Rozsudok – Nájomná zmluva ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/40/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1519206354
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1519206354.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov

senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej, v spore žalobcu: N. Č., nar. X.X.XXXX, trvale
bytom U. Z. XX, F., zastúpeného: JUDr. Dušan Mikuláš, advokát so sídlom Nejedlého 29, Bratislava,
proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,
so sídlom Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866, o určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu,
na odvolanie žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 20.novembra 2024, č.k.
B5-57C/78/2019-141, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštanciezastavilkonanievčastiourčenie,žežalobcajenájomcom
bytu, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalovanému nepriznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov
konania. Vychádzal zo zistenia, že dňa 26.3.2015 Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky žalobcovi
vypovedalo nájom služobného bytu na U. Z. Č.. XX a vyzvalo žalobcu, aby do 1.6.2015 služobný byt
vypratal a protokolárne odovzdal. Výpoveď bola odôvodnená tým, že žalobca užíva služobný byt v
správe Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na U. Z. Č.. XX, ktorý bol pridelený nájomcovi V. V.,

vdove po príslušníkovi policajného zboru, na základe Nájomnej zmluvy zo dňa 1.1.1995. Výpoveď bola
daná podľa § 711 ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka z dôvodu, že žalobca nevykonáva prácu
pre Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný a služobný byt
potrebuje pre svojich pracovníkov. Ďalej v tejto listine bolo uvedené, že Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky ako prenajímateľ v súlade s § 711 ods. 1 písm. j) Občianskeho zákonníka vypovedá nájom
bytu, pretože žalobca ako nájomca narušuje pokojné bývanie ostatných nájomcov a porušuje dobré
mravy v dome. Na svoje správanie i správanie jeho rodiny bol žalobca upozornený listom sekcie

hnuteľného a nehnuteľného majetku zo dňa 20.1.2015. Podľa pripojenej doručenky bol list doručený
žalobcovi dňa 9.4.2015. Skutkový stav zistený vykonaným dokazovaním po právnej stránke posúdil
podľa § 710 ods. 3, § 711 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 6, § 40 ods. 1, ods. 3 Občianskeho zákonníka a
dospel súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Mal za preukázané, že Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky dalo žalobcovi listom zo dňa 26.3.2015 výpoveď z nájmu bytu, ktorá bola žalobcovi doručená
do vlastných rúk dňa 9.4.2015. Žaloba v tejto veci bola podaná na bývalý Okresný súd Bratislava V
dňa 13.12.2019. Lehota na podanie žaloby o určenie neplatnosti výpovede žalobcovi začala plynúť odo

dňa doručenia výpovede, 9.4.2015, pričom táto lehota uplynula dňa 9.7.2015. Je zrejmé, že žaloba,
ktorou sa žalobca po jej čiastočnom späťvzatí domáhal určenia neplatnosti výpovede, doručená súdu
dňa 13.12.2019, bola podaná po uplynutí tejto lehoty. Úspešnému uplatneniu neplatnosti výpovede
nájmu bytu na súde po uplynutí danej lehoty bráni nielen dikcia § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka,ale aj ustanovenie § 137 písm. d) CSP, z ktorého je logickým výkladom potrebné vyvodiť, že podanie
žaloby o určenie právnej skutočnosti bez opory v ustanovení osobitného predpisu, musí mať za následok
zamietnutie takejto žaloby. Mal za to, že uplynutím lehoty zaniká právo nájomcu úspešne sa domáhať

vyslovenia neplatnosti výpovede nájmu súdnym rozhodnutím s dôsledkami s tým spojenými. Poukázal
na unesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 12/2020 zo 16. januára 2020, z ktorého
vyplýva, že po výpovedi z nájmu bytu možno neplatnosť výpovede napadnúť žalobou pre neplnenie
predpokladov (dôvodov) uvedených v § 711 Občianskeho zákonníka. V tzv. inom konaní možno
skúmať absolútnu neplatnosť výpovede z nájmu ako právneho úkonu podľa všeobecných ustanovení

Občianskeho zákonníka o náležitostiach právnych úkonov, nie však neplatnosť výpovede z dôvodov,
ktoré majú (môžu) byť preskúmané v konaní o žalobe podľa § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka.
Žalobca namietal, že 1) výpovedný dôvod podľa § 711 ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka na daný
prípad nemožno aplikovať, keďže nejde o služobný byt, k výpovedi nebola priložená listina podľa §
711 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorá preukazuje dôvod výpovede podľa § 711 ods. 1 písm. b)
Občianskeho zákonníka, výpovedný dôvod podľa § 711 ods. 1 písm. j) Občiansky zákonník neobsahuje

a výpoveď z dôvodu absencie relevantného výpovedného dôvodu nebola urobená vo forme, ktorú
vyžaduje zákon (§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Konštatoval, že prvé tri dôvody jednoznačne
predstavujú dôvody neplatnosti výpovede nájmu bytu pre rozpor s § 711 ods. 1, resp. taktiež ods.
2 a 3 Občianskeho zákonníka. Určenia neplatnosti výpovede z týchto dôvodov sa možno domáhať
žalobou podľa § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka podanou v zákonnej lehote troch mesiacov odo dňa

doručeniavýpovede,čo,akoužbolouvedené,vprípadetejtožalobysplnenénebolo,atojebezďalšieho
dôvodom na zamietnutie žaloby v tejto časti. Mal za to, že aj z dôvodu nedodržania zákonom predpísanej
písomnej formy výpovede ustanovenej v § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka, by sa žalobca mohol
domáhať určenia jej neplatnosti iba v lehote podľa § 711 ods. 6 a po jej márnom uplynutí právo nájomcu
domáhať sa určenia právnej skutočnosti - neplatnosti výpovede (žalobou podľa § 137 písm. d) CSP)

zaniká.Pojejuplynutíbysažalobcamoholeventuálneúspešnedomáhaťibaurčenia,čituprávojealebo
nie je žalobou podľa § 137 písm. c) CSP, pri ktorej by musel preukázať existenciu naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení. Takéhoto nároku sa však žalobca v tomto konaní nedomáha. Prípadne
by sa absolútna neplatnosť výpovede mohla skúmať v tzv. inom konaní (pozri už spomenuté unesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 12/2020 zo 16. januára 2020). Dodal, že výpoveď

nájmu bytu, ktorá je formálnym právnym úkonom, ktorého forma je obligatórne písomná, v tomto prípade
bola daná v zákonom požadovanej písomnej forme. Výpoveď zo dňa 26.3.2015 bola ako jednostranný
právny úkon vyhotovená písomne a zachytená na hmotný podklad - listinu, pričom táto listina je opatrená
podpisom osoby konajúcej za Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a navyše ešte aj pečiatkou.
Boli preto splnené všetky požiadavky kladené zákonom na to, aby bola dodržaná písomná forma tohto

právneho úkonu (§ 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Požiadavky, ktoré na výpoveď nájmu bytu kladú
ustanovenia § 711 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, sú požiadavkami obsahovými, nie formálnymi.
Ich nedodržanie má za následok neplatnosť výpovede, avšak nie neplatnosť pre nedodržanie zákonom
požadovanej formy (§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ale neplatnosť pre rozpor so zákonom (§ 39
Občianskeho zákonníka). Súd nie je oprávnený pre uplynutie lehoty na podanie žaloby podľa § 711 ods.

6 Občianskeho zákonníka neplatnosť výpovede v tomto konaní vysloviť. Vzhľadom na vyššie uvedené
závery, na základe ktorých možno konštatovať nedôvodnosť žaloby už na základe § 137 písm. d) CSP,
nebolo pre rozhodnutie v tomto konaní podstatné a tým ani hospodárne (článok 17 CSP) zaoberať sa
ďalšími skutočnosťami tvrdenými a preukazovanými stranami, keď žalovaný najmä spochybňoval, že na
žalobcu vôbec prešiel nájom predmetného bytu, na čo reagoval žalobca svojimi skutkovými tvrdeniami

a listinnými dôkazmi. Rovnako bez významu je to, či žalovaný vo svojej komunikácií so žalobcom
označoval žalobcu na prevažne formulárových tlačivách ako nájomníka. O nároku na náhradu trov
konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho

zmeny tak, aby jeho žalobe bolo vyhovené, z dôvodov, že súd prvej inštancie na základe vykonaných
dôkazovdospelknesprávnymskutkovýmzisteniamaževychádzalznesprávnehoprávnehoposúdenia.
Konštatoval, že súd mal za preukázané, že aj napriek napadnutiu absolútne neplatného právneho úkonu
po uplynutí prekluzívnej lehoty, nemôže posudzovať takýto právny úkon a je nutné žalobu zamietnuť. Je
pravdou, že žalobca viedol skôr iné súdne konanie o určenie neplatnosti výpovede z nájmu, kde jeho

pôvodný zástupca nesprávne označil žalovaného, prečo bola žaloba pôvodne aj zamietnutá a neskôr
bola pôvodná žaloba vzatá späť, keďže v pôvodnom spore bolo nesprávne žalované Ministerstvo vnútra
SR, ktoré je iba správcom majetku Slovenskej republiky - bytu, ktorého sa žaloba týka. Zopakoval,
že žaloba smerovaná na absolútnu neplatnosť výpovede z nájmu z dôvodov, že výpovedný dôvodpodľa ust. § 711 ods. 1 písm. b) OZ na daný prípad nemožno aplikovať, keďže nejde o služobný byt,
k Výpovedi nebola priložená listina podľa ust. § 711 ods. 3 OZ, ktorá preukazuje dôvod výpovede
podľa ust. § 711 ods. 1 písm. b) OZ, výpovedný dôvod podľa ust. § 711 ods. 1 písm. j) Občiansky

zákonník neobsahuje, výpoveď z dôvodu absencie relevantného výpovedného dôvodu nebola urobená
vo forme, ktorú vyžaduje zákon (ust. § 40 ods. 1 OZ). Poukázal na rozhodnutie Okresného súd v
Ostrave, sp. zn. 37 C 281/2006, PR, 2007, č. 8) a rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2011,
sp.zn. 2 Obo 9/2011, sp. zn. 2 Cdo 137/2003, R 54/2006. Mal za to, že podaná žaloba je dôvodná, a
v danom prípade je povinnosťou súdu prvej inštancie posúdiť platnosť výpovede z úradnej povinnosti

aj po uplynutí prekluzívnej 3 mesačnej lehoty. Uviedol, že argumentácia súdu prvej inštancie založená
na nedôvodnosti podanej žaloby pre márne uplynutie prekluzívnej lehoty na podanie žaloby o určenie
neplatnosti výpovede z nájmu bytu neobstojí.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že rozsudok Mestského súdu v Bratislave
sp. zn. B5-57C/78/2019 je správny, dostatočne odôvodnený a v súlade s prejednávaným skutkovým

stavom a vykonaným dokazovaním. Odvolanie žalobcu považoval za účelové, nakoľko už viacero rokov
obýva nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaného za výrazne výhodných podmienok (mesačný nájom vo
výške 28,75 €). Žalobca v podanom odvolaní opakuje skutočnosti, ktoré uviedol už v predchádzajúcom
konaní, nič na tom však nemení fakt, že žalobu podal oneskorene. Čo sa týka podmienok výpovede,
žalobca so žalovaným nikdy neuzatvoril nájomnú zmluvu, nikdy nebol v služobnom alebo inom

obdobnom pomere k žalovanému a nikdy medzi nimi neexistoval ani iný právny vzťah. Odvolanie
považoval za absolútne nedôvodné a navrhol rozsudok prvostupňového súdu potvrdiť.

4. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej (zamietajúcej) časti a v medziach
uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný
skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.

5. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie zaoberal žalobou žalobcu, ktorou sa domáhal určenia

neplatnosti výpovede z nájmu bytu, z hľadiska všetkých relevantných prostriedkov procesného útoku,
ktorými žalobca preukazoval opodstatnenosť svojej žaloby a prostriedkov procesnej obrany, ktorými sa
žalovaný bránil proti uplatňovanému nároku. Na posúdenie danej veci si zadovážil potrebné dôkazy,
ktoré vykonal zákonom predpísaným spôsobom a správne ich aj vyhodnotil. Jeho skutkové závery sú
dostatočne podložené výsledkami vykonaného dokazovania. Vec posúdil správne aj po právnej stránke,

keď jeho právne závery vychádzajú zo správnej aplikácie ako i výkladu právnych predpisov a odvolací
súd nezistil, že by boli v kolízii so závermi vyplývajúcimi z doterajšej súdno-aplikačnej praxe. Odvolací
súd sa s právnym záverom súdu prvej inštancie, že žaloba bola po uplynutí zákonom stanovenej
prekluzívnej lehoty, plne stotožňuje. Žalobca v podanom odvolaní neargumentuje skutočnosťami, ktoré
by mali za následok zmenu súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho

hodnotenia, z konania pred súdom prvej inštancie iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny
záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty, nie sú spôsobilé privodiť iné právne posúdenie danej
veci.

6. Súd prvej inštancie dôvody, pre ktoré žalobe nevyhovel dôkladne vysvetlil, a to nielen s poukazom

na rozhodujúce skutočnosti zistené výsledkami vykonaného dokazovania, ale tiež s poukazom na
prijaté právne závery, starostlivo posúdil opodstatnenosť skutkovo významných tvrdení strán sporu
a relevantnosť ich právnych argumentov. Odvolanie žalobcu nie je; z hľadiska ním uplatňovaných
odvolacích dôvodov a ich obsahového vymedzenia; spôsobilé spochybniť správnosť záverov súdu prvej
inštancie. Žalobca vo svojom odvolaní neuviedol žiadne podstatné námietky a vecné argumenty, s

ktorými by sa súd prvej inštancie nebol v odôvodnení svojho rozhodnutia náležite vysporiadal. Súd prvej
inštancie podrobne poukázal na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania
objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia, a preto jeho rozhodnutie možno považovať v tomto
ohľade za presvedčivé. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, dôvody vedúce k zamietnutiu žaloby si osvojuje v celom rozsahu a v podrobnostiach

odkazuje na dôvody obsiahnuté v písomnom vyhotovení rozhodnutia.

7. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že pokiaľ žalobca namietal neplatnosť výpovede z nájmu
bytu pre neexistenciu dôvodov výpovede podľa § 711 ods. 1 písm. b) a písm. j) Obč. zák. a absenciulistiny v zmysle § 711 ods. 3 Obč. zák., ide o dôvody neplatnosti výpovede, ktoré bolo potrebné uplatniť
žalobou podľa § 711 ods. 6 Obč. zák. v lehote 3 mesiacov odo dňa doručenie výpovede, ktorú lehotu
žalobca zmeškal.

8. Pokiaľ sa žalobca domáhal absolútnej neplatnosti výpovede pre nedodržanie zákonom stanovenej
písomnej formy pre absenciu relevantných výpovedných dôvodov, správne poukázal súd prvej inštancie
na dodržanie obligatórne zákonom požadovanej písomnej formy výpovede z nájmu bytu žalovaným
s tým, že s absenciou relevantných dôvodov výpovede nie je možné spájať následok v podobe

nedodržania písomnej formy výpovede, nakoľko požiadavky vyplývajúce z § 711 ods. 1 až 4 Obč. zák.
sú obsahovými náležitosťami, na rozdiel od písomnej formy podľa § 710 ods. 1 Obč. zák., v ktorom
prípade ide o formálne požiadavky platnosti výpovede z nájmu bytu.

9. Vzhľadom na vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie by odvolací súd posudzovaním
odvolacích námietok žalobcu už len opakoval správnosť záverov súdu prvej inštancie, ktorý po

dôkladnom zvážení a správnom vyhodnotení relevantnosti argumentácie žalobcu, na ktorej zotrval aj
v odvolacom konaní, vydal svoje rozhodnutie v súlade so zákonnou úpravou. So zreteľom na vyššie
uvedené skutočnosti odvolací súd neakceptoval argumenty na ktoré poukazoval žalobca vo svojom
odvolaní, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil podľa §
387 ods. 1, 2 C.s.p.

10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p.
v spojení s 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého v odvolacom konaní úspešnému žalovanému žiadne trovy
nevznikli, je preto v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim
procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa mu náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva

(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. februára 2018 sp.zn. 7Cdo 14/2018 uverejnené pod R 72/2018
v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 8/2018).

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v

plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods.
2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou

na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania ( § 430 C.s.p.).