Rozsudok – Kúpna zmluva ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 29, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/80/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124230878
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šabla

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6124230878.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra

Šablu a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v spore žalobkyne:
A.B.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomC.XXX/XX,XXXXXB.,protižalovanej:D.D.B.,nar.XX.XX.XXXX,
trvale bytom B. XXX, XXX XX E., právne zastúpená ProAdvokat, s.r.o., so sídlom Cementárenská cesta
17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 54 864 313, o zaplatenie 7 000,- eur, o odvolaní žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13C/8/2024-107 zo dňa 14. marca 2025 ako súdu prvej
inštancie, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v I. výroku o zamietnutí žaloby p o t v r d z u j e.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v II. výroku o nároku žalovanej na náhradu trov prvoinštančného
konania m e n í tak, že žalobkyňa j e p o v i n n á nahradiť žalovanej trovy prvoinštančného konania
v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov
prvoinštančného konania.

III. Žalobkyňa j e p o v i n n á nahradiť žalovanej trovy odvolacieho konania v rozsahu 100% do troch

dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie po pripustení zmeny žaloby zo žaloby
o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na žalobu o zaplatenie
7 000,- eur titulom nezaplateného rozdielu medzi žalobkyňou tvrdenou ústne dohodnutou kúpnou cenou
za nehnuteľnosti vo výške 22 000,- eur a žalovanou zaplatenou sumou 15 000,- eur (uvedenou ako
dohodnutou kúpnou cenou v kúpnej zmluve) žalobu zamietol (I. výrok) a vyslovil, že žalovaná má voči
žalobkyni nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu (II. výrok).

2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že dňa 01.04.2021 uzavrela ona a F. G., nar. XX.XX.XXXX, zomr.
XX.XX.XXXX kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola nehnuteľnosť: parcela CKN č. XXX/X - záhrada o
výmere 489 m2 (ďalej aj „pozemok“) vytvoreného podľa geometrického plánu č. XXXXXXXX - XXX/
XXXX úradne overeného pod č. XXX/XX tvoriaceho prílohu kúpnej zmluvy odčlenením z pôvodnej
parcely KN č. XXX – záhrada o výmere 873 m2 evidovanej na LV č. XX pre katastrálne územie B., obec
B., okres H.. Rozdelením pozemku CKN č. XXX/X neskôr vznikli parcely CKN č. XXXX/X - záhrada
o výmere 318 m2 a č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 157 m2, zapísané na liste

vlastníctva č. XXXX vedenom pre katastrálne územie B., obec B., okres H.. Žalobkyňa v konaní tvrdila,
že kúpna cena vo výške 15 000,- eur bola v kúpnej zmluve uvedená len z dôvodu, že žalovaná jej tvrdila,
že ak by v kúpnej zmluve uviedli ústne dohodnutú kúpnu cenu 22 000,- eur, žalobkyňa by musela platiť
vysoképoplatkysúvisiacesprevodomnehnuteľnosti.ŽalobkyňaaF.G.boližalovanouuvedenídoomyluvo vzťahu k výške kúpnej ceny z dôvodu vyššieho veku. Žalobkyňa tvrdila, že bola žalovanou oklamaná,
nakoľko pred ponukou žalovanej dostala cenovú ponuku na odpredaj aj od iných záujemcov. Obdobné
pozemky sa v obci predávali za 22 000,- eur, preto aj v prípade žalovanej považovala žalobkyňa takúto

sumu za primeranú. Žalobkyňa v konaní predložila odhad trhovej ceny pozemku o výmere 489 m2
realitnou kanceláriou Brezno reality, s.r.o. z 21.03.2022, v zmysle ktorého jednotková cena činila 35,-
eur/m2, spolu teda 17 115,- eur. Žalovaná jej zaplatila len 15 000,- eur. Žalobkyňa vyzvala žalovanú
na doplatenie zvyšnej časti kúpnej ceny vo výške 7 000,- eur, čo žalovaná odmietla, uviedla, že nemá
čo doplácať a už jej nie je nič dlžná.

3. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Uviedla, že pri dojednávaní kúpy sa najprv malo
jednať o pozemok s rozlohou vyše 600 m2, ktorého predpokladaná cena mala byť vo výške 20 000,- eur,
pretože takáto suma bola spočiatku požadovaná žalobkyňou. Zmluvné strany sa však napokon dohodli
na predaji pozemku s rozlohou 489 m2, na základe čoho došlo aj k zníženiu kúpnej ceny na 15 000,- eur,
čo zodpovedá hodnote 30,- eur/m2. Na porovnanie žalovaná súdu predložila cenové ponuky realitných

kancelárií, v zmysle ktorých sú pozemky obdobnej kvality pre obdobné využitie v súčasnosti ponúkané
za jednotkovú cenu 2,52 eur/m2 v obci B. a 21,68 eur/m2 v H..

4. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil nasledovný skutkový stav:

5. Žalobkyňa a F. G. ako predávajúci a žalovaná ako kupujúca uzavreli dňa 01.04.2021 kúpnu zmluvu,
predmetomktorejbolpredajnehnuteľnosti:pozemku-parcelyCKNč.XXX/X-záhradaovýmere489m2
podľa geometrického plánu č. XXXXXXXX - XXX/XXXX úradne overeného pod č. XXX/XX tvoriaceho
prílohu kúpnej zmluvy, nachádzajúceho sa v katastrálnom území B., obec B., okres H., ktorý bol vtedy
v podielovom spoluvlastníctve predávajúcich, každého z nich v podiele 1/2. V článku D. zmluvy bolo

dohodnuté, že kúpnu cenu vo výške 15 000,- eur určenú vzájomnou dohodou mala žalovaná zaplatiť
predávajúcim v hotovosti v dvoch splátkach, prvú vo výške 10 000,- eur pri podpise zmluvy a druhú vo
výške 5 000,- eur v lehote do 14 dní od podpisu zmluvy.

6. Dňa 01.04.2021 prevzala žalobkyňa prvú splátku kúpnej ceny vo výške 10 000,- eur v súlade s

článkom D. kúpnej zmluvy. Druhá splátka kúpnej ceny vo výške 5 000,- eur bola žalobkyni vyplatená
poštovým poukazom až dňa 25.10.2023 z dôvodu, že žalobkyňa odmietala žalovanej poskytnúť
súčinnosť potrebnú pre úhradu doplatku kúpnej ceny. Zo vzájomnej komunikácie žalobkyne a žalovanej
pred podaním žaloby podľa súdu prvej inštancie nepochybne vyplýva, že žalovaná najprv vykonala
pokusy o zaplatenie tohto doplatku v hotovosti poštovou poukážkou, následne žiadala o oznámenie čísla

účtu žalobkyne, čomu žalobkyňa nevyhovela a súčinnosť v tomto smere neposkytla.

7. V zmysle § 588 Občianskeho zákonníka má kupujúci povinnosť zaplatiť za predmet kúpy dohodnutú
cenu. Medzi stranami sporu zostala sporná žalobkyňou tvrdená skutočnosť, že v zmysle ústnej dohody
mala byť kúpna cena dojednaná vo výške 22 000,- eur. Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného

dokazovania za to, že toto skutkové tvrdenie žalobkyne nebolo v konaní preukázané. Po vykonanom
dokazovaní súd dospel k záveru, že kúpna cena, ktorá bola uvedená v kúpnej zmluve a ktorá bola
stanovená dohodou zmluvných strán, ktorí ju na znak súhlasu vlastnoručne podpísali, bola žalovanou
riadne uhradená. Listinné dôkazy svedčili v prospech žalovanej o dohodnutej kúpnej cene za predmetný
pozemok vo výške 15 000,- eur. Naopak existencia ústnej dohody medzi stranami o kúpnej cene 22 000,-

eur zostala len v polohe tvrdenia žalobkyne. Súd prvej inštancie poukázal na to, že strana sporu je
povinná preukázať svoje skutkové tvrdenia. Strana sporu má teda povinnosť tvrdenia, ako aj dôkaznú
povinnosť. Následky spojené z ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá
strana sporu, ktorá túto povinnosť nesplnila. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť
strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a z tohto dôvodu muselo byť vo veci samej

rozhodnuté v jej neprospech. V zmysle § 132 CSP v sporovom konaní je to žalobca, ktorý je povinný
uviesť skutočnosti, o ktoré opiera svoju žalobu a uplatňuje svoj nárok. Dôkazné bremeno postihuje
toho, kto niečo tvrdí, teda spravidla žalobcu. Žalovaný ako druhá procesná strana má povinnosť tvrdiť
skutočnosti ohľadne neexistencie práva žalobcu (v tom zmysle, že nevzniklo, zmenilo sa, prípadne
zaniklo). Bremeno tvrdenia teda spravidla zaťažuje obidve strany. Neunesenie dôkazného bremena

má potom v konaní za následok procesný neúspech tej strany sporu, ktorá nedokázala preukázať ňou
tvrdené skutočnosti, t.j. dostala sa do dôkaznej núdze, pretože neponúkla alebo nevedela ponúknuť
súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti.8. K žalobkyňou navrhovanému dôkazu - výsluchu žalovanej ohľadne dojednanej výšky kúpnej ceny
súd prvej inštancie uviedol, že tento procesný návrh zamietol z dôvodu hospodárnosti konania, nakoľko
žalovaná sa pojednávania nezúčastnila, súhlasila s prejednaním veci a rozhodnutím v jej neprítomnosti,

najmä s ohľadom na to, že žalovaná vo vzájomnej písomnej komunikácii, ako aj voči súdu prvej inštancie
opakovane poprela tvrdenie žalobkyne o dohodnutej kúpnej cene vo výške 22 000,- eur. V neposlednom
rade by tiež podľa súdu prvej inštancie išlo o výsluch strany sporu, nie nezaujatého svedka, teda
dôkaz, ktorý nemá potenciál posilniť dôkaznú situáciu sporovej strany, ktorá dôkaz navrhla. Doplnenie
dokazovania výslovným stanoviskom žalovanej k veci a vykonaním jej výsluchu preto považoval súd

prvej inštancie za nadbytočné.

9. O nároku strán sporu na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej aj „CSP“) vzhľadom na plný
úspech žalovanej v spore. Súd prvej inštancie dodal, že o výške náhrady účelne vynaložených trov
konania bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Rozhodnutie
súdu prvej inštancie označila za nesprávne z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. d), e), f),
g) a h) CSP, t. j. z dôvodov, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutievoveci;súdprvejinštancienevykonalnavrhnutédôkazy,potrebnénazistenierozhodujúcich

skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

11. Žalobkyňa trvala na tom, že sa so žalovanou ústne dohodli na predaji, resp. kúpe pozemku, ktorý bol
predmetom kúpnej zmluvy za kúpnu cenu vo výške 22 000,- eur a že táto kúpna cena nebola v kúpnej
zmluve uvedená z dôvodu, že jej žalovaná tvrdila, že by platila vysoké poplatky z prevodu nehnuteľnosti.
Žalobkyňa uviedla, že vedela o tom, že susedovci predávali podobný pozemok za 25 000,- eur, preto
sa dohodla so žalovanou na sume 22 000,- eur. Za 15 000,- eur by pozemok nepredala, šla by proti

sebe. Vzhľadom na vyšší vek bola uvedená do omylu vo výške dohodnutej kúpnej ceny pri predložení
a podpise zmluvy v deň osvedčenia pravosti podpisu na zmluve (01.04.2021), preto považuje zmluvu
za neplatnú.

12. Žalobkyňa nesúhlasila s tým, že súd prvej inštancie zamietol jej návrh v konaní vypočuť žalovanú ako

stranu sporu k okolnostiam predzmluvných rokovaní o podstatných náležitostiach kúpnej zmluvy, najmä
k dohodnutej výške kúpnej ceny. Poukázala na to, že žalovaná sa nezúčastnila žiadneho pojednávania
a ani nebola vypočutá, ako aj na to, že jej výsluch navrhla včas pred vyhlásením (uznesenia) súdu
o dokazovaní za skončené.

13. Žalovaná napokon uviedla, že podáva odvolanie aj proti II. výroku rozsudku súdu prvej inštancie
o nároku na náhradu trov konania, keďže správnosť a dôvodnosť tohto výroku je determinovaná I.
výrokom rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej.

14. Žalobkyňa preto navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec

vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne aby ho zmenil a žalobe
vyhovel v celom rozsahu.

15. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť. Stotožnila sa s výkladom súdu prvej inštancie ohľadne povinnosti tvrdenia a dôkaznej

povinnosti, dôkazného bremena, procesnej zodpovednosti strán sporu, najmä žalobcu za výsledok
konania. Poukázala na to, že v konaní sa aktívne bránila, produkovala dôkazy, ktoré jednoznačne
spochybnili argumentáciu žalobkyne. Žalobkyňa v konaní okrem účelových tvrdení nepredložila jeden
relevantný dôkaz, ktorý by vyvracal argumentáciu žalovanej. Existencia ústnej dohody o výške kúpnej
ceny 22 000,- eur zostala iba na úrovni tvrdenia žalobkyne nepodloženého relevantnými dôkazmi.

Žalovaná mala za to, že súd správne vyhodnotil žalobkyňou navrhovaný dôkaz – výsluch žalovanej ako
nemajúci potenciál posilniť dôkaznú situáciu žalobkyne. Na základe vykonaného dokazovania dospel
súd prvej inštancie k správnemu záveru, že kúpna cena uvedená v kúpnej zmluve, ktorú zmluvnéstranydohodliavlastnoručnepodpísali,bolažalovanouriadneuhradená.Nazávervyjadreniapoukázala
a trvala na svojich vyjadreniach v konaní pred súdom prvej inštancie.

16. Žalobkyňa v odvolacej replike zopakovala svoju argumentáciu uvedenú v odvolaní.

17. Žalovaná odvolaciu dupliku nepodala.

18. Krajský súd v Banskej Bystrici funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobkyne podľa § 34

ods. 1 CSP, preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP
len v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 CSP
a mimo nich v rozsahu vád týkajúcich sa procesných podmienok v zmysle § 380 ods. 2 CSP, ktoré vady
nezistil a dospel k názoru, že rozsudok súdu prvej inštancie v I. výroku vo veci samej je vecne správny
a je potrebné ho podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP v tomto rozsahu potvrdiť.

19. Odvolací súd na úvod konštatuje, že v odvolaní žalobkyne nevzhliadol odvolacie dôvody podľa § 365
ods. 1 písm. d) a g) CSP, t.j. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci a zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Žalobkyňa v podanom odvolaní
nevymedzila konkrétne okolnosti, v ktorých majú tieto odvolacie dôvody spočívať, t. j. v čom spočíva

iná vada konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci, ani
ktoré prostriedky procesnej obrany alebo prostriedky procesného útoku neboli (doposiaľ, teda v konaní
pred súdom prvej inštancie) uplatnené a prečo sú v odvolacom konaní prípustné. Medzi prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany v zmysle § 149 CSP patria najmä skutkové tvrdenia,
popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany

na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Prípustnosť prostriedkov procesného útoku, resp.
obrany v odvolacom konaní stanovuje ust. § 366 CSP, podľa ktorého prostriedky procesného útoku
alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie,
možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, sa týkajú vylúčenia sudcu
alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré

mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol
uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Žiaden z týchto dôvodov uvedených v ust. § 366 CSP
žalobkyňa neuviedla. Z obsahu odvolania vyplýva, že žalobkyňa považuje za nesprávne skutkové
zistenie súdu prvej inštancie, že kúpna cena bola dohodnutá vo výške 15 000,- eur, na ktorom založil
svoje rozhodnutie, nakoľko súd prvej inštancie nevykonal ňou v konaní pred ním navrhnutý dôkaz –

výsluch žalovanej potrebný na zistenie rozhodujúcej skutočnosti - výšky dojednanej kúpnej ceny a
v dôsledku uvedeného vec nesprávne právne posúdil, keď žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu
zamietol. Všetky námietky žalobkyne uvedené v odvolaní teda možno subsumovať pod odvolacie
dôvody uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) CSP. Žalobkyňa tým, že v lehote na podanie
odvolanianekonkretizovalaodvolaciedôvodypodľa§365ods.1písm.d)ag)CSP,vlastneichneuviedla.

Rovnaký názor zastávajú aj autori Veľkého komentára k CSP: „Odvolanie musí byť niektorou (prípadne
viacerými) z uvedených vád odôvodnené (§ 363), čo znamená, že nestačí formálne citovať v zákone
uvedený dôvod, ale je potrebné ho identifikovať, t. j. v akom konkrétnom pochybení (vade, skutočnosti)
odvolateľ vidí naplnenie odvolacieho dôvodu.“ (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S.,
Bajánková,J.,Tomašovič,M.akol.Civilnýsporovýporiadok.Veľkýkomentár.Praha:C.H.Beck,2016,s.

1237). Taktiež v zmysle uznesenia ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 90/2019 iba uvedenie všeobecných odvolacích
dôvodov v odvolaní nie je postačujúce na to, aby odvolací súd mohol o odvolaní rozhodnúť vecným
preskúmaním správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov.

20. K samotným odvolacím dôvodom uplatneným v odvolaní žalobkyne odvolací súd uvádza

nasledovné:

21. Za situácie, keď žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu v konaní pred súdom prvej
inštancie opakovane (písomne) poprela skutkové tvrdenie žalobkyne, že dojednaná kúpna cena za
pozemok, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy bola vo výške 22 000,- eur, a to tým, že žalovaná uviedla

vlastné skutkové tvrdenie, trvala na tom, že výška dojednanej kúpnej ceny zodpovedá výške uvedenej
v kúpnej zmluve zo dňa 01.04.2021, má odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie za to, že (ústny)
výsluch žalovanej na súdnom pojednávaní by bol nadbytočný, nemajúci potenciál posilniť dôkaznú
situáciu protistrany - žalobkyne. Navyše podľa názoru odvolacieho súdu by bolo v rozpore s princípomkontradiktórnosti civilného sporového konania, aby bola strana sporu (žalovaná) nútená vypovedať
ohľadne skutočností tvrdených žalobkyňou, dokazovať skutkové tvrdenia žalobkyne. „Obsahom princípu
kontradiktórnosti civilného sporového konania je existencia dvoch proti sebe stojacich sporových strán

s kontradiktórnym záujmom na výsledku civilného procesu. Inak povedané, žalobca a žalovaný
vyvíjajú procesnú aktivitu smerom k výsledku konania, ktorý by im bolo na prospech...platí, že ako
žalobca, tak žalovaný majú protichodný záujem na výsledku sporu a tomu prispôsobujú svoju procesnú
aktivitu.“ (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a
kol. Civilný sporový poriadok. Veľký komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 53). Odvolací súd taktiež

poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 9Cdo/116/2021 – 273 zo dňa 24.10.2022 vydané
v spotrebiteľskom spore, v ktorom je súd v zmysle § 295 CSP povinný vykonávať a obstarávať
dôkazy v prospech spotrebiteľa ako slabšej strany sporu aj bez jeho návrhu (pričom tento spor nie
je spotrebiteľským sporom, teda súd v ňom nemá takúto povinnosť), v ktorom bol Najvyšší súd
SR názoru, že ani v spotrebiteľskom spore nemožno vynucovať od protistrany (dodávateľa), aby
do konania predložila dôkazný prostriedok (v danom prípade zmluvu) vo svoj neprospech, ak ním

nedisponuje spotrebiteľ, nakoľko by to bolo o. i. v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania.
V bode 20 odôvodnenia predmetného rozhodnutia sa konkrétne uvádza: „...Procesná aktivita strán
sporu v zmysle čl. 8 CSP a § 149 CSP a ich zodpovednosť za neunesenie dôkazného bremena v
kontradiktórnom sporovom konaní leží výlučne na stranách sporu. Povinnosť strany sporu preukázať
vlastné tvrdenia, z ktorých odvodzuje svoje právo, nemôže byť prenášaná na protistranu, pretože by to

bolo v rozpore so základnými princípmi kontradiktórneho procesu, ako aj s princípom zodpovednosti za
uneseniedôkaznéhobremenaaprincípomformálnejpravdyuplatňovanejvsporovomkonaní.“ Uvedené
rozhodnutie bolo odobrené uznesením Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 158/2023 - 32 zo dňa 07.12.2023,
v ktorého bode 21.1 odôvodnenia sa uvádza: „Je pravdou, že v sporoch s ochranou slabšej strany
umožňujú ustanovenia Civilného sporového poriadku súdu vykonávať aj také dôkazy, ktoré slabšia

strana nenavrhla (resp. navrhla, ale nepredložila), avšak aj pri ich vykonávaní je potrebné pamätať (aj)
na zachovanie princípu rovnosti strán. Pri jeho zachovaní najvyšší súd v okolnostiach preskúmavanej
veci nepovažoval postup nižšie inštančne postavených súdov za rozporný s aplikovanými zákonnými
ustanoveniami, v zmysle ktorých povinnosť strany sporu preukázať svoje tvrdenia (z ktorých tá-ktorá
strana odvodzuje svoje právo) nemôže byť prenesená na protistranu, pretože by to bolo v rozpore

so základnými princípmi kontradiktórneho procesu, princípom zodpovednosti za unesenie dôkazného
bremena a princípom formálnej pravdy uplatňovanej v sporovom konaní...najvyšší súd...nenašiel totiž
v okolnostiach veci zákonný či iný „rozumný dôvod“ opodstatňujúci prenos dôkazného bremena na
žalovanú, resp. na súd. Ústavný súd v predmetnom posúdení neidentifikoval popretie účelu či zmyslu
dotknutých aplikovaných ustanovení či zjavný omyl, resp. exces konajúceho súdu...“

22. Žalobkyňa sa tak v okolnostiach tohto konkrétneho prípadu dostala do stavu dôkaznej núdze, keď
nebola schopná navrhnutím vykonania a predložením iného dôkazného prostriedku vyvrátiť skutkové
tvrdenie žalovanej ohľadne výšky kúpnej ceny, skutočnosť preukázanú listinným dôkazom – kúpnou
zmluvou zo dňa 01.04.2021.

23. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že stranami sporu v konaní predložené odhady ceny pozemku,
resp. pozemku obdobnej kvality a účelu použitia zo strany realitných kancelárií sami osebe nemajú
výpovednú hodnotu o tom, aká kúpna cena bola medzi stranami sporu v konkrétnom individuálnom
prípade dojednaná. Zmluvné strany sa v rámci zmluvnej voľnosti môžu dohodnúť na nižšej alebo vyššej

kúpnej cene ako cene obvyklej v danom regióne a čase. Navyše odhad ceny pozemku predložený
žalobkyňou bol vykonaný realitnou kanceláriou takmer rok potom, čo došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy.
V medziobdobí mohlo dôjsť aj vzhľadom k inflácii v danom období ako všeobecne známej skutočnosti k
zmene hodnoty pozemku. Ani podľa tohto odhadu však kúpna cena nedosahuje ani takmer rok od kúpy
22 000,- eur, ale len 17 115,- eur. Oproti tomu odhadu žalovaná do konania predložila vlastné odhady

(cenové ponuky) realitných kancelárií ohodnocujúce m2 obdobného pozemku nižšou jednotkovou cenou
ako pripadala na m2 pozemku, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 01.04.2021. Proti sebe teda
stoja rôzne odhady realitných kancelárií, na základe ktorých nebolo možné jednoznačne preukázať ani
lenobvyklúcenu,zaktorúsaobdobnýpozemoknaobdobnépoužitiepredávalvčaseuzatvoreniakúpnej
zmluvy.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel
k správnym skutkovým zisteniam, že kúpna cena za predaj nehnuteľností bola dojednaná vo výške15 000,- eur a táto bola zaplatená, a preto správne žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala doplatenia
sumy 7 000,- eur ako nedôvodnú zamietol.

25. Napokon k veci samej odvolací súd podotýka, že zmluvy o prevodoch nehnuteľností (teda aj kúpna
zmluva)musiamaťvzmyslezákona–ust.§46ods.1Občianskehozákonníkapísomnúformu,t.j.všetky
ich obsahové náležitosti, na to aby boli platne dojednané a teda zaväzovali zmluvné strany, vrátane
podstatných, medzi ktoré v zmysle ust. § 588 Občianskeho zákonníka patrí aj dojednanie o kúpnej
cene musia mať písomnú formu. Prípadná preukázaná ústna dohoda o inej, vyššej kúpnej cene oproti

písomnej dohode, by bola preto aj tak v zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná,
a teda na jej základe by sa predávajúci nemohol od kupujúceho domáhať doplatku kúpnej ceny. Keďže
však v tomto prípade nebola takáto ústna dohoda ani len preukázaná, odvolací súd riadiac sa princípom
hospodárnosti konania, procesnej ekonómie podľa čl. 17 CSP neuplatnil postup podľa § 382 CSP, t.j.
nevyzval strany sporu, aby sa vyjadrili k možnému použitiu ust. § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka
v spojení s § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka v tomto spore.

26. V zmysle § 379 písm. a) CSP odvolací súd preskúmal aj od I. výroku vo veci samej závislý
II. výrok o nároku žalovanej na náhradu trov prvoinštančného konania. Súd prvej inštancie rozhodol
v rozsudku o nároku žalovanej na náhradu trov konania síce podľa pomeru jej úspechu vo veci (§ 255
v spojení s § 262 CSP), avšak nevykonateľným výrokom, v ktorom neuložil žalobkyni povinnosť nahradiť

žalovanej trovy konania a neuviedol, v akej lehote má byť náhrada trov konania zaplatená (porovnaj
napr. uznesenia NS SR sp. zn. 6Cdo/222/2016, sp. zn. 6Cdo/196/2016 a sp. zn. 7Cdo/123/2016).
Zmena rozhodnutia súdu prvej inštancie v II. výroku o nároku na náhradu trov konania teda súvisí len
s nesprávne formulovaným výrokom, v ktorom absentovali uvedené údaje. Preto odvolací súd uložil
žalobkyni povinnosť nahradiť žalovanej trovy prvoinštančného konania v rozsahu 100% do troch dní od

právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov prvoinštančného konania. Obsahovo
ide o totožné rozhodnutie opierajúce sa o ustanovenie § 255 CSP. Odvolací súd na základe uvedeného
len formálne napadnutý rozsudok v II. výroku zmenil podľa § 388 CSP.

27. O nároku strán sporu na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.

1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanej priznal voči žalobkyni nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pretože odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, plný
úspech v odvolacom konaní mala teda žalovaná. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne
v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí
samostatnýmuznesením,ktorévydásúdnyúradník,pretoodvolacísúdurčilajzačiatoklehotynaplnenie

náhrady trov odvolacieho konania od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady
trov odvolacieho konania.

28. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP); na určenie výšky

minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis

(§ 127 ods. 1 CSP).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

Strany sporu majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou
o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania
lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11
ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak neboli splnené podmienky podľa § 429 CSP, resp. dovolanie má vady podľa § 429 CSP napriek
riadnemu poučeniu dovolateľa o povinnosti podľa § 429 CSP v odvolacom konaní, resp. napriek

výzve súdu prvej inštancie adresovanej dovolateľovi na odstránenie vád a jeho poučení o následkoch
neodstránenia vád dovolania, dovolací súd dovolanie odmietne (§ 447 písm. e) CSP v spojení s § 436
ods. 1 CSP).