Rozsudok – Konkurz ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 30, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoKR/14/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5122207940
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Holecová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:5122207940.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

MartinyHolecovej,členovsenátuJUDr.MariánaBlahuaMgr.MiriamKamenskejvsporežalobcuPILAN,
s.r.o., so sídlom Karvaša Bláhovca 180/A, 038 61 Vrútky, IČO: 50 311 514, v konaní zastúpený JUDr.
Martin Olos, advokát, so sídlom Karola Kašjaka 1, 013 13 Rajecké Teplice, proti žalovanému JUDr.
Lucia Fabriciusová, so sídlom kancelárie J. A. Komenského 18B, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 41
183 959, značka správcu S1801, správca úpadcu A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, XXX
XX D., v konaní zastúpený JUDr. Peter Škrabák, advokát, so sídlom Skuteckého 30, 974 01 Banská
Bystrica, IČO: 42 186 421, o vylúčenie majetku zo súpisu všeobecnej podstaty, o odvolaní žalobcu proti

rozhodnutiu Okresného súdu Žilina sp. zn. 5Cbi/9/2022-214 zo dňa 12. decembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Žilina sp. zn. 5Cbi/9/2022-214 zo dňa 12. decembra 2024 p o t v r
d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím v prvej výrokovej vete žalobu zamietol a v druhej
výrokovej vete rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100

% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu dnˇa 28.09.2022 sa žalobca domáhal
vylúčenia majetku zo súpisu všeobecnej podstaty zverejneného v Obchodnom vestníku č. 164/2018
zo dnˇa 24.08.2018 pod značkou záznamu K062727 a v Obchodnom vestníku č. 75/2022 zo dnˇa
20.04.2022 pod značkou záznamu K023013, v konkurznom konaní úpadcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom D. XXX, XXX XX D. (ďalej len „úpadca“) vedenom pod sp. zn. 4K/8/2016, a to:
- položka por. č. 6: nehnuteľná vec: stavba - rodinný dom - so súpisným číslom č. 179, stavba ležiaca
na parcele registra „C“ - číslo parcely 123; evidovaná na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným
úradom Martin, katastrálny odbor, obec D., katastrálne územie D.;
- položka por. č. 7: nehnuteľná vec: pozemok parcely registra „C“ - číslo parcely 123, o výmere 800 m2,
druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie, evidovaný na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným
úradom Martin, katastrálny odbor, obec D., katastrálne územie D.;

- položka por. č. 8: nehnuteľná vec: pozemok parcely registra „C“ - číslo parcely 124, o výmere 304 m2,
druh pozemku - záhrada, evidovaný na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom Martin,
katastrálny odbor, obec D., katastrálne územie D.;- položka por. č. 9: nehnuteľná vec: pozemok parcely registra „C“ - číslo parcely 125, o výmere 126 m2,
druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie, evidovaný na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným
úradom Martin, katastrálny odbor, obec D., katastrálne územie D. (ďalej len „nehnuteľnosti“).

3. Podanie žaloby odôvodnil tým, že správca úpadcu po 6 rokoch vedenia konkurzu začal tvrdiť,
že na základe série neplatných právnych úkonov je vlastníkom nehnuteľností (zapísaného majetku)
stále úpadca. Správca darovaciu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného bremena V 1510/2013 zo dnˇa
24.10.2012 uzavretú medzi úpadcom a obdarovanými E. C., nar. XX.XX.XXXX (ďalej aj len „obdarovaný

1“) a F. C., nar. XX.XX.XXXX (ďalej aj len „obdarovaný 2“) ako aj následnú kúpnu zmluvu V 5880/2019
zo dnˇa 20.09.2016, uzavretú medzi obdarovanými 1/ a 2/ ako predávajúcimi a NSN Slovakia s.r.o.,
IČO : 46 013 911, so sídlom Skubínska cesta 53, 974 09 Banská Bystrica (ďalej aj „NSN Slovakia,
s.r.o.“), ako kupujúcim, zrazu považuje za absolútne neplatné a zápis vlastníckeho práva v katastri
za nesprávny. Nehnuteľnosti ako „majetok tretej osoby nadobudnutý na základe neplatného právneho
úkonu“ správca zaradil do aktualizovaného súpisu všeobecnej podstaty a vyznačil poznámku o spornom

zápise (položka č. 6 až 9, OV č. 75/2022). Deklarované právne a skutkové dôvody o údajnej neplatnosti
právneho úkonu (úkonov) objektívne nenastali, pričom za zjavne nedôvodné považuje aj tvrdenia o
nedostatku vážnosti vôle prevodcu týkajúcej sa právneho úkonu - darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení
vecného bremena V 1510/2013 zo dnˇa 24.10.2012. Žalobca uviedol, že doposiaľ žiaden subjekt,
zmluvná strana a ani štátny orgán platnosť tejto zmluvy ako ani kúpnej zmluvy V 5880/2019 vôbec

nenamietal. Naopak, možno konštatovať, že právoplatným rozsudkom Okresného súdu v Martine sp. zn.
15C 197/2016 zo dnˇa 20.10.2017 potvrdeným rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co 59/2018
zo dnˇa 06.06.2018 (a dovolanie zamietajúcim rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 2Cdo 47/2019 zo dnˇa 30.05.2022) bola určená (relatívna) neúčinnosť právneho úkonu - darovacej
zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena V 1510/2013 zo dnˇa 24.10.2012 voči veriteľovi Prima

banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO : 31 575 951 (nie však jeho neplatnosť).
Na neplatnosť právneho úkonu pritom súd prihliada vždy ex offo. Pokiaľ by u darovacej zmluvy V
1510/2013,ktorouobdarovaní1/a2/nadobudlispoluvlastníckepodielyoveľkosti1/2knehnuteľnostiam,
malo ísť o neplatný právny úkon, ako žalovaný nesprávne tvrdí, súdy by nemohli určiť neúčinnosť
právneho úkonu voči veriteľovi Prima banka Slovensko, a.s. a súčasne by tento právny úkon ani nebol

schválený súdom v rámci konania o schválení právneho úkonu v mene maloletého. Neúčinnosť je
totiž možné určiť iba pri platnom právnom úkone. Nehnuteľnosti obdarovaní 1/ a 2/ následne ako
predávajúci previedli kúpnou zmluvou zo dnˇa 20.09.2016 uzavretou s kupujúcim - spoločnosťou NSN
Slovakia, s.r.o., ktorej vklad vlastníckeho práva bol povolený Okresným úradom Martin pod V 5880/2019
dnˇa 22.01.2020. Predmetný právny úkon bol schválený právoplatným rozsudkom Okresného súdu

Žilina sp. zn. 37P/142/2016 zo dnˇa 19.12.2016, ktorým súd rozhodol o schválení právneho úkonu v
mene maloletého. Spoločnosť NSN Slovakia, s.r.o. následne vyššie uvedené nehnuteľnosti previedla
kúpnou zmluvou zo dnˇa 25.09.2020 uzavretou so žalobcom. Vklad vlastníckeho práva v prospech
žalobcu doposiaľ nebol vykonaný, t. j. zmluva nadobudla zatiaľ iba obligačnoprávne účinky. Darovacia
zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena V 1510/2013 zo dnˇa 24.10.2012 je platný právny

úkon, pričom aj nadväzujúce prevody boli platné, nakoľko ich ako prevodca vykonával platný vlastník
a neexistovali žiadne vady spôsobujúce absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Tvrdenia žalovaného o
údajnej neplatnosti série právnych úkonov považuje žalobca za reakciu na to, že konkurzný súd jasne
uzavrel a vydal záväzné stanovisko, že predmetné nehnuteľnosti nemali byť žalovaným - správcom
vôbec zaradené do súpisu, nakoľko rozsudok Okresného súdu v Martine sp. zn. 15C/197/2016 zo dnˇa

20.10.2017 je právne a procesne absolútne nepoužiteľný pre účely konkurzu, o čom žalovaný ako
správca mal vedieť a nekonal s odbornou starostlivosťou. Žalovaný svojou nečinnosťou zmeškal lehoty
na akékoľvek odporovanie v konkurze a vec sa teraz snaží zachrániť produkovaním paušálnych tvrdení
o údajnej neplatnosti scudzovacích zmlúv ako nadobúdacích právnych titulov a zaradením majetku
do súpisu. Žalovaný nijak nerieši zriadenie vecného bremena, ktoré bolo platne zriadené zmluvou o

zriadení vecného bremena V 1510/2013 a je zapísané platne na liste vlastníctva. Navrhované meritórne
rozhodnutie súdu je podľa žalobcu spôsobilým prostriedkom nápravy a právnej ochrany. V danom
prípade podľa žalobcu nejde o akademický výrok resp. akademický spor, ktorý by nevyriešil postavenie
strany sporu, ale o výrok, ktorý má zásadný vplyv na založené a existujúce hmotné práva všetkých strán
sporu, ich hmotnoprávne pomery a obranu oprávnenej osoby. Vylučovací výrok rozsudku je spôsobilým

prostriedkom ochrany, pričom na základe rozsudku súdu nehnuteľnosti tak nebudú podliehať konkurzu
a budú vyradené z konkurznej podstaty úpadcu. Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že na podanie
vylučovacej žaloby bol odkázaný aj konkurzným súdom.4. Žalovaný sa proti žalobe bránil tým, že zapísanie nehnuteľností do súpisu všeobecnej podstaty z
dôvodu absolútnej neplatnosti nadväzujúcich právnych úkonov považuje za dôvodné, nakoľko jednotlivé
právne úkony jednoznačne spolu súvisia a z tohto dôvodu je potrebné všetky tieto nadväzujúce

právne úkony vnímať v celom ich kontexte. Z posledného právneho úkonu kúpnej zmluvy, ktorou
boli nehnuteľnosti prevedené na žalobcu, bolo možné posúdiť, že vôľou zúčastnených strán a cieľom
vykonania týchto všetkých právnych úkonov (darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena zo
dnˇa 24.10.2012, kúpnej zmluvy zo dnˇa 20.09.2016 a kúpnej zmluvy zo dnˇa 25.09.2020) bolo ponechať
majetok v majetkovej sfére úpadkyne prostredníctvom jej manžela A. G. C., ktorý ovláda žalobcu.

Darovacou zmluvou a zmluvou o zriadení vecného bremena zo dnˇa 24.10.2012 boli nehnuteľnosti
prevedené z úpadcu na jeho maloleté deti, E. a F. C., vrátane vecného bremena spočívajúceho v práve
bezplatného doživotného užívania pozemkov a rodinného domu v prospech úpadcu. Vklad do katastra
bol povolený Okresným úradom Martin, katastrálnym odborom, pod V 1510/2013 dnˇa 30.05.2013. V
tom čase úpadca mal vedomosť o možnom a hroziacom postihu jeho majetku, s poukazom na jeho
ručiteľské vyhlásenie č. 4260130707 zo dnˇa 03.08.2012 k Zmluve o financovaní č. 4260130707 voči

Prima banka Slovensko, a.s.. Dnˇa 23.06.2014 bola spísaná aj notárska zápisnica, v ktorej uznal svoj
záväzok z ručiteľského vyhlásenia zo dnˇa 03.08.2012 s tým, že bude ručiť za záväzky zo zmluvy
o financovaní a z vyhlásenia s tým, aby notárska zápisnica bola aj exekučným titulom. K vyhláseniu
predčasnej splatnosti úveru veriteľom došlo dnˇa 22.09.2014, kedy bola vyčíslená pohľadávka k tomuto
dnˇu vo výške 4.653.759,05 Eur. Ďalší právny úkon prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam

bola kúpna zmluva zo dnˇa 20.09.2016 z maloletých detí E. a F. C. ako predávajúcich na spoločnosť
NSN Slovakia s.r.o. ako kupujúceho za kúpnu cenu 5.000,- Eur. Tento právny úkon bol urobený počas
platnosti uznesenia o neodkladnom opatrení zo dnˇa 28.06.2016 vydaného Okresným súdom Martin
sp. zn. 15C/197/2016, ktorým sa maloletým deťom úpadcu zakázalo nakladať s nehnuteľnosťami.
Zmluva nadobudla účinky rozhodnutím príslušného katastrálneho úradu, na základe návrhu zákonného

zástupcu maloletých detí, manžela úpadcu A. G. C., doručeného katastrálnemu úradu dnˇa 17.12.2019,
t. j. v čase, kedy nehnuteľnosti už boli zapísané do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu (súpis tohto
majetku bol publikovaný v Obchodnom vestníku dnˇa 24.08.2018). Posledným bol právny úkon kúpnej
zmluvy zo dnˇa 25.09.2020, na základe ktorej predávajúci NSN Slovakia s.r.o. previedol žalobcovi
ako kupujúcemu, v mene ktorého koná A. G. H., nehnuteľnosti za kúpnu cenu 5.000,- Eur, ku

vkladu ktorej do katastra nedošlo z dôvodu, že Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej
republikyrozhodnutímVoÚ26/2021/SIzodnˇa02.09.2021potvrdilrozhodnutieOkresnéhoúraduMartin,
katastrálny odbor č. V 4665/2020 zo dnˇa 13.01.2020 o zamietnutí návrhu na vklad, v odôvodnení
ktorého konštatoval absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu pre rozpor s § 39 Občianskeho
zákonníka a Zákonom o konkurze a reštrukturalizácii. Prvý právny úkon darovacej zmluvy a zmluvy

o zriadení vecného bremena zo dnˇa 24.10.2012 je neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho
zákonníka, pretože jeho účelom bolo zmariť uspokojenie nesplatných pohľadávok veriteľov úpadcom,
ktorý len formálne previedol majetok na svoje deti, so zámerom ponechať majetok vo svojej moci.
Úpadca sa k nehnuteľnostiam naďalej správal ako vlastník - nehnuteľnosti poisťoval, čo vyplýva
aj z oznámenia KOOPERATIVA poisťovnˇa, a.s. zo dnˇa 28.04.2022, ktorá potvrdila, že v čase od

11.06.2015 do 23.01.2020 boli nehnuteľnosti na základe zmluvného vzťahu s úpadcom poistené. O
nehnuteľnosti sa úpadkynˇa, spolu s manželom A. G. C., aj napriek prevodom tohto majetku na deti
(a neskôr na spoločnosť NSN Slovakia s.r.o.) riadne starala a obhospodarovala ich. Uvedené podľa
žalovaného potvrdzuje oznámenie Stredoslovenskej energetiky, a.s. zo dnˇa 28.06.2022, z ktorého
vyplýva, že dodávala elektrinu do nehnuteľností (len v režime tzv. dodávky poslednej inštancie (DPI) -

čo je legislatívou vytvorená záchranná sieť pre odberateľov pre prípady, aby odberatelia nezostali bez
dodávateľa a bez elektriny) pre úpadcu ako odberateľa v období od 12.09.2014 do 08.10.2014 a pre
manžela úpadcu v období od 02.03.2022 až po súčasnosť. Kto dodával elektrinu a pre akého odberateľa
v ostatných rozhodných obdobiach do nehnuteľnosti, sa žalovanému nepodarilo zistiť, avšak spoločnosť
NSN Slovakia s.r.o. ako evidovaný vlastník na katastri odberateľom elektriny s určitosťou nebola, keďže

táto potvrdila, že nehnuteľnosti nikdy neužívala. Druhý právny úkon kúpnej zmluvy zo dnˇa 20.09.2016
bol urobený počas platnosti uznesenia o neodkladnom opatrení, ktorým bolo maloletým deťom úpadcu
E. a F. C. zakázané nakladať s nehnuteľnosťami. Síce návrh na vklad vlastníckeho práva maloleté deti
zastúpené ich otcom A. G. C. do katastra podali až v čase, kedy neodkladné opatrenie už zaniklo,
avšak nehnuteľnosti už v tom čase boli zapísané do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu. Žalovaný

poukázal tiež na závery rozhodnutia veľkého senátu občianskoprávneho kolégia v rozsudku Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1V Cdo 1/2017 zo dnˇa 27.04.2017. Žalovaný považuje predmetný
právny úkon za absolútne neplatný pre rozpor so zákonom s poukazom na ustanovenia § 37 ods. 2
a § 39 Občianskeho zákonníka ako aj § 76 ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Nakoľko saspoločnosť NSN Slovakia s.r.o. nikdy nevnímala ako vlastník, nemala vedomosť o stave nehnuteľností,
neužívalaju,nemalaanivedomosť,ktojuužíva,resp.ktomáodnejkľúče,tentoprávnyúkonjeabsolútne
neplatný aj pre nedostatok vážnosti vôle odplatne previesť nehnuteľnosti. Posledný právny úkon -

kúpna zmluva zo dnˇa 25.09.2020 je rovnako absolútne neplatný právny úkon pre rozpor so zákonom,
keďže s majetkom zapísaným do súpisu mohol v čase uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy nakladať
len správca. Zárovenˇ však spoločnosť NSN Slovakia s.r.o. nebola vlastníkom týchto nehnuteľností
pre absolútnu neplatnosť nadobúdacieho právneho titulu - kúpnej zmluvy zo dnˇa 20.09.2016, a teda
nemohla na žalobcu previesť viac práv ako mala. Jednotlivé prevody vlastníckeho práva k predmetným

nehnuteľnostiam, pri skutočnosti, že sa vždy jednalo o prevody medzi osobami personálne prepojenými,
nemali reálny dopad na využívanie vlastníckych oprávnení úpadcom, keďže nehnuteľnosti mal vo
svojej držbe, disponoval nimi a užíval ich, so zámerom navrátiť vlastníctvo aj v režime právnom. Tento
zámer je objektivizovaný jednotlivými právnymi úkonmi v rokoch 2012 až 2020 ako uzavretého celku,
na základe ktorých dochádzalo k postupným prevodom predmetného majetku z úpadkyne na ďalšie
osoby, ktorého sú s nˇou personálne prepojené a spriaznené. Právny úkon darovania bol urobený s tzv.

vnútornou výhradou, t. j. úpadca s maloletými deťmi E. a F. C., zastúpenými zákonným zástupcom A.
G. C., chceli právny úkon urobiť, urobili ho, no nechceli spôsobiť jeho následky, a to bezpodmienečne
previesť vlastnícke právo na svoje maloleté deti. Pokiaľ u právneho úkonu v kontexte všetkých okolností
absentovala náležitosť upravená v § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to nedostatok vážnosti vôle
darovať nehnuteľnosti a tieto ako dar prijať, je tento právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka

neplatným právnym úkonom. Nasledujúce právne úkony zmlúv o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam
uvedené potvrdzujú, keďže cieľom všetkých týchto úkonov bolo nehnuteľnosti neskôr navrátiť späť do
vlastníctva a oprávnenej dispozície úpadcu, resp. jemu spriaznenej osobe, čo potvrdzuje aj skutočnosť,
že A. G. C. podpisoval prvú darovaciu zmluvu za maloleté deti ako obdarovaných ako ich zákonný
zástupca, druhú kúpnu zmluvu podpisoval za maloleté deti ako predávajúcich ako ich zákonný zástupca

a následne podpisoval aj poslednú tretiu kúpnu zmluvu za kupujúceho ako štatutárny zástupca žalobcu.
Personálne prepojenie A. G. C. je dané aj so štatutárnym zástupcom spoločnosti NSN Slovakia s.r.o. E.
G. cez obchodnú spoločnosť Antler Associates, s.r.o., v ktorej boli obidvaja spoločníkmi a štatutárnymi
orgánmi. Rovnako aj kúpna cena vo výške 5.000,- Eur, ktorú si maloleté deti E. a F. C., zastúpení otcom
A. G. C., mali dojednať so spoločnosťou NSN Slovakia s.r.o. a neskôr spoločnosť NSN Slovakia s.r.o.

so žalobcom, je objektívnym ukazovateľom o simulovaní postupných prevodov nehnuteľností, pretože
všeobecnácenanehnuteľnostíjepodľaznaleckéhoposudkuvovýške82.800,-Eur.Preodporovateľnosť
podľa konkurzného práva neboli splnené zákonné podmienky, pretože pre úspešnú odporovateľnosť
správcom sa vyžaduje, aby bol dlžník v úpadku v čase uskutočnenia právneho úkonu. Zárovenˇ uviedol,
že oznámenie konkurzného súdu, z ktorého vyplýva, aby správca bezodkladne vylúčil, resp. vyradil

majetok zo súpisu, správcu nezaväzuje, nakoľko § 78 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii upravuje
zákonný postup, ako má správca postupovať v prípade zistenia sporného zápisu.

5. Žalobca v ďalšom priebehu konania doplnil, že žalovaný svojimi tvrdeniami sám diskvalifikuje
svoju procesnú obranu a ťažisko argumentácie, keďže sám potvrdil, že darovacia zmluva a zmluva o

zriadení vecného bremena V 1510/2013 zo dnˇa 24.10.2012 nebola vykonaná v čase úpadku. Žalovaný
vyprodukoval chaotickú argumentáciu tvrdiac, že v celom kontexte ide o simulované právny úkony
a o úkony s vnútornou výhradou, čo je zásadný právny rozdiel (pri simulovanom právnom úkone
strany aktívne predstierajú právny úkon ako taký a tento úkon nie je vážne mienený, pri vnútornej
výhrade - mentálnej rezervácii strany nechcú spôsobiť zamýšľané právne účinky právneho úkonu, čo

je však právne plne irelevantné). Žalovaný tiež opomenul, že platnosť ako aj odporovateľnosť každého
právneho úkonu sa posudzuje vždy samostatne, nie s výhľadom na ďalší (toho času neistý) skutkový
stav pro futuro ako aj iný časovo následný právny úkon (kde je neisté či a aký úkon vôbec bude v
ďalších rokoch vykonaný). Je logické a obvyklé, že každý rodič je povinný vykonať v prospech svojho
maloletého dieťaťa základné praktické úkony (napr. poistky, dodávka energií). Čo sa týka dodávky

elektriny zo strany Stredoslovenskej energetiky, a.s., išlo o dodávku elektriny v roku 2014 v nútenom
režime dodávky poslednej inštancie (DPI) pre stovky odberateľov (je logické, že maloleté deti nemôžu
sami zmluvu s dodávateľom uzatvoriť, a preto zmluva bola vedená na úpadcu). Zmluva o dodávke
elektriny v odbernom mieste sa pritom ani nikdy nedotýka vlastníckych práv k nehnuteľnosti, a to ani
nepriamo. Nakoľko išlo o problematickú a neperspektívnu nehnuteľnosť ešte z čias Rakúska – Uhorska,

následne bola dnˇa 20.09.2016 uzavretá kúpna zmluva so spoločnosťou NSN Slovakia s.r.o., ktorá bola
súdom schválená dnˇa 19.12.2016, pričom na kataster bola daná až 17.12.2019 a vklad bol povolený
dnˇa 22.01.2020. K predloženému znaleckému posudku žalovaným uviedol, že toto ohodnotenie je
nereálne, vymyká sa iným ohodnoteniam, najmä cena stavby je zjavne premrštená. Stavba je v podstatenepoužiteľná a do budúcnosti absolútne neperspektívna (na dome je krytina z azbestu, izolácie domu
proti vlhkosti sú nerealizované, kameninové múry sú dávno po životnosti, humno je nepoužiteľné).
Žalobcom uzavretá kúpna zmluva nadobudla zatiaľ iba obligačnoprávne účinky, je však záväzná a už

spôsobila obligačnoprávne a zodpovednostné následky. Výrok súdu má podľa žalobcu priamy vplyv i
na možnosť budúceho povolenia vkladu vlastníckeho práva v prospech žalobcu. Poukázal na to, že
vylučovaciu žalobu je potrebné odlišovať od žaloby o určenie vlastníckeho práva. Aktívne legitimovanou
osobou na podanie vylučovacej žaloby je osoba, ktorá tvrdí, že vec nemala byť zaradená do súpisu
konkurznej podstaty, z čoho vyplýva, že touto osobou nemusí byť nevyhnutne vlastník veci. Uviedol, že

o platnosti právneho úkonu rozhoduje vždy civilný súd, nie okresný úrad. Civilný súd je vždy oprávnený
posúdiť absolútnu platnosť alebo neplatnosť právnych úkonov samostatne a bez ohľadu na to, či bol
alebo nebol povolený vklad vlastníckeho práva. Napokon poukázal na to, že nie je možné zaraďovať do
súpisu veci, pri ktorých je nepochybné, že tam nemajú patriť. Zaradenie predmetných nehnuteľnosti do
súpisu konkurznej podstaty žalovaným je nezákonné.

6. Žalovaný v ďalšom priebehu konania uviedol, že jednotlivé právne úkony, ktorými dochádzalo k
postupným prevodom nehnuteľností, ktorých vylúčenia zo súpisu sa žalobca domáha, sú neplatné
právne úkony v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre nedostatok vážnosti vôle všetkých
účastníkov týchto právnych úkonov. Účastníci všetkých právnych úkonov (darovacej zmluvy a zmluvy o
zriadení vecného bremena zo dnˇa 24.10.2012, kúpnej zmluvy zo dnˇa 20.09.2016 a kúpnej zmluvy zo

dnˇa 25.09.2020) síce prejavili vôľu, avšak len zdanlivú, bez vôle bezpodmienečne previesť vlastnícke
právo, keďže vlastnícke oprávnenia k týmto nehnuteľnostiam naďalej využíva úpadca. Tým, že vôľu
bezpodmienečne previesť nehnuteľnosti nemala žiadna zo zmluvných strán, a teda všetky zmluvné
strany vedeli o tom, že ide o simuláciu, ani jeden z nich sa nemôže dovolať dôvery v urobený prejav.
V danom prípade si účastníci všetkých právnych úkonov boli vedomí, že prejav ich vôle nebol vážne

mienený, ich vôľou nebolo bezpodmienečne prevádzať vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam
z matky Ing. Lucie Čižmárikovej na maloleté deti E. a F. C., zastúpených ich otcom A. G. C., následne z
maloletých detí, zastúpených ich otcom A. G. C. na spoločnosť NSN Slovakia s.r.o. a následne zase zo
spoločnosti NSN Slovakia s.r.o. na žalobcu, v mene ktorej konal ako konateľ A. G. C., otec maloletých
detí E. a F. C. a zárovenˇ manžel úpadkyne. Opätovne poukázal na neprimerane nízku kúpnu cenu 5

000,- Eur, a to aj napriek tomu, že hodnota týchto nehnuteľností je mnohonásobne vyššia, a to podľa
znaleckého posudku č. 43/2022 vypracovaného A. I. J. až vo výške 82 800,- Eur. Skutkové popretie
trhovej ceny nehnuteľností žalobcom považoval aj s prihliadnutím na predložený znalecký posudok za
neúčinné. Platnosť všetkých, v logickom reťazci na seba nadväzujúcich právnych úkonov, je potrebné
skúmať napriek tomu, že v iných súdnych konaniach bola vyslovená ich neúčinnosť, resp. právne

úkony maloletých detí boli súdom schválené, pretože v týchto konaniach nie len že neboli objektívne
známe okolnosti a pohnútky postupných prevodov, vyvrcholením ktorých bol zámer previesť majetok
na žalobcu, ktorý je personálne prepojený s úpadkynˇou, ale v týchto konaniach sa platnosť právnych
úkonov posudzovala ako predbežná otázka, z ktorého dôvodu tieto rozhodnutia nemajú prejudiciálny
účinok a nezakladajú prekážku právoplatne rozhodnutej veci v otázke platnosti, či neplatnosti právnych

úkonov. Poukázal na absenciu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam na strane žalobcu.
Aktívna vecná legitimácia na podanie žaloby svedčí jedine spoločnosti NSN Slovakia, s.r.o., ktorá je ako
vlastník zapísaná na liste vlastníctva. Poukázal tiež na zmätočnú a nekonzistentnú obranu žalobcu v
tomto konaní a v konaní vedenom pred Okresným súdom Žilina pod sp.zn. 5Cbi/8/2022. Uviedol, že v
tomto konaní sa žalobca (konateľom ktorého je A. G. C.) domáha toho, aby bola vec vylúčená zo súpisu

majetku konkurznej podstaty úpadcu. V konaní vedenom pred týmto súdom pod sp. zn. 5Cbi/8/2022
sa domáhajú deti C., zastúpené zákonným zástupcom A. G. C., tiež vylúčenia toho istého majetku zo
súpisu konkurznej podstaty, a tiež tvrdia, že sú vlastníkmi, pričom v tomto konaní v rámci podaného
odvolania doručili podanie, v ktorom tvrdia, že odstúpili od kúpnej zmluvy, ktorou previedli predmetné
nehnuteľnosti na spoločnosť NSN Slovakia, s.r.o.

7. Podľa súdu prvej inštancie z verejne dostupného Obchodného vestníka č.124/2016 s dátumom
zverejnenia 28.06.2016 vyplýva skutočnosť začatia konkurzného konania voči úpadcovi. Z verejne
dostupného Obchodného vestníka č. 225/2016 s dátumom zverejnenia 24.11.2016 vyplýva skutočnosť
vyhláseniakonkurzunamajetokúpadcuaustanoveniesubjektuIng.JaroslavVerébsosídlomkancelárie

Mudronˇova 43, 036 01 Martin do funkcie správcu. Z verejne dostupného Obchodného vestníka č.
57/2017 s dátumom zverejnenia 22.03.2017 vyplýva skutočnosť odvolania pôvodného správcu úpadcu
a ustanovenie do funkcie správcu úpadcu K. B. J., t.j. žalovaného. Z verejne dostupného Obchodnéhovestníka č. 164/2018 s dátumom zverejnenia 24.08.2018 vyplýva doplnenie súpisu majetku všeobecnej
podstaty úpadcu o súpisovú zložku:
- položka por. č. 6: nehnuteľná vec: stavba - rodinný dom - so súpisným číslom č. 179, stavba ležiaca

na parcele registra „C“ - číslo parcely 123; evidovaná na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným
úradom Martin, katastrálny odbor, obec D., katastrálne územie D.;
- položka por. č. 7: nehnuteľná vec: pozemok parcely registra „C“ - číslo parcely 123, o výmere 800 m2,
druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie, evidovaný na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným
úradom Martin, katastrálny odbor, obec D., katastrálne územie D.;

- položka por. č. 8: nehnuteľná vec: pozemok parcely registra „C“ - číslo parcely 124, o výmere 304 m2,
druh pozemku - záhrada, evidovaný na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom Martin,
katastrálny odbor, obec D., katastrálne územie D.;
- položka por. č. 9: nehnuteľná vec: pozemok parcely registra „C“ - číslo parcely 125, o výmere 126 m2,
druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie, evidovaný na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným
úradom Martin, katastrálny odbor, obec D., katastrálne územie D..

Dôvod zapísania majetku: Majetok tretej osoby nadobudnutý na základe neúčinného právneho úkonu
podľa § 80 ods. 1 ZKR, v zmysle rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn. 15C/197/2016-257 zo dnˇa
20.10.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/59/2018-389 zo dnˇa 06.06.2018.
Z verejne dostupného Obchodného vestníka č. 75/2022 s dátumom zverejnenia 20.04.2022 vyplýva
doplnenie poznámky o spornom zápise: „majetok tretej osoby nadobudnutý na základe neplatného

právneho úkonu, s poukazom na ust. § 80 ods. 2 ZKR“. Z verejne dostupného Obchodného vestníka č.
167/2022 s dátumom zverejnenia 30.08.2022 vyplýva zverejnenie výzvy na podanie vylučovacej žaloby
pre žalobcu, a to v lehote 30 dní od doručenia predmetnej výzvy.

8. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že medzi stranami v konaní bola nesporná skutočnosť existencie

a obsahu nasledovných právnych úkonov - Darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena
zo dnˇa 24.10.2012 uzavretá medzi úpadkynˇou ako darkynˇou a jej maloletými deťmi F. C. a E. C.
ako obdarovanými - vklad povolený Okresným úradom Martin, katastrálny odbor pod V1510/2013;
Kúpna zmluva zo dnˇa 20.09.2016 uzavretá medzi F. C. a E. C. ako predávajúcimi a spoločnosťou
NSN Slovakia, s.r.o. ako kupujúcim, vklad povolený Okresným úradom Martin, katastrálny odbor pod

V5880/2019; Kúpna zmluva zo dnˇa 25.09.2020 uzavretá medzi spoločnosťou NSN Slovakia, s.r.o.
ako predávajúcim a žalobcom spoločnosťou PILAN, s.r.o. ako kupujúcim, ktorej vklad vlastníckeho
práva nebol realizovaný a to s poukazom na rozhodnutie Okresného úradu Martin, katastrálny odbor č.
V4665/2020 zo dnˇa 13.01.2020 a rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra č.VoÚ 26/2021/
S1 zo dnˇa 02.09.2021. Spornou skutočnosťou medzi stranami bol podľa súdu prvej inštancie zápis

nehnuteľnosti špecifikovanej v petite žaloby v súpise všeobecnej podstaty úpadcu, keď žalovaný
namietal absolútnu neplatnosť uvedených právnych úkonov a žalobca považoval všetky realizované
prevody vlastníckeho práva za platné, pričom svoje právo odvodzoval od Kúpnej zmluvy zo dnˇa
25.09.2020 uzavretej medzi spoločnosťou NSN Slovakia, s.r.o. ako predávajúcim a ním ako kupujúcim.

9. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že v prejednávanej veci žalobca svoje
právo odvodzoval od Kúpnej zmluvy zo dnˇa 25.09.2020 tvrdiac, že hoci nedošlo k povoleniu vkladu
vlastníckeho práva v jeho prospech na základe predmetnej kúpnej zmluvy, predmetná kúpna zmluva
zo dnˇa 25.09.2020 nadobudla obligačnoprávne účinky, je záväzná a výrok súdu má priamy vplyv
i na možnosť budúceho povolenia vkladu vlastníckeho práva v prospech žalobcu. V konaní nebolo

sporné,ženazákladekúpnejzmluvyzodnˇa25.09.2020uzatvorenejmedzispoločnosťouNSNSlovakia
s.r.o. a žalobcom nedošlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam zo strany
žalobcu, nakoľko nedošlo k povoleniu vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností (§ 133 ods.
2 Občianskeho zákonníka a contrario). Návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností
na základe kúpnej zmluvy zo dnˇa 25.09.2020 uzavretej medzi spoločnosťou NSN Slovakia s.r.o. ako

predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim bol zamietnutý. Správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil
tým, že ide o absolútne neplatný právny úkon, pretože bol vykonaný v rozpore s ustanovením § 39
Občianskeho zákonníka a § 76 ods. 1 ZKR, keďže nebol vykonaný správcom konkurznej podstaty. Úrad
geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky ako odvolací orgán rozhodnutie Okresného úradu
Martin, katastrálneho odboru č.V4665/2020 zo dnˇa 13.01.2020 potvrdil. Na základe kúpnej zmluvy

zo dnˇa 25.09.2020 uzavretej medzi spoločnosťou NSN Slovakia s.r.o., ako predávajúcim a žalobcom
ako kupujúcim teda nenastali právne účinky vkladu do katastra nehnuteľností (z dôvodu, že predmetná
kúpna zmluva je absolútne neplatný právny úkon, a teda nemôže sa napraviť dodatočným schválením
a nemôže byť ani dodatočne konvalidovaná), a teda nedošlo ani k nadobudnutiu vlastníckeho právak nehnuteľnostiam uvedeným v petite žaloby zo strany žalobcu. Prihliadnuc na to, že na prevod
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam je potrebný tak nadobúdací titul (napr. uzavretie platnej zmluvy
o prevode nehnuteľnosti) ako aj modus (rozhodnutie katastra nehnuteľností o povolení vkladu), ktorá

podmienka v danej veci nebola splnená, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovi nepatrí také
právo k predmetným nehnuteľnostiam, ktoré by bolo dôvodom na ich vylúčenie zo súpisu a preto žalobu
žalobcu zamietol.

10. Keďže žalobca v konaní nepreukázal, že mu svedčí právo, ktoré by vylučovalo zaradenie veci

do súpisu majetku konkurznej podstaty, súd prvej inštancie považoval za nadbytočné posudzovať
platnosť všetkých predchádzajúcich právnych úkonov, na základe ktorých dochádzalo k prevodu v
petite špecifikovaných nehnuteľnosti z úpadkyne na jej právnych nástupcov. Súd prvej inštancie sa
tiež nestotožnil s tvrdením žalobcu, že výrok súdu v prejednávanej veci má priamy vplyv i na možnosť
budúceho povolenia vkladu vlastníckeho práva v prospech žalobcu. Účelom vylučovacej žaloby nie
je určenie vlastníckeho práva a výrok súdneho rozhodnutia o vylučovacej žalobe nie je spôsobilým

podkladom na zmenu evidencie v katastri nehnuteľnosti. Pokiaľ sa žalobca nestotožnˇoval so závermi
rozhodnutia Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. VoÚ 26/2021/SI zo dnˇa
02.09.2021, mal možnosť podať správnu žalobu, nakoľko predmetné rozhodnutie bolo podľa § 177 a
nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok preskúmateľné súdom.

11. Vzhľadom na skutočnosť, že súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol, stranou v konaní
úspešnou sa stal žalovaný, ktorému súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP priznal voči žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

12. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie z odvolacích dôvodov podľa §

365 ods. 1 písm. b,) d), f) a h) CSP, teda z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným
postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie alebo aby napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že vylúči sporné nehnuteľnosti zo súpisu
všeobecnej podstaty úpadcu.

13. Žalobca v podanom odvolaní považoval za nesprávny záver súdu prvej inštancie o nedostatku

aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Poukázal na to, že tvrdenie súdu prvej inštancie, že zaradením
predmetného majetku do konkurznej podstaty nemôže byť žalobca akokoľvek dotknutý, je plne iluzórne
arozsudoksúduprvejinštanciejemateriálnymzlyhaním,pretoževprávnomštátemusímaťsubjektvždy
možnosť sa reálne domôcť nielen svojho práva, ale aj ochrany svojho hmotnoprávneho postavenia a
oprávneného záujmu, pričom súd má univerzálnu rozhodovaciu právomoc pre ochranu práva subjektov,

pokiaľ táto nie je explicitne zverená inému orgánu. Zákon vôbec nevylučuje za danej situácie možnosť
úspešného podania excindačnej žaloby. Súd prvej inštancie nad rámec zákona reštriktívnym prístupom
oklieštil možnosť ochrany subjektu v konkurze takým spôsobom, akoby žalobca žiadne hmotné práva
nemal a ako by bol úplne mimo akéhokoľvek záujmu o majetok, ktorý bol zaradený do podstaty.
Poukázal na skutočnosť, že správca sporný nehnuteľný majetok ako majetok tretej osoby nadobudnutý

na základe neplatného právneho úkonu zaradil do aktualizovaného súpisu všeobecnej podstaty a
vyznačil poznámku o spornom zápise. Správcom deklarované právne a skutkové dôvody o údajnej
neplatnosti právneho úkonu (úkonov) objektívne nenastali a sú plne iluzórne. Táto skutočnosť vyplýva
z právoplatného rozsudku Okresného súdu v Martine sp. zn. 15C/197/2016 zo dňa 20.10.2017
potvrdeného rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/59/2018 zo dňa 06.06.2018 (a dovolanie

zamietajúcim rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/47/2019 zo dňa 30. mája
2022),ktorýmbolaurčená(relatívna)neúčinnosťprávnehoúkonu-darovacejzmluvyazmluvyozriadení
vecného bremena V 1510/2013 zo dňa 24.10.2012 voči veriteľovi Prima banka Slovensko, a.s., nie
však jeho neplatnosť. Predmetný právny úkon bol schválený ďalším právoplatným rozsudkom v rámci
konania o schválení právneho úkonu v mene maloletého, pričom na absolútnu neplatnosť právneho

úkonu súd prihliada vždy ex offo a pokiaľ by súdy videli dôvody neplatnosti právneho úkonu, muselo
by sa to preniesť i do výrokov, ako aj odôvodnenia právoplatných rozsudkov. Pokiaľ by u darovacej
zmluvy V 1510/2013, ktorou E. C. a F. C. obaja nadobudli spoluvlastnícke podiely 1/2 k vyššie uvedeným
nehnuteľnostiam, malo ísť o neplatný právny úkon, ako žalovaný nesprávne tvrdí, súdy by nemohli určiťneúčinnosť právneho úkonu voči veriteľovi Prima banka Slovensko, a.s. a súčasne by tento právny
úkon ani nebol schválený súdom v rámci konania o schválení právneho úkonu v mene maloletého.
Darovaciazmluvaazmluvaozriadenívecnéhobremenabolaplatná,apretoajnadväzujúceprevodyboli

platné, nakoľko ich vždy vykonával platný vlastník ako prevodca. Nehnuteľnosti boli následne prevedené
Kúpnou zmluvou zo dňa 20.09.2016 na spoločnosť NSN Slovakia, s.r.o., IČO: 46 013 911, ktorej vklad
vlastníckeho práva bol povolený Okresným úradom Martin pod V 5880/2019 dňa 22.01.2020. Predmetný
právny úkon bol schválený právoplatným rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 37P/142/2016 zo
dňa 19.12.2016, ktorým súd rozhodol o schválení právneho úkonu v mene maloletého. Poukázal na

nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. IV. ÚS 201/96 zo dňa 07.10.1996, podľa ktorého návrh na
vklad do katastra nehnuteľností možno podať v časovo neobmedzenej dobe, pretože ani uplynutie času
nemôže nič zmeniť na viazanosti účastníkov zmluvy prejavmi ich vôle, pričom účinnosť zmluvy nie je
viazanánarozhodnutiekatastraopovolenívkladu.Vdanejvecibolnávrhnavkladpodanýdotrochrokov
od uzavretia zmluvy, spoločnosť NSN Slovakia, s.r.o. následne nehnuteľnosti previedla Kúpnou zmluvou
zo dňa 25.09.2020 uzavretou so žalobcom. Vklad vlastníckeho práva v prospech žalobcu doposiaľ nebol

vykonaný, zmluva nadobudla zatiaľ iba obligačnoprávne účinky, ktoré však stále platia a sú nepretržite
prítomné. Žalobca poukázal na R 40/2013, podľa ktorého pokiaľ už bola v občianskoprávnom konaní
právoplatne vyriešená určitá otázka hmotnoprávneho vzťahu účastníkov, je súd v inom konaní, v ktorom
má tú istú otázku posúdiť ako prejudiciálnu, viazaný jej skorším posúdením. Konkurzný súd vo vzťahu
k správcovi vydal záväzné písomné stanovisko, že predmetné nehnuteľnosti nemali byť správcom

vôbec zaradené do súpisu. Žalovaný svojou nečinnosťou pritom zmeškal lehoty na akékoľvek čo i len
potenciálne odporovanie v konkurze a vec sa teraz snaží zachrániť produkovaním paušálnych tvrdení
o údajnej neplatnosti scudzovacích zmlúv ako nadobúdacích právnych titulov a zaradení majetku do
súpisu. Žalovaný opomenul, že platnosť ako aj odporovateľnosť každého právneho úkonu sa posudzuje
vždy samostatne, nie s výhľadom na ďalší (a toho času neistý) skutkový stav pro futuro ako aj iný

časovo následný právny úkon (kde je neisté či a aký úkon vôbec bude v ďalších rokoch vykonaný).
Konkurzný súd mu na základe návrhu žalovaného správcu uložil podať žalobu o vylúčenie majetku zo
súpisu uznesením sp. zn. 4K/8/2016 zo dňa 22.08.2022. Na podanie vylučovacej žaloby bol žalobca
odkázaný konkurzným súdom, konkurzný súd nevidel nedostatok aktívnej vecnej legitimácie. Vznik
práva na podanie vylučovacej žaloby je daný momentom zápisu sporného majetku do súpisu konkurznej

podstatystým,žeprávetentozápisjetakouprávnouskutočnosťou,ktoráspôsobujevzniksubjektívneho
práva tretej osobe na podanie vylučovacej žaloby (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k.
I. ÚS 95/2019-14 z 20.03.2019). Aktívne legitimovanou osobou na podanie vylučovacej žaloby je osoba,
ktorá tvrdí, že vec nemala byť zaradená do súpisu konkurznej podstaty a že jej prislúcha tzv. lepšie právo
ako úpadcovi, keď touto osobou nemusí byť nevyhnutne vlastník veci. Súd prvej inštancie opomenul, že

je nepochybné, že zapísaný majetok už dlhší čas a v rozhodnom čase hmotnoprávne nepatril úpadcovi
a nemohol byť akokoľvek zahrnutý správcom do konkurznej podstaty. Žalobcovi preto svedčí tzv. lepšie
právo než úpadcovi, ktorý žiadne právo k predmetnému majetku nemá a ani mať nemôže, preto ani
nemôže byť tento majetok zaradený do podstaty a speňažený. Súd prvej inštancie opomenul, že ak bolo
zaradenie veci správcom do súpisu konkurznej podstaty nezákonné a nedôvodné, tak logicky vlastník

tohto majetku mohol následne platne disponovať s vecou a ním vykonaný scudzovací úkon bol platný.
Žalobca má potom k majetku zahrnutému do konkurzu tzv. lepšie právo než úpadca.

14. Opačný názor prezentovaný súdom prvej inštancie by znamenal, že správca by nezákonným
a čisto formálnym zaradením veci do súpisu mohol protiprávne a súčasne na dlhý čas zablokovať

platnosť dispozičných úkonov vlastníka, čo je neakceptovateľné a neprípustné. Zneužitie práva
správcom, obchádzanie zákona, konanie proti dobrým mravom a zásadám poctivého obchodného
styku sú neplatné a nepožívajú právnu ochranu, keď nik, teda ani správca, nemôže mať prospech
z vlastného protiprávneho konania. Súd prvej inštancie opomenul tiež to, že pri pasivite scudziteľa,
t.j. predávajúceho, ktorý už má uhradenú kúpnu cenu, by každý nadobúdateľ veci, ktorý má uzavretú

kúpnu zmluvu, nemal žiadnu právnu možnosť vylúčiť nezákonné zaradenie veci do podstaty. Podľa
formalistickej úvahy súdu prvej inštancie ochrana kupujúceho v konkurze je úplne nulová a správca
si môže s akýmkoľvek majetkom tretej osoby nerušene a svojvoľne robiť čo len chce bez ohľadu na
hmotnoprávny stav a evidenciu katastra nehnuteľností. Správca zaradením majetku do súpisu podstaty
v podstate plne poprel a vylúčil všetky založené hmotnoprávne a vlastnícke právne vzťahy, znegoval

právne postavenie žalobcu a hmotné práva. Podľa úvahy súdu prvej inštancie len formálny akt zaradenia
veci do súpisu je nadradený všetkým právnym vzťahom a právomoci štátnych orgánov.15. Poukázal tiež na to, že o platnosti resp. neplatnosti právnych úkonov rozhoduje vždy výlučne civilný
súd a nie okresný úrad, ktorý na to ani nemá právomoc. Súd je preto oprávnený posúdiť platnosť aj inak,
ako ju posúdili orgány katastra, ktorým je štátom ako správnym orgánom zverená úplne iná právomoc

než súdu, ktorý má univerzálnu právomoc riešiť všetky civilné vzťahy. Pokiaľ by bola pripustená
argumentácia, že kupujúci nemôže žalovať o vylúčenie veci z konkurznej podstaty, a teda nemôže nič
za danej situácie procesne účinným spôsobom robiť, potom by sa bez akejkoľvek účasti tohto subjektu
v konaní rozhodlo o tom, že tento subjekt sa nikdy nemôže stať vlastníkom veci, s priamym dosahom
na minulé a už založené vlastnícke pomery a vzťahy formalistickým spôsobom bez akejkoľvek potreby

preukázaniasprávcomariadnehojudikovaniasúdom,ženadobúdacítitulbolabsolútneneplatný.Takýto
subjekt by bol iba štatistom a objektom práva, pasívnym prijímateľom dôsledkov súdneho rozhodnutia,
resp. zaradenia majetku do súpisu konkurznej podstaty. Vlastnícke právo pritom pôsobí erga omnes
a to u všetkých vlastníkov bez výnimiek. Názor súdu prvej inštancie je neudržateľný a neobhájiteľný,
v podstate ide o odobrenie návodu, ako iba zaradením majetku do súpisu spätne znegovať zákonný
stav vlastníctva a presadiť naopak stav nezákonný s dopadmi na všetky dotknuté subjekty. Prístup

súdu prvej inštancie zmaril a znemožnil žalobcovi akúkoľvek ochranu a obranu jeho práva. Jediným
prostriedkom v konkurze je pritom vylučovacia žaloba podaná podľa ZKR, určovacia žaloba a určovací
rozsudok podľa CSP nie sú procesne spôsobilým prostriedkom odvrátiť účinky nezákonne zaradeného
majetku do súpisu konkurznej podstaty. Zdôraznil, že každý subjekt musí mať reálnu možnosť ochrany
práv a nápravy.

16. Žalobca ďalej zdôraznil, že pri riešení konkrétnych prípadov nemožno opomínať ani požiadavku,
aby prijaté rozhodnutie (riešenie) bolo akceptovateľné aj z hľadiska všeobecne ponímanej spravodlivosti
(m. m. IV. ÚS 1/07, IV. ÚS 95/07). V danom prípade o spravodlivom riešení sporu hovoriť nemožno,
je preto nesporné, že v predmetnej právnej veci bolo prvostupňovým rozsudkom porušené základné

právo žalobcu na súdnu a inú právnu ochranu zaručené podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, základné
právo na spravodlivý súdny proces zaručené podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd a základné právo na rovnosť účastníkov v konaní zaručené podľa článku 47 ods.
3 Ústavy Slovenskej republiky ako i základné právo na vlastníctvo podľa článku 20 Ústavy a základné

právo na majetok podľa článku 1 ods. 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd. V neposlednom rade bol porušený i princíp právnej istoty podľa článku 1
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Vylučovací výrok rozsudku je jediným spôsobilým prostriedkom
ochrany, pričom na základe rozsudku súdu nehnuteľnosti nebudú podliehať konkurzu a budú vyradené
z konkurznej podstaty úpadcu. Výrok súdu má priamy vplyv na možnosť budúceho povolenia vkladu

vlastníckeho práva v prospech žalobcu. V prípade právoplatného vylúčenia veci z podstaty bude totiž
jasné, že zaradenie veci do súpisu podstaty správcom bolo (od počiatku) nezákonné a už odpadol
akýkoľvek formálny dôvod na nevykonanie vkladu, pričom obligačné účinky uzavretej kúpnej zmluvy
vrátane záväznosti prejavu vôle stále platia.

17. Žalobca vytýkal súdu prvej inštancie i to, že jeho uznesenie č. k. 5Cbi/9/2022-143 zo dňa 19.01.2024,
ktorým rozhodol, že vstup intervenientov 1/ E. C. a 2/ F. C. do konania ako intervenientov na strane
žalobcu nie je prípustný, bolo nezákonné a bolo vecne i procesne nesprávne. Proti uvedenému
uzneseniu nebolo prípustné odvolanie, predmetné právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vady uvedené v § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) CSP,

pričom tieto vady mali následne vplyv aj na nesprávnosť rozhodnutia vo veci samej. Intervencia na
strane žalobcu bola plne na mieste, nakoľko požadovaný výrok má význam nielen pre právne postavenie
žalobcu, ale aj na postavenie osôb, ktoré boli právnymi predchodcami žalobcu resp. nadobúdateľmi
nehnuteľnosti na základe Darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena V 1510/2013 zo dňa
24.10.2012 a Kúpnej zmluvy V 5880/2019 zo dňa 20.09.2016.

18. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že súd prvej inštancie žalovaného vyzval na vyjadrenie
k odvolaniu v lehote 15 dní výzvou zo dňa 13.02.2022. Výzva na vyjadrenie spolu s odvolaním žalobcu
proti napadnutému rozhodnutiu bola zástupcovi žalovaného doručená dňa 07.03.2025, čo vyplýva z
elektronickej doručenky na č.l. 246 spisového materiálu vedeného súdom prvej inštancie v listinnej

podobe. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

19. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), poskonštatovaní,žepodanéodvolaniemázákonompredpísanénáležitosti(§363CSP),viazanýrozsahom
odvolania (§ 379 CSP), odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP) a skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd
prvej inštancie (§ 383 CSP), dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, a

preto rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Na prejednanie
odvolania odvolací súd pojednávanie nenariadil (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a rozsudok verejne
vyhlásil, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej
stránke Krajského súdu v Banskej Bystrici (§ 378 ods. 1 a § 219 ods. 1, ods. 3 CSP).

20. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu súdu prvej inštancie dospel odvolací súd
k záveru, že súd prvej inštancie v súdenej veci dostatočne zistil skutkový stav a zistené skutočnosti
i správne právne posúdil, keď napadnutým rozhodnutím žalobu žalobcu zamietol. Po preskúmaní
napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie na podklade odvolania žalobcu odvolací súd dospel k
záveru, že súd prvej inštancie uviedol, z ktorých dôkazov vychádzal a aké skutočnosti mal vykonanými
dôkazmi za preukázané. Vo svojom rozhodnutí dal zrozumiteľnú odpoveď na otázky významné pre

rozhodnutie sporu tak, ako ho strany v priebehu konania vymedzili a s podstatnou argumentáciou
strán sporu sa v preskúmavanom rozhodnutí aj primeraným spôsobom vysporiadal. Odvolací súd sa s
stotožnil so závermi a úvahami súdu prvej inštancie o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu
na podanie vylučovacej žaloby. Vzhľadom na obsahovú spojitosť rozhodnutia súdu prvého stupňa
a rozhodnutia odvolacieho súdu vyjadrenú v zásade jednotnosti dvojinštančného konania (m. m. II. ÚS

78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08, IV. ÚS 320/2012), na zdôraznenie vecnej správnosti rozhodnutia
súdu prvej inštancie bez potreby opakovania ním správne vyslovených záverov výlučne vo väzbe na
obsahové vymedzenie odvolania odvolací súd uvádza a dopĺňa nasledovné dôvody. Odvolací súd pritom
zároveň pripomína, že nakoľko nepovažoval za potrebné doplniť dokazovanie, vychádzal zo zisteného
skutkového stavu zo strany súdu prvej inštancie, ktorý bude uvádzať pri vysporiadavaní sa s jednotlivými

odvolacími námietkami žalobcu.

21. Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia
súdu prvej inštancie o žalobe žalobcu na vylúčenie veci zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu. Súd
prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovi nepatrí také právo k sporným nehnuteľnostiam, ktoré

by bolo dôvodom na ich vylúčenie zo súpisu majetku úpadcu a preto žalobu žalobcu zamietol pre
nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie vylučovacej žaloby. Žalobca s týmto záverom
súdu prvej inštancie nesúhlasil, poukázal na skutočnosť, že správca pri zapísaní sporných nehnuteľnosti
do podstaty postupoval protiprávne a žalobcovi oproti úpadcovi svedčí tzv. lepšie právo v prospech
vylúčenia sporných nehnuteľností zo súpisu podstaty úpadcu vzhľadom na trvajúce obligačnoprávne

účinky uzavretej kúpnej zmluvy k nehnuteľnostiam.

22. Podľa § 78 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení účinnom do 30. 09. 2025 (ďalej len „ZKR“), do súpisu správca zapisuje aj majetok,
ktorého zahrnutie do všeobecnej podstaty alebo oddelenej podstaty je sporné. Ak je sporné, či majetok

patrí do podstaty, zapíše sa do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami
alebo s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie majetku do súpisu. Pri spornom
zápise správca v súpise poznamená dôvody sporného zápisu a uvedie osobu, v ktorej prospech
pochybnostispornéhozápisusvedčia.Aksprávcaaniprivynaloženíodbornejstarostlivostinemôžezistiť
osobu, v prospech ktorej pochybnosti sporného zápisu svedčia, poznámku o spornom zápise zo súpisu

vymaže po uplynutí 30 dní od zverejnenia sporného zápisu v Obchodnom vestníku. Iné poznámky o
spornom zápise správca vymaže zo súpisu, len čo s odbornou starostlivosťou zistí, že zahrnutie majetku
do všeobecnej podstaty alebo oddelenej podstaty je nesporné.

23. Podľa § 78 ods. 2 ZKR, správca bezodkladne po zverejnení sporného zápisu v Obchodnom vestníku

písomne vyzve osobu, v prospech ktorej do súpisu zapísal poznámku, aby do 30 dní od doručenia výzvy
uviedla dôvody a predložila dôkazy, ktoré zapísanie majetku do súpisu vylučujú. Ak správca na základe
uvedených dôvodov a predložených dôkazov s odbornou starostlivosťou zistí, že vyzvaná osoba má
právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu, majetok zapísaný do súpisu bezodkladne po súhlase
príslušného orgánu zo súpisu vylúči; inak navrhne súdu, aby takejto osobe uložil podať žalobu voči

správcovi.

24. Podľa § 78 ods. 3 ZKR, ten, koho majetok bol zapísaný do súpisu s poznámkou v prospech iného
alebo nikoho alebo bez poznámky, si môže uplatniť u správcu, že sa vec nemala do súpisu zahrnúť,najneskôr však do rozvrhnutia výťažku zo speňaženia dotknutého majetku. Správca bezodkladne zapíše
poznámku v prospech osoby, ktorá si toto právo uplatnila.

25. Podľa § 78 ods. 4 ZKR, súd uloží osobe uvedenej v návrhu správcu, aby v lehote určenej súdom nie
kratšej ako 30 dní podala žalobu proti správcovi. V prípade, že žaloba nie je podaná včas, predpokladá
sa, že zahrnutie veci do súpisu je nesporné. O následku zmeškania tejto lehoty súd vyzvanú osobu
poučí. Ak je to potrebné, súd na návrh správcu vydá uznesenie osvedčujúce, že vyzvanej osobe márne
uplynula lehota na podanie tejto žaloby.

26. Podľa § 78 ods. 5 ZKR, ak súd rozhodne o vylúčení majetku zo súpisu, správca majetok zapísaný do
súpisu bezodkladne zo súpisu vylúči. Trovy konania o vylúčení majetku zo súpisu sú podľa rozhodnutia
súdu pohľadávkou proti dotknutej podstate.

27. Podľa § 78 ods. 6 ZKR, majetok zapísaný do súpisu možno speňažiť za podmienok ustanovených

týmto zákonom, iba ak nie je zapísaný do súpisu s poznámkou, nevedie sa na súde konanie o jeho
vylúčení zo súpisu a nie je zapísaný do súpisu v inom konkurze.

28. Odvolací súd poukazuje predovšetkým na to, že z dikcie ustanovenia § 78 ZKR je možné vyvodiť,
že pre úspech žalobcu v excindačnom konaní je nevyhnutné, aby ako tretia osoba, ktorá sa domáha

vylúčenia majetku zo súpisu majetku konkurznej podstaty, preukázal nielen to, že vec nemala byť do
súpisu zaradená, ale i to, že právo, ktoré vylučuje zaradenie veci do súpisu majetku konkurznej podstaty,
svedčí práve jemu.

29. Nakoľko žalobca v podanom odvolaní veľkú časť svojich námietok smeroval voči postupu správcu

(žalovaného), odvolací považuje na účely vysporiadania sa s odvolacími dôvodmi žalobcu za potrebné
poukázať aj na postavenie správcu. Ako vyplýva aj z judikatúry najvyšších súdnych autorít (R 91/2018,
t.j. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25. apríla 2018 sp. zn. 4Obdo/21/2017),
samotné postavenie správcu konkurznej podstaty a jeho postup pri zaisťovaní majetku patriaceho
do podstaty, ktoré je vymedzené zákonom č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, je dané

priamo zo zákona, pričom tento špecifický právny režim mu umožňuje realizovať ochranu a nakladanie
s majetkom úpadcu na zabezpečenie cieľov konkurzného konania. Správca konkurznej podstaty v
konkurznom konaní zisťuje majetok úpadcu a po zistení rozsahu majetku tento zapíše do súpisu majetku
patriaceho do konkurznej podstaty. Základným podkladom pre speňaženie podstaty je súpis podstaty,
ktorý uskutočňuje správca podstaty, ktorý je oprávnený a zároveň povinný zahrnúť do súpisu každú vec,

o ktorej je presvedčený, že do podstaty patrí. Ak sú pochybnosti, či vec patrí do podstaty, zapíše sa do
súpisu podstaty vec s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou o iných
dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie veci do súpisu (§ 78 ods. 1 ZKR).

30. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní poukázal na to, že správca vykonal svoje oprávnenie

zneužívajúcim spôsobom, pretože zaradil sporné nehnuteľnosti do súpisu bez toho, aby súd judikoval,
že nadobúdacie tituly sú absolútne neplatné, odvolací súd zdôrazňuje, že zo žiadneho ustanovenia
ZKR nevyplýva, že by bol správca obmedzený takým spôsobom, že po tom, ako dospeje k záveru,
že majetok tretej pôvodne patriaci úpadcovi osoby bol nadobudnutý na základe neplatného právneho
úkonu, tento môže do súpisu majetku podstaty úpadcu zapísať až potom, čo prípadne súd rozhodnutím

vysloví neplatnosť právneho úkonu, ktorým mal úpadca stratiť vlastnícke právo k veci. Absolútna
neplatnosť právnych úkonov nastáva ex lege a na základe takéhoto úkonu druhý účastník právneho
vzťahu nenadobudne vlastnícke alebo iné právo k veci, k právu alebo k inej majetkovej hodnote. Správca
preto vychádza z toho, že takýto majetok teda de facto stále patrí úpadcovi a správca ho môže a musí
zapísať do súpisu majetku príslušnej podstaty. Ako na to správne poukázal i žalobca v podanej žalobe

s odkazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obo/13/2012 a 3Obdo/13/2008, správca
ani nemôže pociťovať neistotu svojho postavenia alebo ohrozenia správcu pri zaisťovaní a vykonaní
súpisu majetku úpadcu a preto nemá ani naliehavý právny záujem na prípadnej určovacej žalobe vo
vzťahu k tomuto majetku. Postup v takejto situácii určuje § 78 ZKR tak, že pokiaľ je potom do súpisu
majetkovej podstaty zahrnutá vec, ku ktorej si uplatňuje právo tretia osoba, súd tejto tretej osobe uloží,

aby v stanovenej lehote podala proti správcovi vylučovaciu (excindačnú) žalobu. Na prípadnú absolútnu
neplatnosť musí následne súd prihliadnuť ex offo a vyriešiť otázku neplatnosti ako prejudiciálnu otázku,
avšak len za splnenia podmienky, že žalobca v konaní preukáže, že mu svedčí tzv. lepšie hmotné
právo k veci ako úpadcovi. Preto samotný súpis majetku, o ktorom je správca presvedčený, že patrí dokonkurznej podstaty, nie je obmedzený žiadnym ustanovením ZKR, pričom takémuto postupu nebráni
ani tá skutočnosť, že ako vlastník sporných nehnuteľností je zapísaná tretia osoba. Správca totiž
vystupuje ako osoba, ktorej úlohou je speňaženie majetku patriaceho do podstaty. Ustanovenie § 80

ods. 2 ZKR pri tom priamo predpokladá, že do súpisu sa zapisuje aj majetok tretích osôb nadobudnutý
na základe neplatných právnych úkonov. Preto pokiaľ žalobca poukázal na „nezákonný“ postup správcu,
odvolací súd je toho názoru, že postup správcu v súdenej veci neodporuje ustanoveniam ZKR, pretože
správcovi priamo § 80 ods. 2 ZKR umožňuje do súpisu podstaty úpadcu zapísať aj majetok tretích osôb
nadobudnutý podľa jeho odborných znalostí na základe neplatných právnych úkonov.

31. Odvolací súd tiež považuje za potrebné dodať, že úvahy, ktoré správcu viedli k záveru o tom,
že úpadca je naďalej vlastníkom nehnuteľností, nemožno považovať za také, ktoré by nemali
žiadny racionálny právny základ a nenachádzali opodstatnenie v skutkových reáliách súdenej veci.
Správca v konaní poukázal na skutočnosť, že jednotlivé prevody vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam, ktoré pred vyhlásením konkurzu patrili úpadcovi, sú neplatné v zmysle § 37

Občianskeho zákonníka pre nedostatok vôle previesť vlastnícke právo, pretože sa vždy jednalo o
prevody medzi osobami personálne prepojenými, nemali reálny dopad na využívanie vlastníckych
oprávnení úpadcom, keďže nehnuteľnosti mal i naďalej vo svojej držbe a užíval ich aj po strate ich
vlastníctva, čo v konaní nepoprel ani samotný žalobca, a tiež správca poukázal na to, že kúpna
cena vo výške 5.000,- Eur, ktorú si maloleté deti úpadcu E. a F. C., zastúpení otcom A. G. C.,

mali dojednať so spoločnosťou NSN Slovakia s.r.o. a neskôr spoločnosť NSN Slovakia s.r.o. so
žalobcom, je mnohonásobne nižšia, než všeobecná cena nehnuteľností určená podľa znaleckého
posudku v sume 82.800,- Eur. Z uvedených skutočností správca vyvodil, že sa jednalo o simulované
právne úkony. Tiež poukázal na to, že platnosť všetkých, v logickom reťazci na seba nadväzujúcich
právnych úkonov, je potrebné skúmať napriek tomu, že v iných súdnych konaniach bola vyslovená

ich neúčinnosť, resp. právne úkony maloletých detí boli súdom schválené, pretože v týchto konaniach
neboli objektívne známe okolnosti a pohnútky postupných prevodov, vyvrcholením ktorých bol zámer
previesť majetok na žalobcu, ktorý je personálne prepojený s úpadkynˇou. V týchto konaniach sa
platnosť právnych úkonov posudzovala ako predbežná otázka, z ktorého dôvodu tieto rozhodnutia
nemajú prejudiciálny účinok a nezakladajú ani prekážku právoplatne rozhodnutej veci v otázke platnosti,

či neplatnosti právnych úkonov. Odvolací súd na podklade úvah správcu prednesených v tomto
konaní nezistil opodstatnenosť odvolacej argumentácie žalobcu o svojvoľnom, zneužívajúcom a čisto
formalistickom zaradení nehnuteľností o súpisu zo strany správcu, a preto podľa názoru odvolacieho
súdu v súdenej veci nešlo o taký prípad konania správcu, ktorý by bol celkom zjavne nezákonný (v
zmysle predpokladaného postupu ZKR) alebo šikanózny.

32. Zapísanie nehnuteľného majetku do súpisu konkurznej podstaty umožňuje správcovi nakladať s
takýmto majetkom podliehajúcim konkurzu a následne ho speňažovať. Právnym prostriedkom ochrany
tretej osoby (spravidla vlastníka) proti neoprávnenému zahrnutiu takéhoto majetku do súpisu konkurznej
podstaty, teda z dôvodu nesprávneho presvedčenia správcu, že majetok patrí úpadcovi, je vylučovacia

(excindačná) žaloba. Odvolací súd súhlasí s odvolacími tvrdeniami žalobcu v tom, že vylučovaciu žalobu
je skutočne potrebné odlišovať od žaloby na určenie vlastníckeho práva. Rozhodnutie súdu o určení
vlastníckeho práva nie je takou právnou skutočnosťou, ktorá by mala sama osebe za následok vylúčenie
tejto veci zo súpisu majetku patriacej do konkurznej podstaty (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. II. ÚS 193/2019 zo dňa 03.07.2019). Správne však súd prvej inštancie poukázal na

skutočnosť, že v pomeroch insolvenčnej úpravy konkurzu patrí k predpokladom, za ktorých môže súd
vyhovieť žalobe o vylúčenie majetku z majetkovej podstaty v zmysle § 78 ods. 4 ZKR, tiež skutočnosť,
že tretia osoba, ktorá sa domáha žalobou vylúčenia majetku zo súpisu, je povinná preukázať nielen to,
že tento majetok nemal byť do súpisu zapísaný, ale i to, že právo, ktoré vylučuje zaradenie majetku do
súpisu, svedčí práve jej. Takýmto právom tretej osoby k majetku, ktoré vylučuje jeho súpis do majetkovej

podstaty dlžníka, je typicky právo vlastnícke. Bolo potom na žalobcovi v konaní preukázať, že v jeho
prospech svedčí tzv. silnejšie hmotné právo než dlžníkovi, ktoré súpis tohto majetku a jeho následné
speňaženie v konkurze vylučuje. Vzhľadom na charakter a účel vylučovacej žaloby bolo preto zo
strany žalobcu pre žalobný úspech potrebné zamerať procesný útok nielen na preukázanie skutočností
o neoprávnenom (z hľadiska hmotného práva) zápise nehnuteľností do súpisu majetku konkurznej

podstaty úpadcu zo strany správcu, ale aj na preukázanie hmotného práva patriaceho žalobcovi, teda
na skutočnosť, že mu svedčí lepšie (hmotné) právo k veciam zapísaných do konkurznej podstaty, než
úpadcovi (porov. napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Obo/6/2022 z 21. júna
2023, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Obo/5/2023 z 25. apríla 2024).33. Žalobca sa v tomto konaní domáhal vylúčenia nehnuteľností zo súpisu majetkovej podstaty úpadcu
v konkurze na základe skutkového tvrdenia, že so spoločnosťou NSN Slovakia s.r.o. ako predávajúcim

uzavrel Kúpnu zmluvu zo dňa 25.09.2020, ktorej obligačnoprávne účinky naďalej trvajú, aj keď nebol
povolený vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech žalobcu.

34. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že medzi stranami nebolo sporné a zároveň to vyplýva
i z listinných dôkazných prostriedkov, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 25.09.2020 uzavretej medzi

spoločnosťou NSN Slovakia, s.r.o. ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim nedošlo k povoleniu
vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností. Rozhodnutím č.: VoÚ 26/2021/
Sl zo dňa 02.09.2021 Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky ako orgán príslušný
rozhodnúť podľa § 31 ods. 7 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych
a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov o odvolaní žalobcu
ako účastníka konania proti rozhodnutiu Okresného súdu Martin, katastrálneho odboru č. V 4665/2020

zo dňa 13.01.2020 rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zo dňa 28.01.2021 zamietol a rozhodnutie
OkresnéhoúraduMartin,katastrálnehoodboruč.V4665/2020zodňa13.01.2020potvrdil.Vodôvodnení
rozhodnutia poukázal na to, že dňa 09.10.2020 bol katastrálnemu odboru doručený návrh na vklad
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 25.09.2020 uzavretej
medzi spoločnosťou NSN Slovakia s.r.o. ako predávajúcim a spoločnosťou PILAN, s.r.o. (žalobcom) ako

kupujúcim. Predmetom prevodu boli nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve prevodcu zapísané na liste
vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie D. (ďalej len „predmetné nehnuteľnosti“). Katastrálny odbor
rozhodnutím č. V 4665/2020 zo dňa 13.01.2020 návrh na vklad podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona
zamietol. Ďalej uviedol, že splnenie podmienok na vklad práva do katastra nehnuteľností katastrálny
odbor skúma v konaní o návrhu na vklad. V konaní o návrhu na vklad vedenom na katastrálnom odbore

pod č. V 4665/2020 prílohou návrhu na vklad nebola zmluva o prevode nehnuteľnosti vyhotovená vo
forme notárskej zápisnice ani zmluva o prevode nehnuteľnosti autorizovaná advokátom, preto z hľadiska
rozhodovania o návrhu na vklad bolo potrebné vychádzať z § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Podľa
§ 31 ods. 1 katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné
náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s

nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza
a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a
právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Správny orgán ťažisko napadnutého
rozhodnutia argumentačne podložil ustanovením § 76 ods. 1 ZKR, v zmysle ktorého zákonodarca

výslovne ustanovil, že len čo je majetok zapísaný do súpisu, iná osoba ako správca nesmie majetok
previesť, dlhodobo prenajať, zriadiť na ňom právo k cudzej veci alebo inak zmenšiť jeho hodnotu
alebo likviditu. Poukázal na to, že citované ustanovenie sa vzťahuje na predmetný právny úkon (kúpnu
zmluvu), nakoľko nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom prevodu vlastníctva v tejto zmluve patria do
všeobecnej podstaty majetku podliehajúceho konkurzu sp. zn. 4K/8/2016 (konkurzný súd - Okresný súd

Žilina). Súpis všeobecnej podstaty majetku úpadcu, ktorým došlo k doplneniu o nehnuteľnosti v k.ú.
D., evidovaných na liste vlastníctva č. XXX bol uverejnený v Obchodnom vestníku č. 164/2018 dňa
24.08.2018. O tejto skutočnosti informoval Obchodný vestník ako aj poznámka vyznačená pri vlastníkovi
NSN Slovakia, s.r.o. na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. D., na ktorom sú prevádzané nehnuteľnosti
evidovanévsúborepopisnýchinformáciíkatastranehnuteľností.Uvedenápoznámkač.P231/2020bola

vyznačená na základe príslušnej listiny správcu konkurznej podstaty - K. B. J. a jej zápis bol vykonaný
dňa 03.09.2020, teda ešte pred uzavretím Kúpnej zmluvy zo dňa 25.09.2020. Uvedené skutočnosti
boli verejne prístupné a všeobecne známe, a preto nemožno akceptovať názor odvolateľa, že nemal
vedomosť o predmetnej poznámke a že správca dal poznámku nezákonným spôsobom vyznačiť cca
2 roky po zaradení do súpisu. Nie je preto sporné, že na majetok prevodcu bol vyhlásený konkurz a

bolo potrebné pri rozhodovaní o návrhu na vklad a pri posudzovaní platnosti kúpnej zmluvy prihliadať
aj na právnu úpravu ustanovenú v ZKR. Správne preto postupoval katastrálny odbor, keď posudzoval
kúpnu zmluvu aj z hľadiska právnej úpravy ustanovenej v ZKR s ohľadom na § 76 ods. 1 ZKR. Právny
úkon, ktorým prevodca NSN Slovakia s.r.o. prevádzal nehnuteľnosti patriace do súpisu konkurznej
podstaty, pričom nie je správcom tejto konkurznej podstaty, je absolútne neplatný, pretože bol vykonaný

v rozpore s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka a ZKR. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka
neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo
sa prieči dobrým mravom. Keďže kúpna zmluva bola v zmysle vyššie uvedeného uzatvorená v rozpore
so zákonom, neboli tak splnené podmienky na vklad a návrh na vklad bolo potrebné zamietnuť. Tiežpoukázal na skutočnosť, že absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho zo zákona a
hľadí sa naň, ako keby nebol urobený. Táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením a
nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti.

35. Podľa § 133 ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Občiansky zákonník“), ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo
vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

36. Odvolací súd je rovnako ako súd prvej inštancie toho názoru, že samotná existencia uzavretej
kúpnej zmluvy, predmetom ktorej je prevod nehnuteľností zapísaných do súpisu majetkovej podstaty
úpadcu na žalobcu, neznamená, že mu svedčí konkrétne hmotné právo, ktoré vylučuje zápis tohto
nehnuteľného majetku do súpisu majetkovej podstaty. Ako správne zdôraznil na účely posúdenia
dôvodnosti excindačnej žaloby žalobcu aj súd prvej inštancie, v konaní nebolo sporné, že ku vkladu
vlastníckeho práva v prospech žalobcu do katastra nehnuteľností vo vzťahu k nehnuteľnostiam nedošlo,

a preto sa žalobca nestal vlastníkom sporných nehnuteľností. Žalobca preto v konaní nepreukázal,
že mu svedčí konkrétne hmotné právo, ktoré by zakladalo jeho aktívnu hmotnoprávnu legitimáciu na
podanie vylučovacej žaloby. Neušlo pozornosti súdu, že pokiaľ aj žalobca poukázal na skutočnosť,
že obligačnoprávne účinky kúpnej zmluvy naďalej trvajú, neuviedol, aké konkrétne hmotné právo,
ktoré by odôvodňovalo vylúčenie nehnuteľností zo súpisu majetkovej podstaty úpadcu, mu tieto účinky

priznávajú.

37. Pri nehnuteľnostiach sa vlastníctvo nadobúda vkladom (intabuláciou) vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností [§ 132 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 28 ods. 1, ods. 2 zák. č. 162/1995 Z.z. o
katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon)], ak

§ 34 katastrálneho nepripúšťa zapísanie záznamom, čo však nie je daný prípad. Podľa právnej úpravy
účinnej od 1. januára 1996 účinky vkladu, a teda aj nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,
sa viažu na deň právoplatnosti rozhodnutia o povolení vkladu (§ 28 ods. 3 katastrálneho zákona).V
danom prípade síce došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, avšak samotná zmluva prevod vlastníckeho
práva na žalobcu nespôsobila. Aby na základe kúpnej zmluvy došlo k prevodu vlastníckeho práva,

bol potrebný právoplatne povolený vklad vlastníckeho práva. Súdom konajúcim v tejto veci pritom
neprináleží preskúmavať zákonnosť postupu katastrálneho úradu alebo jeho rozhodnutia o návrhu na
vklad, ako na to správne poukázal aj súd prvej inštancie. V zmysle § 194 ods. CSP síce platí, že otázku,
o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci, súd môže posúdiť sám, nemôže však o nej
rozhodnúť (z dôvodu nedostatku právomoci). Preto je síce možné súhlasiť so žalobcom v tom, že je

v právomoci súdu posudzovať platnosť zmlúv, do jeho právomoci však nepatrí autoritatívne rozhodovať
o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností (§ 18 ods. 1 katastrálneho zákona).

38. Účinky vkladu podľa ustanovenia § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka spočívajú v nadobudnutí
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, t.j. vo vecnoprávnych následkoch. Rozhodnutie katastrálneho úradu

o (ne)povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti potom nie je rozhodnutím, s ktorým by zákon
spájal vznik alebo zánik obligačnoprávnych účinkov zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnej
veci. Preto možno súhlasiť so žalobcom v tom, že obligačnoprávne účinky kúpnej zmluvy trvajú. Platí, že
zo zmluvy (pokiaľ bola uzavretá platne), vznikajú pre jej účastníkov obligačnoprávne účinky, teda obsah
zmluvy sa pre nich (inter partes) stáva záväzným. Viazanosť strán kúpnou zmluvou (obligačnoprávne

účinky zmluvy) však nič nemení na skutočnosti, že právna úprava nadobúdania vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti je dvojfázová, tzn. že je založená na doktríne o právnom dôvode a právnom spôsobe
nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, keď v platnej právnej úprave je táto zásada vyjadrená
v § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Preto skutočnosť, že strany kúpnej zmluvy sú viazané prejavmi
svojej vôle v kúpnej zmluve, ktorá smerovala k vzniku jej vecnoprávnych účinkov v podobe nadobudnutia

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo strany žalobcu, ku ktorému však nedošlo, nezaložila na
strane žalobcu vznik takého hmotného práva k nehnuteľnostiam, ktoré by mohlo brániť ich speňaženiu.
Žalobca v podanom odvolaní argumentoval, že nemôže byť správny záver súdu prvej inštancie, že
zaradením predmetného majetku do konkurznej podstaty nemôže byť žalobca akokoľvek dotknutý.
Odvolací súd konštatuje, že na žiadnom takomto závere napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ani

nespočívalo, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovi nesvedčí žiadne (lepšie) hmotné právo
k nehnuteľnostiam. Ani samotný žalobca v priebehu odvolacieho konania neformuloval, aké konkrétne
hmotné právo mu vo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam patrí. Odvolací súd preto dospel k záveru,
že odvolacia argumentácia žalobcu nebola spôsobilá spochybniť záver súdu prvej inštancie, na ktoromspočívalo vyriešenie sporu medzi stranami, že žalobca nedisponuje žiadnym takým právnym titulom
k sporným nehnuteľnostiam, ktorý by ho oprávňoval požadovať ich vylúčenie z majetkovej podstaty
úpadcu, t.j. svoju aktívnu vecnú legitimáciu.

39. Ako na to správne poukázal aj súd prvej inštancie, keďže žalobca v konaní nepreukázal, že mu
svedčí právo, ktoré by vylučovalo zaradenie veci do súpisu majetku konkurznej podstaty, bolo v rámci
tohto konania už nadbytočné posudzovať platnosť všetkých predchádzajúcich právnych úkonov, na
základektorýchdochádzalokprevoduvpetitešpecifikovanýchnehnuteľnostizúpadkynenajejprávnych

nástupcov, pretože ani výsledok tohto posúdenia už nebol spôsobilý zvrátiť výsledok tohto konania
v prospech žalobcu, čo napokon žalobca v podanom odvolaní ani nespochybňoval. Preto odvolacie
námietky žalobcu týkajúce sa platnosti týchto sporných právnych úkonov odvolací súd považoval za
irelevantné.

40. Na podporu svojich záverov odvolací súd poukazuje tiež na závery formulované v rozhodnutí

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5ObdoK/3/2023 zo dňa 24.09.2024, podľa ktorých
zapísanie majetku do súpisu konkurznej podstaty umožňuje správcovi nakladať s takýmto majetkom
podliehajúcim konkurzu a následne ho speňažovať. Právnym prostriedkom ochrany inej osoby
(spravidla vlastník) proti neoprávnenému zahrnutiu majetku do konkurznej podstaty je práve vylučovacia
(excindačná) žaloba (II. ÚS 193/2019). Excindačná žaloba však nemá slúžiť na samoúčelnú nápravu

nedostatkov súpisu konkurznej podstaty. Uvedené platí o to viac, ak sa nápravy dožaduje ten, kto vo
výsledku nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v excindačnom (incidenčnom) spore. Jej zmyslom
a účelom je ochrana práv žalobcu k majetku resp. veciam, pokiaľ žalobca preukáže, že mu k týmto
veciam, majetku, svedčí lepšie hmotné právo ako úpadcovi. V danom prípade žalobca (dovolateľ)
existenciu lepšieho práva nepreukázal a s tým spojené dôkazné bremeno v konaní neuniesol, a vo

výsledku tak nepreukázal svoje oprávnenie (aktívnu legitimáciu) na podanie úspešnej vylučovacej
žaloby.

41. Pokiaľ žalobca namietal, že aktívnu vecnú legitimáciu mu priznal samotný konkurzný súd, keď
mu uložil povinnosť podať vylučovaciu žalobu, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že je pravdou

a vyplýva to i z Obchodného vestníka č. 167/2022 deň vydania 30.08.2022 K050591, že Okresný súd
Žilina ako konkurzný súd vo veci vyhláseného konkurzu na majetok úpadcu uložil žalobcovi, aby v lehote
30 dní od doručenia uznesenia konkurzného súdu podal voči správcovi žalobu o vylúčenie majetku
zo súpisu všeobecnej podstaty zverejneného v Obchodnom vestníku č. 164/2018 zo dňa 24.08.2018
pod značkou záznamu K062727 a v Obchodnom vestníku č. 75/2022 zo dňa 20.04.2022 pod značkou

záznamu K023013, a to vo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam. Súd tiež poučil žalobcu, že v prípade,
ak žaloba nebude podaná včas, predpokladá sa, že zahrnutie veci do súpisu je nesporné.

42. Odvolací súd ale pripomína, že v zmysle právnej teórie vecná legitimácia predstavuje hmotnoprávny
vzťah účastníka ku konkrétnej prejednávanej veci (predmetu konania). Vecnú legitimáciu v zásade

má potom v konaní o žalobe ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní
ide, alebo ktorého právnej sféry sa právny vzťah, alebo právo týka. Pokiaľ sa vecná legitimácia týka
žalobcu, hovoríme o aktívnej vecnej legitimácii a pokiaľ sa týka žalovaného, označuje sa ako pasívna
vecná legitimácia. Vecná legitimácia je vždy predmetom dokazovania a jej nedostatok je dôvodom na
zamietnutie žaloby. Preto rozhodnutie konkurzného súdu o povinnosti podať žalobu pred vykonaním

dokazovania vo vzťahu ku konkrétnemu hmotnoprávnemu vzťahu žalobcu k nehnuteľnostiam zo
svojej podstaty nemôže zakladať aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto spore. Komu, či proti
komu svedčí žalobný nárok podľa hmotného práva, je totiž vždy otázkou právneho posúdenia veci
na základe konkrétnych skutkových okolností, a nie otázkou procesného postupu konkurzného súdu
predpokladaného § 78 ZKR, ako sa mylne domnieva žalobca. Preto pokiaľ aj konkurzný súd uložil

žalobcovi povinnosť podať voči správcovi žalobu o vylúčenie majetku zo súpisu všeobecnej podstaty,
takéto rozhodnutie konkurzného súdu automaticky nezakladá aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v
spore, keď pre záver o existencii vecnej legitimácie žalobcu na podanie vylučovacej žaloby stále platí
požiadavka, že súpis priamo zasahuje do právnej sféry žalobcu (vylučovateľa), teda že žalobca má tzv.
lepšie hmotné právo vo vzťahu k veci, ktorá bola zapísaná do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu. Nie je

totiž možné logicky vyvodiť právny záujem žalobcu na takej žalobe, ak by jej účelom malo byť vylúčenie
majetku len z dôvodu prípadného nesprávneho postupu správcu. Vzhľadom na argumentáciu žalobcu
v odvolacom konaní odvolací súd preto poukazuje i na to, že len na základe skutočnosti, že úpadca
nie je evidovaný ako vlastník nehnuteľnosti, prípadne podľa žalobcu „svojvoľné“ zapísanie majetku dopodstaty zo strany správcu, alebo možné nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo strany
žalobcu v budúcnosti, ak budú vylúčené zo súpisu majetkovej podstaty úpadcu, nebolo možné dospieť
k záveru o dôvodnosti podanej excindačnej žaloby zo strany žalobcu, keď žalobca svoj žalobný nárok

a svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore vyvodzoval z tvrdeného lepšieho práva k danému majetku,
ktorého existenciu však nepreukázal, čo tvorilo predmet a podstatu tohto incidenčného konania.

43. Správnosť tohto záveru vyplýva i z toho, že pokiaľ by nedošlo k vyhláseniu konkurzu na majetok
úpadcu, úpadca by mohol v prípade žaloby podanej žalobcom z rovnakých dôvodov uplatniť argumenty

proti záveru, že ten, kto sa proti nemu domáha vydania veci, nemá tomu zodpovedajúce hmotnoprávne
postavenie (napr. nie je vlastník veci), keď po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu sú uvedené
skutočnosti prejudiciálne vyhodnocované v rámci podania vylučovacej žaloby. V pomeroch konkurzu
platí, že na majetok spísaný do majetkovej podstaty dlžníka sa po dobu trvania účinkov súpisu nahliada
ako na majetok dlžníka. Podstatnou pre súdenú vec preto bola práve skutočnosť, že na žalobcu
samotným uzavretím kúpnej zmluvy neprešlo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, teda na základe

uzavretej kúpnej zmluvy bez právoplatného povolenia vkladu vlastníckeho práva v prospech žalobcu
žalobca nemohol nadobudnúť také hmotné (vlastnícke) právo k sporným nehnuteľnostiam, ktoré by ho
oprávňovalo na vylúčenie (vydanie) týchto vecí zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu. Pokiaľ je potom
aj s momentom zápisu sporného majetku do súpisu konkurznej podstaty spojený vznik subjektívneho
práva tretej osobe na podanie vylučovacej žaloby a pokiaľ aj súd uložil tretej osobe, aby vylučovaciu

žalobu podala, neznamená to, že jej automaticky svedčí aktívna hmotnoprávna legitimácia, keďže
v súdenej veci mohol byť žalobca úspešný len v prípade, ak by bolo v tomto konaní preukázané, že
mu patrí také konkrétne hmotné právo k veci, ktoré by zakladalo dôvod na jej vylúčenie veci zo súpisu
konkurznej podstaty úpadcu, keď existencia takéhoto konkrétneho hmotného práva zo strany žalobcu
tvrdená a ani preukázaná nebola.

44. Odvolací súd potom už len okrajovo poukazuje na skutočnosť, že sa nemohol stotožniť s
argumentáciou žalobcu, že súd prvej inštancie zasiahol napadnutým rozhodnutím tiež do základného
práva žalobcu vlastniť majetok, resp. do jeho práva na ochranu tohto majetku a do jeho práva na
pokojné užívanie svojho majetku v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s

článkom 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, keďže žalobca nikdy vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
ani nenadobudol, čo v konaní sporné nebolo. Odvolací súd tiež pripomína, že zahrnutím majetku do
konkurznej podstaty sa nemení ani skutočný vlastník tohto majetku, nech ním bol úpadca, alebo iná
osoba. V konaní o vylučovacej žalobe môže byť otázka tzv. lepšieho práva, resp. otázka vlastníctva
riešená iba ako otázka predbežná, a to len za predpokladu, že má pre rozhodnutie sporu právny význam,

pričom súd sa s touto otázkou vysporadúva iba v odôvodnení rozhodnutia, avšak nie v samotnom
enunciáte. Zápisom majetku do súpisu konkurznej podstaty rovnako ako právoplatným rozhodnutím
o jeho vylúčení zo súpisu konkurznej podstaty nedochádza k určeniu vlastníckeho práva k majetku.
Zápis majetku do súpisu konkurznej podstaty iba deklaruje navonok skutočnosť, že správca konkurznej
podstaty považuje takýto majetok za majetok podstaty a nakladá s ním ako s majetkom podliehajúcim

konkurzu, a preto zapísanie určitého majetku umožňuje správcovi jeho následné speňažovanie. Aj keď k
vylúčeniu veci zo súpisu podstaty môže dôjsť len na základe rozhodnutia súdu o vylúčení veci zo súpisu
podstaty, nebráni to úspešnému uplatneniu žaloby o určenie vlastníckeho práva k tejto veci následne
(porov. roz. Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Obdo/24/2020 zo dňa 25.02.2021). Preto
bez ohľadu na skutočnosť, či tretia osoba podá alebo nepodá s úspechom vylučovaciu žalobu, nemení

sa vlastnícky vzťah k zapísanému majetku, nastáva iba ten účinok, že sa predpokladá, že vec, právo
alebo iná majetková hodnota je do súpisu zapísaná oprávnene a vylučovateľ počas trvania konkurzu
nemá možnosť vynútiť si zákaz speňaženia tohto majetku a zabrániť rozdeleniu výťažku speňaženia
medzi úpadcových veriteľov (porov. roz. Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Obo/9/2019
zo dňa 06.11.2019). Odvolací súd sa nestotožnil ani s tou časťou odvolacej argumentácie žalobcu,

podľa ktorej takýmto reštriktívnym výkladom právnych predpisov súd prvej inštancie zbavil žalobcu ako
kupujúceho z kúpenej zmluvy možnosti domáhať sa reálnej ochrany svojich práv, pretože ani výsledok
tohto konania nič nemení na tom, že žalobcovi prípadne patria zodpovednostné nároky z porušenia
záväzku predávajúceho z kúpnej zmluvy previesť na neho vlastnícke právo k nehnuteľnostiam.

45. Odvolací súd nenašiel pochybenie súdu prvej inštancie s dopadom na vecnú správnosť
preskúmavaného rozhodnutia súdu prvej inštancie ani na základe skutočnosti, že nepovolil vstup
intervenientov na strane žalobcu do konania.46. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že súd prvej inštancie uznesením sp. zn.
5Cbi/9/2022-143 zo dňa 19. januára 2024 rozhodol tak, že vstup intervenientov 1/ E. C. a 2/ F. C. do
konania na strane žalobcu nie je prípustný. V odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že intervenienti

nemajú právny záujem na výsledku sporu, a preto pripustenie ich vstupu do konania na strane
žalobcu nie je namieste. Poukázal na to, že intervenienti primárne odôvodnili svoj právny záujem
na výsledku konania s poukazom na prejudiciálne posúdenie otázky platnosti nasledovných právnych
úkonov: darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena V 1510/2013 zo dňa 24.10.2012
a kúpna zmluva V 5880/2019 zo dňa 20.09.2016, čo môže mať podľa ich presvedčenia dopad na

to, kto je vlastníkom nehnuteľností, t. j. či úpadca alebo oni. Intervenientmi označené právne úkony
v reťazi právnych úkonov, na základe ktorých sa disponovalo s predmetnými nehnuteľnosťami, sa
však týkajú len záväzkových vzťahov medzi úpadcom, E. a F. C. a obchodnou spoločnosťou NSN
Slovakia s.r.o.. Existencia záväzkového ani iného vzťahu medzi intervenientmi a spoločnosťou PILAN,
s.r.o. z podania intervenientov nevyplýva. Nie je sporné, že na základe zmluvy uzatvorenej medzi
spoločnosťou NSN Slovakia s.r.o. a spoločnosťou PILAN, s.r.o., nedošlo k nadobudnutiu vlastníckeho

práva zo strany spoločnosti PILAN, s.r.o. (§ 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka a contrario). Preto
intervenientmi tvrdený právny záujem na výsledku konania, vymedzený prostredníctvom prejudiciálnej
otázkyplatnostidarovacejzmluvyazmluvyozriadenívecnéhobremenaV1510/2013zodňa24.10.2012
a nadväzujúceho právneho úkonu kúpnej zmluvy V 5880/2019 zo dňa 20.09.2016, vstup intervenientov
do konania odôvodňovať nemôže. Preto bez ohľadu na platnosť alebo neplatnosť darovacej zmluvy

a zmluvy o zriadení vecného bremena V 1510/2013 zo dňa 24.10.2012, uzatvorenej medzi úpadcom
a E. a F. C., priama väzba týchto účastníkov zmluvného vzťahu na spoločnosť PILAN, s.r.o. daná
nie je, a preto otázka vzniku zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie alebo za škodu, nemôže
zakladať vznik práv alebo povinností medzi nimi. Preto súd prvej inštancie nezistil právny záujem
intervenientov na konaní začatom na základe žaloby spoločnosti PILAN, s.r.o., ktorou sa spoločnosť

PILAN, s.r.o. domáha vylúčenia predmetných nehnuteľností zo súpisu. Tiež poukázal na to, že návrh
na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa 25.09.2020
uzavretej medzi spoločnosťou NSN Slovakia s.r.o. ako predávajúcim a spoločnosťou PILAN, s.r.o. bol
zamietnutý z dôvodu, že predmetná kúpna zmluva bola Okresným úradom Martin, katastrálny odbor (č.
V 4665/2020) ako aj Úradom geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky (č. VoÚ 36/2021/SI)

ako odvolacím orgánom posúdená ako absolútne neplatný právny úkon, a teda nemôže dôjsť k jeho
dodatočnému schváleniu a nemôže byť ani dodatočne konvalidovaný. Preto aj tvrdenie intervenientov,
že výrok súdu v tomto spore má podľa ich názoru vplyv na možnosť povolenia vkladu vlastníckeho
práva v prospech spoločnosti PILAN, s.r.o., nemôže obstáť, z čoho vyplýva, že ani tento argument
intervenientov na podporu ich vstupu do konania nie je relevantný, rovnako ako ani poznámka o

možnosti straty vlastníckeho práva dotknutých osôb, nakoľko otázka, v čí prospech svedčí vlastnícke
právo k predmetným nehnuteľnostiam, nie je závislé od posúdenia kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi
spoločnosťou NSN Slovakia s.r.o. a spoločnosťou PILAN, s.r.o., pričom niet pochybností o tom, že
subjekt PILAN, s.r.o. vlastnícke právo k dotknutým nehnuteľnostiam nikdy nenadobudol.

47. Žalobca v podanom odvolaní toto rozhodnutie označil za nesprávne s odôvodnením, že intervencia
na strane žalobcu bola plne na mieste, nakoľko požadovaný výrok má význam nielen pre právne
postavenie žalobcu, ale aj na postavenie osôb, ktoré boli právnymi predchodcami žalobcu resp.
nadobúdateľmi nehnuteľnosti na základe darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena V
1510/2013 zo dňa 24.10.2012 a Kúpnej zmluvy V 5880/2019 zo dňa 20.09.2016. Konkrétne dôvody

nesprávnosti tohto uznesenia súdu prvej inštancie reagujúce na jeho odôvodnenie však žalobca
nepredniesol.Žalobcalenstrohokonštatoval,žepredmetnéprávoplatnéuzneseniesúduprvejinštancie,
ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vady uvedené v § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) CSP,
pričom tieto vady mali následne vplyv aj na nesprávnosť rozhodnutia vo veci samej.

48. Odvolací súd vychádzajúc zo záverov formulovaných v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4Obdo/18/2017 zo dňa 25.07.2017 vo vzťahu k tejto časti odvolania žalobcu poukazuje
na skutočnosť, že právna úprava prípustnosti odvolania proti uzneseniu v zmysle § 357 CSP je založená
na tom, že proti uzneseniam vydaným podľa CSP ako jednej z foriem rozhodnutia zásadne odvolanie nie
je prípustné okrem prípadov, ktoré sú v zákone taxatívne uvedené (§ 357 CSP). Uznesenia, proti ktorým

nie je prípustné odvolanie podľa § 357 CSP, a medzi ktoré patrí tiež rozhodnutie súdu prvej inštancie
o nepripustení vstupu intervenienta do konania, sa zásadne nemôžu zo svojej povahy stať predmetom
preskúmania zo strany odvolacieho súdu. Pretože zákonodarca proti nim vzhľadom na ich význam pre
konanie a rozhodnutie vo veci samej nepripustil odvolanie, v zásada platí, že takéto rozhodnutia nemôžuzaložiť vecnú nesprávnosť rozhodnutia vo veci samej. Neušlo však pozornosti odvolacieho súdu ani
to, že pokiaľ žalobca vyvodzoval vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia zo skutočnosti, že súd
prvej inštancie nepripustil vstup intervenientov do konania na jeho strane, neformuloval žiadnu takú

argumentáciu, z ktorej by bolo možné vyvodiť, že toto rozhodnutie konkrétnym spôsobom ovplyvnilo
správnosť záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Odvolací súd zdôrazňuje,
že z namietaného postupu súdu prvej inštancie hypoteticky prichádza do úvahy prípadné obmedzenie
práva intervenientov na prístup k súdu (porov. roz. Útavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 112/2018-31 zo dňa
9. februára 2018), čo potvrdzuje aj obsah odvolacej argumentácie žalobcu, podľa ktorej intervencia na

strane žalobcu bola plne na mieste, nakoľko požadovaný výrok má význam nielen pre právne postavenie
žalobcu, ale aj na postavenie osôb, ktoré boli právnymi predchodcami žalobcu. Odvolací súd však z takto
formulovanej odvolacej argumentácie žalobcu nedokázal vyabstrahovať žiadne kritérium zásadného
právneho významu takéhoto rozhodnutia pre vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia vo veci samej.

49. Odvolací súd preto považuje za potrebné zdôrazniť, že rozhodnutie súdu prvej inštancie podlieha

prieskumu odvolacím súdom len z odvolacích dôvodov, ktoré odvolateľ uvedie, resp. doplní v lehote na
podanie odvolania, keďže podľa § 380 ods. 1 CSP platí, že odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný
a podľa § 365 ods. 3 CSP platí, že odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Viazanosť odvolacími dôvodmi znamená, že odvolací súd pri svojom rozhodovaní
môže prihliadať len na také pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré odvolateľom boli uplatnené a zároveň

vyšli v odvolacom konaní najavo a s výnimkou vád, ktoré sa týkajú procesných podmienok a na ktoré
odvolací súd podľa § 380 ods. 2 CSP prihliadne, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené, iné
pochybenia súdu prvej inštancie odvolací súd zisťovať nebude a ak by aj v odvolacom konaní vyšli
najavo, nebude na ne prihliadať. Vo vzťahu k prekročeniu prieskumného oprávnenia odvolacieho súdu
pritom už aj Ústavný súd Slovenskej republiky v Náleze sp. zn. IV. ÚS 239/2025 z 27. júna 2025,

zverejnenom v Zbierke nálezov a uznesení ústavného súdu pod č. 21/2025, prijal právnu vetu: „Aj vecne
správny dôvod kasácie opravným prostriedkom napadnutého rozhodnutia funkčne príslušným súdom
môže porušiť právo na spravodlivý proces podľa ústavy a dohovoru v kontexte nerovného postavenia
strán civilného sporového konania, ak opravný súd relevantne prekročí rozsah svojho prieskumného
oprávnenia.“.

50.Uvedeniedôvodov,zakýchsarozhodnutiepovažujezanesprávne,t.j.uvedenieodvolacíchdôvodov,
je aj zákonnou obsahovou náležitosťou odvolania podľa § 363 CSP. Splnenie zákonnej povinnosti
uviesť odvolacie dôvody však neznamená, že odvolateľ len uvedie niektorý z odvolacích dôvodov
taxatívne upravených v § 365 ods. 1 CSP, ale povinnosť uviesť odvolacie dôvody znamená, že

odvolateľ musí ním tvrdený dôvod nesprávnosti rozhodnutia aj obsahovo vymedziť, a teda musí uviesť
tvrdenia a argumenty o tom, ktoré zistenia, závery a postupy súdu prvej inštancie sú nesprávne a
prečo sú nesprávne. Pretože zákonný imperatív vyjadrený v § 373 ods. 1 in fine CSP neumožňuje
vyzývať odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov, lehota na podanie odvolania limituje odvolateľa
nielen v povinnosti vymedziť dôvody nesprávnosti napadnutého rozhodnutia, ale aj v povinnosti

tvrdené odvolacie dôvody obsahovo vymedziť, keď názor, že za obsahové vymedzenie odvolania
zodpovedá odvolateľ, bol vyslovený aj v rozhodovacej praxi najvyšších súdnych autorít (napr. uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/47/2022 zo dňa 19.10.2023). Odvolací súd preto vecnú správnosť
odvolaním napadnutého rozhodnutia posudzuje a vyhodnocuje výlučne podľa odvolacích dôvodov
tvrdených a obsahovo vymedzených odvolateľom do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolateľ

umožní odvolaciemu súdu prieskum vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia len tým, že oponuje
konkrétnym zisteniam, záverom a postupom súdu prvej inštancie, a teda v obsahovom vymedzení ním
tvrdených dôvodov nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie konkretizuje, ktoré zistenia, závery
a postupy v rozhodnutí súdu prvej inštancie sú nesprávne, z akých dôvodov a s akým dopadom na
vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobca odvolaciemu súdu nevysvetlil, z akých dôvodov

bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie o nepripustení intervencie na strane žalobcu nesprávne a z akých
dôvodov založilo nesprávnosť preskúmavaného rozhodnutia, a preto v tomto smere žalobca ani
neumožnil vykonať odvolaciemu súdu odvolací prieskum vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia.

51. Pokiaľ žalobca namietal tiež nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia, odvolací

súd konštatuje, že súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy
SR je aj právo strany konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne
dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,
t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Vyjadruje to aj znenie § 220 ods. 2 CSP,podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil,
aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké
prostriedky procesnej obrany použil. Jasne a výstižne vysvetlí ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia

a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal,
z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax a dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo
presvedčivé.Súdvšaknemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéstranoukonania,alenatie,ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia

bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami konania. Preto odôvodnenie
rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje pre
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo strany konania na súdnu ochranu,
resp. spravodlivý proces (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 115/03).

52. Po oboznámení sa s obsahom rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že súd

prvej inštancie konal v medziach svojej právomoci, keď príslušné hmotnoprávne aj procesnoprávne
ustanovenia právnych predpisov podstatné pre posúdenie danej veci interpretoval a aplikoval právne
súladným spôsobom. Jeho úvahy vychádzajú z konkrétnych faktov, sú logické a z tohto dôvodu aj
legitímne a právne akceptovateľné. Súd prvej inštancie v okolnostiach súdenej veci dostatočným
spôsobom reagoval na argumentáciu žalobcu a svoje rozhodnutie náležite a presvedčivo odôvodnil v

zmysle § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie totiž zodpovedal všetky právne a skutkovo relevantné
otázky súvisiace s podanou excindačnou žalobou, ktorou sa žalobca domáhal vylúčenia sporných
nehnuteľností zo súpisu majetkovej podstaty úpadcu, a to takým spôsobom, že umožnil žalobcovi
proti jeho záverom vzniesť relevantnú argumentáciu. Napadnuté rozhodnutie preto nemožno považovať
za nedostatočne odôvodnené, pričom zároveň neexistuje ani žiadna skutočnosť, ktorá by na strane

odvolacieho súdu signalizovala svojvoľný postup, resp. svojvoľné závery súdu prvej inštancie, t.j. také,
ktoré by nemali oporu v zákone. Z uvedeného dôvodu podľa názoru odvolacieho súdu nemohla obstáť
ani odvolacia námietka žalobcu o arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia súdu
prvej inštancie. Skutočnosť, že žalobca sa s právnym názorom súdu prvej inštancie nestotožnil, nemôže
sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti ním vyslovených názorov. I

stabilná rozhodovacia činnosť Ústavného súdu SR (II. ÚS 3/97, I. ÚS 22505, II. ÚS 56/07) rešpektuje
názor, podľa ktorého právo na spravodlivé súdne konanie nemožno stotožňovať s procesným úspechom
strany,zčohovyplýva,ževšeobecnýsúdnemusírozhodovaťvsúladesoskutkovýmaprávnymnázorom
strán konania.

53. Dôvody uvedené žalobcom v odvolaní preto odvolací súd nepovažoval za také, ktoré by po skutkovej
a právnej stránke boli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací
súd zároveň pripomína, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí)
odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie

dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). Právo
na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý
argument strany konania, keď z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé len všetky pre rozhodnutie
podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07). Odvolací
súd preto nezachádzal do všetkých detailov sporu a na účely správneho posúdenia tohto prípadu

vyhodnocoval len tú argumentáciu strán sporu, ktorá mala význam pre toto konanie a rozhodnutie a
inými tvrdeniami strán sporu sa nezaoberal.

54. Odvolací súd je odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 ods. 1 CSP viazaný, preto rozhodnutie súdu
prvej inštancie preskúmal výlučne v zmysle dôvodov uvedených žalobcom v odvolaní a inými dôvodmi

sa nezaoberal. Vady, ktoré by sa týkali procesných podmienok, a ktoré preskúmava odvolací súd, aj keď
neboli v odvolaní uplatnené (§ 380 ods. 2 CSP), odvolací súd v konaní nezistil.

55. Vzhľadom na konštatované skutočnosti preto odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie vo výroku vo veci samej, ako aj v závislom výroku o náhrade trov konania, o ktorej

rozhodol súd prvej inštancie správne v súlade so zásadou úspechu podľa § 255 ods. 1 CSP, je vecne
správne, preto podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.56. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods.
1 a § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti žalobcovi
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

57.Podľa§262ods.2CSPovýšketrovodvolaciehokonaniarozhodnesúdprvejinštanciesamostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

58. Rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).