26.7.2024 do 28.2.2025. Podľa pôvodného rozsudku otec pravidelne platil bežné výživné
150,- €, čo pri novostanovenom výživnom 320,- € predstavuje každý mesiac rozdiel o – 170,- €.
Zameškané výživné za 6 dní mesiaca júl a sedem mesiacov (august 2024 až február 2025) predstavuje
rozdiel7mesiacovx170,-€t.j.1.190,-€apoprepočterozdielunajedendeňvmesiacijúl,čopredstavuje

sumu 5,48 € pri šiestich dňoch za mesiac júl predstavuje dlh na výživnom 32,88 €. Potom spolu dlh
na výživnom za obdobie od 26.7.2024 do 28.2.2025 predstavuje celkom sumu 1.222,88 €, ktoré dlžné
výživné súd povolil otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 10,- €, splatné spolu s bežným
výživným.

35. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Martin.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a
ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, uvedenie spisovej značky tohto konania, uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s
prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto
podanie urobil.

Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo
iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia

domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370
a nasledujúcich Civilného mimosporového poriadku.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Podľa § 122 CMP, ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov,
nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.