Rozsudok – Život a zdravie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 10, 2024

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 1T/92/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123011971
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Frátrik

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:3123011971.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr. Michalom Frátrikom v trestnej veci obžalovaného A. B. na

hlavnom pojednávaní konanom 10. septembra 2024 v Trenčíne, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písmeno b) Trestného poriadku sa obžalovaný A. B., narodený X. XXXX XXXX oslobodzuje
spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín sp. zn. 2Pv 390/23/3309 z 04.12.2023 pre
skutok právne posúdený ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 2 písmeno a)
Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť
na tom skutkovom základe, že
dňa 13.05.2023 o 1:00 hod. v rodinnom dome na adrese C. D. XXX, po predchádzajúcej slovnej hádke a

vzájomných strkaniach pod vplyvom alkoholu odsotil svojho brata poškodeného E. B. tak, že ten spadol
na zem, čím utrpel zlomeninu dolnej časti lakťovej kosti vpravo s posunom, v dôsledku čoho bol závažne
obmedzený vo všetkých oblastiach života po dobu 4 dni a následne bol po dobu 43 dní obmedzený v
celkovej hygiene, obliekaní a príprave stravy,
pretože skutok nie je trestný čin.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín („prokurátor“) podal na Okresnom súde Trenčín („súd“) na
obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX („obžalovaný“) obžalobu 2Pv 390/23/3309 z 04.12.2023 pre
podozrenie zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. v znení

účinnom v čase spáchania činu (ďalej len „Tr. zák.“) s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. na
skutkovom základe uvedenom vo výroku tohto rozsudku.

Po prednese obžaloby na hlavnom pojednávaní bol obžalovaný poučený o všetkých jeho procesných
právach podľa § 34, resp. § 121 Tr. por.. Zároveň bol poučený podľa § 257 Tr. por. s tým, že ku
stíhanému skutku môže urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Tr. por.. Po tomto poučení obžalovaný
urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Tr. por., tj. že je nevinný zo spáchania stíhaného skutku.

Nadväzujúc na vyhlásenie obžalovaného a súčasne na návrh procesných strán súd na hlavnom
pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, osoby, ktorá v prípravnom konaní
vypracovala odborné vyjadrenie A. F. G., svedkyne H. B., ďalej čítaním zápisnice o výsluchu
poškodeného z prípravného konania (postupom podľa § 263 ods. 4 Tr. por., keďže poškodený ako brat
obžalovaného na hlavnom pojednávaní využil jeho zákonné právo podľa § 130 ods. 1 Tr. por.), ale aj
čítaním listinných dôkazov (všetko postupom podľa § 269 Tr. por.), konkrétne lekárskych správ č. l. 2 –

4, zápisov o dychovej skúške č. l. 11, lustrácií č. l. 43 a 44 a z prílohovej obálky č. l. 80 odpisu z registra
trestov a výpisu z evidencie priestupkov.Odmietol súd postupom podľa § 272 ods. 3 Tr. por. návrh prokurátora na vykonanie dokazovania
výsluchom matky obžalovaného a poškodeného, keďže v prvom rade sa obaja bratia – obžalovaný
aj poškodený i v priebehu hlavného pojednávania zhodne vyjadrili, že ich matka vo veci nechce

vypovedať, nechce pomôcť a ani priťažiť žiadnemu z nich. Matka obžalovaného a poškodeného ani
nebola vypočutá v prípravnom konaní, a tak v prípade, že by skutočne došlo k využitiu jej práva
podľa § 131 ods. 1 Tr. por. tak, ako prezentovali obžalovaný a poškodený, neprichádzal by do úvahy
postup podľa § 263 ods. 4 Tr. por.. Ďalej súd upriamuje pozornosť na to, že tento návrh na vykonanie
dokazovania prokurátor neuviedol v podanej obžalobe, ale reagoval ním až na výsledky dovtedy

vykonaného dokazovania, a tak sa jedná o návrh podaný oneskorene, kde v prípade jeho akceptovania
by mohlo dôjsť k nehospodárnemu predĺženiu konania. Napokon, čo je ale najdôležitejšie, to, čo
malo byť zistené výsluchom matky obžalovaného a poškodeného, ktorá mala vidieť priebeh stíhaného
skutku, už pred podaním tohto návrhu bolo zistené inými vykonanými dôkazmi, a to výpoveďami
obžalovaného a svedkyne B., ale aj čítanou výpoveďou poškodeného z prípravného konania, ktorí všetci
popísali priebeh stíhaného skutku, a toto preto nebolo potrebné ďalej verifikovať, čo bude zrejmé aj

z odôvodnenia nižšie.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vypovedal v zásade zhodne s jeho výpoveďou v prípravnom
konaní. Popísal, že v deň stíhaného skutku bola u nich doma na adrese I. J. XXX, C. D. na terase
grilovačka, na ktorú prišiel aj jeho brat – poškodený spolu s manželkou – svedkyňou B.. Bavili sa, pili,

on pil menej, pil len pivo. Poškodený a jeho manželka pijú aj tvrdý alkohol, a to často a aj vo väčšom
množstve. V určitom momente sedel za stolom a balil si cigaretu, pričom poškodený mu začal nadávať,
že je „kokot“, „jebnutý“ a podobne. Snažil sa ho za každú cenu zbiť, neustále na neho útočil. Na to mu
povedal, nech počká, kým si dobalí cigaretu a môžu ísť na dvor, kde si to „ručne“ vyriešia. Na to ho
poškodenýchytilzaramenáastiaholnazem,kdehozačalbiť.Podarilosamualeubrániťapoškodeného

dostať na zem. Postavil sa nad neho a povedal mu, aby prestal, či mu nejebe. Dokonca ho prosil, aby
na neho neútočil. Po tomto prvom konflikte, keď už obaja stáli, odchádzal cez chodbu dovnútra. Tam
na neho poškodený opäť zaútočil. Vtedy ho odsotil a poškodený spadol na skrinku a potom na zem,
pričom toto bol podľa neho moment, kedy poškodený utrpel predmetné zranenia. Bol totiž opitý, vlastne
si ublížil sám. Priebeh skutku určite videla aj svedkyňa B., ktorá jeho brata pred ním bránila, resp. ich

dávalaodseba.Bolatameštematkaobžalovanéhoapoškodeného.Hliadkupolícievolalonsám,pričom
výsledkom toho celého je, že on bol neprávom obvinený za to, že sa vlastne len bránil.

A. G. sa na hlavnom pojednávaní pridržal záverov písomne podaného odborného vyjadrenia a jeho
doplnenia, tieto v ničom nezmenil. Poukázal, že poškodený utrpel zlomeninu dolnej časti lakťovej kosti

vpravo s posunom, čo je z medicínskeho hľadiska zranenie ľahké. V dôsledku tohto zranenia bol
obmedzený na bežnom spôsobe života 47 dní, z toho 4 dni počas hospitalizácie na Klinike úrazovej
chirurgie Fakultnej nemocnice Trenčín závažne, prakticky vo všetkých oblastiach a bol úplne odkázaný
na pomoc ošetrovateľského personálu a 43 dní počas ambulantnej liečby nezávažne, a to vo vykonávaní
bežných životných činností a úkonov, ako v celkovej hygiene, obliekaní a príprave strany. Zranenie

ale nebolo takého charakteru, že by zanechalo trvalé následky. Zranenie utrpel poškodený priamym
mechanizmom, keď pri jeho páde na zem došlo k priamemu kontaktu dolnej časti lakťovej kosti vpravo,
teda vlastne direktným nárazom do betónového schodíka lakťovou stranou pravého predlaktia. Takto
vznikla izolovaná zlomenina jednej z kostí predlaktia – lakťovej kosti. Vzhľadom na to, že poškodený
mal dlhé rukávy na horných končatinách, nedošlo k porušeniu kožného krytu v zmysle odreniny alebo

tržnej rany. Zranenie teda mohlo vzniknúť tak, ako to zhodne popísali obžalovaný a poškodený – pádom
poškodeného na tvrdý nerovný podklad.

Svedkyňa B. na hlavnom pojednávaní tiež vypovedala v zásade zhodne s jej výpoveďou v prípravnom
konaní. Uviedla, že v deň stíhaného skutku sa zúčastnila na opekačke, kde bol aj jej manžel

a obžalovaný. Alkohol sa tam požíval vo veľkom, ona ale nepila nič, bola tam s deťmi. Obžalovaný
a poškodený vypili približne rovnaké množstvo alkoholu, obaja pili aj tvrdý alkohol. Obaja, tj. obžalovaný
a aj poškodený, vedia „rýpať“. Takto to bolo aj okolo polnoci, navzájom do seba takto „rýpali“, provokovali
sa, vyzývali sa do bitky, čo nakoniec do fyzického konfliktu aj vyústilo. Ona ešte pred týmto konfliktom
bola uspať deti, keďže s manželom bývajú len o tri chalupy vyššie. V priebehu večera deti chodila aj

kontrolovať, či spia, tak to robí vždy. Konflikt začal na terase, videla ho a aj sa do neho zapojila, snažila
sa ich oddeliť. Došlo teda k fyzickému stretu obžalovaného s poškodeným tak, že obaja sa naťahovali,
navzájom sa „boxovali“, pri čom stratili rovnováhu a spoločne spadli na schodík. Pri tomto momente
si zrejme poškodený zlomil ruku. Konflikt medzi nimi pokračoval aj po tomto páde, ona ale následnez miesta odišla, išla domov pozrieť, či spia deti, preč bola asi desať minút. Keď sa vrátila, bolo už po
bitke. Obžalovaný tam už nebol a poškodený mal krvavý nos a tak ho ratovala. Policajtov ešte predtým
zavolal obžalovaný, pričom hliadka prišla, keď už bola späť a ratovala poškodeného. Popísala, že za

terasou smerom dovnútra domu je schodík, potom sú dvere na chodbu, ktorá vedie do domu, v ktorej
chodbe je botník.

Poškodený ešte v prípravnom konaní vypovedal, že vtedy bol u rodičov, kde býva stále aj jeho brat –
obžalovaný. Všetci spoločne grilovali, mali posedenie, zabávali sa. Niekedy po polnoci začal obžalovaný

do neho rýpať, hádal sa s ním. Vtedy ho chytil a ako bol opitý, stiahol ho so sebou, pretože stratil
rovnováhu. Keď takto spolu padali, zlomil si ruku, pretože spadol na betón. Je pravda, že rýpať do neho
začal obžalovaný ale neverí tomu, že by mu chcel zlomiť ruku, celé to je nešťastná náhodu. Keď ležali
na zemi, obžalovaný ho od zlosti ešte udrel do nosa, ale nezlomil mu ho. On sám by to ani neriešil,
keby obžalovaný nezavolal hliadku polície. On pred samotným konfliktom obžalovanému nenadával a
ani neprovokoval, len sa bavili o nejakej hlúposti a ostro si vymenili názor, a to obžalovaného nahnevalo.

Predmetný konflikt obžalovanému nijak nevyčíta a to, čo sa stalo, bola skôr nešťastná náhoda a nie
úmysel obžalovaného zlomiť mu ruku.

Podľa lekárskej správy všeobecnej ambulancie pre dospelých MB Medicus s. r. o. z 19.06.2023 bol
poškodený13.05.2023ošetrenývtraumatologickejambulanciiprezlomeninudiafýzylakťovejkosti.Bola

mu naložená vysoká dlaha. K spôsobu zranenia sám poškodený uviedol, že sa v noci pobil s bratom
a poranil si pravé predlaktie. 25.05.2023 došlo k progresii dislokácie diafýzy, a preto bol poškodený
objednaný k operačnému riešeniu zlomeniny na 30.05.2023. Doba liečenia začala 13.05.2023 a doba
PN bola od 15.05.2023. Zranenie zanechá prechodné následky spočívajúce v poruche mobility a sily
predlaktia vpravo. Z medicínskeho hľadiska išlo o úraz stredne ťažký. V nemocničnom ošetrení bol

poškodený od 29.05.2023 do 01.06.2023.

Z lekárskej správy Urgentného príjmu Fakultnej nemocnice Trenčín z 13.05.2023, konkrétne jeho
nálezovej časti, vyplýva, že poškodený sa v noci pobil s bratom, spadol a poranil si pravé predlaktie,
v čase vyšetrenia mal opuch predlaktia až po dorsum ruky, čo bolo lokálne bolestivé, pričom z RTG

vyplynulo, že utrpel zlomeninu diafýzy ulny s miernou dislokáciou.

Z prepúšťacej správy Kliniky úrazovej chirurgie Fakultnej nemocnice Trenčín z 01.06.2023 vyplýva, že
poškodený bol na tamojšom oddelení hospitalizovaný od 01.06.2023 do 01.06.2023, pričom už skôr
v tomto odôvodnení popísané zranenie bolo operačne riešené, a to bez komplikácií.

Zo zápisov o dychovej skúške vyplýva, že obžalovanému bola 13.05.2023 o 2:12 hod. nameraná
hodnota alkoholu v dychu 0,38 mg/l. Poškodenému m miso bola 13.05.2023 o 2:18 hod. nameraná
hodnota alkoholu v dychu 1,25 mg/l.

Podľa odpisu z registra trestov obžalovaný doposiaľ nebol trestne stíhaný alebo v trestnom konaní
potrestaný. Na podklade výpisu z evidencie priestupkov možno konštatovať, že obžalovaný spáchal
celkom päť priestupkov, z toho štyri priestupky na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky
a jeden priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, kedy vulgárne vynadal a aj fyzicky napadol svojho
otca.

Zhodnotiac dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní v súlade s § 2 ods. 12 Tr. por. (podľa svojho
vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo
i v ich súhrne, bez ohľadu ktorá z procesných strán dôkazy zabezpečila či navrhla vykonať) a tiež
prihliadnuc na skutočnosti prebraté na hlavnom pojednávaní, súd aj so zreteľom na všetky platné zásady

trestného konania podľa Tr. por., dospel bez akýchkoľvek rozumných pochybností k záveru, že stíhaný
skutok sa stal.

Zo zhodných a prelínajúcich sa častí výpovedí obžalovaného, poškodeného a svedkyne B., ale i
výsledkov ostatného dokazovania na hlavnom pojednávaní vykonaného, bez akýchkoľvek pochybností

vyplynulo, že na terase rodinného domu rodičov obžalovaného a poškodeného, ktorý je na adrese
C. D. XXX, sa konala 13.05.2024 opekačka, resp. grilovačka, ktorej sa zúčastnili aj obžalovaný,
poškodený, svedkyňa B. a matka obžalovaného a poškodeného. Toto všetci vypočutí zhodne potvrdili.
Pri tomto posedení sa požívali alkoholické nápoje, obžalovaný aj poškodený boli pod vplyvom alkoholu,obžalovaný toho ale vypil menej, ako poškodený (čo je zrejmé zo zápisu o dychovej skúške), pričom
medzi nimi došlo najskôr k slovnej hádke. Táto slovná hádka neskôr prerástla do vzájomného napádania
sa a vzájomného strkania, čo tiež všetci vypočutí zhodne potvrdili. Tento už fyzický konflikt mal dve fázy,

keď pri prvej najskôr poškodený v momente, keď sa s obžalovaným vzájomne držali za odev, stiahol
na zem obžalovaného, kde si vymenili nejaké údery, obžalovaný sa ale ubránil, vstal nad poškodeného
a trval na ukončení konfliktu. Následne ale fyzický konflikt pokračoval, kedy obžalovaný v chodbe
smerujúcej dovnútra domu odstrčil poškodeného, ten spadol a utrpel zlomeninu dolnej časti lakťovej
kosti vpravo s posunom, v dôsledku čoho bol závažne obmedzený vo všetkých oblastiach života po

dobu 4 dni a následne bol po dobu 43 dní obmedzený v celkovej hygiene, obliekaní a príprave stravy
(posledne uvedené závery jednak nik nerozporoval a jednak tie vyplynuli z výpovede A. G. a listinných
dôkazov s tým súvisiacich).

Je pravdou, že z výpovedí obžalovaného, poškodeného a svedkyne B. vyplynuli dve možné verzie
vzniku zranenia poškodeného, keď na jednej strane samotný obžalovaný uviedol, že poškodeného pri

„druhom“ konflikte odsotil, ten následne spadol a mal utrpieť zranenie a na druhej strane poškodený
a svedkyňa B. zhodne tvrdili, že obžalovaný a poškodený sa vzájomne držali za odev v okamihu,
keď obaja spadli na schod, kedy mal poškodený utrpieť zranenie. Pri ustálení priebehu stíhaného
skutku, čo sa týka týchto dvoch verzií vzniku zranenia poškodeného, súd vychádzal predovšetkým
z výpovede samotného obžalovaného, ktorá bola konzistentná v priebehu celého konania, pričom

práve to, že boli aj s odstupom času totožne popísané zásadné skutočnosti (napríklad, že poškodený
vypil viac alkoholu ako obžalovaný, že obžalovaný vypil len pivo, že pri prvom odvrátenom útoku na
obžalovaného poškodený na neho aj ďalej útočil, čo by zrejme nebolo možné, keby pri ňom utrpel
zranenie), nasvedčuje záveru, že jeho výpoveď je dôveryhodná. Tiež si treba uvedomiť, že obžalovaný
bol oproti poškodenému pod menším vplyvom alkoholu, keď mu po stíhanom skutku bola nameraná

hodnota alkoholu v krvi približne 0,8 promile, zatiaľ čo v podobnom čase bola poškodenému nameraná
hodnota alkoholu v krvi približne 2,5 promile. Tým pádom musí mať o priebehu stíhaného skutku
celistvejší obraz. Záver o dôveryhodnosti výpovede obžalovaného podporuje aj to, že jeho výpoveď
v podstatných častiach neodporuje výpovedi poškodeného a ostatnému vykonanému dokazovaniu, ale
naopak ich dopĺňa tak, že tieto v ich vzájomných súvislostiach poskytujú reálny a logický obraz priebehu

stíhaného skutku a vzniku zranenia poškodeného. Pokiaľ súd uzavrel, že výpoveď obžalovaného, čo
sa týka mechanizmu vzniku zranenia poškodeného, neodporuje výpovedi poškodeného a ostatnému
vykonanému dokazovaniu, tu dopĺňa, že ani sám poškodený netvrdil, že s určitosťou zranenie utrpel
pri páde na terase, ale uviedol, že obžalovaného chytil a ako bol opitý, stiahol ho so sebou, pretože
stratil rovnováhu, v dôsledku čoho utrpel zranenie. Treba opätovne zdôrazniť, že poškodený bol v čase

vzniku zranenia v stave značnej opitosti. Tiež tvrdil, že on na obžalovaného nijak neútočil, čo ale
nezodpovedávýpovedijehomanželky,svedkyneB.,ktorávýslovneuviedla,žeobajasanajskôrverbálne
a neskôr aj fyzicky napádali. Nemožno teda vylúčiť, že zranenie utrpel až pri druhom páde popísanom
obžalovaným. Z výpovede MUDr. Ridoška okrem toho vyplýva, že poranenie poškodeného mohlo
vzniknúť pádom poškodeného na tvrdý nerovný podklad, čo opäť nevylučuje tvrdenia prezentované

obžalovaným. Netreba tiež v tomto smere opomenúť, čo vyplynulo z výpovedí obžalovaného a svedkyne
B., že po tom, čo obžalovaný a poškodený po prvotnom páde vstali, ich fyzický konflikt ďalej pokračoval.
To by podľa názoru súdu nebolo možné, keby už v tom čase mal zlomenú ruku, čo je nepochybne
bolestivézranenie.NásledneužsvedkyňaB.priebehkonfliktunesledovala,išladomovskontrolovaťdeti.
Práve z týchto dôvodov sa pravdepodobnejšou javí verzia vzniku zranenia poškodeného prezentovaná

obžalovaným, že po tom, čo obžalovaný a poškodený po prvotnom páde vstali, ich fyzický konflikt
ďalej pokračoval (do tohto momentu to potvrdzuje aj výpoveď svedkyne B.), a to aj v chodbe, keď už
obžalovaný odchádzal, kedy poškodeného odsotil, ten následne spadol a utrpel zranenie.

Výpoveď svedkyne B., pokiaľ ide o mechanizmus vzniku zranenia poškodeného, nemožno úplne

významne hodnotiť, a to hneď na podklade niekoľkých zistení. V prvom rade, ako už súd načrtol, po
tom, ako obžalovaný a poškodený po prvotnom páde vstali a ich fyzický konflikt ďalej pokračoval,
svedkyňa priebeh konfliktu nesledovala, išla domov skontrolovať deti a vrátila sa až v momente, keď
už na mieste obžalovaný nebol, nachádzal sa tam už len poškodený s krvácajúcim nosom a zlomenou
rukou, ktorého ratovala. Nemôže preto svedkyňa vedieť, čo sa neskôr medzi nimi stalo. Okrem toho

bola z jej výpovede zrejmá aj akási snaha vykresliť obžalovaného v horšom svetle, resp. naopak,
poškodeného vo svetle lepšom. Napriek tomu, že ona sama pred a počas najskôr verbálneho a neskôr
fyzického konfliktu obžalovaného s poškodeným žiaden alkohol nepožila, tj. mala byť triezva a teda by
mala mať najlepší obraz o tom, ako celý večer prebehol, na otázku prokurátora s určitosťou uviedla,že obžalovaný a poškodený obaja pili aj tvrdý alkohol a boli približne rovnako opití. To však odporuje
ostatnému vykonanému dokazovaniu, predovšetkým výpovedi obžalovaného v spojení s výsledkami
dychovejskúšky,zktorýchvichsúhrnebezakýchkoľvekpochybnostívyplýva,žeobžalovanývypilmenej

alkoholu, resp. alkohol len slabší, zatiaľ čo poškodený toho vypil viac a bol v stave značnej opitosti (aj
s odstupom času mu bola nameraná hodnota alkoholu v krvi približne 2,5 promile).

Pokiaľ sa súd stotožnil s obžalobou v tom smere, že následkom stíhaného skutku u poškodeného bolo
„len“ ublíženie na zdraví podľa § 123 ods. 2 Tr. zák. a nie vznik ťažkej ujmy na zdraví podľa § 123 ods.

3 písm. i), ods. 4 Tr. zák. (ako predpokladu právnej kvalifikácie stíhaného skutku ako prečinu podľa §
157 Tr. zák., kedy by sa podľa § 211 ods. 1 Tr. por. vyžadoval súhlas poškodeného s trestným stíhaním,
udelenie ktorého ale zo spisového materiálu nevyplýva), takýto záver vyplynul z výpovede A. G., podľa
ktorej poškodený utrpel zlomeninu dolnej časti lakťovej kosti vpravo s posunom, čo je z medicínskeho
hľadiska zranenie ľahké, pričom síce v dôsledku tohto zranenia bol obmedzený na bežnom spôsobe
života až 47 dní (čo inak spĺňa dobu podľa § 123 ods. 3 písm. i), ods. 4 Tr. zák.), ale z toho len 4 dni

závažne a 43 dní nezávažne. Spomenutá dikcia § 123 ods. 3 písm. i), ods. 4 Tr. zák. pre ťažkú ujmu na
zdraví predpokladá dobu 42 kalendárnych dní, počas ktorých ale závažne musel byť ovplyvnený obvyklý
spôsob života poškodeného, čo z vykonaného dokazovania nevyplynulo.

Na podklade vyššie uvedeného preto súd na tomto mieste uzatvára, že bolo bez akýchkoľvek

pochybností dokázané, že jednak sa stíhaný skutok stal a jednak bola naplnená aj objektívna stránka
skutkovej podstaty stíhaného prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., tj. konania a jeho
následku,keďžeobžalovanýsvojímkonaním(sotením)poškodenémuspôsobilublíženienazdravípodľa
§ 123 ods. 2 Tr. zák..

Ďalej ale súd poukazuje, že konanie páchateľa je trestným činom len vtedy, ak napĺňa všetky znaky
skutkovej podstaty konkrétneho trestného činu uvedeného v osobitnej časti Trestného zákona, ktoré
musia byť splnené kumulatívne, tj. všetky súčasne.

Jedným zo znakov skutkovej podstaty trestného činu, je aj jeho subjektívna stránka, inak povedané

zavinenie (§ 15 až 18 Tr. zák.). Zavinenie v sebe zahŕňa vedomostnú a vôľovú zložku, delí sa na
úmyselné (§ 15 Tr. zák.) a nedbanlivostné (§ 16 Tr. zák.), pričom úmyselné zavinenie sa ďalej delí na
úmysel priamy a úmysel nepriamy a nedbanlivostné zavinenie sa ďalej delí na nedbanlivosť vedomú
a nedbanlivosť nevedomú. Pokiaľ ide o konštatované zložky zavinenia, pre priamy úmysel sa vyžaduje,
aby páchateľ vedel (vedomostná zložka) a chcel (vôľová zložka) porušiť alebo ohroziť záujem chránený

Trestným zákonom. Pre nepriamy úmysel sa zas vyžaduje, aby páchateľ vedel, že svojím konaním
môže spôsobiť porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného Trestným zákonom (vedomostná zložka)
a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený (vôľová zložka). Pre vedomú nedbanlivosť sa
vyžaduje, aby páchateľ vedel, že svojím konaním môže spôsobiť porušenie alebo ohrozenie záujmu
chráneného Trestným zákonom (vedomostná zložka), ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že

také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí (vôľová zložka). Napokon pre nevedomú nedbanlivosť sa
vyžaduje, aby páchateľ síce nevedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený
Trestným zákonom (vedomostná zložka), avšak vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery o tom
vedieť mal a mohol. Podľa § 17 Tr. zák. napokon platí, že pre trestnosť činu spáchaného fyzickou osobou
treba úmyselné zavinenie, ak Trestný zákon výslovne neustanovuje, že stačí zavinenie z nedbanlivosti.

Pokiaľ ide o trestný čin ublíženia na zdraví, skutkové podstaty upravuje Trestný zákon v § 155 až 158.
Možno sumarizovať, že trestným činom ublíženia na zdraví podľa § 155 alebo 157 Tr. zák. je úmyselné
(§ 155 Tr. zák.) alebo nedbanlivostné (§ 157 Tr. zák.) konanie páchateľa, ktorým poškodenému bola
spôsobená ťažká ujma na zdraví. To však nie je stíhaný prípad, pretože ťažkú ujmu na zdraví poškodený

neutrpel, v zmysle vyššie uvedeného bez akýchkoľvek pochybností utrpel ublíženie na zdraví.
Trestným činom ublíženia na zdraví podľa 158 Tr. zák. je nedbanlivostné konanie páchateľa, ktorým
poškodenému bolo spôsobené ublíženie na zdraví (toto z vykonaného dokazovania bez akýchkoľvek
pochybností vyplynulo), avšak ako následok porušenia dôležitej povinnosti vyplývajúcej páchateľovi z
jeho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie alebo uloženej mu podľa zákona. To však opäť

nie je stíhaný prípad, keďže porušenie žiadnej takejto povinnosti z vykonaného dokazovania nevyplýva.
Napokon, podľa § 156 Tr. zák. je trestným činom ublíženia na zdraví aj úmyselné konanie páchateľa,
ktorým poškodenému bolo ublížené na zdraví, čo všetko mal obvinený stíhaným konaním naplniť.Ak súd vyššie podrobne poukázal na teoretické východiská súvisiace so zavinením, učinil tak z dôvodu,
že z dokazovania na hlavnom pojednávaní vykonaného síce vyplynulo, že konaním obvineného bol
spôsobený následok predpokladaný v § 156 Tr. zák., a to že poškodenému bolo ublížené na zdraví,

z nijakého dôkazu však nevyplýva, že by obžalovaný konal úmyselne, teda že by vedel, že môže
poškodenému ublížiť na zdraví a buď, že by poškodenému ublížiť na zdraví chcel, alebo s tým bol aspoň
uzrozumený.Naopak,jednalosamedziobžalovanýmapoškodenýmohádkuanáslednýkonflikt,vrámci
ktorého sa obaja začali naťahovať, udierať. Toto bolo najskôr na terase rodinného domu. Pri tomto
naťahovaní zrejme aj v dôsledku opitosti stratili rovnováhu a spadli, resp. poškodený obžalovaného

stiahol na zem. Následne fyzický konflikt medzi nimi pokračoval aj v chodbe vedúcej dovnútra rodinného
domu, kedy obžalovaný poškodeného odsotil, ten spadol a utrpel konštatované zranenie. To ale ešte
neznamená, že by obžalovaný vopred vedel, že tým môže poškodenému ublížiť na zdraví (že ten
spadne a utrpí zlomeninu) a takto mu ublížiť chcel alebo by s tým bol uzrozumený. O stíhanom
konaní obvineného možno na podklade na hlavnom pojednávaní vykonaného dokazovania záverovať
maximálne to, že obžalovaný vzhľadom na okolnosti (pri fyzickom konflikte s poškodeným – naťahovaní

sapodvplyvomalkoholusanachádzalinamieste,kdemohlodôjsťkichpádu)anasvojeosobnépomery
mal a mohol vedieť, že v prípade pádu môže nastať ujma na zdraví, čo však predstavuje nevedomú
nedbanlivosť a tým pádom nie je trestným činom ublíženia na zdraví podľa § 155 až 158 Tr. zák., ako
súd už vyššie uviedol.

Nad rámec skôr uvedeného sa súd zaoberal aj tým, či stíhané konanie obžalovaného, ktoré mal bez
akýchkoľvek pochybností dokázané, nenapĺňa znaky iného trestného činu uvedeného v osobitnej časti
Trestného zákona, osobitne so zameraním sa na trestný čin výtržníctva podľa § 364 Tr. zák.. V súlade
so zásadnou in dubio pro reo však toto nezistil, a to pre absenciu nepochybného záveru o napadnutí
poškodeného obžalovaným pred najmenej troma prítomnými osobami.

Riadiac sa všetkými vyššie uvedenými skutočnosťami súd preto konštatuje, že z dokazovania
vykonaného na hlavnom pojednávaní bez akýchkoľvek pochybností vyplynulo, že neboli naplnené
všetky zákonné znaky skutkovej podstaty stíhaného trestného činu – prečinu ublíženia na zdraví podľa
§ 156 Tr. zák., konkrétne nebola naplnená jeho subjektívna stránka. Preto súd uzatvára, že stíhaný

skutok nie je trestným činom a obžalovaného bolo potrebné podľa § 285 písm. b) Tr. por. spod podanej
obžaloby oslobodiť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného
súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,

komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku. Odvolanie nemôže podať ten, kto sa ho výslovne vzdal.