Rozsudok – Neplatnosť skončenia pracovného… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 28CoPr/6/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123205324
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Duman

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2123205324.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov – predsedu: JUDr. Peter Duman a členiek: Mgr. Lucia

MizerováaJUDr.ErikaTischlerová,vsporovejvecižalobkyne:A.B.,nar.XX.XX.XXXX,C.D.X,E.,zast.:
Mgr. Zsolt Ördögh, advokát, Turecká 36, Nové Zámky, proti žalovanému: Amazon Fulfillment Slovakia
s. r. o., so sídlom Amazonská 4753/1, Sereď, IČO: 51029600, zast.: CMS Cameron McKenna Nabarro
Olswang, advokáti, s.r.o., IČO: 25602381, Národní 138/10, Nové Město, Praha 1, Česká republika,
konajúcanaúzemíSRprostredníctvomorganizačnejzložkyCMSCameronMcKennaNabarroOlswang,
advokáti, s.r.o., IČO: 51034166, Pribinova 34, Bratislava, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru, o určenie, že pracovný pomer trvá a o náhradu mzdy, o odvolaní žalobkyne proti

rozsudku Okresného súdu Trnava z 05.03.2025, č. k. 31Cpr/1/2023-198, takto

r o z h o d o l :

I. Napadnutý rozsudok sa potvrdzuje.

II. Žalovanému sa priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu 100 % trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu (o určenie, že okamžité skončenie pracovného
pomeru z 02.05.2023 je neplatné, že pracovný pomer medzi žalovaným a žalobkyňou trvá a o uloženie
povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy v sume jej priemerného zárobku od 04.05.2023
až do času, keď jej žalovaný umožní pokračovať v práci) zamietol (výrok I) a vyslovil, že žalovaný má

voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II).

2. Súd prvej inštancie zistil skutkový stav takto:

3. Žalobkyňa bola zamestnankyňou žalovaného a jej pracovný pomer vznikol 01.12.2019 na základe
pracovnej zmluvy. Pracovala ako pracovník distribučného a návratového centra s charakteristikou
práce manipulácia s tovarom aj pomocou vysokozdvižných vozíkov a jej súčasťou bola aj drobná

administratíva a práca s počítačom. Od 24.11.2021 bola žalobkyňa práceneschopná (ďalej len „PN“).
Posudkom posudkového lekára Sociálnej poisťovne bola žalobkyňa (počas PN – pozn. odvolacieho
súdu) uznaná za invalidnú. Listom z 24.02.2023 (takisto počas PN žalobkyne – pozn. odvolacieho súdu)
označeným ako „Oznámenie o zdravotnom stave zamestnankyne vylučujúcom vykonávať doterajšiu
prácu“ advokát žalobkyne informoval žalovaného, že žalovaná trpí reumatoidnou artritídou, jej stav sa
zhoršil natoľko, že svoju prácu u žalovaného nemôže vykonávať, keďže choroba jej pohyb obmedzuje
v takej miere, že to zrejme vylučuje vykonávanie akejkoľvek práce, ktorá je podmienená pohybom,

a teda aj práce podľa pracovnej zmluvy. Súčasne dal podnet na preverenie jej zdravotného stavu z
hľadiska toho, či u žalobkyne nejde o chorobu z povolania, a uviedol, že je nepochybné, že žalobkyňa
stratila vzhľadom na svoj zdravotný stav dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Listom z
22.03.2023 žalovaný odpovedal, že nemá oprávnenie nahliadať do zaslanej zdravotnej dokumentáciežalobkyne, a preto túto zasiela späť. Poučil žalobkyňu o možnosti ukončiť pracovný pomer, ak nie je
schopná vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy, a zároveň uviedol, že ak by mala záujem nastúpiť
do práce, tak predtým je potrebné, aby mala ukončenú PN a následne absolvovala lekársku prehliadku

u poskytovateľa pracovnej zdravotnej starostlivosti, kde sa posúdi, či je schopná vykonávať prácu.
Termínvediavopreddohodnúť.Užalovanéhoexistujeinformačnýsystém,ktorýpomáhazamestnancom
pri organizácii práce, či nastupovaní do práce po ukončení PN v podobe dochádzkovej linky, kde
je možné sa informovať ohľadne postupu v takejto situácii. Žalobkyňa túto linku nevyužila. Dňom
28.03.2023 žalobkyňa ukončila PN. Listom z 03.04.2023 advokát žalobkyne žalovanému zaslal posudok

o invalidite, doklad o ukončení PN a oznámenie o tom, že žalobkyňa bude dňa 09.05.2023 operovaná.
Zároveň dal podnet na preverenie jej zdravotného stavu z hľadiska toho, či u nej nejde o chorobu
z povolania. Žiadal tiež o vyjadrenie, či jej žalovaný ponúkne iné vhodné pracovné miesto, pretože
zjavne doterajšiu prácu vykonávať nemôže. Žalovaný v odpovedi listom z 27.04.2023 zopakoval, že
zdravotnú dokumentáciu zasiela späť, keďže nemá oprávnenie do nej nazerať. Taktiež uviedol, že
vzhľadom na to, že žalobkyňa bola schopná práce od 29.03.2023, no nenastúpila do práce, tak za

dni, keď mala plánované zmeny jej v dochádzkovom systéme, eviduje žalovaný neospravedlnené
absencie. Do doručenia listu z 03.04.2023 (18.04.2023) mala 12 neospravedlnených absencií, a
tak bude voči nej začaté disciplinárne konanie. Žalovaný súčasne zopakoval, že zdravotný stav
žalobkyne ako zamestnanca vie posúdiť len doktor pracovnej zdravotnej služby, nie zamestnávateľ. Dňa
27.04.2023 sa súčasne žalovaný pokúsil kontaktovať žalobkyňu telefonicky, avšak neúspešne. Pokus o

kontaktovaniepreukazujevýpiszosystémužalovaného,zktoréhojezrejmékontaktovaniezamestnanca
s osobným číslom XXXXXXXXX, ktoré podľa výpisu zo systému žalovaného patrí žalobkyni. Následne
žalovaný v rovnaký deň doručil základnej organizácii OZ Moderné odbory AIOS Amazon Slovakia
(ďalej len „odborová organizácia“) žiadosť o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru so
žalobkyňou. V žiadosti uviedol, že rozhodol o skončení pracovného pomeru so žalobkyňou z dôvodu, že

porušila závažne pracovnú disciplínu, keďže v dňoch 29.03.2023, 01.04.2023, 02.04.2023, 03.04.2023,
06.04.2023, 07.04.2023, 10.04.2023, 11.04.2023, 12.04.2023, 15.04.2023, 16.04.2023, 17.04.2023,
20.04.2023, 21.04.2023, 24.04.2023, 25.04.2023, 26.04.2023, keď mala naplánované zmeny (teda v
určenom pracovnom čase), si neplnila svoje pracovné povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru
z dôvodu neprítomnosti na pracovisku, pričom neprítomnosť nebola spôsobená ospravedlniteľnými

prekážkamivpráci,atedaišlooneospravedlnenúabsenciu.Dňa28.04.2023prerokovalvýborodborovej
organizácie okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou. Nemal k nemu žiadne pripomienky,
čo aj oznámil žalovanému. Dňa 04.05.2023 žalovaný doručil žalobkyni listinu obsahujúcu okamžité
skončenie pracovného pomeru z 02.05.2023. V tejto listine žalovaný uviedol, že v súlade s § 68 ods.
1 písm. b) Zákonníka práce (ďalej len „ZP“) so žalobkyňou momentom doručenia okamžite končí

pracovný pomer pre závažné porušenie pracovnej disciplíny, keď v dňoch 29.03.2023, 01.04.2023,
02.04.2023, 03.04.2023, 06.04.2023, 07.04.2023, 10.04.2023, 11.04.2023, 12.04.2023, 15.04.2023,
16.04.2023, 17.04.2023, 20.04.2023, 21.04.2023, 24.04.2023, 25.04.2023, 26.04.2023, na ktoré mala
naplánovanépracovnézmeny,tedavpracovnomčase,sineplnilasvojepracovnépovinnostivyplývajúce
jej z pracovného pomeru z dôvodu neprítomnosti na pracovisku, pričom neprítomnosť nebola spôsobená

ospravedlniteľnými prekážkami v práci, a teda išlo o neospravedlnenú absenciu. Žalovaný ešte spresnil,
že vyššie uvedeným konaním žalobkyňa porušila najmä povinnosť podľa pokynov zamestnávateľa
vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú
disciplínu (§ 47 ods. 1 ZP) a povinnosť byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať
pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času [§ 81 písm. b) ZP]. Nebolo

sporné, že žalobkyňa sa po ukončení PN nezúčastnila preventívnej lekárskej prehliadky preukazujúcej
jej zdravotnú spôsobilosť. Nepreukázalo sa ale, že žalovaný bránil vykonaniu tejto lekárskej prehliadky.
Nebolo preukázané ani, že by nemohla vykonávať dovtedajšiu prácu podľa pracovnej zmluvy a že
prácu nemohla vykonávať pre prekážky v práci na strane žalovaného ako zamestnávateľa. Uvedená
skutočnosťnevyplývaanizodbornéhoposudkuoinvalidite,zktoréhojezrejmé,žeposudzujúcilekármal

informáciuojejaktuálnompracovnomzaradení(vspoločnostižalovaného).Vposudkovejčastisnázvom
„pracovná rekomandácia“ uviedol: „Navrhované pracovné zaradenie na pôvodnom pracovisku: áno, na
trhu práce: obmedzenie schopností, môže vykonávať prácu len v prostredí bez: vplyvu chladu a vlhka.
Môže vykonávať prácu: fyzicky menej náročnú, bez nutnosti dlhšieho státia a chôdze, v suchom a teplom
prostredí.“ Ani posudkový lekár Sociálnej poisťovne nekonštatoval, že by nemohla vykonávať prácu na

pôvodnom pracovisku.

4. Súd prvej inštancie právne posúdil zistený skutkový stav podľa čl. 5, § 47 ods. 1, § 55 ods. 2 písm.
a), § 68 ods. 1 písm. b), § 70, § 74, § 77, § 81, § 144 ods. 1, § 147 ods. 1 a 2 ZP, § 30 ods. 1 písm. f), §30a ods. 1, § 30a ods. 2 písm. b), § 30e ods. 1 písm. a) bod 4, § 30e ods. 2, § 30f ods. 1 a 2 zákona č.
355/2007 Z. z. o ochrane zdravia (ďalej len „ZoOZ“), § 6 ods. 1 písm. o) a § 12 ods. 1 písm. b) zákona
č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (ďalej len „ZoBOZP“) takto:

5. Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného voči žalobkyni je platné, pretože
boli splnené všetky zákonné podmienky vrátane písomnej formy, riadneho skutkového a právneho
vymedzenia dôvodu (závažné porušenie pracovnej disciplíny) a včasného doručenia žalobkyni.
Dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru bolo závažné porušenie pracovnej disciplíny

žalobkyňou, ktoré spočívalo v jej viac ako mesačnej neospravedlnenej neprítomnosti v práci po
skončení PN. Žalobkyňa argumentovala, že nemohla nastúpiť do práce kvôli prekážkam na strane
zamestnávateľa, konkrétne pre dlhodobú nespôsobilosť vykonávať prácu pre zdravotný stav a
nepreradenie na inú pozíciu, avšak tieto tvrdenia neboli preukázané. Žalobkyňa nepreukázala dlhodobú
nespôsobilosť na výkon pôvodnej práce relevantným lekárskym posudkom, a preto žalovaný nemal
povinnosť preradiť ju na inú prácu. Základnou povinnosťou žalobkyne ako zamestnanca bolo dostaviť

sa do práce po skončení PN, a to aj v prípade, že by bola povinná absolvovať preventívnu
lekársku prehliadku po dlhotrvajúcej PN, ktorú by následne mal zabezpečiť zamestnávateľ. Namiesto
nástupu do práce a riešenia situácie so zamestnávateľom sa žalobkyňa dlhodobo bez ospravedlnenia
neukázala na pracovisku a komunikovala so žalovaným iba prostredníctvom svojho advokáta. Okamžité
skončenie pracovného pomeru bolo riadne a vopred prerokované s odborovou organizáciou, a to nielen

formálne, ale s dôkladným oboznámením sa s dôvodom skončenia pracovného pomeru. Vzhľadom
na neospravedlnenú absenciu v trvaní niekoľkých týždňov a neprimeraný spôsob komunikácie
žalobkyne, jej konanie predstavuje závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré odôvodňuje okamžité
skončenie pracovného pomeru. Neboli preukázané žiadne „nekalé ťahy“ ani účelové konanie zo strany
zamestnávateľa. Súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP uložil žalobkyni

povinnosť nahradiť trovy konania žalovaného, ktorý mal v konaní plný úspech.

6. Včasným odvolaním sa žalobkyňa domáhala zmeny napadnutého rozsudku tak, že sa
žalobe vyhovie, alebo jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Žalobkyňa namietala, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu,

nedostatočného dokazovania a nesprávnych právnych úvah, ktoré sú tendenčné a opierajú sa iba
o nepreukázané dôkazy protistrany, najmä výpovede nedôveryhodných a neinformovaných svedkov
z radov zamestnancov a členov odborov. Žalovaný v podstate bagatelizoval povinnosti vyplývajúce
zo Zákonníka práce pri prerokovaní okamžitého skončenia pracovného pomeru, a to v rozpore s
ústavou. Z výsluchov členov odborov podľa žalobkyne vyplynulo, že nemali vedomosť o tom, čo

prerokúvajú, nebola im doručená riadna žiadosť s dostatočnou kvalitou pre posúdenie dôvodov
okamžitého skončenia pracovného pomeru, a žalovaný účelovo zamlčal relevantné skutočnosti o
závažnom zdravotnom stave žalobkyne vrátane jej uznania za invalidnú, dlhodobej práceneschopnosti
a potreby preskúmania zdravotného stavu, ktoré by inak odbory pri posudzovaní žiadosti zohľadnili.
Zamestnávateľ nepreukázal, že by s ňou v čase, keď nebola schopná vykonávať prácu, počítal ako

s pracovnou silou. Podľa žalobkyne jej neprítomnosť nebola neospravedlnenou absenciou, pretože
svoju neprítomnosť vopred preukázateľne ospravedlnila listinnými dôkazmi. Odmietnutie práce bolo
opodstatnené prevenciou zhoršenia jej zdravotného stavu. Prekážky boli na strane zamestnávateľa.
Žalobkyňa konala podľa odporúčaní zamestnávateľa (ukončenie PN), avšak namiesto pomoci bola
prepustená, hoci zamestnávateľ vedel o jej invalidite a nebol schopný zabezpečiť jej ani lekársku

prehliadku. Konanie žalovaného bolo pasívne, neoznámil jej postup, ktorý mala zvoliť, a aktívne odmietal
jej ďalšie zamestnávanie a náležite jej neponúkol inú pracovnú pozíciu, hoci vyjadril záujem si ju
udržať. Okrem toho súd nepostupoval dôsledne, keď nevykonal navrhnuté dôkazy, napríklad nevypočul
posudkového lekára. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je nepresvedčivé a v rozpore s požiadavkou
posudzovať všetky okolnosti prípadu podľa judikatúry, čím došlo k porušeniu práva žalobkyne na prácu

a ochranu proti svojvoľnému prepúšťaniu.

7. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdil. Žalobkyňa označuje svedkov, ktorých sama navrhla, ako nedôveryhodných. Ide
pritom o spor právny, nie skutkový. Z argumentácie žalobkyne a ani zo skutkového stavu nie je

možné ani pri maximálnej dávke predstavivosti odvodiť akékoľvek konanie žalovaného, ktoré malo
vynútene a nekalo viesť k skončeniu pracovného pomeru. Nie je povinnosťou zamestnávateľov
pátrať po zamestnancoch, ktorí sa svojvoľne po skončení pracovnej neschopnosti nedostavia na
pracovisko. Pokiaľ sa zamestnanec nedostavuje do zamestnania takmer mesiac, zamestnávateľ sapokúsi o kontakt a následne ukončí pracovný pomer, tak takýto postup nemôže byť na škodu
zamestnávateľa. Námietky žalobcu týkajúce sa nedostatočného dokazovania sú neopodstatnené.
Predchádzajúca, hoci i dlhotrvajúca PN nemôže byť dôvodom na ospravedlnenie tak dlhej absencie.

Doloženie dokumentov zo strany žalobcu, ktoré dokonca uvádzali, že súčasná pracovná pozícia je
vhodnou pre žalobcu, nie je dostatočné na to, aby nahradili lekárske posudky o spôsobilosti na
výkon práce. Lekársky posudok by vtedy musel vyjadrovať nepriaznivý zdravotný stav pre výkon
konkrétnej práce. Úkon okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcu bol riadne prerokovaný a
doručený.Informáciaopredchádzajúcejdlhodobejabsenciijeirelevantnápreprerokovanievzhľadomna

dĺžku neospravedlnenej absencie. Informácie o zdravotnom stave nepatria zamestnávateľom, prípadne
odborovým organizáciám. Zamestnávateľa môže zaujímať len či je zamestnanec spôsobilý, nespôsobilý
alebo spôsobilý s obmedzením, prípadne detaily týkajúce sa chorôb z povolania alebo následkov
pracovných úrazov. Žalobkyňa tiež nikdy neuviedla, že odmieta vykonávať prácu, takže táto informácia
ani nemala byť ako zdieľaná. Invalidita určite nebola dôvodom skončenia pracovného pomeru, pretože
žalobkyňa bola čiastočne invalidná už pred PN. Téma choroby z povolania sa uzavrela, keď žalobkyňa

uviedla, že na tomto nároku netrvá. Naviac ju žalovaný vyvrátil už argumentom o potrebe, aby choroba
bola legislatívne uznaná za chorobu z povolania, alebo uznaná špeciálnou komisiou. To by sa ale
nestalo, pretože u žalobkyne ide o autoimunitné ochorenie, nie ochorenie podnietené exogénnymi
faktormi.

8. Odvolací súd, viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP),
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj predchádzajúce konanie pred súdom prvej inštancie aj z hľadiska
vád týkajúcich sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP) bez nariadenia pojednávania, pretože
neboli splnené podmienky § 385 ods. 1 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je nedôvodné.

9. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku a v celom rozsahu sa s ním
stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP). Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku vysporiadal
s podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie v rozsahu, v akom
sú relevantné pre rozhodnutie. Odvolací súd pre poriadok len doplní ďalšie dôvody na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia a vysporiada sa aj s podstatnými tvrdeniami žalobkyne uvedenými

v odvolaní (§ 387 ods. 3 CSP).

10. Svojou prvou odvolacou námietkou žalobkyňa napáda záver súdu prvej inštancie, že okamžité
skončenie pracovného pomeru žalovaný riadne prerokoval s odborovou organizáciou.

11. Prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru so zástupcami zamestnancov (odborovou
organizáciou) je hmotnoprávnou podmienkou jeho platnosti (§ 74 ZP, R 22/2008). Zákon však v tejto
súvislosti nestanovuje také podmienky prerokovania, aké žalobkyňa presadzuje vo svojom odvolaní.
Zákon je v tomto prípade celkom jasný a nepripúšťa rozširujúci výklad. Ak sa má prerokovať
okamžité skončenie pracovného pomeru, je samozrejmé, že predmetom rokovania so zástupcami

zamestnancov musí byť takto zamýšľaný právny úkon zamestnávateľa a otázky dôležité z hľadiska
obsahových náležitostí okamžitého skončenia pracovného pomeru. Tie vyplývajú z § 70 ZP. Zástupcovia
zamestnancov by preto mali prerokovať dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktorý musí
zamestnávateľ v písomnej žiadosti pre nich skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s
iným dôvodom. Žiadne ďalšie podmienky prerokovania zo ZP nevyplývajú.

12. Žalovaný preto nebol povinný odborovú organizáciu oboznamovať s listinami týkajúcimi sa jej
invalidity a zdravotného stavu, ktoré podľa nej žalovaný pred odborovým orgánom zamlčal. Tieto by boli
podstatné, keby sa žalovaný rozhodol so žalobkyňou skončiť pracovný pomer (výpoveďou) vzhľadom na
jej zdravotný stav. Vtedy by totiž išlo o samotný dôvod skončenia pracovného pomeru [§ 63 ods. 1 písm.

c) ZP], ktorý by musela prerokovať aj odborová organizácia (§ 74 ZP). Tak to však v prejednávanej veci
nebolo,lebodôvodom(okamžitého)skončeniapracovnéhopomerubolaneospravedlnenáneprítomnosť
žalobkyne.

13. Zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie je zrejmé, že žalovaný vopred písomne

požiadal odborovú organizáciu o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru so
žalobkyňou vrátane dôvodu okamžitého skončenia – závažného porušenia pracovnej disciplíny,
kde spresnil aj konkrétne dni neospravedlnenej neprítomnosti žalobkyne na pracovisku. Žiadosť
o prerokovanie obsahuje všetky informácie, ktoré možno vyvodiť z § 74 ZP, predovšetkým skutkovodostatočne vymedzuje dôvod skončenia pracovného pomeru (tento aj zodpovedá dôvodu v písomnom
vyhotovení okamžitého skončenia pracovného pomeru).

14. Pokiaľ ide o výhrady, ktoré žalobkyňa vzniesla voči tomu, ako sa prerokovanie uskutočnilo, tieto
nie sú pre rozhodnutie prejednávanej veci dôležité. Zamestnávateľ nenesie zodpovednosť za to, ako
sa zástupcovia zamestnancov oboznamujú s predmetom prerokovania. Povinnosťou zamestnávateľa
je na základe svojej písomnej žiadosti vytvoriť priestor na to, aby sa takéto prerokovanie uskutočnilo.
Otázka,čihozástupcoviazamestnancovvyužijúaakýmspôsobom,nemázhľadiska§74ZPrelevanciu.

To potvrdzuje aj fikcia prerokovania žiadosti upravená týmto ustanovením, ktorá postihuje pasivitu
zástupcov zamestnancov. Nevyžaduje sa ani, aby sa prerokovanie uskutočnilo za súčasnej prítomnosti
zamestnávateľa a zástupcov zamestnancov.

15. Tu treba ale dodať, že žalobkyňa dezinterpretuje výsledky výsluchu svedkov, ak v odvolaní
argumentuje, že žiadny z člen odborov nemal vedomosť o tom, čo sa v podstate prerokúva. Takýto záver

z ich výsluchov rozumne vyvodiť nemožno. Práve naopak, jediní dvaja členovia odborového orgánu,
ktorí mali v kompetencii okamžité skončenie pracovného pomeru prerokovať, potvrdili svoju vedomosť o
žiadosti žalovaného z 27.04.2023. Svedok F. vypovedal aj o tom, že v zápisnici z prerokovania nechýba
nič. To, že si konkrétnu diskusiu svedok nepamätá, neznamená, že k prerokovaniu vôbec nedošlo, ak
zároveň potvrdzuje svoju vedomosť o žiadosti o prerokovanie a vyhlasuje, že vec bola prerokovaná tak,

ako to plynie zo zápisnice. Napokon sa tu nemôže presadiť ani výčitka žalobkyne, že výpovede svedkov
sú nedôveryhodné, lebo sú stále v pracovnoprávnom pomere u žalovaného. Odhliadnuc od toho, že išlo
napospolosvedkovnavrhnutýchžalobkyňou,existenciatakéhotopomerueštesamaosebeneznamená
nedostatok vierohodnosti svedeckej výpovede. V každom prípade však je táto výčitka aj nepriliehavá
z toho dôvodu, že svedok F. v čase výpovede už u žalovaného ani nepracoval.

16. Vzhľadom na to odvolacie argumenty žalobkyne neumožňujú spochybniť záver, že okamžité
skončenia pracovného pomeru bolo prerokované tak, ako to vyžaduje § 74 ZP.

17. Svojou druhou odvolacou námietkou žalobkyňa napádala záver súdu prvej inštancie, že jej

neprítomnosť v práci bola neospravedlnená.

18. Prípady, keď musí zamestnávateľ ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca v práci, zahŕňajú
predovšetkým dôležité osobné prekážky v práci na strane zamestnanca (§ 141 ZP). Z hľadiska
zdravotného stavu zamestnanca prichádza do úvahy dočasná PN pre chorobu alebo úraz (§ 141

ods. 1 ZP), prípadne jeho vyšetrenie alebo ošetrenie [§ 141 ods. 2 písm. a) ZP]. Ak takáto prekážka
nastane, zamestnanec je zásadne povinný zamestnávateľa požiadať o pracovné voľno (§ 144 ods. 1
ZP) a preukázať jej existenciu a trvanie (§ 144 ods. 2 ZP).

19. Zo skutkového stavu zisteného v prvoinštančnom konaní vyplýva, že žalobkyni v práci bránila

prekážka v podobe dočasnej PN do 28.03.2023, keď jej ošetrujúci lekár ukončil PN. Nesporné teda bolo,
že od 29.03.2023 žalobkyňa nebola ošetrujúcim lekárom uznaná za dočasne PN. Od doručenia dokladu
oukončeníPNk29.03.2023žalovanému,kčomudošlo03.04.2023,žalobkyňanepredložilažalovanému
žiadenrelevantnýdôkazotom,žebyjejzdravotnýstavznamenalzároveňajjej„pracovnúneschopnosť“.
Žalovanému len oznámila, že doterajšiu prácu nemôže vykonávať. To je však celkom nepostačujúce,

pretože keďže žalobkyňa o svojom zdravotnom stave vedela vopred, mala nielen povinnosť žalovaného
včas požiadať o pracovné voľno (§ 144 ods. 1 ZP), ale aj povinnosť prekážku v práci a jej trvanie
preukázať (§ 144 ods. 2 ZP). Až do okamžitého skončenia pracovného pomeru (ale ani po ňom)
však žalobkyňa nepredložila žalovanému ako zamestnávateľovi žiaden dôkaz o dočasnej PN, teda
nič, čo by za toto obdobie ospravedlňovalo jej neprítomnosť v práci. Nevyužila ani dochádzkovú linku,

aby sa pokúsila rozptýliť svoje údajné pochybnosti o ďalšom postupe. Samotné tvrdenie žalobkyne v
liste s odkazom na lekárske správy a doklady predchádzajúce ukončeniu PN nepreukazuje pracovnú
neschopnosť žalobkyne aj po 29.03.2023. Toto obdobie z tohto hľadiska nepokrývajú ani ďalšie dôkazy
– správy o operácii žalobkyne z 09.05.2023, či z júna 2023, lebo z ich obsahu je zrejmé, že sa týkajú jej
zdravotného stavu v čase vyhotovenia. Zároveň tiež možno doplniť, že žalobkyňa ani netvrdila, že by

v dňoch svojej neprítomnosti v práci od ukončenia PN do prevzatia okamžitého skončenia pracovného
pomeru bola na vyšetrení ani ošetrení v zdravotníckom zariadení. Neboli preto splnené podmienky
podľa § 141 ods. 1 alebo § 141 ods. 2 písm. a) ZP, aby žalovaný ako jej zamestnávateľ ospravedlnil
jej neprítomnosť v práci.20. Napriek výhradám žalobkyne odvolací súd súhlasí aj so záverom súdu prvej inštancie, že prekážka
v práci nebola preukázaná ani na strane žalovaného ako zamestnávateľa. Odmietnutie výkonu

práce z dôvodu prevencie čo i len ohrozenia jej zdravotného stavu by bolo relevantné vtedy, keby
zamestnávateľ zmaril postup predpokladaný ZP v prípadoch nespôsobilosti zamestnanca na výkon
dohodnutej práce a zamestnanca nepreradil na inú prácu. Tento postup je upravený v § 55 ZP, ktorý ale
v druhom odseku podmieňuje preradenie zamestnanca existenciou lekárskeho posudku konštatujúceho
dlhodobú stratu spôsobilosti naďalej vykonávať doterajšiu prácu. Podrobnejšiu úpravu lekárskeho

posudku podľa cit. ustanovenia obsahuje ZoOZ (§30f), z ktorého je jasné, že posudok vypracúva lekár,
ktorý posudzuje zdravotnú spôsobilosť zamestnanca na prácu, po zaznamenaní vyšetrení lekárskej
preventívnej prehliadky (§ 30f ods. 1). Lekársky posudok obsahuje okrem údajov o zamestnávateľovi
aj údaj o pracovnom zaradení a posudzovanej práci zamestnanca (§ 30f ods. 2). Záver lekárskeho
posudku znie: a) spôsobilý na výkon posudzovanej práce, b) spôsobilý na výkon posudzovanej práce s
dočasným obmedzením alebo c) dlhodobo nespôsobilý na výkon posudzovanej práce (§ 30f ods. 2 in

fine). Práve záver „dlhodobo nespôsobilý na výkon posudzovanej práce“ je dôležitý z hľadiska uplatnenia
postupu podľa § 55 ods. 2 ZP. Žalobkyňa síce tvrdila, že dlhodobo stratila schopnosť vykonávať
dohodnutú prácu, no listinné dôkazy, ktoré doložila, nie sú posudkami podľa § 30f ZoOZ. Neobsahujú
totiž opísané náležitosti, najmä údaj o pracovnom zaradení a posudzovanej práci zamestnanca, a záver
o spôsobilosti na výkon posudzovanej práce. To platí aj pre odborný posudok o invalidite, ktorého

účel sa inak týka sociálneho zabezpečenia žalobkyne, nie posudzovania jej pracovnej spôsobilosti vo
vzťahu ku konkrétnej práci na pracovnej pozícii u žalovaného. Invalidita automaticky neznamená stratu
spôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu. Spôsobilosť zamestnanca je v lekárskom posudku podľa § 55
ods.2ZPvspojenís§30fZoOZzároveňindividualizovanávovzťahukukonkrétnejpráci(arg.„pracovné
zaradenie“ a „posudzovaná práca“).

21. Namieste nie sú ani výhrady žalobkyne, ktoré vzniesla voči odporúčaniam žalovaného (potreba
ukončiť PN a absolvovať lekársku prehliadku) a krokom, ktoré v tej súvislosti podľa žalobkyne mal či
nemal urobiť. Súd prvej inštancie dostatočne presvedčivo vysvetlil, prečo bolo opodstatnené ukončiť PN
pred samotnou lekárskou prehliadkou na účely nástupu do práce a prečo nie je rozhodujúce, či a za

akých okolností sa žalobkyňa domáhala tejto prehliadky ešte počas PN. Podstatné je, že žalobkyňa
mala informáciu, že po ukončení PN sa musí dostaviť k lekárovi na prehliadku a že tak môže urobiť
priamo v jeho ambulancii na pracovisku (to vyplýva aj z jej tvrdení, že sa k tomuto lekárovi snažila
dostať už počas PN). Nie je však pravda, že žalobkyňa sa odporúčaných krokov držala. Žalobkyňa
totiž učinila len prvý krok (ukončenie PN), ale druhý krok (lekárska prehliadka) už nevykonala. Jej

základnou povinnosťou bolo prinajmenšom dostaviť sa na pracovisko na začiatku pracovného času [§
81 písm. b) ZP]. Zároveň však mala aj povinnosť absolvovať preventívnu prehliadku, pretože jej PN
trvala dlhšie ako 6 mesiacov [§ 30e ods. 1 písm. a) bod 4 ZoOZ]. Ani jednu z týchto povinností žalobkyňa
nesplnila. Navyše, žalobkyňa mala možnosť zúčastniť sa prehliadky aj u iného lekára, než len u toho,
ktorý pôsobí u zamestnávateľa. V prípade návštevy (ktoréhokoľvek) lekára by musel zamestnávateľ

jej neprítomnosť v práci ospravedlniť, ak by vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo
pracovného času [§ 141 ods. 2 písm. a) ZP], takže by jej neospravedlnená neprítomnosť a závažné
porušenie pracovnej disciplíny nehrozili. Žalobkyňa si však vybrala postup, ktorý nepredvída nielen ZP,
ZoOZ, či ZoBOZP, ale ktorý jej neporadil ani zamestnávateľ. Dokonca sa rozhodla, že nevyužije ani
poradenstvo na dochádzkovej linke a neodpovedala ani na telefonát zamestnávateľa. To, že v práci ju

vážne ohrozoval akýkoľvek pohyb, nie je relevantné tvrdenie, pretože nerozlišuje dostavenie sa do práce
(alebo na prehliadku) a výkon práce. Okrem toho žalobkyňa sama svoje tvrdenie vyvracia nielen tým,
že sa v januári 2023 dostavila k žalovanému, ale aj to, že v máji 2023 bola schopná ísť na operáciu
a v júni 2023 na vyšetrenie (žalobkyňa netvrdila, že by mala v medziobdobí zhoršený zdravotný stav).
Názor žalobkyne, že žalovaný aktívne odmietal jej ďalšie zamestnávanie, že na ňu nazeral ako na

práceneschopnú alebo že bola nútená ukončiť PN, nezodpovedá žiadnemu zmysluplnému výkladu
vykonaných dôkazov. Môže ísť nanajvýš o dojmy, ktoré nemajú objektívny základ, čo je zrejmé nielen
z obsahu listu žalovaného z marca 2023, kde žalobkyni navrhoval spôsob, ako v práci pokračovať, ale
aj z výsluchu svedkov, ktorých sama navrhla, či z jednoduchého faktu, že PN ukončuje ošetrujúci lekár
žalobkyne, na ktorého žalovaný nemá žiadny dosah. Na strane žalovaného ako zamestnávateľa sa teda

žiadna prekážka v práci nepreukázala.

22. Pokiaľ ide o námietky žalobkyne, ktoré spočívali v nevykonaní dokazovania, dôvody už vysvetlil
súd prvej inštancie. Na rozhodnutie prejednávanej veci nebolo potrebné vykonať žiadne ďalšiedokazovanie, ako to naznačuje žalobkyňa v odvolaní, lebo takéto dokazovanie by nebolo spôsobilé
objasniť skutočnosti, ktoré sú nevyhnutné na rozhodnutie daného sporu. Napríklad výsluch lekárov,
ktorí vykonávali službu posudkového lekára v januári 2023, nie je pre rozhodnutie prejednávanej

veci podstatný, lebo žalobkyňa mala povinnosť sa dostaviť na lekársku prehliadku po skončení PN,
teda o dva mesiace neskôr. Takisto nie je povinnosťou zamestnávateľa organizovať komunikáciu
medzi posudkovým lekárom a zamestnancom, pokiaľ ide o preposielanie zdravotnej dokumentácie
zamestnanca. Takúto povinnosť zo zákona vyvodiť nemožno. Žalobkyni tiež muselo byť už po prvom
liste žalovaného, ktorým jej vrátil zdravotnú dokumentáciu, zrejmé, že s výnimkou ochoty dohodnúť

termín obhliadky žalovaný nebude vstupovať do lekárskej prehliadky. Žalovaný si splnil svoju povinnosť
upozorniť žalobkyňu na potrebu lekárskej prehliadky a prejavil dostatočnú súčinnosť, keď jej navrhol
dohodnutie termínu. To, že žalobkyňa následne neprejavila záujem o termín, ale žalovanému len opäť
poslala svoju dokumentáciu, už môže ísť len na jej vrub. Ďalšia argumentácia žalobkyne, čo sa týka
nevypočutia osoby, ktorá uskutočnila telefonát žalobkyni, je takisto bez potrebnej relevancie. Okolnosti,
ktoré opisuje, nie sú rozhodujúce pre posúdenie platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru.

Takistožalobkyňouvodvolanívznesenáotázka,čižalovanýpotrebovalžalobkyňunahocijakejpracovnej
pozícii, nemá žiadnu súvislosť s posudzovaním platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru.
Nie je preto podstatné, čí táto skutočnosť bola alebo nebola preukázaná. To isté platí aj pre otázku škody,
ktorá nemôže zohrať rozhodujúcu úlohu v prípade neprítomnosti trvajúcej niekoľko týždňov, ako to bolo
v prípade žalobkyne.

23. Napokon čo sa týka rozhodnutia Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19CoPr/2/2024, súd prvej inštancie
mu venoval dostatočný priestor a jeho výklad je logický a koherentný. Okrem toho, že toto rozhodnutie
nemá precedenčnú, ani kasačnú záväznosť v prejednávanom spore, nemožno ani dospieť k záveru,
že napadnutý rozsudok by ho „negoval“. Tu ide opäť len o subjektívny názor žalobkyne, ktorej tak, ako

žiadnej strane, nepatrí právo, aby sa súd s jej argumentáciou stotožnil.

24. Odvolacie argumenty žalobkyne preto nie sú spôsobilé vyvrátiť skutkové a právne závery súdu prvej
inštancie, ktoré viedli k zamietnutiu žaloby v celom rozsahu z dôvodu platnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru.

25. Na základe vyššie uvedených úvah možno uzavrieť, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Keďže
sa nezistilo, že by bol naplnený ktorýkoľvek z odvolacích dôvodov (§ 365 CSP), odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny (výrok I).

26.Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§262ods.1vspojenís§396ods.1CSP
vychádzajúc z toho, že nárok na náhradu trov konania, ktoré sa vydaním tohto rozsudku odvolacieho
súdu končí, má podľa § 255 ods. 1 CSP úspešná strana sporu, ktorou bol žalovaný. Odvolací súd mu
preto voči žalobkyni priznal nárok na náhradu všetkých trov odvolacieho konania (výrok II).

27. Senát odvolacieho súdu prijal toto rozhodnutie jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie za podmienok § 419 až § 423 CSP. Dovolanie možno podať
v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozsudku na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V
dovolaní treba popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, spisovej

značkyaoznačenieveci,ktorejsatýka,označenieapodpisdovolateľa)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v
dovolacom konaní zastúpený advokátom, ktorý musí dovolanie a iné podania dovolateľa spísať, ibaže
ide o prípady § 429 ods. 2 CSP.