Uznesenie – Hospodárske trestné činy ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, November 5, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4To/106/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7218011023
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Sojka, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7218011023.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Stanislava Sojku, PhD. a sudcov
JUDr. Františka Ševčoviča a JUDr. Mateja Čintalu, v trestnej veci obžalovaného A. B. C. a spol.,
pre zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods.1,2 písm. a) Tr. zák. a iné, na verejnom
zasadnutí konanom dňa 5. novembra 2025, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Mestského súdu
Košice zo dňa 1.7.2025, sp. zn. K2-4Tk/1/2018, v spojení s opravným uznesením zo dňa 5.8.2025, sp.

zn. K2-4Tk/1/2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods.1 písm. f), ods.2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok v spojení s opravným
uznesením vo výroku o náhrade škody.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom zo dňa 1.7.2025, sp. zn. K2-4Tk/1/2018, v spojení s opravným uznesením zo
dňa 5.8.2025, sp. zn. K2-4TK/1/2018 prvostupňový súd uznal obžalovaných A. B. C. a D. E. za vinných

a to obžalovaného A. B. C. zo zločinu daňového podvodu podľa § 277a ods.1, ods.2 písm. b), písm.
c) Tr. zák. účinného od 1.8.2025 a obžalovaného D. E. pre zločin daňového podvodu podľa § 21 ods.1
písm. d), § 277a ods.1 Tr. zák. účinného od 1.8.2025 na tom skutkovom základe, že

obžalovaný A. B. C.
- spoluobžalovaný B. E. zabezpečil od spoločnosti MB TRADE s.r.o. Košice vystavenie faktúry č.

5042006 zo dňa 05. 04. 2006 na sumu 16.900.000,- Sk /560.977,22 EUR/ základ dane, 3.211.000,-
Sk /106.585,67 EUR/ DPH, na fiktívny odpredaj a dodanie obrábacieho centra SAY 8/58 PC pre
odberateľa, firmu ROZHON s.r.o., Kúpeľská 7, Sobrance, pričom konateľ MB TRADE s.r.o.Košice dňa
25. 05. 2006 podal dňa 07. 06. 2006 na miestne príslušnom Daňovom úrade v Michalovciach, ul. A.
Markuša č. 1, daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2006, kde v daňovom priznaní
uviedol daň na výstupe v hodnote 112.470,- Sk /3.733,32 EUR/ zo základu dane 591.943,- Sk /19.648,91

EUR/ a uvedenú faktúru v účtovníctve nezaúčtoval. Následne B. E., s dátumom 27. 04. 2006 vystavil
faktúru č. 270406 na sumu 17.000.000,- Sk /564.296,62 EUR/ základ dane a DPH vo výške 3.230.000,-
Sk/107.216,35EUR/,nafiktívnyodpredajadodanieobrábaciehocentraSAY8/58PC,ktorúopečiatkoval
konateľspoločnostiROZHONs.r.o.,Kúpeľská7,Sobrance,prefirmuSTABIL-EXspol.sr.o.,Štefánikova
76, Michalovce, pričom uvedenú faktúru nechal riadne zaúčtovať v účtovníctve a vzniknutú daňovú
povinnosť uviedol v priznaní DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2006. Následne si dňa 25. 05. 2006 na

Daňovom úrade v B. konateľ A. B. C. uplatnil v mene firmy STABIL-EX spol. s r.o., Štefánikova 76,
Michalovce, IČO 31696210 čerpanie nadmerného odpočtu DPH na základe riadne podaného daňového
priznania na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2006, ktorý mu bol vyplatený vo výške 3.220.539,-
Sk /106.902,31 EUR/ v mesiaci január 2008 ku škode štátneho rozpočtu SR, pričom obrábacie centrum
SAY 8/68 PC, následne fiktívne odpredal a dodal v mesiaci august 2006 spoločnosti TAMP - F. G. H.,
I. B. J. a na základe požiadavky B. E. potom konateľ spol. TAMP TRADE HUNGARY Kft. z pokynu

spoluobžalovaného A. K., ako aj konateľ spol. ROZHON s.r.o. a Ing. B. C. pri vykonávanej daňovejkontrole a opakovanej daňovej kontrole uvádzali klamlivé údaje a skutočnosti, ktoré mali rozhodujúci
vplyv na vrátenie nadmerného odpočtu DPH, ktorý si prevzal B. E.,
- v mesiaci január 2006 si skupina osôb pod vedením spoluobžalovaného B. E. uplatnila nadmerný

odpočet DPH, kde B. E. v presne nezistenom čase zabezpečil od spoločnosti PAKET s.r.o., Petrovanská
32, Prešov, IČO 36574201 faktúru číslo 09/12/2005 zo dňa 09. 12. 2005 a dodací list na odpredaj
technologickej linky na spracovanie syra na základe čoho následne bolo následne B. E. zabezpečené
vystaveniefaktúryč.190506,dodacieholistuaCMRodspoločnostiRozhons.r.o.,Kúpeľská7,Sobrance
pre spoločnosť TAMP TRADE HUNGARY Kft. Torokor utca 29, Budapest kde doklady zabezpečil B.

E. od predmetnej spoločnosti prostredníctvom spoluobžalovaného A. A. K., na odpredaj technologickej
linky na spracovanie syra na sumu 12.890.000,- Sk /427.869,614 €/ bez DPH, na základe čoho
tieto skutočnosti boli následne zaúčtované účtovníkom do účtovníctva spoločnosti ROZHON s.r.o.
a bolo spracované daňové priznanie na DPH za 4. štvrťrok 2005, ktoré bolo podané dňa 25. 01.
2006 na Daňovom úrade v E., ul. Švermova 16, na základe čoho, bola daňovým úradom, začatá
kontrola za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2005, kde v priebehu kontroly konateľ spol. ROZHON,

účtovník a spoluobžalovaná L. K., ako splnomocnený zástupca PAKET s.r.o., na základe pokynov
B. E., potvrdzovali na daňovom úrade uskutočnenie obchodov, čo malo za následok neoprávnene
vyplatenie nadmerného odpočtu DPH vo výške 1.900.000,- Sk /63.068,445 €/ ku škode štátneho
rozpočtu Slovenskej republiky v zastúpení DÚ E., M. N. XX na bankový účet spoločnosti Rozhon s.r.o.,
odkiaľ tieto peniaze na základe pokynu B. E., boli zaslané dňa 22. 05. 2006 na bankový účet spoločnosti

STABIL-EX s.r.o. Michalovce a dňa 23. 05. 2006 bol uskutočnený výber A. B. C. vo výške 1.850.000,-
Sk /61.408,749 €/ a zvyšné peniaze si ponechal A. B. C. pre osobnú potrebu na bankovom účte,
- v presne nezistenom čase zabezpečil spoluobžalovaný B. E., prostredníctvom A. B. C., konateľa
spoločnosti STABIL-EX spol. s r.o., Štefánikova 76, Michalovce, IČO 31696210, faktúru číslo 10060005
zo dňa 14. 03. 2006, dodací list a zmluvu o dodávke tovaru faktúry, príjmové a výdavkové doklady na

kúpu frézovacieho centra KS 730 S, ktoré A. C. riadne zaúčtoval do účtovníctva spoločnosti STABIL-
EXs.r.o.,ktorémalobyťnasledovneodpredanéspoločnostiROZHONs.r.o.,ul.Kúpeľskáč.7,Sobrance,
IČO 36188581, avšak k dodaniu tovaru, preprave a ani k zdaniteľným plneniam nedošlo, kde následne
B. E. vystavil doklady o odpredaji tovaru spoločnosti F. F. G. H., Budapešť, Maďarsko, pričom doklady od
predmetnej spoločnosti zabezpečil B. E. prostredníctvom spoluobžalovaného A. A. K., ale v skutočnosti

k fyzickému dodaniu, preprave a ani k zdaniteľným plneniam nedošlo, tieto doklady do účtovníctva
zaúčtoval účtovník a na základe podkladov spracoval daňové priznanie na DPH, na základe čoho bolo
dňa 24. 04. 2006 na Daňovom úrade v E., M. N. XX podané daňovým subjektom ROZHON s.r.o., ul.
H. O. X, E., IČO 36188581, daňové priznanie na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2006, čím došlo
k neoprávnenému uplatneniu si nadmerného odpočtu DPH vo výške 2.850.000,- Sk /94.602,67 €/, kde

nedošlo k jeho vyplateniu ku škode štátneho rozpočtu SR,

- v mesiaci február 2006 si uplatnili nadmerný odpočet DPH za zdaňovacie obdobie január 2006, kde
na základe pokynu spoluobžalovaného B. E. spracoval účtovník daňové priznanie na DPH za obdobie
január 2006 na sumu 450.000,- Sk /14.937,263 €/, ktoré zaúčtoval do účtovníctva spoločnosti ROZHON

s.r.o., aj keď neobdržal žiadne podklady a doklady o uskutočnených obchodoch, na základe čoho by
vznikol nárok na vrátenie DPH, takto spracované daňové priznanie podal dňa 27. 02. 2006 konateľ spol.
ROZHON s. r. o. na Daňovom úrade v E., M. N. XX a na základe takto podaného daňového priznania
na DPH bolo poukázané dňa 02.05.2006 na bankový účet spoločnosti ROZHON s.r.o. Sobrance,
čiastka 450.000,- Sk /14.937,263 €/ z DÚ Sobrance, odkiaľ čiastka 200.000,- Sk /6.638,784 €/, na

základe pokynu B. E., bola dňa 02. 05. 2006 konateľom spol. ROZHON s.r.o. zaslaná na bankový
účet spoločnosti STABIL-EX s.r.o. Michalovce a dňa 03. 05. 2006 A. B. C. uskutočnil hotovostný výber
čiastky 170.000,- Sk /5.642,966 €/, kde zvyšnú časť finančných prostriedkov z nadmerného odpočtu na
bankovom účte si ponechal pre vlastnú osobnú potrebu,
- spoluobžalovaný B. E., v presne nezistenom čase, zabezpečil od spoločnosti KFK service s.r.o., so

sídlom ul. A. Gwerkovej 22, Bratislava, IČO 35 862 629, faktúru číslo 301006/01 zo dňa 30. 10. 2006,
ako aj kúpnu zmluvu, príjmový a výdavkový pokladničný doklad zo dňa 05. 02. 2007 na odpredaj 15
ks rôznych pletacích strojov, následne zabezpečil stroje a uskladnenie strojov na Priemyselnej ulici
v Michalovciach a na základe jeho pokynu účtovník zaúčtoval do účtovníctva spoločnosti ROZHON
s.r.o. vyššie uvedené doklady a na základe týchto skutočností spracoval účtovník daňové priznanie na

DPH za zdaňovacie obdobie október 2006 daňového subjektu ROZHON s.r.o., kde si uplatnil nadmerný
odpočet na DPH vo výške 3.332.245,-Sk /110.610,270 €/, ktoré bolo podané na Daňovom úrade v
E., M. N. XX, dňa 24. 11. 2006 konateľom spoločnosti ROZHON s.r.o., kde na základe podaného
daňového priznania došlo k začatiu daňovej kontroly DÚ Sobrance, počas ktorej na základe pokynovB. E. potvrdzovali konateľka KFK service s.r.o. a konateľ spol. ROZHON s.r.o. uskutočnenie a priebeh
obchodu a preukazovali oprávnenosť nadmerného odpočtu na DPH, čo malo byť daňovým subjektom
ROZHON s.r.o. na základe zabezpečených dokladov od B. E. podporované vývozom do Maďarska,

pre spoločnosť Tamp Trade Hungary, Kft. Budapešť, čo mali potvrdzovať fiktívne doklady: faktúra č.
29122006 zo dňa 29. 12. 2006, dodací list č. 1, príjmové a výdavkové pokladničné doklady a CMR
SK 2030576, vystavené ROZHON s.r.o. pre Tamp Trade Hungary, Kft. Budapešť, kde doklady od
maďarskej spoločnosti zabezpečil B. E. prostredníctvom spoluobžalovaného A. A. K., kde preprava mala
byť uskutočnená spoločnosťou P. C. P., Krasnovce 16, IČO: 11956593, čo mala potvrdzovať vystavená

faktúra č. 69/2006 zo dňa 29. 12. 2006 pre spoločnosť ROZHON s.r.o. a príjmové pokladničné doklady,
kde k uskutočneniu prepravy a uhradeniu finančných prostriedkov fyzicky nedošlo a B. E. bola uhradená
len dohodnutá čiastka pre prepravcu za neuskutočnenú prepravu, kde na základe týchto skutočností
došlo zo strany Daňového úradu Sobrance k vyplateniu nadmerného odpočtu DPH na účet spoločnosti
ROZHON s.r.o. v sume 3.332.245,- Sk /110.610,27 €/, odkiaľ čiastka 2.700.000,- Sk /89.623,581 €/ bola
konateľom spol. ROZHON, na základe pokynov B. E., zaslaná na účet spoločnosti STABIL-EX s.r.o.,

ktorá bola následne A. B. C. zaslaná na bankový účet ďalšej spoločnosti a ostatné peniaze boli vybrané
fyzicky z bankového účtu spoločnosti ROZHON s.r.o., jej konateľom, z čoho si mal ponechať čiastku
3.319,392 € a zvyšné vybraté finančné prostriedky mal odovzdať B. E.,

obžalovaný D. E.

- v presne nezistenom čase zabezpečil spoluobžalovaný B. E. od spoločnosti NOBA TRADE s.r.o. so
sídlom Košice, Humenská 335/15, IČO: 36597881, ktorej konateľom bol D. E. faktúru č. 05022007 zo
dňa 05. 02. 2007 vystavenú pre I.M.K. servis, s.r.o. so sídlom Prešov, Keratinske námestie 1, IČO:
36504301, následne vystavila vo svojom účtovnom programe spoluobžalovaná L. K. za I.M.K. servis
s.r.o. faktúru č. F0-5007002 zo dňa 05. 02. 2007 pre odberateľa MIRLOCK spol. s r.o. so sídlom

Humenné, Námestie slobody 6/30, IČO: 36473880, kde následne došlo k vystaveniu faktúry, dodacieho
listu, príjmových a výdavkových dokladov od MIRLOCK s.r.o. pre spoločnosť TAMP - F. G., H., F. M.
XX, XXXX I., B. J., pričom k fýzickému dodaniu, k preprave a ani k zdaniteľným plneniam nedošlo, kde
doklady o týchto skutočnostiach zabezpečil B. E. od prepravcu P. C. P., Krasnovce 16, IČO: 11956593,
ktorý potvrdzoval prepravu do Maďarska a od spoluobžalovaného A. A. K., ktorý zabezpečil doklady od

maďarskej spoločnosti, kde dňa 09. 05. 2007 podal konateľ za MIRLOCK spol. s r.o. na Daňovom úrade
v G., ul. Štefánikova 18, daňové priznanie na DPH za február 2007, pričom splnomocnenec zastupujúc
na základe splnomocnenia spoločnosti IMK Servis s.r.o. a Mirlock s.r.o., prepravca a D. E. v konaní
na daňovom úrade potvrdzovali vykonanie tohto obchodu, čím došlo k neoprávnenému uplatneniu si
nadmerného odpočtu DPH vo výške 1.003.580,- Sk (33.312,75 €), ktorý bol vyplatený na bankový účet

spoločnosti MIRLOCK spol. s r.o. Humenné, ku škode štátneho rozpočtu SR v zastúpení Daňový úrad
Humenné.

Za to prvostupňový súd uložil:
Obžalovanému A. B. C. podľa § 277a ods. 2, § 38 ods. 2, § 37 písm. j), l), § 39 ods. 5 Tr. zák. trest

odňatia slobody v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Tr. zák. výkon trestu obžalovanému podmienečne odložil na
skúšobnú dobu v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 6 Tr. zák. uložil obžalovanému trest zákazu činnosti vykonávať účtovnú činnosť
v trvaní 7 (sedem) rokov.

Obžalovanému D. E. podľa § 277a ods. 1, § 38 ods. 2, § 37 písm. j), § 39 ods. 5 Tr. zák.trest odňatia
slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Tr. zák. obžalovanému výkon trestu podmienečne odložil na
skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr.por. odkázal poškodeného Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná

63, 974 01 Banská Bystrica s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Proti tomuto rozsudku, bezprostredne po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku
zahlásil odvolanie čo do výroku o škode u obidvoch obžalovaných prokurátor.V písomných dôvodoch odvolania k časti odôvodnenia výroku o náhrade škody, ktorá obsahuje
argumentáciu súdu o nemožnosti zaviazať odsúdených páchateľov k náhrade škody s poukazom na
vylúčenie ostatných páchateľov, čo neumožňuje komplexné posúdenie účasti viacerých osôb na vzniku

škody „spoločne a nerozdielne” uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že v predmetnej veci postupom
súdu došlo k procesnému vylúčeniu obžalovaných zo spoločného konania podľa argumentácie súdu by
už nikdy nebolo spravodlivé rozhodnúť o vzniknutej škode v ďalšom konaní po vylúčení veci.
Uvedený procesný dôsledok vyvolaný postupom súdu nie je však Trestným poriadkom podporovaný,
nakoľko tento explicitne vyžaduje rozhodnúť o zákonne uplatnenom nároku o náhrade škody, ktorý je

nepochybne ustálený a je obsahom skutkovej vety odsudzujúceho rozsudku s konkrétnym vyčíslením
súm nespochybnenej ani odsúdenými páchateľmi, ktorí vyhlásili vinu a uznali spôsobenie škodlivého
následku v konkrétnej výške spôsobenej daňovej škody.
Zo skutkovej veci zaslaného odsudzujúceho rozsudku je nepochybné, že odsúdený A. B. C. bol
odsúdený za päť dielčích skutkov pokračujúceho trestného činu daňového podvodu s presným
vyčíslením neoprávnene uplatnených vratiek DPH, pričom v štyroch prípadoch bol aj fyzicky vyplatený

neoprávnene uplatnený nadmerný odpočet. U odsúdeného D. E. je zo skutkovej vety odsudzujúceho
rozsudku nepochybne zrejmá suma neoprávnene uplatneného nadmerného odpočtu DPH, ako aj suma
fyzicky vyplateného neoprávneného nadmerného odpočtu DPH.
Za daného procesného stavu mal vo veci konajúci súd aplikovať ustanovenie § 287 ods. 1 druhá veta
Tr. por., nakoľko v predmetnej veci boli obidvaja páchatelia odsúdení za spôsobenie daňovej škody

konkrétne špecifikovanej v skutkovej vete odsudzujúceho rozsudku.
Vzhľadom na uvedené navrhol odvolaciemu súdu zrušiť napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm.
f) Tr. por. a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. správne a zákonne rozhodnúť o uplatnenom nároku poškodeného
na náhradu škody.

K dôvodom odvolania prokurátora sa vyjadril obžalovaný A. B. C. prostredníctvom obhajcu tak, že sa
plne stotožňuje s predmetným rozsudkom, považuje ho za správny, zákonný a riadne odôvodnený.
Ako prvostupňový súd správne konštatuje, uloženie mu povinnosti na náhradu škody v tomto trestnom
konaní by nebolo možné považovať za spravodlivé a ani zákonné. V danom prípade sa jedná o situáciu,
keď niekoľko obžalovaných malo spoločne a nerozdielne spôsobiť škodu, avšak nie každý z týchto

obžalovaných bol právoplatne uznaný za vinného zo spáchania tohto trestného činu. Napriek tomu však
prokurátor má za to, že len niekoľko obžalovaných malo byť zaviazaných k náhrade škody, ktorú mali
spoločne spáchať (a zodpovedať za ňu) viacerí páchatelia.
Rozhodnutie súdu, ktorým by k náhrade škody spoločne a nerozdielne zaviazal len niektorých
obvinených solidárne, by bolo krajne nespravodlivé a fakticky veľmi komplikované čo do vysporiadania

vzájomných vzťahov medzi obvinenými. Fakticky by to znamenalo, že by bez ďalšieho mohol obvinený
zodpovedať a v konečnom dôsledku aj uhradiť škodu, za ktorú zodpovedá iný obvinený, ktorý by však z
rôznychdôvodovmoholpovinnostinanáhraduškody„uniknúť“,napríkladzdôvoduzastaveniatrestného
stíhania (smrť, zánik trestnosti) a podobne.
Páchatelia by tak v konečnom dôsledku zodpovedali za škodu, ktorú spáchali iní páchatelia a v prípade

vymoženia tejto škody, ktorá by niekoľkonásobne prevyšovala mieru ich zavinenia by sa ich podiel na
tejto škode neúmerne zvýšil.
Ako spravodlivý a zákonný je preto postup Mestského súdu Košice, aby si poškodený náhradu škody
vymáhal v civilnom konaní naraz voči všetkým obvineným, pričom nemusí čakať na výsledok trestného
konania, kde sa dokazovaním ustáli jej výška aj pomer každého z páchateľov na jej zavinení a všetci

zodpovední za túto škodu by boli k jej náhrade zaviazaní naraz jediným rozsudkom a jedným právnym
režimom. Obvinený by iné akékoľvek rozhodnutie o škode, ako učinil tunajší súd, voči sebe považoval
za krajne nespravodlivé a nezákonné.
V tejto súvislosti poukázal najmä na rozsudok Sˇpecializovane´ho trestne´ho su´du sp. zn. 3T/4/2013 zo
dnˇa 03.09.2014, ktorý rovnako konštatuje v obdobnej veci, že „Skutočnosť, že poškodenú stranu s jej

nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie, vyplynula z iných faktov, ktoré súvisia
predovšetkým s vývojom veci vzhľadom k jej „deleniu" a uzatvoreným dohodám a vine a treste. Súd
je toho názoru, že vec ohľadne uznania nároku na náhradu škody je potrebné prejednať komplexne v
jednom konaní, k čomu v tomto prípade berúc do úvahy absolvované procesné štádiá vo veci nedošlo.
Zjednodušene povedané - nárok na náhradu škody a povinnosť jej uhradenia sa v takto rozdelenom

konaní nemôže týkať napr. len Q. L., Q. B...., nakoľko je bez akýchkoľvek pochybností jasné, že tieto
osoby aj ohľadne len ich sa týkajúcich skutkov nie sú jediní páchatelia.“S ohľadom na vyššie uvedené navrhol odvolaciemu súdu, aby v súlade s § 319 Tr. por. odvolanie
prokurátora ako nedôvodné zamietol.

Obžalovaný D. E. sa k odvolaniu prokurátora nevyjadril.

Krajský súd na podklade takto podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku (výrok o náhrade škode), proti ktorému odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo s tým, že na chyby, ktoré neboli

odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.
por. a zistil, že je potrebné napadnutý rozsudok v napadnutej časti zrušiť.

Krajský súd preskúmaním spisu zistil, že vzhľadom k tomu, že odvolanie zo strany prokurátora bolo
podané len proti výroku o náhrade škode rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 1.7.2025, sp. zn.
K2-4Tk/1/2018 v spojení s opravným uznesením zo dňa 5.8.2025 sp. zn. K2-4Tk/1/2018, tak predmetný

rozsudok vo výroku o vine a treste nadobudol u obidvoch obžalovaných právoplatnosť dňa 1.7.2025.

S poukázaním na túto skutočnosť krajský súd preskúmaval len správnosť a zákonnosť výroku o náhrade
škody v napadnutom rozsudku.
Z preskúmavaného spisu vyplýva, že prokurátor Krajskej prokuratúry Košice podal dňa 06.07.2018

prvostupňovému súdu obžalobu na obvinených 1) B. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom obec N., R. B.
v bodoch 1 až 20 obžaloby pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin neodvedenia dane a poistného
podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. a) (s poukazom na § 138 písm. i), ods. 4 Tr, zák., 2) A. A. K., nar.
XX.XX.XXXX v F., trvale bytom G. XXX/XX, S. C. T. - U., R. F. v bodoch 1 až 3, 6, 8 až 19 obžaloby pre
skutok právne kvalifikovaný ako zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm.

a) (s poukazom na § 138 písm. i), ods. 4 Tr, zák., 3) A. P. I., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom SNP
3924/41F v bodoch 7, 8, 10 až 20 obžaloby
pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2
písm. a) (s poukazom na § 138 písm. i), ods. 4 Tr, zák., 4) L. K., nar. XX.XX.XXXX v Čemernom, okres
Vranov nad Topľou, trvale bytom F. E. XXX/XX v bodoch 7 a 9 obžaloby pre skutok právne kvalifikovaný

ako zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. a) (s poukazom na § 138
písm. i), ods. 3 Tr, zák., 5) A. B. C., nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom G. XXXX/X, B. v bodoch 1
až 6, 18 obžaloby pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin neodvedenia dane a poistného podľa §
277 ods. 1, ods. 2 písm. a) (s poukazom na § 138 písm. i), ods. 4 Tr, zák., 6) L. K., nar. XX.XX.XXXX
vo T. H., okres Michalovce, trvale bytom O. XX, H. v bodoch 2, 11, 16, 19 obžaloby pre skutok právne

kvalifikovaný ako zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. a) (s poukazom
na § 138 písm. i), ods. 4 Tr, zák., 7) D. E., nar. XX.XX.XXXX v J., trvale bytom G. XX, H. v bode 9
obžaloby, pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 21 ods.
1 písm. d), 277 ods. 1 ods. 3 Tr, zák., 8) V. T., nar. XX.XX.XXXX v I., trvale bytom F. XXXX/XX, I. v
bode 12 obžaloby, pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin neodvedenia dane a poistného podľa §

21 ods. 1 písm. d), 277 ods. 1 ods. 3 Tr, zák.

Zo spisu tiež vyplýva, že na hlavnom pojednávaní dňa 01.07.2025 (zápisnica čl. 15579) bol vypočutý
splnomocnený zástupca poškodeného (Finančného riaditeľstva SR) P. P. B., ktorý k uplatneniu nároku
na náhradu škody uviedol, že si uplatnil nárok na náhradu škody v prípravnom konaní dňa 12.9.2016.

Navrhol, aby súd v odsudzujúcom rozsudku zaviazal obvinených B. E., A. A. K. nahradiť poškodenému
celkovú škodu vo výške 1 057 680,51 € spoločne a nerozdielne. Zároveň navrhol, aby obvinený D. E.
bol zaviazaný k náhrade škody vo výške 33 312,80 € spoločne a nerozdielne s obvinenými B. E. a A.
K. z celkovej sumy 1 057 680,51 €. Navrhol, aby A. P. I. bol zaviazaný k náhrade škody vo výške 826
239,04 spoločne a nerozdielne s obvinenými B. E. a A. K. z celkovej sumy 1 057 680,51 €. Ďalej navrhol,

aby A. B. C. bol zaviazaný k náhrade škody vo výške 295 518,03 € spoločne a nerozdielne s obvinenými
B. E. a A. K. z celkovej sumy 1 057 680,51 €.
Má za to, že pokiaľ ich súd odkáže s náhradou škody na civilné konanie, nie je možné v civilnom
konaní uplatňovať škodu, ktorá spočíva v neoprávnenom uplatňovaní vratky nadmerného odpočtu DPH.
Aktuálne znenie § 124 ods. 4 Tr. zák. je v súlade s týmto návrhom, ktorý realizovali v prípravnom konaní

a na súde. Pokiaľ sa súd s týmto názorom nestotožní, súd by mal obvineným uložiť majetkové tresty
napr. peňažný trest, aby došlo k satisfakcii za spáchaný trestný čin, ktorým bola spôsobená pomerne
veľká škoda.Zároveň poukázal na tú skutočnosť, že prvostupňový súd odôvodnil výrok o náhrade škody tým,
že uloženie povinnosti obžalovaným na náhradu škody v tomto trestnom konaní by nebolo možné
považovať za spravodlivé. Súd je toho názoru, že vec ohľadne uznania nároku na náhradu škody je

potrebné prejednať komplexne a to aj vo vzťahu k ďalším osobám (v súčasnosti v procesnom postavení
obžalovaných) vylúčených na samostatné konanie, k čomu v tomto prípade, berúc do úvahy účasť
viacerých osôb na vzniku škody nemohlo dôjsť. Tým pádom nebolo možné spravodlivo a zákonne zaujať
stanovisko k otázke „spoločnosti a nerozdielnosti" úhrady škody vo vzťahu ku všetkým páchateľom.
Pretoonáhradeškodybolorozhodnutétak,akojeuvedenévovýrokutohtorozhodnutiaadaňovéorgány

sa budú môcť rozhodnúť, či na vymoženie svojich oprávnených nárokov využijú predpisy správneho
a finančného práva, alebo sa budú na základe trestných rozsudkov v tejto veci domáhať uspokojenia
svojich nárokov hneď v civilnom procese (primerane rozsudok Špecializovaného trestného súdu sp. zn.
3T/4/2013 zo dňa 03.09.2014.)

Krajský súd preskúmaním spisu zistil, že vo všetkých skutkoch žalovanej trestnej činnosti s výnimkou

skutku 3 obžaloby (nebol vyplatený nadmerný odpočet) boli v rámci daňového konania vydané platobné
výmery. Daňové úrady rozhodli vydaním platobných výmerov dňa 27.11.2007 ohľadne 1.skutku, dňa
6.12.2010 ohľadne 2. skutku, dňa 8.6.206 a dňa 6.12.2010 ohľadne 4. skutku, dňa 6.12.2010 ohľadne
5. skutku a o rozhodnutí – vyrubení dane ohľadne 6. skutku svedčí správa Daňového úradu zo dňa
18.5.2011.

Krajský súd zároveň dospel k záveru, že v uvedenej veci neboli splnené zákonné podmienky pre postup
prvostupňového súdu v napadnutom rozsudku, ktorým podľa § 288 ods. 1 Tr.por. odkázal poškodeného
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Zároveň dospel k záveru, že v uvedenom prípade neboli splnené zákonné podmienky ani pre
rozhodnutie podľa § 287 ods.1 Tr. por,, ktorým by uložil povinnosť obžalovanému, resp. obžalovaným
nahradiť škodu poškodenému a neboli splnené zákonné podmienky, aby vôbec súd rozhodoval o tomto
nároku poškodeného.

Krajský súd v súvislosti s výrokom o náhrade škody na základe uplatneného nároku na náhradu škody
Finančným riaditeľstvom SR v daňovej trestnej veci považuje za potrebné poukázať na nasledujúce
skutočnosti, ktoré sú dôležité pri rozhodovaní a majú vplyv na správnosť a zákonnosť rozhodnutia.

Podstatnou skutočnosťou, na ktorú poukazuje poškodený pri uplatňovaní nároku na náhradu škody na

hlavnom pojednávaní po dni 6.8.2024 je práve dátum 6.8.2024, odkedy nadobudla účinnosť novela
Trestného zákona.
Zákonom č. 40/2024 bol novelizovaný zákon č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších právnych predpisov,
a to konkrétne ustanovenie § 124 Tr. zák. tým spôsobom, že do tohto ustanovenia zákonodarca vložil
ďalší odsek 4, podľa ktorého škodou sa na účely tohto zákona rozumie okrem iného aj skrátená,

neodvedená alebo nezaplatená daň, clo alebo poistné, neoprávnene vrátená daň z pridanej hodnoty
alebo spotrebná daň.
Táto škoda predstavuje daňovú povinnosť dlžníka voči štátu.

Krajský súd uvádza, že podľa ustanovenia § 46 ods.1 Tr. por. síce má poškodený právo uplatniť nárok

na náhradu škody, ale túto škodu si musí uplatniť riadne a včas.
Ak však skrátená, neodvedená alebo nezaplatená daň, clo alebo poistné, neoprávnene vrátená daň
z pridanej hodnoty alebo spotrebná daň nebola škodou podľa Trestného zákona, úč. do 6.8.2024,
to znamená v čase prípravného konania, tak potom si poškodený v priebehu tohto konania nemohol
uplatniť zákonným spôsobom nárok na náhradu škody. Ak si poškodený nemohol zákonným spôsobom

uplatniť nárok na náhradu škody v prípravnom konaní, tak logicky si nemohol tento nárok uplatniť
ani na hlavnom pojednávaní. Zákonným spôsobom uplatnený nárok v prípravnom konaní je totiž
nevyhnutnou podmienkou na zákonné uplatnenie na hlavnom pojednávaní a pripustenie poškodeného
s týmto nárokom na hlavné pojednávanie. Ak si tento nárok neuplatnil zákonným spôsobom, tak o tomto
jeho nároku súd nemôže ani rozhodovať, pretože v tom čase si ho uplatnila neoprávnená osoba,

ktorej toto právo v čase uplatnenia nároku nepatrilo. Ak by si tento nárok na hlavnom pojednávaní
uplatnil poškodený už v čase po účinnosti novely Trestného zákona od.6.8.2024, tak rozhodovaniu
o tomto nároku by aj tak bránila vyššie uvedená skutočnosť, t.j. nemožnosť zákonného uplatnenianároku na náhradu škody poškodeným do účinnosti novely Trestného zákona vzhľadom na staré znenie
ustanovenia § 124 Tr. zák. (viď § 256 ods.3,4 Tr. por.).

Zo spisu je zrejmé, že poškodený si vzhľadom na v tom čase platné ustanovenie § 124 Tr. zák., úč.
do 6.8,2024 nemohol uplatniť nárok na náhradu škody v prípravnom konaní a preto o tomto nároku
prvostupňový súd nemal rozhodovať.

Vdruhomradejepresúddôležitéskúmať,čivzhľadomnaustanovenie§256ods.3Tr.por.spoukázaním

na ustanovenie § 46 ods.4 Tr. por. nebolo už o nároku poškodeného rozhodnuté v inom konaní.
Krajský súd zistil, že o nároku poškodeného už bolo rozhodované v daňovom konaní a ďalšie
rozhodovanie v trestnom konaní by bolo duplicitné. V danom prípade vo vzťahu ku vyplatenému
nadmernému odpočtu si daňový úrad v rámci vlastnej právomoci rozhodol o povinnosti vrátiť nadmerný
odpočet. Vzhľadom ku skutočnosti, že o vyplatenom nadmernom odpočte už bolo Daňovým úradom
rozhodnuté v zmysle daňových právnych predpisov (Daňového poriadku) a toto administratívnoprávne

rozhodnutie podlieha prieskumu správneho súdu v zmysle Správneho súdneho poriadku, nebolo možné
o tomto nároku opätovne rozhodovať v rámci adhézneho konania.

Krajský súd uzatvára, že vzhľadom na vyššie uvedené ustanovenie by aj v prípade teoreticky zákonného
uplatnenia nároku na náhradu škody (čo nebolo), nebolo rozhodovanie o tomto nároku správne

a zákonné.

V treťom rade je pre súd dôležité skúmať, či vôbec má poškodený v týchto daňových veciach
zákonný nárok uplatniť si nárok na náhradu škody v prípravnom konaní proti obvinenému a neskôr
na hlavnom pojednávaní proti obžalovanému, keď nie je obvinená, obžalovaná právnická osoba. Je

potrebné totiž rozlišovať medzi fyzickou osobou, ktorá je stíhaná, obžalovaná a právnickou osobou, voči
ktorej má poškodený nárok na plnenie daňovej povinnosti. Je možné, aby fyzická osoba, ako konateľ,
alebo vlastník obchodnej spoločnosti bola obvinená, obžalovaná za daňový trestný čin, avšak daňovú
povinnosť voči poškodenému má právnická osoba.
Z už na inom mieste citovaného ustanovenia § 46 ods.3 Tr. por. vyplýva, že poškodený, ktorý má podľa

zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je tiež
oprávnený navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto
škodu.
Krajský súd poznamenáva, že ak je obvinený, obžalovaný fyzickou osobou a dlžníkom je právnická
osobavtakejtodaňovejveci,takpotompoškodený(podľanovelyTrestnéhozákona)nemápodľazákona

nárok na náhradu škody proti obvinenému – fyzickej osobe. Poškodený má teoreticky nárok na náhradu
škody voči právnickej osobe, ktorá ale nie je obvinená.
Ak nemá poškodený nárok na náhradu škody voči takejto obvinenej fyzickej osobe, tak potom si tento
nárok voči tejto obvinenej osobe ani nemôže uplatňovať podľa § 46 ods.3 Tr. por.
Táto skutočnosť samozrejme nemá žiadny vplyv na priznanie práv poškodeného v trestnom konaní,

avšak bez priznania práva uplatňovať si nárok na náhradu škody.
Na základe toho by mal byť pri výsluchu v prípravnom konaní poškodený aj správne poučený orgánmi
činnými v trestnom konaní.
Ak by si napriek tomu poškodený uplatnil takýto nárok, tak potom by mal súd po otvorení hlavného
pojednávania rozhodnúť o nepripustené takéhoto poškodeného s nárokom na náhradu škody na hlavné

pojednávanie podľa § 256 ods.3 Tr. por.

Z toho vyplýva, že nie je správne a zákonné, aby sa fyzickej osobe ukladala v rámci trestného
konania povinnosť uhradiť škodu - teda dlžnú daňovú povinnosť za právnickú osobu, pretože dlh
právnickej osoby nie je dlhom fyzickej osoby, konajúcej za právnickú osobu. Takýto záver vyplýva napr.

aj z rozhodnutia NS SR sp. zn. 6Tdo 62/2011, podľa ktorého dlh na dani je zákonnou povinnosťou
právnickej osoby, v mene ktorej obvinený konal.
V prípade dane z pridanej hodnoty ide o nárok, ktorý vyplýva priamo zo zákona. Daňovým subjektom,
ktorý má vlastnú daňovú povinnosť a má platiť daň, je právnická osoba (obchodná spoločnosť). Ak totiž
zdaniteľnou osobou a platiteľom DPH pri trestnom čine neodvedenia dane a poistného podľa § 277 Tr.

zák. alebo nezaplatenia dane podľa § 278 Tr. zák. je právnická osoba a trestná zodpovednosť páchateľa
ako jej konateľa sa odvodzuje od ustanovenia § 128 ods. 8 Tr. zák., tak i v prípade, že táto fyzická
osoba nesplnením povinnosti zaplatiť DPH, vyplývajúcej zo zákona pre právnickú osobu naplní skutkovú
podstatu niektorého z uvedených trestných činov, nemožno z toho vyvodiť aj záver, že uvedená zákonnápovinnosť právnickej osoby sa stala povinnosťou alebo osobným záväzkom, resp. dlhom konateľa tejto
právnickej osoby.

Krajský súd uzatvára, že poškodený v takýchto prípadoch nemá zákonný nárok na uplatnenie si nároku
na náhradu škody voči obvinenej, obžalovanej fyzickej osobe.

Vo štvrtom rade je potrebné skúmať, či súd môže v takýchto prípadoch aj v prípade teoretickej možnosti
odkázať poškodeného s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Krajský súd zastáva názor, že nemôže.
Krajský súd v súvislosti s adhéznym konaním, ktoré je súčasťou trestného konania poukazuje
a pripomína, že súd môže odkázať poškodeného s nárokom na náhradu škody na civilný proces len
v tom prípade, ak takýto nárok môže prejednať a rozhodnúť súd v civilnom konaní, to znamená, že
musí ísť o nárok, ktorý by inak podliehal právomoci súdu v zmysle civilných kódexov. Ak sa však jedná
o nárok poškodeného, ktorý vyplýva zo vzťahov, upravených daňovými normami, tak ide o nárok, ktorý

nespadá do právomoci civilného súdu, pretože takéto nároky sa prejednávajú a rozhodujú v správnom
konaní pred príslušným správnym orgánom (napr. v daňovom konaní pred správcom dane).

V prípade škody ako takej, ktorá vzniká štátu pri daňových trestných činoch po zmene právnej úpravy je
zrejmé, že podkladom na jej vznik sú práve daňovoprávne vzťahy medzi štátom (zastúpeným správcom

dane)ainýmsubjektom,ktorévzniklivprostredíverejnéhoprávaaoktorýchspravidlarozhodujesprávny
orgán (správca dane). Až právoplatné rozhodnutie správcu dane možno napadnúť v konaní pred súdom
vrámcisprávnehosúdnictva.Aktedadošlokuškodeprotiprávnymkonanímurčitéhodaňovéhosubjektu,
ktoré napĺňa znaky skutkovej podstaty daňového trestného činu, malo by byť v zásade na správcovi
dane, aby sa s touto skutočnosťou vysporiadal v rámci daňového konania, nakoľko škoda na majetku

Slovenskej republiky vznikla primárne v príčinnej súvislosti s porušením mimotrestnej (daňovej) právnej
úpravy.

V nadväznosti na to krajský súd poukazuje aj na zjednocujúce stanovisko NS SR sp. zn. Tpj 39-60 zo
dňa 29.11.2017, z ktorého o.i. vyplýva, že majetkové nároky štátu, vyplývajúce z predpisov o jednotlivých

druhoch daní, o ktorých vo svojej pôsobnosti prvotne rozhoduje príslušný správny orgán postupom
podľa Daňového poriadku (zákon č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov), vrátane nároku, ktorý
vyplýva z daňovníkom neoprávnene uplatneného nároku na vrátenie zaplatenej dane z pridanej hodnoty
alebo spotrebnej dane, majú administratívnoprávnu povahu a rozhodnutia o nich podliehajú prieskumu
správneho súdu podľa Správneho súdneho poriadku (zákon č. 162/2015 Z. z. v znení zákona č. 88/2017

Z. z.)., pričom súd o ich priznaní nerozhoduje v konaní podľa Civilného sporového poriadku - zákon č.
160/2015 Z. z. v znení zákona č. 87/2017 Z. z., nakoľko nejde o vec patriacu do pôsobnosti súdov.

Aj keď je toto stanovisko z roku z roku 2017, tak je aktuálne pri rozhodovaní o nároku poškodeného o.i.
aj vzhľadom na čas prípravného konania, kedy daňová škoda podľa novely Trestného zákona nebola

škodou.

Krajský súd uzatvára, že prvostupňový súd nemôže v takýchto prípadoch odkázať poškodeného
s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

S poukázaním na vyššie uvedené krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.