Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 3, 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 21C/41/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125217260
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zsolt Suver
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7125217260.1

Uznesenie

Mestský súd Košice v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. XX, XXX
XX B., zastúpenej: PUCHALLA, SLÁVIK & partners s. r. o., so sídlom: Thurzova 7, 040 01 Košice, IČO:
36 860 930, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Martin Puchalla, PhD., proti odporcovi: D. E.,
nar.: 20.11.1972, trvale bytom: B. F. XXX, XXX XX B. F., adresa pre doručovanie: G. XX, XXXX H., B.
I., J., o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z 08.10.2025 v celom rozsahu z a m i e t a.

II. Odporcovi proti navrhovateľke nárok na náhradu trov tohto konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným Mestskému súdu
Košice (ďalej len „mestský súd“) 08.10.2025 domáhala proti odporcovi, aby mu mestský súd uložil: 1.)

zdržať sa akéhokoľvek kontaktovania navrhovateľky písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou
alebo inými prostriedkami, 2.) nepribližovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 15 metrov.
Zároveň navrhovateľka navrhla, aby jej mestský súd priznal proti odporcovi nárok na náhradu trov tohto
konania v rozsahu 100 %.

2. Navrhovateľka svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že je dcérou

odporcu a v máji tohto roka sa jej výrazne zhoršil psychický zdravotný stav po tom, čo sa svojmu
manželovi zdôverila s traumou, ktorú v minulosti zažila, a ktorú roky potláčala. Tu poznamenala, že
obete sexuálneho násilia prehovoria o prežitej traume s časovým odstupom niekoľkých rokov. Keď
mala navrhovateľka asi 12 rokov, odporca od nej požadoval fotku intímnych partií, za čo jej dal 20 Eur.
Odporca mal aj iné nevhodné požiadavky, keď sa navrhovateľky napr. pýtal, či už zarastá. Od tohto
času odporca navrhovateľku častokrát slovne ponižoval a dehonestoval. Na Vianoce v roku 2019, keď

mala navrhovateľka 22 rokov, odcestovala za rodičmi do J., ktorí tam v tom čase pracovali. Odporca
sa správal k navrhovateľke nevhodne, mal oplzlé reči a požadoval od odporkyne napríklad, aby mu
sedela na kolenách. Aj napriek tomu, že navrhovateľka už bola dospelá a pripadalo jej to nevhodné,
vždy sa podvolila požiadavkám odporcu, keďže ho vníma ako agresívneho človeka a má z neho
celý život strach. Po Vianociach sa navrhovateľka vrátila na Slovensko, kde žila so svojim bratom v
rodinnom dome. O niekoľko dní prišiel odporca za navrhovateľkou domov na Slovensko. Keď bola

navrhovateľka sama v izbe, odporca prišiel za ňou a požadoval od nej pohlavný styk, s tým, že je
to vraj normálne. Aj napriek nesúhlasu navrhovateľky ju žalovaný vtedy pohlavne zneužil dvakrát. V
lete v roku 2020 odišla navrhovateľka do Švajčiarska za rodičmi, aby tam mohla počas leta pracovať.
Raz, keď ostala navrhovateľka sama doma, odporca taktiež ostal doma a vykonal na nej proti jej
vôli orálny sex. V súvislosti s vyššie opísanými udalosťami podala navrhovateľka trestné oznámenie
pre podozrenie zo spáchania trestného činu znásilnenia a trestného činu sexuálneho násilia. Odporca

kontaktuje navrhovateľku pravidelne niekoľkokrát do týždňa a to buď telefonicky alebo prostredníctvom
rôznychmobilnýchaplikáciiavprípade,žesasnavrhovateľkounevieskontaktovať,snažísasňouspojiťcezmanželanavrhovateľky.Akýkoľvekkontaktnavrhovateľkysodporom,čiužprostredníctvomhovorov,
správ alebo aj osobný kontakt, vážnym spôsobom zasahuje do jej duševnej integrity. Prežitá trauma,
a to opakované sexuálne ataky vlastným otcom - odporcom, spôsobili navrhovateľke vážne psychické

problémy. Navrhovateľka trpí úzkosťami, nespavosťou a vždy keď ju kontaktuje odporca, tak sa celá
roztrasie a jej psychický stav sa rapídne zhorší. Z uvedeného dôvodu vyhľadala navrhovateľka odbornú
psychiatrickú a psychologickú pomoc. Z lekárskych správ vyplýva, že na základe prežitej traumy sa u
navrhovateľky prejavila zmiešaná úzkostná a depresívna porucha, ktorá sa prejavuje u navrhovateľky
nespavosťou, úzkosťami, negatívnymi myšlienkami, trasom celého tela ako aj plačlivosťou. Akýmkoľvek

kontaktom odporcu s navrhovateľkou dochádza k narušeniu telesnej a duševnej integrity navrhovateľky
anenariadenímneodkladnéhoopatreniabybolajejintegritanaďalejohrozená.Jepretozrejmé,žemedzi
stranami je potrebné v súčasnosti bezodkladne upraviť pomery z dôvodu, že je preukázaná existencia
nebezpečenstva zhoršenia psychického stavu navrhovateľky a to najmä s ohľadom na jej spôsobenú
traumu odporcom a jej na následky v podobe preukázanej psychickej poruchy. Na základe uvedených
navrhovateľka s poukazom na ustanovenia § 324 ods. 1 a 325 ods. 2 písm. g) a h) Civilného sporového

poriadku navrhla, aby mestský súd jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.

3. Mestský súd pristúpil k skúmaniu podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. V súlade s
ustanovením § 326 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“) je potrebné v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísať

rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia
bude ohrozená, opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa
má poskytnúť ochrana a zároveň je potrebné ozrejmiť, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ
domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

4. Z lekárskej správy z 12.05.2025 (č. l. 13) F. K. L., klinickej psychologičky, mestský súd zistil, že
„vyšetrenie iniciovala pacientka, ktorá udáva, že mám úzkosti a negatívne myšlienky /nič nezvládam,
som neschopná a pod./“, podľa vyšetrenia psychologičky „zisťujem prítomnosť ... stresových udalostí
- smrť blízkych osôb v priebehu 1-2 rokov ...žiarlivostných myšlienok voči manželovi /pravdep.
neopodstatnene/.../overthinking- postupne naberajúci depresívny a úzkostný rozmer uvažovania ... DG:

F41.2 Zmiešaná úzkostná a depresívna porucha F51.0 Neorganická nespavosť“.

5. Z lekárskej správy z 28.05.2025 (č. l. 13) F. K. L., klinickej psychologičky, mestský súd zistil, že
„Kontrola – vyš. iniciovala pacientka - prudké zhoršenie psychického stavu - ostatných pár dní pacientka
trpí nespavosťou, trasom celého tela, nadmerným potením sa, plačlivosťou. Odpovedá veľmi tichým

hlasom, po dlhšej latencii., subj. sa cíti prázdno s vnútornou tenziou. daný stav bol pravdep. spustený
snom a následnou reaktiváciou traumatizujúcej spomienky / pacientka udáva, že otec ju sex. zneužil 3x v
dospelosti. V 12-tich - bezkontaktné sex. obťažovanie zo strany otca/žiadosť o obnaženie sa, odfotenie
pohl. orgánov/. Odporúčam pedopsychiatrické vyšetrenie kontrola u nás 2.6.2025“.

6. Z lekárskej správy z 02.06.2025 (č. l. 13) F. K. L., klinickej psychologičky, mestský súd zistil, že podľa
vyšetreniapsychologičky«pacientkabeztrasu.naďalejtichá,odpovedápodlhšejlatenciitichýmhlasom,
znížená spontanieta správania, vážna, zmena od ostatné vyšetrenia spánok: pretrvávala nespavosť
až na dnešnú noc, keď spala celú noc/nie 2-3 hodiny tras subj. sa zmierňuje, objavili sa obsesie ...
V interviem pacientka udáva „chcem to vyriešiť, neviem, čo je správne ... neviem, či to má zmysel ...

nechcem trápiť všetkých okolo..." Podporné psychoterapeutické vedenie -ko: 24.6.2025».

7. Z lekárskej správy z 02.06.2025 (č. l. 10) D. M. D., psychiatra, mestský súd zistil, že navrhovateľka
„...prišla s manželom ... Má úzkosti, triašky, trpí nespavosťou. Začalo to asi pred týždňom, keď sa
manželovi zdôverila s jednou traumou, ktorú kedysi zažila. Roky to potláčala. Pred cudzími je neistá.

Keď mala úzkosť, nikam nešla. Zasahovalo to chôdzu. Pred 5 rokmi bola raz za psychiatrom a asi 3x za
psychologičkou“, podľa vyšetrenia psychiatra „Pac. pôsobí placho, manžel ju drží za ruku, pac. rozpráva
ticho, iniciatívny je manžel. Vedomie jasné, bdelé, orientovaná správne, verbálny kontakt nadviazaný,
odpovede stručné. Poruchy vnímania nezistené. Myslenie koherentné, mierne spomalené, bez floridnej
psychot. sympt. Nálada nevýrazná, anxieta, s vegetatívnym doprovodom, zvýšená anxiozita, insomnia.

Psychomotorické tempo primerané, bez porúch spravania, suicidálnych tendencií“, na základe ktorého
ustálil diagnózu „Iná úzkostná porucha F41.3“.8. Z lekárskej správy z 09.06.2025 (č. l. 11) D. M. D., psychiatra, mestský súd zistil, že navrhovateľka na
kontrolu „prišla s manželom“ a udáva, že „Bola utlmená po liekoch, bol lepší spánok, menej úzkosti. Ale
bola viac depresívnejšia, smutnejšia. Keď bola s manželom, alebo s malým, dokázala sa aj tešiť.“ Podľa

vyšetrenia psychiatrom „Vedomie jasné, bdelé, bez floridnej psychot. sympt. Nálada nevýrazná, smutná,
oscilujúca anxieta, bez suicidálnych tendencií“, na základe ktorého dospel k diagnóze: „Iná úzkostná
porucha F41.3“.

9. Z lekárskej správy z 25.06.2025 (č. l. 12) D. M. D., psychiatra, mestský súd zistil, že navrhovateľka na

kontrolu „prišla s manželom“ a udáva, že „Spánok bol celkom dobrý, ale bola depresívna, bola utiahnutá,
raz po konflikte mala samovražedné myšlienky. Cíti únavu, má menej energie.“. Podľa vyšetrenia
psychiatrom „Vedomie jasné, bdelé, bez floridnej psychot. sympt. Nálada depresívna, hypohedonia,
pocity únavy, soc. stiahnutie, hypobulia, oscilujúca anxieta, dyssomnia kopírovaná BZD, suicidálne
ideácie, tendencia k automutilácii v záťažovej situácii, bez suicidálnych tendencií“, na základe ktorého
dospel k diagnóze: „Iná úzkostná porucha F41.3“ Iná depresívna porucha F32.8“.

10. Z obsahu Oznámenia o skutočnostiach nasvedčujúcich spáchaniu trestného činu zo 07.10.2025
[ďalej len „trestné oznámenie“ (č. l. 7)] a pripojenej doručenky z 08.10.2025 (č. l. 9) mestský súd zistil, že
navrhovateľka08.10.20525podalapodľa§196anasl.zákonač.301/2005Z.z.Trestnýporiadokvznení
neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) trestné oznámenie, na tom skutkovom základe,

že: «Keď mala oznamovateľka 12 rokov, jej otec - D. E. (nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom B. F. XXX,
prechodne pracujúci vo J. s adresou pobytu: H., N. G. XX, J.) požadoval od nej fotku intímnych partií, za
čo jej dal 20 Eur. Oznamovateľka to hneď išla povedať mame a dala jej aj tých 20 Eur (žiadnu fotku pre
otca neurobila), mama kvôli tomu na otca kričala. Tiež sa vtedy otec oznamovateľky pýtal, či už zarastá
lebo, že jej sesternica už áno. Od uvedeného skutku až do jej 22 rokov sa nič podobné nestalo, ale otec

oznamovateľku častokrát slovne ponižoval, hovoril napríklad, že čo z krásnej misky keď je prázdna a
pod. Fyzicky ju netýral, pamätá si, že raz jej dal facku v kúpeľni. Otec je veľmi agresívny človek, ale skôr
slovne a veľmi rýchlo sa vie nahnevať, preto oznamovateľka skôr pociťovala zo strany otca psychické
týranie. Keď mala oznamovateľka 19 rokov, jej rodičia odišli za prácou do J., ona ostala bývať v dome
v B. F. XXX s bratom a s babkou. Na Vianoce v roku 2019 išla oznamovateľka za rodičmi do J.. V

byte, v ktorom rodičia bývali, jej mama povedala, že má ísť za otcom do kuchyne. Otec tam začal mať
oplzlé reči a sám sa jej pýtal, prečo mu nepovie, že je kokot, keď takto s ňou rozpráva. Potom povedal
oznamovateľke, aby mu sadla na kolená čo aj urobila lebo sa bála. Bolo to pre ňu veľmi zvláštne, ale nič
viacsavtedynestalo.Nadruhýdeňkeďbolispoluvbyteazistil,žesakúpevovaní,takjejzavolal,pričom
jej inokedy nezvykol volať. Po Vianociach sa vrátila oznamovateľka domov, mala s bratom nezhody a

ten preto zavolal otcovi, aby prišiel na Slovensko. O niekoľko dní na to prišiel otec autom za nimi domov
na Slovensko. Vtedy prišiel k oznamovateľke do izby, povedal jej, že mu má prepáčiť všetko ako sa
správal a požadoval od nej pohlavný styk. Uvedené povedal oznamovateľke spôsobom, ako by to malo
byť úplne normálne, pričom spomenul, že majú modrú krv a je to v poriadku. Oznamovateľka sa veľmi
bála a bola presvedčená, že to musí urobiť, lebo jej otec je všeobecne veľmi agresívny a celý život sa

ho bojí. Aj napriek nesúhlasu oznamovateľky mal s ňou otec pohlavný styk proti jej vôli. Vtedy mala
oznamovateľka so svojim otcom pohlavný styk asi 2 x, z dôvodu prežitej traumy si presne nepamätá,
či sa to udialo s odstupom pár hodín alebo až na druhý deň. Otec na Slovensku ostal pár dní a potom
odišiel. Oznamovateľku otec požiadal, aby to nikomu nevravela a tváril sa, že sa nič nestalo. V lete v
roku 2020 odišla oznamovateľka do Švajčiarska za rodičmi, aby si tam cez leto mohla privyrobiť. Raz,

keď ostala oznamovateľka doma, jej otec mal v ten deň takisto voľno, pričom inak nezvykol byť doma
Otec chcel oznamovateľke urobiť masáž, s čím ona nesúhlasila, ale aj napriek jej nesúhlasu ju začal
masírovať a obchytkávať na intímnych miestach. Oznamovateľka plakala, že to nechce, ale jej otec
aj proti jej vôli ju donútil, aby strpela orálny styk, pričom k súloži nedošlo. Otec sa potom opäť tváril,
že sa nič nedeje. Vo vzťahu k sexuálnym atakom otca je potrebné uviesť, že strach oznamovateľky z

otca spôsobený jeho dovtedajším správaním (psychické týranie) viedol k tomu, že oznamovateľka tzv.
„zamrzla" a nebola schopná sa nijako brániť.».

11. Podľa § 324 ods. 1 a 3 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd
môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu,

ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 16. Podľa § 325 ods. 1 CSP
neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava,
že exekúcia bude ohrozená.12. Podľa § 325 ods. 2 písm. g) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby písomne,
telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala
osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná môže byť takým spôsobom ohrozená.

13. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť sa na určenú
vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo
duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

14. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

15. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

16. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

17. Nariadenie neodkladného opatrenia je možné iba na návrh a za splnenia zákonných predpokladov.
V zmysle § 328 ods. 1 CSP môže súd nariadiť neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa
§ 325 ods. 1, teda ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude
ohrozená. Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia

musí súd vyhodnotiť primárne na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa
navrhovateľa odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude
ohrozená. Z povahy veci tiež vyplýva, že ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia nemožno
poskytnúť ani zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku. Vzhľadom na to, že súd rozhoduje
v konaní o nariadení neodkladného opatrenia v krátkej dobe a spravidla bez nariadenia pojednávania,

bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, je pre rozhodnutie súdu zásadný obsah samotného
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho príloh. Navrhovateľ musí opísaním rozhodujúcich
skutočností presvedčiť súd o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného
účelu neodkladného opatrenia. Pokiaľ tvrdenia v návrhu odôvodňujú poskytnutie súdnej ochrany
prostredníctvom neodkladného opatrenia, musí súd individuálne vyhodnotiť mieru pravdepodobnosti

ich pravdivosti a posúdiť, ktoré skutočnosti navrhovateľ osvedčil. Procesu osvedčovania podliehajú
všetky zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia s osobitným dôrazom na potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie. Nedostatočný opis rozhodujúcich
skutočností, prípadne ich neosvedčenie má za následok zamietnutie návrhu. V konaní o nariadení
neodkladného opatrenia sa uplatňuje striktná zodpovednosť navrhovateľa za vlastnú procesnú aktivitu

a dôslednosť pri koncipovaní návrhu a jeho príloh.

18. Zákon predpokladá iba dva dôvody na uplatnenie procesného zabezpečenia formou neodkladného
opatrenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená,
pričom ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená. Už zo samotného terminologického a jazykového

výkladu názvu tohto procesného inštitútu v zmysle novej procesnej úpravy vyplýva jeho charakter a
zásada „neodkladnosti“ takéhoto opatrenia, pričom jeho nariadenie bude namieste len v prípadoch, kedy
existujú konkrétne okolnosti preukazujúce neodkladnosť takejto úpravy pomerov strán, najmä vzhľadom
napreukázanienebezpečenstvareálnejabezprostrednehroziacejujmy.Prednariadenímneodkladného
opatrenia súd posudzuje tiež, či uložením požadovaného neodkladného opatrenia možno dosiahnuť

ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha.

19. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je zrejmé, že navrhovateľka sa pred začatím
konania vo veci samej domáhala nariadenia neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods.
2 písm. g) a h) CSP, t. j. aby druhá strana písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo

inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná
môže byť takým spôsobom ohrozená a súčasne sa na určenú vzdialenosť nepribližovala k osobe,
ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. Z vyššie uvedeného
vyplýva, že na to, aby mestský súd mohol vydať takéto neodkladné opatrenie, musí mať za osvedčenúnajmä potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán v čase jeho rozhodovania, pričom dôkazné bremeno
osvedčenia zaťažuje samotnú navrhovateľku. Zároveň platí, že nedôvodnému alebo neexistujúcemu
nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia.

20. Pri neodkladnom opatrení v zmysle § 325 ods. 2 písm. g) a h) CSP, musí mať súd za osvedčené
ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia smeruje. V tom sa účel neodkladných opatrení podľa písm. g) a písm. h)
do určitej miery prekrýva. Kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich skutočností sú vždy

determinované konkrétnymi okolnosťami prípadu ad hoc.

21. Obsah neodkladných opatrení v zmysle § 325 ods. 2 písm. f) až h) CSP vychádza zo znenia čl.
3.1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12.6.2013 o vzájomnom uznávaní
ochrannýchopatrenívobčianskychveciach.Ideoopatreniavydanévzáujmeochranyjednotlivýchosôb,
ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna

integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo
motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne
násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť v
odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Súd musí mať za osvedčené
ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia smeruje (Števček, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H.
Beck, 2016, s. 1098 - 1099).

22. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota
a bezpečnosť, pričom k ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza

pôsobením násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise
formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého
druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú
rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania
sa, neužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú

rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého
následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne
v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie,
slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé
správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne

viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s
fyzickým násilím. Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie. Násilím
je aj nezabránenie násiliu. V prípade navrhovaného neodkladného opatrenia ide o opatrenie, ktorého
účelomjeeliminovaťkontaktmedziurčitýmiosobamizdôvoduochranyjednotlivejosoby,resp.viacerých
osôb. Ide o opatrenie vydané v záujme jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že

je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť.

23. Mestský súd posúdil návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia a dospel k záveru,
že tento návrh nie je dôvodný. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších
predpisov (ďalej len „OZ“) fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,

občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. V danom
prípade sa navrhovateľka domáhala ochrany pred neoprávnenými zásahmi zo strany odporcu do
svojich práv na ochranu osobnosti, konkrétne práva na ochranu zdravia a súkromia. Podľa nálezu
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.: PL. ÚS 10/2014-78 z 29. apríla 2015 sa súkromím
chápe predovšetkým sféra života človeka, do ktorej nemožno zasahovať bez jeho súhlasu. Právom na

súkromie sa zaručuje osobe možnosť rozhodovať samostatne o tých záležitostiach, ktoré sa uznávajú
za súkromné. Právo na ochranu života a zdravia ako jedno zo základných práv garantovaných Ústavou
Slovenskej republiky je právo, ktoré má absolútnu povahu. To znamená, že aj keď aj ostatné ústavné
práva sú chránené týmto základným zákonom štátu, právo na ochranu života a zdravia je právom
silnejším a jeho prioritné postavenie je nevyhnutné pri rozhodovaní o potlačení druhého práva brať

na zreteľ. Mestský súd vníma závažnosť a súčasne aj citlivosť tvrdení navrhovateľky, podľa ktorých
odporca (jej otec), keď mala 12 rokov od nej požadoval fotografiu intímnych partií jej tela, sexuálnej
ju obťažoval, po Vianociach v roku 2019 ju proti jej vôli asi dvakrát donútil k súloži a následne v lete
roku 2020 ju proti jej vôli donútil, aby strpela orálny sex (viď ďalej body 2. a 10. odôvodnenia tohtouznesenia), t. j. sa proti nej dopustil sexuálneho násilia, ako aj hĺbku takýmto konaním spôsobenej
psychickej traumy, jej prežívania a je mu dobre známe, že proces spracovania takejto traumy je náročný
a dlhodobý proces. Nehovoriac o tom, že reprodukovať prežité udalosti môže obetiam takýchto činov

aj po dlhých rokoch spôsobovať vážne problémy. Práve preto mestský súd tvrdenia navrhovateľky
nijako nezľahčuje. Na strane druhej ani osvedčenie danosti právneho nároku, ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana neodkladným opatrením, v takýchto chúlostivých prípadoch nemôže vychádzať
iba zo subjektívnych domnienok a pocitov konajúceho sudcu, či tvrdeniam navrhovateľky verí alebo
neverí, ale musí by založené na objektívnom závere konajúceho súdu opierajúceho sa o dôkazy,

ktoré sú danosť právneho nároku spôsobilé aspoň osvedčiť. V danom prípade však mestský súd
dospel k názoru, že lekárske správy klinickej psychologičky a psychiatra samo o sebe neosvedčujú,
že ku navrhovateľkou opísaným konaniam zo strany odporcu skutočne došlo. Obsahom lekárskych
správ (viď body 4. až 9. odôvodnenia tohto uznesenia) sú „iba“ navrhovateľkou pri vyšetreniach
poskytnuté informácie o dôvode vyhľadania lekára, či klinického psychológa a opis ňou subjektívne
prežívaných psychických ťažkostí, pričom tam (v lekárskych správach) uvedené zistenia o duševnom

stave navrhovateľky a objektívne diagnostické závery (iná úzkostná porucha, iná depresívna porucha)
boli ustálené na základe jej stavu ku dňu vykonania toho ktorého vyšetrenia. Podľa názoru mestského
súdu len na základe diagnostických záverov uvedených v lekárskych správach nemožno prezumovať
a tým považovať za osvedčené, že tieto diagnózy sú dôsledkom práve navrhovateľkou tvrdeného
sexuálneho násilia, že k takémuto konaniu skutočne došlo, už vôbec nie to, že takéhoto konania sa

dopustil odporca. Takýto postup by v podstate znamenal vyvodzovanie príčiny z následku. A teda obsah
navrhovateľkou predložených lekárskych správ nie je spôsobilý hodnovernosť tvrdení navrhovateľky
verifikovať ani v miere postačujúcej pre osvedčenie danosti nároku pre účely nariadenia neodkladného
opatrenia. Tu mestský súd poznamenáva, že navrhovateľkou predložené lekárske správy potvrdzujú jej
podrobenie sa vyšetreniam a jej duševný stav v období do 28.05.2025 do 25.06.2025, t. j. za obdobie

predchádzajúce 3 mesiace podaniu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (lekárska správa
klinického psychológa z 30.09.2025 označená v trestnom oznámení z 08.10.2025 prílohou návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia nebola, pozn.). Navyše danosť nároku neosvedčuje ani podanie
trestného oznámenia 08.10.2025 na Krajskej prokuratúre v Košiciach, ktoré je rovnako založené „iba“
na skutkových tvrdeniach navrhovateľky (oznamovateľky) a podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku

posúdenie toho, či je na základe týchto tvrdení alebo zistených skutočností po začatí trestného stíhania
dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba a tým dôvod na vznesenie obvinenia
odporcovi, je vecou príslušných orgánov činných v trestnom konaní, pričom navrhovateľka doposiaľ ani
len netvrdila, že by odporcovi bolo takéto obvinenie vznesené. Na základe vyššie uvedených mestský
súd danosť nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná právna ochrana neodkladným opatrením, na

teraz za osvedčené nepovažoval.

24. Okrem toho podľa zistenia mestského navrhovateľka na osvedčenie svojich tvrdení, podľa ktorých ju
odporcapravidelneniekoľkokrátdotýždňaatobuďtelefonickyaleboprostredníctvomrôznychmobilných
aplikácií kontaktuje a v prípade, že sa odporca s navrhovateľkou takto nevie skontaktovať, snaží sa s

ňou spojiť cez manžela, žiaden dôkaz neoznačila, ani nepredložila. V tejto súvislosti mestský súd pre
úplnosť veci dodáva, že navrhovateľka ani len netvrdila, že by bola odporcu, hoci aj cez svojho právneho
zástupcu, výslovne požiadala o to, aby ju nekontaktoval, prípadne, že by sa tak dialo, napriek tomu, že
navrhovateľka sa tomu, čo i len pokúsila zabrániť zablokovaním týchto elektronických komunikačných
kanálov pre odporcu. Napokon navrhovateľka ani netvrdila, že by odporca v aktuálnom čase snažil

vyhľadávať jej fyzickú blízkosť. Práve naopak, mestský súd z trestného oznámenia z 08.10.2025 zistil,
že podľa uvedenia navrhovateľky odporca v aktuálnom čase prechodne pracuje vo Švajčiarsku, čo bolo
zjavne dôvodom aj preto, že ako adresu na doručovanie súdnych zásielok odporcovi udala adresu jeho
pobytu vo Švajčiarsku uvedenú v záhlaví tohto uznesenia. Mestský súd tak nemal za osvedčený ani
druhý predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia, t. j., že by si pomery medzi navrhovateľkou

a odporcom vyžadovali neodkladnú úpravu neodkladným opatrením.
25. V danej súvislosti mestský súd zdôrazňuje, že sporové konanie je podľa Čl. 8 CSP ovládané
tzv. prejednacou zásadou. Uvedená zásada určuje, že tvrdenie skutočností, navrhovanie dôkazov a
najmä ich preukazovanie, je zásadne vecou strán sporu. Úprava vychádza z toho, že iniciatíva pri
zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu, nie na súde. Prejednacia zásada znamená,

že sú to strany sporu, ktoré majú povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú a ktorých z tohto dôvodu
postihuje bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Ako na to poukázala aj navrhovateľka v návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, riadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP sa na
súde konajúcom o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva a pri rozhodovanísúd vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným návrhom
osvedčené.Osvedčenierozhodujúcichskutočnostízkvalitatívnehohľadiskapritomnedosahujeintenzitu
plnohodnotného dokazovania. Takýto procesný postup je zákonom aprobovaný a typický iba pre

zisťovanie relevantných skutočností v rámci konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
To znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné
skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalizovaný postup štandardného procesného dokazovania
(súd dokazovanie, ani výsluch účastníkov nevykonáva). Osvedčené skutočnosti následne spĺňajú
atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie náležitej miery

pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska procesného a hmotného práva legitimizuje
vyhovujúci výrok, a teda nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia. Z normatívneho textu
vyplýva, že pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda nároku vo veci samej, je
navrhovateľ povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie (viď Civilný sporový poriadok. Komentár. Vraha :
C.H. Beck, 2016, Stevček, M., Ficová, Baricová, .Mesiarkinova, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol.).

26. Mestský súd však dospel k záveru, že navrhovateľka na teraz neosvedčila nielenže potrebu
neodkladnej potreby úpravy pomerov medzi ňou a odporcom, t. j. že by si ohrozenie telesnej
alebo duševnej integrity navrhovateľky vyžadovalo neodkladnú úpravu pomerov, ale hodnoverne ani
základný predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia a to existenciu nároku, ktorému sa má
poskytnúť predbežná ochrana. Z uvedených dôvodov mestský súd návrh navrhovateľky na nariadenie

neodkladného opatrenia voči odporcovi ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol, tak ako je uvedené
pod bodom I. výrokovej časti tohto uznesenia.

27. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru

jej úspechu vo veci. Keďže rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spravidla nie
je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, v súlade s § 262 ods. 1 CSP súd o nároku na náhradu trov
konania nerozhoduje. S otázkou trov konania a ich náhrady sa následne vysporiada až v rozhodnutí vo
veci samej, prípadne v inom rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Výnimku predstavuje iba neodkladné
opatrenie, ktoré procesne konzumuje vec samú a ktoré nie je viazané na meritórne rozhodnutie. Takýmto

rozhodnutím je neodkladné opatrenie nariadené po skončení konania vo veci samej a neodkladné
opatrenie nariadené pred začatím konania, ktoré nie je a nemá byť nevyhnutne nasledované žalobou,
teda pri ktorom v zmysle § 336 ods. 1 CSP súd neuloží navrhovateľovi žalobnú povinnosť (porovnaj
uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 4 Cob/241/2017).

28. Pokiaľ ide o nárok na náhradu trov tohto konania, nakoľko mestský súd návrh navrhovateľky
proti odporcovi v celom rozsahu zamietol, bol plne úspešný odporca, ktorý by mal podľa § 255 ods.
1 CSP nárok náhradu trov tohto konania v plnej výške. CSP výslovne nerieši situáciu, ak strana,
ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov konania
neprejavila záujem alebo jej podľa obsahu spisu v konaní ani žiadne trovy nevznikli. Na daný prípad

nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia CSP alebo iného zákona (analogie legis
alebo analogie iuris). Mestský súd preto s použitím základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na
rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov
konania žalovanej rozhodol podľa fiktívnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní a
ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov

CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov tohto konania
nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP mestským súdom o priznaní strane
nároku na náhradu trov konania a následne o jej výške za situácie, keď oprávnenej strane žiadne
trovy konania nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti
civilného súdneho sporu (porovnaj uznesenie Najvyššieho SR sp. zn. 7 Cdo 24/2018 z 21.03.2018). Aj

keď odporca bol v tomto konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia plne úspešný, keďže
mu v tomto konaní žiadne trovy nevznikli, mestský súd rozhodol, že odporcovi proti navrhovateľke nárok
na náhradu trov tohto konania nepriznal, tak ako je to uvedené pod bodom II. výrokovej časti tohto
uznesenia.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu je odvolanie prípustné (§ 357 písm. d) CSP). Odvolanie sa podáva v lehote 15
dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha - odvolací návrh (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods. 1 CSP).

Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak (§ 332 ods.

1 CSP).

Neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP je vykonateľné jeho vyhlásením; ak sa
nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené (§ 332 ods. 1 CSP).