Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, November 28, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 52Ek/2579/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125402233
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Aneta Bálintová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6125402233.1

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Orange Slovensko, a.s., so sídlom
Metodova 8, 821 08 Bratislava - Ružinov, IČO: 35 697 270, právne zastúpeného: Bobák, Bollová a spol.,
s.r.o., so sídlom Tomášikova 28, 821 01 Bratislava - Ružinov, IČO: 35 855 673, proti povinnému: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX C., o vymoženie 871,13 Eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v zmysle ust. § 53 ods. 3 písm. f) bod 1 Exekučného

poriadku z a m i e t a .

II. Oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 01.10.2025 domáhal od
povinného vymoženia pohľadávky vo výške 871,13 Eura s príslušenstvom na základe exekučného

titulu – Rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu v Bratislave zriadeného pri Asociácii pre
rozhodcovské konanie prostredníctvom rozhodcu D. E. D. F., G., sp. zn. 18607/2024 zo dňa 19.09.2024.

2. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“), súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie

návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie
exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul
podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu,
ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.

3. Podľa § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak

sa exekúcia má vykonať na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore
a spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nespĺňa podmienky podľa osobitných predpisov, rozhodcovské
rozhodnutie v spotrebiteľskom spore nebolo vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského
rozhodcovskéhokonaniazapísanývzoznamerozhodcovoprávnenýchrozhodovaťspotrebiteľskéspory,
rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore nebolo vydané stálym rozhodcovským súdom,
ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory,

rozhodcovské rozhodnutie nespĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu alebo nie je vykonateľné.

4. Podľa § 53 ods. 4 Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo
sčasti. Z dôvodu podľa odseku 3 písm. g) zamietne návrh v časti opakujúceho sa príslušenstva, na ktoré
vznikol nárok po vykonateľnosti exekučného titulu.5. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) v znení účinnom
ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

6. Podľa § 52 ods. 3 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, dodávateľ je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

7. Podľa § 52 ods. 4 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

8. Podľa § 53 ods. 1 prvej vety OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).

9. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom
konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom.

10. Podľa § 53 ods. 5 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, neprijateľné podmienky upravené
v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

11. Vychádzajúc z podaného návrhu na vykonanie exekúcie a jeho príloh exekučný súd považuje za

nesporné, že oprávnený navrhuje vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku vydaného
vspotrebiteľskomspore,pretožepredmetomrozhodcovskéhokonaniabolsporzoZmluvyoposkytovaní
verejne dostupných služieb č. A20458136 zo dňa 22.08.2022 v znení Dodatku k Zmluve o poskytovaní
verejných služieb id. 14461583 zo dňa 22.08.2022 a Zmluvy o poskytovaní verejne dostupných služieb
č. A20948028 zo dňa 07.11.2022 v znení Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb id.

14601629 zo dňa 07.11.2022. Pri posúdení charakteru zmlúv podľa občianskeho práva upravujúceho
spotrebiteľské zmluvy súd vychádzal z § 52 ods. 1 OZ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmlúv,
ktorý definuje spotrebiteľskú zmluvu ako každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvoril
dodávateľ so spotrebiteľom. Spotrebiteľom je pritom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti a dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Povinný bol v zmluvách identifikovaný
menom, priezviskom, adresou trvalého bytu, číslom občianskeho preukazu a rodným číslom. Teda
povinný pri uzatváraní zmlúv nekonal v rámci obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Naproti tomu oprávnený pri uzatváraní zmlúv konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti,

pričom uvedené vyplýva z predmetu podnikania v Obchodnom registri, keď predmetom podnikania
oprávneného je tiež poskytovanie úverov. Vzhľadom na uvedené súd vyhodnotil zmluvy uzavreté medzi
oprávneným a povinným ako spotrebiteľské zmluvy.

12. Ak teda oprávnený navrhuje vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku vydaného

v spotrebiteľskom spore, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku či sú kumulatívne
splnené všetky podmienky ustanovené v § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku, t.j. či rozhodcovský
rozsudok vydal rozhodca zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory,
či rozhodcovský rozsudok bol vydaný pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského
rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, ako aj to, či spotrebiteľská

rozhodcovská zmluva a rozhodcovský rozsudok spĺňajú podmienky podľa osobitných predpisov, a
či rozhodcovské rozhodnutie je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je splnená čo i len
jedna z vyššie uvedených podmienok, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietne. Táto
preskúmavacia fáza exekučného súdu spočíva v tom, že v prípade, ak sa exekúcia má vykonať na
podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore, exekučný súd má zákonnú

povinnosť preskúmať náležitosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy podľa osobitných predpisov
(podľa zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní) a či spotrebiteľský
rozhodcovskýrozsudokbolvydanýorgánomsprávomocounajehovydanie.Jelogické,žeexekučnýsúd
musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnýmistranami vôbec uzavretá, ale aj to či bola uzavretá platne. Iba platná spotrebiteľská rozhodcovská
zmluva môže totiž založiť právomoc stáleho rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a
rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, že právny úkon nebol nikdy uzavretý.

Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať stály rozhodcovský súd a v takom
prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal
stály rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto
otázku vyriešil rozhodcovský súd. Nedostatok právomoci stáleho rozhodcovského súdu odvíjajúci sa
od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu

nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 53 ods. 3
písm. f) Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na
ochranuprávspotrebiteľatvoriacichsamostatnéodvetviepráva,atospotrebiteľsképrávo.Týmtoúčelom
je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku
škode spotrebiteľa.

13. Podľa uznesenia Najvyššieho súd SR sp. zn. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 09.02.2012: „Ak v určitej veci
nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade
ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre
vydaniektoréhoneboladanáprávomocrozhodcovskéhosúdu,akceptovalbyvykonateľnosťrozhodnutia
vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného,

majúceho účinky paktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania, ktorý v exekučnom konaní
vystupuje v procesnom postavení povinného v rozhodcovskom konaní nenamietal neexistenciu
rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia
rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom súde je irelevantná.“

14. Pre úplnosť exekučný súd ešte dopĺňa, že pokiaľ ide o samotné posudzovanie nedostatku právomoci
súdu resp. iného orgánu pri vydaní rozhodnutia, ktoré má byť exekučným titulom, je potrebné poukázať
na ustálenú judikatúru v tomto smere, najmä na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2011
z 24.02.2011, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 78/2011, rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 6 Cdo 1/2012 z 21.03.2012, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo 20/2008,

rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 146/2011. Nedostatok právomoci súdu (všeobecného
aj rozhodcovského) sa považuje za neodstrániteľnú podmienku konania, ktorá má ten dôsledok, že súd
nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť a vec postúpiť inému orgánu. Ak
nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade
ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok.

15. V nadväznosti na vyššie uvedené sa tak exekučný súd v prvom rade zaoberal tým či rozhodcovská
zmluva, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu na vydanie exekučného titulu, spĺňa podmienky
podľa osobitných predpisov.

16. Z obsahu spisu mal súd preukázané, že oprávnený uzatvoril s povinným dňa 07.11.2022
spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu. V danom prípade je rozhodcovská zmluva formulárovou zmluvou,
pripravenou na predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované údaje. Obsah zmluvy
bol dopredu daný a dlžník ju mohol len ako celok odmietnuť alebo sa jej ako celku podrobiť. Nič
na tom nemení ani skutočnosť, že rozhodcovská zmluva bola vyhotovená na samostatnom hárku

papiera. Preto súd nepovažuje rozhodcovskú zmluvu za individuálne dojednanú. V prvom odseku časti
Poučenie spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy je uvedené: „Súhlas so spotrebiteľskou rozhodcovskou
zmluvou umožňuje, aby prípadné spory z Vašich zmluvných vzťahov s dodávateľom rozhodoval
stály rozhodcovský súd zriadený súkromným subjektom, ktorý má povolenie udelené Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky postupom podľa zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon").“

17. Z predloženej rozhodcovskej zmluvy (prvý odsek Poučenia) síce vyplýva možnosť riešenia
sporov alternatívne, teda že spotrebiteľský spor môže byť riešený buď cestou súdu v civilnom
konaní alebo v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom. V druhom odseku časti Poučenie

spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy je uvedené: „Ak podpíšete spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu,
v prípade, že druhá strana podá proti Vám žalobu, Váš spor rozhodne stály rozhodcovský
súd, ktorý má povolenie udelené Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. To znamená,
že Váš spor nebude rozhodovaný všeobecným súdom; aj v tomto prípade však máte právodovolávať sa na všeobecnom súde vyslovenia neplatnosti uzavretej spotrebiteľskej rozhodcovskej
zmluvy. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, štatút, rokovací poriadok ani ostatné predpisy
stáleho rozhodcovského súdu sa nesmú odchýliť v neprospech spotrebiteľa od zákona. Použitie

štatútu, rokovacieho poriadku a ostatných predpisov stáleho rozhodcovského súdu nesmie viesť k
znevýhodneniu spotrebiteľa oproti druhej strane. Stály rozhodcovský súd je povinný aj bez návrhu
spotrebiteľa preskúmať, či vymáhaný nárok nie je založený na neprijateľnej zmluvnej podmienke alebo
na zmluvnom dojednaní, ktoré je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov
na ochranu práv spotrebiteľa. Stály rozhodcovský súd je povinný prihliadať aj na iné dôvody neplatnosti

právneho úkonu, na ktoré by súd prihliadal aj bez návrhu.“ Z uvedeného jednoznačne vyplýva,
že ak veriteľ (oprávnený) bude iniciovať podanie žaloby voči dlžníkovi (povinnému), spor prejedná
a rozhodne rozhodcovský súd, teda spor nebude rozhodovaný všeobecným súdom, pričom je namieste
konštatovať, že žalobcom je vždy oprávnený, ktorý si v druhého odseku časti Poučenie rozhodcovskej
spotrebiteľskej zmluvy zvolí vždy rozhodcovský súd. Táto možnosť voľby medzi rozhodcovským súdom
a všeobecným súdom je preto len iluzórna a v konečnom dôsledku núti dlžníka podrobiť sa arbitráži. Súd

preto takto formulovanú rozhodcovskú zmluvu vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa
§ 53 ods. 4 písm. r) OZ, ktorá od dlžníka vyžaduje, aby riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní,
a to aj napriek tomu, že ustanovuje možnosť voľby. Ak teda súd vyhodnotil rozhodcovskú zmluvu ako
neprijateľnú zmluvnú podmienku, uvedené má za následok neplatnosť rozhodcovskej zmluvy.

18. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 105/2011 zo dňa 10.10.2012:
„Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej
rozhodcovskej zmluvy, je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych
predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou viazaná.“ Podľa uznesenia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21.03.2012: „Rozhodcovský rozsudok vydaný

v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už
uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc
rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci
rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v
spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.“

19. V nadväznosti na vyššie uvedené exekučný súd konštatuje, že nedostatok právomoci
rozhodcovského súdu v danom konaní odvíjajúci sa od neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v
spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku,
čo spôsobuje, že predmetný rozhodcovský rozsudok je nulitným právnym aktom a nemožno ho

považovať za spôsobilý exekučný titul podľa ustanovenia § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku.
Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho akoby neexistoval (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3 MCdo 20/2008 zo dňa 22.04.2009). Exekučný súd preto návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. f) bod 1 Exekučného poriadku (z dôvodu, že rozhodcovská
zmluva nespĺňa podmienky podľa osobitných predpisov) v celom rozsahu zamietol.

20. Podľa § 35 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je
účastníkom konania oprávnený.

21. Keďže k zamietnutiu návrhu na vykonanie exekúcie došlo v čase pred vydaním poverenia na

vykonanie exekúcie, keď iba oprávnený je účastníkom exekučného konania, súd o náhrade trov
exekučného konania nerozhodoval. Povinný a ani exekútor v tomto momente nie sú účastníkmi konania,
a preto nemožno objektívne pri jednom účastníkovi konania rozhodnúť o náhrade trov, nakoľko tento
inštitút si vyžaduje aspoň potenciálne oprávnený subjekt na náhradu trov a povinný subjekt.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.