Rozsudok – Život a zdravie – Iné práva… ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, November 6, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/89/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3825010717
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3825010717.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.

Tomáša Brinčíka a Mgr. Jána Odnogu v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX
v C., trvale bytom C., D. XXXX/XX, toho času vo výkone väzby v E. F. E. G., trestne stíhaného pre
čin obžalobou právne posúdený ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona
v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, na
verejnom zasadnutí dňa 6. novembra 2025 prejednal odvolanie prokurátora proti rozsudku Okresného
súdu Prievidza zo dňa 19. augusta 2025, sp. zn. 3T/37/2025 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno d), odsek 2 Trestného poriadku zrušujú sa výroky napadnutého rozsudku

o uloženom treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu, ako aj nadväzujúci výrok o uloženom
ochrannom opatrení s tým, že ostatné výroky napadnutého rozsudku týmto zrušením nie sú dotknuté.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa obžalovaný A. B.

o d s u d z u j e

podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, § 41 ods. 1, § 39
ods. 5 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 38 (tridsaťosem) mesiacov
nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon uloženého trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c) a § 74 ods. 1 posledná veta, ods. 5 Trestného zákona sa obžalovanému

ukladá ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 19. augusta 2025, sp. zn. 3T/37/2025, bol obžalovaný A.
B. uznaný za vinného zo spáchania zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona
v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na tom
skutkovom základe, že „dňa 30.03.2025 v čase približne o 18:45 hod., pred vchodom do bytového
domu č. XXXX/XX H. I. J. K. L. C., sa obvinený stretol s poškodeným L. M., ktorý po ich vzájomnej
komunikácií odišiel od vchodu tohto bytového domu smerom na štrkové parkovisko, kedy si po približne

30 metroch poškodený L. M. všimol, že obvinený sa za ním rozbehol, preto začal pred ním utekať, avšak
obvinený ho dobehol v pravej krajnej časti štrkového parkoviska, kde ho kopol do chrbta, v dôsledku
čoho poškodený spadol na tam odstavené vozidlo a následne na zem medzi zaparkované vozidlá, kde
k nemu obvinený pristúpil a opakovane, najmenej trikrát, ho udrel päsťou pravej ruky do oblasti tváre,následne ho chytil ľavou rukou za bundu pod krkom a chcel ho znova udrieť, avšak poškodený začal z
úst vypľúvať krv, po čom ho obvinený pustil a kopol ho pravou nohou do oblasti brucha a odišiel preč, čím
poškodenému spôsobil zranenia, a to zlomeninu krčka pravej stehnovej kosti, zlomeninu pravej kľúčnej

kosti, zlomeninu kondylárneho výbežku sánky vľavo, zlomeninu tela sánky vpravo, trieštivú zlomeninu
čeľuste obojstranne, zlomeninu nosových kostí s posunom úlomkov, zlomeninu podnebnej kosti vľavo
a mnohopočetné tržné rany tvárovej oblasti hlavy, pričom tieto zranenie si vyžiadali lekárske ošetrenie,
liečenie a sťaženie obvyklého spôsobu života poškodeného v trvaní 8 týždňov.“

Za to bol okresným súdom obžalovaný A. B. odsúdený podľa § 155
ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h), m) Trestného
zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 39 ods. 4 Trestného zákona
per analogiam, na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 38 (tridsaťosem) mesiacov nepodmienečne,
na výkon ktorého trestu bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Okresný súd zároveň podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona, § 74 ods. 1,
ods. 3 Trestného zákona uložil obžalovanému ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

Okresný súd podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť

poškodenému I., N. A., a. s., so sídlom O. XX, XXX XX P., IČO: XXXXX XXX, škodu vo výške 13.153,48
eur a poškodenému L. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., škodu vo výške 40 eur, ktorého zároveň
podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku zo zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože prokurátor podal proti nemu

odvolanie ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice o hlavnom pojednávaní, a to čo do výroku o treste
v neprospech obžalovaného.

Prokurátor dodatočne písomne odôvodnil podané odvolanie nasledovne:

„Predmetný rozsudok prvostupňového súdu považujem vo vzťahu k výroku o vine obžalovaného za
zákonnýadôvodnýarovnakotaknemámžiadnevýhradyvočikonaniu,ktoréjehovydaniupredchádzalo.

Nestotožňujemsavšaksvýrokomouloženíúhrnného,nepodmienečnéhotrestuodňatiaslobodyvtrvaní
38 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Súd svoje rozhodnutie o treste zdôvodnil tým, že pri rozhodovaní o treste zohľadnil osobu obžalovaného,
jeho doterajší spôsob života, motív konania, poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Trestného

zákona-priznanieaoľutovanie,akoajpriťažujúceokolnostivzmysle§37písm.h),m)Trestnéhozákona
- že spáchal viac trestných činov a už bol za trestný čin odsúdený. Zároveň bral do úvahy i vyhlásenie
obžalovaného o uznaní viny na hlavnom pojednávaní (ktorú priznával už v prípravnom konaní), z ktorého
dôvodu na vec aplikoval § 39 ods. 4 Trestného zákona per analogiam. Vzhľadom na uvedené preto
okresný súd považoval uloženie trestu odňatia slobody vychádzajúc z upravenej trestnej sadzby (§ 39

ods. 4 Trestného zákona per analogiam) vo výmere 38 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia (§ 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona) za
dôvodný, primeraný a zákonný (za aplikácie § 41 ods. 1 Trestného zákona).

S uvedeným záverom súdu si dovoľujem nesúhlasiť. Vo všeobecnosti platí, že pri určovaní druhu trestu

a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu páchateľa, jeho pomery
a možnosť jeho nápravy pričom trest by mal postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo
najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby. V prejednávanej veci však mám za to, že sa súd neriadil
vyššie prezentovanými zásadami pri ukladaní trestu, nakoľko trest nebol uložený jednak proporcionálne

vo vzťahu k závažnosti spáchaných trestných činov, a jednak nespĺňa požiadavky na individualizáciu
trestu vo vzťahu k osobe obžalovaného.Odhliadnuc od priznania obžalovaného, či už v rámci prípravného konania alebo vyhlásenia viny na
hlavnom pojednávaní, vykonaným vyšetrovaním bolo nesporne preukázané, že skutok, pre ktorý bola
podaná obžaloba sa stal tak, ako je popísaný v obžalobnom návrhu. To znamená, že iniciátorom

potýčky medzi obžalovaným a poškodeným bol práve obžalovaný, ktorý v dôsledku vlastných ničím
nepodložených domnienok o tom, že poškodený ho odfotografoval, začal tohto najskôr naháňať,
pričom poškodený sa dal pred ním na útek. Následne keď ho dobehol, tak bez akéhokoľvek pričinenia
poškodeným, ho obžalovaný kopol do chrbta a keď ležal na zemi, začal ho biť do tváre a potom ho
kopol aj do brucha. Zo záverov znaleckého posudku č. 16/2025 z odboru zdravotníctvo a farmácia,

odvetvie ortopédia, vypracovaného znalcom J. Q. R. vyplýva, že poškodený L. M. utrpel zranenia
determinujúce ťažkú ujmu na zdraví v zmysle § 123 ods. 3 Trestného zákona, a to konkrétne zlomeninu
krčka pravej stehnovej kosti, zlomeninu pravej kľúčnej kosti, zlomeninu kondylárneho výbežku sánky
vľavo, zlomeninu tela sánky vpravo, trieštivú zlomeninu čeľuste obojstranne, zlomeninu nosových kosti
s posunom úlomkov, zlomeninu podnebnej kosti vľavo a mnohopočetné tržné rany tvárovej oblasti hlavy.
Uvedené zranenie obmedzili poškodeného na obvyklom spôsobe života závažným spôsobom po dobu

ôsmich týždňov, predpoklad celkovej doby liečby je až päť mesiacov s tým, že spôsobené zranenia u
poškodeného veľmi pravdepodobne zanechajú trvalé následky.

Vzhľadom na vyššie špecifikovaný a ustálený skutkový stav veci mám za to, že trest odňatia slobody za
použitia tzv. mimoriadneho zníženia trestu (t. j. pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby
pre predmetný trestný čin) v žiadnom prípade nespĺňa požiadavku proporcionality. Predmetné trestné
činy boli spáchané nevyprovokovane, poškodený s obžalovaným sa predtým nepoznali a následkom
mylnej predstavy na strane obžalovaného, tento bez varovania poškodeného brutálnym spôsobom

fyzicky napadol. O brutálnosti predmetného útoku svedčia znalcom J. R. popísané početné vážne
zranenia na tele poškodeného, ako i zápisnica o prehliadke tela poškodeného spolu s početnou
fotodokumentáciou. Nemenej dôležité sú i samotné následky spáchaných trestných činov na strane
poškodeného, pričom okrem veľmi pravdepodobných trvalých následkov na jeho zdravotnom stave,
tak zdravotný stav ovplyvní aj ďalšie oblasti jeho súkromnej sféry, a to napríklad pracovné zaradenie,

sociálne vyžitie a podobne. S poukazom na okolnosti prípadu, závažnosť činu, spôsob vykonania a
spôsobené následky zastávam názor, že v tejto veci nie sú splnené zákonné podmienky na aplikáciu
mimoriadneho zníženia trestu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

S poukazom na uvedené objektívne skutočnosti, nie je možné sa stotožniť s konštatovaním súdu, že boli

naplnené zákonné podmienené pre použitie ustanovenia § 39 ods. 4 Trestného zákona per analogiam
o znížení trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom.

Navyšehodnotiacosobuobžalovanéhozpohľaduindividualizácietrestusomtohonázoru,žejehoosobu
je potrebné hodnotiť vo všetkých súvislostiach. Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol

doposiaľ trikrát súdne trestaný, z toho v dvoch prípadoch sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený.
Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Prievidza, pracovisko Partizánske, sp. zn.
26T/82/2024 zo dňa 05.02.2025, právoplatného dňa 05.02.2025 pre prečin ohrozenie pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody
v trvaní 4 mesiacov s podmienečným odkladom a určením skúšobnej doby v trvaní 1 rok 4 mesiace

a zároveň zákaz činnosti riadiť motorové vozidlá v trvaní 5 rokov 6 mesiacov. Z uvedeného je
zrejmé, že v čase spáchania stíhaného skutku (30.03.2025) plynula obžalovanému skúšobná doba
podmienečného odsúdenia. Uvedené považujem za podstatné vo vzťahu k celkovému obrazu o osobe
obžalovaného, nakoľko obžalovaný hrubým spôsobom odignoroval vymoženosť poskytnutú súdom
vo veci vedenej Okresným súdom Prievidza, pracovisko Partizánske, sp. zn. 26T/82/2024, vo forme

uloženia trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom, počas ktorého času skúšobnej doby mal
možnosť preukázať schopnosť viesť riadny život.

O tom, že agresívne správanie voči poškodenému L. M. nebolo len ojedinelým excesom obžalovaného
svedčí aj výpis z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, z ktorého je

zrejmé, že obžalovaný bol rozhodnutím Okresného úradu Prievidza, odbor všeobecnej vnútornej správy
pod sp. zn. OU-PD-OVVS-2021/016352 uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. V predmetnom výpise z ústrednejevidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky je obsiahnutý aj popis priestupkového
konania obžalovaného, podľa ktorého fyzicky a opakovane napádal poškodenú M. S..

Keďže v prejednávanej veci ide o osobu obžalovaného, ktorý sa už v minulosti dopustil fyzického
útoku voči inej osobe, hoci v nižšej intenzite nezakladajúcej jeho trestnoprávny postih a skutočnosť, že
stíhaného skutku sa dopustil v čase plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia konštatujem,
že v prípade obžalovaného A. B. ide o osobu so sklonom k páchaniu trestnej činnosti, pričom zistená

recidíva v zásade nasvedčuje o jeho neúcte k záujmom chráneným Trestným zákonom a k tomu, že
predchádzajúce tresty neviedli u neho k prevýchove. V prípade recidívy trestnej činnosti u obžalovaného
je namieste uprednostnenie represívnej zložky pred výchovnou zložkou trestu s prihliadnutím na
dosiahnutie preventívneho pôsobenia trestu na obžalovaného, pokiaľ ide o ochranu spoločnosti pred
trestnými činmi

Pokiaľ bol súd pri úvahách o znížení dolnej hranice trestnej sadzby vedený tou skutočnosťou, že v rámci
prípravného konania ako i na hlavnom pojednávaní sa obžalovaný ku skutku priznal a tento následne
oľutoval, tak priznanie sa ku skutku a uznanie viny v sebe neobsahuje žiaden etický aspekt ľútosti, či
sebakritický postoj k spáchaniu trestného činu ako prísľub nápravy. U obžalovaného nie je vylúčené, že
mohlo ísť len o taktickú kalkuláciu so snahou dosiahnuť výhodnejší trest. Preto priznanie sa k spáchaniu

trestného činu nemôže byť automaticky posudzované ako zákonný dôvod na aplikáciu ustanovenia
týkajúceho sa mimoriadneho zníženia trestu v zmysle § 39 ods. 4 Trestného zákona per analogiam.
Pri určovaní druhu a výmery trestu vo vzťahu k obžalovanému bolo nutné vziať do úvahy skutočnosť, že
ide o osobu, ktorá sa opakovane dopustila úmyselnej trestnej činnosti, skôr uložené tresty zjavne nemali
na obžalovaného dostatočný výchovný vplyv, preto na obžalovaného treba pôsobiť nepodmienečným

trestom odňatia slobody, a to vo výmere aspoň na spodnej hranici zákonnej trestnej sadzby, ktorú
ustanovuje v osobitnej časti Trestný zákon bez aplikácie ustanovení o mimoriadnom znížený trestu
odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonnom ustanovenej trestnej sadzby.

Zhrnúc už uvedené, trest odňatia slobody vo výmere 38 mesiacov považujem za príliš benevolentný a

za nedostatočný na nápravu obžalovaného, ktorý trest ho neodradí od páchania ďalšej trestnej činnosti
a ochranu spoločnosti pred ním páchanou ďalšou trestnou činnosťou. Uložený trest podľa môjho názoru
nespĺňa predpoklady podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko je zjavné, že nevystihuje mieru
závažnosti skutku s poukazom na závažnosť a rozsah zranení poškodeného, kvalifikovaných v zmysle
ustanovení Trestného zákona ako ťažká ujma na zdraví a samotný skutok ako zločin v jednočinnom

súbehu s prečinom.

Nad rámec uvedeného dodávam, že súd podľa môjho názoru nesprávne aplikoval § 39 ods. 4 Trestného
zákonaperanalogiamnaprejednávanúvec,nakoľkonahlavnompojednávanípopoučeníobžalovaného
v zmysle § 257 ods. 5 Trestného poriadku súd prijal uznesením vyhlásenie o uznaní viny obžalovaného

za skutok uvedený v obžalobnom návrhu. Účinnosť Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení zákona
č. 40/2024 v spojení s nálezom Pléna Ústavného súdu SR č. 3/2024, odo dňa 06.08.2025 zaviedla
možnosť aplikácie ustanovenia § 39 ods. 5 Trestného zákona, a to mimoriadne zníženie trestu
odňatia slobody pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní. Mám za to, že súd mal v danom prípade
využiť práve vyššie uvedené ustanovenie Trestného zákona pre mimoriadne zníženie trestu odňatia

slobody obžalovanému.

Nakoľko uloženie úhrnného, nepodmienečného trestu odňatia slobody v trvaní 38 mesiacov so
zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia považujem za
neprimerane mierne, navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne, v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Trestného

poriadku zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu v Prievidzi sp. zn. 3T/37/2025 zo dňa 19.08.2025,
vo výroku o treste, a aby podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku obžalovanému A. B. sám uložil podľa
§ 155 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h), m) Trestného
zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona, úhrnný nepodmienečný trest
odňatiaslobodyvprvejpolovicizákonnejtrestnejsadzbysozaradenímdoústavunavýkontrestuodňatia

slobody s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona.“

Obžalovaný sa prostredníctvom svojho obhajcu k podanému odvolaniu prokurátora písomne vyjadril
nasledovne:„Na úvod vyjadrenia k odvolaniu obhajoba uvádza, že hlavnému pojednávaniu v tejto trestnej veci
predchádzalo konanie o dohode o vine a treste na Okresnej prokuratúre v Prievidzi, kde dozorujúci

prokurátor navrhol obžalovanému uložiť podľa ust. §-u 155
ods. 1 Tr. zák, s použitím ust. §-u 36 písm.1/ Tr. zák., §-u 37 písm. h/, m/ Tr. zák., §-u 38
ods. 2 Tr. zák., §-u 41 ods. 1 Tr. zák., úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní
4 roky. Túto skutočnosť uvádza obhajoba z toho dôvodu, že prokuratúrou navrhnutý trest bol len o 10
mesiacov prísnejší než trest, ktorý následne uložil prvostupňový súd obžalovanému,

s tým rozdielom, že prvostupňový súd dospel k názoru, že je dôvodné použiť pri ukladaní trestu jeho
mimoriadne zníženie podľa ust. §-u 39 Tr. zák., čo považuje obhajoba za správne aj keď je potrebné
prisvedčiť argumentácii prokurátora že toto zmierňujúce ust. §-u 39 Tr. zák., sa malo použiť podľa ust.
§-u 39 ods. 5 Tr. zák., čo aj obhajoba v záverečnej rečí na hlavnom pojednávaní pred prvostupňovým
súdom, uviedla.

K dôvodnosti použitia tohto zmierňujúceho ustanovenia obhajoba v súlade s odôvodnením
prvostupňového súdu uvádza, že bolo potrebné pri určovaní druhu a výmery trestu zohľadniť priznanie
obžalovaného k trestnej činnosti, čo tento učinil už v prípravnom konaní a následne tak urobil aj vo
vyhláseníouznanísvojejvinypredprvostupňovýmsúdom,svojutrestnúčinnosťoľutoval.Jepravdou,že
skutokbolspáchanýpočasskúšobnejdobypodmienečnéhoodsúdenia,avšakjepotrebnéuviesť,žetoto

odsúdenie sa týkalo iného typu trestnej činnosti, nejednalo sa o trestnú činnosť násilného charakteru,
aj keď je pravdou, a obžalovaný to vo svojej výpovedí uviedol, príčinou páchania týchto trestných
činnostíbolajehozávislosťnametanfetamíne.Vtomtosmerejepotrebnépoukázaťnazáverznaleckého
posudku z odboru psychiatrie, v ktorom bolo navrhnuté obžalovanému ochranné protitoxikomanické
liečenie, ktoré bude obžalovaný spolu s nepodmienečným trestom vykonávať ústavnou formou. Tento

prvok je nevyhnutné chápať aj ako preventívny nástroj smerujúci k tomu, aby v budúcnosti nedochádzalo
u obžalovanému k recidíve, pričom uloženie a následne vykonávanie tohto liečenia je taktiež možné
považovať za významnú formu zásahu do práv a slobôd obžalovaného. Dôležité však je, že znalec
navrhol túto formu liečenia u obžalovaného aj z toho dôvodu, že tento sám uvedomujúc si dôsledky
závislosti, prejavil ochotu absolvovať odborné liečenie, čo aj podľa znalca bude mať zásadný význam pre

jeho budúcu resocializáciu. Predpoklad dobrej resocializácie je u obžalovaného daný aj tým, že počas
výkonu väzby udržiaval kontakt so svojimi rodičmi, so sestrou a priateľkou, ktorí o situácii obžalovaného
informovali aj konateľa firmy A. O. - A., so sídlom C., A. XXX/XX, ktorý prejavil ochotu obžalovanému A.
B. ponúknuť pravidelné zamestnanie v pozícii murára, ktoré bude môcť vykonávať po tom, čo vykoná
trest odňatia slobody, ktorý mu bude za trestnú činnosť uložený. Vyhlásenie A. O. zo dňa 15. 8. 2025

obhajoba prikladá k tomuto vyjadreniu a navrhuje, aby bolo na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu
dňa 6. 11. 2025, oboznámené ako listinný dôkaz.

Vyššie uvedené skutočnosti podľa názoru obhajoby umožňujú považovať prokurátorom napadnutý

rozsudok Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 3TT/37/2025, za zákonný a to aj v časti, kde prvostupňový
súd použil zmierňujúce ustanovenie Trestného zákona podľa §-u 39
ods. 5 Tr. zák. a preto obhajoba navrhuje odvolanie prokurátora ako nedôvodné podľa
ust. §-u 319 Tr. por., zamietnuť.“

Na verejnom zasadnutí, konanom o podanom odvolaní, nadriadený prokurátor krajskej prokuratúry sa
stotožnil s odvolaním, ako aj jeho písomnými dôvodmi a navrhol rozhodnúť tak, ako je to uvedené
v petite odôvodnenia odvolania prokurátora. Obžalovaný a obhajca obžalovaného zotrvali na písomnom
vyjadrení k odvolaniu a navrhli odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr. por., na podklade
podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1
Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných
chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie

dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených
zákonných medziach, odvolací súd dospel k záveru, že podané odvolanie prokurátora je čiastočne
dôvodné.Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním napadnutých
výrokov rozsudku okresného súdu, z obsahu odvolania a jeho dôvodov vyplýva, že v podanom
odvolaní nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru, pričom odvolací súd nezistil

v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaní nevytýkaných, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371
ods. 1 Tr. por.

Na základe preskúmania veci odvolací súd zistil, že obžalovaný A. B. urobil na hlavnom pojednávaní

vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., ktoré vyhlásenie okresný súd prijal podľa § 257 ods. 7
Tr. por. Na základe tohto postupu okresný súd rozhodol napadnutým rozsudkom o vine obžalovaného,
ktoré rozhodnutie o vine je nenapadnuteľné odvolaním. Preto prieskumná povinnosť odvolacieho súdu
sa v tomto prípade nemohla vzťahovať na výroky o vine obžalovaného.

Z odôvodnenia odvolania prokurátora vyplýva, že prokurátor namietal neprimeranú miernosť trestu

uloženého obžalovanému v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. Prokurátor namietal, že sa okresný
súd nedostatočne vysporiadal so skutočnosťami, ktoré svedčia v neprospech obžalovaného. Prokurátor
tiež namietal aj zákonnosť aplikácie ustanovenia § 39 ods. 4 per analogiam Tr. zák. pri ukladaní trestu
obžalovanému. Podľa názoru odvolacieho súdu touto námietkou prokurátor uplatnil dôvod na zrušenie
rozsudku v tejto časti aj podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. zák.

S poukazom na prokurátorom uplatnené dôvody podaného odvolania sa odvolací súd najskôr zaoberal
námietkou prokurátora o nesprávnej aplikácii ustanovenia § 39 ods. 4 Tr. zák. per analogiam pri ukladaní
trestu odňatia slobody obžalovanému.

Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného
v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú
účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre

páchateľa priaznivejší.

Podľa § 39 ods. 4 Trestného zákona v znení účinnom v čase spáchania činu (v znení zákona č. 40/2024
Z. z.) v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť trest odňatia slobody znížený
o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a v prípade trestných činov

uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať rokov. Ak sú v konaní o
dohode o uznaní viny a prijatí trestu súčasne splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu podľa
odseku 1 alebo 2, môže súd uložiť trest pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu podľa odseku 3.

Podľa § 39 ods. 5 Trestného zákona v znení účinnom v čase spáchania činu (v znení zákona č. 40/2024

Z. z.) /ďalej aj len Tr. zák./ pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní môže súd uložiť trest odňatia
slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a pri trestných
činoch uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať rokov. Ak sú pri
vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní súčasne splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu
podľa odseku 1 alebo 2, môže súd uložiť trest pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu podľa odseku 3.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že okresný súd pri ukladaní trestu obžalovanému
zohľadnil skutočnosť, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o svojej vine,
ktoré okresný súd prijal a okresný súd tak dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie
skutku, nevykonával. V nadväznosti na uvedené okresný súd aplikujúc ustanovenie § 39 ods. 4 Tr. zák.

per analogiam ukladal trest odňatia slobody v upravenej trestnej sadzbe, konkrétne uložil trest odňatia
slobody vo výmere 38 mesiacov.

Odvolací súd k tomu uvádza, že okresný súd po materiálnej stránke v zmysle § 34
ods. 4 Tr. zák. správne prihliadol na to, že sa obžalovaný priznal k spáchaniu trestného činu a tento

úprimne oľutoval a na skutočnosť, že obžalovaný urobením vyhlásenia o vine, ktoré okresný súd prijal,
významnýmspôsobomnapomoholsúdupriobjasňovanítrestnejčinnosti.Tútookolnosťjenevyhnutnéaj
podľa názoru odvolacieho súdu významným spôsobom zohľadňovať pri ukladaní trestu, a to aj uložením
trestu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby.Prijatou novelizáciou Trestného zákona, konkrétne zákonom č. 40/2024 Z. z., s účinnosťou od
15.03.2024, došlo okrem iného aj k významnej úprave ustanovení § 39 Trestného zákona.

Po nadobudnutí účinnosti zákona č. 40/2024 Z. z. ustanovenie § 39
ods. 5 Tr. zák. výslovne oprávňuje súd pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní uložiť trest odňatia
slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Do účinnosti
zákona č. 40/2024 Z. z. bol takýto postup možný aplikáciou ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d) a
ods. 4 Trestného zákona per analogiam v súlade so stanoviskom, publikovaným v Zbierke stanovísk

najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 44/2017.

V posudzovanom prípade bol stíhaný skutok spáchaný už v čase účinnosti zákona č. 40/2024 Z. z., teda
okresný súd pri ukladaní trestu nedôvodne a v rozpore s Trestným zákonom (v znení účinnom v čase
spáchania činu, ktorý je podľa § 2 ods. 1 Tr. zák. potrebné použiť) analogicky aplikoval ustanovenie §
39 ods. 4 Tr. zák. Odvolací súd preto dospel k záveru, že napadnuté výroky o uloženom treste odňatia

slobody, spôsobe jeho výkonu a nadväzujúci výrok o ochrannom opatrení trpia vadou, spočívajúcou
v porušení ustanovení Trestného zákona v zmysle § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por.

S poukazom na okresným súdom správne zistené skutočnosti, významné pre uloženie trestu, odvolací
súd podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám rozhodol o uložení trestu a ochranného opatrenia obžalovanému

tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Na základe preskúmania veci ani odvolací sú nezistil, že by okolnosti, z ktorých okresný súd vychádzal
pri ukladaní trestu obžalovanému nemali oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Odvolací súd
sa stotožnil s druhom aj výmerou trestu uloženému obžalovanému. Podľa názoru odvolacieho súdu

okresný súd v prejednávanom prípade pri ukladaní druhu a výmery trestu dôsledne prihliadal najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní
trestného činu, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu v zmysle § 34 ods. 4 Tr.
zák. s prihliadnutím na účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. Odvolací súd považuje za potrebné

vysloviť názor, podľa ktorého na okolnosti, uvedené v ustanovení § 34 ods. 4 nie je možné prihliadať
mechanicky, ale v kontexte prejednávaného prípadu je potrebné priradiť im rozumný význam pre potreby
naplnenia účelu trestu.

Na základe preskúmania veci odvolací súd zároveň nezistil žiadne skutkové okolnosti podľa § 34 ods.

4 Tr. zák., ktoré by zvyšovali závažnosť konaním obžalovaného spáchaných trestných činov nad mieru,
predpokladanú v ich skutkovej podstate, uvedenej v osobitnej časti Trestného zákona, preto dospel
k záveru, že účel trestu podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. je možné u obžalovaného dosiahnuť uloženým
nepodmienečným trestom odňatia slobody.

Pri ukladaní trestu obžalovanému bolo potrebné zohľadniť nielen skutočnosti v neprospech
obžalovaného, ako ich uvádzal prokurátor, ale aj tie v jeho prospech. Obžalovaný sa priznal k spáchaniu
trestného činu a tento úprimne oľutoval, pričom urobením vyhlásenia o vine, ktoré okresný súd
prijal, významným spôsobom napomohol súdu pri objasňovaní trestnej činnosti. Uložený trest odňatia
slobody vo výmere 38 mesiacov, podľa názoru odvolacieho súdu s poukazom na prejavené postoje

obžalovaného je spôsobilý viesť obžalovaného k náprave, dlhodobo ochráni spoločnosť tým, že zabráni
obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti a na druhej strane tiež dá aj signál ďalším páchateľom
trestných činov, že má pre nich význam účinne napomáhať príslušným orgánom pri objasňovaní trestnej
činnosti. Zároveň bolo potrebné zohľadniť aj súbežné uloženie ochranného protitoxikomanického
liečenia ústavnou formou obžalovanému a dôvodný predpoklad, že obžalovaný zrejme bude musieť

vykonať aj trest odňatia slobody, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu.

Zuvedenýchdôvodovsaodvolacísúdnestotožnilsnázoromprokurátoraoneprimeranejmiernostitrestu
v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je čiastočne
dôvodné. Preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.