Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, October 22, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 4Svk/18/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5022200434
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Prof. JUDr. Peter Potásch

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:5022200434.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NajvyššísprávnysúdSlovenskejrepublikyvsenátezloženomzpredsedusenátuprof.JUDr.PhDr.Petra

Potáscha, PhD. a členov senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LL.M. a JUDr. Juraja Vališa, LL.M., v
právnej veci žalobkyne (sťažovateľky): J. L., nar. XX. N. XXXX, bytom S. M. Q. XXX, XXX XX S. nad
Q., zast.: Advokátska kancelária M Kojtalová, s.r.o., so sídlom Antona Bernoláka 51, 010 01 Žilina, IČO:
47 258 608, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom
Tomášikova 14366/64 A, 831 04 Bratislava, IČO: 54 669 464, za účasti ďalšieho účastníka konania:
obec Zborov nad Bystricou, so sídlom Zborov nad Bystricou 223, 023 03 Zborov nad Bystricou, IČO: 00
314 366, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky,

sekcia stavebnej správy a verejných prác č. 23069/2022/SSSVP/52171 zo dňa 11. mája 2022, konajúc
o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti právoplatnému rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k.
ZA-31S/133/2022-131 z 24. októbra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.
II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred správnym súdom
1. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom č. k.
ZA-31S/133/2022-131 z 24. októbra 2024 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) žalobu o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, sekcia stavebnej správy
a verejných prác (ďalej aj ako „ministerstvo“) č. 23069/2022/SSSVP/52171 zo dňa 11. mája 2022,
ktorým bolo zamietnuté odvolanie a potvrdené rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odbor výstavby a
bytovej politiky, č. OÚ- ZA-OVBP2-2022/003801-016/AJA z 08. februára 2022 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“), ktorým boli vyvlastnené nehnuteľnosti, pozemky vo vlastníctve žalobkyne v k. ú. S. M. Q.
za náhradu vo výške 136,26 € a zároveň časť návrhu na vyvlastnenie bola zamietnutá, postupom podľa
ust. § 190 zákona č. 162/2015 Z. Z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), zamietol. Účastníkom

konania náhradu trov konania nepriznal.
2. V odôvodnení rozsudku správny súd upozornil žalobkyňu na všeobecnú formuláciu jej žalobných
námietok. Rovnako - pokiaľ namietala neuskutočnenie ústneho pojednávania - neuviedla, ktoré
konkrétne ustanovenie zákona orgán štátnej správy porušil a aký to malo negatívny vplyv na konkrétne
práva a právom chránené záujmy žalobkyne. Išlo tak len o tvrdenie konštatačného charakteru, ktoré
nie je možné považovať za relevantnú žalobnú námietku umožňujúcu správnemu súdu vykonať súdny
prieskum napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Správny súd tu dodal, že orgán verejnej

správy nemal podľa žiadneho zákona povinnosť ústne pojednávania či miestnu obhliadku nariadiť, a to
hlavne v prípade, keď doklady, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu a tvorili podklad rozhodnutia
sú dostatočné pre rozhodnutie vo veci. Podľa správneho súdu, aj argumentácia orgánov verejnej správy
týkajúca sa ústneho pojednávania je presvedčivá a dostatočná.3. V odôvodení rozhodnutia ďalej správny súd uviedol, že podľa jeho názoru sa Ministerstvo dopravy a
výstavbySlovenskejrepubliky,sekciastavebnejsprávyaverejnýchprácsozákonnýmipodmienkamipre
vyvlastnenievysporiadaloriadne,pričomsaosobitnevysporiadaloskonkrétnymiodvolacíminámietkami

žalobkyne.
4. Aj ďalšiu námietku žalobkyne, že existenciu a užívanie miestnej komunikácie, ktorá by sa mala
nachádzať na predmete vyvlastnenia, vylučuje časť výroku rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého
stupňa, v ktorej orgán verejnej správy prvého stupňa uložil vyvlastniteľovi povinnosť začať s užívaním
pozemkov na účel, na ktorý sa vyvlastnili, v lehote 5 rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti

rozhodnutia o vyvlastnení, vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Uviedol, že povinnosť uviesť vo
výroku rozhodnutia o vyvlastnení lehotu, v ktorej vyvlastniteľ musí začať s užívaním pozemkov na účel,
na ktorý sa vyvlastnili, vyplýva orgánu verejnej správy prvého stupňa výslovne z § 13 ods. 2 písm. e)
zákona č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho
práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov (o vyvlastňovaní) (ďalej len ako „zákon o
vyvlastňovaní“). Predmetná časť výroku rozhodnutia orgánu verejnej správy má právne účinky len do

budúcnosti a nijakým spôsobom neovplyvňuje a nevylučuje minulé užívanie miestnej komunikácie.
5. Pokiaľ ide o námietku, že výrok rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa je zmätočný,
keď súčasne poukázal na §17a č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) - ďalej
aj ako „cestný zákon“, ktorý umožňuje vyvlastniť nehnuteľnosti z dôvodu výstavby ciest, ale zároveň
aj na § 24e cestného zákona, ktorý sa týka vyvlastnenia pozemkov nachádzajúcich sa pod miestnymi

komunikáciami v užívaní, správny súd tu prisvedčil žalobkyni, že súčasné uvedenie obidvoch zákonných
ustanovení - právnych základov pre vyvlastnenie vo výroku rozhodnutia je pochybením orgánu verejnej
správy prvého stupňa, ale nie každé pochybenie orgánu verejnej správy zakladá automaticky a bez
ďalšieho dôvod pre zrušenie rozhodnutia. Na rozdiel od výroku rozhodnutia, z jeho odôvodnenia
je zrejmé, že účelom vyvlastnenia je len majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov pod miestnou

komunikáciou podľa § 24e cestného zákona. Rozhodnutie tak nie je zmätočné, keďže účel vyvlastnenia
je z jeho celkového obsahu a kontextu zrejmý a nepochybný. Predmetná vada nemá za následok
nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia, keďže nemá vplyv na materiálne posúdenie veci. Ani
prípadné zrušenie rozhodnutia a nové konanie vo veci by neprinieslo iný výsledok.
6. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd aj námietku, že preukázanie verejného záujmu orgánmi

verejnej správy nebolo dostatočné a že ich závery o existencii verejného záujmu neboli náležite
odôvodnené. Existenciu verejného záujmu na predmetnom vyvlastnení orgány verejnej správy riadne
zistili a uviedli v odôvodneniach svojich rozhodnutí. Zdôvodnenie existencie verejného záujmu je podľa
názoru správneho súdu dostatočné a vyplýva z neho, prečo záujem verejnosti na užívaní miestnej
komunikácie zabezpečujúcej prístup k nehnuteľnostiam v predmetnej lokalite prevažuje nad vlastníckym

právom žalobkyne.
7. Aj ďalšiu námietku, že splnenie podmienky podľa § 2 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní, v zmysle ktorej
vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania, ktoré sa preukazujú územným
rozhodnutím, územným súhlasom alebo záväzným stanoviskom obce vo vyvlastňovacom konaní, mal
orgán verejnej správy prvého stupňa preukázané záväzným stanoviskom obce, ktorá je zároveň aj

vyvlastniteľom, pričom orgány verejnej správy sa s týmto - podľa žalobkyne - podstatným konfliktom
záujmovžiadnymspôsobomnevysporiadali,správnysúdvyhodnotilakonedôvodnú.Žalobkyňatuvôbec
neuviedla, ktoré ustanovenia zákona orgány verejnej správy porušili a ako tým bolo zasiahnuté do jej
práv. Samotná skutočnosť, že obec je zároveň vyvlastniteľom a aj orgánom územného plánovania, nie je
v rozpore so zákonom, a teda ani nemôže byť dôvodom pre nevyhovenie návrhu na vyvlastnenie, ak sú

splnené zákonom požadované podmienky, a ani na zrušenie napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej
správy, ktoré o takom návrhu rozhodli a vo svojich rozhodnutiach sa osobitne takouto skutočnosťou
nezaoberali.
8. Správny súd v závere poznamenal, že ani námietka, že orgány verejnej správy v predmetom
vyvlastňovacom konaní porušili základné zásady správneho konania, nebola dôvodná, keďže žalobkyňa

ju formulovala len všeobecne bez toho, aby konkretizovala, ktorá zásada správneho konania a akým
konkrétnym spôsobom bola rozhodovaním alebo postupom orgánov verejnej správy porušená.

I. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia
9. Proti právoplatnému rozsudku správneho súdu podala žalobkyňa v procesnom postavení

sťažovateľky, prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu, riadne a včas kasačnú sťažnosť, a
to z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP. Navrhla, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil
a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie alebo aby zrušil rozhodnutie druhostupňového orgánu
verejnej správy.10. Sťažovateľka namietala nezákonný postup ministerstva a orgánu verejnej správy prvého stupňa v
súvislosti s posudzovaním podmienok pre vyvlastnenie majetku v jej vlastníctve. Podľa jej názoru, v
správnom konaní nebolo preukázané, že na dotknutých pozemkoch, ktoré sú predmetom vyvlastnenia,

sa nachádza miestna komunikácia. Nesúhlasí s tým, že existenciu cesty potvrdzujú dokumenty -
delimitačný protokol, geometrický plán a tzv. pasport, ktorý si obec naviac vypracovala sama, ďalej nie
je zrejmý dátum jeho spracovania, schválenia, vydania či účinnosti, jeho právny základ a právna úprava.
11. Sťažovateľka ďalej vyjadrila svoj nesúhlas s konštatovaním správneho súdu o jej námietke týkajúcej
sa zmätočnosti dôvodov vyvlastnenia, že tieto vady nemajú za následok nezákonnosť rozhodnutia,

keďže nemajú vplyv na materiálne posúdenie veci. Takýto názor je podľa nej nespravodlivý a
nezodpovedá ústavnoprávnej ochrane vlastníckeho práva.
12. Podľa názoru sťažovateľky nie je možné z obsahu rozhodnutí orgánov verejnej správy jednoznačne
posúdiť verejný záujem. Orgán verejnej správy neodstránil rozpory, či sa na dotknutých pozemkoch
nachádza miestna komunikácia vo vlastníctve obce, či ide o miestnu komunikáciu, ktorú nadobudla
obec v r. 1991, keďže tieto skutočnosti nevyplývajú jednoznačne z listinných dôkazov. Túto skutočnosť

nemôže potvrdiť ani geometrický plán. Ak sa aj na predmetných pozemkoch nachádzala stavba z
panelov, išlo o dočasnú stavbu ako prístup na stavenisko, ktorú obyvatelia obce začali používať ako
prístupovú cestu.
13. Sťažovateľka ďalej namietala, že rozhodnutie orgánu verejnej správy nezodpovedá zákonnosti,
zákonnej právnej úprave splnenia podmienok vyvlastnenia ako zásadného zásahu do jej vlastníckych

práv, pretože z rozhodnutia orgánu verejnej správy vyplýva, že vyvlastnenie nastalo z dôvodu výstavby
miestnej komunikácie i z dôvodu majetkovoprávneho vysporiadania už existujúcej komunikácie.
14. Rovnako sťažovateľka namietala, že správny súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s jej
námietkou ohľadom neodôvodnenia verejného záujmu v rozhodnutiach orgánov verejnej správy. Takisto
sa správny súd podľa jej názoru nezaoberal ani otázkou vybudovania inžinierskych sietí a kanalizačných

potrubí na predmetných pozemkoch.
15. Dôvod podľa § 440 písm. f) SSP videla sťažovateľka v tom, že nesprávnym procesným postupom
bolo znemožnené účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a to tým, že odôvodnenie rozhodnutia správneho súdu
nie je dostatočné.

16. V závere kasačnej sťažnosti sťažovateľka poznamenala, že nesúhlasí s názorom správneho súdu,
že formulovala svoje námietky iba všeobecným spôsobom.
17. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadrili žalovaný i ďalší účastník konania.
18. Žalovaný vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že podľa jeho názoru sa správny súd
dostatočne vysporiadal s námietkami žalobkyne. Tieto námietky sú totožné s námietkami uvedenými v

kasačnej sťažnosti, pričom sťažovateľka neuviedla na podporu svojich tvrdení žiadne relevantné dôkazy.
Žalovaný sa taktiež stotožnil s tvrdením správneho súdu o všeobecnom charaktere a nekonkretizovaní
jednotlivých námietok žalobkyne. Žalobkyňou uvedené tvrdenia nepreukazujú nesprávny procesný
postupaninesprávneprávneposúdenie.Žalovanýpovažovalkasačnúsťažnosťzanedôvodnúanavrhol
ju zamietnuť.

19. Ďalší účastník konania uviedol, že v plnom rozsahu trvá na rozhodnutí správneho orgánu druhého
stupňa.
II. Konanie na kasačnom súde
20. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako súd kasačný (ďalej ako „Najvyšší správny
súd“ alebo „kasačný súd“) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných

bodov, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote a že
ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná, vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil
pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť
sťažovateľky nie je dôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na
úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu - www.nssud.sk podľa § 137 ods.

4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP.
21. Kasačný súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému
rozsudku správneho súdu preskúmal rozsudok správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,
skúmal aj napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy druhého stupňa a jemu predchádzajúce
konanie, a to najmä z toho pohľadu, či sa správny súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami

uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť
napadnutého rozhodnutia.
22. Predmetom súdneho prieskumu bol rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k.
ZA-31S/133/2022-131z24.októbra2024,ktorýpostupompodľaust.§190SSPzamietolakonedôvodnúžalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky,
sekcia stavebnej správy a verejných prác č. 23069/2022/SSSVP/52171 zo dňa 11.5.2022, ktorým bolo
zamietnuté odvolanie a potvrdené rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky

č. OU-ZA-OVBP2-2022/003801-16 zo dňa 8.2.2022, ktorým boli vyvlastnené pozemky vo verejnom
záujme trvalým odňatím vlastníckeho práva v prospech vyvlastniteľa v k. ú. S. za vyvlastňovaciu náhradu
v sume 136,26 Eur. Zároveň časť návrhu na vyvlastnenie zamietol.
23. Z administratívneho spisu kasačný súd zistil, že dňa 30.12.2020 bol na Okresný úrad v
Žiline, odbor výstavby a bytovej politiky podaný obcou Zborov nad Bystricou (vyvlastniteľ) návrh na

začatie vyvlastňovacieho konania pozemkov pod existujúcou miestnou komunikáciou MK 49, MK 50.
Okresný úrad v Žiline, odbor výstavby a bytovej politiky listom č. OU-ZA-OVBP2-2021/010227-002
zo dňa 5.5.2021 informoval verejnosť o začatí vyvlastňovacieho konania, pričom upustil od ústneho
pojednávania, nakoľko Vládou Slovenskej republiky bol Uznesením č. 587/2020 Z. z. vyhlásený od 1.
októbra 2020 núdzový stav. Sťažovateľka podala námietky proti predmetnému vyvlastneniu.
24. Následne vydal Okresný úrad v Žiline, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutie č. OU-ZA-

OVBP2-2022/003801-016/AJA zo dňa 8.2.2022, ktorým v časti I. A podľa § 1 zákona o vyvlastnení
v spojení s § 17a a § 24e cestného zákona vyvlastnil vo verejnom záujme trvalým odňatím
vlastníckeho práva v prospech vyvlastniteľa pre účel majetkovoprávneho vysporiadania pozemkov
pod verejnoprospešnou líniovou stavbou „Miestna komunikácia - MK49, MK50 v k. ú. S. M. Q.“
spoluvlastnícke podiely žalobkyne k pozemkom označeným v položkách 1 až 7. Zároveň uviedol, že

podľa § 13 ods. 2 písm. e) zákona o vyvlastnení je vyvlastniteľ povinný začať s užívaním pozemkov
na účel, na ktorý sa vyvlastnili, v lehote 5 rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o
vyvlastnení, pričom vyvlastnené pozemky možno užívať len na účel, na ktorý boli vyvlastnené. Okresný
úrad v Žiline, odbor výstavby a bytovej politiky podľa § 13 ods. 2 písm. f) zákona o vyvlastnení námietkam
sťažovateľky nevyhovel. V časti I. B výroku rozhodnutia orgán verejnej správy prvého stupňa zamietol

návrh vyvlastniteľa na vyvlastnenie spoluvlastníckych podielov sťažovateľky k pozemkom označeným
v položkách 1B až 4B. V časti II. výroku rozhodnutia orgán verejnej správy prvého stupňa rozhodol o
náhrade pre sťažovateľku za vyvlastnené pozemky v celkovej v sume 136,26 Eur. S požiadavkou na
vyššiu náhradu odkázal žalobkyňu na súd.
25. Proti tomuto prvostupňovému rozhodnutiu sa sťažovateľka odvolala. O jej odvolaní rozhodlo

Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, sekcia stavebnej správy a verejných prác
rozhodnutím č. 23069/2022/SSSVP/52171 zo dňa 11. mája 2022 tak, že odvolanie zamietlo a
rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa potvrdilo. Ministerstvo dospelo k záveru, že doklady
nachádzajúce sa v predloženom spisovom materiáli jednoznačne poukazovali na to, že vyvlastňovacie
konaniebolovočisťažovateľketransparentné,mohlaobhajovaťsvojeprávaazáujmy.Výrokrozhodnutia

Okresného úradu v Žiline, odbor výstavby a bytovej politiky - korešponduje s jeho odôvodnením, v
ktorom dostatočne vyčerpávajúcim spôsobom zhodnotil všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre
výrok rozhodnutia.

IV. Právne predpisy a právne názory kasačného súdu

26. Podľa článku 20 ods. 4 Ústavy SR (ďalej len „Ústava“), vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie
vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona
a za primeranú náhradu.
27. Podľa § 2 ods. 1 zákona o vyvlastnení, vyvlastnenie možno uskutočniť len
a) v nevyhnutnej miere,

b) vo verejnom záujme na účel ustanovený zákonom alebo pre verejnoprospešné stavby podľa
schválenej územnoplánovacej dokumentácie, pričom verejný záujem na vyvlastnení sa musí preukázať
vo vyvlastňovacom konaní,
c) za primeranú náhradu, a
d) ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom.

28. Podľa § 2 ods. 2 zákona o vyvlastnení, vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného
plánovania, ktoré sa vo vyvlastňovacom konaní preukazujú záväzným stanoviskom orgánu územného
plánovania, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
29. Podľa § 13 ods. 2 zákona o vyvlastnení, Výrokmi o vyvlastnení práv k pozemku alebo ku stavbe
vyvlastňovací orgán

a) určí účel vyvlastnenia vo verejnom záujme,
b) rozhodne o
1. prechode vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe,
2. obmedzení vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe alebo3. vzniku, obmedzení, alebo zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu k pozemku alebo ku
stavbepotrebnéhonauskutočneniestavby,aleboopatreniavoverejnomzáujme;opatrenímvoverejnom
záujme je opatrenie vydané na účel ochrany života, zdravia, bezpečnosti štátu, životného prostredia,

nerastného bohatstva, jaskýň, podzemných vôd, prírodných liečivých zdrojov, vodných tokov, kultúrneho
dedičstva, ako aj dokončených alebo nedokončených stavieb vo verejnom záujme.
c) rozhodne o obmedzení alebo zániku práv tretích osôb, len ak by ďalší výkon týchto práv bránil alebo
podstatne obmedzoval dosiahnutie účelu, na ktorý sa má vyvlastniť,
d) rozhodne o rozšírení predmetu vyvlastnenia, ak je to odôvodnené podľa § 2 ods. 4 až 7,

e) určí, v akej lehote a akým spôsobom je vyvlastniteľ povinný začať s užívaním pozemku alebo stavby
na účel, na ktorý sa vyvlastnila,
f) rozhodne o námietkach účastníkov vyvlastňovacieho konania týkajúcich sa vyvlastnenia, ak boli
uplatnené,
g) rozhodne o povinnosti nahradiť trovy konania.
30. Podľa § 3d ods. 3 cestného zákona, miestne cesty sú vo vlastníctve obcí. Miestne cesty pre cestnú

nemotorovú dopravu sú vo vlastníctve štátu, samosprávneho kraja, obce alebo iných právnických osôb
alebo fyzických osôb.
31. Podľa § 3d ods. 5 písm. d) cestného zákona, správu pozemných komunikácií vykonávajú ak ide o
prejazdné úseky ciest vo vlastníctve obce, o miestne cesty a účelové cesty vo vlastníctve obce - obce,
prípadne právnické osoby nimi na tento účel založené alebo zriadené, ak osobitný predpis neustanovuje

inak,
32. Podľa § 3d ods. 9 cestného zákona, správcovia diaľnic, ciest a miestnych ciest vedú o týchto
pozemných komunikáciách technickú evidenciu.
33. Podľa § 4b ods. 1 cestného zákona, miestnymi cestami sú všeobecne prístupné a užívané ulice,
parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do

siete miestnych ciest.
34. Podľa § 4b ods. 2 cestného zákona, siete miestnych ciest sa budujú a udržiavajú v súlade
s územnoplánovacou dokumentáciou tak, aby uľahčovali osídlenie a vyhovovali potrebám miestnej
dopravy, prípadne poľnohospodárskej dopravy, a ak to vyžadujú všeobecné záujmy, aj potrebám
diaľkovej dopravy a potrebám obrany štátu.

35. Podľa § 17a cestného zákona, z dôvodu výstavby a správy diaľnic, ciest a miestnych ciest vrátane
zriadenia ich ochranných pásiem a na vybudovanie súvisiacich vyvolaných úprav možno vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam vo verejnom záujme za náhradu obmedziť alebo nehnuteľnosti za odplatu
vyvlastniť. Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na vyvlastnenie všeobecný predpis o
vyvlastňovaní.

36. Podľa § 24e cestného zákona, pozemky, ktoré nie sú vo vlastníctve štátu a v správe Slovenskej
správy ciest alebo ministerstva, vo vlastníctve Národnej diaľničnej spoločnosti, samosprávneho kraja
alebo obce z dôvodu, že dosiaľ nedošlo k ich majetkovoprávnemu vysporiadaniu a nachádzajú sa pod
diaľnicami, cestami alebo miestnymi komunikáciami v užívaní, možno vo verejnom záujme vyvlastniť.
Vyvlastňovacie konanie sa začína na návrh príslušného vlastníka diaľnice, cesty alebo miestnej

komunikácie podľa § 3d, pričom návrh na vyvlastnenie práv k takýmto pozemkom môže podať najneskôr
31. decembra 2020.
37. Najvyšší správny súd nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a
relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku správneho súdu.
Tieto závery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne

východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním Najvyšší správny súd
stotožňuje, považujúc právne posúdenie veci správnym súdom za správne. Podľa názoru kasačného
súdu námietky vznesené v kasačnej sťažnosti neboli spôsobilé ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého
rozsudku správneho súdu. Kasačná sťažnosť neobsahuje žiadne nové skutočnosti, s ktorými by
sa správny súd nebol vysporiadal a ktorými by sťažovateľka preukázala konkrétne porušenie alebo

ohrozenie svojich subjektívnych práv. Najvyšší správny súd zastáva názor, že sťažovateľka v kasačnej
sťažnosti namietala v zásade tie isté skutočnosti, ktoré tvorili argumentačné jadro podanej správnej
žaloby, a s ktorými sa správny súd náležitým spôsobom vysporiadal v odôvodnení napadnutého
rozsudku. V podrobnostiach kasačný súd odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku správneho
súdu.

38. Zákon o vyvlastňovaní predstavuje všeobecnú právnu úpravu podmienok vyvlastnenia, a to z tzv.
hmotnoprávneho hľadiska, ako aj z hľadiska procesného. Zákon vychádza z ústavnoprávneho rámca
z čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a z čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd, ktorý
nadväzuje na Dodatkový protokol č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.Vyvlastneniealebonútenéobmedzenievlastníckehoprávajevzmysle§2ods.1zákonaovyvlastňovaní
možné iba v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme na účel ustanovený zákonom, za primeranú
náhradu a ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom.

39. Námietku sťažovateľky, že nebolo preukázané, že na dotknutých pozemkoch, ktoré sú predmetom
vyvlastnenia sa nachádza miestna komunikácia, vyhodnotil kasačný súd - v zhode so správnym súdom
- ako nedôvodnú. Jej existenciu potvrdzujú práve dokumenty, ktoré sťažovateľka vo svojej kasačnej
sťažnosti spochybňuje.
40.Delimitačnýprotokolz8.7.1991jedokument,ktorýmprešlitelesámiestnychkomunikáciizvlastníctva

štátu zastúpeného Okresným národným výborom v Čadci na obec Zborov nad Bystricou, a to na
základe § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov. Podľa strany
3 Zoznamu nehnuteľného majetku, ktorý je súčasťou Delimitačného protokolu, prešlo aj vlastníctvo
miestnej komunikácie „.. Ide o lokalitu, kde sa nachádza predmetná miestna komunikácia, pod ktorou
boli v prejednávanej veci vyvlastnené pozemky vo vlastníctve sťažovateľky, pričom jednotlivé miestne
komunikácie sú v spomínanom zozname označené aj presnými parcelnými číslami.

41. Geometrický plán obsahuje konkrétnu identifikáciu parciel, ktorých sa vyvlastnenie týka. Z
administratívneho spisu je zrejmé, že ten bol vyhotovený autorizačne overeným geodétom a bol úradne
overený Okresným úradom Čadca, katastrálnym odborom.
42. Pasport miestnych komunikácii vyhotovuje obec na základe § 3d ods. 9 (predtým ods. 8)
cestného zákona, podľa ktorého správcovia diaľnic, ciest a miestnych ciest vedú o týchto pozemných

komunikáciách technickú evidenciu. Nie je preto pravdou sťažovateľkou namietaná skutočnosť, že
pokiaľ ide o pasport, tento nemá právny základ a nie je ani zrejmá jeho právna úprava. Uvedené
zákonné ustanovenie určuje správcom povinnosť takúto technickú evidenciu viesť, pričom rozsah
a spôsob vedenia pasportu stanovuje samotný správca komunikácií. Kasačný súd neprisvedčil ani
námietke, že nie je zrejmý dátum jeho spracovania či schválenie, keď tieto skutočnosti vyplývajú priamo

z predmetného dokumentu. V závere je jasne uvedené, že bol vypracovaný v júli 2013. K pasportu bolo
zároveň pripojené uznesenie Obecného zastupiteľstva obce Zborov nad Bystricou č. 47/2013 zo dňa 6.
septembra 2013, z ktorého vyplýva, že obecné zastupiteľstvo schválilo Pasport miestnych komunikácií
obce Zborov nad Bystricou vypracovaný I..
43. Uvedené dokumenty, ako aj ďalšie písomnosti (ortofotomapa, Záväzné stanovisko obce o súlade

účelu vyvlastnenia s platnou územnoplánovacou dokumentáciou) obsiahnuté v administratívnom spise
a predložené vyvlastniteľom v priebehu správneho konania, jednoznačne potvrdzujú záver, že v tomto
prípade ide o miestne komunikácie (MK 49 a MK50), ktoré sú navyše už roky reálne ako miestne
komunikácie aj využívané. Táto skutočnosť vyplýva aj z vyjadrení samotnej sťažovateľky.
44. Pokiaľ ide o namietanie zmätočnosti dôvodov vyvlastnenia v rozhodnutí správneho orgánu prvého

stupňa, konkrétne o uvedenie - popri vyvlastňovacom právnom základe podľa § 24e zákona o
vyvlastňovaní - aj ustanovenie § 17a zákona o vyvlastňovaní, kasačný súd sa tu plne stotožňuje s
vyhodnotením a odôvodnením tejto námietky správnym súdom v napadnutom rozsudku. Ani podľa
názoru kasačného súdu nejde o takú vadu, ktorá by mala mať za následok zrušenie napadnutého
rozhodnutia a znovuprejednania veci s rovnakým výsledkom. V celom odôvodnení prvostupňového

rozhodnutia sa dôvod podľa § 17a neuvádza a je zrejmé, že vyvlastnenie bolo vykonané práve z dôvodu
podľa § 24e zákona o vyvlastnení, podľa ktorého je možné vyvlastniť vo verejnom záujme pozemky,
ktoré nie sú vo vlastníctve štátu a v správe Slovenskej správy ciest alebo ministerstva, vo vlastníctve
Národnej diaľničnej spoločnosti, samosprávneho kraja alebo obce z dôvodu, že ešte nedošlo k ich
majetkovoprávnemuvysporiadaniuanachádzajúsapoddiaľnicami,cestamiamiestnymikomunikáciami

v užívaní.
45. Kasačný súd nesúhlasí ani s tvrdením sťažovateľky, že z obsahu rozhodnutí správnych orgánov
nie je možné jednoznačne posúdiť verejný záujem. Kasačný súd sa aj pri tejto námietke plne
stotožňuje s názorom správneho súdu, ktorý uviedol, že existenciu verejného záujmu na predmetnom
vyvlastnení orgány verejnej správy riadne zistili a uviedli v odôvodneniach svojich rozhodnutí. Ako

to vyplýva z rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 8Sžk/20/2019 „Podľa ustanovenia
§ 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 282/2015 Z. z., ktoré reflektuje čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej
republiky, možno vyvlastnenie uskutočniť len vo verejnom záujme na účel ustanovený zákonom,
pričom verejný záujem na vyvlastnení sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní. Verejný záujem
sleduje legitímne spoločenské, hospodárske, ekonomické, resp. iné záujmy a predstavuje hodnotu,

ktorá je (vo všeobecnosti) nadradená nad základné právo, resp. viaceré základné práva a slobody.
Verejný záujem je potrebné chápať ako záujem, ktorý možno označiť ako všeobecne prospešný.“.
Z rozhodnutí orgánov verejnej správy je zrejmé, že verejným záujmom je práve využívanie týchto
miestnych komunikácií na prístup k nehnuteľnostiam. Je nepochybné, že plnia účel spoločnéhoprospechuaprínosupreobyvateľov.Akotouviedlovosvojomrozhodnutíministerstvo:„Efektívnacestná
infraštruktúra umožňujúca pohyb osôb, tovaru a pod. je predpokladom pre ekonomický a hospodársky
rast miest a obcí, čím zásadne ovplyvňuje zlepšenie životnej úrovne ich obyvateľstva“. Kasačný súd

má za to, že takéto odôvodnenie verejného záujmu je dostatočné a nie je spôsobilé zasiahnuť do práv
sťažovateľky.
46. Pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľky, že nesúhlasí s názorom správneho súdu, že formulovala svoje
námietky iba všeobecným spôsobom, kasačný súd uvádza, že správny súd v napadnutom rozsudku
skonštatoval, že niektoré námietky sťažovateľky boli formulované veľmi všeobecne, avšak napriek tomu

na všetky podstatné - konkrétne námietky riadne reagoval.
47. Ďalšie námietky sťažovateľky sa týkajú toho, že sa správny súd nevysporiadal s jej konkrétnymi
námietkami a že odôvodnenie správneho súdu nie je dostatočné a presvedčivé. Na tomto mieste
kasačný súd uvádza, že správny súd ani nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový
a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov (bližšie pozri napr. IV. ÚS

115/03, I. ÚS 372/06). Aj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre stabilne zdôrazňuje, že
článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd síce ukladá súdom povinnosť
odôvodniť svoje rozhodnutia, túto požiadavku však nemožno chápať tak, že súdy majú povinnosť dať
podrobnú odpoveď na každý argument (rozsudok vo veci Van Hurk v. Holandsko z 19. apríla 1994,
č. 16034/90, § 61). Vo svetle takto prezentovaných záverov možno potvrdiť, že správny súd konal

v medziach svojej právomoci, primerane rozumným a v okolnostiach veci dajúc zreteľ na charakter
súdneho prieskumného konania v rámci správneho súdnictva reflektoval na sťažovateľkou vznesené
tvrdenia, na prerokúvaný prípad aplikoval relevantné hmotnoprávne a procesnoprávne ustanovenia
všeobecne záväzných právnych predpisov a svoje rozhodnutie, ktorým správnu žalobu ako nedôvodnú
zamietol, presvedčivo a náležite odôvodnil.

48. Vychádzajúc zo všetkých vyššie uvedených skutočností, Najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť
sťažovateľky ako nedôvodnú zamietol (§ 461 SSP).
49. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1
SSP. Sťažovateľka v kasačnom konaní úspech nemala a žalovanému náhrada trov kasačného konania
prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených

podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych spisov nenastali. Ďalšiemu
účastníkovi konania kasačný súd náhradu trov kasačného konania podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s
§ 169 SSP nepriznal, nakoľko mu v kasačnom konaní trovy nevznikli, resp. v rámci kasačného konania
mu nebola súdom uložená žiadna povinnosť, ku ktorej by sa náhrada trov konania mohla viazať.
50. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení

s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.