Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 30, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/8/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6424200379
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Korbašová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6424200379.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy

Korbašovej, členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej a JUDr. Róberta Bebčáka, vo veci starostlivosti
súdu o maloleté dieťa: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom:
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žarnovica, dieťa rodičov: matka
B. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, D., zastúpená: JUDr. Jana Šálková ml., advokátka
so sídlom Bystrická 101, Žarnovica a otec A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX, zastúpený:
Špireková & Partners s.r.o., so sídlom Námestie Matice slovenskej 6, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO:
47 232 811, v konaní o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému

dieťaťu, o odvolaní matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 22P/21/2024-193
zo dňa 7. augusta 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 22P/21/2024-193 zo dňa 7. augusta 2024 p o t v r
d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) v napadnutom rozsudku výrokom I. maloletého
zveril do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať
a spravovať jeho majetok v bežných veciach, otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého

výživným vo výške 180 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc
dňom 09.02.2024, uložil otcovi povinnosť zročné výživné za obdobie od 09.02.2024 do 07.08.2024
vo výške 457,96 Eur zaplatiť v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia; výrokom II.
upravil styk otca s maloletým v rozsahu: každý nepárny kalendárny týždeň od piatka od 13:00 hod. do
utorka párneho kalendárneho týždňa do 8:00 hod. s tým, že otec maloleté dieťa v stanovenom čase
prevezme zo školského zariadenia, ktoré maloleté dieťa navštevuje a po ukončení doby styku ho do
tohto školského zariadenia odovzdá. V prípade, že dieťa nebude navštevovať počas stanovej doby styku

otca s maloletým školu, odovzdanie a preberanie maloletého bude prebiehať v mieste bydliska matky,
každý párny kalendárny týždeň vo štvrtok od 13:00 hod. do 16:30 hod. s tým, že otec maloletého v
stanovenom čase prevezme zo školského zariadenia, ktoré maloleté dieťa navštevuje a po ukončení
doby styku, maloletého odovzdá matke v mieste jej bydliska. V prípade, že maloletý nebude navštevovať
počas stanovej doby styku otca školu, preberanie maloletého bude prebiehať v mieste bydliska matky,
počas letných prázdnin v júli od 01.07. od 9:00 hod. do 15.07. do 18:00 hod. a v auguste od 01.08.
od 9:00 hod. do 15.08. do 18:00 hod., počas vianočných sviatkov každý nepárny kalendárny rok od

23.12. od 9:00 hod. do 30.12. do 18:00 hod. a každý párny kalendárny rok od 30.12. od 18:00 hod.
do posledného dňa vianočných školských prázdnin nasledujúceho kalendárneho roka do 18:00 hod.,
počas jarných prázdnin každý nepárny kalendárny rok od 1. dňa školských prázdnin od 10:00 hod. do
posledného dňa školských prázdnin do 18:00 hod., počas veľkonočných sviatkov každý kalendárny rokod Veľkonočnej nedele od 10:00 hod. do nasledujúcej stredy do 8:00 hod., počas jesenných školských
prázdnin každý párny kalendárny rok od 1. dňa školských prázdnin od 10:00 hod. do posledného dňa
školských prázdnin do 18:00 hod. Matka je povinná maloleté dieťa na stretnutie s otcom riadne pripraviť

a maloleté dieťa mu odovzdať, resp. stretnutie s otcom umožniť; výrokom III. rozhodol, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Okresný súd, citujúc § 36 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o rodine“), § 24 ods. 3, 5 zákona o rodine, § 62 ods. 1, 2, 4, 5 zákona o rodine a § 75 ods.

1 zákona o rodine, mal preukázané, že rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti od marca
2022. Rodičia sa mimosúdne dohodli na úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu písomne dňa 20.04.2022 tak, že maloletý bude zverený do osobnej starostlivosti matky a otec
bude na výživu maloletého prispievať sumou 100 Eur mesačne. V konaní bolo preukázané, že rodičia
si vyskúšali aj model striedavej osobnej starostlivosti, avšak vrátili sa naspäť k osobnej starostlivosti
matky. Otec zmenu starostlivosti označil za bezdôvodnú, spočívajúcu výlučne v rozhodnutí matky.

Matka skúšanú striedavú osobnú starostlivosť označila za nevyhovujúcu pre maloletého z dôvodu
diagnózy maloletého a potrebe jeho stabilnej a dôslednej prípravy do školy, čo otec nezvládal, ako aj
z dôvodu stability výchovného prostredia a jednotného prístupu rodičov. V konaní bolo preukázané,
že komunikácia medzi rodičmi je výrazne narušená, matka sa snažila o komunikáciu s otcom najmä
ohľadom záležitosti týkajúcich sa maloletého, avšak otec v tomto smere nebol ústretový, nakoniec

matku zablokoval v telefóne a zaviedol odovzdávanie maloletého prostredníctvom tretej osoby. Ďalej mal
okresný súd preukázané, že vôľou maloletého je osobná starostlivosť matky a s otcom sa chce maloletý
stretávať. Maloletému bolo vysvetlené, čo obnáša striedavá osobná starostlivosť, dokonca sám uviedol,
že vie, akým spôsobom sa táto starostlivosť realizuje. Maloletý bol vypočutý kolíznym opatrovníkom
v marci 2024 za prítomnosti psychologičky úradu. Jednoznačne uviedol, že chce bývať u matky a

na prázdniny by chcel byť dlhšie s otcom. Bol vykonaný pokus o zistenie názoru maloletého dieťaťa
na okresnom súde, avšak neúspešne, maloletý nechcel komunikovať. V konaní bolo preukázané, že
pokiaľ maloletý vyjadrí túžbu zostať pri otcovi dlhšie, ako je interval víkendu, matka sa snaží vyjsť
tomuto želaniu v ústrety a dohodnúť sa s otcom. Otec tieto dohody označil ako „nepravidelný styk,
podľa toho, ako to matke vyhovuje“. Okresný súd nemal preukázané tvrdenie otca, že je a vždy

aj bol pripravený aktívne sa zapájať do všetkých vzdelávacích aktivít maloletého spojených s jeho
potrebami, nakoľko pravidelne nenavštevuje logopedickú ambulanciu, so špeciálnym pedagógom bol v
osobnom kontakte len jedenkrát, aj to z iniciatívy pedagóga. S triednou učiteľkou maloletého otec nebol
v osobnom kontakte vôbec, okrem jedného náhodného kontaktu pri odovzdaní maloletého do školy.
Okresný súd mal uvedené konštatovanie preukázané správami logopedičky, špeciálnej pedagogičky a

učiteľky. Lekárov s maloletým navštevuje výlučne matka, otec pri svojom výsluchu na okresnom súde
nevedeluviesťšpeciálnevyšetrenia,ktorémaloletýabsolvovalprednástupomdoškoly,anizáverytýchto
vyšetrení a odporučenia. Nebolo preukázané, že by matka otca o podstatných záležitostiach týkajúcich
sa maloletého neinformovala. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že
striedavá osobná starostlivosť momentálne nie je pre maloletého vhodná a takáto forma starostlivosti nie

je v jeho najlepšom záujme. Striedavou osobou starostlivosťou by neboli zaistené potreby maloletého
vzhľadom na to, že u maloletého je zvlášť potrebný jednotný výchovný prístup a dôsledná príprava
do školy, ako aj logopedické precvičovania. Bez toho, aby otec spolupracoval s matkou, pedagógmi
a logopedičkou, nie je možné dosiahnuť u maloletého také výsledky, aby napredoval a aby bol
zabezpečený jeho správny fyzický a psychický vývin. Otec svojou argumentáciou, ani spôsobom svojho

správania nepreukázal, že je pripravený v najlepšom záujme maloletého s matkou spolupracovať,
dohodnúť sa. Pokiaľ otec opakovane poukazoval na to, že pri rozhodnutí musí súd prihliadať najmä na
záujem maloletého, jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako
aj na schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom, okresný súd
uviedol, že práve uvedené dôvody boli pre neho prioritou a pri rozhodovaní prihliadol najmä na to, čo je

pre maloletého najlepšie. Maloletý sa sám vyjadril, že chce byť zverený do osobnej starostlivosti matky a
tráviť s ňou čo najviac času, matka okresnému súdu dôkladne uviedla a preukázala, že je o špeciálnych
potrebách maloletého informovaná a tieto sa snaží napĺňať, na druhej strane otec uvádzal, že žiadna
špeciálna príprava maloletého do školy nie je potrebná, pričom potreba takéhoto prístupu vyplýva zo
všetkých odborných vyšetrení, ktoré maloletý absolvoval.

3. Vo vzťahu k vyživovacej povinnosti otca k maloletému okresný súd konštatoval, že priemerný príjem
matky za rok 2023 bol vo výške 297,76 Eur mesačne, od januára 2024 do júna 2024 vo výške 626,56
Eur mesačne. Matka iný príjem nemá, poberá prídavok na maloletého vo výške 60 Eur mesačne. Matkaje zdravá, ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá, nevlastní nehnuteľný majetok, vlastní osobné motorové
vozidlo a štvorkolku. Matke finančne vypomáhajú rodičia. Opodstatnené výdavky maloletého okresný
súd ustálil na sume minimálne 455 Eur mesačne, pričom sú tvorené podielom nákladov na bývanie

vo výške 157 Eur mesačne, 150 Eur mesačne strava, školské pomôcky + potreby + poplatky 20 Eur
mesačne, družina 10 Eur mesačne, oblečenie + obuv cca 40 Eur mesačne, lieky + vitamíny + kontroly
u lekárov 20 Eur mesačne, stavebné sporenie 20 Eur mesačne, hygienické potreby a drogéria 10 Eur
mesačne, kultúra 10 Eur mesačne, hračky a športové potreby 10 Eur mesačne, zubár 10 Eur mesačne.
Náklady matky okresný súd považoval za preukázané vo výške 538,65 Eur (strava 180 Eur mesačne,

bývanie 157 Eur mesačne, oblečenie a obuv 50 Eur mesačne, hygiena a kozmetika 30 Eur mesačne,
lieky a vitamíny 20 Eur mesačne, telefón, televízia a internet 42 Eur mesačne, pohonné hmoty 60 Eur
mesačne).

4. K príjmom otca okresný súd uviedol, že otec je od 05.02.2024 zamestnaný v spoločnosti LADYSPED
s.r.o., so sídlom Železničný rad 28, 968 01 Nová Baňa, IČO: 47 332 000, kde dosahuje priemerný príjem

364,44 Eur mesačne. Od 01.12.2021 do 15.10.2023 bol zamestnaný v spoločnosti RBR Betón, a.s., so
sídlom Mudroňova 5, 010 01 Žilina, IČO: 36 672 572, kde skončil pracovný pomer dohodou na vlastnú
žiadosť. U tohto zamestnávateľa zarobil otec 862,96 Eur mesačne v čistom. Zdravotný stav otca je
dobrý, pričom doklad, ktorý otec predložil na poslednom pojednávaní (psychologický nález), okresný súd
považoval za účelový, pretože otec počas celého konania netvrdil, že mal tento hendikep a ani netvrdil,

že kvôli tomuto dôvodu dal výpoveď u predchádzajúceho zamestnávateľa. Predchádzajúce tvrdenia
otca spočívali v tom, že výpoveď dal kvôli nevyhovujúcej pracovnej dobe, ktorá mala byť v zmysle
potvrdenia predloženého zamestnávateľom od 7:00 hod. do 15.30 hod., nadčasy otec nepracoval a
dispečerka mu vždy prispôsobila pracovné povinnosti k jeho starostlivosti o maloletého. Pokiaľ sa otec
snažil vyvrátiť tvrdenie zamestnávateľa o pracovnej dobe čestným prehlásením osôb, ktoré sám označil

za zamestnancov firmy RBR Betón, a. s., okresný súd na ne neprihliadal, nakoľko nemal preukázané, že
tieto osoby sú skutočne zamestnancami tejto spoločnosti, nemal preukázaný vzájomný vzťah k otcovi
maloletého. Otec je vlastníkom rodinného domu, v ktorom býva, s prislúchajúcimi pozemkami. Iný
majetok nevlastní, býva sám. Okresný súd zároveň neprihliadol na otcom tvrdenú ďalšiu vyživovaciu
povinnosť na plnoletého syna C., ktorú si mal plniť vo výške 50 Eur mesačne, nakoľko túto skutočnosť

otecpreukazovalčestnýmprehlásenímmatkyplnoletéhodieťaťa.PlnoletýC.ukončilštúdiumnastrednej
školeabolopreukázané,ževďalšomštúdiupokračovaťnebude.Otecnepreukázal,ževýživnéskutočne
platí, pretože tvrdil, že matke plnoletého C. peniaze na jeho výživu zasiela jeho matka a on následne
svojej matke tieto peniaze prepláca. Okresný súd ustálil celkové mesačné výdavky otca na sume 484,23
Eur (poplatok za elektrinu 104,94 Eur mesačne, drevo na vykurovanie 1.000 Eur ročne, strava 70

Eur mesačne, drogéria 30 Eur mesačne, oblečenie a obuv 20 Eur mesačne, telefón a internet 60 Eur
mesačne, komunálny odpad 30 Eur ročne, vitamíny a lieky 10 Eur mesačne, splátka úveru 103,46 Eur
mesačne).
5. Po vykonanom dokazovaní a vyhodnotení dôkazov okresný súd dospel k záveru, že je v možnostiach
a schopnostiach otca prispievať na výživu maloletého sumou 180 Eur mesačne, pričom vychádzal

z výdavkov, ktoré na maloletého vyčíslila matka. Do úvahy pri rozhodovaní vzal len výdavky základné
a nevyhnutné, ktorých výšku považoval za primeranú. Po rozdelení minimálnej sumy odôvodnených
výdavkov maloletého vo výške 455 Eur mesačne a započítaní štátnej sociálnej dávky – prídavku na
dieťa a uplatnení daňového bonusu by mali byť náklady maloletého pokryté. Okresný súd zohľadnil aj
skutočnosť, že otec má s maloletým rozšírený styk a časť výdavkov bude musieť znášať pri osobnej

starostlivosti o maloletého. Apeloval na otca, aby v prípade mimoriadnych výdavkov sa na nich podieľal,
keďže do bežných výdavkov tieto zahrnuté neboli. Okresný súd vo vzťahu k príjmu otca vychádzal z § 75
zákona o rodine, a teda, že otec sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania a zárobku,
preto vychádzal z príjmu otca vo výške 862,96 Eur mesačne. Čo sa týka tvrdenia ďalšej vyživovacej
povinnosti otca k plnoletému synovi, okresný súd uviedol, že vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu trvá

do času, kým nie je dieťa schopné samé sa živiť. Plnoletý syn otca ukončil vzdelanie na strednej škole
a v ďalšom štúdiu nepokračuje, preto túto schopnosť podľa okresného súdu nadobudol. Vyživovacia
povinnosť otca voči plnoletému synovi zanikla a pri rozhodovaní o výživnom na maloleté dieťa na túto
skutočnosť okresný súd neprihliadol. Zročné výživné okresný súd určil za obdobie od 09.02.2024 do
07.08.2024 v celkovej sume 457,96 Eur a nakoľko otec nepožiadal o možnosť splátok, určil lehotu na

plnenie zročného výživného 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

6. Okresný súd upravil styk otca s maloletým, pričom pri úprave rešpektoval právo maloletého na
zachovanie jeho vzťahu k obom rodičom a prihliadol najmä na záujem maloletého dieťaťa, na jehocitové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako aj na schopnosť rodiča
dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o maloletého s druhým rodičom. Vzal do úvahy pri úprave
stretávania vôľu maloletého, ktorý s otcom čas trávi rád, avšak aj na to, aby bolo možné najmä zo

strany matky zabezpečiť riadnu prípravu maloletého do školy. Interval predĺženého víkendu okresný súd
poskytol otcovi na to, aby mohol do budúcna preukázať, že je schopný poskytnúť riadnu starostlivosť
o maloletého s prihliadnutím na jeho špeciálne potreby, čo počas prebiehajúceho konania nepreukázal.

7.Otrováchkonaniarozhodolvzmysle§52zákonač.161/2015Z.z.Civilnéhomimosporovéhoporiadku

v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“) tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich
náhradu.

8. Proti výroku I. rozsudku okresného súdu vo vzťahu k výživnému, ako aj zročnému výživnému a proti
výroku II. rozsudku okresného súdu v časti úpravy styku s maloletým počas bežného školského roka
od piatka od 13:00 hod. do utorka do 8:00 hod. a počas vianočných sviatkov podala odvolanie matka

z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). Navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie tak, že zaviaže otca povinnosťou prispievať na výživu maloletého
sumou 220 Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k jej rukám, počnúc dňom 09.02.2024
a zmení aj súvisiaci výrok o zameškanom výživnom ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu a vo vzťahu

k napadnutému výroku II. v časti úpravy styku otca s maloletým počas bežného školského roka a počas
vianočných sviatkov zmení rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že otec bude oprávnený stretávať
sa s maloletým každý nepárny kalendárny týždeň od piatka od 13:00 hod. do pondelka párneho
kalendárneho týždňa do 8:00 hod. a počas vianočných sviatkov bude oprávnený otec stretávať sa
s maloletým každý nepárny kalendárny rok od 24.12. od 15:00 hod. do 30.12. do 18:00 hod. a každý

párnykalendárnyrokod24.12.od9:00hod.do24.12.do15:00hod.atiežkaždýpárnykalendárnyrokod
30.12. od 18:00 hod. do posledného dňa vianočných školských prázdnin nasledujúceho kalendárneho
roka do 18:00 hod.

9. Matka v odvolaní uviedla, že pokiaľ ide o určenie výživného, rozhodnutie okresného súdu nemá

oporu vo vykonanom dokazovaní a nie je v súlade s odporúčacími tabuľkami Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky o výške výživného, podľa ktorého by v danom prípade malo byť určené výživné
v rozmedzí 20 % z príjmu povinného rodiča. Otec sa sám počas konania spontánne vyjadril, že
u predchádzajúceho zamestnávateľa zarábal cca 1.100 Eur, pričom sama počas konania niekoľkokrát
upozornila okresný súd na skutočnosť, že mzda otca bola vyššia, lebo mu boli vyplácané peniaze „na

ruku“, a teda mesačne zarábal minimálne 1.500 Eur. Uvedené skutočnosti sú jej známe, pretože otec
pracoval u zamestnávateľa RBR Betón, a.s. aj v čase, kým žili v spoločnej domácnosti. Počas konania
okresnému súdu dokladovala, koľko sa v danej lokalite, dá na obdobnej pozícii, na ktorej pracuje, resp.
na ktorej pracoval otec, zarobiť a z nich je jednoznačné, že otec by mohol dosahovať niekoľkonásobne
vyššiu mzdu, ako dosahuje v spoločnosti LADYSPED s.r.o., ktorú deklaroval vo výške 364,44 Eur. Táto

suma je okrem iného v rozpore aj so špecifikovanými a dokladanými výdavkami otca. Podľa matky
bolo povinnosťou okresného súdu prihliadnuť v konaní o určenie výživného na potencionalitu príjmov.
Uviedla, že časť svojej peňažnej vyživovacej povinnosti voči maloletému plní osobnou starostlivosťou
o maloletého, riadne a dostatočne preukazovala výdavky, ktoré maloletému vznikajú a nie je v záujme
maloletého, aby zohľadnil okresný súd len výdavky základné a nevyhnutné tak, ako to uvádza v odseku

25. napadnutého rozhodnutia. Trvá na tom, že v možnostiach a schopnostiach otca je podieľať sa na
výživnom pre maloletého v sume 220 Eur mesačne. Okresný súd podľa matky správne vyhodnotil ďalšiu
tvrdenúvyživovaciupovinnosťotcakjehoplnoletémusynovi.Tým,žeplnoletýsynotcaukončilvzdelanie
nastrednejškoleavďalšomštúdiunepokračuje,nadobudolschopnosťsámsaživiť,atoajnapriektomu,
že doposiaľ nie je zamestnaný. Preto zanikli dôvody, pre ktoré je otec povinný vyživovaciu povinnosť voči

plnoletému synovi ďalej plniť a mal si podať návrh na zrušenie tejto povinnosti. To, že otec nepostupoval
podľa zákona a dobrovoľne sa rozhodol pokračovať v platení výživného, hoci zákonný nárok už zanikol,
nemôže byť na ťarchu maloletého.

10.Vovzťahukúpravestykuotcasmaloletýmmatkavodvolaníuviedla,žesúhlasísponechanímúpravy

styku otca s maloletým každý párny kalendárny týždeň vo štvrtok od 13:00 hod. do 16:30 hod. a súhlasila
tiež s osobitnou úpravou styku otca s maloletým počas letných prázdnin, jarných prázdnin, veľkonočných
sviatkov a jesenných školských prázdnin. Nesúhlasí s rozšírenou úpravou styku maloletého s otcom,
pokiaľ sa týka bežného školského roka každý nepárny kalendárny týždeň od piatka od 13:00 hod. doutorka párneho kalendárneho týždňa do 8:00 hod. Takéto rozhodnutie okresného súdu nemá oporu
vo vykonanom dokazovaní a je v priamom rozpore s odôvodnením súdneho rozhodnutia v odseku 22.
a 23., ako aj s vykonanými dôkazmi. Okresný súd podľa matky správne uvádza, že „Súd nepovažuje

za preukázané ani tvrdenie otca, že je a vždy aj bol pripravený sa aktívne zapájať do všetkých
vzdelávacích aktivít maloletého spojených s jeho potrebami, nakoľko otec pravidelne nenavštevuje
logopedickú ambulanciu, so špeciálnym pedagógom bol v osobnom kontakte len jedenkrát, aj to na
iniciatívu tohto pedagóga. S triednou učiteľkou maloletého A. otec nebol v osobnom kontakte vôbec,
okrem jedného náhodného kontaktu pri odovzdaní maloletého do školy. Uvedené bolo preukázané

správami logopedičky, špeciálnej pedagogičky a učiteľky. Lekárov s maloletým A. navštevuje len matka.
Otec pri svojom výsluchu na súde nevedel uviesť špeciálne vyšetrenia, ktoré maloletý absolvoval pred
nástupom do školy, ani závery týchto vyšetrení a odporučenia... U maloletého A. je zvlášť potrebný
jednotný výchovný prístup a dôsledná príprava do školy, ako aj logopedické precvičovanie. Bez toho, aby
otec spolupracoval s matkou, pedagógmi a logopedičkou, nie je možné dosiahnuť u maloletého A. také
výsledky, aby napredoval, a teda, aby bol zabezpečený jeho správny fyzický a psychický vývin. Ďalším

dôležitým faktorom pri vyhodnotení najvhodnejšej formy starostlivosti je samotná kooperácia rodičov,
ich komunikácia, prístup a schopnosť dohodnúť sa. Otec nepresvedčil súd ani svojou argumentáciou,
ani spôsobom svojho správania, že je pripravený v najlepšom záujme dieťaťa s matkou spolupracovať...
Maloletý sa sám vyjadril, že chce byť zverený do osobnej starostlivosti matky a tráviť s ňou čo najviac
času, čo sa aj vzhľadom na dôslednú prípravu matky s maloletým na vyučovanie javí súdu ako

najvhodnejšie... Otec uvádzal, že žiadna špeciálna príprava maloletého do školy nie je potrebná. Ďalej
je potrebné poukázať aj na to, že otec účelovo uvádzal v konaní tvrdenia, ktoré neskôr svojou vlastnou
výpoveďou znegoval (tvrdenia, že sa aktívne zapája do všetkých vzdelávacích aktivít maloletého, pričom
s pedagógmi komunikoval minimálne, ďalej, že mieni navštevovať logopédiu s maloletým, čo však počas
celého konania od februára 2024 neurobil, že chce s matkou korektne komunikovať, čo však nedokázal

aninasamotnompojednávaní,keďnapríkladnaotázkymatkynaporadesosvojouprávnouzástupkyňou
odmietol odpovedať, pričom nešlo o otázku, či otec s maloletým A. v mesiaci august 2024 plánuje
dovolenku“. Počas konania dostatočne preukázala otcov nezáujem o potreby maloletého týkajúce sa
školy a jeho špecifických potrieb, od začiatku konania a ani predtým otec nevyvinul akúkoľvek aktivitu
a snahu o to, aby sa zlepšila komunikácia medzi nimi ako rodičmi a aby otec zlepšil svoje zručnosti

týkajúce sa pomoci maloletému s jeho problémami, ktoré boli v konaní preukázané. Matka mala za
to, že úprava styku od piatka od 13:00 hod. do pondelka párneho kalendárneho týždňa do 8:00 hod.
ráno dostatočne poskytuje otcovi priestor, aby začal pracovať na svojich zručnostiach. Nechce, aby
napredovanie maloletého a jej doterajšie úsilie vyšlo nazmar. Skôr maloletého doučí a urobí aj prípravu
naviac, vrátane logopedických precvičovaní, pokiaľ príprava otca bude aspoň na určitý čas len na jeden

školský deň, t. j. pondelok. Podľa toho, ako to bude maloletý a otec zvládať, je možné do budúcna zvážiť
rozšírenie styku. Pokiaľ by zostala úprava styku otca s maloletým až do utorka, pre maloletého to bude
znamenať dobrať si s ňou to, čo prechádzali v škole dva dni a pripraviť sa ešte na tretí vyučovací deň,
plus zariadiť ešte aj logopedické cvičenia. Toto otec s maloletým ani doposiaľ nerobil, sám uvádza, že
maloletý si napíše len domáce úlohy, nič s ním neprecvičuje a nepreberie s ním to, čo robili v škole, aby

sa uistil, či maloletý vie všetko. Otec s maloletým nečíta, pokiaľ to nemá ako domácu úlohu. Z celého
konania vyplynulo, že maloletý má otca rád, rád s ním trávi čas, ktorý mu otec aktívne vypĺňa, ale tiež
sa preukázalo, že v zabezpečovaní vzdelávania a špecifických potrieb maloletého otec zlyháva a počas
celého konania neprejavil záujem zmeniť to.

11. Ďalej matka nesúhlasila s úpravou styku otca s maloletým počas vianočných sviatkov, pretože
maloletý by pri takejto úprave veľmi trpel. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že maloletý je
veľmi citlivý a veľmi malý na to, aby s druhým rodičom trávil Vianoce až do 31.12. do 18:00 hod. Aj
počas konania navrhovala viacero možných alternatív, ale tieto okresný súd nezohľadnil. Jej úprava,
ktorú navrhla v odvolacom konaní, zabezpečí, že maloletý bude s oboma rodičmi na Vianoce. S jedným

si dá vianočný obed, s druhým vianočnú večeru a na ďalší rok sa to vymení. Ide jej len o tom, aby bol
maloletý spokojný, že je na Vianoce s matkou aj s otcom. S maloletým sa doma rozprávala a tento jej
povedal, že to takto nechce, že bude veľmi smutný a plakať, ak s ňou nebude mať Vianoce.
12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1
písm. e), f), g), h) CSP a z dôvodu uvedeného v § 62 ods. 1 CMP. Podľa otca okresný súd pochybil,

keď maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky napriek jeho návrhu na zverenie maloletého do
striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Od začiatku poukazoval na to, že s maloletým mal už
od narodenia vytvorený pozitívny vzťah a dokáže mu zabezpečiť celodennú starostlivosť, pričom matka
mu bezdôvodne a účelovo bráni v širšom kontakte s maloletým. Po odsťahovaní matky s maloletým zospoločnej domácnosti uzavreli dohodu, že maloletý bude rovnako u nich oboch a budú si ho striedať
v týždenných intervaloch. Nie je pravdou, že striedavá osobná starostlivosť trvala iba 1,5 mesiaca,
ako tvrdí matka, pretože trvala dlhšie. Maloletému tento spôsob starostlivosti vyhovoval, bol spokojný,

šťastný, nič mu nechýbalo. Maloletému sa počas jeho starostlivosti plne venoval, riadne sa s ním
pripravoval do školy, trávil s ním plnohodnotne voľný čas. Pre maloletého vytvoril stabilné a bezpečné
prostredie, pričom matka k jeho starostlivosti nikdy nemala žiadne výhrady. Matka bezdôvodne zrušila
zaužívaný spôsob starostlivosti o maloletého z dôvodu, že s ním neurobil jednu jedinú domácu úlohu
z matematiky. Na základe toho ho obvinila, že sa o maloletého nedokáže postarať, je neschopný

a oznámila mu, že maloletý bude v jej osobnej starostlivosti a s ním sa bude stretávať len každý
druhý víkend. Matkinmu správaniu nerozumie, považuje ho za účelové. Maloletý bol z konania matky
smutný, situáciu zle znáša a opakovane mu hovorí, že s ním chce byť rovnaký čas ako s matkou, čo
však matku nezaujíma. Má za to, že striedavá osobná starostlivosť je v záujme maloletého dieťaťa
a plne zaisťuje jeho potreby. Problémy v komunikácii s matkou sa postupnou snahou oboch rodičov
podarilo zminimalizovať, vedia sa zhodnúť o podstatných otázkach týkajúcich sa maloletého. Pokiaľ

matka poukazovala, že striedavá forma starostlivosti by nebola vhodná najmä z dôvodu diagnózy
maloletého a potreby jeho stabilnej a dôslednej prípravy, ako aj z dôvodu stability výchovného prostredia
a jednotného prístupu rodičov, poukázal na posudok maloletého zo Základnej školy s materskou
školou E., doručený okresnému súdu dňa 17.05.2024, kde je konštatované: „Striedavá príprava na
vyučovanie by nemala byť problém, pokým by obaja rodičia dodržiavali rovnaký prístup, pravidlá

a odporúčania od triednej učiteľky a špeciálnej pedagogičky.“. Aj z uvedeného je zrejmé, že špeciálne
potreby maloletého nevylučujú striedavú osobnú starostlivosť. Opakovane v priebehu konania navrhoval
znalecké dokazovanie so zameraním na otázku, či vzhľadom na zdravotné problémy maloletého je
vhodná striedavá osobná starostlivosť, ako aj na to, aby znalec zistil názor maloletého a odporučil
najlepšiu formu úpravy osobnej starostlivosti a úpravu styku. Okresný súd znalecké dokazovanie

nevykonal, nakoľko na rozhodnutie o podanom návrhu podľa okresného súdu nebolo potrebné odborné
posúdenie. Napriek tomu otec je toho názoru, že znalec mohol kvalifikovane zistiť názor maloletého,
ktorý sa snažil zistiť súd, avšak zrealizovať sa to nepodarilo. Sprostredkovaný výsluch prostredníctvom
kolízneho opatrovníka podľa otca nenahrádza zisťovanie názoru maloletého znalcom či okresným
súdom. Maloletý trávil pred týmto výsluchom kolíznym opatrovníkom dlhší čas u matky, ktorá mohla na

neho pôsobiť, ovplyvniť ho.
13. Rovnako podľa otca okresný súd pochybil a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, keď nepovažoval za preukázané jeho tvrdenie, že je a vždy bol pripravený sa
aktívne zapájať do všetkých vzdelávacích aktivít maloletého spojených s jeho potrebami. Opakovane
sa stretol s logopédom či špeciálnym pedagógom, ako aj s triednou učiteľkou maloletého. Skutočnosť,

že nevedel uviesť špeciálne vyšetrenia, ktoré maloletý absolvoval pred nástupom do školy, ani závery
týchto vyšetrení a odporúčaní, z neho nerobia automaticky horšieho rodiča. Je pravdou, že určité veci
si nepamätá, avšak uvedená skutočnosť ho nediskvalifikuje z rodičovských kompetencií. Opakovane
namietal ochotu matky informovať ho o podstatných záležitostiach týkajúcich sa maloletého.
14. Nesprávne okresný súd vyhodnotil aj jeho možnosti, schopnosti a majetkové pomery, nakoľko

nesprávne vyhodnotil jeho finančnú situáciu a dostatočne sa nevysporiadal s okolnosťami konkrétneho
prípadu. Nie je mu zrejmé, ako a prečo okresný súd po zistení, že u bývalého zamestnávateľa dosahoval
vyšší príjem, postupoval podľa § 75 Zákona o rodine a vychádzal z toho, že sa bez dôležitého
dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania a zárobku, teda vychádzal z jeho príjmu, ktorý dosahoval
v spoločnosti RBR Betón, a. s. vo výške 862,96 Eur mesačne. Okresný súd nezdôvodnil a neuviedol,

ako dospel k záveru, že sa ako povinný mal vzdať bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania.
V priebehu konania opakovane uvádzal, že v tejto spoločnosti musel robiť nadčasy, čo zdokladoval
čestnými vyhláseniami zamestnancov spoločnosti, a práve z dôvodu, aby mohol tráviť čas s maloletým,
zmenil zamestnanie. Rovnako predložil aj správu psychológa, na ktorú okresný súd opäť neprihliadal,
v zmysle ktorej mu prekonaná trauma (autonehoda) bráni vykonávať pôvodné zamestnanie, t. j. predtým

pracoval ako vodič nákladiaku a teraz pracuje len ako vodič dodávky. Pokiaľ okresný súd mal za to, že
čestné prehlásenia u zamestnancov bývalého zamestnávateľa ohľadom nadčasov sú nepostačujúce,
bol povinný vyzvať ho na predloženie ďalších dokladov, prípadne mohol vykonať ďalšie dokazovanie
sám a nie bez ďalšieho uzavrieť, že sa otec vzdal výhodnejšieho zamestnania. Okresný súd tiež
žiadnym spôsobom neprihliadal na metodiku pre výpočet výživného rodičov k deťom, tzv. tabuľkové

výživné, pretože pri dvoch deťoch a veku maloletého 6 až 9 rokov by výška jeho výživného mala
predstavovať 14 % z čistého príjmu (pri jednom dieťati 20 %). Ak by bral okresný súd do úvahy jeho
príjem v spoločnosti RBR Betón, a. s. vo výške 862,96 Eur, 14 % z tohto príjmu je 20,68 %, nie 180
Eur. Okresný súd tiež nesprávne určil, že nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť k plnoletému dieťaťu a natúto povinnosť riadne neprihliadal. Podľa otca v prípade, ak je výživné určené súdnym rozhodnutím,
len nadobudnutím samotnej schopnosti plnoletého dieťaťa samostatne sa živiť, nezaniká automaticky
vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu, ale je potrebné, aby o zrušenie vyživovacej povinnosti rozhodol

súd. Je pravdou, že v priebehu konania nepožiadal o možnosť splátok, avšak okresný súd mal a mohol
aj bez jeho návrhu na základe zabezpečených dôkazov a preukázanej finančnej situácie rozhodnúť aj
bez návrhu a umožniť mu hradiť zročné výživné v splátkach. Keďže pri svojom zárobku nie je schopný
uhrádzať zročné výživné, preto žiada o primerané splátky za účelom uhradenia zročného výživného.
15. Kolízny opatrovník k odvolaniam rodičov konštatoval, že trvá na všetkých svojich vyjadreniach

a navrhuje potvrdiť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie.
16. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že nesúhlasí s názorom otca, že okresný súd
pochybil, keď maloletého zveril do jej osobnej starostlivosti. Tvrdenie otca o tom, že sa počas trvania
striedavej osobnej starostlivosti plne venoval maloletému, vrátane prípravy do školy, je nepravdivé,
pretože v konaní sa preukázalo, ako otec pristupuje k špeciálnym potrebám maloletého. Zvýraznila, že
otec sa vo svojom odvolaní vôbec nevyjadruje k tomu, ako rieši špeciálne potreby maloletého vzhľadom

na jeho diagnózy. Nie je pravdou ani to, že by účelovo a bezdôvodne bránila otcovi v širšom kontakte
s maloletým. Len nesúhlasí so striedavou osobnou starostlivosťou, a to vzhľadom na postoj otca, ktorý
celé konanie a až doposiaľ prezentuje. Ani raz k dnešnému dňu otec nebol u logopedičky, hoci mu
oznámila termín konzultácie, na ktorý zrejme zabudol. S maloletým si do školy urobí len domáce úlohy
a ak vôbec urobí tie, neurobí nič navyše, hoci mu dala logopedické materiály. Rovnako otca prosila, aby

s maloletým čítal. Otec sa nezúčastnil tento školský rok ani rodičovského združenia, kde pani učiteľka
zdôrazňovala, aké potrebné je s deťmi čítať každý deň. U maloletého je to potrebné niekoľkonásobne
viac vzhľadom na logopedický problém. Snažila sa, aby sa komunikácia medzi ňou a otcom zlepšila, ale
otec zotrváva na svojom útočnom prejave voči nej. Teda nie je pravdivé jeho tvrdenie, že tieto problémy
v komunikácii sa podarilo zminimalizovať. Navštevujú psychologickú poradňu, ale otec sa nevie ovládať

ani tam a zo sedenia dokonca predčasne odišiel. Matka poukázala na situáciu, kedy umožnila otcovi,
aby maloletý zostal u neho dlhšie, nakoľko boli prázdniny. Otec sa však v rámci tohto času s maloletým
vôbecnevenovalškole,hocidetidostalipracovnélistynajesennéprázdniny,ktorésimalipočasprázdnin
vypracovať a už vôbec neurobil otec s maloletým nič navyše. Teda maloletý vôbec nečítal a nevenoval
sa logopedickým cvičeniam. Vyšla otcovi v ústrety a cenou za to bolo, že maloletý bol potom počas

víkendu preťažený školskými povinnosťami a namiesto toho, aby si aj s ňou užil voľný čas, čakalo ho
dobiehanie školských povinností. Ďalším faktom je kvalita vypracovania domácich úloh, v ktorých mal
maloletý v dvoch cvičeniach spolu 10 chýb napriek tomu, že si podľa tvrdenia maloletý tieto úlohy robil
s otcom. Otec je spoľahnutý na to, že školu vždy dorieši ona.

17. Nie je pravdou, že maloletý situáciu a aktuálne stretávanie s otcom zle znáša. Práve naopak, je v tom
režim, a pokiaľ sú prázdniny a nemá s maloletým niečo dlhodobo naplánované, otcovi a maloletému
rada vyhovie, ak maloletý prejaví záujem zostať u otca dlhšie. Maloletý sa pred ňou nikdy nedožadoval
širšieho kontaktu s otcom. Pokiaľ sa otec v odvolaní odvoláva na správu Základnej školy E., to, že
striedavá príprava na vyučovanie by nemala byť problém, je podmienené tým, že obaja rodičia budú

dodržiavať rovnaký postup, pravidlá a odporúčanie od triednej učiteľky a špeciálnej pedagogičky. Pokiaľ
ide o otcom navrhované znalecké dokazovanie, má za to, že maloletého by len zbytočne psychicky
zaťažilo, pričom názor maloletého bol zistený prostredníctvom kolízneho opatrovníka, čo považuje za
dostačujúce. Otca maloletého vždy informuje o podstatných náležitostiach týkajúcich sa maloletého, ale
nemá ako ovplyvniť to, ako otec s týmito informáciami narába.

18. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že okresný súd pochybil, keď maloletého zveril do
striedavej osobnej starostlivosti napriek tomu, že on sa dožadoval zverenia maloletého do striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov. Matka opätovne v podanom odvolaní poukazuje na skutočnosť,
že nie sú preukázané jeho tvrdenia, že je a vždy bol pripravený aktívne sa zapájať do všetkých

vzdelávacích aktivít maloletého v spojení s jeho potrebami, s čím sa nemôže stotožniť. Opakovane sa
stretolslogopédom,špeciálnympedagógom,akoajtriednouučiteľkoumaloletého.Pokiaľbykrajskýsúd
vyhodnotil, že okresný súd nepochybil, keď zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, je potrebné
jeho styk s maloletým upraviť v čo najširšom rozsahu. Aktuálny styk vzhľadom na vek maloletého
a opakované obštrukcie zo strany matky považuje za nedostatočný. Maloletý je s ním šťastný, spokojný,

majú vytvorený silný citový vzťah. Na stretnutia s ním sa vždy teší, je u neho zvyknutý prespávať
dlhšie obdobie (7 a viac dní bez akýchkoľvek problémov). Počas času, kým sú spolu, sa mu venuje,
vymýšľa zaujímavý program, pričom sa s ním aj pripravuje do školy. Matka by si mala uvedomiť,
že je dôležité rozširovanie stretávania sa maloletého s ním, ako aj poskytnúť im dostatok priestorutak na vzájomné stretnutia, ale aj priestoru počas stretnutí z hľadiska záujmu zabezpečenia úplného
a všestranného rozvoja maloletého tak po citovej a rozumovej, ako aj emocionálnej stránke a vytvorenia
čo najpriaznivejších podmienok pre jeho zdravý vývoj, aby si maloletý dokázal vytvoriť pozitívny vzťah

s otcom. Nestotožňuje sa ani s matkou navrhovanou zmenou úpravy počas vianočných sviatkov. Má za
to, že styk druhého rodiča má byť upravený primerane, mal by mať možnosť stráviť s dieťaťom aj Štedrý
deň, podobne ako matka. Za účelom uvedeného sa využíva práve režim párneho a nepárneho roku,
čo správne uviedol súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí. Nie je pravdou, že by maloletý mal byť
z rozhodnutia okresného súdu smutný, jedná sa o účelové tvrdenie matky s cieľom dosiahnutia zmeny

súdneho rozhodnutia.
19. S odvolaním matky vo vzťahu k výživnému sa v celom rozsahu nestotožňuje a pridržiava sa svojho
písomne podaného odvolania. Z toho dôvodu navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie, alebo aby vo veci rozhodol sám.
20. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že otec v ňom neuvádza žiadne nové
skutočnosti oproti tým, ktoré už uvádzal počas konania, ako aj v písomných podaniach týkajúcich sa

odvolacieho konania. Oznámila nové skutočnosti, ktoré spočívali v tom, že maloletý mal 19.11.2024
termín na logopédii, otec sa nedostavil, hoci o termíne vedel. Otec maloletého objednal na logopédiu
na 03.12.2024 o 9:30 hod., čo jej oznámil SMS správou s textom: „Dátum máš 03.12. o 9:30 hod.“.
Po overení u logopedičky maloletého zistila, že maloletý u nej žiadny termín nemá. Po vzájomnej
komunikácii s otcom vysvitlo, že otec sám nevie, kam maloletého objednal a na termíny sa nedostavuje.

Pokiaľ ide o vianočné sviatky, s navrhovanou úpravou sleduje len jediné, a to, aby maloletý nebol smutný
a aby mu bolo umožnené byť s oboma rodičmi. Maloletý je mimoriadne citlivý a ešte nie je pripravený
na takúto drastickú zmenu a bude tým trpieť.

21. Otec vo svojom vyjadrení k vyjadreniam matky zotrval na ním podanom odvolaní, ako aj na

svojich písomných a ústnych vyjadreniach v celom rozsahu. Pri jeho starostlivosti o maloletého neboli
preukázané žiadne nedostatky. Skutočnosť, že matka má iné predstavy o jeho starostlivosti, nie je
možné považovať za relevantný dôvod, pre ktorý by nemal byť maloletý zverený do striedavej osobnej
starostlivosti. On sám má tiež predstavy o starostlivosti o maloletého, ktoré sa nie vždy musia zhodovať
s predstavami matky. Maloletý má u neho vytvorené vhodné podmienky, má záujem aktívne sa podieľať

na výchove maloletého, jeho vek je dostatočný na to, aby prespatie v inej domácnosti v rozsahu 7 nocí
zvládol, pričom pôsobenie oboch rodičov na maloletého z hľadiska jeho budúceho vývinového štádia
je nanajvýš vhodné. Maloletý je vo veku, kedy by mal prirodzene viac času tráviť s ním, aby mohol na
neho viac výchovne pôsobiť, lebo súčasná úprava styku nezohľadňuje aktuálne potreby maloletého.
Majú s maloletým vytvorený nadštandardný vzťah a maloletému jednoznačne prospieva trávenie času

s ním. Matka mu však bráni bezdôvodne a účelovo v širšom kontakte s maloletým. Nie je pravdou,
že sa nedostavil na spoločné stretnutia s psychologičkou. Toto stretnutie bolo dvakrát prekladané
z dôvodu na strane matky a tretí termín mu bol oznámený ako nezáväzný, teda že bude ešte upresnený/
potvrdený, k čomu však nedošlo. Matka tiež poukazuje na to, že sa nedostavil na termín u logopedičky,
avšak on riešil iný termín. Matka účelovo neuvádza, ako maloletý rád k nemu chodí, čo všetko s ním

zažíva, pričom často domov k matke ani nechce odísť. Opakovane sa dožaduje častejšieho styku s ním
a hlavne dlhšieho prespávania v jeho domácnosti. Rád by apeloval na matku, aby prešla ku komunikácii
od spôsobu osobnej komunikácie „bývalých partnerov“ k spôsobu komunikácie výlučne „spoločných
rodičov dieťaťa“. Opakovane uviedol, že nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci bolo vykonanie znaleckého
dokazovania, ktoré však okresný súd nevykonal. Má za to, že zverenie maloletého do výlučnej osobnej

starostlivosti matky bude mať dopad na zdravý psychický vývoj maloletého. Pokiaľ by odvolací súd
vyhodnotil, že okresný súd nepochopil, keď zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, jeho styk
smaloletýmjepotrebnéupraviťvčonajširšomrozsahu,pretožeaktuálnystykpovažujezanedostatočný.
Pokiaľ ide o navrhovanú zmenu počas vianočných sviatkov, otec uviedol, že maloletý ani raz netrávil
Vianoce doma s matkou, nakoľko vždy bol u jej matky alebo s ním. Raz bol pre neho vo Zvolene aj so

starou matkou po Štedrom dni a minulý rok ho matka doviezla Na E. a až do konca prázdnin bol u neho.
Maloletý je zvyknutý tráviť Vianoce bez matky a tvrdenia matky, že by mal byť smutný bez jej prítomnosti,
sú opätovne nepravdivé. Ak má byť styk otca s maloletým upravený primerane, mal by mať možnosť
stráviť s maloletým aj Štedrý deň, podobne ako aj matka dieťaťa.
22. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1

CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolania matky a otca majú
zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia odvolaciehopojednávania (§ 329 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie vo je vecne správne,
preto ho podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
23. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku okresného súdu i konania, ktoré mu

predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutočný stav v
dostatočnom rozsahu, na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne
právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri
hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil
právo účastníkov na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna

relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom posúdil
súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). Súd prvej
inštancie vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku je koherentný, jeho
rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako
aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie
písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v §

220 ods. 2 CSP. Odvolací súd nezistil v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou
argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť
a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak
zásadne postačovalo v danej výrokovej časti rozhodnutia len konštatovanie správnosti dôvodov súdu
prvej inštancie odvolacím súdom odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Len na zdôraznenie vecnej

správnosti záverov súdu prvej inštancie, odvolací súd považuje za podstatné sa potom vyjadriť osobitne
len k niektorým odvolacím dôvodom matky a otca, v ostatnom poukazuje na dostatočné odôvodnenie
rozhodnutia okresného súdu (§ 387 ods. 2 CSP).
24. Predmetom konania na súde prvej inštancie bola úprava výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletému. Súd prvej inštancie maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky, zároveň upravil

vyživovaciu povinnosť otca k maloletému a upravil styk maloletého s otcom. Otec sa v odvolaní domáhal
zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti, zdôrazňoval, že s maloletým má vytvorený
blízky vzťah, že počas obdobia, keď starostlivosť prebiehala striedavo, bol maloletý spokojný, šťastný
a že problémy, ktoré matka uvádzala, sú len účelové a bezdôvodné. Tvrdil, že je pripravený aktívne sa
podieľať na výchove dieťaťa, pričom matka mu v širšom kontakte bezdôvodne bráni. Matka odvolaním

spochybnila rozsah styku otca s maloletým počas bežného školského roka, ako aj rozsah styku počas
vianočných prázdnin. Obaja rodičia nesúhlasili s výškou výživného na maloletého určenou súdom prvej
inštancie.

25. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že úlohou súdov v konaniach vo veciach starostlivosti

súdu o maloleté deti je rozhodnúť v otázkach týkajúcich sa pomerov rodičov k maloletým deťom na
podklade individuálneho, konkrétneho skutočného stavu veci v súlade s najlepším záujmom maloletého
dieťaťa (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa). Ich úlohou zároveň je, aby na základe uplatnenia zásady
proporcionality našli riešenia, ktoré nebudú neprimerane obmedzovať právo ani jedného z rodičov
zaručené v čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd. V praktickej rovine by mali súdy vychádzať

z premisy, že právom oboch rodičov je v zásade podieľať sa na starostlivosti o dieťa rovnakou mierou
a podieľať sa na jeho výchove, s čím korešponduje aj právo dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. Ak
je rozhodnutím súdu zverené maloleté dieťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, potom musí
byť dieťaťu umožnené stýkať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bol postulát rovnej rodičovskej
starostlivosti naplnený, s primeraným zohľadnením konkrétnych okolností každého prípadu, veku,

vývinových možností a potrieb, zdravotného stavu, citových väzieb a skutočností v akej miere a akým
spôsobom obaja rodičia doposiaľ zabezpečovali starostlivosť o maloleté dieťa. Takéto usporiadanie je
totiž spravidla v najlepšom záujme dieťaťa, pričom odchýlky musia byť odôvodnené ochranou iného,
dostatočne silného legitímneho záujmu.
26. Z § 24 ods. 2 zákona o rodine vyplýva, že ak sú obaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a

ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, súd môže zveriť dieťa do striedavej
osobnejstarostlivostiaobidvajarodičiazáujem,súdmôžezveriťdieťadostriedavejosobnejstarostlivosti
obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené jeho potreby. Ak so striedavou
osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov, je súd povinný skúmať, či takýto spôsob výkonu
starostlivosti bude v záujme dieťaťa.

27. Odvolací súd po vykonaní odvolacieho prieskumu v prejednávanej veci konštatuje, že súd prvej
inštancie sa uvedeným ustanovením náležite riadil, keď vzhľadom na záujem otca o výkon osobnej
starostlivosti o maloletého skúmal vhodnosť takejto formy starostlivosti, pričom po zhodnotení všetkých
vykonaných dôkazov dospel k záveru, že striedavá osobná starostlivosť v danom prípade nie je v záujmemaloletého. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, okresný súd mal preukázané, že obaja
rodičia sú osobnostne aj materiálne spôsobilí zabezpečiť riadnu starostlivosť o maloletého, avšak medzi
rodičmi absentuje taká miera spolupráce, ktorá je pre fungovanie striedavej starostlivosti, v danom

konkrétnom prípade, nevyhnutná. Z dokazovania vyplynulo, že komunikácia medzi rodičmi je dlhodobo
konfliktná a matka je v otázkach výchovy a vzdelávania maloletého v rozhodujúcej miere samostatne
aktívna, kým otec sa vo väčšine záležitostí prejavuje skôr pasívne a neaktívne. Z predložených
odborných správ, logopedickej, špeciálno-pedagogickej a psychologickej (Vypracovanie posudku na
maloletého Základnou školou s materskou školou, E. XXX zo dňa 16.05.2024, č.l. 132; Individuálny

vzdelávací program zo dňa 30.10.2023 + Správa z diagnostického špeciálno-pedagogického vyšetrenia
zo dňa 22.05.2023, č.l. 12 - 17 spisu; Správa z diagnostického vyšetrenia zo dňa 17.10.2022
a 25.01.2023, č.l. 17 – 18; Správa z diagnostického vyšetrenia zo dňa 02.05.2023, č.l. 18 – 19), mal
súd preukázané, že maloletý má špecifické výchovné a vzdelávacie potreby, ktoré si vyžadujú stabilné
prostredie, jednotný režim a dôslednú spoluprácu oboch rodičov. Z týchto správ jednoznačne vyplynulo,
že u maloletého je nevyhnutný jednotný výchovný prístup a systematická príprava do školy, pričom

akékoľvekvýkyvyvrežime,čiužvdôsledkurozdielnychpostupovrodičov,môžumaťnegatívnydopadna
jeho napredovanie. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že práve absencia funkčnej spolupráce
rodičov predstavuje rozhodujúcu prekážku pre zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti.
Matka podľa zistení okresného súdu dlhodobo zabezpečuje pre maloletého prostredie, ktoré zodpovedá
jeho vývinovým potrebám a zároveň rešpektuje odporúčania odborníkov. Pravidelne komunikuje s

učiteľmi a odbornými pracovníkmi, navštevuje s maloletým logopedické cvičenia a aktívne spolupracuje
so školou, aj úradom. Naopak, na strane otca sa preukázali značné rezervy v jeho prístupe k odborným
odporúčaniam, ako aj v komunikácii s matkou, či s pedagógmi maloletého. Otec síce deklaroval záujem
o maloletého, no jeho reálne zapojenie do prípravy dieťaťa, ako aj odborných procesov, bolo minimálne.
28. Odvolací súd považuje za správny aj postup okresného súdu pri zisťovaní názoru maloletého,

ktorý sa pokúsil zistiť názor maloletého priamo, avšak pre jeho nespoluprácu sa zisťovanie názoru
nepodarilo zrealizovať. Okresný súd preto správne zohľadnil pri svojom rozhodovaní názor maloletého
zistený prostredníctvom kolízneho opatrovníka za účasti psychologičky úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny, z ktorého obsahu vyplynulo, že maloletému sa páči v domácnostiach oboch rodičov, avšak počas
školskéhorokapreferujestarostlivosťmatky,prejavilzáujemodlhšíčasstrávenýsotcompočasprázdnin

(Správa kolízneho opatrovníka zo dňa 22.03.2024, č.l. 89 – 90). Tvrdenie otca, že takto sprostredkované
zistenienázorudieťaťajenedostatočnéavyžadujesiznaleckéskúmanie,pretoniejedôvodné.Znalecké
dokazovanie je potrebné len vtedy, ak skutkový stav nemožno spoľahlivo zistiť inak. V tejto veci však
súd disponoval dostatočným množstvom objektívnych podkladov, ktoré umožňovali okresnému súdu
rozhodnúť bez potreby znaleckého posudku, pričom ďalšie dokazovanie by len zbytočne predlžovalo

konanie a vystavovalo maloletého ďalšej psychickej záťaži. Zvýrazňuje odvolací, že právne predpisy
dieťaťu poskytujú možnosť, aby bolo vypočuté v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa
ho týka, a to buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob
vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva. Niet sporu
o tom, že maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach,

ktoré sa ho týkajú. Akékoľvek rozhodnutie, ktoré nezohľadnilo názory dieťaťa alebo im nevenovalo
primeranúpozornosťzodpovedajúcuvekuaúrovnidieťaťa,upieradieťaťumožnosťovplyvniťurčenieich
najlepšieho záujmu (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22.júna 2016, sp.zn. 5 Cdo 492/2015). Treba
ale zdôrazniť, že nie je možné, aby všeobecné súdy stanovisko maloletého dieťaťa bez ďalšieho prevzali
a aby založili svoje rozhodnutia iba na jeho prianí a nie na starostlivom a komplexnom posudzovaní jeho

záujmov (rozsudok ESĽP vo veci C. proti Fínsku zo dňa 9. mája 2006 č. 18249/02, body 57 - 59).
29. Odvolací súd sa na základe vyššie uvedeného stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v
súčasnosti nie sú splnené podmienky pre zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že matka je schopnejšia zabezpečiť jednotný a stabilný
výchovný rámec, ktorý zodpovedá špecifickým potrebám maloletého, a že jej osobná starostlivosť je v

tomto štádiu vývinu dieťaťa v jeho najlepšom záujme.
30. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletým počas bežného školského roka, matka v odvolaní
namietala, že rozsah určený súdom prvej inštancie – od piatka od 13:00 hod. do utorka párneho
kalendárneho týždňa do 8:00 hod. nie je v záujme maloletého, pretože otec počas svojho času s
maloletým nezabezpečuje dôslednú prípravu na vyučovanie a logopedické precvičovania. Mala za to,

že úprava styku do pondelka rána by otcovi poskytovala dostatočný priestor na budovanie vzťahu
s maloletým, zároveň by jej však umožnila zabezpečiť plynulú školskú prípravu. Odvolací súd sa
s uvedenou odvolacou námietkou matky nestotožnil. Z dokazovania pred okresným súdom vyplýva, že
otec má k maloletému vytvorený pevný citový vzťah a že maloletý sa na čas strávený s otcom teší, cíti sau neho dobre a bez problémov zvláda aj dlhšie pobyty mimo domácnosti matky. Rozsah styku, tak ako
ho určil okresný súd, preto primerane rešpektuje právo maloletého dieťaťa na udržiavanie pravidelného
a rovnocenného osobného styku s oboma rodičmi.

31. Uvádza odvolací súd, že v prípade, keď súdy rozhodujú o úprave styku rodičov s dieťaťom, je
nutné vychádzať z toho, že právom oboch rodičov je v zásade rovnakou mierou sa o dieťa starať a
podieľať sa na jeho výchove, s čím korešponduje i právo samotného dieťaťa na starostlivosť oboch
rodičov. Rozhodnutím súdu by tomuto dieťaťu malo byť umožnené stýkať sa s oboma rodičmi v takej
miere, aby bol postulát rovnakej rodičovskej starostlivosti čo najviac naplnený. Takéto usporiadanie

vzťahov je spravidla vždy v „najlepšom záujme dieťaťa“, pričom odchýlky od tohto princípu musia byť
odôvodnené ochranou iného, dostatočne silného legitímneho záujmu, pričom konkrétne skutočnosti, o
ktoré sa tento záujem opiera, musia byť v danom konaní preukázané (Uznesenie Ústavného súdu SR
sp. zn. II. ÚS 56/2017 z 19. januára 2017). Nesúhlas s plnohodnotným stykom druhého rodiča s dieťaťom
môže byť relevantný len vtedy, ak je založený na dôvodoch, ktoré sú spôsobilé intenzívnym spôsobom
negatívne zasahovať do záujmu dieťaťa. Ak ide o nepreukázaný alebo nepreskúmateľný dôvod, na

ktorom je založený nesúhlas rodiča s pravidelným a plnohodnotným stykom druhého rodiča s dieťaťom,
alebo sa v konaní preukáže, že ide o nesúhlas spočívajúci v dôvode, ktorý má pôvod len v osobe
rodiča a preukázateľne nemá negatívny vplyv na záujem dieťaťa, súdy nemôžu na tomto nesúhlase
založiť rozhodnutie. Rodič, ktorý s plnohodnotným stykom dieťaťa s druhým z rodičov nesúhlasí, by mal
vierohodne preukázať dôvod svojho nesúhlasu, ktorého relevantnosť súd musí pri rozhodovaní o práve

rodiča, ktorému korešponduje právo dieťaťa na plnohodnotný a pravidelný styk s rodičom, vždy skúmať.
Súdy preto musia vždy citlivo a maximálne obozretne zvažovať naplnenie podmienok pre ten – ktorý
modelúpravystykudruhéhorodičasmaloletýmdieťaťomzhľadiskasledovaniajehonajlepšíchzáujmov.
Je predovšetkým v záujme zabezpečenia úplného a všestranného rozvoja maloletého dieťaťa tak po
citovej, rozumovej a emocionálnej stránke a vytvorenia čo najpriaznivejších podmienok pre jeho zdravý

vývoj, aby nebolo vystavované napätým situáciám, stresu, strachu a nebolo nútené čeliť emocionálnym
atakom, ktoré ešte vzhľadom na svoj vek a vyzretosť nedokáže samostatne spracúvať a zvládnuť.
32. Počas konania pred súdom prvej inštancie obaja rodičia podrobne opísali spôsob, akým prebieha
príprava maloletého na vyučovanie. Z týchto vyjadrení vyplynulo, že maloletý si väčšinu úloh vypracúva
už v školskom zariadení a doma s ním rodičia spravidla len opakujú alebo dopĺňajú učivo (Zápisnica

o pojednávaní zo dňa 07.05.2024, č.l. 118 - 125). Otec uviedol, že sa maloletému pri príprave venuje,
dohliada na domáce úlohy a precvičuje s ním čítanie. Matka v tieto tvrdenia rozporovala, poukazovala
najmä na odlišný štýl a mieru dôslednosti otca pri práci s maloletým (napr. poznámka maloletého zo dňa
05.03.2024 za nedostatočnú prípravu; Zápisnica o pojednávaní zo dňa 07.05.2024, č.l. 125). Odvolací
súd má však za to, že tieto rozdiely nemožno vyhodnotiť ako také, ktoré by v súčasnosti odôvodňovali

obmedzenie styku otca s maloletým. Maloletý je žiakom druhého ročníka základnej školy, jeho školská
záťaž je primeraná veku a rozsah styku určený do utorkového rána nepredstavuje pre jeho vzdelávacie
potreby záťaž takého rozsahu, ktorá by mohla negatívne ovplyvniť jeho prospech alebo denný režim, a
to ani so zreteľom na jeho špecifické potreby v oblasti vzdelávania.
33.Odvolacísúdzároveňnevylučuje,žezvolenýrežimmôžedoistejmierypredstavovaťzvýšenénároky

na matku, najmä v prípade, ak by úroveň otcovej prípravy maloletého na vyučovanie nezodpovedala
jej očakávaniam. Takáto okolnosť však aktuálne nemôže byť dôvodom na zúženie styku, ale skôr na
posilnenie komunikácie medzi rodičmi a ich koordinácie v otázkach výchovy a vzdelávania maloletého.
Stanovený priestor zároveň poskytuje otcovi priestor, aby preukázal, že je schopný a ochotný aktívne
sa podieľať aj na tých aspektoch starostlivosti, ktoré presahujú len trávenie voľného času – teda aj

na dôslednej vzdelávacej a výchovnej časti starostlivosti o maloletého. Pre maloletého je prínosné,
ak má možnosť zažiť bežný pracovný deň v prostredí druhého rodiča, vrátane prípravy na školské
vyučovanie, čo prispieva k prirodzenému formovaniu jeho vzťahu k obom rodičom a k posilneniu
stability ich vzťahov. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje so záverom okresného súdu,
že úprava styku od piatka popoludní do utorkového rána každý druhý týždeň v roku je primeraná,

zodpovedá veku a zrelosti maloletého a zároveň vytvára pre otca priestor, aby posilnil svoje rodičovské
kompetencie. Argumentácia matky, že otec dosiaľ pri školskej príprave maloletého nepreukázal
dostatočnú dôslednosť, je zrozumiteľná, avšak nepostačuje na zásah do určeného rozsahu styku, ktorý
by mohol viesť k jeho formalizácii alebo oslabeniu prirodzené vzťahu otca s maloletým.
34. Odvolací súd sa ďalej zaoberal námietkou matky smerujúcou proti úprave styku počas vianočných

sviatkov.Navrhovala,abymaloletýmoholtráviťŠtedrýdeňkaždoročnesobomarodičmi,atotak,žečasť
dňa (dopoludnie) by strávil s jedným rodičom a časť (popoludnie a večer) s druhým. Takto navrhovaný
model považovala za spravodlivejší a zodpovedajúci citovým potrebám maloletého, pričom zdôraznila,
že odlúčenie od nej počas Vianoc by maloletý znášal ťažko vzhľadom na svoju citlivosť a silné citovéväzby k nej. Odvolací súd uvádza, že úprava vianočných prázdnin, ktorú zvolil okresný súd, je v súlade
s ustálenou rozhodovacou praxou, ktorá uprednostňuje stabilitu a predvídateľnosť režimu pred jeho
fragmentáciou.Vianočnésviatkypredstavujúpredieťaobdobie,ktoréjevnímanéakočaspokoja,istotya

jednotyrodinnéhoprostredia.Presunymedzirodičmipočasjedinéhodňa,najmäpočasŠtedréhodňa,by
mohli túto stabilitu narušiť, zvýšiť emočnú záťaž maloletého a vytvárať konfliktné situácie medzi rodičmi
v čase, ktorý by mal byť pre ich dieťa pokojný a radostný. Zo skutkových zistení okresného súdu, ani
z podaní účastníkov nevyplýva, že by maloletý ťažko znášal pobyt u otca počas vianočných sviatkov,
alebo že by odlúčenie od matky v trvaní niekoľkých dní vyvolávalo u neho negatívne reakcie. Naopak

z obsahu spisu je zrejmé, že maloletý je u otca zvyknutý tráviť dlhšie obdobia, vrátane sviatočných dní,
bez toho, aby prejavoval známky diskomfortu.
35. Odvolací súd si je vedomý citovej väzby dieťaťa na matku a vníma jej snahu o zachovanie
spoločného prežívania Štedrého dňa. Záujem maloletého však nemožno stotožňovať len s túžbou
byť počas sviatkov s oboma rodičmi. V rovine praktickej musí byť súdne rozhodnutie predovšetkým
realizovateľné, predvídateľné a také, ktoré minimalizuje potenciál vzniku konfliktov pri jeho výkone.

Z týchto dôvodov považuje odvolací súd zvolený model — založený na striedaní celého sviatočného
obdobia podľa párnosti rokov — za primeraný a zodpovedajúci najlepšiemu záujmu maloletého. Tento
model podľa odvolacieho súd zároveň zachováva rovnováhu medzi rodičmi, keďže každému z nich
poskytuje možnosť tráviť s maloletým celé sviatočné obdobie, vrátane Štedrého dňa, hoci v striedavom
režime. Takéto usporiadanie je v súlade s princípom proporcionality pri výkone rodičovských práv a

rešpektuje právo dieťaťa udržiavať pravidelné a zmysluplné osobné kontakty s oboma rodičmi.
36. Odvolací súd za nedôvodné vyhodnotil aj odvolanie otca, ako aj matky voči výroku rozsudku, ktorým
súd prvej inštancie určil výšku vyživovacej povinnosti otca k maloletému. K tomuto zhŕňajúcemu záveru
odvolací súd uvádza nasledovné:
37. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým

detiniesúschopnésamésaživiť(§62ods.1zákonaorodine);vyživovaciapovinnosťrodičovkdeťomje
ich primárnou povinnosťou a z tohto dôvodu má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov; výživou
dieťaťa sa rozumie uspokojovanie všetkých životných potrieb pre jeho všestranný telesný a duševný
vývoj, teda nielen zabezpečovanie odôvodnených hmotných potrieb dieťaťa (napr. jedlo, oblečenie,
obuv), ale aj potrieb, ktoré sú dôležité pre jeho výchovu a všestranný vývoj (napr. vzdelávanie, kultúrne,

športové a rekreačné potreby a podobne). Pri určení konkrétneho rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na odôvodnené potreby oprávneného (§ 75 ods. 1 zákona o rodine), ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov (§ 62 ods. 2 prvá veta zákona o rodine). Schopnosti
a možnosti rodičov súd zohľadňuje podľa všetkých relevantných hľadísk, najmä z hľadiska ich veku,
zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možností ich uplatnenia a podobne; podľa súdnej praxe,

pri rozhodovaní o určení výživného na maloleté dieťa je povinný prihliadnuť na celkové majetkové
pomery povinného a tzv. potencialitu príjmov, t.j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam. Pri určení
výšky výživného je rozhodujúci príjem, ktorý rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky
dosahuje, pretože princíp potenciality má prednosť pred princípom fakticity; v zmysle § 62 ods. 5 zákona
o rodine je rodič povinný plne rešpektovať svoju vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak,

aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a s využitím svojich subjektívnych vlastností a
pracovných príležitostí si organizovať svoje pracovné aktivity tak, aby mal reálnu možnosť si riadne
plniť svoju vyživovaciu povinnosť (obdobne i rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo/165/2017 zo
dňa 27.11.2018). Pri posudzovaní potenciality príjmov musí súd postupovať veľmi prísne a zhodnotiť
všetky relevantné okolnosti, ktoré sa v konaní preukážu; zákon o rodine výslovne zakotvuje povinnosť

rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1 zákona o rodine) a pokiaľ sa rodič vzdá príjmu, z ktorého by vedel
zabezpečiť výživu pre svoje dieťa bez vážneho dôvodu, je povinnosťou súdu jeho príjem posudzovať z
jeho potenciálnych možností. Potenciálny príjem nie je ten, ktorý povinný fakticky zarobí, ale to, čo je
objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie,
vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a tiež situáciu na trhu práce. Odvolací súd poukazuje na to,

že uplatnenie princípu potenciality príjmov je namieste aj v prípade úmyselného protiprávneho konania
povinného majúceho znaky trestnej činnosti, za ktoré bol vzatý do väzby a následne mu bol súdom
uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, pri výkone ktorého došlo k poklesu alebo až strate jeho
príjmov (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/236/2018 zo dňa 20.02.2019.

38. Z obsahu spisu okresného súdu jednoznačne vyplýva, že otec ukončil pracovný pomer so
spoločnosťou RBR Betón, a.s., so sídlom Mudroňova 5, 010 01 Žilina, IČO: 36 672 572 dohodou
na vlastnú žiadosť ku dňu 15.10.2023, pričom ako dôvod skončenia pracovného pomeru otec tvrdil
nevyhovujúcu pracovnú dobu. Zo stanoviska spoločnosti RBR Betón, a.s., so sídlom Mudroňova 5, 01001 Žilina, IČO: 36 672 572 (č.l. 134 spisu okresného súdu) však vyplýva, že pracovná doba otca bola
stanovená v rozsahu od 7:00 hod. do 15:30 hod., nadčasy nepracoval, a zamestnávateľ (dispečérka)
vždy zohľadňoval otcove povinnosti vo vzťahu k maloletému. Otec po skončení pracovného pomeru

uzatvoril dňa 02.02.2024 nový pracovný pomer so spoločnosťou LADYSPED s.r.o. (č.l. 73 spisu), v ktorej
dosahuje priemerný mesačný čistý príjem 364,44 Eur. Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané,
že by prechod do nového zamestnania bol vyvolaný objektívnymi dôvodmi, ktoré by mu bránili vykonávať
pôvodnú prácu vodiča nákladného vozidla. Predložený psychologický nález (Psychologický nález
vystavený A. F. G., klinickou psychologičkou, dňa 15.07.2024; č. l. 178 spisu), podľa ktorého otec po

dopravnej nehode prežíva úzkosti fobického rozmeru ako následok traumatizujúcej udalosti (dopravnej
nehody), pričom schopnosť pracovného potenciálu v tejto oblasti môže byť oslabená v dôsledku poruchy
úzkostného okruhu, okresný súd správne vyhodnotil ako nepresvedčivý. Odvolací súd dodáva, že
závery psychologického nálezu sú koncipované hypoteticky, bez priamej väzby na reálnu schopnosť
otca vykonávať zárobkovú činnosť vedením motorového vozidla, a teda nie je možné ich považovať za
okolnosť, ktorá by mohla mať vplyv na jeho vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu.

39. Odvolací súd sa na základe vyššie uvedeného stotožnil so záverom okresného súdu, že otec sa bez
dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania, a preto bolo namieste postupovať podľa § 75
ods. 1 zákona o rodine, teda vychádzať z príjmu, ktorý by mohol dosahovať, ak by využíval svoje
schopnosti, skúsenosti a kvalifikáciu. Negatívny dopad na schopnosť otca plniť si vyživovaciu povinnosť
v určenej výške otec spôsobil vlastným konaním tým, že z objektívne výhodnejšieho pracovného pomeru

u zamestnávateľa RBR Betón, a.s. odišiel dobrovoľne, bez vážneho dôvodu, čím sa pripravil o možnosť
dosahovať príjem 862,96 Eur mesačne. Odvolací súd nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo dôvodné
vychádzať pri určovaní výživného zo súčasného, nižšieho zárobku otca v spoločnosti LADYSPED s.r.o.
40. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou argumentáciou otca, že okresný súd bol v súlade
s vyšetrovacím princípom povinný ho vyzvať na predloženie ďalších dokladov, resp. mohol vykonať

dokazovanie v tejto otázke sám. Uvádza sa, že vychádzajúc z článku 6 základných princípov CMP, v
spojitosti s ustanoveniami § 35 a § 36 CMP, súd je povinný zistiť skutočný stav veci, pričom postupuje
v súčinnosti s účastníkmi konania a je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať
všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli (tzv. vyšetrovací princíp, ktorý je v
mimosporovom procese úzko spätý s princípom oficiality a princípom materiálnej pravdy, ktoré súvisia s

objemom a kvalitou zistených skutočností právne relevantných pre meritórne rozhodnutie). I keď zákon
nerezignuje v mimosporových konaniach na procesnú aktivitu účastníkov konania, zodpovednosť za
zistenie skutočného stavu veci je bremenom súdu, keďže vylučuje, resp. obmedzuje využitie procesnej
zodpovednosti účastníkov konania za výsledok konania, teda ho možno identifikovať ako „potlačenie
subjektívneho dôkazného bremena“. Ako vyplýva z uznesenia ÚS SR z 24. apríla 2003 sp. zn. IV. ÚS

78/03 všeobecný súd je povinný a oprávnený v nesporových konaniach vykonávať dôkazy nielen v
rozsahu svojej zákonnej kompetencie, ale aj v rozsahu ústavnej zodpovednosti za zistenie skutkového
stavu, ktoré dôkazy nemôžu závisieť od vôle účastníkov konania. I keď má súd povinnosť zistiť skutočný
stav veci, toto nie je možné dosiahnuť bez súčinnosti účastníkov konania, a preto zákon aj v týchto
veciach trvá na naplnení základných procesných povinností (povinnosti tvrdenia právne relevantných

skutočností a dôkazná povinnosť). Zistený skutkový stav v intenciách § 35 CMP už naďalej nie
je potrebné overovať vykonaním ďalších dôkazov. Toto by bolo aj v rozpore so zásadou rýchlosti
a hospodárnosti konania, ak by súd ďalej zisťoval to, čo bolo preukázané predloženými dôkazmi. Pokiaľ
účastník v takomto type konania namieta, že skutočný stav bol iný, je povinný aspoň relevantne skutkový
stav predloženými dôkazmi spochybniť, pričom toto nemôže ponechať na povinnosť súdu podľa § 35

CMP.
41. Posúdenie odvolacej námietky otca, že jeho vyživovacia povinnosť voči plnoletému synovi C.
nezanikla, lebo rozsudok, ktorým mu bola uložená, nebol zrušený, nemá podľa odvolacieho súdu
vplyv na vecnú správnosť výšky určeného výživného. Pokiaľ obaja rodičia poukazovali na východiská
uvedené v materiáli Ministerstva spravodlivosti „Rodičovské kompetencie - Metodika pre výpočet

výživného rodičov k deťom – tzv. „tabuľkové výživné“, odvolací súd uvádza, že táto je súhrnom len
odporučenýchvýchodískprestanovenievýškyvýživnéhozaúčelomzjednoteniapraxesúdovvotázkach
výživného rodičov k deťom (schválená ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky, uverejnená
na webovom portáli Ministerstva spravodlivosti SR https://www.justice.gov.sk/dokumenty/2024/01/
Metodika-Vyzivne.pdf; ďalej len „Metodika“). Metodika obsahuje pravidlá pre objektivizáciu výživného,

ktoré však majú výlučne odporúčací charakter. Zvýrazňuje sa, že určenie výšky výživného na
dieťa je vždy výsledkom posúdenia vysoko individuálnych jedinečných skutkových okolností každej
prejednávanej veci, nezameniteľných s okolnosťami relevantnými v iných veciach. Okresný súd správne
vyhodnotil, že výživné v sume 180 Eur mesačne zodpovedá možnostiam a schopnostiam otca, ako ajprimerane pokrýva odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ktoré okresný súd ustálil vo výške 455 Eur
mesačne (ods. 24.1 rozsudku okresného súdu).
42. Odvolací súd sa stotožnil aj s postupom okresného súdu pri určení výšky dlžného výživného otca

na maloletého, ako aj pri určení spôsobu jeho úhrady. Primárne uvádza, že zákon o rodine vychádzajúc
z filozofie, že dieťa má zo zákona právo na výživu, explicitne rodičom ukladá povinnosť splniť si
vyživovaciu povinnosť, pričom každá povinná osoba musí vždy, aj keď na úkor vlastných minimálnych
potrieb, zabezpečiť dieťaťu výživu. Dieťaťu je zákonom priznané právo podieľať sa na životnej úrovni
svojich rodičov. Zákon o rodine v § 62, ako aj čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd nielen

garantujú právo rodičov vychovávať svoje deti, ale súčasne na druhej strane garantujú právo deťom na
rodičovskú starostlivosť a výchovu, čo v sebe zahŕňa okrem iného aj zabezpečenie zo strany rodičov
všetkých podmienok materiálnej, aj nemateriálnej povahy na to, aby sa dieťa mohlo riadne vyvíjať.
Súd prvej inštancie vo výroku I. uložil povinnosť otcovi zročné výživné za obdobie od 09.02.2024 do
07.08.2024 vo výške 457,96 Eur zaplatiť v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia,
s ktorým matematickým výpočtom sa odvolací súd z hľadiska jeho správnosti plne identifikuje a v

podrobnostiach naň poukazuje. Dodáva odvolací súd, že výšku zročného výživného otec v odvolaní
nespochybnil. Vo vzťahu k odvolacej námietke otca konštatuje odvolací súd, že súd je oprávnený určiť,
že peňažné plnenie bude vykonávané v dlhšej lehote, alebo v splátkach po spoľahlivom vyhodnotení
pre takéto rozhodnutie významných skutočností.
43. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže

v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
44. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky
a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

45. Citovaný § 232 ods. 3 CSP upravuje všeobecnú lehotu na plnenie tri dni, ktorá začína plynúť od
právoplatnosti rozsudku, ktorá platí aj v tých prípadoch, keď ide o výrok na plnenie a súd vo výroku
rozsudku neurčil lehotu na plnenie. Citované ustanovenie bližšie stanovuje podmienky vykonateľnosti
rozhodnutia a tým zaručuje jeho vymáhateľnosť štátnou mocou aj proti vôli tých, ktorým sa v ňom ukladá
nejaká povinnosť. Pomer právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku je pre prevažnú časť prípadov plnení

vyriešený tak, že vykonateľnosť nastáva v trojdennej lehote na plnenie počítanej odo dňa, kedy rozsudok
nadobudol právoplatnosť, len u rozsudkov predbežne vykonateľných začína lehota na plnenie plynúť
už od doručenia v zmysle § 44 CMP (podľa ktorého rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením).
Určenie dlhšej než trojdennej lehoty na plnenie (tiež povolenie splátok podľa § 232 ods. 4 CSP), patrí
medzi procesné úkony súdu, ktoré zákon zveruje do jeho voľnej úvahy, prostredníctvom čoho je súdu

tak umožnené, aby sám a nezávisle od návrhu účastníkov uvážil, či je povolenie predmetnej výhody
vhodné so zreteľom na pomery toho, ktorému sa povinnosť plnenia ukladá, na výšku prisúdenej čiastky,
alebo na iné okolnosti prípadu.
46. Ustanovenie § 232 ods. 4 CSP teda umožňuje súdu rozhodnúť, že peňažné plnenie sa môže vykonať
aj v splátkach, ktorá veta pokrýva všetky tie prípady, keď je plnenie už splatné, avšak vo výnimočných

prípadoch môže súd rozhodnúť, že sa bude plniť v splátkach. Odôvodnenosť týchto prípadov sa bude
posudzovať podobne ako pri odseku 3 citovaného zákonného ustanovenia. Zákon umožňuje súdu
formulovať vo výroku svojho rozhodnutia tiež tzv. doložku cross default, t.j. že nezaplatením jednej
splátky sa stáva splatným celý dlh. Vzhľadom na charakter plnenia, prvoradý zreteľ pri úvahách o
možnom plnení zameškaného výživného v splátkach, je okrem pomerov na strane rodiča posúdiť,

či by mohlo byť reálne ohrozené zabezpečenie štandardných základných potrieb dieťaťa, pričom aj
výška prípadnej otcovi povolenej splátky musí byť stanovená tak, aby bol dlh zaplatený najneskôr do
troch rokov (čo je súdnou praxou akceptovateľné). Ide však o postup v prípade výživného výnimočný,
predpokladajúci udržateľný aspekt na strane povinného rodiča.
47. V prejednávanej veci súd prvej inštancie zodpovedajúcim spôsobom vzal do úvahy všetky

rozhodujúce okolnosti s ohľadom na vyššie uvedené aspekty, tieto dostačujúco a správne vyhodnotil
a jeho rozhodnutie, ktorým povolil vyčíslený nedoplatok na výživnom (zročné výživné) zaplatiť v lehote
30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia, považuje odvolací súd za vecne správne. Pri takto
stanovenej výške dlžného (zročného) výživného ako aj príjmových možnostiach a schopnostiach otca
považoval odvolací súd takéto určenie lehoty na plnenie za udržateľné a zodpovedajúce spravodlivému

usporiadaniu vzťahov medzi účastníkmi. Dodáva odvolací súd, že matka maloletého pri uspokojovaní
jeho potrieb nebola žiadnym spôsobom zvýhodnená splátkami a musela potreby maloletého dieťaťa
uspokojovať tak, ako vznikali. Odvolací súd po vykonaní odvolacieho prieskumu má za to, že určenálehota na plnenie súdom prvej inštancie dostatočne zohľadňuje výšku dlžného výživného, ako aj celkové
osobnostné, príjmové a majetkové pomery otca.
48. Z judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov vyplýva, že súd nemusí dať odpoveď na

všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať
odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj

napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu
irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do detailov, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie vo
vyvolanom odvolacom konaní odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
49. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom
rozsahu potvrdil ako vecne správny cez úpravu v § 387 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP
a v podrobnostiach odkazuje na dostatočné odôvodnenia rozhodnutí okresného súdu cez úpravu v §

387 ods. 2 CSP.
50. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 58 CMP s použitím § 52 CMP
v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
51. Toto rozhodnutie prijal odvolací súd v senáte hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP, dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP, dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSP,dovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP, v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.