Uznesenie – Majetok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 22, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/84/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122010412
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Buceková, PhD., LL.M.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6122010412.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Bucekovej,
PhD.,LL.M.asudcovJUDr.AndrejaMatušovicaaJUDr.Ing.MiroslavaManďáka,naverejnomzasadnutí
dňa 22. októbra 2025 v trestnej veci obžalovaného A. B. za zločin poškodzovania a znehodnocovania
archeologického dedičstva podľa § 249 ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 4 písm. c) Tr. zák. v znení účinnom
od 06.08.2024, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa

16.01.2025, sp. zn. 7T/20/2022 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný uznaný za vinného zo zločinu poškodzovania
a znehodnocovania archeologického dedičstva podľa § 249 ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 4 písm. c) Tr.
zák. v znení účinnom od 06.08.2024, na tom skutkovom základe, že

od presne nezistenej doby, pravdepodobne od mesiaca august 2020 v Banskej Bystrici, na C. D. E. XX
a č. XX, na nehnuteľnosti súp. č. XX, parc. č. B. E. XXX/X, XXX/X, XXX/X, k. ú. F. F. a nehnuteľnosti
súp. č. XX, parc. E. B. E. XXX, k. ú. F. F., situovanej na území požívajúcom ochranu podľa osobitného
predpisu – zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov, v
areáli Pamiatkovej rezervácie Banská Bystrica, ako konateľ spoločnosti Best Catering Service s. r. o,

IČO: 51 070 189 bez akéhokoľvek povolenia realizoval asanačné a zemné práce, kde týmto konaním
poškodil archeologické nálezy na archeologickom nálezisku, pričom došlo k narušeniu archeologického
náleziska na ploche 257 m2 a bolo odobraných 257 m3 historických kultúrnych vrstiev, identifikovaných
bolo 5 narušených archeologických objektov, ktoré boli čiastočne zachované v stenách stavebnej jamy,
t. j. objekt 1 bol identifikovaný v rámci severozápadnej steny stavebnej jamy na parcele B. XXX, G.
X bol identifikovaný v rámci severnej steny stavebnej jamy na parcele B. XXX, G. X H. G. X bol

identifikovaný v rámci severnej steny stavebnej jamy na parcele B. XXX/X I.. B. XXX/X H. G. X bol
identifikovaný pri juhovýchodnej stene parcely B. XXX/X J. K. K. L. B. XXX/X, kde v prípade objektov
1 – 4 ide o zahĺbené objekty v podobe presnejšie neurčených jám, ktoré boli zahĺbené do lokálneho
sterilného podložia a objekt 5 možno interpretovať ako pozostatok technologického zariadenia - pece,
pričom znaleckým posudkom č. 1/2021 z odboru kultúra, odvetvia archeológia bol rozsah spôsobený
nepovolenými výkopovými prácami na archeologickom nálezisku stanovený na sumu 94 349,29 Eur.

Zatomubolpodľa249ods.4Tr.zák.,§36písm.j/Tr.zák.,§38ods.2Tr.zák.,§46Tr.zák.,uloženýtrest
odňatia slobody vo výmere tri roky. Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. mu bol výkon tohto trestu odňatia slobody
podmienečne odložený a zároveň mu bol uložený probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej
dobe, ktorú súd podľa § 51 ods. 2 Tr. zák ustanovil vo výmere päť rokov. Podľa § 51 ods. 4 Tr. zák.
súd obžalovanému počas plynutia probačného dohľadu a skúšobnej doby uložil povinnosť spočívajúca
v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie. Podľa § 51

ods. 5 Tr. zák. je obžalovaný povinný strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným a mediačným
úradníkom. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. súd obžalovanému uložil trest zákazu činnosti vykonávaťfunkciu člena štatutárneho orgánu, člena dozorného orgánu, vedúceho organizačnej zložky podniku,
vedúceho podniku zahraničnej osoby, vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby alebo
prokuristu v obchodnej spoločnosti alebo družstve v trvaní tri roky. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd

odkázal poškodenú Slovenskú republiku, zastúpenú Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky, so
sídlom Námestie Slovenského národného povstania 33, Bratislava, IČO: 00 165 182, s jej na náhradu
škody na samostatný civilný proces.
Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal včas, t.j. v zákonom stanovenej lehote, a to ihneď do
zápisnice o hlavnom pojednávaní dňa 16.01.2025 po jeho vyhlásení odvolanie obžalovaný A. B. so

stručným zdôvodnením, že smeruje voči výroku o vine a treste. Následne takto podané odvolanie aj
písomne zdôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu podaním zo dňa 28.07.2025, ktoré bolo doručené
okresnému súdu 30.07.2025. V jeho dôvodoch primárne zopakoval výroky napadnutého rozsudku
okresného súdu, pričom následne zvýraznil, že napadnutý rozsudok okresného súdu považuje za
protizákonný.
Argumentoval tým, že obžaloba bola podaná na základe § 249 ods. 4 písm. c) Tr. zák., teda

s kvalifikáciou, že ku konaniu malo dôjsť na území požívajúcom ochranu podľa osobitného predpisu.
Z vykonaného dokazovania však jednoznačne nevyplýva, že by išlo o územie, ktoré je národnou
kultúrnou pamiatkou nakoľko parcely sú označené kódom 202 - pamiatková rezervácia - čo
nezodpovedá kritériám podľa § 2 ods. 3 zákona č. 49/2002 Z. z., ani dôvodovej správe k zákonu č,
262/2011 Z. z., ktorá pod písmenom c) výslovne uvádza ochranu územia len v prípade národnej kultúrnej

pamiatky. Nie je tam kód 201 – národná kultúrna pamiatka. V dôsledku toho považuje kvalifikáciu skutku
podľa § 249 ods. 4 písm. c) Tr. zák. za nadkvalifíkovanú, ak vôbec popísané konanie napĺňa znaky
skutkovej podstaty žalovaného trestného činu.
Ďalej uviedol, že archeologické dedičstvo, resp. archeologický nález nebol v trestnom konaní dokázaný.
Znalecký posudok A. C. uvádza, že v prípade objektov 1 až 4 ide o presnejšie neurčené jamy a v prípade

objektu 5 vyslovil len predpoklad, že môže ísť o pozostatok pece, konkrétne uvádza, že rozpoznaný bol
pravdepodobne prieduch pece, čo nepostačuje pre naplnenie objektívnej stránky skutkovej podstaty.
Znalecký posudok stavia na predpokladoch a komparáciách s výskumami v iných lokalitách, čo považuje
za metodicky neprípustné. Znaleckým posudkom A. C. č. 1/2021 bol rozsah poškodenia stanovený na
minimálnu sumu 94.349,29 € (pričom podľa prvého znaleckého posudku A. C. bola suma stanovená

na 168.479,10 €), no ani v jednom znaleckom posudku nezahŕňa A. C. do sumy neurčité jamy ani pec.
Znalec A. C. nekonštatoval, že predmetné jamy sú archeologickým dedičstvom tak,
ako ho definuje Európsky dohovor o ochrane archeologického dedičstva v článku 1. Uvedené
konštatovať ani nemohol, nakoľko len vyhĺbená jama nemôže byť archeologickým dedičstvom. V zmysle
definície archeologického dedičstva musí ísť o pozostatky, objekty a ostatné stopy ľudskej existencie.

Len samotná jama nie je pozostatkom, objektom alebo stopou ľudskej existencie, toto uvádzal aj znalec
M. C.. Obaja znalci pripustili, že výška škody za neuskutočnený archeologický výskum a cena za
dokumentáciu k nemu by sa z celkovej výšky škody mohla vyňať, lebo tento archeologický výskum sa
nerobil a tým pádom nikomu tým nevznikla škoda. Nie je potom logické, prečo sa ráta škoda za
neexistujúce archeologické nálezy a archeologickú vrstvu. Znalec A. C. vo svojom výpočte škody

použil matematicky nesprávny a neodôvodnený vzorec: Rp = m2 x m3, z čoho mu vyšlo číslo 66 049
ako suma v eurách. Tento výpočet
je nelogický, keďže násobením m2 a m3 nemôže vzniknúť hodnota v mene. Ďalším nezmyslom tohto
vzorca je, že každý m2 je násobený 257m3. Takže z toho logický
vyplýva, že keď je na každom m 2.257m3, tak hrúbka takejto archeologickej vrstvy musí byť 257m.

K rovnakému výsledku sa dopracujeme matematický korektným spôsobom, a to: 257m2 x 257m =
66.049m3. Ale takéto množstvo archeologickej vrstvy vykopať na dotknutých parcelách nie je technicky
možné. Vo svojich znaleckých posudkoch A. C. uvádza, že pracoval s poškodenou archeologickou
vrstvou na ploche 257m2 o hrúbke 1m. Čiže vzorec sa mal korektne rátať nasledovne: 257m x Im =
257m3anie66.049.Vprvomznaleckomposudkuuvádzaltútovýškuminimálnejškodydokonca133.956

€, číže ju znížil o 67.907 €, čo je viac ako o polovicu. Takýmto výpočtom je škoda 66.049 € navýšená
256 krát oproti 257 €, ale nešpecifikoval, čo by mala táto archeologická vrstva obsahovať, aby mala
finančnú hodnotu, keď z nej už odrátal potencionálne archeologické nález (bez toho aby objem týchto
nárezov odrátal z objemu vrstvy).
Fotografia 2448 (č. 1. 214) mala zachytávať údajný keramický črep, no tento črep nikdy nebol fyzicky

zabezpečený,neexistujeoňomzáznam,popisanidôkaz,žebolnájdenýprávenadotknutýchparcelách.
Znalec sám uviedol, že údaj o roku 1501 použil len preto, aby mohol vypočítať „vek" nálezu - nie na
základe vedeckého určenia. Neexistuje žiadny popis údajného črepu: kedy bol vyfotografovaný, kde
konkrétne na dotknutých parcelách sa mal nachádzať, jeho tvar, rozmery, farba, povrchová úprava,evidenčné číslo nálezu, a nie je ani archivovaný. Údajný črep ani fyzicky neexistuje, čo je zarážajúce, ak
má ísť o údajne jediný konkrétny archeologický nález na dotknutých parcelách nájdený zamestnankyňou
a archeologičkou KPÚ. Znalci taktiež opakovane priznali, že vychádzali len z údajov sprostredkovaných

pracovníkmi KPÚ, bez toho, aby si overovali existenciu nálezov, čo zásadne spochybňuje ich závery.
Znalec nevidel konkrétny nález, videl len fotografiu, lebo tento nález sa nezachoval, neexistuje. Pri
vyšetrovaní sa nikdy žiadna fotografia črepu vo výpovediach nespomínala. Prvýkrát sa fotografia 2448
objavila až v prvom znaleckom posudku A. C. s tým, že na fotografii je odfotený keramický črep. Pri
obidvochznalcochjevšakzarážajúce,žesanezaujímalioexistenciutohtoúdajnéhočrepuanepátralipo

tom, kde je uložený, aby si takúto informáciu mohli verifikovať, zvlášť ak malo ísť o jediný archeologický
nález z dotknutých parciel v trestnom konaní.
Záverom uviedol, že nikdy predtým v stavebníctve nepodnikal. Toto bol jeho prvý projekt. Preto si na
všetky odborné práce najal a podpísal zmluvy s odborníkmi. Z týchto zmlúv vyplývalo, že sa bude
postupovať podľa pokynov statika a stavebnú firmu bude kontrolovať stavebný dozor. On do týchto
procesov nijako nezasahoval a na stavbe bol možno dva či trikrát za celú činnosť jeho firmy. Nikto

ho nikdy na to, že sa dotknuté nehnuteľnosti nachádzajú v pamiatkovej zóne nijako neupozornil a list
vlastníctva nikdy nevidel. To, že ho vlastník pri podpise nájomnej zmluvy neupozornil na poznámky
(kódy) v liste vlastníctva, bol aj jeden z hlavných dôvodov, prečo neskôr od nájomnej zmluvy odstúpil.
Na dotknutých parcelách sa robili iba čistiace a zabezpečovacie práce. Podal dve písomné podania na
stavebný úrad ešte pred začiatkom vykonávania prác - ohlásenie zabezpečovacích prác (6.10.2020) a

žiadosť o povolenie odstránenia stavby (12.10.2020). Tieto podania neboli stavebným úradom vôbec
spracované a neboli oznámené dotknutým orgánom, vrátane KPÚ. Rozsudok súdu musí byť v zmysle §
168 ods. 1 Tr. por. určitý, preskúmateľný a odôvodnený spôsobom, ktorý umožňuje kontrolu zákonnosti
a vecnej správnosti rozhodnutia. Rozsudok nesmie byť založený na nejasných alebo nepravdivých
tvrdeniach, ktoré nemajú oporu v dôkazoch vykonaných na hlavnom pojednávaní.

Z vyššie uvedených dôvodov, keďže napadnutý rozsudok okresného súdu považuje za protizákonný,
navrhol krajskému súdu aby rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie
a rozhodnutie.

K odvolaniu obžalovaného sa prokurátor Okresnej prokuratúry v Banskej Bystrici nevyjadril.

Spis bol tunajšiemu súdu predložený na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného dňa 21.08.2025.

Na verejnom zasadnutí sa obhajca pridržiaval dôvodov uvedených v písomnom odôvodnení odvolania
a navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Naproti tomu prokurátor krajskej prokuratúry považoval napadnutý rozsudok za zákonný a správny.
Vzhľadom k tomu navrhol zamietnuť odvolanie obžalovaného ako nedôvodné.

Obžalovaný sa pripojil v plnom rozsahu k návrhu svojho obhajcu, pričom dodal, že nie je mu známy

dôvod, prečo je odsúdený.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací z podnetu podaného odvolania obžalovaným v zmysle
§ 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
tento odvolateľ podal odvolanie a preskúmal tiež správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom

predchádzalo.Malnazreteliisvojupovinnosťvtomsmere,ženaprípadnéchyby,ktoréneboliodvolaním
obžalovaného vytýkané prihliadol, ak by odôvodňovali podanie dovolania v zmysle § 371 ods. 1 Tr. por.
V tejto súvislosti zistil, že odvolanie obžalovaného nebolo podané dôvodne.

Z pohľadu krajského súdu je nutné konštatovať, že skutkový stav ustálený prvostupňovým súdom

v napadnutom rozsudku má oporu vo vykonaných dôkazoch, ktoré okresný súd vyhodnotil v súlade
s požiadavkami § 2 ods. 12 Tr. por. V tomto smere nie je možné sa stotožniť s odvolacími námietkami
obžalovaného v kontexte, že napadnutý rozsudok považuje za neurčitý, nepreskúmateľný a nezákonný.
V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd v súlade s požiadavkami ustanovenia § 168 ods. 1 Tr.
por. podrobne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel

a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporovali.
Z tohto odôvodnenia je tiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané
skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny, trestu a náhrady škody.Krajský súd ďalej považuje za potrebné zdôrazniť, že súd prvého stupňa prejednávanému prípadu
venoval náležitú pozornosť a vo veci vykonal skutočne veľmi rozsiahle dokazovanie. Na hlavnom
pojednávaní vykonal výsluchy obžalovaného, svedkov N. A. A., A. A. O., P. G. F., I. I., L. A., N. Q. C.,

N. I. R., M. M. A. C., S. L., L. P. Q. C., L., N. G. I., za splnenia procesných podmienok § 268 ods. 2
Tr. por. vykonal výsluch znalca A. P. C. k ním vypracovanému znaleckého a následne podľa § 269 Tr.
por. prečítal jednotlivé listinné dôkazy zo spisu, a to najmä oznámenie výsledku prešetrenia podnetu na
prevereniedodržaniaodbornýchzásadčlenaSKSIzodňa10.02.2023sp.zn.325/2023,administratívny
spis Krajského pamiatkového úradu Banská Bystrica (ďalej len „KPÚ“) sp. zn. KPUBB-2020/19640,

žiadosť adresovaná KPÚ o vydanie záväzného stanoviska s prílohami, internetové výpisy z obchodného
registra Slovenskej republiky, výpis z listu vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie F. F.,
výskumné dokumentácie archeologického výskumu číslo X/XXXX, podnet L. A. zo dňa 20.08.2020,
oznámenie o prijatí podnetu, výzva Mesta Banská Bystrica, odpoveď vlastníka nehnuteľnosti, záznam
Mesta Banská Bystrica, oznámenie záverov zo štátneho stavebného dohľadu, písomnosť adresovaná
Krajskému pamiatkovému úradu, oznámenie Mestu Banská Bystrica, zmluva o nájme domu s dodatkom,

súhlasné stanovisko, ohlásenie zabezpečovacích prác, fotodokumentácia, fotokópie kúpnych zmlúv
z Okresného úradu Banská Bystrica z katastrálneho odboru, listinné materiály predložené obžalovaným,
listinné materiály predložené vlastníkom nehnuteľností S. L., spisový materiál Mesta Banská Bystrica
č. 503/2021, výtlačok z internetových médií, doplnenie č. 1 ku znaleckému posudku č. 3/2021,
vyjadrenieOkresnejprokuratúryBanskáBystricakpodaniuobžalovaného,fotografieobjektupredložené

obžalovaným, vyjadrenie poškodeného k predloženému dôkaznému materiálu, rozhodnutia zaslané
z Krajského pamiatkového úradu, pracovisko Banská Štiavnica, lustrácia obžalovaného z Centrálnej
evidencii správnych deliktov a priestupkov, lustrácia obžalovaného z Generálnej prokuratúry Slovenskej
republiky a odpis registra trestov obžalovaného.

Následne okresný súd pri rešpektovaní práva obžalovaného na obhajobu rozhodol na hlavnom
pojednávaní v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania, pričom skutkové zistenia i právne
posúdenie konania obžalovaného podrobne, dostatočne a presvedčivo popísal v odôvodnení
napadnutéhorozsudkuakeďžekrajskýsúdnemalonichpochybnosti,vcelomrozsahusiúvahyazávery
okresného súdu osvojil a v podrobnostiach na ne odkazuje.

V reakcii na odvolacie námietky obžalovaného, považuje krajský súd za nevyhnutné zvýrazniť to, že
tieto nebolo možné akceptovať v takom rozsahu, ktorý by viedol k inému meritórnemu rozhodnutiu vo
výrokoch o vine alebo o treste, nakoľko sa s ich podstatnou časťou náležite vysporiadal už okresný
súd, ktorý na stranách 41 až 71 napadnutého rozsudku veľmi podrobne rozpísal všetky základné znaky

vzťahujúce sa na prejednávaný trestný čin a podstatu protiprávnosti konania obžalovaného. A teda čo
sa týka odvolacích námietok obžalovaného krajský súd uzatvára, že tieto boli dostatočne zodpovedané
už v napadnutom rozsudku, na ktorého odôvodnenie krajský súd poukazuje a bolo by nadbytočné
opakovane na ne odpovedať.

Na tomto mieste krajský súd poukazuje na to, že povinnosť odôvodňovať rozhodnutie nemôže byť
ponímaná v takom zmysle, že je potrebné vysporiadať sa s každým argumentom. V širších súvislostiach
krajský súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu SR (II.ÚS 78/05, III.ÚS 264/08, IV.ÚS 372/08)
a judikatúru Európskeho súdneho dvora pre ľudské práva, v zmysle ktorej pri zamietaní odvolania sa
odvolací súd môže obmedziť i na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu (rozsudok vo veci C. v. Fínsko zo

dňa 19.12.1997, sťažnosť č. 20772/92, body 59-60). Predpoklad tohto postupu je splnenie podmienky
založenej na zistení, že samotné rozhodovanie podriadeného súdu možno považovať za dostatočne
odôvodnené, čo v tomto konkrétnom prípade naplnené bolo.

Uzatvárajúc vyššie uvedené, odvolací súd nezvolil postup podľa ust. § 321 ods. 1 písm. a) Tr. por.

v spojení s ust. § 322 ods. 1 Tr. por., ako sa toho domáhal odvolateľ, nakoľko nezistil žiadne podstatné
chyby konania, či porušenie ustanovení zabezpečujúcich právo obhajoby a taktiež ani porušenie
ustanovení Trestného zákona.

Pokiaľ ide o výrok o treste, obžalovaný podané odvolanie v tomto smere bližšie neodôvodnil. Odvolací

súd sa však stotožnil aj s týmto výrokom okresného súdu a poukazuje na jeho odôvodnenie na stranách
číslo 71 a číslo 72 napadnutého rozsudku. Okresný súd prihliadol na všetky skutočnosti, na ktoré bol
povinný podľa Trestného zákona prihliadnuť, správne u obžalovaného posúdil poľahčujúce a priťažujúce
okolnosti, keď zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa ust. § 36 písm. j) Tr. zák., t.j. že pred spáchanímtrestného činu viedol riadny život a nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Poľahčujúca okolnosť výrazne
vyznievala v prospech obžalovaného, keďže tento nebol doposiaľ súdom trestaný a sankcionovaný bol
doposiaľ iba za malé priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a v súčasnosti sa voči

nemu nevedie s výnimkou tejto trestnej veci žiadne iné trestné konanie.

Trestný zákon v sankcii ust. § 249 ods. 4 Tr. zák. účinného od 06.08.2024 umožňuje páchateľovi uloženie
trestu odňatia slobody v sadzbe od 2 do 8 rokov. Vzhľadom na túto skutočnosť krajský súd považoval
uloženie trestu odňatia slobody pri dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 3 roky nielen za zákonné,

ale aj za primerané. Zároveň nezistil také pomery obžalovaného alebo okolnosti prípadu, ktoré by
eventuálne odôvodňovali mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 Tr. zák.

Keďže obžalovaný spĺňal všetky podmienky vyplývajúce z ust. § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. podľa
§ 51 ods. 1 Tr. zák., okresný súd správne výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne
odložil s probačným dohľadom nad jeho správaním a zároveň mu ustanovil skúšobnú dobu 5 rokov

s povinnosťou spočívajúcou v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne
o zamestnanie. Vzhľadom na povahu trestného činu mu taktiež odôvodnene uložil trest zákazu činnosti
vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu, člena dozorného orgánu, vedúceho organizačnej zložky
podniku, vedúceho podniku zahraničnej osoby, vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej
osoby alebo prokuristu v obchodnej spoločnosti alebo družstve v trvaní 3 roky.

Uloženie trestu odňatia slobody v danej výmere s podmienečným odkladom jeho výkonu s probačným
dohľadom na primeranú skúšobnú dobu za súčasného uloženia vyššie uvedenej povinnosti spolu
a taktiež spolu s uloženým trestom zákazu činnosti zabezpečí v danom prípade v dostatočnej miere
dosiahnutie účelu trestu a zároveň obsahuje v primeranom rozsahu prvky represie, ako aj prvky

individuálnej a generálnej prevencie, pričom takýto trest zodpovedá všetkým požiadavkám, vyplývajúcim
z ust. § 34 ods. 1, 4 Tr. zák., a súčasne i z ďalších ustanovení, ktoré upravujú zásady ukladania trestov.

Okresný súd správne a zákonne rozhodol o aj o nároku na náhradu škody, keď poškodenú Slovenskú
republiku, zastúpenú Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky, so sídlom Námestie Slovenského

národného povstania 33, Bratislava, IČO: 00 165 182, s jej nárokom na náhradu škody odkázal na civilný
proces, keďže v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní vyšli najavo aj skutočnosti o skončení
nájomného vzťahu medzi obžalovaným ako nájomcom a vlastníkom už v roku 2021 a rovnako tak vznikli
aj pochybnosti o tom, aká je jednak skutočná miera zodpovednosti osoby obžalovaného na vzniknutej
škode a jednak miera vplyvu postupu správnych orgánov na aktuálnom stave nehnuteľnosti.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody krajský súd, po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti
napadnutého výroku o vine, treste, náhrade škody, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo,

odvolanie obžalovaného v súlade s citovaným ustanovením Trestného poriadku ako nedôvodné
zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 163 ods. 4 Tr. por. v spojení s § 180 Tr. por.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.