Uznesenie – Sloboda a ľudská dôstojnosť… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 11, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/94/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3522010436
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Dunčko
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3522010436.4

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Dunčka a sudcov JUDr.
Michala Eliaša a JUDr. Miroslavy Šibíkovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 11. decembra 2025
prejednal odvolania obžalovaných 1/ A. B.,
nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D., E. XX/XX, t. č. na slobode,
a 2/ A. F., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom A. A., t. č.

vo výkone väzby v ÚVV Leopoldov v inej veci, ktoré podali proti rozsudku Okresného súdu Trenčín sp.
zn. NM-15T/102/2022 zo dňa 17.06.2025 a takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolania obžalovaných A. B. a A. F. zamietajú, pretože nie sú dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

RozsudkomOkresnéhosúduTrenčínsp.zn.NM-15T/102/2022zodňa17.06.2025(ďalejlen„napadnutý
rozsudok“) bolo rozhodnuté nasledovne (citácie):

Obžalovaní:

1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.,
trvale bytom B. D. XXX, prechodne bytom D., E. XX, t. č. vo výkone väzby v inej trestnej veci,

2/ A. F., nar. XX.X.XXXX v A.,
trvale bytom A., prechodne A., C. XXX/X, na slobode,

sú vinní, že

po vzájomnej dohode v čase od 00.30 hod. do 00.45 hod. dňa 04.05.2022 G. C. nájdenou drevenou

palicou vylomil uzamykací mechanizmus, pričom A. F. rukou ťahal visiaci zámok s petlicou na
vchodových dverách do hospodárskej budovy prislúchajúcej k rodinnému domu č. XXX v obci H.,
zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, následne všetci traja vstúpili do vnútorných priestorov tejto
hospodárskej budovy, odkiaľ odcudzili 1 ks elektrickú brúsku Sl M-KZ5-125B, tmavej zeleno-modrej
farby, 860W a 1 ks Mini kompresor, zn. Ultimate Speed, typu UMK 10 Al, červenej farby s manometrom
a napájaním 12V do auto zásuvky, čím vlastníkovi uvedených vecí poškodenému I. A. J. spôsobili škodu

odcudzením vecí a poškodením dverí v celkovej výške 35,- Eur,

teda

-spoločnýmkonanímneoprávnenevniklidoobydliainéhoačinspáchalizávažnejšímspôsobomkonania
- vlámaním a najmenej s dvoma osobami,

čím spáchali- prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno c) Trestného
zákona v znení zákona č. 40/2024 Z. z. (ďalej len „Trestný zákon“)

s poukazom na § 138 písmeno e) Trestného zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20
Trestného zákona.

Za to sa
odsudzujú

Obžalovaný A. B.

podľa§194odsek2Trestnéhozákona,§42odsek1Trestnéhozákona,§38odsek1,odsek2Trestného
zákona, § 36 písmeno l), písmeno k) Trestného zákona, § 37 písmeno h), m) Trestného zákona a § 39
odsek 5 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody

vo výmere 9 (deväť) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona súd obžalovaného zaraďuje
pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti spočívajúci
v zákaze riadiť motorové vozidlá každého druhu vo výmere 5 (päť) rokov.

Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona sa zrušuje výrok o treste uložený obžalovanému A. B.
Trestným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 12.07.2022, sp. zn. 0T/55/2022,

doručený obžalovanému dňa 22.07.2022, právoplatný dňa 22.07.2022, ktorým bol obvinenému uložený
podmienečný trest odňatia slobody vo výmere
1 rok so skúšobnou dobou 4 roky a trestnom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu vo
výmere 5 rokov, povinnosťou zamestnať sa alebo sa preukázateľne uchádzať
o zamestnanie, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom

na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Obžalovaný A. F.

podľa§194odsek2Trestnéhozákona,§42odsek1Trestnéhozákona,§38odsek1,odsek2Trestného

zákona, § 36 písmeno l) Trestného zákona, § 37 písmeno h), m) Trestného zákona a § 39 odsek 5
Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere
9 (deväť) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona súd obžalovaného zaraďuje

pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti spočívajúci
v zákaze riadiť motorové vozidlá každého druhu vo výmere 4 (štyri) roky.

Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona sa zrušuje výrok o treste uložený obžalovanému A. F. Trestným
rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 22.09.2023, sp. zn. 0T/194/2023, doručený
obžalovanému dňa 22.09.2023, právoplatný dňa 04.10.2023, ktorým bol obžalovanému podmienečný
trest odňatia slobody vo výmere 1 rok
so skúšobnou dobou 2 roky a trestnom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu vo výmere

4 roky, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu,
ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho obžalovaní A. B. i A. F. napadli odvolaniami.
Obžalovaný A. B. zahlásil odvolanie priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení

tohto rozsudku, a to voči výroku o treste. Obžalovaný A. F. podal odvolanie v zákonnej lehote a taktiež
voči výroku o treste.Obžalovaný A. B. v písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom obhajcu uviedol, že s poukazom
na ustanovenie § 42 ods. 1 Tr. zák. bol súdom prvého stupňa napadnutým rozsudkom odsúdený
pre skutok spáchaný dňa 04.05.2022, pričom je potrebné poukázať, že v konaniach vedených proti

nemu na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. 0T/55/2022, 0T/77/2022, 0T/83/2022 a
0T/5/2023 boli vydané odsudzujúce rozhodnutia po spáchaní tohto skutku. Je toho názoru, že všetky
tieto rozhodnutia mali byť zrušené pri ukladaní trestu v prejednávanej trestnej veci, resp. mali byť
zohľadnené uložené, resp. vykonané tresty v týchto jeho iných trestných veciach. Skutočnosť, že súd
prvého stupňa takto nepostupoval, má za následok jeho nezákonné potrestanie. Má tiež za to, že súd

prvého stupňa nedostatočným spôsobom odôvodnil nemožnosť uloženia súhrnného trestu vo vzťahu
k týmto jeho iným trestným veciam. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, aby
zodpovedal zásadám ukladania súhrnného trestu.

Obžalovaný A. B. svoje odvolanie písomne odôvodnil aj sám. Uviedol, že nesúhlasí s napadnutým
rozsudkom. Súd prvého stupňa sa absolútne nezaoberal novelizáciou Trestného zákona, keď mu uložil

súhrnný trest, ktorý sa už ukladať nemá. Súd prvého stupňa mu mal zarátať odpykané tresty a logicky
upustiť od potrestania. Napokon uviedol, že v roku 2022 uhradil poškodenému škodu.

Obžalovaný A. F. v písomných dôvodoch odvolania uviedol len to, že sa odvoláva voči výške trestu
a nesúhlasí s napadnutým rozsudkom.

K odvolaniam obžalovaných sa písomne vyjadril prokurátor. Uviedol aj nasledovné (citácie):

Čo sa týka trestu uloženého obžalovaným A. B. a A. F., tak pri rozhodovaní o určovaní druhu a výmery
trestu súd prihliadol na stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, mieru zavinenia, pohnútky, osoby

páchateľov, na okolnosti,
za ktorých došlo k spáchaniu trestného činu, ale aj na účel trestu a na možnosti ich nápravy.

Z hľadiska motívu a pohnútok v prípade obžalovaných nešlo o neoprávnený vstup
do obydlia len pre potešenie, ale skutočným dôvodom pre neoprávnený vstupu do obydlia iného bol

zištný cieľ, a to odcudziť veci, ku ktorým nemajú žiadne vlastnícke právo, zmocniť sa ich a naložiť s nimi
vo vlastný prospech a na škodu iného. V tomto kontexte je potrebné posudzovať povahu konania oboch
obžalovaných aj z hľadiska ukladania trestu.

Súdpriznalobomobžalovanýmpoľahčujúcuokolnosťpodľa§36písm.l)Trestnéhozákonavzhľadomna

vyhlásenie viny a oľutovanie skutku. A. B. priznal aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. k) Trestného
zákona, nakoľko vyjadrením poškodeného a poštovým poukazom zo dňa 15.08.2022 je preukázané, že
obžalovaný A. B. spôsobenú škodu v celom rozsahu uhradil.

Súd u každého obžalovaného zistil po dve priťažujúce okolnosti. Prvou je priťažujúca okolnosť podľa §

37 písmeno h) Trestného zákona (spáchanie viac trestných činov).

Pri ukladaní trestu u A. B. súd I. inštancie poukazuje na odpis z registra trestov obžalovaného A. B.,
z ktorého vyplýva, že bol doposiaľ 12-krát odsúdený pre rôznorodú úmyselnú tresnú činnosť a výpis
Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR, z ktorého vyplýva, že bol 8-krát postihnutý za

priestupok.

Prichádza u neho do úvahy uloženie súhrnného nepodmienečného trestu odňatia slobody podľa § 42
Trestného zákona, pretože stíhaný trestný čin spáchal obžalovaný skôr (04.05.2022), ako bol súdom
prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin (vo veci sp. zn. 0T/55/2022).

Vo veci Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom súdu sp. zn. 0T/55/2022 bol vydaný trestný rozkaz
dňa 12.07.2022, ktorý prevzal obžalovaný dňa 12.07.2022. Týmto dňom nastali účinky odsudzujúceho
rozsudku. Obžalovaný teda spáchal stíhaný trestný čin pred 12.07.2022.

Vo vzťahu k odsúdeniam Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom vo veci

sp. zn. 0T/77/2022, sp. zn. 0T/83/2022 a sp. zn. 0T/5/2023 neprichádza do úvahy uloženie súhrnného
trestu, pretože v týchto prípadoch ide o recidívu trestnej činnosti marenia výkonu úradného rozhodnutia,
keď všetky trestné činy boli spáchané až po právoplatnosti trestného rozkazu Okresného súdu Nové
Mesto nad Váhom zo dňa 12.07.2022, sp. zn. 0T/55/2022.Súd I. stupňa na účely rozhodovania o treste oboznámil aj pripojené trestné spisy
asúdnerozhodnutiasp.zn.0T/77/2022,sp.zn.0T/83/2022asp.zn.0T/5/2023acelkomsprávnedospel

k záveru, že u obžalovaného A. B. prichádza do úvahy uloženie súhrnného trestu len vo vzťahu k veci
vedenej pod sp. zn. 0T/55/2022.

S vyššie uvedeným názorom súdu sa stotožňujem a k odvolacím námietkam uvádzam, že v prípade
všetkých ďalších skutkov, ktoré boli spáchané po 12.07.2022, a na ktoré obžalovaný poukazuje vo

svojom odvolaní, sa jedná o recidívu V prípade recidívy nemožno ukladať súhrnný trest a ani upustiť od
jeho uloženia a teda nemohlo dôjsť k uloženiu takéhoto trestu aj vo vzťahu k týmto odsúdeniam. Vyššie
uvedenú úvahu a názor súd riadne odôvodnil a uviedol, aj s poukazom na oboznámené vyšetrovacie
spisy, prečo nemožno v súvislosti
s týmito odsúdeniami ukladať súhrnný trest.

Súd z uvedených dôvodov dospel k záveru o potrebe ukladať obžalovanému súhrnný trest odňatia
slobody, a to ako trest nepodmienečný vzhľadom na tresnú minulosť obžalovaného. Iné, miernejšie,
druhy trestov u obžalovaného nie je možné uložiť s poukazom na to, že doterajšie odsúdenia nesplnili
svoj prevýchovný účel a nezabránili obžalovanému
v páchaní ďalšej trestnej činnosti.

Súd ukladal obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 9 mesiacov podľa trestnej sadzby
za trestný čin najprísnejšie trestný zo zbiehajúcich sa trestných činov,
t. j. prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. c) Trestného zákona,
za ktorý ustanovuje zákon trest odňatia slobody 1 rok až 5 rokov. Súd znížil trest odňatia slobody pod

dolnú hranicu trestnej sadzby podľa § 39 ods. 5 Trestného zákona
s prihliadnutím na vyhlásenie viny obžalovaným.

Pri ukladaní trestu u A. F. súd I. inštancie poukazuje na odpis z registra trestov obžalovaného A. F.,
z ktorého vyplýva, že bol doposiaľ 8-krát odsúdený pre rôznorodú úmyselnú tresnú činnosť, z ktorého

vyplýva, že bol 12-krát postihnutý
za priestupok.

Prichádza u neho do úvahy tiež uloženie súhrnného nepodmienečného trestu odňatia slobody podľa §
42 Trestného zákona, pretože stíhaný trestný čin obžalovaný spáchal skôr (04.05.2022), ako bol súdom

prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin (vo veci sp. zn. 0T/194/2023).

Vo veci Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom súdu sp. zn. 0T/134/2023 bol vydaný trestný rozkaz
dňa 22.09.2023, ktorý prevzal obžalovaný dňa 22 09.2023. Týmto dňom nastali účinky odsudzujúceho
rozsudku. Obžalovaný teda spáchal stíhaný trestný čin

pred 22.09.2023.

Súd z uvedených dôvodov dospel k záveru o potrebe ukladať obžalovanému súhrnný trest odňatia
slobody a s poukazom na jeho trestnú minulosť ako trest nepodmienečný.

Súd ukladal obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 9 mesiacov podľa trestnej sadzby
za trestný čin najprísnejšie trestný zo zbiehajúcich sa trestných činov,
t. j. prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. c) Trestného zákona,
za ktorý ustanovuje zákon trest odňatia slobody 1 rok až 5 rokov. Súd znížil trest odňatia slobody pod
dolnú hranicu trestnej sadzby podľa § 39 ods. 5 Trestného zákona

s prihliadnutím na vyhlásenie viny obžalovaným.

Predmetný rozsudok preto považujem vo výroku o treste u A. B.
a vo výroku o treste u A. F. za zákonný, dostatočne odôvodnený a tresty v ňom uložené obžalovaným
za primerané, pričom zdôrazňujem, že s poukazom na § 39 ods. 5 Trestného zákona boli oba tresty

mimoriadne znížené o 1/3-inu pod spodnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne podľa § 319 Trestného poriadku
odvolania obžalovaných A. B. a A. F. ako nedôvodné zamietol.Verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného A. B., avšak pri splnení všetkých
zákonných podmienok uvedených v ustanoveniach § 293 ods. 5, ods. 6 Tr. por., keď upovedomenie

o verejnom zasadnutí, v ktorom bol poučený o možnosti konania verejného zasadnutia bez jeho
prítomnosti alebo za podmienok uvedených v § 292 ods. 5 Tr. por., mu bolo doručené (fikciou) dňa
03.12.2025 na adresu, ktorú určil v tomto trestnom konaní ako adresu na doručovanie písomností,
pričom vyžiadaním si aktuálnej lustrácie v ZVJS odvolací súd nezistil, že by obžalovaný v čase konania
verejného zasadnutia bol vo väzbe či vo výkone trestu odňatia slobody, a zároveň nešlo o trestný čin,

na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje desať rokov.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaniach v rámci konečného návrhu:
· Prítomná prokurátorka krajskej prokuratúry uviedla: „V celom rozsahu sa pridržiavam písomného
vyjadrenia podriadeného prokurátora k odvolaniam obžalovaných 1/ a 2/, ako aj konečného návrhu v
ňom uvedeného.“.

· Obhajkyňa obžalovaného A. F. uviedla: „Obžalovaný A. F. považuje trest uložený napadnutým
rozsudkom za neprimeraný vzhľadom na charakter spáchanej trestnej činnosti. Obžalovaný sa
k spáchaniu skutku priznal a na súde prvého stupňa dal vyhlásenie o vine. Súd prvého stupňa
nedostatočne odôvodnil prečo ukladal obžalovanému súhrnný trest len vo vzťahu k odsúdeniu sp. zn.
0T/194/2023. Skutkom bolo spôsobená škoda 35,- €. Od spáchania skutku uplynula už doba 3 a pol

roka. Z hľadiska účelu trestu máme za to, že súd prvého stupňa u obžalovaného uprednostnil represiu
pred prevenciou. Máme za to, že účel trestu by bolo možné naplniť aj uložením iného alternatívneho
trestu, napr. trestu povinnej práce, počas výkonu ktorého by obžalovaný mohol získať pracovné návyky,
zaradiť sa
do pracovného života a už nepáchať trestnú činnosť. Alternatívne navrhujeme, aby odvolací súd upustil

od uloženia súhrnného trestu, pretože skôr uložený trest je možné považovať za dostatočný.“.
· Obžalovaný A. F. uviedol: „S konečným návrhom svojej obhajkyne súhlasím. Opätovne ľutujem
spáchanie trestného činu.“.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac najskôr dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr.

por., na podklade podaných odvolaní podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku (o trestoch), ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo.
Svoju prieskumnú povinnosť zameral aj na prípadné chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe tohto svojho postupu dospel k záveru, že odvolania obžalovaných
A. B. a A. F. nie sú dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu prvého stupňa, v tomto
smere nebola v odvolaniach vytýkaná žiadna chyba a odvolací súd nezistil sám také chyby, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Výrok o vine urobil súd prvého stupňa po tom, čo postupom podľa § 257 Tr. por. prijal vyhlásenia
obžalovaných A. B. a A. F. o tom, že sú vinní
zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

Pokiaľ ide o výroky o trestoch, súd prvého stupňa ich odôvodnil nasledovne (citácie):

Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd prihliadol na stupeň závažnosti spáchaného trestného činu,
mieru zavinenia, pohnútky, osobu páchateľa, na okolnosti, za ktorých došlo
k spáchaniu trestného činu, ale aj na účel trestu a na možnosti jeho nápravy.

Z hľadiska motívu a pohnútok v prípade obžalovaných nešlo o neoprávnený vstup
do obydlia len pre potešenie, ale skutočným dôvodom pre neoprávnený vstupu do obydlia iného bol
zištný cieľ, a to odcudziť veci, ku ktorým nemajú žiadne vlastnícke právo, zmocniť sa ich a naložiť s nimi
vo vlastný prospech a na škodu iného. V tomto kontexte je potrebné posudzovať povahu konania oboch
obžalovaných aj z hľadiska ukladania trestu.

Súdpriznalobomobžalovanýmpoľahčujúcuokolnosťpodľa§36písmenol)Trestnéhozákonavzhľadom
na vyhlásenie viny a oľutovanie skutku. Vyhlásenie viny obžalovanými v zmysle § 257 Trestného
poriadku prokurátor navrhol prijať a po splnení zákonných podmienok ho súd prijal. Súd priznal
obžalovanémuA.B.poľahčujúcuokolnosťpodľa§36písmenok)Trestnéhozákona,nakoľkovyjadrenímpoškodeného a poštovým poukazom zo dňa 15.08.2022 je preukázané, že obžalovaný A. B. spôsobenú
škodu v celom rozsahu uhradil. Iné poľahčujúce okolnosti súd nezistil.

Súd u každého obžalovaného zistil po dve priťažujúce okolnosti. Prvou je priťažujúca okolnosť podľa §
37 písmeno h) Trestného zákona (spáchanie viac trestných činov), nakoľko súd ukladal súhrnný trest
za rôznorodú zbiehajúcu sa trestnú činnosť. V prípade obžalovaného A. B. ide o zbiehajúcu sa trestnú
činnosť marenia výkonu úradného rozhodnutia v konaní Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp.
zn. 0T/55/2022 so stíhanou trestnou činnosťou. V prípade obžalovaného A. F. ide o zbiehajúcu sa trestnú

činnosť marenia výkonu úradného rozhodnutia v konaní sp. zn. Okresného súdu Trenčín 0T/194/2023 so
stíhanou trestnou činnosťou skutkom. Druhou priťažujúcou okolnosťou je okolnosť podľa § 37 písmeno
m) Trestného zákona - predchádzajúce odsúdenia.

Obžalovaný A. B. bol doposiaľ 12-krát súdne trestaný, pričom
pred spáchaním trestného činu bol opakovane súdne trestaný pre majetkovú trestnú činnosť,

a to pre trestný čin krádeže, napr. v trestných veciach Okresného súdu Nové Mesto
nad Váhom pod sp. zn. 15T/1/2018, sp. zn. 15T/26/2018, sp. zn. 1T/64/2018,
sp. zn. 15T/62/2019 a sp. zn. 1T/53/2018, ako aj pre trestný čin porušovania domovej slobody v trestnej
veciOkresnéhosúduNovéMestonadVáhompodsp.zn.1T/23/2021,pričomužmuzatoboliopakovane
ukladané aj nepodmienečné tresty, ktoré vykonal. Uvedené odsúdenia, resp. tresty, nemá zahladené.

Na uvedené odsúdenia preto bolo potrebné zo strany súdu prihliadnuť ako na priťažujúcu okolnosť podľa
§ 37 písmeno m) Trestného zákona.

Obžalovaný A. F. bol doposiaľ 8-krát súdne trestaný, pričom bol
pred spáchaním trestného činu opakovane súdne trestaný pre majetkovú trestnú činnosť,

a to pre trestný čin krádeže, napr. v trestných veciach Okresného súdu Nové Mesto
nad Váhom pod sp. zn. 1T/40/2013, sp. zn. 1T/69/2019 a sp. zn. 1T/29/2021, ako aj pre trestný čin
lúpeže v trestnej veci Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. 1T/200/2013, pričom mu už
boli opakovane ukladané aj nepodmienečné tresty. Uvedené odsúdenia,
resp. tresty, nemá zahladené. Na uvedené odsúdenia preto bolo potrebné zo strany súdu prihliadnuť

ako na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona.

U obžalovaného A. B. sú poľahčujúce okolnosti a priťažujúce okolnosti vyrovnané.

U obžalovaného A. F. prevažujú priťažujúce okolnosti.

U obžalovaného A. B. prichádza do úvahy uloženie súhrnného nepodmienečného trestu odňatia slobody
podľa § 42 Trestného zákona, pretože stíhaný trestný čin spáchal obžalovaný skôr (04.05.2022), ako
bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin (vo veci sp. zn.
0T/55/2022). Za odsudzujúci rozsudok je potrebné v zmysle platnej judikatúry považovať aj trestný

rozkaz, pretože dňom doručenia trestného rozkazu nastali účinky odsudzujúceho rozsudku (§ 353 odsek
8 Trestného poriadku).

Vo veci Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom súdu sp. zn. 0T/55/2022 bol vydaný trestný rozkaz
dňa 12.07.2022, ktorý prevzal obžalovaný dňa 12.07.2022. Týmto dňom nastali účinky odsudzujúceho

rozsudku. Obžalovaný teda spáchal stíhaný trestný čin
pred 12.07.2022.

Vo vzťahu k odsúdeniam Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom vo veci
sp. zn. 0T/77/2022, sp. zn. 0T/83/2022 a sp. zn. 0T/5/2023 neprichádza do úvahy uloženie súhrnného

trestu, pretože v týchto prípadoch ide o recidívu trestnej činnosti marenia výkonu úradného rozhodnutia,
keď všetky trestné činy boli spáchané až po právoplatnosti trestného rozkazu Okresného súdu Nové
Mesto nad Váhom zo dňa 12.07.2022, sp. zn. 0T/55/2022.

Súd z uvedených dôvodov dospel k záveru o potrebe ukladať obžalovanému súhrnný trest odňatia

slobody, a to ako trest nepodmienečný vzhľadom na tresnú minulosť obžalovaného. Popri tom nie je
bez významu, že obžalovaný sa dopustil stíhaného trestného činu po tom, čo bol za rovnaký trestný čin
odsúdený v trestnej veci vedenej Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. 1T/23/2021 na
nepodmienečný trest odňatia slobody12 mesiacov so zaradením pre výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia, ktorý vykonal
dňa 11.11.2021. Stíhaného trestného činu sa dopustil s odstupom približne
5 mesiacov. Následne sa dopustil 10.07.2022 marenia výkonu úradného rozhodnutia, za ktoré bol

odsúdený v konaní vedenom pod sp. zn. 0T/55/2022. Iné, miernejšie, druhy trestov
u obžalovaného nie je možné uložiť s poukazom na to, že doterajšie odsúdenia nesplnili svoj
prevýchovný účel a nezabránili obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti. Uvedený záver je
podporený odsúdeniami Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom vo veci
sp. zn. 0T/77/2022, sp. zn. 0T/83/2022 a sp. zn. 0T/5/2023. V uvedených prípadoch bol opakovane

odsúdený na samostatné nepodmienečné tresty odňatia slobody za prečiny marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona. Uvedené odsúdenia svedčia o absencii
akejkoľvek sebareflexie obžalovaného vo vzťahu
k svojmu správaniu a jeho dôsledkom. V prípade obžalovaného ide o recidívu trestnej činnosti. Napriek
tomu, že dodržiavanie zákonov je ľudským bytostiam vštepované už
od kolísky, z vykonaného dokazovania vyplýva, že táto úloha u obžalovaného nebola úspešne

zavŕšená v rámci jeho ontogenetickej socializácie v procese etablovania bežného právneho vedomia. U
obžalovaného ide o osobu s výraznými sklonmi k ostentatívnej ignorácii záujmov chránených Trestným
zákonom, príkazov a povinností, ukladaných normatívnymi alebo individuálnymi právnymi aktmi, čo
nepriamo dokazuje fakt, že vo veku 26 rokov je dvanásťkrát súdne trestaný. Ak v rannej fáze jeho života
v procese socializácie a edukácie mu nebolo vštepené rodinou, školou a jeho okolím, že protiprávne

konanie má v sebe zakotvené konzekvencie /dôsledky/, môže nasledovať trest, po vykonaní niekoľkých
nepodmienečných trestov mu musí byť táto základná axioma zrejmá a má sa ňou riadiť. Ak nie logicky,
musí počítať s trestom. V prípade obžalovaného ide o jednoznačne pravú recidívu, keď sa opakovane
dopúšťal po právoplatnosti posledného odsúdenia (Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom sp. zn.
1T/23/2021) a prepustení z tohto výkonu trestu opätovne úmyselnej trestnej činnosti zo zištného dôvodu

opätovne porušujúc záujmy chránené Trestným zákonom.

Súd ukladal obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 9 mesiacov podľa trestnej sadzby
za trestný čin najprísnejšie trestný zo zbiehajúcich sa trestných činov, ktorým je prečin porušovania
domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno c) Trestného zákona, za ktorý

ustanovujezákontrestodňatiaslobody1rokaž5rokov(zaprečinmareniavýkonuúradnéhorozhodnutia
zákon ustanovuje v § 348 odsek 1 trest odňatia slobody do 2 rokov trestu odňatia slobody). Súd
znížil trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby podľa § 39 odsek 5 Trestného zákona
s prihliadnutím na vyhlásenie viny obžalovaným. Súčasne súd zrušil výrok o predchádzajúcom treste
odňatia slobody uložený obžalovanému trestným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom

sp. zn. 0T/55/2022 ako aj nadväzujúce tresty. Podľa § 42 Trestného zákona došlo aj k zrušeniu trestu
zákazu činnosti, preto súd v súlade s § 42 ods. 2 Trestného zákona v rámci súhrnného trestu ukladal aj
trest zákazu činnosti podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona spočívajúci v zákaze riadiť motorové
vozidlá každého druhu vo výmere 5 rokov.

V otázke schopnosti obžalovaného dodržiavať právny poriadok a o jeho schopnosti viesť riadny život už
bez páchania ďalšej trestnej činnosti dospel súd k negatívnemu záveru
a záveru, že v jeho prípade preventívna funkcia trestu neplní svoj účel a preto do popredia vystupuje
skôr represívny charakter trestu.

Za tejto situácie súd dospel k záveru, že súhrnný trest odňatia slobody vo výmere
9 mesiacov je dôvodný.

Na výkon takto uloženého trestu súd zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, pretože

v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol opakovane vo výkone trestu odňatia
slobody, ktoré mu boli uložené pre úmyselné trestné činy. Pre iné jeho zaradenie súd nezistil splnenie
zákonných podmienok (§ 48 odsek 4 Trestného zákona).

U obžalovaného A. F. prichádza do úvahy tiež uloženie súhrnného nepodmienečného trestu odňatia

slobodypodľa§42Trestnéhozákona,pretožestíhanýtrestnýčinobžalovanýspáchalskôr(04.05.2022),
ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin (vo veci sp. zn.
0T/194/2023). Za odsudzujúci rozsudok je potrebné v zmysle platnej judikatúry považovať aj trestnýrozkaz, pretože dňom doručenia trestného rozkazu nastali účinky odsudzujúceho rozsudku (§ 353 odsek
8 Trestného poriadku).

Vo veci Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom súdu sp. zn. 0T/134/2023 bol vydaný trestný rozkaz
dňa 22.09.2023, ktorý prevzal obžalovaný dňa 22.09.2023. Týmto dňom nastali účinky odsudzujúceho
rozsudku. Obžalovaný teda spáchal stíhaný trestný čin
pred 22.09.2023.

Súd z uvedených dôvodov dospel k záveru o potrebe ukladať obžalovanému súhrnný trest odňatia
slobody a s poukazom na jeho trestnú minulosť ako trest nepodmienečný.
U obžalovaného ide o osobu so sklonmi k ignorácii záujmov chránených Trestným zákonom, príkazov
a povinností, ukladaných normatívnymi alebo individuálnymi právnymi aktmi, čo potvrdzujú doterajšie
odsúdenia, ktoré neviedli k jeho náprave. V prípade obžalovaného ide
o jednoznačne pravú recidívu, keď sa opakovane dopúšťal po právoplatnosti odsúdenia Okresným

súdom Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 1T/69/2019 za trestný čin krádeže, z ktorého bol prepustený
dňa 17.12.2021, opätovne úmyselnej trestnej činnosti zo zištného dôvodu opätovne porušujúc záujmy
chránené Trestným zákonom.

Súd ukladal obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 9 mesiacov podľa trestnej sadzby

za trestný čin najprísnejšie trestný zo zbiehajúcich sa trestných činov, ktorým je prečin porušovania
domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno c) Trestného zákona, za ktorý
ustanovujezákontrestodňatiaslobody1rokaž5rokov(zaprečinmareniavýkonuúradnéhorozhodnutia
zákon ustanovuje v § 348 odsek 1 trest odňatia slobody do 2 rokov trestu odňatia slobody). Súd
znížil trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby podľa § 39 odsek 5 Trestného zákona

s prihliadnutím na vyhlásenie viny obžalovaným. Súčasne súd zrušil výrok o predchádzajúcom treste
odňatia slobody uložený obžalovanému trestným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom
sp. zn. 0T/194/2023 ako
aj nadväzujúce tresty. Podľa § 42 Trestného zákona došlo aj k zrušeniu trestu zákazu činnosti, preto
súd v súlade s § 42 ods. 2 Trestného zákona v rámci súhrnného trestu ukladal aj trest zákazu činnosti

podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona spočívajúci v zákaze riadiť motorové vozidlá každého
druhu vo výmere 4 roky.

U obžalovaného A. F. vo vzťahu k odsúdeniu rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp.
zn. 1T/29/2021 zo dňa 14.06.2022 neprichádza do úvahy súhrnný trest z dôvodu, že podľa obsahu

spisu vyhláseniu rozsudku predchádzalo dňa 20.05.2021 vydanie v označenej veci trestného rozkazu,
ktorý bol doručený obžalovanému A. F. dňa 07.06.2021 (následne podal v zákonnej lehote odpor).
Dňom doručenia tohto trestného rozkazu v zmysle § 353 odsek 8 Trestného poriadku nastali účinky
odsudzujúceho rozsudku. Až po doručení tohto trestného rozkazu obžalovaný spáchal dňa 04.05.2022
stíhaný trestný čin. Preto v jeho prípade ide o tzv. nepravú recidívu, trestný čin spáchaný

po vyhlásení neprávoplatného rozsudku/trestného rozkazu. Uvedený rozsudok tak nie je prvým
odsudzujúcim rozhodnutím v zmysle § 42 Trestného zákona. Je ním až odsúdenie trestným rozkazom
sp. zn. 0T/194/2023.

V otázke schopnosti obžalovaného A. F. dodržiavať právny poriadok

a o jeho schopnosti viesť riadny život už bez páchania ďalšej trestnej činnosti dospel súd
k rovnako negatívnemu záveru ako u obžalovaného A. B., že v jeho prípade preventívna funkcia trestu
neplní svoj účel a preto do popredia vystupuje skôr represívny charakter trestu.

Za tejto situácie súd dospel k záveru, že súhrnný trest odňatia slobody vo výmere

9 mesiacov je dôvodný.

Na výkon takto uloženého trestu súd zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, pretože
v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol opakovane vo výkone trestu odňatia

slobody, ktoré mu boli uložené pre úmyselné trestné činy. Pre iné jeho zaradenie súd nezistil splnenie
zákonných podmienok (§ 48 odsek 4 Trestného zákona).Súd je presvedčený, že uložený nepodmienečný úhrnný trest odňatia je trestom primeraným, vzhľadom
na osobu obžalovaného, osobné pomery a okolnosti trestného činu, ako aj z hľadiska generálnej a
individuálnej prevencie. Súčasne je súd toho názoru, že druh

a výmera trestu dostatočne vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

S vyššie citovaným odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa v časti napadnutých výrokov o
trestoch sa odvolací súd v zásade aj stotožnil a v zmysle jednoty rozhodnutí súdov prvého a druhého
stupňa dodáva nasledovné:

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že nepodmienečné tresty odňatia slobody vo
výmere 9 mesiacov boli obidvom obžalovaným súdom prvého stupňa uložené v súlade so zákonnými
ustanoveniami uvedenými vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a nemožno ich považovať za
neprimerane prísne tak, ako to má na mysli ustanovenie § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por., a to ani vo vzťahu
k ich výmere, najmä z pohľadu negatívneho hodnotenia obidvoch obžalovaných a predchádzajúceho

spôsobu ich života. Aj podľa názoru odvolacieho súdu takto uložené tresty môžu zabezpečiť ochranu
spoločnosti pred nimi ako páchateľmi tým, že im najmä zabránia v páchaní ďalšej trestnej činnosti a
súčasneinýchodradiaodpáchaniatrestnýchčinov.Lentaktouloženétrestyzároveňdostatočnevyjadria
aj ich morálne odsúdenie spoločnosťou.

K podstatnej odvolacej námietke obidvoch obžalovaných, v zmysle ktorej súd prvého stupňa
v napadnutom rozsudku nedostatočne odôvodnil, prečo každému z nich uložil súhrnný trest len vo
vzťahu k jednému ich skoršiemu odsúdeniu, odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa uložil obidvom
obžalovaným správne súhrnné tresty, a to s použitím § 42 ods. 1 Tr. zák. (a § 41 ods. 1 Tr. zák.).

Podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom
prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa
zásad na uloženie úhrnného trestu.

Súhrnný trest sa uloží iba v prípade viacčinného súbehu trestných činov, a to len vtedy, ak páchateľ

bol za časť retrospektívne sa zbiehajúcej trestnej činnosti už skôr právoplatne odsúdený a ak možno
na takéto odsúdenie prihliadať. Súd teda páchateľa odsudzuje na súhrnný trest za trestný čin, ktorý
spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin.
Skorší odsudzujúci rozsudok za iný trestný čin páchateľa musí byť právoplatný. Súhrnný trest nastupuje
namiesto úhrnného trestu, ktorý by bol inak páchateľovi uložený, ak by sa o všetkých zbiehajúcich

trestných činoch rozhodovalo v spoločnom konaní. Ustanovenie o súhrnnom treste sa nepoužije, ak
skoršie odsúdenie je takej povahy, že sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený alebo ak skorší
rozsudok bol vydaný súdom iného členského štátu Európskej únie (§ 42 ods. 3 Tr. zák.).

Odsudzujúcim rozsudkom súdu prvého stupňa za iný trestný čin sa v zmysle § 42 ods. 1 Tr. zák. rozumie

prvý odsudzujúci rozsudok za iný trestný čin, bez ohľadu na to, že
v riadnom či mimoriadnom opravnom konaní bol zrušený, pokiaľ sa toto opravné konanie skončilo
právoplatným odsúdením páchateľa. Rovnakú povahu ako odsudzujúci rozsudok má aj trestný rozkaz.
Účinky spojené s vyhlásením rozsudku nastávajú až doručením trestného rozkazu obvinenému.

Vzhľadom k vyššie uvedenému odvolací súd taktiež poukazuje na súdnu prax v tom smere, že ak
z okolnosti prejednávaného prípadu a z prechádzajúcich odsúdení obžalovaného vyplýva potreba
uloženia súhrnného trestu, je súd povinný na hlavnom pojednávaní vykonať dokazovanie prečítaním
podstatného obsahu spisov o predchádzajúcich odsúdeniach, aby aj negatívny záver súdu o tom,
že súhrnný trest nemožno uložiť, mal oporu vo vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní a

nevychádzal len zo všeobecných odborných znalostí
aúvahsúdu(R55/2013).Súdprvéhostupňapostupovalvsúladestoutosúdnoupraxou,keďnahlavnom
pojednávaní v rámci dokazovania oboznámil aj podstatné časti pripojených spisov v iných trestnýchveciach obidvoch obžalovaných (vedených pod sp. zn. 1T/29/2021, 0T/83/2022, 0T/5/2023, 0T/77/2022,
0T/55/2022 a 0T/194/2023).

V prípade obžalovaného A. B. napokon odvolací súd poukazuje na zistenia vyplynuvšie z takto
vykonaného dokazovania, v zmysle ktorých skutok v prejednávanej veci spáchal dňa 04.05.2022
a predchádzalo mu vyhlásenie rozsudku v inej jeho trestnej veci vedenej na (bývalom) Okresnom súde
Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. 1T/53/2018 (tento rozsudok bol vyhlásený dňa 31.03.2022). Po
spáchaní skutku mu bol doručený trestný rozkaz v inej jeho trestnej veci vedenej na (bývalom) Okresnom

súde Nové Mesto nad Váhom
pod sp. zn. 0T/55/2022 (konkrétne dňa 12.07.2022), pričom skutok v tejto veci spáchal dňa 10.07.2022
(išlo o prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák.). V takto
ohraničenom období, t.j. od 31.03.2022 do 12.07.2022 tento obžalovaný nespáchal už iný skutok –
trestný čin, a teda v iných jeho trestných veciach vedených
pod sp. zn. 0T/77/2022, 0T/83/2022 a 0T/5/2023 išlo už o recidívu a nie o zbiehajúcu sa trestnú činnosť,

vo vzťahu ku ktorej by prichádzalo do úvahy ukladanie súhrnného trestu.

V prípade obžalovaného A. F. napokon odvolací súd poukazuje na zistenia vyplynuvšie z takto
vykonaného dokazovania, v zmysle ktorých skutok v prejednávanej veci spáchal dňa 04.05.2022
apredchádzalomudoručenietrestnéhorozkazuvinejjehotrestnejvecivedenejna(bývalom)Okresnom

súde Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. 1T/29/2021 (tento trestný rozkazu mu bol doručený dňa
07.06.2021). Po spáchaní skutku mu bol doručený ďalší trestný rozkaz v inej jeho trestnej veci vedenej
na (bývalom) Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. 0T/194/2023 (konkrétne dňa
22.09.2023), pričom skutok v tejto veci spáchal dňa 21.09.2023 (išlo o prečin marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák.). V takto ohraničenom období, t.j. od 07.06.2021 do

22.09.2023 tento obžalovaný nespáchal už iný skutok – trestný čin, na ktorý by bolo možné prihliadať
pri ukladaní súhrnného trestu.

Ďalej odvolací súd uvádza, že pre obžalovaným spáchané trestné činy, resp. pre ten najprísnejší z nich
(§ 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/, c/ Tr. zák. vs. § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák.), zákonodarca určil trestnú

sadzbu trestu odňatia slobody vo výmere 1 až 5 rokov (§ 194 ods. 2 Tr. zák.). Pokiaľ ide o odvolaciu
námietku obžalovaného A. F., že spáchaním skutku bola spôsobená škoda vo výške 35,- Eur, k tomu
odvolací súd dodáva, že znakom skutkovej podstaty prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194
ods. 1, ods. 2 písm. a), c) Tr. zák., pre ktorý bol uznaný vinným, nie je aj spôsobenie škody.

Pokiaľ ide o osoby obžalovaných a ich predchádzajúci spôsob života, popri zisteniach súdu prvého
stupňa konštatovaných v napadnutom rozsudku odvolací súd len zdôrazňuje, že obžalovaný A. B. pred
spáchaním skutku v prejednávanej veci naposledy vykonal nepodmienečný trest odňatia slobody „len“
dňa11.11.2021,atodokoncazatenistýtrestnýčin(porušovaniedomovejslobody,odsúdenieOkresným
súdom Trenčín sp. zn. 1T/23/2021). V minulosti bol tiež súdne trestaný už viackrát, a to aj pre trestné

činy lúpeže či krádeže
(pre tento trestný čin opakovane) a vykonával viaceré nepodmienečné tresty odňatia slobody. Aj
obžalovaný A. F. pred spáchaním skutku v prejednávanej veci naposledy vykonal nepodmienečný trest
odňatia slobody „len“ dňa 17.12.2021 a rovnako bol aj tento obžalovaný v minulosti súdne trestaný
viackrát, a to aj pre trestné činy lúpeže či krádeže

(pre tento trestný čin opakovane) a vykonával viaceré nepodmienečné tresty odňatia slobody.

Preto je možné konštatovať, že páchanie úmyselnej trestnej činnosti s majetkovým motívom (ako tomu
bolo aj v prejednávanej trestnej veci) nie je dlhodobo obidvom obžalovaným tak povediac „cudzie“ a
konanie popisované vo výroku o vine nemalo byť len ich ojedinelým jednorazovým excesom. V prípade

obidvoch obžalovaných je možné uzavrieť, že sú osobami so sklonmi k páchaniu protiprávnej činnosti
najmä vo vzťahu k majetku iných osôb a doteraz im uložené sankcie zjavne nesplnili svoj účel, najmä
ich neviedli k tomu, aby viedli riadny život. Vyššie uvedené skutočnosti vo svojom súhrne podľa názoru
odvolacieho súdu svedčia pre odôvodnený záver, že možnosti nápravy obidvoch obžalovaných sú
podstatne sťažené a javí sa, že účelom trestu by u nich mala byť predovšetkým ochrana spoločnosti,

resp. výkonom trestu im zabrániť v páchaní ďalšej trestnej činnosti.Preto ak ani najprísnejší druh trestu u nás opakovane uložený obidvom obžalovaným pred spáchaním
teraz prejednávanej trestnej činnosti (a jeho následný opakovaný výkon) nesplnil svoj účel najmä v tom
smere, že ich neviedol k vedeniu už len riadneho života

na slobode bez páchania ďalšej úmyselnej trestnej činnosti, aj podľa názoru odvolacieho súdu
neprichádzal u obidvoch obžalovaných do úvahy iný druh trestu, resp. žiaden iný druh trestu by u nich
neviedol k splneniu účelu trestu podľa § 34 ods. 1 Tr. zák.

Napokon boli obidvom obžalovaným nepodmienečné tresty odňatia slobody uložené pod dolnú hranicu

trestnej zákonom ustanovenej trestnej sadzby (ktorá bola 1 rok), s použitím ustanovenia § 39 ods. 5
Tr. zák. vzhľadom k prijatiu ich vyhlásení o vine a skoro až v maximálne možnom rozsahu („minimálne“
mohol byť vo výmere 8 mesiacov). Z pohľadu negatívneho hodnotenia obidvoch obžalovaných a
predchádzajúceho spôsobu ich života však odvolací súd zároveň dospel k záveru, že súdom prvého
stupňa uložené tresty sú skôr neprimerane mierne. Keďže však prokurátor nepodal odvolanie voči týmto
výrokom napadnutého rozsudku v neprospech obidvoch obžalovaných, nemohol odvolací súd pristúpiť

už k ich sprísneniu.

Správneboloajzaradenieobidvochobžalovanýchnavýkonuloženýchtrestovodňatiaslobodydoústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2
písm. b) Tr. zák., keďže obidvaja obžalovaní boli v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestnej

činnosti opakovane vo výkone trestu odňatia pre úmyselnú trestnú činnosť.

A napokon správne boli i výroky o uložených trestoch zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá každého
druhu obidvom obžalovaným, keďže tieto tresty im boli uložené v skorších trestných veciach, vo vzťahu
ku ktorým im boli uložené súhrnné tresty. Totiž s poukazom

na ustanovenie § 42 ods. 2 veta tretia Tr. zák. v rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty čestných
titulov a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest,
trest prepadnutia veci, trest zákazu činnosti alebo trest zákazu účasti na verejných podujatiach, ak bol
taký trest uložený už skorším rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie § 34 ods. 7.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd odvolania obžalovaných A. B. a A. F. podľa § 319 Tr. por.
zamietol ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.