Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 14, 2025

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 9C/44/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7624202677
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Semanová
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2025:7624202677.6

Uznesenie

Okresný súd Spišská Nová Ves, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/XX, C. D.,
zastúpený JUDr. Annamária Zátorská, advokátka so sídlom Štefánikovo námestie 5, Spišská Nová Ves
proti žalovanému: E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/XX, C. D., o vypratanie nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie zastavuje.

II. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 30.05.2024 bola tunajšiemu súdu doručená žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáhala ktorou sa
žalobca domáhal vypratania nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie
C. D., žalovaným.

2. Písomným podaním doručeným súdu dňa 26.08.2024 vzal žalobca podanú žalobu v celom rozsahu
späť z dôvodu, že po podaní žaloby došlo zo strany žalovaného k „dobrovoľnému“ splneniu jeho
povinnosti opustiť nehnuteľnosť, a teda žaloba splnila svoj účel. Vzhľadom na skutočnosť, že žaloba
bola podaná dôvodne a k jej späťvzatiu došlo z dôvodov, ktoré pramenia v správaní sa žalovaného
zotrval na svojom návrhu týkajúcom sa trov konania, t.j. navrhol, aby mu súd priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

3. Podľa§144zákonač.160/2015Civilnýsporovýporiadok(ďalejlenCivilnýsporovýporiadok),žalobca
môže vziať žalobu späť.

4. Podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku , ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie
zastaví.

5. Podľa § 146 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so
späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa
neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168
alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu.

6. Zo strany žalobcu došlo k späťvzatiu žaloby v celom rozsahu. K späťvzatiu žaloby došlo pred
predbežným prejednaním sporu resp. začatím pojednávania. V danej veci nejde o spor, kde spôsob
usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Na základe zhora uvedených
skutočností, v súlade s citovanými ustanoveniami súd konanie v celom rozsahu zastavil.

7. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania,
súd prizná náhradu trov konania protistrane.8. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú
dôvody hodné osobitného zreteľa.

9. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

10. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania z dôvodu späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu skúmať

procesnú zodpovednosť strán sporu za zastavenie konania. Zodpovednosť za zastavenie konania teda
súd posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Pokiaľ jedna strana zaviní zastavenie konania, vzniká
jej povinnosť nahradiť druhej strane trovy konania.

11. V danej veci k späťvzatiu žaloby došlo z dôvodu vypratania predmetných nehnuteľnosti zo strany
žalovaného t.j. žalovaný v priebehu konania splnil povinnosť, uloženia ktorej sa žalobca domáhal

podanou žalobou. Z uvedeného je nesporné, že k zastaveniu konania došlo z dôvodov na strane
žalovaného, t.j. jeho zavinením. Z tohto dôvodu nárok na náhradu trov vznikol na strane žalobcu.

12. Súd sa však zaoberal aj možnosťou aplikácie ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku
v danej veci. Uvedené ustanovenie predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok konania

a zásady za zavinenie a aplikácia tohto ustanovenia má mať výnimočný charakter. K dôvodom hodným
osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo môžu spočívať v postavení
strany konania. Pri aplikácii tohto ustanovenia súd skúma aj dôvody, ktoré viedli k podaniu žaloby, postoj
strán v konaní a plnenie si ich procesných povinností.

13. Na vyjadrenie sa k možnej aplikácii ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku v predmetnej
veci boli vyzvané aj strany sporu.

14. Žalobca v podaní zo dňa 30.12.2024 uviedol, že dôvodnosť žaloby nakoniec uznal aj žalovaný
keď dobrovoľne vypratal nehnuteľnosť. Zdravotný stav ani sociálna situácia žalovaného nemôžu

ospravedlniť jeho protiprávne konanie, ktoré priamo viedlo k vzniku súdneho sporu, pričom žalovaný bol
počas konania právne zastúpený. Žalovaný, ktorý odmietal dobrovoľne vypratať nehnuteľnosť, musel
si byť vedomý dôsledkov svojho konania, k dobrovoľnému splneniu povinnosti bol opakovane vyzývaný.
Ak by mal v dôsledku tohto konania znášať trovy, ktoré mu vznikli, znamenalo by to, že osoba porušujúca
svoje povinnosti by bola zvýhodnená na úkor osoby, ktorá sa správala v súlade so zákonom. Takýto

prístup by bol v priamom rozpore s princípom procesnej spravodlivosti a zásadou zodpovednosti za
výsledok, nakoľko úspech žalobcu bol dosiahnutý práve pod ťarchou dôvodnej žaloby.
.
15. Žalovaný sa k možnej aplikácií § 257 Civilného sporového poriadku nevyjadril.

16. V danej veci z obsahu spisu je zrejme, že žalobca nadobudol nehnuteľnosti zapísané na liste
vlastníctva č. XXX katastrálne územie C. D., ktorých vypratania sa v tomto konaní domáhal na základe
darovacej zmluvy zo dňa 24.01.2024. Uvedené nehnuteľnosti nadobudol od svojej družky F. C., ktorá je
dcérou žalovaného a ktorej tieto nehnuteľnosti daroval práve žalovaný. Dcéra žalovaného však v januári
2024 darovala nehnuteľnosť svojmu druhovi a ten podal žalobu o vypratanie žalovaného a to už v máji

2024.

17. Z uvedeného je zrejme, že pôvodne predmetná nehnuteľnosť patrila žalovanému. Žalovaný
daroval nehnuteľnosť svojej dcére s vedomím, že rodinný dom bude oprávnený užívať do svojej smrti.
Dcéra žalovaného darovala nehnuteľnosti ďalšej osobe – žalobcovi, ktorý následne žiadal žalovaného

nehnuteľnosti vypratať.

18. Poukazujúc na uvedené má súd za to, že vzhľadom na okolnosti a predmet danej veci sú v tomto
prípade dané dôvody hodné osobitného zreteľa. Nehnuteľnosti, o ktoré v konaní ide patrili vlastnícky
práve žalovanému. Pokiaľ sa aj žalovaný rozhodol nehnuteľnosti darovať dcére, jednalo sa o jemu blízku

osobu a mal za to, že nehnuteľnosti bude môcť naďalej užívať. Ak aj následne dochádzalo medzi
žalovaným a jeho dcérou resp. jej druhom – žalobcom v tomto konaní k nejakým nedorozumeniam
resp. konfliktom, nemení to nič na skutočnosti, že ďalšie správanie sa dcéry žalovaného a žalobcu, bolo
minimálne v rozpore s dobrými mravmi a to poukazujúc na to, že nehnuteľnosti nadobudli bezodplatneod človeka, ktorého následne z týchto nehnuteľností vypratali. Z ustanovenia § 257 Civilného sporového
poriadku vyplýva, že súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania má prihliadnuť k zvláštnostiam
jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti.

19. Okrem už uvedeného, dôvodom aplikácie ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku je
aj zdravotný stav žalovaného, ktorý bol v konaní zdokladovaný predložením lekárskych správ a jeho
terajšia sociálna situácia, kedy si napriek zlému zdravotnému stavu musel nájsť a zabezpečiť nové
bývanie. Aj táto nepriaznivá sociálna a majetková sféra žalovaného je dôvodom hodným osobitného

zreteľa podľa ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku.

20. Z vyššie uvedených dôvodov súd žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na Okresnom
súde Spišská Nová Ves.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, kterým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnost vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.