Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 28Co/155/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124244080
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Duman
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:6124244080.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov – predsedu: JUDr. Peter Duman a členiek: Mgr.
Lucia Mizerová a JUDr. Erika Tischlerová, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXXX/XXX,
D. E., zast.: Advokátska kancelária BÁNOS & KOŠÚTOVÁ s. r. o., IČO: 47 551 372, Hlavná 979/23,
Galanta, proti žalovanému: A. F., nar. XX.XX.XXXX, G. H. XXXX/XX, I., zast.: RPK law firm s. r. o.,
IČO: 56 142 072, Suché mýto 1, Bratislava, o 18 000 € s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku

Okresného súdu Galanta z 09.08.2024 č. k. 22C/52/2024-82 takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok sa zrušuje a vec sa vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu (o 18 000 € s 9,50 %-ným ročným úrokom z
omeškania od 27.02.2024) zamietol (výrok I) a vyslovil, že žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu

trov konania v rozsahu 100 % (výrok II).

2. Súd prvej inštancie zistil skutkový stav takto:

3. Dňa 14.03.2021 bola z bankového účtu žalobkyne prevedená na účet žalovaného suma 18 000 €,
čím bolo preukázané, že žalobkyňa túto sumu odovzdala žalovanému. Žalovaný poprel, že by sa so

žalobkyňou ústne dohodol, že je povinný vrátiť žalobkyni túto sumu. Žalovaný zároveň naopak tvrdil,
že to bol on, kto na základe ústne uzatvorenej zmluvy o pôžičke poskytol žalobkyni pôžičku postupne
v celkovej výške 20 245 € počas obdobia, keď spolu žalobkyňa a žalovaný žili v spoločnej domácnosti.
Bolo na žalobkyni, aby preukázala, že došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, t. j. aby preukázala,
že sa so žalovaným dohodla, že jej žalovaný vráti sumu, ktorú mu poskytla dňa 14.03.2018, keďže
neexistenciu zmluvy o pôžičke nie je možné preukázať. Žalobkyňa však túto skutočnosť nepreukázala.

Žalobkyňa v konaní argumentovala tým, že aj ona v priebehu obdobia, keď spolu so žalovaným žili,
konkrétne od augusta 2017 do novembra 2021 poskytla žalovanému rôzne finančné čiastky. To však
nepreukazuje, že práve suma 18 000 € je pôžičkou. Práve naopak, z tvrdení žalobkyne vyplýva, že aj
ona poskytla žalovanému pomerne vysoké čiastky (5 000 €, 2 500 €, 1 000 €), ktoré nežiadala vrátiť,
čiže zjavne v prípade týchto súm nešlo o pôžičku. Išlo o sumy, ktoré žalobkyňa poskytovala žalovanému
v rámci ich partnerského spolužitia, a preto nie je jasné a zrozumiteľné, z akého dôvodu by sa mala

suma 18 000 € posudzovať inak, ako vyššie uvedené sumy. Žalobkyňa ďalej tvrdila, že sumu 18 000
€ poskytla žalovanému na účely kúpy záhrady do výlučného vlastníctva žalovaného, ktorá je zapísaná
na LV č. XXXX. Žalovaný túto skutočnosť poprel a tvrdil, že predloženie listu vlastníctva (LV) č. XXXX
účelové. Zo samotného LV č. XXXX vyplýva iba to, že žalovaný nadobudol záhradu o výmere 442 m2
na základe dvoch kúpnych zmlúv z 29.10.2018 a na základe kúpnej zmluvy, ktorej bol vklad povolený
dňa 19.10.2022 a že v marci 2022 došlo k vypracovaniu geometrického plánu. Z LV však nevyplýva,

že by žalobkyňa poskytla žalovanému predmetnú sumu na účely nadobudnutia záhrady do vlastníctva
žalovaného. Súd zdôraznil, že žalobkyňa poukázala žalovanému sumu 18 000 € dňa 14.03.2022, avšakvkladkúpnejzmluvybolopovolenýaž19.10.2022,tedapoviacakopolrokupoodovzdanípeňazí.Okrem
uvedeného to, na čo žalovaný sumu 18 000 € použil, nepreukazuje existenciu zmluvy o pôžičke, teda
nepreukazuje, že sa žalobkyňa so žalovaným dohodli na vrátení sumy. Žalobkyňa ďalej tvrdila, že keď

jej žalovaný zasielal platby na účet, minimálne dvakrát tieto zaslala ďalej na účet tretej osoby. Urobila
tak na základe pokynu žalovaného a údajne išlo o splátku pôžičky. Ani tieto skutočnosti nepreukazujú,
že v prípade poskytnutia sumy 18 000 € došlo medzi žalobkyňou a žalovaným k uzatvoreniu zmluvy
o pôžičke. Žalobkyňa ďalej argumentovala tým, že za žalovaného uhradila platby realitnej kancelárii vo
výške 5 000 €, sumu 780 € za bleskozvod, sumu 680 € za realizáciu sprchového kútu a podobne. To, že

žalobkyňa uhrádzala za žalovaného platby, takisto nepreukazuje skutočnosť, že v prípade poskytnutia
sumy 18 000 € došlo medzi žalobkyňou a žalovaným k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke. Čo sa týka
obrany žalovaného, že žalobkyňa mu len vracala pôžičku, ktorú jej poskytol on, aj žalovaný preukázal
odovzdanie peňazí žalobkyni. Ani žalovaný však nepreukázal existenciu zmluvy o pôžičke medzi ním
a žalobkyňou.

4. Súd prvej inštancie právne posúdil zistený skutkový stav podľa § 657 a § 563 Občianskeho zákonníka
(ďalej len „OZ“) a § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) takto:

5. Zmluva o pôžičke je neformálnou, ale reálnou zmluvou (kontraktom), ktorá vyžaduje odovzdanie
predmetu pôžičky (peňazí) veriteľom dlžníkovi, a to buď bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka

alebo odovzdaním krátkou cestou. Pre uzavretie zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže
táto zmluva môže byť uzavretá aj ústne alebo konkludentne. Odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom
dlžníkovi je predpokladom uzavretia zmluvy o pôžičke. Základnou povinnosťou dlžníka je vrátiť vec
rovnakého druhu, v rovnakom množstve a rovnakej kvality. Pre úspech v konaní je potrebné, aby žalobca
preukázal, že došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, k odovzdaniu predmetu pôžičky a k dohode o tom,

že dlžník vráti po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Pokiaľ žalobca neunesie bremeno
tvrdenia alebo dôkazné bremeno v tomto smere, nie je možné rozhodnúť v prospech žalobcu. V konaní
bolotvrdeniamistránsporuavýpismizúčtužalobkynepreukázané,žemedzistranamisporubolobežné,
že si navzájom medzi sebou poukazovali rôzne platby v rôznych výškach, a to z dôvodu ich vzájomného
spolužitia, pretože boli partnermi a boli rodičmi maloletého dieťaťa, žili v spoločnej domácnosti (sama

žalobkyňa uviedla, že všetku starostlivosť o domácnosť a hospodárenie realizovali spoločne) a z preto
sumy, ktoré si vzájomne poskytli, nežiadali vrátiť. Vzhľadom na vyššie uvedené a s odkazom na skutkové
tvrdenia žalobkyne v konaní, v konaní nebolo preukázané, že suma 18 000 € by sa mohla posudzovať
ako bezdôvodné obohatenie. Keďže žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, súd prvej inštancie žalobu
zamietol. Keďže žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, má voči žalobkyni nárok na náhradu

trov konania v rozsahu 100 %.

6. Včasným odvolaním proti napadnutému rozsudku sa žalobkyňa domáhala jeho zrušenia a vrátenia
veci súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Súdu prvej inštancie vytkla nesprávne skutkové
zistenia a právne posúdenie veci a porušenie práva na spravodlivý súdny proces. Žalovaný na rozdiel

od žalobkyne v súvislosti s platbami, ktoré jej posielal medzi rokmi 2018 a 2121, poskytnutie pôžičky
nepreukázal. Žalobkyňa posielala niektoré z takto prijatých súm ďalej na úhradu dlhov žalovaného.
Okrem toho išlo o menšie sumy na chod domácnosti. Je logické, že taká vysoká suma, akou je 18 000 €,
nemôže byť poskytnutá na bežný chod domácnosti. Žalovaný doposiaľ nevyvrátil tvrdenie žalobkyne, že
išlo o peniaze na kúpu nehnuteľnosti do jeho výlučného vlastníctva, a teda dôkazné bremeno neuniesol.

To, že strany žili v spoločnej domácnosti, nemôže zakladať nárok na financovanie kúpy nehnuteľnosti
bez nutnosti vrátenia poskytnutej sumy. Žalovaný nezdôvodnil iný účel ich poskytnutia. Žalobkyňa
odkázalaajnarozsudkyOkresnéhosúduGalanta,KrajskéhosúduvTrnaveaKrajskéhosúduvPrešove.
Nesúhlasila s tým, že u žalovaného nemohlo vzniknúť ani bezdôvodné obohatenie. Žalobkyňa peniaze,
ktoré jej žalovaný poskytol na účet, posielala ďalej na úhradu jeho dlhov či nákladov na nehnuteľnosti

vjehovýlučnomvlastníctve.Jenespravodlivé,abysažalovanýobohatilnaúkoržalobkyne,ajevrozpore
s dobrými mravmi a aby tieto peniaze nevrátil žalobkyni, ktorá je okrem iného matkou jeho dieťaťa.

7. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaný navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Žalobkyňa len opakuje
argument, že preukázala účel poskytnutia spornej sumy – kúpu pozemku vo výlučnom vlastníctve

žalovaného. Dôkazné bremeno je na žalobkyni, nie na žalovanom, ktorý tvrdil, že medzi stranami
nikdy nebolo dohodnuté, že by žalobkyňa mala žalovanému poskytnúť finančné prostriedky na kúpu
predmetnej nehnuteľnosti. Žalobkyňa nepreukázala, ako mohla disponovať spornou sumou, hoci iný
príjem, ako zo spoločného podnikania so žalovaným na rozdiel od žalovaného nemala. Jedinýmargumentom žalobkyne v odvolaní je, že poskytnutie spornej sumy na chod domácnosti je nelogické.
Žalovaný ale takto v konaní ani neargumentoval. Žalobkyňa si nárok z bezdôvodného obohatenia
neuplatnila a nežiadala ani vrátiť dar. Konajúci súd nemôže v civilnej sporovej veci rozhodnúť nad rámec

toho,čožalobkyňanavrhuje.Žalobkyňapredmetnoužalobouzneužívasituáciu,žeajkeďsistranybežne
peniaze posielali, ktoré však nikdy nechceli navzájom naspäť, tak zrazu práve táto suma je údajnou
pôžičkou, nikdy žiadna predtým ani potom, ale práve táto jediná. Žalobkyňa uvádza, že je podľa nej
nespravodlivé, aby sa žalovaný na jej úkor obohatil, ale odkiaľ ona tieto peniaze mala, o tom pomlčala.

8. V odvolacej replike žalobkyňa predniesla, že je namieste zaoberať sa otázkou, kedy došlo k uzavretiu
kúpnej zmluvy. Žalobkyňa evidovala celý proces kúpy nehnuteľnosti, ktorý žalovaný riešil so svojou
právnou zástupkyňou. K predĺženiu kúpy mohlo prispieť aj množstvo spoluvlastníkov. Nie je povinnosťou
súdu riešiť pôvod spornej sumy. Hoci tento argument žalovaný nepredniesol na prvoinštančnom súde,
žalobkyňa nemá problém preukázať pôvod prostriedkov. Žalobkyni boli vyplatené dividendy vo výške
18 832,50 €, takže žalobkyňa týmito peniazmi disponovala. Vo zvyšku žalobkyňa v podstate zotrvala na

svojej argumentácii v odvolaní.

9. Odvolací súd, viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP),
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj predchádzajúce konanie pred súdom prvej inštancie aj z hľadiska
vád týkajúcich sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP) bez nariadenia pojednávania, pretože

neboli splnené podmienky § 385 ods. 1 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

10. Svojou prvou odvolacou námietkou žalobkyňa v podstate vyčíta súdu prvej inštancie, že na
základe vykonaného dokazovania nepovažoval za preukázaný vzniky zmluvy o pôžičke podľa tvrdení
žalobkyne.

11. Z ustanovenia § 657 OZ vyplýva, že v spore o vrátenie požičanej sumy má žalobca ako veriteľ
bremenotvrdenia,žesožalovaným(dlžníkom)uzavrelzmluvuopôžičke,žedlžníkoviprenechalpeniaze
a že dlžník požičané peniaze riadne a včas nevrátil. S týmto bremenom tvrdenia žalobcu je potom
spojené aj jeho dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie tvrdenia, že zmluva o pôžičke bola uzavretá

a že na základe tejto zmluvy odovzdal žalovanému peniaze ako predmet pôžičky. Ak žalobca neunesie
toto bremeno, súd sa nemusí ďalej zaoberať pravdivosťou tvrdení, ktoré sú súčasťou procesnej obrany
žalovaného, a na tento účel vykonávať dokazovanie.

12. Žalobkyňa svoju žalobu založila na tvrdení, že na základe ústne uzavretej zmluvy o pôžičke požičala

žalovanému dňa 14.03.2022 sumu 18 000 € bezhotovostným prevodom. Na pojednávaní predniesla,
že so žalovaným sa dohodli, že jej peniaze vráti. Žalovaný síce nespochybnil, že by peniaze prijal,
ale poprel, že išlo o pôžičku. V dôsledku toho sa spornou skutočnosťou stalo, či sa žalovaný zaviazal
žalobkyni vrátiť poskytnuté peniaze. Žalobkyňu preto zaťažovalo dôkazné bremeno, že sa takto so
žalovaným dohodli. Žalobkyňa však nenavrhla žiadne relevantné dokazovanie k okolnostiam uzavretia

zmluvy o pôžičke. Výpis z LV č. XXXX pre k. ú. I. (č. l. 50) takýmto dôkazom zjavne nie je. Skutočnosti,
ktoré z neho vyplývajú, nevypovedajú nič o tom, aký bol obsah údajnej dohody (zmluvy o pôžičke)
medzi stranami. To, že niekoľko dní pred poskytnutím pôžičky bol vyhotovený geometrický plán týkajúci
sa nehnuteľnosti, ktorú žalovaný nadobudol do svojho výlučného vlastníctva 19.10.2022, je celkom
nepostačujúce na prijatie záveru, že žalovaný sa žalobkyni zaviazal vrátiť 18 000 €. Ani tvrdenie o účele

poskytnutia peňazí neumožňuje učiniť takýto záver. Ak by sa totiž aj preukázalo, že peniaze boli určené
nato,abyichžalovanýpoužilnaúhradu(časti)kúpnejcenyzaprevodvlastníckehoprávaknehnuteľnosti
do jeho výlučného vlastníctva, neznamená to, že sa žalovaný aj zaviazal ich vrátiť. Poskytnutie peňazí,
najmämedziživotnýmipartnerminatakýtoúčelnemusíbyťnevyhnutnespojenéspožiadavkoupartnera,
aby sa druhý partner zaviazal mu ich aj vrátiť. Inými slovami, môže ísť aj o dar. Ustálenie takéhoto

(žalobkyňoutvrdeného)účelubypretovprejednávanejvecidostatočneneodôvodňovalozáver,žemedzi
stranami vznikla zmluva o pôžičke.

13. V dôsledku vyššie uvedeného treba záver súdu prvej inštancie, že žalobkyňa nepreukázala
existenciu zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi ňou ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, považovať

za správny. Žalobou požadované plnenie tak nemožno priznať z tohto dôvodu, takže v tomto rozsahu
odvolanie žalobkyne neobstojí.14. Inak je to už ale v prípade druhej odvolacej námietky žalobkyne, ktorou sa dožaduje posúdenia
(nespornej) skutočnosti, že žalobkyňa previedla sumu 18 000 € na účet žalovaného, z hľadiska pravidiel
o bezdôvodnom obohatení.

15. Odvolací súd zdôrazňuje, že základnú procesnú povinnosť sporových strán predstavuje povinnosť
substancovaťvšetkypodstatnéarozhodujúceskutkovéokolnostitýkajúcesasporu(čl.8CSP,§132ods.
1,§150CSP)asúdujezverenáprávnaargumentácia,príp.právnacharakteristikafaktovsporuvzmysle
zásady iura novit curia, ktorou je ovládaný civilný súdny proces. Súdu nemožno uprieť, aby v spojení

so skutkovými zisteniami urobil sám odlišné, právu zodpovedajúce hodnotenie žalobou uplatneného
plnenia (I. ÚS 221/2024). Právne posúdenie v merite veci týkajúce sa rozhodovania o peňažnom plnení
vychádzajúceho z nesporných skutkových tvrdení, umožňujúce posúdiť nárok po právnej stránke aj
podľa inej normy (bezdôvodné obohatenie), ako bolo… pôvodne navrhované (zmluva o pôžičke), je
ústavne konformné (I. ÚS 357/2024). Ak sa žalobou uplatnil nárok na peňažné plnenie vychádzajúci
zo skutkového tvrdenia, že sa poskytlo na základe zmluvy o pôžičke a žalovaný v lehote splatnosti

pôžičku nevrátil, avšak podľa názoru súdu existencia zmluvy o pôžičke nie je preukázaná, nie je zmenou
skutkového stavu, ak súd posúdi nárok žalobcu na zaplatenie požadovanej sumy podľa hmotnoprávnych
noriem upravujúcich nárok na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia. Žalovaný sa mýli, ak sa
domnieva, že takémuto posúdeniu bráni pravidlo viazanosti súdu žalobným návrhom žalobcu (§ 216
ods. 1 CSP); v takýchto prípadoch nejde o zmenu žaloby (pozri I. ÚS 357/2024), ale ani o prekročenie

jej petitu.

16. Posúdenie, či medzi účastníkmi ide o vzťah z bezdôvodného obohatenia, závisí od naplnenia znakov
skutkovej podstaty ustanovenia § 451 ods. 1 a 2 OZ, teda od ustálenia, či daný subjekt získal majetkový
prospech (či sa mu plnilo), a ďalej, že na získanie tohto majetkového prospechu chýbal na jeho strane

právny dôvod. Pri naplnení oboch týchto znakov vzniká obohatenému povinnosť vydať to, o čo sa
bezdôvodneobohatil,aprávotoho,naúkorktoréhokobohateniudošlo,požadovaťvydanietohtoplnenia
(§ 456 OZ). Ak sa teda žalobca domáha vrátenia určitej peňažnej sumy s tvrdením, že ju odovzdal
žalovanému, leží na ňom dôkazné bremeno o tom, že túto sumu žalovanému odovzdal. Na žalovanom
potom je, aby preukázal, že mu bolo peňažné plnenie poskytnuté na základe právneho dôvodu, ktorý

ho oprávňuje peniaze si ponechať. Ak neunesie v tomto smere dôkazné bremeno a ak nebude v konaní
zistený ani iný právny dôvod prijatia plnenia, znamená to, že právny titul na jeho strane chýba, takže
plnenie bolo prijaté bez právneho dôvodu.

17. Ako je zrejmé, základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik majetkového

prospechu u obohateného. Otázka, kto nesie dôkazné bremeno bezdôvodného obohatenia,
nevzbudzuje pochybnosti. Predpoklady vzniku právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia
preukazuje v súdnom konaní ten, kto sa vydania bezdôvodného obohatenia domáha (6Obdo/16/2008).
V danom prípade je to žalobkyňa, ktorá ho aj uniesla, pretože prijatie žalovanej sumy žalovaný ani
nespochybnil (išlo o nespornú skutočnosť) a zároveň žalobkyňa na podporu svojho tvrdenia predložila

potvrdenie banky o zrealizovaní transakcie. V dôsledku toho sa dôkazné bremeno prenieslo na
žalovaného a zaťažovalo ho v tom smere, aby preukázal, že spornú sumu prijal z titulu, ktorý ho
oprávňuje si ju aj ponechať. Žalovaný už v odpore tvrdil, že to bol on, kto žalobkyni požičal peniaze,
konkrétne 20 245 € a žalobkyňa platbou 18 000 len čiastočne plnila tento svoj dlh voči žalovanému.
Podobne ako žalobkyňa aj on na podporu svojho tvrdenia predložil listinné dôkazy a podobne ani

žalobkyňa prijatie tejto sumy nepoprela. Súd prvej inštancie aj v tomto prípade uzavrel, že takisto ako
žalobkyňa žalovaný nepreukázal existenciu zmluvy o pôžičke medzi ním a žalobkyňou, t. j. nepreukázal,
že by sa so žalobkyňou dohodol na tom, že mu je žalobkyňa túto sumu povinná vrátiť.

18. Súd prvej inštancie však nakoniec vyslovil právny záver, že sa nepreukázalo, že by žalovaná suma

mohla byť posudzovaná ako bezdôvodné obohatenie a žalobu zamietol. Tento právny záver založil na
skutkovomzistení,že„medzistranamibolobežné,žesinavzájommedziseboupoukazovalirôzneplatby
v rôznych výškach, a to z dôvodu ich vzájomného spolužitia, z dôvodu toho, že boli partnermi a rodičmi
maloletého dieťaťa, že žili v spoločnej domácnosti (sama žalobkyňa uviedla, že všetku starostlivosť
o domácnosť a hospodárenie realizovali spoločne) a z tohto titulu sumy, ktoré si vzájomne poskytli,

nežiadali vrátiť“. Takéto odôvodnenie je však celkom nedostatočné.19. Úlohou súdu pri rozhodovaní o veci samej je zistený skutkový stav právne posúdiť. Bez právneho
posúdenia nemožno prijať rozhodnutie o tom, či je žaloba dôvodná alebo ju treba zamietnuť. Súd prvej
inštancie na túto svoju základnú úlohu úplne rezignoval.

20. Po zhrnutí (časti) výsledkov dokazovania súd prvej inštancie svoje skutkové zistenia nepodrobil
právnemu posúdeniu a neurčil, o aký právny dôvod sa žalovaný oprávnene opiera, ak žalovanú sumu
odmieta vydať. To, že si strany nejaké sumy posielali z dôvodu partnerského spolužitia a nežiadali
ich vrátiť, je skutkové zistenie, nie právne posúdenie. Aby mohol súd vylúčiť bezdôvodné obohatenie,

musí ustáliť, aký právny dôvod sa príjemcovi plnenia podarilo preukázať. Súd prvej inštancie však
svoje skutkové zistenia nijako právne nekvalifikoval, teda nie je zrejmé, čo považoval za právny dôvod,
ktorý žalovaného oprávňuje žalovanú sumu si ponechať. Preto je jeho záver, že žalovaná suma nie je
bezdôvodným obohatením, nepreskúmateľný.

21. Dôvodná je aj ďalšia odvolacia námietka žalobkyne, ktorá smeruje proti skutkovému záveru súdu

prvej inštancie, ktorý vyvodil z dokazovania, pokiaľ ide o účel sumy 18 000 €.

22. Zásada voľného hodnotenia dôkazov zakotvená v čl. 15 Základných princípov CSP a v § 191
CSP vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov (čl. 46 ústavy) a znamená, že záver, ktorý
sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou

jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Hodnotenie dôkazov úvahou
súdu však neznamená ľubovôľu, lebo hodnotiaca úvaha musí vždy zodpovedať zásadám formálnej
logiky, musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci a vykazovať funkčnú a teleologickú zhodu
s priebehom konania. K porušeniu práva na spravodlivý súdny proces tak dôjde aj tým, že zistenie
skutkového stavu je prima facie natoľko chybné (svojvoľné), že by k nemu súd pri rešpektovaní

základných zásad hodnotenia vykonaných dôkazov nemohol nikdy dospieť – ide o extrémny rozpor
medzi vykonanými dôkazmi a z nich urobenými skutkovými zisteniami ( I. ÚS 6/2018), alebo tým, že
prijaté právne závery sú v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami resp. že z nich
v žiadnej možnej interpretácii súdneho rozhodnutia nevyplývajú (I. ÚS 243/2007, I. ÚS 51/2020). Za
arbitrárne sa považuje tiež také rozhodnutie, ktorého odôvodnenie je extrémne nelogické so zreteľom

na preukázané skutkové a právne skutočnosti (IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06, I. ÚS 200/2012). Arbitrárne
rozhodnutie predstavuje zásah do práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny proces (III. ÚS
104/2022). Porušením práva na spravodlivý proces je nesporne aj situácia, ktorá nerešpektuje pravidlá
vymedzujúce proces vyhľadávania, vykonávania a hodnotenia dôkazov, kedy v hodnotení skutkových
zistení absentuje určitá časť skutočností, ktorá vyšla najavo, alebo boli kvalifikovane namietané, ale

nižšie súdy ich právne nezhodnotili v celom súhrne (5Cdo/4/2023).

23. Žalobkyňa mala konkrétne výhrady voči názoru súdu prvej inštancie, že sumu 18 000 € treba posúdiť
ako ostatné sumy, ktoré si strany medzi sebou posielali, teda ako poskytnutú na chod domácnosti. Toto
zistenie je (prinajmenšom) nelogické, pretože suma 18 000 € vzhľadom na svoju výšku celkom zreteľne

vybočuje z rámca ostatných súm, ktoré si strany navzájom posielali. Ich podstatnú časť totiž tvorili sumy
do výšky niekoľkých stoviek eur a s väčšinou súm presahujúcich tisíc eur boli zase spojené tvrdenia
žalobkyne, ktoré vysvetľovali ich osobitné určenie (najmä na osobné účely žalovaného). Súd prvej
inštancie sa pri hodnotení dokazovania v tejto súvislosti nevenoval podstatným argumentom žalobkyne,
ktorými táto upozorňovala na odlišnú povahu niektorých platieb s vyššími hodnotami. Dôležité tiež je, že

žalobkyňanikdynetvrdila,žebyžalovanúsumuposkytlažalovanémunatakýtoúčel(tvrdilapôžičku).Ani
žalovaný takýto účel netvrdil (podľa neho išlo o vrátenie pôžičky, ktorú on poskytol). Uvedené skutkové
zistenie súdu prvej inštancie je tak aj v rozpore s tvrdeniami, ktoré prednášali samotné strany. Súd prvej
inštancie nevysvetlil, prečo dospel k zisteniu tak výrazne odlišnému od toho, čo obe strany tvrdili.

24. Vyššie uvedené úvahy opodstatňujú záver, že súd prvej inštancie nedostatočným odôvodnením
a porušením pravidiel riadneho vykonávania a hodnotenia dokazovania odňal žalobkyni možnosť konať
pred súdom v takej miere, že došlo k porušeniu práva žalobkyne na spravodlivý proces. Odvolací dôvod
podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je v dôsledku toho daný.

25. Porušenie pravidiel riadneho vykonávania a hodnotenia dokazovania a nedostatočné odôvodnenie
napadnutého rozsudku predstavujú za okolností prejednávanej veci také zlyhanie súdu prvej inštancie,
ktoré nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Vzhľadom na to odvolací súd napadnutýrozsudok zrušil [§ 389 ods. 1 písm. b) CSP] a vec v tomto rozsahu vrátil (§ 391 ods. 1 CSP) súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (výrok).

26. Súd prvej inštancie bude v ďalšom konaní (§ 391 ods. 3 CSP) vo veci samej vychádzať z vyššie
vyslovených právnych názorov odvolacieho súdu a opätovne zhodnotí všetky vykonané dôkazy, v
ich jednotlivosti, ale aj vo vzájomnej súvislosti (§ 191 CSP), a v spojení s nespornými skutkovými
tvrdeniami strán (§ 151 ods. 1 CSP), o ktorých nemá dôvodné pochybnosti (§ 185 ods. 2 a § 186
ods. 2 CSP), ustáli rozhodný skutkový stav. Zistený skutkový stav následne podrobí novému právnemu

posúdeniu, najmä určí, aký právny dôvod oprávňuje žalovaného ponechať si žalovanú sumu, inak vyvodí
nepriaznivé dôsledky stavu neistoty o dôvode poskytnutia spornej majetkovej hodnoty voči nemu ako
príjemcovi plnenia. Svoje závery potom v novom rozsudku odôvodní spôsobom súladným s § 220 ods.
2 CSP a bude dbať na to, aby bolo jeho odôvodnenie presvedčivé. Zároveň rozhodne aj o trovách
prvoinštančného aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

27. Senát odvolacieho súdu prijal toto rozhodnutie jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu dovolanie nie je prípustné.