Rozsudok – Život a zdravie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, September 16, 2024

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 18T/121/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2218012027
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marianna Klimek Kubicová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2024:2218012027.26

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Marianny Klimek

Kubicovej a z prísediacich Eduarda Zalku a Marty Horváthovej, v trestnej veci obžalovaného: A. B.,
narodenýXX.XX.XXXXvGalante,trvalebytomC.XXX/XX,D.,prezločintýraniablízkejosobyazverenej
osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), odsek 3 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 138
písmeno b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Dunajskej Strede dňa 16.09.2024,
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písmeno a) Trestného poriadku sa

Obžalovaný A. B., narodený XX.XX.XXXX v Galante,
trvale bytom C. XXX/XX, D.,

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Dunajská Streda č. 1Pv 386/18/2201-35 zo dňa
30.11.2018 pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), odsek
3 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona, ktorého sa mal
dopustiť na tom skutkovom základe, že:

v období od presne nezisteného času v roku 2014 do 08.08.2018, najprv na adrese D. E., F. XXXX/
XX, okres Dunajská Streda, kde dovtedy bývali a od mesiaca august 2017 až doposiaľ na adrese Veľký
Meder, G. H. XX, I. J. K., týral svoju družku L. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E., F. XXXX/XX, I. J.

K., prechodne bytom D. E., G. H. XX, I. J. K., s ktorou žil spolu s ich maloletým dieťaťom od roku 2009,
tým, že od presne nezisteného času roku 2014 pravidelne minimálne raz za mesiac a od roku 2016
minimálne raz týždenne a po dlhší čas navodzoval strach a stres vulgárnymi nadávkami a urážkami,
vyvolávaním hádok, fyzickým napádaním, a to bitím päsťami, fackaním, udieraním, kopancami, pričom
pri fyzickom napadnutí začal byť čoraz agresívnejší a kričal na ňu, aby už zdochla, aby bola pod zemou,
v mesiaci júl 2018 ju začal sácať, následne ju tak silno odsotil, že spadla na zem, pričom pri páde si
udrela chrbát a rebrá do nábytku a kvôli bolestiam hlavy bola lekársky ošetrená, dňa 08.08.2018 v čase

od 04:30 hod. do 05:15 hod. jej dal facku, z čoho si udrela hlavu do steny, následne viackrát udrel jej
hlavu do steny a udieral jej hlavu zozadu päsťou a kričal, že jej pichne nôž do krku a nech zdochne, čím
poškodenej L. K. spôsoboval fyzické a psychické utrpenie,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. o d ô v o d n e n i e :

Dňa 30.11.2018 bola na Okresný súd Dunajská Streda doručená obžaloba prokurátora Okresnej
prokuratúry Dunajská Streda č.k. 1Pv 386/18/2201-35 zo dňa 30.11.2018 na obžalovaného A. B. pre

skutok právne kvalifikovaný ako zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods.
3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť
na skutkovom základe ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní nariadenom na podklade podanej obžaloby obžalovaný A. B. po poučení
v zmysle § 257 Trestného poriadku urobil vyhlásenie, že je nevinný. Následne súd vykonal vo veci

dokazovanie, na základe ktorého zistil nasledovné.

Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní dňa 20.02.2019 (č.l. 179 - 180) po príslušnom zákonnom
poučení uviedol, že s poškodenou sa spoznali pred 9 rokmi, keď žila so svojim vtedajším partnerom a
bývala v spoločnej domácnosti s jej rodičmi. Strašne veľa sa hádali, stále ho obviňovala, že bol neverný.

Keď ležal na gauči, alebo v posteli, pohádali sa ohľadom toho, s kým si to píše. Hocikedy prišla za
ním ako šialená, on však nikdy nevyvolával konflikt, radšej pred ňou utekal, zavrel sa do druhej izby.
Chodili spolu na výlety, na dovolenky, stále ho pred inými ponižovala, že je nemožný, že je sexuálne
nedostatočný, proste on bol ten najhorší, aj keď nikdy nevyvolával hádky, ani ju nenapádal. Keď išla
do neho, teda keď ho buď fackala alebo škriabala, musel to nejako zastaviť, nech s tým už prestane,

stále ju žiadal nech je kľud, aj pred dcérou ju prosil aby sa nehádali, hlavne nie pred dcérou. Uviedol,
že nebol agresívnym, nikdy hádky nevyvolával. Na položené otázky uviedol, že v prípravnom konaní
povedal, že dal poškodenej facku, alebo do nej sotil a fackal ju, ale bolo to celé naopak, a to tak, že keď
ho poškodená napadla, musel to nejak riešiť, veľakrát mal aj on zlomený nos a vytrhnutý priecing, a keď
už on niečo také urobil (dal poškodenej facku, sotil ju), tak len z dôvodu, že ju musel nejako zastaviť a

ukľudniť, nakoľko ona ho napádala. Potreboval to nejako riešiť, nemohol sa nechať mlátiť. Na otázku,
či jej spôsobil nejaké zranenia fyzickým útokom uviedol, že nie. Pri fyzických útokoch, pri fackách stále
poškodenú prosil, aby prestala. Ku skutku zo dňa 08.08.2018 uviedol, že týždeň predtým sa dozvedel,
že poškodená má dlhodobý vzťah, mala milenca. Celú noc nespal, ráno sa poškodená zobudila, aby
mu vysvetlila, čo chce od takéhoto vzťahu, čo ďalej. Uškŕňala sa na neho, potom ho začala urážať,

zahnala sa na neho a on jej dal facku, to bolo všetko. Ich nezhody sa týkali peňazí, spoločného rozpočtu
a nevery. O nevere poškodenej sa dozvedel od jej staršej dcéry. Poškodená chodila na diskotéky, pred
ním sa fintila, potom odišla do roboty a potom vysvitlo, že išla na diskotéky. Ich spolunažívanie, keď
ho neobviňovala z nevery, bolo dobré, šli do spoločného domu, chodili spolu na dovolenky, v januári
2017 boli spolu na dovolenke v Siófoku, ešte potom niekde v Maďarsku. Na Vianoce v roku 2017 boli

u jeho rodičov spoločne aj s priateľom staršej dcéry poškodenej. Poškodená podľa jeho názoru podala
na neho trestné oznámenie z dôvodu, že sa dozvedel o jej vzťahu, ako aj z dôvodu, že staršia dcéra
mu povedala o diskotékach, aj o tom, že poškodená pila. Poškodená mala schovaný alkohol, ktorý on
našiel, viackrát mu povedala, že ho dá preč z Medera. Na otázku, či bol u lekára, keď mu poškodená
zlomila nos, uviedol, že nebol, že sa to stalo v spálni, ona sa zahnala, neriešil to, šiel spať do obývačky.

Mal modré pod očami, nevedel si poriadne vyfúkať nos a bolelo ho to dva týždne. Na otázku, či je pravda,
čo je uvedené v skutkovej vete obžaloby ohľadom skutku zo dňa 08.08.2018 uviedol, že pravda je len
to, že poškodenej dal facku, nič iné.

Poškodená L. K. na hlavnom pojednávaní dňa 20.02.2019 (č.l. 180 - 183) uviedla, že obžalovaný je jej

druhom, s ktorým sú spolu 9 rokov. Žili u jej mamy, pričom prvý útok na ňu sa stal asi rok po tom, ako
sa dali dokopy. Boli to menšie útoky. Hádky boli, ale také, že ju udrel, len posledných 4 - 5 rokov, keď
už mali spoločnú dcéru. Posledný rok bol hrozný, nakoľko to už bolo týždenne a boli tam aj kopance.
Raz ju obžalovaný udrel tak, že bola na pohotovosti, čo bolo asi v máji alebo v júni 2018, má o tom aj
papier. Skutok zo dňa 08.08.2018 sa stal tak, že deň predtým ho prosila, aby predali dom, lebo tak sa

nedá žiť. Obžalovaný spal dole v spálni už dlhšiu dobu a ona spala s dcérkou hore a boli zamknuté,
lebo sa ho báli. Ona sa ráno chystala do práce, kam chodí na pol šiestu, vypila kávu, nachystala sa,
obžalovaný vyšiel z obývačky, vybral jej z ruky kanvicu, rozbil ju a začal ju fackať. Vykrikoval, že dom
nepredajú, lebo je jeho, aj dcérka je jeho a ona môže odísť, alebo môže platiť nájom 250,- eur a môže
ostať. Stále sa s obžalovaným hádala o peniazoch. Ona má stálu prácu aj dohodou, pracuje aj cez

víkendy. Na otázku, ako často a ako prebiehali tie fyzické napadnutia za tie posledné štyri roky, uviedla,že stále bola kurva, hádali sa kvôli peniazom, že nepracuje, aj napriek tomu, že pracovala. Predtým
bola na materskej, pričom stále pracovala na dohodu cez víkendy. Facky dostávala cez 4 roky, pričom
obžalovaný vždy kričal tak, že ona ho ani nepočula, čo hovorí, len krik. Uviedla, že obžalovaný vie

tak kričať, akoby to nebol on. Posledný rok boli fyzické útoky hrozné, boli tam aj kopance a údery na
hlavu. Poškodená následne uviedla, že sa zdôverila o svojich problémoch svojej mame a D. M., ktorá je
bratrancova manželka. Pri útokoch bola prítomná jej staršia dcéra, pričom obžalovaný ju fackal aj pred
mamou, keď u nej bývali. Potom to videla už aj ich spoločná dcéra. Obžalovaný jej stále hovoril, aby už
zdochla, aby sa už zabila, aby on už nemal problémy. Na otázku prokurátora, či pociťovala počas tej

doby strach alebo obavu uviedla, že áno, aj teraz. Uviedla, že obžalovaný ju kontaktoval z väzby, stále
sa pýtal, čo je doma, hovorila mu, čo je s dcérou, s ňou, čo robia, kam chodia, raz ju mal poprosiť, aby
zmenila výpoveď, aby mu pomohla, že on nechce byť vo väzbe, aby povedala, že ju nebil a nefackal.
Na otázku, či jej obžalovaný niekedy kopancami a päsťami spôsobil zranenia, odpovedala, že áno, má
o tom aj fotky v telefóne, ako aj nahraté výkriky, keď ju udrel. Následne uviedla, že kvôli zraneniam
navštívila pohotovosť dňa 29.07.2018, pričom okrem tohto ošetrenia iné návštevy lekára neabsolvovala,

a to z dôvodu, že sa bála. Na otázku, ako často býval obžalovaný doma a kde pracoval, uviedla, že
obžalovaný bol kamionista, pričom jeden deň nespal doma, druhý deň prišiel. Jeden deň došiel domov
ako milujúci otec, druhý deň bol agresívny. Keď chodieval do Talianska pred 3 - 4 rokmi, tak chodil
domov len na víkendy, cez týždeň pracoval. V období od roku 2017 – 2018 to bolo tak, že odišiel v
pondelok do práce a v stredu prišiel domov, ale stalo sa, že aj každý deň spal doma. Neodišla od neho

z dôvodu, že si kúpili spoločný dom v januári 2018 a majú spoločnú dcéru. Na otázku, prečo keď ju mal
obžalovaný týrať a biť, a mala mať z neho strach, sa rozhodla, že si s ním kúpi dom, odpovedala, že
z dôvodu, aby sa im zmenil život, lebo si myslela, že obžalovaný nechce byť u mamy a aby boli len
traja, nakoľko obžalovaný nenávidel jej prvú dcéru, ktorá k nim do spoločného domu nemohla chodiť,
avšak už chodieva. Jej dcéra všetko videla a počula, aj keď jej nadával, že je kurva, videla všetky ich

hádky a facky. Na otázku, kto vyvolával hádky, uviedla, že obidvaja, a že určite je vinná aj ona. Potvrdila,
že dôvodom ich hádok bol aj alkohol, nakoľko obžalovaný si myslel, že má problém z alkoholom, ktorý
ona nemá, a keďže obžalovaný neznášal alkohol, doma žiaden alkohol nemohli mať. Na otázku, čo bolo
dôvodom ich hádok, keď bola ich iniciátorkou ona, uviedla, že s obžalovaným dlho spolu nespávali, takže
hlavne to a žiarlivosť. Obaja žiarlili, pričom ona mala záujem o sexuálny styk, no on záujem nemal. Aj ona

útočilafyzickyfackamialeboúderminaobžalovaného,nakoľkokeďsahádalidostalajon,pričomnemala
vedomosť o tom, že by mu spôsobila nejaké zranenia. Nemala vedomosť o tom, že by obžalovanému
zlomila nos, alebo že by mu nos rozbila tak, že mu následne krvácal. Keď ju obžalovaný v mesiaci
júl 2018 tak silno odsotil, že spadla na zem, bolel ju potom chrbát, rebrá a hlava, pričom pokračovala
v práci, ráno prišla domov, nakoľko pracovala ako čašníčka, ľahla si, točila sa jej hlava, boleli ju rebrá,

popoludní šla k lekárovi na pohotovosť. Obžalovaný ju sotil v práčovni, kde chcela vyprať veci, spadla
a udrela sa o komodu, udrela si rebrá aj hlavu, spadla na zem a on zamkol dvere a odišiel. Do práce
chodieva autom, pracuje ako čašníčka, predáva alkohol, avšak keď pracuje nepije alkohol, nakoľko
do práce ide autom, a keď šoféruje tiež nepije. Na otázku, prečo ležala tak dlho na zemi, keď podľa
lekárskej správy nemala žiadne zranenia, uviedla, že z dôvodu, že ju bolel chrbát a rebrá. V ten deň

fyzicky na neho neútočila, bola po práci unavená a vyčerpaná. Na otázku, že dňa 08.08.2018 ju mal
obžalovaný viackrát udrieť o stenu, o hlavu, uviedla, že si musela sadnúť na stoličku, 5-6 krát jej udrel
hlavu o stenu a 10-20 krát ju udrel do zátylku, potom volala políciu, nakoľko obžalovaný ju vyhodil z bytu
a zamkol sa. Po tomto incidente nebola u lekára, ale polícia urobila fotky. Obžalovaný sa jej vyhrážal,
že ju zabije, keď neodíde bez dcéry. Po tomto incidente nebola práceneschopná. Obžalovaný nemal

dôvod žiarliť, nakoľko ona nemala pomer, dôvodom ich hádky neboli ani finančné problémy, nakoľko ich
nemali. Obžalovaný bol kamionistia, pracoval vždy. Nikdy nemala problém v práci s alkoholom, nakoľko
ich v práci stále kontrolujú, aj ráno, aj večer. Na záver uviedla, že nemala počas vzťahu s obžalovaným
iný pomer.

Vo výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa 20.03.2019 (č.l. 184 - 186) ďalej uviedla, že nevie o tom,
že by obžalovaný mal konflikt aj s inými osobami okrem nej a nikdy jej ani nebránil, aby ho opustila.
Obžalovaný ľúbi ich maloletú dcéru z celého srdca, nikdy jej neublížil, no kričal na ňu. Otec poškodenej
o ničom nevedel. Vzťah obžalovaného k jej matke bol rovnaký ako k nej, aj na jej matku kričal. Ona
nemala s nikým okrem obžalovaného konflikt, ani so svojou dcérou L.. Voči svojej dcére Zsuzsane

nepoužila násilie, ani nadávky. So svojim predchádzajúcim partnerom nemala v minulosti konflikt a nikdy
medzi nimi nebolo použité násilie. So svojimi rodičmi sa hádala ako dcéra s rodičmi, teda hádky boli
minimálne, také ako má ona s dcérou L.. Prosila svoju matku, aby sa do nich nestarala, pričom rodičia jej
hovorili, aby sa nehádali. Na otázku, ako reagovala na výčitky obžalovaného, ktoré jej kládol v súvislostis alkoholom, neprispievaním na úver a uprednostňovaním zábavy pred maloletou, uviedla, že z toho
boli ich hádky, počas ktorých určite kričala aj ona a možno na obžalovaného aj nadávala, pričom
obžalovaného udrela len počas hádky, mimo hádok ho neudrela. Facky boli vždy len súčasťou hádok,

nie mimo hádok. Hádali sa pred jej mamou, keď tam bývali, a pred dcérou L.. Pred priateľmi a susedmi
nie. Priznala, že obžalovanému poškodila úmyselne majetok – motocykel, konkrétne mu zlomila index
lampy, čo sú vzadu, ale aj on jej rozbil veci, a to telefón, kávovar a dvere. K incidentu v práčovni dňa
29.07.2018 dodala, že to bolo ráno, vtedy ju sotil raz, pričom tomu predchádzalo, že na ňu kričal, že
chce odísť k rodičom aj s ich maloletou dcérou. Šla vtedy prať, nejak na to nereagovala, prišla unavená

z roboty. Obžalovanému povedala, aby odišiel a prestal, on sa pýtal, kde bola a prečo prišla ráno.
Hádka nebola o tom, že chcel zobrať dieťa, nakoľko on ju k rodičom brával každý víkend. Na pohotovosť
šla až večer, lebo nechcela, ale bolelo ju to, chcela vedieť, či to má zlomené alebo len udreté. Boleli
ju rebrá, chrbát, hlava, pričom medzičasom aj spala lebo v noci pracovala, avšak nevedela prečo na
pohotovosti neuviedla aj bolesť hlavy. Na otázku obhajcu, prečo lekárovi na pohotovosti povedala, že
druh ju úmyselne sotil po obede, čo je v rozpore s lekárskou správou, uviedla, že to bolo ráno, že to

zle napísali. Na ďalšiu otázku obhajcu, že v konaní na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný sa
ju snažil ovplyvňovať, aby zmenila výpoveď, keď spolu telefonovali, avšak zo správy ústavu na výkon
väzby, ktorý monitoruje všetky hovory, vyplynulo, že ani raz nezaznamenal ovplyvňovanie zo strany
obžalovaného voči nej, uviedla, že to bolo vtedy, keď bola u obžalovaného na návšteve, keď spolu
telefonovali, tak jej hovoril, že nikdy nemá nikomu hovoriť, že jej bolo ubližované, že je to zaznamenané.

Za účelom odstránenia rozporov ohľadom ovplyvňovania zo strany obžalovaného bola na návrh obhajcu
postupom podľa § 264 ods. 1 Trestného poriadku prečítaná dotknutá časť výpovede poškodenej z
prípravného konania zo dňa 18.10.2018, kde poškodená uviedla, že je s obžalovaným v telefonickom
kontakte, najmä kvôli dcére, on jej volá z ústavu na výkon väzby Leopoldov, volali spolu už asi 20-krát
a hovoril jej, že chce ísť domov, nech s tým niečo spraví, k čomu poškodená uviedla, že obžalovaný ju

v telefóne prosil, aby nikomu nehovorila, že sa ho bojí. Presne neprosil takto takými slovami, on vedel,
že je to monitorované, ona to nevedela. Nevie prečo uviedla, že to bolo pri telefonickom rozhovore,
bolo to pri osobnom rozhovore. Následne uviedla, že keď jej obžalovaný volal z väzby, hovoril vždy aj
s jeho dcérou, pričom momentálne nemal možnosť s ňou telefonovať, nakoľko mu nezdvíha telefón.
Obžalovaný volal na jej číslo, keď chcel hovoriť s dcérou, i keď má vedomosť o tom, že dcére bol

poskytnutý telefón, ale má iba 6 rokov, preto jej telefón nedala.

Obžalovaný k výpovedi poškodenej uviedol, že on ju neprosil, on ju žiadal, aby prišla za ním. On ju
neprosil, aby zmenila niečo vo výpovedi. Volali spolu len ohľadom dcérky a hypotéky, lebo všetko platil
on a ona o ničom nevedela, že čo a ako funguje. Na Vianoce tam dal poslať telefón, aby vedel volať

s dcérkou, ktorú nepočul od polovice januára. Nevie, čo je s ňou, naposledy mu hovorila, že jej strašne
chýba a že ho ľúbi. Keď spolu volali, tak mu poškodená hovorila, že keď sa raz dostane von, tak si ju
(maloletú dcéru) vezme za ženu. Pre neho je maloletá dcéra všetko. Nič o nej nevedel, nakoľko starí
rodičia a krstný otec skúšali volať, ale poškodená nikomu nezdvíhala telefón. Nemali žiadne informácie.
Poznamenal, že poškodená mala konflikt so svojou mamou, ktorá vždy keď prišla, upratovala, a to bol

ich konflikt. Keď už bývali zvlášť, tak išli ráno do roboty, svokra prišla ráno skoro k vnučke a oni sa
pochytili. Poškodená vedela riadne vynadať svojej mame, ktorá sa aj jemu sťažovala, že ako sa s ňou
môže poškodená tak baviť. On bol veľakrát ponižovaný aj zo sexuálnej stránky aj zo zárobkovej stránky.
Keď mal zlomený nos a prišla k ním návšteva, ona mu triasla nosom a všetci to vedeli. S poškodenou
sa nedalo nijako dohodnúť na ničom, keď aj šetrili peniaze na okná, tak ona mu odpovedala, že čo sa

stará, nedalo sa s ňou. Keď boli trhy, tak sa postavila a povedala, že sa vyspal s jej staršou dcérou.

Svedkyňa B. D., matka poškodenej, na hlavnom pojednávaní dňa 20.03.2019 (č.l. 186 – 188) uviedla,
že obžalovaného pozná, je to druh jej dcéry. Následne uviedla, že obžalovaný a poškodená sú spolu
asi 9 rokov, neboli manželia a bývali aj u nich. Prvé roky boli prijateľné, potom sa to začalo zhoršovať,

potom sa presťahovali do Dunajskej Stredy a potom späť k nim, potom sa hádali, boli bitky. Prvé nezhody
zaregistrovala, keď bývali u nich, asi 4 - 5 rokov dozadu, všetko počula, nakoľko bývali u nich. Hádali
sa, bol tam buchot, rachot, musela ísť koľkokrát hore. Manžela má chorého, býva s nimi. Obžalovaný a
poškodená bývali hore, všetko im dali. Čo bolo presne predmetom hádok nevie, hádali sa o peniaze.
Obžalovaný bol kamionista, veľakrát ho prosila, aby išli spolu s poškodenou von, dohovárala mu, aby

išli do prírody, k vode, no on uviedol, že s poškodenou sa nedá ísť. Zobral malú a išiel k svojim rodičom.
Poškodená robila, všetko ťahala, aby bolo všetko v poriadku. Každú sobotu a nedeľu, keď mohol byť
s rodinou, bol iba s dcérkou, ale mal aj družku, čo si mal podľa jej názoru uvedomiť, a teda, že aj
ona potrebuje rodinu. Uviedla, že bola svedkom fyzických útokov zo strany obžalovaného, vyšla k nimhore, bili sa. Letela facka, poškodená upadla. Videla, že ju zbil a na druhý deň videla modriny všade.
Vždy keď išla hore obžalovaný hovoril, že prečo im nedá pokoj, čo sa do nich stará. Vo vzťahu k nej
zo strany obžalovaného neboli útoky, len zvýšený hlas a vulgárne slová. Poškodenej nadával, bola len

piča, kurva, alkoholička a také veci. Tieto nadávky boli podľa nej len zo žiarlivosti. On bol celý týždeň
preč a poškodená sa vzorne starala o malú, chodila do roboty. Na otázku aké časté boli hádky prípadne
bitky uviedla, že každý týždeň. Keď bývali u nich, tak všetko videla a počula, keď boli zvlášť, tak sa
poškodená sťažovala na ďalšie incidenty. Poškodená sa snažila všetko zakrývať, ale keď prišla domov,
mala modriny, a tak sa jej musela spýtať, čo sa stalo. Zo začiatku poškodená nechcela povedať, ale

potom sa stalo, že nadránom utiekla z bytu, že ju vymkol, to sa malo stať viackrát. K incidentom z konca
júla a začiatku augusta 2018 uviedla, že o týchto vedela od poškodenej a že poškodená nadránom
utiekla k jej krstnému synovi, chystala sa do práce, zbil ju, plakala, že ju zbil, ťahal za vlasy na terasu
a zamkol dom. Musela ísť k lekárovi. Vyhodil ju z domu. Nevie prečo sa hádali. Keď potom došla k
nej, mala modriny na tvári a na ruke. Počas vzťahu s obžalovaným videla, že poškodená bola stále
vystresovaná, nervózna, pričom príčinou boli neustále hádky. Osobný konflikt s obžalovaným mala len

taký, keď naposledy si pýtal od poškodenej 250,- eur na nájom, aby tam mohla bývať v ich spoločnom
dome a ona bola akurát u nich a obžalovanému hovorila, že keď jej dá 300,- eur na malú, zaplatí mu
250,- eur nájomné. Vtedy na ňu vyletel, že čo jej bude on dávať peniaze. Od nej nikdy nepýtal peniaze.
Oni od nich na 4 osoby pýtali len 50,- eur. Na otázku, či bol na ňu obžalovaný niekedy agresívny alebo
zaútočil uviedla, že kričal z nervozity, že čo on jej bude dávať ešte výživné. Neudrel ju, lebo vedel aká

bola svokra. Obžalovaný sa jej sťažoval na správanie poškodenej, že pije alkohol, že sa nestará o dieťa
a že sa zabáva, ukázal jej aj fľašu alkoholu, avšak mali hostí a ona vie, že poškodená nie je alkoholička,
preto sa s poškodenou ani o týchto sťažnostiach obžalovaného nerozprávala. Následne uviedla, že
obžalovaný nemal kamarátov, pričom nevedela povedať, aký je vzťah obžalovaného k staršej dcére
poškodenej, nakoľko už dlho s nimi nebývajú. Obžalovaný má so svojou dcérkou veľmi dobý vzťah,

zbožňuje ju, aj ona jeho. Na otázku obhajcu uviedla, že poškodená má povahu ako normálny človek,
niekedy vybuchne, keď má pravdu, tak si za tým stojí. Pravidelne chodí do roboty, kde ju majú radi,
pričom v rámci hádok aj ona kričala a určite tiež aj nadávala. Videla, že obžalovaný dal poškodenej
facku a ona spadla, viackrát to počula, avšak nie vždy šla hore, ale keď to už bolo nevydržateľné, išla
hore, najmä to však počula. Za účelom odstránenia rozporov bola na návrh obhajcu postupom podľa

§ 264 ods. 1 Trestného poriadku prečítaná časť výpovede svedkyne z prípravného konania zo dňa
09.08.2018 ohľadom priebehu konfliktov, v rámci ktorej svedkyňa uviedla, že veľakrát bola svedkom
toho, ako obžalovanému preplo a začal mlátiť poškodenú, ona musela ísť častokrát hore na poschodie,
kde bývali, aby zasiahla, pričom po prečítaní tejto časti výpovede svedkyňa na otázky obhajcu, keď
bola dole, odkiaľ vie, že začal mlátiť poškodenú, či videla začiatok incidentu, uviedla, že nie, počula, že

sa hádajú, potom počula údery a musela zasiahnuť, na otázku, či len usudzuje, že začal obžalovaný,
uviedla, že počula buchot, tak šla hore, obžalovaný mal 120 kíl, akoby ho mohla poškodená udrieť, on
začal bitku. Nepamätá sa, nevie, či obžalovaný niekedy kopol poškodenú. Ona ako matka s poškodenou
ako dcérou sa niekedy hádali. Keď sa jej niečo nepáčilo, povedala to poškodenej rovno do očí, len
komentovala čo počula, čo videla, a prosila ich, že keď už bývajú u nich a vedia, že starký je chorý, aby

sa ovládali. Na otázku, prečo nezavolala políciu, keď sa hádali, odpovedala otázkou, že či ako matka
mala na nich volať políciu? Viackrát si sadli, boli to hodiny, prosila ho skoro na kolenách, aby nerobil, čo
robí. Posielala ich von, aj wellness im zaplatila, aby boli spolu. On bol celý týždeň preč a potom zobral
malú a išiel preč, nikto mu to nezazlieval, ale to, že to bolo pravidelne. V práčovni nebola svedkom
incidentu, to jej porozprávala len poškodená. Nevidela ten incident ako mala byť poškodená vyhodená

na terasu, nakoľko oni bývajú zvlášť. Potom bola poškodená u lekára. Následne uviedla, že vie len
to, že v práčovni ju tak udrel, že sa zlomil vešiak na prádlo, ktorý tam mala. Poškodená jej povedala,
že spadla na tú žehličku a on ju tam nechal ležať a odišiel s malou k rodičom. Poškodená jej hovorila,
že tam ležala lebo si udrela bok. O tomto incidente sa dozvedela ešte v ten deň, keď volala krstnému,
a oni povedali, že bola na pohotovosti. Na otázku obžalovaného, či vie, že jej ukazoval alkohol, a či

vie, že on nepije, uviedla, že aj oni majú doma fľaše, a tiež nevidel starkého slopať doma. Na otázku
obžalovaného, či vie, že sa jej sťažoval, aby niečo robili s poškodenou kvôli jej správaniu kvôli tomu
alkoholu, potvrdila, že áno, hovoril jej to obžalovaný, avšak videla, že poškodená nepije, veď každý deň
šoférovala. Následne svedkyňa potvrdila, že raz sa stalo, že obžalovaný priniesol k nim poškodenú, aby
videla aká bola opitá, na čo sa svedkyňa opýtala, či niekde boli?

Svedkyňa D. M. na hlavnom pojednávaní dňa 20.03.2019 (č.l. 188 - 189) uviedla, že obžalovaného
pozná, jeho družka - poškodená je sesternica jej manžela. Poškodená a obžalovaný sú spolu asi 9
rokov, majú s nimi dobrý vzťah, často k nim aj chodievali. Spočiatku mal obžalovaný a poškodenádobrý vzťah, nehádali sa. Niekoľko rokov dozadu bola svedkom toho, ako sa hádali a kričali po sebe.
Nikdy nevidela, že by obžalovaný poškodenú udrel, to sa nikdy nestalo. Svedkom hádok bola viackrát,
pričom predmetom hádok boli hlavne peniaze. Boli to také bežné hádky. Obžalovaný na poškodenú

nikdy nezaútočil, boli to len bežné hádky a výkriky z oboch strán. Poškodená sa jej sťažovala na ich
vzťah. Niekedy sa stalo, že sa aj pobili, ale nevedela presne ako často. Videla, že poškodená má
modriny na tvári, na krku, na boku, pričom poškodená jej povedala, že ju obžalovaný zbil alebo udrel.
Svedkom toho, že sa pobili nikdy nebola. Začiatkom augusta jej poškodená zavolala, že obžalovaný má
namierené k mame, dal malú do auta, sotil ju, ona spadla na skriňu a žehličku. Niekedy poobede s ňou

išla na pohotovosť do Dunajskej Stredy, lebo mala bolesti. Bolel ju bok a rebrá. Na bolesti hlavy sa vtedy
nesťažovala. Tie zranenia, ktoré videla na poškodenej boli pri tom incidente z 08.08.2018. Svedkyňa
nikdy nemala konflikt s obžalovaným. Nevie o tom, že by mala poškodená počas vzťahu s obžalovaným
nejaký iný vzťah, nakoľko toho nikdy nebola svedkom. O tom, že mal obžalovaný zlomený nos vedomosť
nemala, ale videla, keď mal obžalovaný napuchnutý nos, povedal jej, že ho udrela poškodená. Oni
s obžalovaným dobre vychádzali, nikdy s ním nemali problémy, potvrdila, že sa obžalovaný u nich

sťažoval na poškodenú. Na otázku, či videla zranenia na poškodenej aj pred incidentom z práčovne,
uviedla, že aj predtým videla modriny na tvári, krku, boku, avšak nevedela presne ohraničiť obdobie
koľko to trvalo, možno rok dozadu, mesiac nevedela uviesť.

Svedkyňa N. B., matka obžalovaného, na hlavnom pojednávaní dňa 20.03.2019 (č.l. 189 - 190) uviedla,

že neverí, že by bol obžalovaný taký agresívny, ako sa opisuje. Skôr bol pod papučou, než že by
niekoho týral. Vždy chcel iba, aby sa mali dobre, aby všetko v rodine klapalo, lenže poškodenej to nikdy
nestačilo, vždy chcela viac. Keď sa zoznámili, poškodená vôbec nerobila, on ju živil a potom keď sa
narodila malá, začala si od neho žiadať viac, všetko. Potom ho už vedela vydierať malou, lebo to bolo
jeho všetko a vždy sa vyhrážala, že mu vezme to, čo má na svete najradšej. On sa nikdy nesťažoval,

skôr sa sťažovala poškodená, že nemôžu mať v dome alkohol, lebo že keď ona pije, tak je agresívna,
to jej povedala poškodená. V roku 2017 si kúpili dom, lebo keď bývali u matky poškodenej, tak im
chodila hore dole a všetko tam prehrabávala, brala im všetko. V auguste sa tam nasťahovali, poškodená
k nim chodievala. Bolo to len pár dní, keď išla na brigádu. Poškodená jej povedala, že obžalovaného
pošle domov, prehrala jej aj video, kde kričala na obžalovaného, že mu dá 10-tisíc eur, aby vypadol

z domu a z Medera. Potom sa ho nevedela zbaviť, tak vymysleli toto, že ho dajú zavrieť za týranie.
Jej vzťah s poškodenou teraz nie je žiadny, lebo keď jej volali, aby sa porozprávali s malou, nebrala
im telefón. Predtým bol ten vzťah nijaký, konflikt však nemali. Poškodená sa jej nikdy nesťažovala na
správanie obžalovaného. Chodili k nim každý víkend aj s poškodenou, ktorá neprišla iba keď išla na
brigádu. Na otázku, či boli svedkami hádok uviedla, že to ani neboli hádky, lebo nepočula, že by po sebe

kričali. Niekedy poškodenú chytil taký amok, že začala hádzať o zem telefón, kričala a vtedy sa musel
obžalovaný pobaliť a musel ísť preč. Raz bolo, že zavárali uhorky a poškodená chytila vedro a obliala ho
vodou. Nedalo sa s ňou rozprávať o jej správaní. Nikdy na poškodenej nevidela žiadne zranenia, hoci
v lete chodila v krátkych nohaviciach a v krátkom tričku. Vnučka sa jej sťažovala, že poškodená škaredo
rozprávala, že obžalovaného oslovovala ko..., aj že k ním chodí spať nejaký ujo, keď tam nie je otec,

a že mama pije len pálenku. Obžalovaný sa nesťažoval na správanie poškodenej. Až úplne na konci sa
zdôveril, že boli problémy, pričom keď došiel, tak len plakal v izbe. Posledný rok k nim už poškodená
nechodila. Obžalovaný nie je agresívnej povahy a nemá vedomosť o tom, že by mal nejaký konflikt so
ženami. Mal aj osemročný vzťah a dodnes sa s tou bývalou rozprávajú normálne. Ani v práci nikdy nemal
konflikty. Na agresivitu poškodenej sa sťažoval len ku koncu, keď už spolu nespali ani v jednej izbe, on

spal dole v obývačke a koľkokrát sa zobudil na to, že poškodená stála nad ním s päsťami. Obžalovaný
jej povedal, že poškodená ho napadla, z čoho mal napuchnutý nos. Malo sa to stať, keď boli u nich na
Vianoce v roku 2017.

Svedok E. B., brat obžalovaného, na hlavnom pojednávaní dňa 24.04.2019 (č.l. 202 - 203) uviedol, že

obžalovaný je jeho mladší brat. Poškodenú spoznal skrz svojho brata, keďže vtedy to bola jeho priateľka,
neskôr družka. Na začiatku nemali žiadne konflikty, no po čase ukázala poškodená svoju pravú tvár.
Niekoľkokrát u jeho rodičov začala hystericky vykrikovať. On nevyhľadával jej spoločnosť, ani ona jeho,
mal s ňou neutrálny vzťah a skôr s ňou ani nekomunikoval. Vie aká je poškodená agresívna, prchká,
niekoľkokrát sa cítili trápne u jeho rodičov a radšej nič nepovedali, len aby mal obžalovaný kľud. Aj

kamaráti obžalovaného, G. K. niekoľkokrát obžalovanému hovorili, aby poškodenú nechal, nikoho však
nepočúval. O tejto udalosti sa dozvedel dňa 09.08.2018 od staršej dcéry poškodenej. V ten deň šiel do
Veľkého Medera, keď tam prišiel, na dvore bola akurát poškodená s malou, prišiel si aj pre svoje náradie,
keďže brat mal v ten týždeň voľno a poškodená mala ranné, aby neboli spolu. Chcel vedieť, čo sa stalo.Poškodenámupovedala,žepozrisanamňa,načojejodvetil,ženanejničnevidí,aonamupovedala,že
obžalovaný ju ráno zbil. Opýtal sa, čo tomu predchádzalo, a poškodená mu povedala, že nič. On pozná
svojho brata, on by určite nič také nespravil. Až po tej udalosti sa dozvedel veľa informácii ohľadom

poškodenej. Prvého, koho informoval, bol B. M., manžel D. M., bratranec poškodenej, ktorý mu povedal,
žechcelobžalovanéhoupozorniť,žepoškodená,jejmamaaViktóriakujúdomapykle,čosobžalovaným
spraviť. Hneď na druhý deň sa stala táto udalosť a hneď ho aj zobrali. Potom sa dozvedel o viacerých
partneroch poškodenej. Poškodená mu len raz uviedla, že ju mal obžalovaný zbiť, keď mu vravela, nech
sa na ňu pozrie. Nič na nej nevidel. Poškodená má plno fotiek na internete a nič na nich nevidieť. Na

otázku, či si pamätá, v akom stave bola vtedy poškodená, uviedol, že sa jej triasli ruky, že nevie, či sa
bála, lebo sa ho opýtala, či sa má báť. Obžalovaný sa mu sťažoval na poškodenú veľakrát, aj plakal
kvôli nej, aj že s malou nemôže byť. Ona oddelila malú od otca. Obžalovaný vždy spravil, čo poškodená
chcela. Keď u nich začala byť hysterická, alebo sa jej niečo u nich nepáčilo do troch minút boli pobalení
a museli ísť domov, vždy musel obžalovaný ustúpiť a vždy bolo podľa nej. Následne uviedol, že jeho brat
nie je agresívny človek a v napätých situáciách sa snaží o upokojenie, pričom keď sa to nahromadí, otočí

sa a ide radšej preč. Nemá vedomosť o tom, že by jeho brat mal v minulosti nejaký konflikt. Obžalovaný
mu hovoril, že by poškodenú už dávno opustil, len kvôli malej nechcel, aby vyrastala bez otca, tak ako
staršia dcéra. Nevie o tom, že by bol obžalovaný vykrikoval. Niekoľkokrát bol u rodičov bez nej a ona
niekoľkokrát vyvolávala a obžalovaný sa musel obhajovať, že je u rodičov. On sa potom musel ozvať
hlasnejšie, aby počula, že obžalovaný je naozaj u rodičov. Obžalovaný mu hovoril, že sa zvyknú hádať,

pričom sa hádali kvôli jej správaniu. Ako príklad uviedol situáciu, keď išli po ulici a oproti išla E. O.,
ktorú poškodená oplzlo oslovila, na čo ju obžalovaný utišoval, aby nenadávala. V poslednom čase mu
obžalovaný vravel, že sa stalo, že mala ísť poškodená ráno do roboty, ale pred bránou sa otočila, lebo
dostala informáciu, že fúkajú, tak sa otočila a išla domov. Ôsmeho bola v tej realitke, kde zaobstarali tu
nehnuteľnosť,tenrealiťákmupotvrdil,žetambola.Nevedeluviesť,čisahádaliohľadnevýchovydieťaťa.

Vie len to, že obžalovaný pred malou nikdy škaredo nerozprával, žiadne konflikty pred malou neriešil.
Poškodená všetko riešila pred malou, používala ju ako nástroj, aby stíšila brata. To, že poškodená malú
využívala, bol svedkom doma u jeho rodičov. S bratom sa pravidelne stretávali u rodičov aj s malou.
Chodievala tam aj poškodená, ale od minulého januára ich nenavštevovala, nevie prečo. Na otázku,
či rodičia zakázali poškodenej návštevy uviedol, že nikdy, ani krivé slovo jej nepovedali. Obžalovaný

nie je vulgárny človek a medzi poškodenou a obžalovaným nepočul používanie vulgárnych slov. Pred
týmto incidentom ako zobrali obžalovaného, bol svedkom toho, že obžalovaný mal na chrbte škrabance
štyroch alebo piatich nechtov. O tom, že mal zlomený nos nevedel, to sa dozvedel. Na záver uviedol, že
poškodená neumožňuje kontakt jeho rodine s maličkou, avšak keď telefonoval do školy, povedali mu,
že školu navštevuje. Uviedol, že s poškodenou sa nedá komunikovať. Viackrát skúšal telefonovať, no

absolútne nezdvíhala telefón.

Svedkyňa P. Q., bývalá priateľka obžalovaného, na hlavnom pojednávaní dňa 24.04.2019 (č.l. 203 - 204)
uviedla, že nie je rodinným príslušníkom obžalovaného. S obžalovaným boli spolu 7 rokov, poznajú
sa od svojich 14 rokov, majú dobrý vzťah a píšu si na sviatky. Predtým, keď jej obžalovaný napísal,

mala z toho veľký problém, poškodená jej napísala, že ďakuje za problémy, ktoré jej urobila tým, že mu
písala. Vyhrážala sa jej, že má známosti vo Veľkom Mederi, zavolala preto obžalovanému, že čo to
má znamenať, a on povedal, že si to nemá všímať. Obžalovaný jej počas tých rokov písal alebo volal,
porozprávali sa, majú dcéry vekovo rovnaké, riešili životné záležitosti. Nechodievala do Vozokán ani na
hody, nechcela, aby sa stretli s poškodenou, nakoľko nechcela zbytočné problémy ani pre seba, ani

pre obžalovaného. Potom sa jej aj obžalovaný rozplakal v telefóne, že má taký pocit, že ho poškodená
podvádza. Hovorila obžalovanému, že nech robí veci s rozumom, či sa chce rozísť alebo to dať dokopy
tak, aby dieťa nemalo z toho problémy. Nikdy jej, keď spolu chodili, neublížil, ona (svedkyňa) bola tá
temperamentnejšia, ukončila ich vzťah a dodnes je ich vzťah dobrý. Nemá vedomosť o tom, že by mal
obžalovaný s niekým konflikt. Vo Vozokanoch sa každý dopytoval, či vie niečo, každý ho pozdravuje,

každý sa čuduje, ako je možné, že je vo väzení. Na otázku, či počas 7 rokov, čo boli spolu, jej nadával
alebo navodzoval strach alebo stres urážkami, uviedla, že nie, vôbec. Ona bola tá temperamentnejšia.
Obžalovaný je citovo založený človek. Nikdy nebol agresívny, ani jej nenadával. Keď sa pohádali ona
kričala, on skôr mlčal, bol taký typ. Dodnes má s jeho rodinou dobrý vzťah. Doplnila, že keď pred 7 rokmi
bola tehotná aj poškodená, vtedy obžalovanému napísala správu, na čo jej poškodená napísala cez

Messenger, potom jej raz alebo dvakrát zavolala a vynadala, bola veľmi vulgárna, nazvala ju prostitútkou
a začala ju kritizovať. Poškodená bola agresívna, akoby dostala nejaký amok. Obžalovaný jej hovoril,
aká vie byť. Od tej doby jej len telefonoval.Svedkyňa L. K., plnoletá dcéra poškodenej, na hlavnom pojednávaní dňa 24.04.2019 (č.l. 204 - 207)
uviedla, že obžalovaný je jej nevlastný otec. Nesúhlasí s tým, čo uviedla jej mama – poškodená.
Obžalovaný nie je taký človek, nič také ako ona tvrdí sa neudialo tak. Vždy všetky hádky začínala

poškodená, aj s ňou. Aj alkohol v tom výrazne zohrával úlohu. Raz sa možno stalo, že drgol on ju,
ale veľakrát to bolo tak, že matka začínala. Poškodená jej vždy hovorila, že je na jeho strane, aj ju
podpichovala a začala sa s ňou hádať. Poškodená sa s ňou neustále hádavala do krvi. S obžalovaným
a poškodenou žila v spoločnej domácnosti, odkedy boli spolu, cca 8 rokov, a aj keď sa odsťahovala,
bola tam denne. Vzťah, ktorý mali poškodená s obžalovaným bol raz dobrý, raz zlý, raz hádky, raz

úsmev, narodila sa sestra, neustály úsmev, potom zase hádky, potom sa kúpil dom, zas úsmev, potom
sa to zas pokazilo. Nebolo to dobré. Na otázku, kto vyvolával hádky, odpovedala, že väčšinou vždy keď
pila poškodená, ona začala hádku. Keď bývali s babkou, tak aj s babkou. Tú poslala voľakam, nech
sa nestará. Aj ju posielala voľakam, nech sa nestará a potom si sadla do kuchyne a pila ďalej. Tieto
hádky trvali niekedy 5 minút, niekedy aj pol hodinu, to záviselo od toho, akú náladu mala poškodená,
ako mohla podpichovať toho človeka, potom bola ofučaná a tri dni sa s nikým nebavila. Potom jej

kúpila tričko, čo bolo zo strany poškodenej zmierenie, nepovedala prepáč. Ohľadom správania sa
obžalovaného a poškodenej počas hádok uviedla, že najprv sa len začali hádať, mali nedorozumenie,
potom sa poškodená začala hádať, obžalovaný radšej odišiel do kuchyne, poškodená šla z ním, on
odišiel do garáže, poškodená šla zase za ním. Väčšinou to bola poškodená, čo sa hádala a kričala.
Svedkom fyzického napadnutia bola, keď obžalovaný drgol poškodenú na gauč. Strašne veľa-krát však

videla, keď poškodená obžalovaného, videla aj keď mu poškodená zlomila nos, aj keď sa rozbili poháre.
Obžalovaný, keď mal v sebe hnev, tak buchol do dverí a tie sa rozbili. Hádky väčšinou prebiehali
v prítomnosti maličkej, čo obžalovaného obmedzovalo. Poškodená na malú nahúkala, aby si išla pozrieť
rozprávku, alebo ju vzala preč svedkyňa. Príčinou týchto hádok boli väčšinou peniaze alebo to, že
poškodená pila, to bolo hlavné. Poškodená bola pripitá a už si len začínala. Bolo také, že jej bolo

povedané, nech s tým prestane, tak sa na to nahnevala, len z arogancie. Poškodená bola často
opitá, často ani nešla do práce, lebo bola opitá. Na návrh obhajcu bola postupom podľa § 264 ods.
1 Trestného poriadku prečítaná časť výpovede svedkyne z prípravného konania zo dňa 18.10.2018
týkajúca sa požívania alkoholických nápojov poškodenou, v ktorej svedkyňa uviedla, že väčšinou vznikli
u poškodenej a obžalovaného hádky z toho, že poškodená pila a bola týždenne dva – tri-krát určite opitá,

pila už aj vtedy, keď bývali u babky, počula to z jej rozprávania a bolo to z nej aj cítiť, pred ňou pitie
poškodená nikdy netajila, pila sama v kuchyni, vybrala z chladničky alkohol a nalievala si, tajila to len
pred ostatnými, čo boli doma, pila väčšinou vodku, keď šla do Tesca, tak jej nakázala, aby nevynechala
alkohol, v druhom dome už alkohol skrývala pred obžalovaným, pred ňou pila aj naďalej, ale potom tu
fľašu niekam schovala. K prečítanému svedkyňa uviedla, že poškodená si minimálne 2-3krát týždenne

vypila, ale aj viackrát to bolo, podľa toho ako mala peniaze. Vždy mala fľašu pod umývadlom, pričom
jej správanie sa zmenilo, keď pila a bolo to na nej strašne vidno, akoby mala 18 rokov a chcela žiť.
Uviedla, že vo vzťahu s obžalovaným bola dominantná určite poškodená, nakoľko mala prvé aj posledné
slovo, vždy rozhodovala vo všetkom. Obžalovanému zakazovala brať malú, všetko mu zakazovala.
Ďalej svedkyňa uviedla, že na začiatku nemala obžalovaného rada, nakoľko poškodená často menila

frajerov, neakceptovala ho, lebo si myslela, že aj ten vzťah nebude trvať dlho, potom s ním už mala
dobrý vzťah. Akonáhle s ním bola za dobre, poškodená odporovala, že je s ním za dobre. Bol k nej lepší
ako ona - jej mama. Strašne veľakrát sa s ňou učil aj do školy, o veľakrát viac ako poškodená. Nebojí
sa obžalovaného. K zlomenému nosu dodala, že to bola medzi nimi nejaká hádka a obžalovaný prišiel
s krvavým nosom. Potom prišla poškodená s tým, že len šahla rukou a zlomila mu nos. Poškodená

to obžalovanému vtedy aj stláčala aj chytala, provokovala, chytala mu nos, ktorý mu sama zlomila. Aj
ju fyzicky napadla poškodená, bola k nej agresívna. Pohádala sa s ňou, bolo to za tetovanie, dala jej
pár faciek, ale už tretí štvrtý raz, len sa začali hádať, mala tam aj krstnú mamu, boli hore na poschodí
a ona na ňu vyletela, bila ju na posteli päsťami. Vtedy tam vbehla krstná a odtiahla od nej poškodenú.
Trhala jej vlasy, mala dlhé gélové nechty, tak ju poškriabala, na krku mala fialový úder a podliate krvou,

na ruke mala poškrabané, na čele mala žlté fľaky ako ju udrela, aj pod okom mala monokel. Vtedy
si povedala, že stačilo a odišla preč z domu, lebo toho už mala plné zuby. Poškodená mala modriny,
keď spadla pri rohu stola a udrela sa, no nič také to nebolo. Raz sa poškodenej kutrala v telefóne
a mala tam fotku modriny. Obžalovaný sa jej aj pár krát rozplakal, keď mali konverzáciu, aký vzťah je
medzi nimi. Vtedy riešili, že by poškodenú vzali na odvykačku, to už bola ona odsťahovaná v Senci.

Bola tiež svedkom hádky medzi obžalovaným a poškodenou ohľadom peňazí, keď poškodená za jeden
večer na diskotéke prepila 100 eur, ona to radšej pretancovala namiesto úveru. Hádali sa tiež ohľadom
mimomanželských vzťahov, s tým sa jej poškodená vždy zdôverovala, vždy mala popri A. niekoho,
napadá ju minimálne 5 mien. Poškodená ju chcela vychovávať tým spôsobom, že určite bude stáť prinej a nepovie na ňu nič. Aj napriek tomu však obžalovanému všetko v Senci povedala. Uviedla aj mená
tých partnerov – B. O., A. R. – C., na diskotékach nejaký Maďar, s tým sa tam bozkávala, vtedy ju
odtiaľ odtiahla. Na diskotéky chodili spolu. Na začiatku bola šoférom poškodená, potom sa to otočilo

a ona vozila ju. Keď už stačilo, tak ju odtiahla odtiaľ preč. Poškodená vedome klamala obžalovanému
neustále, bola toho svedkom, najmä pokiaľ ide o tých mužov. Vždy nadávala obžalovanému, že má
ženy, ale u neho nevedela svedkyňa o žiadnej. Najdlhšie trval vzťah s tým B.. Bola aj svedkom toho,
že keď sa poškodená naštvala, poškriabala celé auto obžalovaného s kľúčom, a keď obžalovaný ju
a jej ex-priateľa vyprevádzal, poškodená na motorke rozrezala sedačku, a polámala indexy. Veľakrát

hádzala o zem aj telefón. Slovník poškodenej v komunikácii s obžalovaným bol vulgárny, strašne rada
nadávala,urážalaobžalovaného.Boloajto,žeajobžalovanýnadával.Bolotovrámcihádok.Poškodená
aj pred hádkami, keď chcela podpichovať, tak nadávala jemu. Na otázku, či obžalovaný navodzoval
strach a stres vyvolávaním hádok alebo fyzickým napádaním poškodenej uviedla, že on jej nie, ale ona
jemu. Konflikty medzi obžalovaným a poškodenou opísala tak, že aj keď poškodená nemala toľko kíl
a sily ako obžalovaný, strkala doňho, drgala ho, päsťou ho buchla do chrbta a brucha. Poškodená

nemala z obžalovaného strach, nikdy jej nič také nepovedala, hovorila jej práve naopak, že ona sa
ho nebojí, aj keď ona bola tá, ktorá začínala. Aj jej robila poškodená napriek v súvislosti s jej vzťahom
s otcom. Vychovávala ju proti nemu a proti jeho rodine, že sú zlí, babka je bosorka a pod.. Keď ju 2 roky
dozadu poškodená fyzicky napadla, tak vyhľadala svojho otca. Po 9 rokoch sa udobrila so svojou babkou
z otcovej strany, zistila, že jej poškodená klamala. Uviedla, že jej matka - poškodená veľakrát klamala, aj

o hádkach s obžalovaným, keď bola pri tom a ona o tom rozprávala babke. Poškodená neodišla z domu
len kvôli tomu, lebo videla dom, to bol jej vysnívaný dom a ona by nedopustila, aby sa ten dom dostal
do inej ženskej ruky. Na otázku obžalovaného, či on mohol chodiť von a či mohli k nim chodiť kamaráti,
uviedla, že nie. K tomu, že bola svedkom útokov voči poškodenej uviedla, že to bolo tak ako už povedala,
obžalovaný odišiel, on ju nikdy úmyselne nenapadol, predtým on trikrát odišiel do inej miestnosti, aby

sa nehádali, ale ona išla za ním a začala zase do neho strkať.

Svedok S. B. na hlavnom pojednávaní dňa 12.06.2019 (č.l. 236 - 237) uviedol, že obžalovaného
pozná asi tri roky z práce, nie je jeho rodinným príslušníkom. Informácie ohľadom tejto veci mal len
z rozprávania obžalovaného ešte pred týmto prípadom. Vedel len toľko, že nežijú dobre, podrobnosti

nepozná. Poškodenú pozná, stretli sa cez obžalovaného asi tak 2-3 razy za tie 2 roky. Nebol svedkom
konfliktu alebo napadnutia, avšak bol svedkom menších konfliktov. Napríklad, keď boli u nich, nevie
kvôli čomu sa pohádali, ale poškodená bola veľmi rozrušená, bez dôvodu. Ako rodiny sa viac už
nestretávali kvôli poškodenej, nakoľko napríklad hovorili na nejakú tému a jeho partnerka dala za pravdu
obžalovanému a poškodená sa rozčúlila. Pokiaľ by nemusel, poškodenú by radšej necharakterizoval.

Je nervózna, robí z blchy slona. Pokiaľ ide o obžalovaného, s nim sa stretával viac, pracovali spolu, asi
20 spolupracujúcich ich bolo a nikdy nedošlo k žiadnemu konfliktu. Podľa jeho názoru to môžu potvrdiť
aj ostatní. Aj bez toho, že by mu obžalovaný niečo povedal, vedel o užívaní alkoholu poškodenou.
Bol svedkom telefonátu medzi obžalovaným a poškodenou, pričom uviedol, že podľa rozhovoru bolo
jednoznačné, že poškodená bola opitá, pretože obžalovanému len nadávala, hovorila mu, že chodí

za kurvami. Aj inokedy bol svedkom toho, že poškodená vulgárne rozprávala, tak ako s obžalovaným
aj s inými. Obžalovaného hodnotí ako nekonfliktného. Na záver dodal, že poškodená obžalovaného
vydierala aj s malou dcérou.

Svedok L. C. na hlavnom pojednávaní dňa 12.06.2019 (č.l. 237) uviedol, že obžalovaného pozná,

pracuje u nich, nie je jeho rodinným príslušníkom. Pozná ho viac ako 10 rokov, od 2016 pracuje u nich,
ale pozná ho dlhšie. Nemôže na neho nič povedať, je bezkonfliktný spoľahlivý človek, tak ho pozná.
V práci nemal nikdy žiadny problém, dalo sa na neho spoľahnúť. Zveril sa mu, že má ťažkosti doma.
V poslednom čase, posledný rok, aj na ňom videl, že bol vystresovaný. V roku 2017 na Vianoce sa
nedostal do roboty, lebo sa doma pohádali so ženou, jeho žena mu zlomila nos. Druhýkrát pred rokom,

bolo to asi niekedy v máji, poškodená zlomila zrkadlá na motorke obžalovaného. Vtedy sa obžalovaný
nesťažoval, neprišiel do roboty, povedal, že dôjde, ale že sa stala táto vec. Poškodenú pozná od malička.
Uviedol, že je konfliktná, prchká, nestráni sa konfliktov. Keď poškodená telefonovala obžalovanému
do práce, vždy mu nadávala, neverila, že je v práci. Na otázku, či mal s obžalovaným aj kamarátsky
vzťah, uviedol, že ho pozná viac ako 10 rokov, vo voľnom čase sa ale nestretávali. Keď sa stretli, tak

sa porozprávali, ale inak nie.

Svedok G. K. na hlavnom pojednávaní dňa 02.10.2019 (č.l. 259b) uviedol, že obžalovaného pozná 10
– 12 rokov, kedysi spolu robili, nie je jeho rodinným príslušníkom. Chodili spolu aj na výlety, poškodenejdcéra má toľko rokov, koľko jeho dcéra, chodili spolu na Balaton, na zábavy, poznajú sa. Poškodená
veľa pila, to si všimol, keď chodievali ako rodiny spolu na zábavy. Obžalovaný a poškodená komunikovali
normálne, ale keď sa poškodená opila, tak bola tá komunikácia iná, ona bola agresívna. Keď chodievali

spoločne na výlety alebo zábavu, tak aj pili, a keď išli autom, tak stále šoféroval obžalovaný, on nepil,
poškodená väčšinou pila a potom bola agresívna. Tá agresivita sa u nej prejavovala tak, že keď
nedostala, čo chcela, bola agresívna, kričala, nadávala aj pred nimi. Obžalovaný sa ju snažil vtedy trochu
utíšiť. Nemôže povedať, že by bol obžalovaný agresívny. Na spoločné zábavy a výlety prestali chodiť po
tom, keď raz počas predĺženého víkendu, kde ich bolo 20, mala poškodená také prejavy, že dávala iným

chlapom medzi nimi ponuky, po čom sa rozhodli, že takýto cirkus nechcú. Nebol svedkom toho, že by bol
obžalovaný voči niekomu agresívny. K jeho vzťahu k deťom a k ostatným ľuďom uviedol, že sa čudoval,
že mal dobrý vzťah aj s dcérou poškodenej, ktorá mohla mať 10 rokov, keď sa zoznámili, vyzeralo to,
akoby ju vychovával. Aj teraz majú dobrý vzťah. Bol svedkom situácie, keď poškodená klamala. Nevie,
čo sa dialo medzi obžalovaným a poškodenou doma, len to, čo videl. Uviedol, že keď bola poškodená
hysterická,vtedyvznikolmedziňouaobžalovanýmkonflikt,obžalovanýsatosnažilupokojiť.Keďvznikol

konflikt, odišli odtiaľ. Väčšinou bola ale zábava. Na poškodenej si nevšimol nijaké zranenia. Jemu sa
poškodená nesťažovala na správanie obžalovaného, on nebol s ňou v takom vzťahu. Iba obžalovaný
sa mu sťažoval, že mu poškodená nedôveruje, ale konkrétnejšie nie.

Svedok C. B. na hlavnom pojednávaní dňa 26.08.2020 (č.l. 282 - 283) uviedol, že obžalovaného

nepozná, iba cez N., nie je jeho rodinným príslušníkom. Jeho vzťah s poškodenou, s ktorou žil v jednej
domácnosti od 12.01.2019 do júla 2019, opísal tak, že keď prišiel z práce ani sa nemohol okúpať alebo
osprchovať, musel ísť do Billy alebo do Tesca kúpiť jej fľašu, potom začala piť, do rána tretej, štvrtej
sedela v kuchyni, počúvala hudbu, veľakrát musel aj on zobrať malú hore do svojej izby a dať ju spať,
keď nebola poškodená triezva. Keď bola triezva, tak sa s ňou dalo vyjsť, ale provokovala. Ich vzťah trval

8 mesiacov. Keď sa naposledy opila, tak jej povedal, že to stačilo a večer odišiel od nej. Raz jej písal,
aby mu vrátila veci a šaty a neodpísala. Alkohol zvykla požívať do týždňa 2 - 4-krát určite. Jednu 7-
decová fľašu alebo 1 a štvrť fľaše napr. Vodka Nicolaus ochutenej s melónom alebo mangom. Keď bola
v podnapitom stave, bola agresívna. Voči nemu nemohla byť agresívna, lebo zobral malú uspať, alebo
vyšiel z izby. Vyhýbal sa konfliktu s ňou, lebo vedel, že ho vyprovokuje tak, že by ju udrel, radšej išiel

von. Provokovala takým spôsobom, že sa všetkého chytila. Keď nepoložil dobre stoličku, keď si písal
cez telefón s jeho súrodencami, vtedy začalo, že čo si píše s nimi, či mu chýbajú ľudia z Blahova. Keď
nebola opitá tak bola doma s malou dcérou a hrala sa s ňou, zobrala ju aj do jej izby a nechala ju, aby si
napísala úlohu. Ona išla dole a tam pila, tam mala pohár toho, čo pila. Preto išiel hore on a pozrel sa na
to, čo G. píše. Keď bola triezva, tak sa nesprávala zle, ale keď bola opitá, tak ju nič iné nezaujímalo. V

rámci tej provokácie mu raz roztrhala mikinu, opýtal sa, prečo to spravila, ale bola opitá, zatvorila bránu
a on odtiaľ odišiel. Keď chcela poškodená začať hovoriť o spolužití s obžalovaným, tak jej povedal nech
mu to nehovorí, lebo to je jej život, jeho to nezaujíma. Začali nový život, ale s ňou sa nedalo. Poškodenú
spoznal 12.01.2019 v piatok, dostal výplatu, išiel si kúpiť oblečenie a ona už bola u nich v Blahove so
sesternicou jeho matky a už bola opitá. Mala pri sebe aj fľašu. Na otázku, či sa počas toho spolužitia

maloletá dožadovala styku s otcom uviedol, že nie, lebo jej matka jej ani nepovedala, raz alebo dvakrát
malá videla na telefóne, že volá otec, vedela, že mal volať otec, ale bála sa zdvihnúť telefón, lebo matka
vtedy na ňu kričala. Keď chcela, aby poškodená zavolala otcovi, dala jej na zadok. Poškodená prosila
maloletú G., aby nazývala otcom jeho, lebo odteraz on je jej otcom. Pri hladkaní hovorila maloletá psovi,
že či aj jemu chýba ocko, či aj on sa s ním chce stretnúť, potom chcela dať poškodená psa preč.

Svedkyňa N. B. na hlavnom pojednávaní dňa 26.08.2020 (č.l. 283) uviedla, že obžalovaného pozná, nie
je jej rodinným príslušníkom. Pozná ho asi 4 roky dozadu, robí špedície, tak sa zoznámili, chodil k ním
do závodu. Každý deň telefonovali, spolupracovali spolu. So všetkými šoférmi má priateľský vzťah, bola
aj taká situácia, že obžalovaný jej zavolal a plakal do telefónu. Každý večer volal dcérke o štvrť na desať

a potom jej volal, že poškodená je opitá. Veľakrát mu hovorila nech ide na sociálku kvôli dieťaťu, ale
on sa bál alebo nechcel alebo sa hanbil. Bolo aj také, že pred Vianocami jej zavolal, že nevie čo má
robiť, lebo v noci mu poškodená zlomila nos, lebo bola opitá. Asi 1000-krát mu hovorila, že musí niečo
urobiť, ale on sa hanbil. Bol aj na sociálke, ale nedal tam písomne podnet, len osobne tam išiel. To bolo
pred 3 rokmi. Keď sa dozvedela, že je v Leopoldove, tak mu napísala list. Potom chodili do Vozokán

k rodičom, obžalovaný ju poprosil, aby prišla na návštevu, a keď ho pustili, tak sa dali dokopy. Uviedla,
že obžalovaný nie je agresívny, chodia cez víkendy na výlety aj s maloletou dcérou, na prechádzky na
motorke, občas jej pomôže obžalovaný aj variť. Keď nevie o dcérke aj 4-5 dní nič, vtedy je nervózny
a plače. Matka obžalovaného kúpila G. telefón, aby sa mohli každý deň baviť, ale dozvedeli sa, žepoškodená ho rozbila. Keď je G. každý druhý týždeň u nich na víkend, tak spí medzi nimi na posteli, je na
nej vidno, že jej chýba láska. Vždy jej robia nejaký program, aby boli spolu. Maloletá nehovorí o matke,
a ani sa na to nepýta. Keď idú od poškodenej z domu, tak spievajú, a keď sa vracajú, vtedy je malá

nervózna. Ohľadom pitia alkoholu malá spomenula, že mama už nepije melónovú vodku, ale Tatratea.
Poškodená, keď sa dozvedela, že sú spolu s obžalovaným, tak k jej profilovej fotke na FB napísala,
že ešte nevie, čoho je ona schopná, aj jej písala správy, že jej vytrhá vlasy a podobne. V čase, keď
bol obžalovaný ešte s poškodenou, keď bola raz večer s dcérou na zmrzline, zavolala jej poškodená
a kričala všetky škaredé veci.

Zo znaleckého posudku č. 63/2018 vypracovaného k osobe poškodenej znalcom z odboru psychológia,
odvetvie klinická psychológia dospelých – PhDr. Karolom Kleinmannom, PhD., ktoré boli prečítané
na základe odkazu znalca, súd zistil, že vo vzťahu k vierohodnosti výpovede poškodenej uviedol,
že vierohodnosť je vyjadrenie miery súladu výpovede so skutočnosťou. Vyšetrovaný musí mať
určité schopnosti a dispozície, a to primeraný nedefektný intelekt a neprítomnosť porúch pamäte.

Psychologické vyšetrenie poškodenej preukázalo primeranú intelektovú kapacitu a všetky pamäťové
funkcie v norme. Z tohto pohľadu považoval vierohodnosť u poškodenej za dostatočnú. Z hľadiska
špecifickej dôveryhodnosti, kedy sa posudzuje miera pravdepodobnosti, či sa daná udalosť skutočne
stala, konštatoval, že sa dá usudzovať, že situácie a udalosti, ktoré poškodená opísala, sú
pravdivé. Vyšetrenie nevykazovalo u poškodenej žiadnu snahu o fabulovanie a domýšľanie si,

poškodená nevykazovala snahu javiť sa v lepšom svetle. Výpoveď poškodenej bola bez konfabulácií v
psychologickom slova zmysle, nezistil u nej žiadne poruchy vnímania alebo reprodukovania prežitých
udalostí a neboli zistené žiadne konfabulačné prejavy a sklony, ani organické poruchy, ktoré by mohli
viesť k výpadkom pamäti s následnými konfabuláciami. Na otázku, či poškodená trpí syndrómom
zneužitej osoby alebo týranej osoby, resp. sekundárnou viktimizáciou, uviedol, že poškodená bola

týraná verbálne (nadávky, ponižovanie) ako žena a matka, aj emočne (podkopávanie sebadôvery
a sebaúcty), psychologicky (hrozby, zastrašovanie, vyhrážky smrťou) a fyzicky (facky, kopanie do
partnerky). Konštatoval, že poškodená napĺňa psychologické kritéria, ktoré definujú formy a spôsoby
týrania. Dôsledky neprimeraného správania jej partnera neboli u nej také devastujúce, aby u nej vyvolali
následné psychické reakcie vo forme psychickej poruchy. U poškodenej nezistil ani znaky sekundárnej

viktimizácie. Posttraumatickú stresovú poruchu, ani jej znaky u poškodenej taktiež nezistil.

Na výsluchu pred súdom znalec MUDr. Karol Kleinman zotrval na záveroch ním podaného znaleckého
posudku. Obhajca navrhol, aby súd znalca požiadal o doplnenie znaleckého posudku v súlade
s doplneným spisovým materiálom, nakoľko vo veci boli vypočutí ďalší svedkovia a zadovážené

ďalšie dôkazy. Znalec požiadal doložiť aj psychologický posudok na obžalovaného, k čomu sa
pripojil aj obhajca. Následne po psychologickom posúdení obžalovaného bol znalcovi PhDr. Karolovi
Kleinmannovi zaslaný celý spis za účelom doplnenia jeho znaleckého posudku vzhľadom na nové
zadovážené dôkazy, ktoré predtým nemal k dispozícii, pričom v správe zo dňa 22.04.2020 súdu oznámil,
že nevidí dôvod na doplnenie jeho znaleckého posudku, nakoľko v ňom uviedol všetky relevantné

skutočnosti a v následných materiáloch, ktoré mu boli zaslané, neboli žiadne závažné skutočnosti, ktoré
by ho primäli k doplneniu alebo zmene jeho znaleckého posudku, z toho dôvodu v celom rozsahu zotrval
na ním podanom znaleckom posudku č. 63/2018. Následne znalec zomrel.

Zo znaleckého posudku č. 143/2017 vypracovaného vo vzťahu k poškodenej znalcom z odboru

zdravotníctvo, odvetvie psychiatria – MUDr. Máriom Strakom, prečítaného na hlavnom pojednávaní na
základe súhlasu obžalovaného a prokurátora, súd zistil, že poškodená netrpela v čase vyšetrenia (2018)
závislosťou na psychoaktívnych látkach, drogách, či alkohole. Je aj inak duševne zdravá. Z hľadiska
psychiatrického je schopná chápať zmysel trestného konania. Jej prítomnosť na slobode potenciálne
nie je z hľadiska psychiatrického nebezpečná a nie je potrebné ďalej skúmať jej duševný stav, nakoľko

netrpí žiadnou formou duševnej poruchy.

Znalec MUDr. Mário Straka v rámci výsluchu pred súdom zotrval na záverov ním podaného znaleckého
posudku, ktoré boli na hlavnom pojednávaní prečítané so súhlasom obžalovaného a prokurátora,
pričom uviedol, že u poškodenej nezistil látkovú alkoholovú závislosť, a ani inú duševnú poruchu alebo

duševnú chorobu. Dodal však, že nemožno vylúčiť, že poškodená mohla byť užívateľkou alkoholu
(konzumentkou), pokiaľ aj alkohol konzumovala, jeho konzumácia neviedla u nej k vzniku látkovej
(alkoholovej), psychickej alebo fyzickej závislosti. To, že akákoľvek osoba je užívateľom psychoaktívnej
látky napr. aj alkoholu, pravidelným alebo nepravidelným, neznamená, že sa stane automaticky závislou.Vznik závislosti závisí od biochemického profilu, od receptorov nervových buniek, od sociálneho
prostredia, od vzdelania, od spoločenského postavenia, je tam strašne veľa faktorov. U každého je to
inak. Na otázku, či sa prejaví na ľudskom organizme dennodenné užívanie alkoholu, uviedol, že ten,

čo pije a nie je závislý, mal by napríklad zvýšené hepatálne testy, čo poškodená nemala, mala ich v
poriadku. Poškodená mu povedala, že si vypila občas.

Zo znaleckého posudku č. 20/2019 vypracovaného k osobe obžalovaného znalkyňou z odboru
psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých - Mgr. Jolanou Múdrou súd zistil, že úroveň

kognitívnych, t.z. intelektových a pamäťových schopností obžalovaného sa nachádza v pásme
mierneho nadpriemeru. Obžalovaný je schopný chápať potrebu a zmysel právnych predpisov. Jeho
osobnosť je primerane diferencovaná, extravertovaná, aktívna, pružná, so senzitívnymi, infantilnými a
dependentnými rysmi (citovo závislá), aktuálne úzkostne-depresívne alterovaná. V prípade preukázania
viny, by najpravdepodobnejšou motiváciou konania obžalovaného mohla byť žiarlivosť, nevera,
ponižovanie, provokácie a popíjanie spojené s nezodpovedným sa správaním voči maloletej dcére zo

strany poškodenej voči obžalovanému, čo u neho mohlo viesť k nahromadeniu vnútorného napätia,
ktoré sa v emočne vypätej situácii mohlo manifestovať impulzívnym až agresívnym správaním voči
poškodenej. Na otázku, či zodpovedá charakter činu osobnosti obžalovaného uviedla, že agresivita
nie je súčasťou osobnostnej výbavy obžalovaného. U žiadneho človeka však nemožno vylúčiť výskyt
agresívnej reakcie v emočne vypätej situácií ako následok dlhodobej frustrácie v partnerskom vzťahu.

U obžalovaného neboli zistené známky abnormálneho (chorobného) sklonu ku skresľovaniu výpovede,
nemá tendenciu javiť sa v lepšom svetle.

Zo znaleckého posudku č. 35/2021 vypracovaného k osobe obžalovaného a poškodenej znalcom
z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, psychológia sexuality, dopravná

psychológia – PhDr. Róberta Mathého, PhD., vyplýva, že ku konfliktným stretom medzi obžalovaným a
poškodenou dochádzalo vzhľadom na ich problematické správanie vo vzťahu k týmto stretom, v pozadí
ktorých možno konštatovať obojstrannú žiarlivosť a podozrievanie sa z nevery a zo strany poškodenej
podľa svedeckých výpovedí aj konzumáciu alkoholických nápojov, v dôsledku čoho sa poškodená mohla
prejavovať nadmerne uvoľnene, neviazane, provokatívne, a tiež aj agresívne. Zo psychologickej analýzy

spisového materiálu a znaleckých posudkov, ktoré boli vypracované na poškodenú a na obžalovaného
vyplýva, že v ich prípade nešlo o jednostranné prejavy samoúčelného násilia obžalovaného voči
poškodenej v zmysle domáceho násilia, rezultátom ktorých by mohol byť psychologicky chápaný
syndróm týranej ženy. Psychologické vyšetrenie obžalovaného znalec nepovažoval v súvislosti s
vyšetrovanou vecou za potrebné, nakoľko sa stotožnil so závermi znaleckého posudku č. 20/2019,

ktorý vypracovala znalkyňa Mgr. Jolana Múdra. Znalec nepovažoval za potrebné ani vykonanie
psychologickéhovyšetreniapoškodenej,nakoľkozúdajov,ktorésúopoškodenejobsiahnutévspisovom
materiáli, je zrejmé, že ide o menej harmonizovanú, nevyváženú osobnosť s nízkou toleranciou voči
záťažovým situáciám, s nedostatočnou schopnosťou konštruktívneho riešenia problémových situácií
a s konfliktogénnymi prejavmi, ktoré môžu byť potencované v stavoch jej alkoholickej opojenosti. Na

strane 10 znaleckého posudku znalec uviedol, že závery týkajúce sa poškodenej, ktoré uvádza vo
svojom znaleckom posudku znalec dr. Kleinmann sú založené najmä na výsledkoch výkonových testov,
na výsledkoch dotazníkových metód a na štyroch projektívnych technikách (hand test, asociačný
experiment, test kresby stromu a test kresby ľudskej postavy), ktoré však nie sú v posudku znalca
dostatočne zdokumentované a tým nie je preskúmateľná ani korektnosť znalcových interpretácií. Znalec

sa opiera prevažne o subjektívne výpovede poškodenej o sebe, čo nie je dostatočne vyvažované
informáciami o probandke, ktoré mohli byť získané vhodnejšou voľbou dotazníkových a projektívnych
techník (MMPI-2, ROR).

Z doplnku č. 1 k znaleckému posudku č. 35/2021 vypracovaného k osobe poškodenej znalcom z odboru

psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, psychológia sexuality, dopravná psychológia –
PhDr. Róberta Mathého, PhD., vyplýva, že znalec doplnil znalecký posudok vyšetrením poškodenej
vhodnou dotazníkovou metódou MMPI-2 a vhodnou projektívnou technikou (Rorschachov test), na
základe čoho dospel k záverom, ktoré potvrdzujú závery uvedené v znaleckom posudku č. 35/2021.
Konkrétne vyzdvihol zistenie, že u poškodenej ani jej aktuálnym psychoadiagnostickým vyšetrením

nebola zistená prítomnosť príznakov posttraumatickej stresovej poruchy, ani súbor psychologicky
chápaných príznakov syndrómu týranej osoby. Na strane 12 doplnku k znaleckému posudku ďalej
v tejto súvislosti dodal, že evidentne chýba trpné prežívanie poškodenej voči obžalovanému, keďže
aj sama sa s vyššou mierou pravdepodobnosti prejavovala voči nemu verbálne aj fyzicky agresívne(hádala sa s ním a mala mu zlomiť nos), nemožno u nej hovoriť o tzv. naučenej bezmocnosti, keďže
na partnera (obžalovaného) napokon podala trestné oznámenie a nemožno u nej konštatovať ani
prejavy sebaobviňovania za manželove údajné útoky voči nej. U poškodenej bol zistený sklon k

demonštratívnym a teatrálnym prejavom, sklon k zbavovaniu sa zodpovednosti za svoje správanie, ako
aj sklon k užívaniu alkoholických nápojov s možným následným problematickým správaním, aktuálne
bez klinických príznakov závislosti. Konštatoval tiež, že poškodená mohla svojim správaním pôsobiť
na obžalovaného provokačne a tak aj sama mohla vyvolávať konfliktové strety, ktoré nedokázala
konštruktívne zvládať. Na strane 11 posudku ohľadom poškodenej znalec vyzdvihol, že poškodená sa

usiluje podať o sebe čo najpozitívnejší obraz, t. j. usiluje sa o pozitívnu sebaprezentáciu, čo je v situácii,
v ktorej sa nachádza, zrozumiteľné. Do popredia vystupuje jej zvýšená podozrievavosť, nedôverčivosť a
citlivé reagovanie na správanie iných s tendenciou viniť za svoje problémy svoje okolie, a tiež so sklonom
popierať svoje hostilné a agresívne impulzy.

Zo znaleckého posudku č. 9/2024 vypracovaného k osobe poškodenej a k interakcii medzi poškodenou

a obžalovaným znalkyňou z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých - Mgr. Jolanou
Múdrou súd zistil, že úroveň intelektovo-pamäťových schopností poškodenej sa nachádzala v čase
vyšetrenia (v roku 2024) v pásme nižšieho populačného priemeru. Osobnosť poškodenej je histriónsky
a hypersenzitívne disponovaná, sugestibilná, ľahko ovplyvniteľná s narcistickými, infantilnými a
dependentnými rysmi, nezdržanlivá (so slabou schopnosťou odďaľovať uspokojovanie svojich vlastných

potrieb). Všeobecná vierohodnosť výpovede poškodenej je znížená vzhľadom na prítomné známky
deteriorácie intelektovo-pamäťových schopností, extrémne znížené skóre v subteste Logická pamäť,
skreslenia a prítomnosť konfabulačných tendencií, ukazovatele sklonu k subjektívnemu prežívaniu
a zveličovaniu či preceňovaniu situácie a známky sugestibility, senzitivity, subjektívnosti a zníženej
racionálnej regulácie emotivity v osobnostnej štruktúre poškodenej, na základe ktorých jednoznačne

nemožno vylúčiť, že uvedené udalosti poškodená mohla prežívať, a teda aj reprodukovať, intenzívnejšie
a emotívnejšie, t.z, že ňou reprodukované informácie môžu byť čiastočne emočne skreslené. Špecifická
vierohodnosť výpovede poškodenej je taktiež mierne znížená vzhľadom na rozpory a ambivalencie v
jej výpovediach (podrobnejšie uvedené na str. 20-21 ZP). U poškodenej boli znaleckým vyšetrením
zistené známky sklonu ku konfabuláciám, teda vypĺňaniu medzier v pamäti novovytvoreným materiálom.

V rámci jej osobnostnej štruktúry je prítomný sklon k subjektívnemu a emotívnejšiemu prežívaniu, ako
aj zveličovaniu prežitých udalostí, ktoré vyplývajú z jej osobnostnej konštelácie. Znalkyňa znaleckým
klinicko-psychologickým vyšetrením u poškodenej objektívne nepotvrdila prítomnosť psychických
následkov na jej zdraví v podobe psychického utrpenia. U poškodenej nedošlo k zmene psychického
stavu v súvislosti so správaním obžalovaného. V čase vyšetrenia sú u nej prítomné iba známky difúznej

úzkosti, ktoré nenarúšajú jej bežný život ani schopnosť upevňovať a vytvárať si nové medziľudské
vzťahy, komunikovať s okolím, je schopná sa pracovne dostatočne zaradiť. Tieto symptómy majú
tendenciu spontánne odznieť s odstupom času. Poškodená v čase vyšetrenia nevykazovala známky
týranej ani zneužívanej osoby, nemá sklon minimalizovať následky konania páchateľa, nie je u nej
sklon k sebaobviňovaniu a sebaznevažovaniu, ani známky naučenej bezmocnosti. V čase vyšetrenia

netrpela ani posttraumatickou stresovou poruchou. Čiastočne je u nej v čase vyšetrenia prítomná
senzitivita, úľaková reakcia, difúzna úzkosť a možné desivé sny nejasnej etiológie. Keďže poškodená
netrpí posttraumatickou stresovou poruchou, znalkyňa neodporúčala skúmanie jej duševného stavu
znalcom psychiatrom.

Vo vzťahu k vzájomnej interakcii medzi obžalovaným a poškodenou znalkyňa v znaleckom posudku
konštatovala,žedôvodomhádokzostranypoškodenejbolajejžiarlivosťanedôveravočiobžalovanému,
čo viedlo k tomu, že žiadala od obžalovaného dôkaz, že je naozaj na danom mieste ako hovorí, čo bolo
pre neho ponižujúce, že musel žiadať rodinu alebo kolegov, aby v telefóne poškodenej potvrdili, že je
skutočne tam, kde hovorí. Poškodená uviedla, že našla v sms dôkaz, že obžalovaný sa v čase, keď bol

mimo domu, stretával s inými ženami, čo viedlo k tomu, že sa ho opakovane na tie ženy pýtala, čím
vyvolávala hádku, ktorá niekedy končila aj fyzickým útokom zo strany obžalovaného. Dôvodom hádok zo
strany obžalovaného bolo požívanie alkoholu u poškodenej a zanedbávanie starostlivosti o ich spoločnú
dcérou, ktorú nechávala v starostlivosti iných ľudí v čase, keď on bol v práci. Na otázku, či mohlo byť
správanie sa obžalovaného zo strany poškodenej vnímané ako neprístojné, a ak áno, čím bolo toto

jeho správanie motivované a ovplyvnené, znalkyňa uviedla, že poškodená sa podľa jej slov cítila byť
vynechávaná zo života obžalovaného, nakoľko ju prestal brávať so sebou k svojim rodičom, chodil tam
na víkendy len s dcérou a ona sa cítila sama, mala pocit, že ju už nepotrebuje, že chce len dcéru a ona
môžeodísť.Tiežjumohlozraňovať,keďjuniekedyodmietalpointímnejstránke,čopravdepodobnevnejlen posilnilo presvedčenie, že je za tým nejaká iná žena. Jeho odmietanie poškodenej v intímnej oblasti
mohlo súvisieť s tým, že poškodená ho pred známymi ponižovala tým, že ho nazývala „impotentom“, ako
aj jej kontrolovanie, žiarlivosť a nedôvera s podozrievaním z nevery. Na otázku, či mohlo byť správanie

sa poškodenej zo strany obžalovaného vnímané ako neprístojné, a ak áno, čím bolo toto správanie
motivovanéaovplyvnené,uviedla,žeobžalovanýmoholvnímaťnedôveru,podozrievanieznevery,resp.
kontrolovanie zo strany poškodenej voči nemu ako ponižujúce, nakoľko od neho žiadala dôkazy, keď
nebol práve pri nej, že hovorí pravdu a je naozaj tam, kde jej uviedol, tiež jej poznámky na jeho adresu
ohľadom intímneho výkonu (pomenovanie, že je impotent) pred inými ľuďmi mu určite nerobili dobre,

na základe čoho sa mohol začať aj intímnemu životu s ňou vyhýbať. Správanie poškodenej mohlo byť
motivované tým, že sa bála, že obžalovaný stráca o ňu ako ženu záujem a že ju začal vynechávať zo
svojho života a trávil s ňou menej času.

Znalkyňa Mgr. Jolana Múdra na výsluchu pred súdom zotrvala na záverov ňou podaného znaleckého
posudku č. 9/2024 a odkázala na ne, na základe čoho boli tieto závery na hlavnom pojednávaní

prečítané, pričom na položené otázky uviedla, že ak by boli prítomné znaky týrania u osoby, tak by
boli prítomné znaky submisivity, podradenosti, prílišného rešpektovania autorít a strachu, čo však u
poškodenej nezistila. Poškodená nerešpektovala ani výzvy, ktoré jej posielala. Až na základe výzvy
súdu sa dostavila na vyšetrenie. Toto správanie nezodpovedná správaniu týranej osoby. Na otázku, či
takéto následky sú následkami vo všetkých prípadoch u všetkých osôb, ktoré sú týrané, uviedla, že ak

je osobnosť dostatočne diferencovaná a vie dobre zvládať záťažové situácie, tak napriek tomu, čo sa
jej dialo, sa v jej osobnosti znaky týrania nepotvrdia. Poškodená je skôr emočne labilnejšia, čiže ťažšie
zvláda nejaké záťažové situácie, čo znamená, že u nej by sa syndróm týrania určite prejavil, ak by tam
bol, vzhľadom na jej osobnostné predpoklady. Formulácii: „v emočne vypätých situáciách sa oslabuje
racionálna regulácia emotivity a poškodená má tendenciu k vybíjaniu afektov“ treba rozumieť tak, že

tým, že poškodená nedokáže emocionálne zvládať záťažové situácie, potom pri takýchto situáciách je u
nej rozum odstavený. Správanie je výslovne riadené emóciami. Pokiaľ ide o termín difúzna úzkosť a jej
príčiny, uviedla, že pojem difúzna použila pretože je to ešte menšia miera úzkosti ako mierna, iba taká
prchavá. Takéto známky difúznej úzkosti môžu súvisieť s tým, že prebieha vyšetrovanie, poškodená sa
musela zúčastniť na psychologickom vyšetrení a podobne. Pod pojmom histrionsky orientovaná treba

rozumieť hysterická. Poškodená nemá emotivitu pod kontrolou a veľmi ľahko sa u nej aktivuje silná
emočná reakcia. Na otázku, či v prípade osôb, ktoré sú obeťami domáceho násilia, možno očakávať
správanie typu, kedy sama obeť provokuje údajného „agresora“, uviedla, že pokiaľ ide naozaj o týranú
osobu, tak skôr neprovokuje. Väčšinou je ona obeťou a má tendenciu ustupovať, aby predišla nejakému
možnému stretu. Na otázku, či je možné, aby poškodená aj napriek tomu, že sama potvrdila, že niekedy

hádky začínala aj ona, teda provokovala, aby súčasne pociťovala strach a bála sa obžalovaného,
uviedla, že primárne by strach v takejto situácie nemal byť, ale môže sa stať, že neodhadne dopad
provokácie a strach by sa dostavil následne vzhľadom na neočakávanú reakciu druhej osoby. Pokiaľ by
sa však bála, tak by neprovokovala.

Z lekárskej správy poškodenej zo dňa 29.07.2018 vyplýva, že poškodená bola v tento deň o 19:02 hod.
vyšetrená v Nemocnici s poliklinikou Dunajská Streda, a.s., pričom subjektívne uviedla, že ju po obede
úmyselne sotil druh a ona si narazila ľavú driekovú oblasť o skrinku. Objektívne sa v správe uvádza
mierna bolestivosť rebier dole vľavo a mierna bolestivosť chrbtice.

Zo zápisnice o prehliadke tela poškodenej súd zistil, že dňa 09.08.2018 sa poškodená s jej
súhlasompodrobilaprehliadketelakriminalistickýmtechnikomzaúčelomvyhotoveniafotodokumentácie
prípadných zranení. Z fotodokumentácie vyhotovenej pri tejto prehliadke (č.l. 121 - 123) vyplýva, že na
fotkách č. 3 až 5 sú zdokumentované drobné poranenia (mierne vyfarbené modriny - fľaky a drobné
odreniny) viditeľné najmä na tvári poškodenej.

Fotografie na č.l. 124 až 127 dokumentujú poškodenú na diskotékach samu alebo spolu s jej plnoletou
dcérou.

Fotografia na č.l. 128 dokumentuje tvár obžalovaného a jeho mierne opuchnutý nos.

Z úradného záznamu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda zo dňa 22.11.2019
vyplýva, že sa tam dostavili C. B. (bývalý priateľ poškodenej), N. B. a obžalovaný za účelom oznámenia
skutočností ohľadom nevhodnej starostlivosti poškodenej o maloletú dcéru G. B..V posudzovanej veci súd postupujúc v zmysle § 2 ods. 10 Trestného poriadku tak, aby bol zistený
skutkový stav veci bez dôvodných pochybností v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie o veci, po

vykonaní všetkých vyššie uvedených dôkazov, keď procesné strany už žiadne návrhy na doplnenie
dokazovania nemali, dôkazy hodnotil jednotlivo i v ich súhrne podľa svojho vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, a to nezávisle od toho, či ich obstaral
súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán, teda tak ako to predpokladá § 2 ods.
12 Trestného poriadku, pričom vychádzajúc z trestnoprávne relevantných zásad dokazovania dospel

k záveru, že vykonanými dôkazmi nebolo bez rozumných pochybností preukázané, že sa stal skutok,
ktorý je obžalovanému kladený za vinu, t.j. pre ktorý je trestne stíhaný a ktorý je v obžalobe kvalifikovaný
ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona.

Spomedzi všetkých vykonaných dôkazov vyplýva spáchanie skutku uvedeného v skutkovej vete

obžaloby z veľkej časti priamo iba z výpovede poškodenej L. K., ktorá opísala konanie obžalovaného
vo svojej výpovedi pred súdom s výnimkou niektorých skutočností (uvedených nižšie) obdobne ako je
to uvedené v skutkovej vete obžaloby, ktorej výpoveď bola však v značnej miere vyvrátená výpoveďou
jej plnoletej dcéry – svedkyne L. K. ako priamej svedkyne, a tiež ďalšími svedeckými výpoveďami, ako
aj znaleckými posudkami znalkyne Mgr. Jolany Múdrej a znalca PhDr. Róberta Mathého, PhD., pričom

súd mal na základe vykonaného dokazovania aj významné pochybnosti o vierohodnosti poškodenej.
Výpoveď poškodenej preto podľa názoru súdu nebolo možné považovať za jednoznačný a usvedčujúci
dôkaz. Čiastočne vyplývalo spáchanie skutku aj z výpovede svedkyne B. D. (matky poškodenej)
a podporne v niektorých častiach i z výpovede nepriamej svedkyne N. M. (manželky bratranca
poškodenej), ktorá mala sprostredkované informácie od poškodenej, a nepriamo i z lekárskej správy zo

dňa 29.07.2018 a z fotodokumentácie zo dňa 09.08.2018. Po vyhodnotení týchto dôkazov v kontexte a
vo vzájomných súvislostiach so skutočnosťami vyplývajúcimi z ostatných vykonaných dôkazov dospel
súd však k záveru, že tieto dôkazy jednoznačne, a teda bez dôvodných pochybností nepreukazujú
spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, čo súd bližšie rozvedie v ďalšom texte tohto rozhodnutia.

V prvom rade poukazuje súd na odlišností, v ktorých výpoveď poškodenej nekorešponduje so skutkom
v obžalobe, ktoré súd vzhliadol v otázke intenzity útokov, vo vzťahu ku ktorej poškodená pred súdom
uviedla, že posledný rok (t.j. od 2017 do 2018) ju mal obžalovaný fyzicky napadať už týždenne, pričom
v skutkovej vete obžaloby je uvedené, že minimálne raz týždenne ju mal, okrem iného, aj napadať, a
to už od roku 2016. Odlišnosti súd vzhliadol tiež vo vzťahu k incidentu z 08.08.2018, ohľadom ktorého

poškodená pred súdom neuviedla, že obžalovaný mal na ňu kričať, že jej pichne nôž do krku a nech
zdochne, čo je uvedené v skutkovej vete obžaloby. Tieto časti skutkovej vety preto nevyplývali zo
žiadneho dôkazu vykonaného na hlavnom pojednávaní.

Vierohodnosť poškodenej a jej výpovede, ktorá ako dôkaz jediná priamo v značnej miere potvrdzuje

spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, bola však spochybnená a pravdivosť jej tvrdení v značnom
rozsahu vyvrátená ostatnými vo veci vykonanými dôkazmi.

Pokiaľ ide o pravdivosť výpovede poškodenej, táto bola v značnej miere vyvrátená predovšetkým
výpoveďou priamej svedkyne L. K. – vlastnej dcéry poškodenej a nepriamo aj výpoveďou svedka C. B.

– bývalého partnera poškodenej, a výpoveďami svedkov E. B. a N. B. a svedkov kolegov obžalovaného.
Vierohodnosť výpovede poškodenej bola zase významne spochybnená najmä znaleckými posudkami
znalkyne - psychologičky Mgr. Jolany Múdrej č. 9/2024, č. 20/2019 a znalca – psychológa PhDr. Róberta
Mathého, PhD., č. 35/2021 a jeho doplnku č. 1 k tomuto znaleckému posudku.

Potrebné je tiež zdôrazniť, že pravdivosť výpovede poškodenej bola takmer v celom rozsahu popretá
výpoveďou obžalovaného, ktorého výpoveď a obrana bola zase plne potvrdená výpoveďou svedkyne
L. K., plnoletej dcéry poškodenej, ktorá s nimi žila počas stíhaného obdobia v spoločnej domácnosti,
a aj keď sa neskôr odsťahovala, bola u nich denne, bola teda svedkom ich spolužitia, hádok a
konfliktov, ktorá svojou výpoveďou úplne vyvrátila tvrdenia poškodenej o iniciovaní a priebehu konfliktov

s obžalovaným, o povahe a správaní sa obžalovaného, o verbálnom a jednostrannom násilnom fyzickom
napadaní poškodenej obžalovaným a vyvolávaní strachu u poškodenej. Nebola svedkom konfliktov z
29.07.2018 a z 08.08.2018.Obžalovaný vo svojej výpovedi spáchanie skutku uvedeného v obžalobe takmer v celom rozsahu poprel.
V zhode s poškodenou priznal, že ich vzťah bol konfliktný a veľa sa hádali, spravidla kvôli peniazom,
spoločnému rozpočtu a z dôvodu žiarlivosti. Poškodená uviedla, že okrem uvedených dôvodov, hádky

boli aj preto, že obžalovaný jej vytýkal, že nepracuje, neprispieva na úver, uprednostňuje zábavu pred
maloletou dcérou, a myslel si, že má problém s alkoholom. Obžalovaný zase uviedol, že okrem peňazí
a žiarlivosti, resp. podozrievania z nevery, sa hádali aj preto, že ho poškodená pred inými ponižovala,
že je nemožný a sexuálne nedostatočný, a že často pila alkohol. Aj keď priznal ich vzájomné konfliktné
spolužitie, výslovne poprel, že by poškodenú týral, vyvolával hádky a konflikty s poškodenou, a že by ju

úmyselne napadal, ale práve naopak, utekal pred ňou, radšej sa zavrel do druhej izby. Uviedol, že práve
poškodená hocikedy za nim prišla ako šialená, napadala ho, fackala a škriabala, a aby to nejako ukončil
a zastavil ju, tak až vtedy sa stalo, že do nej sotil, alebo jej dal facku, ale len preto, aby prestala, aby ju
zastavil. Uviedol, že veľakrát mal aj on buď zlomený nos alebo vytrhnutý pircing. Pri fyzických útokoch a
fackách poškodenú vždy prosil, aby prestala. K incidentu zo dňa 08.08.2018 poznamenal, že sa nestal
tak ako je to uvedené v obžalobe a ako to uviedla poškodená, ale že asi týždeň pred tým sa dozvedel, že

poškodená má milenca, celú noc nespal a ráno, keď sa poškodená zobudila, tak mu hovorila, čo chce od
takého vzťahu, uškŕňala sa na neho, začala ho urážať, zahnala sa na neho a potom jej dal facku, to bolo
všetko. O nevere zo strany poškodenej a o tom, že chodila na diskotéky a pila sa dozvedel od staršej
dcéry poškodenej. Našiel tiež alkohol, ktorý mala poškodená schovaný. Doplnil, že poškodená mu raz,
keď sa na neho zahnala v spálni, zlomila nos, mal modré pod očami, nevedel si poriadne vyfúkať nos a

asi dva týždne ho to bolelo, ale nešiel k lekárovi, šiel spať do obývačky.

V tejto súvislosti je potrebné dať do pozornosti skutočnosť, že verzia obžalovaného ohľadom iniciovania
apriebehuhádokakonfliktov,asprávaniasapoškodenejprihádkach,čojekľúčovépredanútrestnúvec,
bolavovýznamnejmierepotvrdenáajsamotnou poškodenou,ktorávosvojejvýpovedizároveňpriznala,

že hádky vyvolávala aj ona, určite je vinná aj ona, a tiež potvrdila, že útočila fyzicky fackami alebo údermi
na obžalovaného, pričom priznala aj to, že keď sa hádali, dostal aj obžalovaný. Uviedla, že keď bola
iniciátorkou hádok ona, tak to bolo z dôvodu žiarlivosti. Počas hádok určite kričala aj ona (to potvrdili vo
výpovedi aj ďalší svedkovia: jej matka a plnoletá dcéra), a možno na obžalovaného aj nadávala. Priznala
tiež, že obžalovanému úmyselne poškodila motocykel – index lampy vzadu, ale aj on jej rozbil telefón,

kávovar a dvere. Ani samotná výpoveď poškodenej tak jednoznačne nepotvrdzuje spáchanie skutku v
časti iniciovania, resp. vyvolávania hádok a verbálnych a fyzických útokov obžalovaným vo vzťahu k
poškodenej tak ako je to uvedené v obžalobe.

Obranu obžalovaného ohľadom predmetnej trestnej veci, ako aj jeho tvrdenia týkajúce sa spolužitia s

poškodenou, iniciovania a priebehu konfliktov s poškodenou potvrdila v plnom rozsahu svedkyňa L.
K., staršia dcéra poškodenej, ktorá poprela tvrdenia poškodenej a uviedla, že nič sa nestalo tak ako
to uviedla poškodená, obžalovaný nie je taký človek ako ho opísala poškodená. S obžalovaným a
poškodenou žila v spoločnej domácnosti, odkedy boli spolu, cca 8 rokov, a aj keď sa odsťahovala,
bola tam denne, ich vzťah bol raz dobrý, potom sa hádali, striedalo sa to, celkovo ten vzťah nebol

dobrý. Potvrdila obranu obžalovaného v tom, že vždy všetky hádky vyvolávala poškodená (aj s ňou,
aj s babkou, keď u nej bývali). Uviedla, že väčšinou keď bola poškodená opitá tak vyvolávala tie
hádky, ju aj babku poslala niekam a sadla si do kuchyne a pila ďalej. Aj ju podpichovala a hádala
sa s ňou neustále do krvi. Hádky trvali niekedy 5 minút, inokedy aj pol hodinu, záviselo to od toho,
akú mala poškodená náladu a ako mohla podpichovať človeka, potom bola nahnevaná a tri dni sa

s nikým nebavila. Pokiaľ ide o správanie sa obžalovaného a poškodenej počas hádok opäť potvrdila
verziu obžalovaného, že po nedorozumení sa poškodená začala hádať, obžalovaný radšej odišiel do
kuchyne, poškodená šla za ním, on odišiel do garáže, poškodená šla zase za ním, 3-krát odišiel a potom
začala do neho strkať. Väčšinou to bola poškodená, čo sa hádala a kričala, používala vulgarizmy a
urážala obžalovaného. Svedkom fyzického napadnutia bola, keď obžalovaný drgol poškodenú na gauč.

Poškodená mala modriny, keď spadla pri rohu stola a udrela sa. Strašne veľakrát však bola svedkom
toho, keď poškodená napadla obžalovaného, videla aj keď mu zlomila nos, aj keď sa rozbili poháre. Keď
poškodená obžalovanému zlomila nos a prišiel s krvavým nosom, poškodená prišla za nim a povedala,
že len šahla rukou a zlomila mu nos, ktorý mu potom stláčala a chytala, provokovala. Aj ju fyzicky
napadla fackami a päsťami na posteli, bola na ňu agresívna a poškriabala ju gélovými nechtami, po

čom mala modriny, škrabance a aj monokel. Obžalovaný, keď mal v sebe hnev, tak buchol do dverí a tie
sa rozbili. Potvrdila, že príčinou hádok boli väčšinou peniaze a hlavne to, že poškodená pila, vtedy si
začínala, a keď jej bolo povedané, nech s tým prestane, tak sa nahnevala. Poškodená bola často opitá
a často ani nešla do práce, lebo bola opitá (2 - 3-krát týždenne bola opitá), alkohol schovávala doma.Uviedla,žepoškodenáchodilasňounadiskotéky,zdôverilasajejomimomanželskýchvzťahoch,pričom
vždy mala popri obžalovanom niekoho. Bola tiež svedkom hádky medzi obžalovaným a poškodenou
ohľadom peňazí, keď poškodená za jeden večer na diskotéke prepila 100 eur, hádali sa aj ohľadom

mimomanželských vzťahov. Neskôr v Senci obžalovanému povedala o týchto vzťahoch poškodenej.
Dodala, že poškodená neustále obžalovanému vedome klamala o tých mužoch a obžalovanému všetko
zakazovala.Obžalovanýsajejajpárkrátrozplakal,keďsarozprávalioichvzťahuspoškodenou.Uviedla,
že bola tiež svedkom toho, keď sa poškodená naštvala a poškriabala auto obžalovaného s kľúčom, a
keď mu na motorke rozrezala sedačku, a polámala indexy. Menovaná svedkyňa vyvrátila tiež tvrdenia

poškodenejotom,žesabojíobžalovaného,nakoľkojejmalauviesť,žesahonebojí.Ďalejpoznamenala,
že poškodená veľakrát klamala o hádkach s obžalovaným, pri ktorých bola, babke. Podľa jej názoru z
domu neodišla len kvôli tomu, lebo to bol jej vysnívaný dom a nedopustila by, aby sa ten dom dostal do
inej ženskej ruky. Obžalovaného sa poškodená nebála.

Podľa názoru súdu predmetná výpoveď zásadným spôsobom vyvracia tvrdenia poškodenej a tým aj

skutkovú vetu obžaloby v časti vzniku a priebehu konfliktov medzi ňou a obžalovaným, ako aj ohľadom
osobnosti samotnej poškodenej, pričom v plnom rozsahu korešponduje s tvrdeniami obžalovaného. Súd
nemal pochybnosti o dôveryhodnosti výpovede svedkyne L. K., dcéry poškodenej, nakoľko vypovedala
zhodne ako v prípravnom konaní, a okrem toho jej výpoveď v kontexte s obsahom výpovedí ďalších vo
veci vypočutých svedkov (C. B. – bývalý priateľ poškodenej, N. B. – matka obžalovaného, E. B. – brat

obžalovaného, P. Q. – bývalá priateľka obžalovaného, S. B. – známy obžalovaného z práce, N. B. –
priateľka obžalovaného, L. C. a G. K. – známi obžalovaného z práce) v otázke opisu poškodenej, jej
povahyasprávanianebolaodlišná,alekorešpondovalasnimi.Nebolizistenéanižiadneskutočností,pre
ktoré by mala byť motivovaná vypovedať určitým spôsobom (t.j. vypovedať účelovo, resp. tendenčne).
Potrebné je upriamiť pozornosť na fakt, že svedkyňa L. K. vypovedala ohľadom poškodenej (jej pomerne

častého požívania alkoholických nápojov, provokatívnej a konfliktnej povahy, agresívneho a verbálne i
fyzicky útočného správania nielen pod vplyvom alkoholu) úplne zhodne ako bývalý priateľ poškodenej
– svedok C. B., u ktorého neboli taktiež zistené žiadne okolnosti, pre ktoré by mohla byť jeho výpoveď
hodnotená ako účelová, prípadne tendenčná.

V tomto smere poukazuje súd ďalej na konkrétny obsah výpovedí vyššie vymenovaných svedkov
ohľadom charakteristiky poškodenej a obžalovaného, prípadne aj ich spolužitia.

Svedok C. B., bývalý priateľ poškodenej, ktorý s ňou žil od januára do júla 2019, poškodenú definoval
ako osobu, ktorá provokovala a požívala alkoholické nápoje (v tom čase vodku Nicolaus ochutenú

melónom alebo mangom) 2 až 4-krát týždenne. Bližšie poznamenal, že keď prišiel z práce, musel ísť
ihneď poškodenej kúpiť fľašu jej alkoholu, ktorú potom poškodená pila v kuchyni aj do rána 3 – 4 hodiny,
pričom počúvala hudbu. On vtedy zobral malú a išiel ju dať spať. Uviedol, že keď bola poškodená
opitá, bola agresívna a provokovala. Vtedy radšej zobral malú uložiť spať alebo odišiel z miestnosti.
Sám potvrdil, že poškodená ho vedela vyprovokovať tak, že by ju udrel, preto radšej odišiel a vyhýbal

sa konfliktom s ňou. Raz mu v rámci provokácie aj roztrhala mikinu, čomu nerozumel. Potom od nej
odišiel. Dodal, že keď nepila, tak sa s ňou dalo vychádzať, ale provokovala. Výpoveď tohto svedka
taktiež vo významnej miere nepriamo potvrdzuje tvrdenia a obranu obžalovaného ohľadom vzniku a
priebehu konfliktov s poškodenou. I keď tento svedok nebol svedkom konfliktov medzi poškodenou
a obžalovaným, svojou výpoveďou vo významnej miere podporil tvrdenia obžalovaného o tom, že v

partnerskom vzťahu vyvolávala konflikty poškodená, provokovala, fyzicky útočila, a pila alkohol, pod
vplyvom ktorého bola agresívna.

Svedok L. C., ktorý pozná poškodenú od malička, ju charakterizoval ako prchkú a konfliktnú osobu.
Svojou výpoveďou potvrdil tiež tvrdenia obžalovaného, že poškodená bola žiarlivá. V tejto súvislosti

uviedol, že bol svedkom toho, keď poškodená telefonovala obžalovanému do práce, a do telefónu mu
nadávala a neverila, že je v práci. Potvrdil tiež tvrdenia obžalovaného o zlomenom nose, uviedol, že na
Vianocevroku2017obžalovanýneprišieldopráce,čomuzdôvodniltým,žesapohádalsoženouatámu
zlomila nos. Potvrdil tiež, že poškodená obžalovanému zlomila na motorke zrkadlá. Posledný rok videl
na obžalovanom, že je vystresovaný, obžalovaný sa mu zveril, že má doma problémy. Obžalovaného

pozná z práce viac ako 10 rokov, pozná ho ako bezkonfliktného a spoľahlivého človeka. Svedok opäť
v zhode s výpoveďou obžalovaného a plnoletej dcéry poškodenej, ako aj výpoveďami ďalších svedkov
opísal poškodenú a jej správanie, ako aj povahu obžalovaného ako pokojného a nekonfliktného človeka.Svedok G. K., ktorý pozná obžalovaného viac ako 10 rokov, uviedol, že chodievali ako rodiny spolu s
rodinou obžalovaného na výlety a zábavy, čo však prestalo kvôli správaniu poškodenej. Tak ako aj vyššie
uvedení svedkovia potvrdil, že poškodená veľa pila, a keď sa opila, bola agresívna, čo sa prejavovalo

tak, že keď nedostala, čo chcela, kričala a nadávala, a to aj pred inými. Vtedy sa ju obžalovaný snažil
upokojiť. Bol svedkom toho, keď bola poškodená hysterická a klamala, a keď na jednej akcii, kde ich bolo
okolo 20, dávala ponuky iným chlapom, po ktorej skúsenosti prestali chodiť s nimi na akcie. Z uvedeného
nesporne vyplýva, že poškodená provokovala.

Svedok S. B., známy obžalovaného z práce, ktorého spoznal asi 2 – 3 roky pred danou vecou, a ktorý
sa v posledných dvoch rokoch stretol s poškodenou asi 2 – 3-krát uviedol, že od obžalovaného vedel,
že nežijú dobre. Osobne bol svedkom len menších konfliktov, kde sa poškodená bezdôvodne rozrušila,
prípadne keď jeho žena dala za pravdu obžalovanému, tak sa poškodená rozčúlila. Charakterizoval ju
ako nervóznu a osobu, ktorá zveličuje. Potvrdil tiež, že poškodená užívala alkohol. Bol aj svedkom toho,
keď poškodená telefonovala obžalovanému do práce a bola opitá, nadávala mu a hovorila, že chodí

len za kurvami. Aj inokedy počul poškodenú vulgárne sa rozprávať s obžalovaným a aj inými osobami.
Predmetnávýpoveďopäťkonzistentnesvýpoveďamivyššieuvedenýchsvedkovopisujepoškodenúako
konfliktnú, žiarlivú osobu, majúcu tendenciu preháňať, vulgárne sa vyjadrovať, ktorá požíva alkoholické
nápoje, pod vplyvom ktorých je jej správanie agresívne.

Svedkyne P. Q., bývala partnerka obžalovaného, a svedkyňa N. B., kolegyňa a súčasná partnerka
obžalovaného, zhodne potvrdili, že ich skúsenosť s poškodenou bola negatívna. Svedkyňa P. Q. uviedla,
že aj po rozchode s obžalovaným si zvykli zavolať alebo napísať, mali dobrý vzťah. Stalo sa, že
poškodená ju kontaktovala po tom ako zistila, že bola v kontakte s obžalovaným, vyhrážala sa jej,
že má známosti vo Veľkom Mederi, a tiež keď boli súčasne tehotné, tak jej poškodená zavolala cez

messenger a nazvala ju prostitútkou a začala ju kritizovať. Uviedla, že obžalovaného pozná od svojich
14 rokov, pričom chodili spolu 7 rokov, počas ich partnerského vzťahu sa aj pohádali, avšak ona bola
tá temperamentnejšia a počas hádok aj kričala, a obžalovaný skôr mlčal, nikdy nebol agresívny, ani
jej neublížil a nenadával, čo opäť potvrdzuje obranu obžalovaného ohľadom jeho správania sa počas
konfliktov.Uviedlatiež,žeobžalovanýsajejrazvtelefónerozplakal,žemápodozrenie,žehopoškodená

podvádza. Svedkyňa N. B., ktorá sa dala s obžalovaným dokopy po jeho prepustení z väzby v tejto
veci, uviedla, že keď poškodená zistila, že spolu chodia, začala sa jej vyhrážať, že ešte nevie, čoho je
schopná, že jej vytrhá vlasy a pod.. Stalo sa, že jej zavolala aj v čase, keď tvorila ešte pár s obžalovaným
poškodená a vtedy jej kričala rôzne škaredé veci, tieto však bližšie nedefinovala. Počas spolužitia
obžalovaného s poškodenou sa stalo, že jej obžalovaný zavolal a plakal v telefóne, že poškodená je

zase opitá. Potvrdila, že jej volal aj raz pred Vianocami, že nevie čo má robiť, nakoľko poškodená mu
zlomila nos, keď bola opitá. Obžalovaného charakterizovala ako osobu, ktorá nie je agresívna. Dodala
tiež, že keď brávali s obžalovaným po jeho prepustení z väzby maloletú dcéru od poškodenej von, tak im
maloletápovedala,žemama-poškodenáužnepijemelónovúvodku,aletatranskýčaj.Zvýpovedíoboch
týchto svedkýň vyplýva, že potvrdzujú tvrdenia obžalovaného o poškodenej, o jej správaní, žiarlivosti

a nepriamo i o požívaní alkoholu, a zároveň sú v súlade aj s výpoveďou plnoletej dcéry poškodenej a
ďalších vyššie menovaných svedkov.

Svedkyňa N. B., matka obžalovaného, uviedla, že obžalovaný bol vo vzťahu s poškodenou skôr pod
papučou, nie je agresívny a doposiaľ nemal konflikt so žiadnou ženou, ani s bývalými priateľkami.

Obžalovaný sa jej nesťažoval, až na konci, keď už spával v obývačke, zobudil sa na to, že poškodená
stala nad ním s päsťami. Potom aj plakal. Poškodená, keď ešte k nim chodila (nechodila k nim od januára
2018), sa jej sťažovala, že nemôžu mať v dome žiaden alkohol, lebo keď pije, má byť agresívna. Uviedla,
že poškodená sa obžalovanému vyhrážala maloletou lebo vedela, že je to jeho všetko, povedala mu, že
mu zoberie, čo má na svete najradšej. Ukázala jej tiež video, na ktorom poškodená obžalovanému mala

povedať, že mu dá 10.000 eur, aby vypadol z Medera. Na poškodenej nikdy nevidela zranenia. Potvrdila,
že bola svedkom, keď poškodená u nich chytila amok, kričala a začala hádzať telefón o zem, vtedy sa
musel obžalovaný pobaliť a odišli preč. Taktiež pri zaváraní uhoriek poškodená obžalovaného obliala
vodou z vedra. Nedalo sa s ňou rozprávať o jej správaní. Ďalej uviedla, že raz jej mala vnučka povedala,
že chodí k nim spať domov nejaký ujo, keď obžalovaný nie je doma, a že obžalovaného poškodená

oslovuje ko…, ako aj že mama - poškodená pije len pálenku.

Svedok E. B., brat obžalovaného, ktorý uviedol, že má s poškodenou neutrálny vzťah, charakterizoval
poškodenú ako prchkú a agresívnu osobu. V zhode s výpoveďou svojej matky, svedkyne N. B., uviedol,že poškodená, keď bola u jeho matky na návšteve niekoľkokrát hystericky vykrikovala, aby mal však
obžalovaný kľud, zostal radšej ticho. Uviedol, že aj G. K., kamarát obžalovaného, hovoril obžalovanému,
aby poškodenú nechal. Neveril, že obžalovaný mal zbiť poškodenú ako to uviedla pri poslednom

incidente, nakoľko poškodený nie je agresívny a v napätých situáciach sa snaží o upokojenie, a keď
sa to nahromadí, ide radšej preč. Uvedené potvrdila aj svedkyňa L. K., plnoletá dcéra poškodenej.
Ďalej poznamenal, že keď bol obžalovaný u rodičov na návšteve, už mu vyvolávala poškodená a
musel sa obhajovať, že je naozaj u rodičov, a svedok sa musel v telefóne hlasnejšie ozvať, aby tomu
uverila. Uvedené korešponduje tiež s tvrdením svedka L. C., ktorý potvrdil, že poškodená telefonovala

obžalovanému do práce a nadávala mu, lebo neverila, že je v práci. Svedok E. B. uviedol tiež, že
obžalovaný sa mu zdôveril, že sa s poškodenou hádajú kvôli jej správaniu (napríklad raz na ulici oplzlo
vykrikovala na inú ženu, alebo sa ráno, keď šla do práce otočila pri bráne, nakoľko dostala informáciu,
že v práci dávajú fúkať). Tvrdenia obžalovaného ohľadom povahy a správania sa poškodenej sú opäť
potvrdené aj výpoveďami svedkov - matky a brata obžalovaného.

V súvislosti s výpoveďami matky a brata obžalovaného je potrebné uviesť, že aj keď ide o výpovede
blízkych rodinných príslušníkov obžalovaného, súd nemal pochybnosti o vierohodnosti, prípadne
pravdivosti ich výpovedí, nakoľko ich výpovede ohľadom povahy a správania sa poškodenej a
obžalovaného, ako aj vzniku a priebehu hádok medzi obžalovaným a poškodenou (ktorých boli
svedkami) plne korešpondujú s výpoveďami ostatných svedkov, a predovšetkým s výpoveďou plnoletej

dcéry samotnej poškodenej ako priamej svedkyne hádok medzi obžalovaným a poškodenou, ktorá s
nimi žila v spoločnej domácnosti, resp, keď už s nimi nežila, navštevovala ich denne.

Pokiaľ ide o výpoveď svedkyne D. M., ktorá je manželkou bratranca poškodenej a ktorá pozná
obžalovaného aj poškodenú a má s nimi dobrý vzťah, súd konštatuje, že táto potvrdzuje tvrdenia

poškodenej len nepriamo a vo veľmi minimálnej miere, nakoľko predmetná svedkyňa nebola nikdy
priamym svedkom žiadneho z poškodenou tvrdených útokov zo strany obžalovaného na jej osobu. Ako
sama uviedla, bola len niekoľkokrát svedkom hádok, ktoré nevedela presne časovo ohraničiť (konkrétne
uviedla, že niekoľko rokov dozadu bola svedkom toho ako sa hádali a kričali po sebe), ktorých dôvodom
boli peniaze. Potvrdila, že nikdy nevidela, že by obžalovaný poškodenú udrel, nikdy na ňu nezaútočil,

išlo o bežné hádky a výkriky z oboch strán. Od poškodenej mala sprostredkované informácie, keď sa
jej sťažovala na vzťah s obžalovaným, že sa mali pobiť, ale nevedela presne uviesť kedy a ako často.
Ona ich nikdy nevidela pobiť sa. Na poškodenej videla modriny na tvári, na krku, na boku, kedy jej
poškodená povedala, že ju zbil alebo udrel obžalovaný, to bolo pri tom incidente z 08.08.2018. Predtým
videla na nej modriny tiež, a to na tvári, krku a boku, avšak nevedela presne ohraničiť obdobie, koľko

to trvalo, uviedla, že možno rok dozadu. Začiatkom augusta jej poškodená zavolala, že obžalovaný
má namierené k mame, malú dal do auta a ju sotil, spadla na skriňu a žehličku. Niekedy po obede
šla s ňou na pohotovosť do Dunajskej Stredy, lebo mala bolesti. Bolel ju bok a rebrá. Na bolesti
hlavy sa vtedy nesťažovala. Svedkyňa ďalej uviedla, že nikdy nemala konflikt s obžalovaným, mali s
nim dobrý vzťah. Nevedela o tom, že obžalovaný mal zlomený nos, ale videla, keď mal napuchnutý

nos, vtedy jej povedal, že ho udrela poškodená. Z uvedeného nesporne vyplýva, že svedkyňa mala
ohľadom údajných fyzických napadnutí zo strany obžalovaného na poškodenú len sprostredkované
informácie od poškodenej, o výpovedi ktorej mal súd vážne pochybnosti z hľadiska jej vierohodnosti, ako
aj pravdivosti vzhľadom na všetky vo veci vykonané dôkazy (čo bude bližšie rozvedené ďalej), pričom
sama nikdy nebola svedkom fyzických ani verbálnych napadnutí zo strany obžalovaného. Ohľadom

v skutkovej vete vymedzených 2 incidentov z 29.07.2018 a z 08.08.2018 mala svedkyňa taktiež len
sprostredkované informácie od poškodenej. Pokiaľ ide o jej svedectvo ohľadom modrín na poškodenej,
tak tieto časovo spojila s incidentom z 08.08.2018 a potom s obdobím asi rok dozadu. Z jej výpovede
však nie je zrejmé ako často zvykla vidieť na poškodenej modriny, ani čím, resp. kým boli spôsobené. Iba
modriny po incidente z 08.08.2018 mali byť podľa informácii od poškodenej spôsobené obžalovaným.

Na druhej strane je však potrebné zdôrazniť, že menovaná svedkyňa potvrdila obranu obžalovaného,
že poškodená fyzicky napadala jeho, keď jednoznačne uviedla, že videla na obžalovanom napuchnutý
nos, o ktorom jej obžalovaný povedal, že ho udrela poškodená. Ďalej svedkyňa potvrdila, že mala od
poškodenej informáciu, že sa s obžalovaným pobili, z čoho je na jednej strane evidentné, že malo
ísť o vzájomné obojstranné konflikty a fyzické útoky, a teda nie iba o jednostranné úmyselné fyzické

napádanie poškodenej zo strany obžalovaného ako je to uvedené v skutkovej vete obžaloby, resp. ako
to tvrdila poškodená, a na druhej strane z toho vôbec nevyplýva, kedy k tomu malo dôjsť, ani koľkokrát.
Výpoveď predmetnej svedkyne teda nepotvrdila tvrdenia poškodenej ohľadom ňou tvrdenom vyvolávaní
strachu a stresu obžalovaným a iniciovaní verbálnych a fyzických útokov na poškodenú od roku 2014 ažpo rok 2018 s postupne sa zvyšujúcou intenzitou ako je to uvedené v skutkovej vete obžaloby, a ohľadom
konfliktov z 29.07.2018 a 08.08.2018 je odvodená len od spochybnených tvrdení poškodenej, ktoré boli
popreté obžalovaným a spochybnené svedeckými výpoveďami už vyššie uvedených svedkov, ktorí síce

neboli priamymi svedkami týchto incidentov, avšak popísali ako spravidla vznikali a prebiehali konflikty s
poškodenou, čo nekorešponduje s tvrdením poškodenej, že obžalovaný ju mal jednostranne svojvoľne
úmyselne prosto len sotiť do nábytku alebo fyzicky napadnúť a zbiť s cieľom ublížiť jej. Svedkyňa
napokon nepotvrdila ani tvrdenie poškodenej a tomu zodpovedajúcu časť skutkovej vety, že poškodená
dňa29.07.2018vyhľadalalekárskupomoc,nakoľkomalabolestihlavy,rebieraboku,nakoľkouviedla,že

poškodená sa v ten deň, keď ju viezla na pohotovosť, nesťažovala na bolesť hlavy. Súd v tejto súvislosti
uvádza, že bolesť hlavy sa neuvádza ani v lekárskej správe z tohto ošetrenia.

Ďalej považuje súd za potrebné uviesť, že u vyššie menovaných svedkov (L. K., N. B., E. B., C. B., D. M.,
S. B., L. C., G. K., P. Q., N. B.), z ktorých niektorí sú blízki rodinní príslušníci obžalovaného, kolegovia
alebo bývalí kolegovia obžalovaného a bývalá a súčasná partnerka obžalovaného a dcéra a bývalý

partner poškodenej, nezistil žiadnu takú skutočnosť, resp. okolnosť, ktorá by svedčila v prospech záveru
o tendenčnosti, resp. účelovosti ich výpovede, a ktorá by spochybňovala vierohodnosť ich výpovedí, ako
aj vierohodnosť samotných svedkov. Pokiaľ ide o rodinných príslušníkov alebo známych obžalovaného,
súd z obsahu ich výpovedí, ako aj ďalších vykonaných dôkazov a okolností prípadu nezistil žiadnu takú
skutočnosť, ktorá by nasvedčovala tomu, že sa snažili uvádzať nepravdivé a skresľujúce informácie

výlučne v prospech obžalovaného a v neprospech poškodenej s určitým zámerom, nakoľko všetky
nimi tvrdené skutočnosti boli vo vzájomnom súlade aj s výpoveďami bývalého priateľa a rodinných
príslušníkov poškodenej (C. B., L. K. a D. M.) a navzájom sa dopĺňali a vytvárali konzistentný ucelený
obraz o povahe a správaní sa poškodenej a obžalovaného a ich partnerskom spolužití.

Svedkyňa B. D., matka poškodenej, vo svojej výpovedi uviedla, že prvé nezhody medzi obžalovaným a
poškodenou zaregistrovala, keď bývali u nich, asi 4 - 5 rokov dozadu (t.j. v roku 2014 – 2015). Uviedla,
že všetko počula, nakoľko bývali u nich. Hádali sa, bol tam buchot, rachot, musela ísť koľkokrát hore k
nim. Dôvodom hádok boli peniaze a žiarlivosť. Bola svedkom fyzických útokov zo strany obžalovaného,
vyšla k nim hore a bili sa. Letela facka, poškodená upadla. Videla, že ju zbil a na druhý deň videla všade

modriny. Nadával poškodenej, bola len piča, kurva, alkoholička. Hádky, prípadne bitky boli každý týždeň.
Potvrdila,žepoškodenávrámcihádokkričala,atiežnadávala.Keďbývalisamostatne,taksapoškodená
sťažovala na ďalšie incidenty, snažila sa všetko zakrývať, ale videla na nej modriny. Zo začiatku jej
poškodená nechcela povedať, ale potom sa stalo, že nadránom utiekla z bytu, že ju obžalovaný vymkol,
to sa malo stať viackrát. O incidentoch z konca júla a začiatku augusta 2018 vedela iba od poškodenej,

nevedela prečo sa hádali. Keď potom došla k nej poškodená, mala modriny na tvári a na ruke. Počas
vzťahu s obžalovaným videla, že poškodená bola stále vystresovaná, nervózna, pričom príčinou boli
neustále hádky. Prosila obžalovaného a dohovárala mu, aby išli spolu s poškodenou von, do prírody,
k vode, na čo jej obžalovaný uviedol, že s poškodenou sa nedá ísť, radšej zobral malú a išiel k svojim
rodičom, bol iba s dcérkou, ale mal aj družku. On bol celý týždeň preč a poškodená sa vzorne starala

o malú, chodila do roboty. Posielala ich von, aj wellness im zaplatila, aby boli spolu. Obžalovaný sa však
po týždni vrátil z práce, zobral malú a išiel preč, nikto mu to nezazlieval, ale to, že to bolo pravidelne.
Potvrdila, že obžalovaný sa jej sťažoval na správanie poškodenej, že pije alkohol, že sa nestará o dieťa
a že sa zabáva, ukázal jej aj fľašu alkoholu, avšak mali hostí a ona vie, že poškodená nie je alkoholička,
nepije, nakoľko šoféruje každý deň, preto sa s poškodenou ani o týchto sťažnostiach obžalovaného

nerozprávala. Povahu poškodenej charakterizovala ako normálnu s tým, že niekedy vybuchne, keď má
pravdu, tak si za tým stojí. V súvislosti s otázkou, kto začal konflikty a či svedkyňa len usudzuje, že
začal obžalovaný, uviedla, že počula buchot, tak šla hore, obžalovaný mal 120 kíl, akoby ho mohla
poškodená udrieť, on začal bitku. Nepamätá sa, nevie, či obžalovaný niekedy kopol poškodenú. Políciu
nevolala, nakoľko je matka. Potvrdila tiež, že raz sa stalo, že obžalovaný priniesol poškodenú k nim,

aby videla aká je poškodená opitá, na čo sa však vzápätí opýtala, či niekde boli. K tvrdeniu svedkyne,
že o konfliktoch medzi obžalovaným a poškodenou v čase, keď žili už sami vo svojom dome, mala
informácie od poškodenej, že ju mal obžalovaný biť, súd uvádza, že tieto sú spochybnené výpoveďou
svedkyne L. K., ktorá uviedla, že bola svedkom toho ako poškodená svedkyni – matke poškodenej klame
o konfliktoch medzi ňou a obžalovaným.

Pokiaľ ide o výpoveď matky poškodenej, táto sa javí súdu v častiach týkajúcich sa poškodenej a
konfliktov medzi poškodenou a obžalovaným ako účelová, a to predovšetkým vzhľadom na blízky
príbuzenskýpomersvedkyneB.D.kpoškodenej(jejejmatkou),atiežvzhľadomnavnútornúnelogickosťa rozporuplnosť obsahu jej výpovede a rozpor s výpoveďou plnoletej dcéry poškodenej – svedkyne
L. K., ktorá žila v inkriminovanom čase taktiež v spoločnej domácnosti u starej matky s poškodenou
a obžalovaným a opísala vznik a priebeh hádok medzi obžalovaným a poškodenou zásadne odlišne.

Tieto skutočnosti podľa názoru súdu zásadným spôsobom spochybnili vierohodnosť výpovede matky
poškodenej najmä v podstatnej otázke konfliktov medzi obžalovaným a poškodenou. Pokiaľ ide o
vnútornú nelogickosť výpovede, túto súd videl v tom ako svedkyňa najskôr opisovala ako sa obžalovaný
s poškodenou hádali, ako obžalovaný poškodenú bil, vulgárne jej nadával, ako mala modriny, hádky boli
na týždennej báze, a v zápätí na to opisuje ako obžalovaného prosila, aby zobral poškodenú von, do

prírody,kvodeapod.,akoajžeimkúpilawellness,avšakon,keďprídezpráce,sazaujímalenomaloletú
dcéru, pričom jej uviedol, že s poškodenou sa nedá ísť von. Súdu sa javí nelogické, nepochopiteľné a
nepravdepodobné, že ak by bola poškodená tak fyzicky napadaná a bitá ako to popisuje svedkyňa, že
by ako matka týranej ženy údajného tyrana namiesto privolania polície, ho prosila, aby zobral týranú
ženu na výlet alebo na wellness. Ďalej súd poukazuje na vnútorné rozpory vo výpovedi svedkyne, kde
táto uvádza najskôr, že počula hádku, potom buchot, tak vyšla hore k ním, kde sa bili, a následne letela

facka a poškodená upadla, zbil ju, a potom na otázku, kto začínal konflikty, či videla ako konflikt začal,
uviedla, že obžalovaný mal 120 kíl, akoby ho mohla poškodená udrieť, čiže aj keď začiatok konfliktu
nevidela, počula len, že sa hádajú, sama uviedla, že sa (obaja) bili, jednoznačne odpovedala, že začal
obžalovaný s poukazom na jeho kilá, bez toho, aby to videla. Podľa názoru súdu je možné zachytiť
vo výpovedi tejto svedkyne náznaky tendenčnej výpovede so zámerom pomôcť poškodenej, vykresliť

ju v lepšom svetle, a to s poukazom aj na skutočnosti vyplývajúce z iných vykonaných dôkazov. V tejto
súvislosti súd uvádza, že samotná poškodená potvrdila, že aj ona začínala hádky a fyzicky napadala
obžalovaného. Taktiež dcéra poškodenej – L. K. potvrdila, že hádky začínala poškodená, ktorá aj fyzicky
napádala obžalovaného, čo je v zjavnom rozpore s tvrdeniami matky poškodenej. Súd dospel preto
k záveru, že tvrdenia matky poškodenej sú skreslené a tendenčné. Jej tvrdenia boli v značnej miere

vyvrátené tvrdeniami svedkyne L. K., dcéry poškodenej, ktorá žila v inkriminovanom období taktiež
v spoločnej domácnosti so starou mamou, poškodenou a obžalovaným a ktorá výslovne uviedla, že
konflikty začínala poškodená, ktorá pri nich aj fyzicky napadala obžalovaného, neustále provokovala,
a keď sa jej obžalovaný vyhýbal, išla za ním a pokračovala. Takéto správanie sa obžalovaného počas
konfliktov a jeho snahu situáciu upokojiť potvrdili aj ďalší svedkovia, čo je podrobne uvedené vyššie

(napr. brat obžalovaného). Z uvedeného vyvstáva dôvodná pochybnosť o tom, že matka poškodenej
niektoré informácie o konfliktoch medzi obžalovaným a poškodenou (ich vzniku a priebehu, resp.
dôvodoch) zámerne skreslila, resp. neuvádzala vôbec, a preto podľa názoru súdu jej výpoveď nie je v
tejto relevantnej časti vierohodná a nedá sa jej v tejto časti veriť. V ostatných častiach matka poškodenej
dokonca potvrdila obranu obžalovaného v tom smere, že sa jej opakovane sťažoval na poškodenú, že

pije alkohol, nestará sa o dieťa a že sa zabáva, a že poškodenú priniesol raz aj opitú k svedkyni domov,
aby videla aká je jej dcéra opitá.

Všetci vo veci vypočutí svedkovia s výnimkou matky poškodenej a svedkyne D. M. (t.j. L. K., N.
B., E. B., C. B., S. B., G. K., L. C., P. Q., N. B.) zhodne charakterizovali poškodenú ako prchkú,

konfliktnú, žiarlivú, provokačnú osobu, ktorá zveličuje a je agresívna, spravidla po požití alkoholu
alebo v dôsledku žiarlivosti. Niektorí z týchto svedkov boli priamymi svedkami toho, že poškodená sa
správala agresívne verbálne i fyzicky, či už voči ním alebo obžalovanému, prípadne iným osobám, alebo
mali sprostredkované informácie z rozprávania obžalovaného alebo od maloletej dcéry poškodenej
a obžalovaného. Konkrétne svedkyňa L. K. – uviedla, že poškodená verbálne vulgárne nadávala

obžalovanému, jej aj svojej matke, u ktorej žili, a fyzicky napadala obžalovaného a aj ju, obžalovanému
zlomila nos a polámala indexy na motorke. Svedok C. B. – uviedol, že poškodená ho verbálne
provokovala a fyzicky napadla, keď mu roztrhala mikinu, keď pila, bola agresívna a provokovala. Svedok
G.K.–bolsvedkomtoho,keďbolapoškodenáopitáaagresívna,kričala,nadávala,provokovala.Svedok
L. C. – počul keď poškodená po telefóne obžalovanému nadávala, obžalovaný sa mu zveril, že mu

zlomila nos, vedel aj o tom, že mu zlomila zrkadlá na motorke. Svedkyňa D. M. – videla, keď mal
obžalovaný opuchnutý nos, kedy jej uviedol, že ho napadla poškodená. Svedkovia N. a E. B. – boli
svedkami amoku a hysterických vystúpení poškodenej na návšteve u matky obžalovaného, keď mala
poškodená hádzať o zem telefón, prípadne obžalovaného obliať vodou z vedra. Brat obžalovaného E.
B. videl dokonca na obžalovanom škrabance od nechtov, a dozvedel sa, že poškodená mu zlomila nos.

Svedkyniam P. Q. a N. B. - sa poškodená prejavom žiarlivosti buď vyhrážala, alebo im nadávala a
kričala na ne, pričom svedkyni N. B. sa obžalovaný zveril, že mu poškodená zlomila nos. Pokiaľ ide
o obžalovaného, tak tohto títo svedkovia opísali ako spoľahlivého, nekonfliktného a starostlivého otca,
ako osobu, ktorá nie je agresívna a snaží sa skôr o upokojenie situácie v prípade vzniku konfliktu, resp.osobu ktorá radšej odíde preč v prípade konfliktu. Výpovede týchto svedkov sú vo vzájomnom súlade
a navzájom sa dopĺňajú a v plnej miere korešpondujú s tvrdeniami obžalovaného a jeho obranou, a
sú podporené aj znaleckými posudkami znalcov – psychológov Mgr. Jolany Múdrej a PhDr. Róberta

Mathého, PhD., na obžalovaného a poškodenú.

Charakteristika obžalovaného a poškodenej vyplývajúca z týchto svedeckých výpovedí korešponduje
aj so znaleckými posudkami vypracovanými v predmetnej veci znalcami – psychológmi Mgr. Jolanou
Múdrou pod č. 20/2019 (na obžalovaného) a pod č. 9/2024 (na poškodenú a na interakciu medzi

obžalovaným a poškodenou) a PhDr. Róbertom Mathém, PhD., pod č. 35/2021 v spojení s doplnkom č.
1 (na poškodenú a na interakciu medzi obžalovaným a poškodenou).

Znalkyňa Mgr. Jolana Múdra v znaleckom posudku č. 20/2019 vo vzťahu k obžalovanému uviedla,
že jeho osobnosť je primerane diferencovaná, extravertovaná, aktívna, pružná, so senzitívnymi,
infantilnými a dependentnými rysmi (citovo závislá), aktuálne úzkostne-depresívne alterovaná. V

prípade preukázania viny, by najpravdepodobnejšou motiváciou konania obžalovaného mohla byť
žiarlivosť, nevera, ponižovanie, provokácie a popíjanie spojené s nezodpovedným sa správaním voči
maloletej dcére zo strany poškodenej voči obžalovanému, čo u neho mohlo viesť k nahromadeniu
vnútorného napätia, ktoré sa v emočne vypätej situácii mohlo manifestovať impulzívnym až agresívnym
správaním voči poškodenej. Znalkyňa tiež konštatovala, že agresivita nie je súčasťou osobnostnej

výbavy obžalovaného, u žiadneho človeka však nemožno vylúčiť výskyt agresívnej reakcie v emočne
vypätej situácií ako následok dlhodobej frustrácie v partnerskom vzťahu. U obžalovaného ďalej nezistila
známky abnormálneho (chorobného) sklonu ku skresľovaniu výpovede, ani tendenciu javiť sa v lepšom
svetle. Uvedené potvrdzuje aj výpovede všetkých vypočutých svedkov (s výnimkou poškodenej a jej
matky), ktorí zhodne tvrdili, že obžalovaný nie je agresívny.

Vo vzťahu k poškodenej znalkyňa Mgr. Jolana Múdra v znaleckom posudku č. 9/2024 uviedla, že
osobnosť poškodenej je histriónsky (hystericky) a hypersenzitívne disponovaná, sugestibilná, ľahko
ovplyvniteľná s narcistickými, infantilnými a dependentnými rysmi, nezdržanlivá (so slabou schopnosťou
odďaľovať uspokojovanie svojich vlastných potrieb). V rámci jej osobnostnej štruktúry je prítomný sklon

k subjektívnemu a emotívnejšiemu prežívaniu, ako aj zveličovaniu prežitých udalostí, ktoré vyplývajú z
jej osobnostnej konštelácie.

Znalec PhDr. Róber Mathé, PhD., vo svojom znaleckom posudku č. 35/2021 a jeho doplnku č. 1 k osobe
poškodenej uviedol, že ide o menej harmonizovanú, nevyváženú osobnosť s nízkou toleranciou voči

záťažovým situáciám, s nedostatočnou schopnosťou konštruktívneho riešenia problémových situácií a
s konfliktogénnymi prejavmi, ktoré môžu byť potencované v stavoch jej alkoholickej opojenosti. Ďalej
konštatoval, že u poškodenej zistil sklon k demonštratívnym a teatrálnym prejavom, sklon k zbavovaniu
sa zodpovednosti za svoje správanie, ako aj sklon k užívaniu alkoholických nápojov s možným
následným problematickým správaním, aktuálne bez klinických príznakov závislosti. Konštatoval tiež,

že poškodená mohla svojim správaním pôsobiť na obžalovaného provokačne a tak aj sama mohla
vyvolávať konfliktové strety, ktoré nedokázala konštruktívne zvládať. Poškodená sa usiluje podať o
sebe čo najpozitívnejší obraz, t. j. usiluje sa o pozitívnu sebaprezentáciu. Do popredia vystupuje jej
zvýšená podozrievavosť, nedôverčivosť a citlivé reagovanie na správanie iných s tendenciou viniť za
svoje problémy svoje okolie, a tiež so sklonom popierať svoje hostilné a agresívne impulzy.

Zo znaleckého posudku znalca – psychiatra MUDr. Mária Straku, prečítaného na hlavnom pojednávaní
na základe súhlasu obžalovaného a prokurátora, súd zistil, že poškodená netrpí žiadnou duševnou
poruchou, ani ochorením a nie je ani závislá na alkohole a iných návykových látkach. V tejto súvislosti
však súd poznamenáva, že to, že u poškodenej nebola zistená závislosť na alkohole, ešte nevylučuje

vykonaným dokazovaním preukázanú skutočnosť, že zvykla požívať alkoholické nápoje, niekedy aj 2
– 4-krát týždenne. Pokiaľ ide o výpoveď znalca MUDr. Mária Straku na hlavnom pojednávaní, súd pri
posudzovaní veci a hodnotení dôkazov z tohto dôkazu nevychádzal, nakoľko znalec nebol na hlavnom
pojednávaní vypočutý podľa procesných ustanovení upravujúcich výsluch znalca, ale bol vypočutý
ako svedok, i keď svedkom nebol a vyjadroval sa výlučne k ním podanému znaleckému posudku

a nie k okolnostiam, ktoré mohol vnímať ako svedok. V tejto súvislosti súd poukazuje na judikát
pod č. R 11/1977, podľa ktorého akonáhle je niekto pribraný ako znalec, nemôže byť pri podávaní
posudku vypočutý ako svedok, t.j. podľa procesných predpisov platných pre výsluch svedka, ale len
podľa procesných predpisov platných pre výsluch znalca. Nakoľko však na hlavnom pojednávaní bolso súhlasom obžalovaného a prokurátora prečítaný písomný znalecký posudok tohto znalca, ktorý bol
jednoznačný, súd nepovažoval za potrebné opätovne predvolávať a vypočúvať tohto znalca, a preto ho
už opätovne na hlavné pojednávanie nepredvolával, bolo by to nadbytočné a nijako by to neprispelo k

objasneniu veci.

Zo znaleckých posudkov oboch vyššie menovaných znalcov – psychológov vyplýva, že psychologickým
vyšetrením poškodenej zistili také črty a vlastnosti jej osobnosti, aké opísali vo svojich výpovediach
zhodne aj jednotliví svedkovia (s výnimkou matky obžalovanej a svedkyne D. M., ktorá sa k povahe

poškodenej nevyjadrovala), a to že ide o hysterickú, konfliktnú a prchkú osobu so sklonom preháňať,
provokovať, podnecovať konfliktové strety a sklonom k užívaniu alkoholických nápojov s možným
následným problematickým správaním, a snahou o pozitívnu sebaprezentáciu. Rovnako to platí vo
vzťahu k obžalovanému, ktorého všetci svedkovia zhodne opísali ako nekonfliktného a neagresívneho
človeka, čo korešponduje so závermi znaleckého posudku Mgr. Jolany Múdrej.

Poznanie osobnostných charakteristík obžalovaného a poškodenej bolo významné z hľadiska zistenia a
posúdenia vzniku a priebehu jednotlivých konfliktov medzi obžalovaným a poškodenou, ako aj z hľadiska
následného hodnotenia vierohodnosti výpovede poškodenej a ďalších svedkov, hodnotenia listinných
dôkazov a posúdenia dôvodnosti obrany obžalovaného.

Pokiaľ ide o vierohodnosť poškodenej v predmetnej trestnej veci, túto mal súd na základe vykonaných
dôkazov za značne spochybnenú, a to nielen na základe skutočnosti, že jej výpoveď bola v zásadnej
otázke vzniku a priebehu konfliktov medzi ňou a obžalovaným, ako aj ohľadom ich povahy a spolužitia,
vyvrátená svedeckými výpoveďami (čo súd podrobne vysvetlil vyššie), ale aj na základe zistení
vyplývajúcich zo znaleckých posudkov znalcov – psychológov Mgr. Jolany Múdrej a PhDr. Róberta

Mathého, PhD., ktorí psychologicky vyšetrili poškodenú a súčasne sa vyjadrili k interakcii medzi ňou
a obžalovaným. Vážne pochybnosti o vierohodnosti poškodenej nadobudol súd predovšetkým na
základe konštatovania znalkyne Mgr. Jolany Múdrej (v znaleckom posudku č. 9/2024), ktorá ohľadom
všeobecnejvierohodnostivýpovedepoškodenejzistila,žetátojezníženávzhľadomnaprítomnéznámky
deteriorácie intelektovo-pamäťových schopností, extrémne znížené skóre v subteste Logická pamäť,

skreslenia a prítomnosť konfabulačných tendencií, ukazovatele sklonu k subjektívnemu prežívaniu
a zveličovaniu či preceňovaniu situácie a známky sugestibility, senzitivity, subjektívnosti a zníženej
racionálnej regulácie emotivity v osobnostnej štruktúre poškodenej, na základe ktorých jednoznačne
nemožno vylúčiť, že uvedené udalosti poškodená mohla prežívať, a teda aj reprodukovať, intenzívnejšie
a emotívnejšie, t.z, že ňou reprodukované informácie môžu byť čiastočne emočne skreslené. Rovnako

za zníženú považovala znalkyňa špecifickú vierohodnosť výpovede poškodenej vzhľadom na rozpory
a ambivalencie v jej výpovediach. Na hodnotenie vierohodnosti výpovede poškodenej malo pre súd
významný vplyv práve zistenie znalkyne, že poškodená má sklon ku konfabuláciám, teda vypĺňaniu
medzier v pamäti novovytvoreným materiálom, a tiež sklon k subjektívnemu a emotívnejšiemu
prežívaniu, ako aj zveličovaniu prežitých udalostí, čo vyplýva z jej osobnostnej konštelácie. Na základe

tohto zistenia bol podľa názoru súdu významne spochybnený celý obsah výpovede poškodenej, pretože
nie je zrejmé, ktoré časti obsahu jej výpovede mohli byť alebo boli výsledkom, resp. produktom vypĺňania
medzier v pamäti novým (neskutočným) materiálom, ktoré časti boli skreslené a ktoré zveličené, a
teda celkovo, čo sa reálne stalo a akým spôsobom, a čo sa nestalo. Okrem toho súd poukazuje
na ďalšiu podstatnú skutočnosť, a to že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že poškodená

vo svojej výpovedi viackrát klamala, prípadne zatajovala skutočnosti týkajúce sa jej osoby (napr.
požívanie alkoholu, neveru, priebeh konfliktov s obžalovaným), čo tiež vo významnej miere znižuje jej
vierohodnosť. Konkrétne svedkyňa – plnoletá dcéra poškodenej L. K. uviedla, že poškodená klamala
starej matke o priebehu konfliktoch s obžalovaným v období, keď už nežili u babky, a klamala aj
obžalovanému o pití alkoholu (ktorý pred ním skrývala), o návštevách diskoték, o jej nevere. Napokon

tvrdenia poškodenej pred súdom o požívaní alkoholu, o tom, že nemala milencov, že nemala konflikty
s plnoletou dcérou, ani so svojou matkou, o tom, že obžalovaný nenávidel jej plnoletú dcéru, ako aj o
priebehu jednotlivých konfliktov, boli vyvrátené najme výpoveďou jej plnoletej dcéry, ktorej súd nemal
dôvod neveriť, keďže jej výpoveď bola podporená aj ďalšími vykonanými dôkazmi. Je evidentné, že
poškodená nemá zábrany klamať, a preto jej výpoveď nemožno v žiadnom prípade považovať za

hodnoverný, jednoznačný a usvedčujúci dôkaz.

Ďalej súd poukazuje na zistenie znalkyne, ktorá konštatovala, že znaleckým klinicko-psychologickým
vyšetrením u poškodenej objektívne nepotvrdila prítomnosť psychických následkov na jej zdraví vpodobe psychického utrpenia, nedošlo u nej ani k zmene psychického stavu v súvislosti so správaním
obžalovaného a v čase vyšetrenia nevykazovala ani známky týranej ani zneužívanej osoby (nemá sklon
minimalizovať následky konania páchateľa, nie je u nej sklon k sebaobviňovaniu a sebaznevažovaniu,

ani známky naučenej bezmocnosti). Nezistila u poškodenej znaky týrania, t.j. znaky submisivity,
podradenosti, prílišného rešpektovania autorít a strachu, pričom dodala, že nakoľko poškodená je
skôr emočne labilnejšia a ťažšie zvláda nejaké záťažové situácie, syndróm týrania by sa u nej určite
prejavil, ak by tam bol, vzhľadom na jej osobnostné predpoklady, avšak ho nezistila. V čase vyšetrenia
poškodená netrpela ani posttraumatickou stresovou poruchou. K totožným záverom dospel aj znalec

PhDr. Róbert Mathé, PhD., ktorý vyšetril poškodenú skôr a ktorý konštatoval, že psychoadiagnostickým
vyšetrením nebola zistená u poškodenej prítomnosť príznakov posttraumatickej stresovej poruchy, ani
súbor psychologicky chápaných príznakov syndrómu týranej osoby. Súčasne zhodne ako znalkyňa Mgr.
Jolana Múdra konštatoval, že v posudzovanom prípade evidentne chýba trpné prežívanie poškodenej
voči obžalovanému (psychické príkorie). Poznamenal tiež, že v ich prípade nešlo o jednostranné prejavy
samoúčelného násilia obžalovaného voči poškodenej v zmysle domáceho násilia, rezultátom ktorých

by mohol byť psychologicky chápaný syndróm týranej ženy. Z uvedeného teda vyplýva, že vykonaným
dokazovaním nebol u poškodenej preukázaný ani stav pociťovania psychického príkoria (duševných
bolestí) v dôsledku konania kladenému obžalovanému v obžalobe za vinu, čo opäť vyvracia tvrdenia
poškodenej.

Súd upriamuje pozornosť tiež na odpoveď znalkyne, v ktorej na otázku, či v prípade osôb, ktoré sú
obeťami domáceho násilia, možno očakávať správanie, že sama obeť provokuje údajného „agresora“,
uviedla, že pokiaľ ide naozaj o týranú osobu, tak skôr neprovokuje, väčšinou je ona obeťou a má
tendenciu ustupovať, aby predišla nejakému možnému stretu. Na otázku, či je možné, aby poškodená
aj napriek tomu, že sama potvrdila, že niekedy hádky začínala a provokovala, aby súčasne pociťovala

strach a bála sa obžalovaného, uviedla, že primárne by strach v takejto situácii nemal byť, ale môže
sa stať, že neodhadne dopad provokácie a strach by sa dostavil následne vzhľadom na neočakávanú
reakciu druhej osoby. Pokiaľ by sa však bála, tak by neprovokovala. V tejto súvislosti súd uvádza, že
tento záver znalkyne korešponduje s výpoveďou svedkyne L. K., ktorá uviedla, že poškodená nemala
z obžalovaného strach, čo jej aj sama uviedla, ktorá skutočnosť zároveň vyvracia tvrdenia poškodenej

o tom, že mala z obžalovaného strach.

Obaja znalci zhodne konštatovali, že dôvodom hádok medzi obžalovaným a poškodenou bola najmä
obojstranná žiarlivosť, podozrievanie z nevery, nedôvera, a tiež popíjanie zo strany poškodenej, čo
korešponduje so svedeckými výpoveďami všetkých vo veci vypočutých svedkov, ako aj s výpoveďou

obžalovaného.

Pokiaľ ide o znalecký posudok znalca – psychológa PhDr. Karola Kleinmanna, PhD., č. 63/2018 na
poškodenú, ktorý bol na hlavnom pojednávaní prečítaný na základe odkazu znalca postupom podľa
§ 268 ods. 2 Trestného poriadku, ako aj jeho výsluch, z týchto súd pri posudzovaní veci a hodnotení

dôkazov nevychádzal, nakoľko znalec nebol na hlavnom pojednávaní vypočutý podľa procesných
ustanovení upravujúcich výsluch znalca, ale bol vypočutý ako svedok, i keď svedkom nebol a vyjadroval
sa výlučne k ním podanému znaleckému posudku a nie k okolnostiam, ktoré mohol vnímať ako svedok
(R 11/1977). Vzhľadom na skutočnosť, že menovaný znalec už zomrel, z dôvodu jeho úmrtia ho už
nebolo možné predvolať a opätovne vypočuť.

Pokiaľ by aj došlo k výsluchu tohto znalca na základe správneho procesného postupu súdu, súd by z
tohto znaleckého posudku nevychádzal z dôvodu, že ho nepovažoval za úplný a mal pochybnosti o jeho
úplnosti a správnosti, nakoľko znalec vypracoval predmetný znalecký posudok iba na podklade výpovedí
poškodenej, obžalovaného a matky poškodenej, a keď ho súd požiadal v roku 2020 aj na podklade ním

vyžiadaného psychologického posúdenia obžalovaného v znaleckom posudku Mgr. Jolany Múdrej č.
20/2019 a ďalších svedeckých výpovedí o doplnenie znaleckého posudku, len stroho a veľmi všeobecne
súdu odpísal, že nevidí dôvod na doplnenie znaleckého posudku, nakoľko v novo-zaslaných materiáloch
neboližiadnezávažnéskutočnosti,prektorébypovažovalzapotrebnédoplniťznaleckýposudok.Takáto
odpoveď bola pre súd nepostačujúca a súd považoval za nevyhnutné znalca vypočuť vo vzťahu k tejto

jeho písomnej odpovedi, k čomu však v dôsledku jeho úmrtia už teda z objektívnych dôvodov nemohlo
dôjsť. Z tohto dôvodu súd nepovažoval predmetný znalecký posudok ani za dostatočný a použiteľný v
tejto trestnej veci. Okrem toho znalec v odpovediach nezohľadnil ani prezumpciu neviny obžalovaného.V súvislosti s incidentmi zo dňa 29.07.2018 a zo dňa 08.08.2018, ktoré sú predmetom skutkovej vety
obžaloby, súd uvádza, že z vykonaných dôkazov vyplýva, že medzi obžalovaným a poškodenou došlo
v týchto dňoch k hádkam, vyplýva to z vyjadrenia poškodenej, podporne i z výpovede jej matky a

svedkyneD.M.,lekárskejsprávyzodňa29.07.2018(pokiaľideoincidentzodňa29.07.2018),zfotografií
zo dňa 09.08.2018 (ohľadom incidentu zo dňa 08.08.2018), a čiastočne aj z výpovede obžalovaného
(ohľadom incidentu zo dňa 08.08.2018 uviedol, že dal poškodenej facku po tom ako ho vyprovokovala
a išla na neho zaútočiť, zvyšok poprel). Z týchto dôkazov však nevyplýva, že došlo k incidentom
uvedeným v skutkovej vete obžaloby, resp. tvrdeným poškodenou, t.j. tak ako sú tam uvedené. Je

potrebné uviesť, že jediným priamym svedkom týchto incidentov bola poškodená, ktorá potom o
týchto incidentoch porozprávala svojej matke a svedkyni D. M., ktorá išla s ňou dňa 29.07.2018 na
pohotovosť. Nakoľko však vierohodnosť výpovede poškodenej bola zásadným spôsobom spochybnená,
a to nielen na základe zistenia, že svedeckými výpoveďami boli vyvrátené jej tvrdenia o vzniku a
priebehu konfliktov, ako aj o obžalovanom, jeho povahe a správaní, ale predovšetkým vzhľadom na jej
osobnostnú štruktúru a charakteristiku (sklony zveličovať, klamať, provokovať, sklony ku konfabuláciám,

skresľovaniu pod vplyvom emócii, k subjektívnemu prežívaniu a zveličovaniu či preceňovaniu situácie
a známky sugestibility, senzitivity, subjektívnosti a zníženej racionálnej regulácie emotivity, na základe
ktorých jednoznačne nemožno vylúčiť, že tvrdené udalosti poškodená mohla prežívať a reprodukovať
intenzívnejšie a emotívnejšie, ako aj vzhľadom na rozpory a ambivalencie v jej vlastných výpovediach),
súd dospel k záveru, že takáto výpoveď nemôže byť spoľahlivým podkladom pre vyslovenie záveru

o preukázaní určitej skutočnosti bez rozumných pochybností. Rovnako potom nemožno považovať
za spoľahlivý podklad pre vyslovenie takéhoto záveru ani dotknuté častí výpovedí svedkýň - matky
poškodenej a D. M., ktoré len reprodukovali poškodenou sprostredkované tvrdenia o týchto incidentoch,
o ktorých vierohodnosti a pravdivosti mal súd dôvodné pochybnosti.

Pokiaľ ide o lekársku správu zo dňa 29.07.2018, podľa ktorej bola poškodená o 19:02 hod. vyšetrená
v Nemocnici s poliklinikou Dunajská Streda, a.s., kde subjektívne uviedla, že ju po obede úmyselne
sotil druh a ona si narazila ľavú driekovú oblasť o skrinku, a objektívne sa v správe uvádza mierna
bolestivosť rebier dole vľavo a mierna bolestivosť chrbtice, súd uvádza, že opäť ide (s výnimkou
objektívnych lekárskych zistení) len o zaznamenanie subjektívnych tvrdení poškodenej, o pravdivosti

ktorých má súd vzhľadom na jej osobnostnú konšteláciu a výpovede viacerých svedkov o tom, že
poškodená zvykla klamať (čo potvrdili napr. svedkyňa L. K., svedok G. K.), dôvodné pochybnosti.
Vykonanýmdokazovanímbolopreukázané,žekonfliktyvyvolávalaprávepoškodená,ktoráprovokovala,
zvykla obžalovaného aj verbálne, či fyzicky napádať a obžalovaný sa konfliktom s ňou skôr stránil a
až v krajnom prípade, keď poškodená pokračovala aj v prípade jeho ústupu do inej miestnosti alebo

žiadosti, aby prestala, ju zastavil buď sotením alebo fackou (v žiadnom prípade takéto konanie nemožno
hodnotiť ako správnu reakciu), nemožno však bez pochybností uzavrieť, že pri tomto incidente malo
ísť o cielené jednostranné úmyselné napadnutie zo strany obžalovaného s cieľom spôsobiť poškodenej
fyzické utrpenie ako to tvrdila poškodená (a nie o poškodenou vyprovokovaný konflikt, pri ktorom
sama útočila, resp. napadala obžalovaného, ktorý sa bránil, prípadne v rámci ktorého pri vzájomnom

útočení spadla). Sama poškodená uviedla, že sa mali pohádať a obžalovaný zobral dcéru do auta a
išli k jeho rodičom. Okrem toho poškodená uviedla, že mala bolesti hlavy, avšak tieto sa v lekárskej
správe neuvádzajú, a ani svedkyňa D. M. nepotvrdila, že by sa poškodená sťažovala v ten deň, keď
ju viezla na pohotovosť, aj na bolesť hlavy (ktorá sa uvádza v skutkovej vete obžaloby). Výslovne
uviedla, že poškodená sa jej sťažovala len na bolesť rebier a boku. Naviac je pochybné, že poškodená

išla na pohotovosť až večer okolo 19:00 hod., keď k incidentu malo dôjsť skoro ráno. Z uvedeného
vyplývajú dôvodné pochybnosti aj o tom, či mierna bolestivosť rebier a chrbtice bola skutočne následkom
tvrdeného incidentu z rána zo dňa 29.07.2018, alebo inej udalosti, ku ktorej mohlo dôjsť aj v priebehu
dňa, najmä keď viacerí svedkovia (najmä dcéra L. K., C. B.) potvrdili, že poškodená zvykla požívať
pomerne často alkohol (aj 3 – 4-krát týždenne), a teda mohla sa zraniť aj za iných okolností a iným

spôsobom. Aj keď matka poškodenej potvrdila, že mala informácie o tomto konflikte od poškodenej,
súd v tejto súvislosti poukazuje na výpoveď plnoletej dcéry poškodenej, ktorá uviedla, že keď poškodená
v jej prítomnosti hovorila o konfliktoch s obžalovaným (ktorých svedkom bola aj ona) starej matke B. D.,
tak neuvádzala pravdu, čo podľa názoru súdu vytvára významné pochybnosti ohľadom vierohodnosti
poškodenej a pravdivosti jej tvrdení.

Rovnako pokiaľ ide o incident zo dňa 08.08.2018, vo vzťahu ku ktorému obžalovaný uviedol, že sa
nestal tak ako ho opísala poškodená, ale že ho vyprovokovala, uškŕňala sa, nadávala mu a zahnala
sa na neho, na čo reagoval tak, že jej dal facku (čo v žiadnom prípade nebola vhodná reakcia), súdkonštatuje, že tak ako pri predošlom incidente, nebolo bez pochýb preukázané, že sa stal tak ako to
uviedla poškodená, resp. ako je to uvedené v skutkovej vete obžaloby (že jej dal facku, v dôsledku
čoho si udrela hlavu do steny, a potom jej viackrát udrel hlavu o stenu a zozadu jej udieral hlavu

päsťou a kričal, že jej pichne nôž do krku a nech zdochne), a teda že malo ísť o cielené jednostranné
úmyselné fyzické napádanie zo strany obžalovaného za účelom spôsobenia prostého fyzického utrpenia
poškodenej.Napokonfotografiezodňa09.08.2018dokumentujúdrobnéfľakynatváriakrkupoškodenej
(nie však na zvyšných častiach tela ako to tvrdili svedkyne – matka poškodenej a D. M., ktoré mali
vidieť po tomto incidente modriny aj na ruke alebo boku poškodenej), ktoré však podľa názoru súdu v

žiadnom prípade nezodpovedajú popisu úderov uvedenému poškodenou, nakoľko ak by bola udieraná
opakovane hlavou o stenu a súčasne päsťami do hlavy zozadu, určite by jej boli spôsobené podstatne
závažnejšie a viditeľnejšie poranenia s nepochybne podstatne výraznejšími a viditeľnejšími stopami,
než aké sú zobrazené na fotografiách zo dňa 09.08.2018. Súd preto opätovne konštatuje, že nemal bez
dôvodných pochybnosti preukázané ani spáchanie incidentu zo dňa 08.08.2018 spôsobom uvedeným
v skutkovej vete obžaloby. Napokon časť skutkovej vety - vyhrážanie sa obžalovaného poškodenej

pichnutím nožu do krku nebolo vykonaným dokazovaním vôbec preukázané, ani poškodená vo svojej
výpovedi pred súdom tieto skutočnosti neuviedla. Na základe všetkých vykonaných dôkazov možno
preto konštatovať, že nebolo bez rozumných pochybností preukázané ani spôsobenie fyzického príkoria
(telesných bolestí) poškodenej zo strany obžalovaného uvedeného v skutkovej vete obžaloby.

Vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že vzťah a spolužitie obžalovaného a poškodenej
bolo vzájomne konfliktné, často sa hádali z dôvodu žiarlivosti, podozrievania z nevery, pre peniaze,
prípadnezdôvodu,žepoškodenápožívalaalkoholickénápoje,nebolovšakbezpečneabezpochybnosti
preukázané, že by sa obžalovaný dopustil konania uvedeného v skutkovej vete obžaloby, a teda, že
by dlhodobo, opakovane so zvyšujúcou sa intenzitou jednostranne a samoúčelne verbálne a fyzicky

napádal poškodenú (dopúšťal sa samoúčelného násilia) so zámerom spôsobiť jej fyzické a psychické
bolesti, t.j. páchať na nej domáce násilie. Práve naopak, vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že
spravidla poškodená bola iniciátorkou hádok a konfliktov s obžalovaným, provokovala ho a neštítila sa
ho dokonca ani fyzicky napádať (fackaním, škriabaním, prípadne iným spôsobom) alebo mu verbálne
vulgárne nadávať, prípadne ho ponižovať aj pred inými osobami.

Na základe vykonaného dokazovania a vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov dospel súd k záveru,
že žiaden z vykonaných dôkazov jednoznačne, bezpečne a spoľahlivo (bez rozumných pochybností)
sám o sebe, resp. spolu s ostatnými dôkazmi nepreukázal, že sa stal skutok uvedený v obžalobe,
ktorý sa kladie obžalovanému za vinu. Výpovede poškodenej a jej matky ako priamych svedkýň boli v

značnej miere vyvrátené ostatnými svedeckými výpoveďami a znaleckými posudkami, a okrem toho bola
podstatne spochybnená aj vierohodnosť oboch týchto svedkýň, v dôsledku čoho tieto dôkazy nemohli
predstavovať spoľahlivý podklad pre vyslovenie záveru, že nimi bola preukázaná určitá skutočnosť,
a keďže svedkyňa D. M. mala len sprostredkované, útržkovité a nepresné informácie od poškodenej
(pravdivosť výpovede ktorej bola vyvrátená a vierohodnosť ktorej bola spochybnená), potom ani jej

výpoveď ako dôkaz nemožno považovať za spoľahlivý a usvedčujúci dôkaz, čo rovnako platí aj o
nepriamych dôkazoch – lekárskej správe zo dňa 29.07.2018 a fotografiách zo dňa 09.08.2018.

Podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku, súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak nebolo
dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočnosti dospel súd k záveru, že vykonaným dokazovaním
nebolo bezpečne a spoľahlivo bez dôvodných pochybností preukázané, že sa stal skutok, ktorý je v
obžalobe obžalovanému kladený za vinu.

Súd preto spravujúc sa úvahami uvedenými v odôvodnení tohto rozhodnutia rozhodol tak, ako je
uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 163 ods. 4, § 170 Trestného
poriadku v spojení s § 3 ods. 10 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov).Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnéodvolanie,ktorémožnopodaťnaOkresnomsúdeDunajskáStredado
15 dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba

rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie
rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Trestného
poriadku).

Osoby oprávnené podať odvolanie:

- prokurátor: pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech i v neprospech obžalovaného. V
prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. a), § 308
ods. 1, 2 Trestného poriadku),

- obžalovaný: pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech (§ 307 ods.

1 písm. b), § 308 ods. 2 Trestného poriadku),

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh: pre
nesprávnosťvýroku,ktorýsapriamotýkaobžalovaného,atolenvjehoprospech(§308ods.2Trestného
poriadku),

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a jeho obhajca: pre nesprávnosť výroku,
ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti
na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v
jeho prospech i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku),

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba (§ 307 ods. 2 Trestného poriadku).

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj
proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy (§
311 ods. 1, ods. 4 Trestného poriadku).