Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/98/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6625202434
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6625202434.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a
členov senátu JUDr. Amy Odalošovej a Mgr. Martina Štubniaka, v spore žalobcu A. B., narodeného
XX. XXXXXX XXXX, C., D. XX, proti žalovanému B. E., narodenému XX. XXXX XXXX, F., A. XXX/
XX, zastúpenému Advokátska kancelária BUGRI s.r.o., Zvolen, Námestie SNP 14/23, IČO: 56 434 995,
o vydanie bezdôvodného obohatenia, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu

proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec z 12. augusta 2025 č. k. 10C/32/2025-512, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Lučenec z 12. augusta 2025 č. k. 10C/32/2025-512 p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec (ďalej len ,,súd prvej inštancie“ alebo ,,prvoinštančný súd“) odvolaním
napadnutým uznesením z 12. augusta 2025 č. k. 10C/32/2025-512 (ďalej len ,,uznesenie súdu prvej
inštancie“) návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 18. júla 2025 zamietol.

1.1. Z odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa v konaní vo veci samej
domáha voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 68.000,- Eur s príslušenstvom,
ktoré malo vzniknúť titulom investícií žalobcu do nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve žalovaného.
1.2. Žalobca sa návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia domáhal nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia spočívajúceho v zriadení záložného práva na nehnuteľnostiach vo
výlučnom vlastníctve žalovaného, zapísaných na LV č. XXX, k. ú. G., obec H., a to konkrétne stavby -

rodinný dom č. súp. XXX na parcele č. XXX/X, hospodárska budova súp. č. XXX na parcele č. XXX/X,
pozemky registra „C“ parc. č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 96 m2, parc. č. XXX/X,
zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 24 m2, parc. č. XXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere
145 m2, parc. č. XXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 31 m2, parc. č. XXX/X, záhrada,
o výmere 627 m2, parc. č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 44 m2 a parc. č. XXX/X,
zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 36 m2 (ďalej len ,,nehnuteľnosti“).

1.2.1. Žalobca návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil tým, že účelom
zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečiť, aby v prípade úspešnosti jeho žaloby mohla byť vymáhaná
pohľadávkaefektívnevykonateľnáajvexekučnomkonaní.Tvrdil,žeexistujeriziko,žežalovanývúmysle
vyhnúť sa prípadnej exekúcii prevedie alebo inak scudzí predmetné nehnuteľnosti, ktoré sú jeho jediným
relevantným majetkom.
1.2.2. Žalobca uviedol, že predmetom sporu medzi stranami je vydanie bezdôvodného obohatenia

vo výške 68.000,- Eur titulom ním vynaložených investícií, ktorými v rokoch 2000 až 2019 zhodnotil
nehnuteľnosti žalovaného (LV č. XXX, k.ú G., obec H.). Konkretizoval, že na vlastné náklady vykonal:
rekonštrukčné, technické a stavebné práce, vrátane výstavby garáže (cca 12.000,- Eur), rekonštrukciu
strechy na rodinnom dome a hospodárskej budove (12.990,- Eur), vybudovanie oplotenia a brán (cca
8.000,- Eur), realizáciu inžinierskych sietí a elektroinštalácie (cca 10.000,- Eur), interiérové práce (cca
47.800,- Eur) a exteriérové úpravy (cca 16.480,- Eur). Celkovú hodnotu investícií odhadol na viac ako

100.000,- Eur, pričom si žalobou uplatnil ,,len“ sumu 68.000,- Eur.1.2.3. Obavu z ohrozenia exekúcie žalobca odôvodňoval tým, že žalovaný ponúka celý areál
nehnuteľností na predaj prostredníctvom realitnej kancelárie za sumu 180.000,- Eur. Argumentoval, že
predaj nehnuteľností by reálne ohrozil vykonateľnosť budúceho rozsudku, keďže žalovaný iný likvidný

majetok nevlastní.
1.2.4. Žalobca tiež poukázal na predchádzajúci procesný postup, kedy Krajský súd v Banskej Bystrici
v uznesení sp. zn. 11Co/59/2025 uviedol, že účel sledovaný návrhom je možné dosiahnuť výlučne
zabezpečovacím opatrením, nie neodkladným opatrením, ktoré má len subsidiárny charakter.
1.3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, 2, § 343

ods. 1, 2, 3, § 344 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“ alebo ,,Civilný sporový poriadok“).
1.4. Súd prvej inštancie uviedol, že zabezpečovacie opatrenie je inštitút, ktorým sa zriaďuje záložné
právo na majetku dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa (ktorá by mohla byť neskôr
judikovaná, alebo už bola judikovaná), ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Predpokladom
nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je osvedčenie existencie peňažnej pohľadávky a súčasne

osvedčenie reálnej a konkrétnej obavy, že dlžník koná tak, že by mohlo dôjsť k zmareniu exekúcie.
Zabezpečovacie opatrenie musí spĺňať požiadavku primeranosti, a to medzi zásahom do majetkových
pomerov dlžníka a pohľadávkou, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie,
nesmie vzniknúť zjavný nepomer.
1.5. Lustráciou v katastri nehnuteľností súd prvej inštancie zistil, že žalovaný je výlučným vlastníkom

nehnuteľností, pričom na nich neviazne žiadna ťarcha a nie je vyznačená žiadna plomba.
1.6. Pokiaľ žalobca vyčíslil svoju pohľadávku vo výške 68.000,- Eur, uvedená suma zatiaľ nie je súdne
priznaná, jedná sa o uplatnený nárok bez rozhodnutia súdu. Len tvrdená existencia pohľadávky a jej
deklarovaná výška zo strany žalobcu nie je dostatočným osvedčením neodkladnej potreby dočasnej
úpravy pomerov medzi stranami sporu. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol

ohrozený, by patrilo také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku,
ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť, ale aj iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo
môže ovplyvniť jeho majetkové pomery. Jedine zrejmý zámer žalovaného ako povinného ukrátiť veriteľa
(žalobcu), ktorý by vyplýval z jeho úkonov týkajúcich sa majetku, by bol reálne spôsobilý vyvolať potrebu
poskytnutia okamžitej súdnej ochrany záujmov oprávneného, ktoré by bez takéhoto súdneho zásahu

mohli celkom zjavne utrpieť. Ani tvrdenie žalobcu, že žalovaný iný ako označený nehnuteľný majetok
nevlastní, samo osebe nemôže byť dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
1.6.1. Žalobca síce v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uviedol, že jeho žalobný
nárok je podložený účtenkami, faktúrami a hotovostnými dokladmi o kúpe materiálu, ako aj listinnými
dôkazmi o realizovaných stavebných zásahoch, avšak tieto súdu prvej inštancie doposiaľ v konaní

nepredložil. Dôkazy označené žalobcom ako ,,vyjadrenie Mestského úradu Lučenec, ktoré potvrdzuje
konkrétne rekonštrukčné práce“ a „priznanie právneho zástupcu žalovaného o rozsahu stavebných prác
realizovaných žalobcom“, boli podľa súdu prvej inštancie natoľko neurčité a bez bližšej špecifikácie, že
súd prvej inštancie nemohol posúdiť ich relevanciu. Preto súd prvej inštancie musel konštatovať, že
ani pohľadávka žalobcu nie je dostatočne osvedčená, čo je predpoklad nariadenia zabezpečovacieho

opatrenia.
1.7. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že nebola preukázaná ani dôvodná obava z ohrozenia exekúcie.
Z predloženého inzerátu na predaj nehnuteľností vyplynulo, že nehnuteľnosti boli zaradené do ponuky
dňa 3. marca 2025, teda ešte pred začatím súdneho konania (žaloba bola podaná 4. júna 2025). Súd
prvej inštancie z toho vyvodil, že žalovaný sa nezbavuje majetku v súvislosti so súdnym konaním, o

ktorom v čase podania inzerátu nemohol mať vedomosť, pričom predaj za trhovú cenu (170.000,- Eur)
sám osebe nesvedčí o úmysle znižovať hodnotu majetku na úkor veriteľa.
1.8. Súd prvej inštancie zamietnutie návrhu odôvodnil aj princípom proporcionality. Uviedol, že
zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len v rozsahu potrebnom na naplnenie jeho účelu a nesmie
vzniknúť zjavný nepomer medzi hodnotou majetku a zabezpečovanou pohľadávkou. Žalobca navrhoval

zaťažiť celý nehnuteľný majetok žalovaného v hodnote cca 180.000,- Eur na zabezpečenie pohľadávky
vo výške 68.000,- Eur, čo súd prvej inštancie vyhodnotil ako zjavne neprimeraný zásah do vlastníckeho
práva žalovaného.
1.9. K argumentácii žalobcu ohľadom viazanosti právnym názorom odvolacieho súdu súd prvej inštancie
uviedol, že Krajský súd v Banskej Bystrici sa v uznesení z 26. júna 2025 č. k. 11Co/59/2025 vyjadril

len k procesnej vhodnosti typu opatrenia (zabezpečovacie opatrenie vs. neodkladné opatrenie), ale
neposudzoval vecnú dôvodnosť návrhu na zabezpečovacie opatrenie v tomto konkrétnom prípade.
Skutočnosť, že zabezpečovacie opatrenie je vhodným procesným prostriedkom, neznamená, že súd
musí návrhu automaticky vyhovieť bez splnenia zákonných podmienok.2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie žalobca podal včas odvolanie.
2.1. Odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. d), e), f), h) CSP.

2.2. Mal za to, že uznesenie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
a nedostatočne zisteného skutkového stavu. Namietal, že súd prvej inštancie nerešpektoval záväzný
právny názor odvolacieho súdu vyslovený v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
11Co/59/2025, ktorý uviedol, že v danej veci je vhodným prostriedok zabezpečovacie opatrenie.
2.3. Zdôraznil, že na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa § 343 CSP sa nevyžaduje ,,plné

dokazovanie“, ale postačuje osvedčenie. Poukázal na to, že existencia nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia (minimálne vo výške 68.000,- Eur) je osvedčená listinnými dôkazmi, ktoré
súd prvej inštancie ignoroval alebo bagatelizoval, a to s poukazom na Znalecký posudok č. 31/2014,
právoplatný rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/556/2016, ktorý určil hodnotu
domu na 89.000,- Eur. Argumentoval, že investície do nehnuteľnosti (garáž, oplotenie, inžinierske siete,
interiéry) presahujú sumu 100.000,- Eur, pričom žalovaná suma je konzervatívna.

2.4. Vo vzťahu k obave z ohrozenia exekúcie namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil
predložené dôkazy (inzercie realitnej kancelárie DM Notre reality, e-mailová komunikácia). Podľa jeho
názoru nie je rozhodujúce, či už došlo k podpisu zmluvy, ale podstatná je sústavná a opakovaná snaha
žalovaného predať nehnuteľnosti, čo preukazuje reálnu a bezprostrednú hrozbu zmarenia budúcej
exekúcie.

2.5. Ohradil sa voči záveru súdu prvej inštancie o neproporcionalite navrhovaného zabezpečovacieho
opatrenia. Uviedol, že namietaný nepomer medzi výškou pohľadávky (68.000,- Eur) a hodnotou celého
areálu (cca 170.000,- Eur – 180.000,- Eur) odstraňuje priamo v odvolaní tým, že spresňuje a zužuje
petit návrhu. Navrhol zriadenie záložného práva v primeranom rozsahu, a to len k rodinnému domu
súp. č. XXX, ku garáži a k zastavaným plochám pod nimi (parc. č. XXX/X I. XXX/X), ktorých hodnota

(samotný dom má hodnotu cca 89.000,- Eur) primerane pokrýva istinu a príslušenstvo pohľadávky.
Takýto postup považoval za súladný so zásadou primeranosti, keďže žalovanému nebráni nakladať s
ostatnými časťami areálu.
2.6. K otázke prípadného premlčania uviedol, že premlčacia lehota začala plynúť najskôr dňa 29. januára
2022, kedy bol spolu s rodinou reálne vylúčený z užívania nehnuteľnosti na základe rozhodnutia o

vyprataní a žalovaný začal nehnuteľnosť užívať výlučne.
2.7. Zároveň k odvolaniu pripojil nové dôkazy (aktuálne inzercie, fotodokumentáciu). Spresnil tiež petit
týkajúci sa príslušenstva, t. j. žiadal zabezpečiť istinu vo výške 68.000,- Eur, zákonný úrok z omeškania
vrátane trov konania, ako mu budú priznané, aby bol petit určitý a vykonateľný.
2.8. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len ,,odvolací súd“

alebo ,,krajský súd“) uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, ,,že nariaďuje zabezpečovacie opatrenie
– zriadenie záložného práva v prospech žalobcu na zabezpečenie jeho pohľadávky vo výške 68 000 €
s príslušenstvom k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalovaného zapísaným na LV č. XXX, k.
ú. G., a to k: rodinnému domu súp. č. XXX na parc. č. XXX/X, garáži na parc. č. XXX/X, parcelám č.
XXX/X a XXX/X (zastavané plochy priamo kryjúce stavby).

Subsidiárne: k rodinnému domu súp. č. XXX na parc. č. XXX/X vrátane parcely č. XXX/X.
Poprávoplatnostitohtouzneseniasúdprikazujebezodkladnevykonaťzápiszáložnéhoprávadokatastra
nehnuteľností.
Ak by odvolací súd ,,neshliadal“ podmienky na zmenu, potom napadnuté uznesenie zruší a vec vráti
Okresnému súdu Lučenec na nové konanie, s pokynom doplniť dokazovanie a posúdiť primerane užší

rozsah zabezpečenia v súlade s § 343 CSP.“
2.9. Súčasťou odvolania boli aj prílohy, a to rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 20. novembra
2018 č. k. 13Co/556/2016-430, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 10. júla 2025 č. k.
11Co/59/2025-113, aktuálne inzercie (Bazoš, realitné portály, realitné kancelárie), fotodokumentácia
stavebných úprav (rodinný dom, garáž, oplotenie, exteriéry).

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu nesúhlasil s odvolaním žalobcu.
3.1. V prvej časti vyjadrenia poukázal na uznesenie Okresného súdu Lučenec z 29. marca 2010
č. k. 10C/53/2010-11, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 26. mája 2010 č. k.
12Co/158/2010-38, uznesenie Okresného súdu Lučenec zo 7. októbra 2016 č. k. 9C/89/2013-398,

rozsudok Okresného súdu Lučenec z 8. júna 2016 č. k. 9C/89/2013-326, rozsudok Krajského súdu
v Banskej Bystrici z 20. novembra 2018 č. k. 13Co/556/2016-430, uznesenie Okresného súdu Lučenec
z 20. februára 2020 č. k. 21C/2/2020-59, rozsudok Okresného súdu Lučenec z 19. mája 2021 č.
k. 4C/4/2019-276, rozsudok Okresného súdu Lučenec z 8. februára 2018 č. k. 12C/199/2016-304,uznesenie Okresného súdu Lučenec z 28. mája 2024 č. k. 3T/121/2023-708 a upovedomenie o začatí
trestného stíhania ČVS: ORP-463/LC-LC-2025. Vyššie uvedené rozhodnutia tvorili prílohu k vyjadreniu
žalovaného.

3.2.Vovzťahuksamotnémunárokužalobcuuviedol,žežalobcaspolusmanželkouužívalinehnuteľnosti
dlhoročne bez akéhokoľvek právneho titulu, teda ako neoprávnení držitelia. On ani jeho právni
predchodcovia (rodičia) im nikdy nedali súhlas na vykonávanie rekonštrukcií, práve naopak, takémuto
konaniu sa bránili. Poukázal na to, že súdy už v minulosti viacerými právoplatnými rozhodnutiami
(predbežnými a neodkladnými opatreniami v konaniach sp. zn. 10C/53/2010, 9C/89/2013 a 21C/2/2020)

žalobcovi a jeho manželke výslovne zakázali vykonávať akékoľvek zásahy do vnútornej a vonkajšej
podstaty nehnuteľností. Napriek týmto zákazom žalobca v zásahoch svojvoľne pokračoval. Zdôraznil,
že pri neoprávnenej držbe a investíciách neoprávneného držiteľa je vylúčená aplikácia ustanovení o
bezdôvodnom obohatení.
3.3. Ďalej argumentoval nedostatkom aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a snahou obísť prekážku
právoplatne rozhodnutej veci. Poukázal na to, že tú istú pohľadávku z titulu tých istých rekonštrukcií

(vtedy vyčíslenú na 60.000,- Eur) už v minulosti v konaní sp. zn. 12C/199/2016 neúspešne uplatňovala
manželka žalobcu (D. B.). Jej žaloba bola právoplatne zamietnutá. Uviedol, že žalobca sa teraz snaží
simulovať svoju legitimáciu tvrdením, že investície vykonal on, hoci ide o ten istý skutkový základ, o
ktorom už bolo rozhodnuté.
3.4. Tvrdenie o zhodnotení nehnuteľností považoval za absurdné vzhľadom na to, že žalobca pred

vyprataním nehnuteľností tieto úmyselne zdevastoval, za čo bol právoplatne odsúdený rozsudkom
Okresného súdu Lučenec sp. zn. 3T/121/2023 pre trestný čin poškodzovania cudzej veci. Vyčíslil
škodu spôsobenú žalobcom na sumu 33.968,02 Eur. Predložil fotodokumentáciu zničeného interiéru a
exteriéru, ktorá vyvracia tvrdenia žalobcu o „zveľadení“ majetku. Zároveň uviedol, že žalobca sa účelovo
zbavilvlastnéhomajetku(prevodomnehnuteľnostívk.ú.D.natretiuosobu),abyzmariljehouspokojenie

nároku na náhradu škody, preto je voči žalobcovi vedené na Obvodnom oddelení Policajného zboru
v Lučenci pod ČVS: ORP-4563/LC-LC-2025 ďalšie trestné stíhanie pre prečin poškodzovania veriteľa
podľa § 239 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.
3.5. Namietal, že žalobca existenciu pohľadávky žiadnym spôsobom neosvedčil. Hoci v návrhu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca tvrdil, že nárok podkladá účtenkami a faktúrami, tieto

listiny súdu prvej inštancie nepredložil. Mal za to, že pri takom zásadnom zásahu do vlastníckeho práva,
akým je zriadenie záložného práva, musí byť pohľadávka preukázaná relevantnými dôkazmi, nielen
vlastnoručne vyrobeným zoznamom, či neaktuálnymi fotografiami.
3.6. Stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie o neproporcionalite navrhovaného zabezpečovacieho
opatrenia. Uviedol, že neosvedčená pohľadávka je v zjavnom nepomere k hodnote nehnuteľností.

Zároveň odmietol argumentáciu žalobcu týkajúcu sa viazanosti právnym názorom odvolacieho súdu z
iného konania (o neodkladnom opatrení), stotožňujúc sa v tomto smere s odôvodnením uznesenia súdu
prvej inštancie.
3.7.Vzhľadomnauvedenénavrhol,abyodvolacísúd uzneseniesúduprvejinštancie akovecnesprávne
potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v medziach
daných § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1, 2 CSP a contrario a
odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým uznesením súdu prvej inštancie
odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie prvoinštančného súdu je vecne správne. Odvolací súd (v súlade
s vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením
jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, ale i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým
spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritéria

odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP s použitím § 234 ods. 2 CSP.7. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Zabezpečovacím opatrením (§ 343 CSP) môže súd zriadiť záložné právo na veciach a právach,
alebo iných majetkových hodnotách dlžníka, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Samotný
výkon záložného práva môže nastať až potom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym
rozhodnutím. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a vzniká

zápisom do príslušného registra. Zabezpečovacie opatrenie nie je konečným rozhodnutím vo veci
samej a jeho účelom je len dočasná úprava pomerov strán. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia
exekúcie súd vychádza z konkrétnych skutkových okolností prípadu, dokazovanie sa nevykonáva,
ale súd rozhodujúci o návrhu musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená.
Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal navrhovateľ súdu poskytnúť dôkazy, ktoré
jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Súd

zabezpečovacím opatrením poskytuje strane dočasnú ochranu, resp. zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu
jej postavenia aj za cenu, že skutočný stav nie je ešte náležite zistený. Základným účelom
zabezpečovacieho opatrenia je dosiahnutie reálneho zabezpečenia peňažnej pohľadávky veriteľa
(žalobcu), teda navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia.
8.1. Pri rozhodovaní o nariadení zabezpečovacieho opatrenia je súd viazaný návrhom, pričom by však

mal starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení.
8.1.1. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je spravidla spojené so zásahom do vlastníckeho práva,
pričom podľa článku 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej
len ,,ústava“) je možné vlastnícke právo obmedziť iba v nevyhnutnej miere. Z týchto dôvodov je
vždy potrebné posúdiť, či uložením navrhovaných obmedzení nedochádza k zásahu do uvedených

základných práv nad nevyhnutnú mieru a či uloženie obmedzení sleduje legitímny cieľ (účel).

9. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) z 13. mája 2025 č.
k. IV. ÚS 241/2025-45 vyplýva: ,,Zo zákonnej formulácie § 343 ods. 1 CSP vyplývajú štyri základné
predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to: zabezpečovacie opatrenie možno nariadiť

len na návrh, musí existovať spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a
iné majetkové hodnoty, zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia musí
zabezpečovaťpeňažnúpohľadávkuamusíexistovaťobavazbudúcehozmareniaexekúcie.Z§343ods.
1 CSP vyplýva, že zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky. Z
formulácie tejto podmienky možno a contrario vyvodiť, že zabezpečovacie opatrenie nemožno nariadiť

s cieľom zabezpečenia nepeňažného nároku (II. ÚS 43/2018).“

10. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd je viazaný petitom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, pričom z petitu návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí jednoznačne
vyplývať, čoho sa navrhovateľ domáha, preto petit zabezpečovacieho opatrenia musí byť jasný, určitý

a zrozumiteľný. Je to nutné z toho dôvodu, že súd musí celkom presne vedieť, o čom má rozhodnúť,
nakoľko súd nemôže stranám priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, než sú navrhované.

11. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa návrhom na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia spočívajúce v zriadení záložného práva

na nehnuteľnostiach vo výlučnom vlastníctve žalovaného, zapísaných na Okresnom úrade Lučenec,
katastrálnom odbore na LV č. XXX, pre k. ú. G., obec H., a to stavba rodinného domu č. súp. XXX na
parcele č. XXX/X, hospodárska budova súp. č. XXX na parcele č. XXX/X, pozemky registra „C“ parc. č.
XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 96 m2, parc. č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie,
o výmere 24 m2, parc. č. XXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 145 m2, parc. č. XXX/XX,

zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 31 m2, parc. č. XXX/X, záhrada, o výmere 627 m2, parc. č.
XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 44 m2 a parc. č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie,
o výmere 36 m2.

12. V odvolaní sa žalobca domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia v znení: ,,Primárny petit

(primeraný rozsah) Zriadiť záložné právo v prospech žalobcu na zabezpečenie peňažnej pohľadávky
68 000 € s príslušenstvom (úrok z omeškania a trovy) k týmto nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve
žalovaného na LV č. XXX, k. ú. G.: a) rodinný dom súp. č. XXX na parcele č. XXX/X, b) garáž na parcele
č. XXX/X, c) parcely č. XXX/X I. XXX/X (zastavané plochy priamo kryjúce stavby).Subsidiárny petit A (ešte užší rozsah) Zriadiť záložné právo len k rodinnému domu súp. č. XXX na parc.
XXX/X (vrátane samotnej 128/8).“

13. Porovnaním petitu návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a petitu návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia uvedeného v odvolaní žalobcom, odvolací súd konštatuje, že v odvolacom
konaní sa nejedná o totožný petit návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ale o zmenený
petit návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (viď žalobcom označený ,,primárny petit“
a ,,subsidiárny“ petit uvedený v odvolaní) s tým, že žalobca sa domáhal nariadenia zabezpečovacieho

opatrenia i v užšom rozsahu oproti návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

14. Odvolací súd zdôrazňuje, že v zmysle ustanovenia § 139 CSP síce žalobca môže počas konania
so súhlasom súdu meniť žalobu (vrátane návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia), avšak
žalobu (vrátane návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia) nie je možné meniť v odvolacom
konaní (§ 371 CSP).

14.1. Zároveň žalobca v odvolaní zúžil čiastočne rozsah zabezpečovacieho opatrenia, keďže
v odvolacom konaní sa nedomáha nariadenia zabezpečovacieho opatrenia ohľadne hospodárskej
budovy súp. č. XXX na parcele č. XXX/X, parc. č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 24 m2,
parc. č. XXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 145 m2, parc. č. XXX/XX, zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 31 m2, parc. č. XXX/X, záhrada o výmere 627 m2, parc. č. XXX/X, zastavaná

plocha a nádvorie, o výmere 36 m2, pričom ale žalobca dispozitívnym úkonom, t. j. späťvzatím návrhu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sčasti podľa § 144 a nasl. CSP, nevzal návrh na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia späť v časti, preto odvolací súd (ako aj súd prvej inštancie) bol viazaný
petitom špecifikovaným žalobcom v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (čl. 456 a nasl.
spisu).

15. Odvolací súd (zhodne s názorom súdu prvej inštancie) konštatuje, že v posudzovanej veci žalobca
neosvedčil dôvodnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
15.1. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalovaný ponúkol na predaj nehnuteľnosti, a to ešte
pred začatím konania o vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom žalobca neosvedčil, že by konanie

žalovaného malo súvis s konaním vedeným na súde prvej inštancie pod sp. zn. 10C/32/2025, t. j. účelom
eventuálneho predaja nehnuteľností bolo zbavenie sa nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného za
účelom zníženia majetku žalovaného.
15.2. Žalobca sa žalobou domáhal proti žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia vo výške
68.000,- Eur s príslušenstvom, avšak hodnota nehnuteľností, ku ktorým navrhol zriadiť zabezpečovacie

opatrenie, je nepomerne vyššia (cca 170.000,- Eur až 180.000,- Eur) než žalobcom uplatnený žalobný
nárok, preto súd prvej inštancie správne prihliadol na zásadu proporcionality.
15.3. Odvolací súd (súhlasí s názorom súdu prvej inštancie), že žalobca neosvedčil dôvodnosť
žalobného nároku (bezdôvodného obohatenia vo výške 68.000,- Eur), keďže absentujú listinné dôkazy,
ktoré by osvedčovali dôvodnosť žalobného nároku.

15.3.1. Pokiaľ žalobca poukázal na Znalecký posudok č. 31/2014 vyhotovený J. E. H., znalcom z odboru:
stavebníctvo - odvetvie pozemné stavby, statika stavieb, odhad hodnoty nehnuteľností, ktorý je súčasťou
spisu vedeného na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 12C/199/2016 (č.l. 191 a nasl. spisu vedeného
naOkresnomsúdeLučenecpodsp.zn.12C/199/2016),zoznaleckéhoposudku nevyplývajúeventuálne
investície žalobcu do nehnuteľností žalovaného, pričom znalecký posudok bol vyhotovený za účelom

určenia reálnej deľby nehnuteľností a určenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností v konaní vedenom na
OkresnomsúdeLučenecpodsp.zn.9C/89/2013ozrušenieavyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctva
k nehnuteľnostiam.
15.3.2. Zároveň odvolací súd poukazuje na to, že predbežnými opatreniami a neodkladnými
opatreniami (viď uznesenie Okresného súdu Lučenec z 29. marca 2010 č. k. 10C/53/2010-11 v spojení

s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 12Co/158/2010-38 z 26. mája 2010, uznesenie
OkresnéhosúduLučeneczo7.októbra2016 č.k.9C/89/2013-398,uznesenieOkresnéhosúduLučenec
z 20. februára 2020 č. k. 21C/2/2020-59) bol uložený žalobcovi a jeho manželke zákaz vykonávať
akékoľvek zásahy do vnútornej a vonkajšej podstaty nehnuteľností. Ak žalobca i napriek všeobecnými
súdmi uloženými zákazmi vykonával zmeny na nehnuteľnostiach žalovaného, ide o konanie žalobcu

nerešpektujúce právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutia.

16. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne uviedol, že Krajský súd v Banskej Bystrici
sa v uznesení z 10. júla 2025 č. k. 11Co/59/2025-11 vyjadril len k procesnej vhodnosti typu opatrenia(zabezpečovacie opatrenie vs. neodkladné opatrenie), ale neposudzoval vecnú dôvodnosť návrhu na
zabezpečovacie opatrenie v tomto konkrétnom prípade. Skutočnosť, že zabezpečovacie opatrenie je
vhodným procesným prostriedkom, neznamená, že súd musí návrhu automaticky vyhovieť bez splnenia

zákonných podmienok.

17. Podľa názoru odvolacieho súdu v posudzovanej veci žalobca návrhom na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, v ňom opísanými rozhodujúcimi skutočnosťami a ani k návrhu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia pripojenými listinnými dôkazmi neosvedčil potrebu nariadenia

zabezpečovacieho opatrenia.

18. Vzhľadom na uvedené neostala odvolaciemu súdu iná možnosť, ako uznesenie súdu prvej inštancie
potvrdiť (§ 387 ods. 1, 2 CSP).

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa ustanovenia § 447 CSP dovolací súd odmietne dovolanie, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo
podané neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné,
d) nemá náležitosti podľa § 428, e) neboli splnené podmienky podľa § 429 alebo f) nie je odôvodnené
prípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným

v § 431 až 435.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Odvolací súd poučuje strany v zmysle ustanovenia § 160 CSP o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej
pomoci so žiadosťou a o možnosti požiadať Centrum právnej pomoci o predbežné poskytnutie právnej
pomoci v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytnutí právnej pomoci osobám v materiálnej
núdzi a o zmene a doplnení ďalších zákonov.