Rozsudok – Pracovné právo ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 19, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5Cpr/5/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124411874
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Jánošová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6124411874.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci žalobcu:

A. B., nar. XX. XX. XXXX, C. XXX/XX, XXX XX D. E., zast. Advokátska kancelária Gubric s.r.o.,
Dolná 861/18, 969 01 Banská Štiavnica, IČO: 56681224 proti žalovanému: Slovenské banské múzeum,
Kammerhofská 178/2, 969 01 Banská Štiavnica, IČO: 35998652, zast. JUDr. Ivana Kochanská, Farská
3, 949 01 Nitra, IČO: 42428343, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy,
takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že skončenie pracovného pomeru žalobcu u žalovaného výpoveďou č. 228/2024/13
v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo dňa 23. 05. 2024 je neplatné.

V prevyšujúcej časti súd konanie z a s t a v u j e .

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % v lehote 3 dní od uplynutia
právoplatnosti uznesenia vyššieho súdneho úradník o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasažaloboudoručenousúdudňa04.11.2024domáhalurčenia,žeskončeniejehopracovného
pomeruvýpoveďou,ktorámuboladanážalovanýmvzmysleustanovenia§63ods.1písm.b)Zákonníka
práce zo dňa 23. 05. 2024 je neplatné.

2. Zároveň sa domáhal od žalovaného náhrady mzdy vo výške jeho priemerného zárobku počnúc
dňom 01. 10. 2024 až do času, kedy mu žalovaný umožní pokračovať v práci, alebo do času, kým súd
právoplatne rozhodne o skončení pracovného pomeru.
3. V tejto časti vzal podaním dourčeným súdu pred prvým pojednávaním žalobu späť. Súd v zmysle
ustanovenia § 145 ods. 2 CSP konanie v tejto časti zastavil.
4. Žalovaný žiadal žalobu v plnom rozsahu zamietnuť. Mal za to, že výpoveď daná žalobcovi je platná,
nakoľko spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti.

5. Súd vykonal dokazovanie žalobou, písomnými vyjadreniami strán, ich korešpondenciou, vyjadrením
právnych zástupcov na pojednávaní, pracovnou zmluvou uzatvorenou medzi stranami dňa 13. 12.
2005, dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 05. 11. 2001, výpoveďou z pracovného pomeru
zo dňa 23. 05. 2024, rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica zo dňa
25. 04. 2024, ktorým sa udelil predchádzajúci súhlas so skončením pracovného pomeru so žalobcom,
organizačným poriadkom žalovaného účinným od 01. 04. 2024 č. 112/2024/4, internou e-mailovou
korešpondenciou medzi vedúcou žalovaného a jej podriadenými zo dňa 02. 04. 2024 a 27. 03. 2024, e-

mailovoukorešpondenciouzodňa22.04.2024medzižalovanýmsvedenímžalovanéhoapodriadenými
vedúcimi pracovníkmi a pripojenou schémou organizačnej štruktúry účinnou od 01. 01. 2025, ponukou
práce uverejnenou na stránke www.muzeumbs.sk 05. 04. 2024, listom Ministerstva životného prostredia
SR zo dňa 16. 02. 2024 a zistil tento skutkový stav:6. Podľa tvrdenia žalobcu tento pracoval u žalovaného takmer 20 rokov. Vykonával prácu strážnika,
neskôr vedúceho strážnej služby, konzervátora a naposledy správcu depozitu – kustóda. Vypomáhal
tiež ako lektor.

7. Dňa 03. 06. 2024 mu bola doručená od žalovaného výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 23. 05.
2024 v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu, že jeho pracovné miesto bolo zrušené na
základe schváleného nového organizačného poriadku č. 112/2024/4 účinného od 01. 05. 2024. Zároveň
mubolooznámené,žežalovanýhonemámožnosťzamestnávaťatoaninakratšípracovnýčasvmieste,
ktoré bolo dohodnuté ako miesto jeho výkonu práce. Jeho pracovný pomer mal skončiť dňom 30. 09.

2024.
8. Dňa 02. 09. 2024 oznámil žalovanému, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával v zmysle
ustanovenia § 79 ods. 1 Zákonníka práce.
9. Neplatnosť výpovede odvodzoval od nesplnenia ponukovej povinnosti, keď podľa jeho vedomostí
nebolo v rámci novej organizačnej štruktúry obsadené jedno pracovné miesto v pracovnej pozícii
strážnik, tiež konzervátor ako aj pracovné miesto pracovníka údržby, u ktorých všetkých spĺňal

kvalifikačné predpoklady a boli to miesta pre neho vhodné. Ďalej poukázal na to, že samotný žalovaný
inzerovalnasvojejinternetovejstránkeponukuprácedňa05.04.2024prepozíciupracovníkaúdržbypre
Banské múzeum v prírode s termínom nástupu od 01. 06. 2024, ako aj ponuka práce lektora s nástupom
od 01. 05. 2024.
10. Okrem porušenia ponukovej povinnosti namietal zmätočnosť a zjavné machinácie žalovaného

spojené s vydaním a účinnosťou organizačnej zmeny, v spojitosti s ktorou mu bola daná výpoveď.
Pripojenými dôkazmi preukazoval, že boli prijaté dva rovnaké organizačné poriadky s rovnakým číslom
a rovnakým znením a prílohami, ale rôznymi dátumami prijatia a účinnosti. Na pojednávaní pripojil e-
mailovú korešpondenciu jeho nadriadenej F. G. zo dňa 27. 03. 2024, podľa ktorej mali byť oboznámení
s organizačným poriadkom účinným od 01. 04.2024. Mejlom zo dňa 02. 04. 2024 si mali na pôvodnom

organizačnom poriadku zmeniť poslednú stranu, kde bol omylom napísaný dátum prijatia organizačnej
zmeny nie 26. 03. ale 26. 04.2024.
11. Poukázal na to, že svoju prácu vykonával aj po účinnosti prijatej zmeny v zmysle organizačného
poriadku účinného od 01. 04. 2024. Z uvedených dôvodov mal za to, že skončenie pracovného pomeru
s ním nepredstavuje reálny následok objektívneho stavu nadbytočnosti, ale sa jedná o zámerné

vyvolanie organizačných zmien upravovaných tak, aby bol skončený pracovný pomer s vybranými
zamestnancami. Bežnou praxou u žalovaného bolo zverejnenie aktuálne platného organizačného
poriadku na internetovej stránke. Tento však v čase podania žaloby nebol dostupný.
12. Žalovaný uviedol, že ku schváleniu organizačného poriadku č. 112/2024/1 a organizačnej štruktúry
účinnej od 01. 05. 2024 došlo z dôvodu potreby zníženia výdavkov štátneho rozpočtu za rok 2024

v rozsahu 5 %, ktorú potrebu im oznámilo Ministerstvo životného prostredia listom zo dňa 16. 02. 2024.
Pripojil ku spisu e-mailovú komunikáciu so zamestnancami, v zmysle ktorej boli oboznámení dňa 22. 04.
2024 s organizačným poriadkom účinným od 01. 05. 2024 z dôvodu, že sa nestihlo v súvislosti s novým
organizačným poriadkom všetko zadministrovať.
13. Trval na tom, že nemal vhodné pracovné miesto v čase účinnosti organizačnej štruktúry pre žalobcu,

pričom sa bližšie nevyjadril k jeho tvrdeniam v tomto smere. Poukázal najmä na tú skutočnosť, že
vzmyslepripojenejorganizačnejschémykorganizačnémuporiadkuúčinnémuod01.05.2024užnebolo
voľné pracovné miesto na pozícii žalobcu, keď sa znížilo z počtu 3 na počet 2 pracovných miest so
zaradením kustód v oddelení správy a ochrany zbierok. Samotnú skutočnosť, že žalovaný nedisponoval
voľnýmpracovnýmmiestomprežalobcutentopotvrdilvoľbouskončeniapracovnéhopomeruvýpoveďou

v zápisnici z prerokovania organizačnej zmeny.
14. Predmetom sporu bolo určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru žalobcu výpoveďou.
15. Podľa ustanovenia § 61 ods.1 Zákonníka práce výpoveďou môže skončiť pracovný pomer
zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.
(2) Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone.

Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným
dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.
16. Podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď ,
ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo
príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov

s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorý
je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na
skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný
pomer na určitú dobu.(2) Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď z dôvodu nadbytočnosti
zamestnanca vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú
bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu, o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh,

pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť
pracovný pomer, alebo o výpoveď podľa odseku 1 písm. f), iba vtedy, ak
a) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v
mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce,
b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol

v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave
na túto inú prácu.
17. Podľa § 74 Zákonníka práce výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú
výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný
prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej

žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa
doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí,
že k prerokovaniu došlo.
18. Podľa § 77, veta prvá Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou,
okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj

zamestnávateľuplatniťnasúdenajneskôrvlehotedvochmesiacovododňa,keďsamalpracovnýpomer
skončiť.
19. Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo
ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s

výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával.
20. Z ustanovenia § 61 Zákonníka práce vyplýva, že zamestnávateľ môže dať výpoveď len z taxatívne
uvedených dôvodov, ktoré sú uvedené v ustanovení § 63 ods. 1 Zákonníka práce. Podmienkou jej
platnosti je písomná forma a doručenie druhej strane. Výpovedný dôvod musí byť vymedzený tak, aby

skutkovéokolnostivnejuvedené,vosvojomsúhrnetvorilivýpovednýdôvod,ktorýjemožnosubsumovať
pod niektorú zo skutkových podstát uvedených v citovanom ustanovení. Jedná sa o všeobecnú
podmienku určitosti právnych úkonov.
21. Jeden z možných výpovedných dôvodov zo strany zamestnávateľa je aj výpovedný dôvod v zmysle
§ 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, na základe ktorého bola daná výpoveď z pracovného

pomeru žalovaným žalobcovi. Tento výpovedný dôvod je založený na kumulatívnom spojení
predpokladov: existencii rozhodnutia zamestnávateľa o zmene úloh, technického vybavenia, znížení
počtu zamestnancov za účelom zvýšenia efektívnosti práce alebo iných organizačných zmenách, ďalej
nadbytočnosti zamestnanca a v príčinnej súvislosti medzi rozhodnutím zamestnávateľa o organizačnej
zmene a nadbytočnosťou zamestnanca. Výpoveď z tohto dôvodu však môže dať zamestnávateľ

platne len v prípade, ak sú zároveň splnené ďalšie hmotnoprávne podmienky a to, že nemá možnosť
zamestnanca ďalej zamestnávať a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako
miesto výkonu práce, prípadne zamestnanec nie je ochotný prejsť na takúto pre neho vhodnú prácu.
Dôkazné bremeno preukázať splnenie uvedených podmienok platnosti výpovede bolo na žalovanom.
22. Žalovaný argumentoval vo vzťahu k prvej podmienke – existencii organizačnej zmeny listom

Ministerstva životného prostredia zo dňa 16. 02. 2024. Tento obsahoval žiadosť v nadväznosti na
zníženie výdavkov kapitol štátneho rozpočtu na roku 2024 v rozsahu 5 % realizovať úsporu výdavkov
žalovaného podľa vlastného uváženia v rámci výdavkových titulov ekonomickej klasifikácie a najmä
prehodnotiť verejné obstarávania v procese prípravy, záväzky vyplývajúce z uzatvorených zmluvných
vzťahov, požiadavky na uzatvorenie nových zmluvných vzťahov a plnenie v súlade so zákonom

o rozpočtových pravidlách verejnej správy.
23. Výsledkom mal byť nový organizačný poriadok, ktorý bol doložený do spisu v dvoch verziách.
Odlišovali sa dátumom prijatia a účinnosťou.
24. Ako to už súd uviedol aj v obdobnej veci týkajúcej sa žalovaného vedenej na tunajšom súde pod
sp. zn. 9Cpr/5/2024, Zákonník práce ani súdna prax nepožaduje ako podmienku platnosti výpovede

z organizačných dôvodov doručenie nadbytočnému zamestnancovi rozhodnutie o organizačnej zmene,
ani jeho písomnú formu. Zamestnávateľ je povinný len preukázať, že takéto rozhodnutie existovalo
v čase dania výpovede a bolo v priamej príčinnej súvislosti s daním výpovede konkrétnemu
zamestnancovi.25. Na rozdiel od skončenia pracovného pomeru s ďalšou zamestnankyňou žalovaného, ktorej
neplatnosť bola predmetom sporu v konaní 9Cpr/5/2024, ku skončeniu pracovného pomeru z rovnakých
dôvodov vo vzťahu k žalobcovi došlo po posunutí účinnosti organizačnej zmeny, t. j. po 01. 05. 2024.

Žalovaný teda ku dňu dania výpovede preukázal existenciu organizačnej zmeny, na základe ktorej došlo
ku zníženiu počtu pracovných miest v pracovnom zaradení žalobcu.
26. Súd sa preto zaoberal ďalšou námietkou žalobcu, že nebola splnená hmotnoprávna podmienka
platnosti výpovede v zmysle citovaného ustanovenia § 63 ods. 2 Zákonníka práce, nakoľko mu nebolo
ponúknuté iné vhodné pracovné miesto, ktoré v čase dania výpovede existovalo a mohlo byť ponúknuté

v mieste jeho dojednaného výkonu práce.
27. Žalovaný nespochybnil, že inzeroval inzerciou zverejnenou na jeho internetovej stránke dňa 05.
04. 2024, t. j. pred daním výpovede, voľné pracovné miesto lektora a pracovníka údržby, pričom
nespochybnil ani, že by sa jednalo o prácu vhodnú pre žalobcu.
28. Z uvedených dôvodov súd potom považoval v súlade s ustanovením § 61 ods. 2 a § 63 ods.
2 Zákonníka práce skončenie pracovného pomeru žalobcu výpoveďou za neplatné z dôvodu

nepreukázania splnenia ponukovej povinnosti voči žalobcovi a žalobe vyhovel.
29. K argumentácii zástupcu žalovaného, že žalobca súhlasila pri prevzatí výpovede so skončením
jej pracovného pomeru, súd uvádza, že výpoveď je jednostranný právny úkon. Žalobca následne po
doručení výpovede písomne žalovanému oznámil, že trvá na tom, aby ho zamestnával a potom, čo mu
to neumožnil, podal žalobu na súd, čím túto vôľu potvrdil.

30. Súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. Pokiaľ došlo k čiastočnému späťvzatiu
žaloby vo vzťahu k jeho mzdovým nárokom, ktoré nadväzujú na konanie o určení neplatnosti výpovede,
bolo to z dôvodu, že takúto žalobu mienil podať až po prípadne úspešnom skončení sporu, čo je bežná
prax v obdobných konaniach.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním

sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť
podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s
prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy

toho, kto ho urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).