Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 25, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/127/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5125207390
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Blaha
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:5125207390.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána
Blahu, členiek senátu Mgr. Miriam Kamenskej a JUDr. Martiny Holecovej v právnej veci žalobcu
MERKURY MARKET SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Duklianska 11, 080 01 Prešov, IČO: 36 501 891,
zast. Dolobáč Legal s.r.o., so sídlom Floriánska 19, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 55
034 268 proti žalovanému AVION spol. s r.o., so sídlom Dedovec 1760/278, 017 01 Považská Bystrica,

IČO: 36 309 273 o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu
Okresného súdu Žilina sp. zn. 10Cb/113/2025-41 zo dňa 25. júla 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Žilina sp. zn. 10Cb/113/2025-41 zo dňa 25. júla 2025 p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa svojím návrhom domáhal, aby
súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým mal žalovanému uložiť povinnosť zdržať sa vstupu, vjazdu,
prechodu a prejazdu cez pozemok žalobcu par. reg. C-KN č. 5445/4, o výmere 9.426 m2, druh pozemku

zastavaná plocha a nádvorie, pozemok par. reg. C-KN č. 5453/24, o výmere 5.845 m2, druh pozemku
zastavaná plocha a nádvorie a pozemok par. reg. C-KN č. 5453/42 o výmere 7 m2, druh pozemku
zastavaná plocha a nádvorie, evidovaných Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom na LV č.
XXXX, okres: A., obec: Žilina, k. ú. A. (ďalej len „nehnuteľnosti“) a povinnosť zdržať sa sprístupňovania
týchto nehnuteľností tretím osobám (najmä zákazníkom, zamestnancom a dodávateľom), za účelom
zabezpečenia vlastnej podnikateľskej činnosti.

3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca je výlučným vlastníkom označených
nehnuteľností, na časti ktorých sa nachádza cestná komunikácia smerujúca k stavbe súpisné číslo 3776,
druh stavby: iná budova, popis stavby: čerpacia stanica, postavená na pozemku parcely reg. C-KN č.
5445/9, zapísaná na LV č. XXXX evidovanom Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor, okres Žilina,
obec A., k. ú. A. (ďalej aj „čerpacia stanica“), a k stavbe súpisné č. 8161, druh stavby: priemyselná

budova, popis stavby: sklad, postavená na pozemku parcela reg. C-KN č. 5345/14, ktorá je zapísaná
na LV č. XXXX, evidovanom Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom, okres A., obec A., k. ú. A.
(ďalej aj „sklad“ alebo spoločne pre čerpaciu stanicu a sklad aj ako „nehnuteľnosti žalovaného“), pričom
výmera bezdôvodne užívanej plochy nehnuteľností žalobcu, na ktorej sa nachádza cestná komunikácia,
predstavuje 1 871 m2.

4. Podľa žalobcu na pozemkoch v jeho vlastníctve sa nachádza účelová komunikácia, ktorú žalovaný
dlhodobo a bez právneho titulu užíva ako prístup k svojmu areálu, a to k čerpacej stanici a skladovýmpriestorom, pričom táto komunikácia nie je verejnou komunikáciou, nie je zaradená do siete cestných
komunikácií a žalobca je jej výlučným správcom. Žalovaný nemá k užívaniu pozemkov žalobcu
žiadne oprávnenie, žalobca nevyjadril súhlas s užívaním jeho nehnuteľností žalovaným a opakovane

nesúhlasil s takýmto užívaním. Konaním žalovaného a jeho zákazníkov dochádza k priamemu a
sústavnému zásahu do výkonu vlastníckeho práva žalobcu, keďže žalovaný vstupuje na cudzie
pozemky, umožňuje a organizuje po nich premávku vlastných zamestnancov, zákazníkov a dodávateľov
zaúčelomzabezpečeniavlastnéhopodnikaniaagenerovaniazisku.Takýmitoúkonmizasahuježalovaný
do vlastníckeho práva žalobcu chráneného podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR a ustanovení § 124 OZ. Jedná

sa o cielené, dlhodobé a opakované užívania rozsiahlej plochy o výmere 1 871 m2 žalovaným, ktorý
využíva cestnú komunikáciu denne v rámci prevádzky čerpacej stanice a skladového zázemia, pričom
dopravné značenie nedovoľuje iný odjazd z pozemku žalovaného ako cez pozemky žalobcu, čo je podľa
žalobcu zo strany žalovaného zámerné a vedomé využívanie cudzej nehnuteľnosti ako infraštruktúry
vlastného podnikania.

5. Žalobca odôvodňoval potrebu neodkladnej úpravy pomerov obavou z vážnej ujmy a ohrozenia jeho
práv, resp. výrazným zhoršením jeho právnej pozície, vzhľadom na trvanie zásahu do vlastníckeho
práva žalobcu, jeho intenzitu, rozsah a dôsledky. Nečinnosť súdu by bola spojená s vážnymi
následkami spočívajúcimi v prehlbovaní ujmy žalobcu, ktorý je zbavený možnosti disponovať s vlastnými
pozemkami, a to technicky ako aj právne, dôsledkom čoho je poškodzovanie povrchu plochy a

znemožnenie iného investičného zámeru žalobcu. Na strane žalobcu preto existuje dôvodná potreba
okamžitého zásahu, ktorým by sa zabránilo ďalšiemu neoprávnenému užívaniu pozemkov zo strany
žalovaného, čo by zabránilo rozširovaniu a prehlbovaniu ujmy žalobcu a stabilizovali by sa pomery
na pozemku do doby, kým nebude rozhodnuté o nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. V
dôsledku neodkladného opatrenia by došlo k prerušeniu pokračujúceho zásahu k obnoveniu rovnováhy

medzi stranami sporu a navrhované neodkladné opatrenie spĺňa ochranný účinok spôsobilý splniť
účel sledovaný jeho návrhom, čím by sa zabezpečila ochrana jeho vlastníckeho práva a zabránilo
by sa vzniku ďalšej škody. Žalobcovi vzniká majetková ujma vzhľadom na mieru opotrebovania a
hodnotu znehodnotenia veci, dochádza aj k faktickému oslabeniu jeho vlastníckeho postavenia a v
prípade nenariadenia neodkladného opatrenia by mohol byť vytvorený stav, ktorý nie je možné efektívne

zvrátiť. Proporcionalita navrhovaného neodkladného opatrenia je zabezpečená cieľom neodkladného
opatrenia, ktorým je zabezpečenie rešpektovania zákonného vlastníckeho práva žalovaným. Neexistujú
žiadne okolnosti nasvedčujúce neprimeranému zásahu do práv žalovaného. Žalobca vyčerpal všetky
dostupné prostriedky ochrany svojho vlastníckeho práva, poukazujúc na upozornenie žalovaného na
neoprávnené užívanie pozemku a žiadosti o vysporiadanie vzťahu, vrátane výzvy na uzavretie dohody

o užívaní. Aktuálne neexistuje žiadna dohoda strán sporu, ktorá by situáciu upravovala a žalobca sa
domáha ochrany svojho práva nariadením neodkladného opatrenia s cieľom dosiahnuť dočasnú úpravu
právnych vzťahov a zabrániť žalovanému v pokračovaní neoprávneného zásahu do vlastníckeho práva
žalobcu.

6. Okresný súd s poukázaním na ustanovenie § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. d), § 326 ods. 1
a § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) návrh zamietol z dôvodu dostatočného
neosvedčenia splnenia kumulatívnych podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho (správne malo byť
vedené „neodkladného“) opatrenia, a to podmienky naliehavej úpravy pomerov medzi stranami sporu,
pričom definitívna úprava pomerov medzi stranami sporu bude predmetom dokazovania a rozhodovania

vo veci samej a nie vo forme neodkladného opatrenia.

7. Okresný súd uviedol, že základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je
tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi stranami sporu. Žalobca osvedčil existenciu
vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, do ktorých svojím konaním zasahuje žalovaný

neoprávneným užívaním časti nehnuteľností patriacich žalobcovi. Pripojeným situačným plánom
žalobca osvedčil spojenie cestnej komunikácie a nehnuteľnosti žalovaného. Žalobca teda osvedčil
existenciu práva, pre ktoré požaduje ochranu vo forme neodkladného opatrenia.

8. Okresný súd sa ďalej zaoberal posúdením osvedčenia potreby neodkladnej úpravy pomerov

spôsobom, ktorým navrhoval žalobca. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je aj to, aby
neodkladným opatrením nebol vytvorený nenávratný stav, ak by poskytnutá ochrana nemala oporu
v konečnom rozhodnutí vo veci samej. Okresný súd preto posudzoval aj primeranosť navrhovaného
neodkladného opatrenia, t.j. či miera ohrozenia alebo porušenia práv žalobcu vyžaduje navrhovanýzásah do právnych vzťahov strán sporu. Splnenie uvedených predpokladov posudzoval okresný
súd kumulatívne a nesplnenie čo i len jedného predpokladu neumožňuje návrhu na nariedenie
neodkladného opatrenia vyhovieť. Neodkladné opatrenia pripadá do úvahy len vtedy, ak je potrebné

bezodkladne upraviť pomery strán sporu alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Poukázal
na ustanovenie § 329 ods. 2 CSP, podľa ktorého pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v
čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Konštatoval, že pokiaľ žalovaný užíva pozemok vo
vlastníctve žalobcu bez právneho titulu, dochádza tým k zásahu do ústavou chráneného vlastníckeho
práva žalobcu. Žalobcom navrhované neodkladné opatrenie má ochranný účinok a je možné ním

dosiahnuť sledovaný účel žalobcu, avšak s prihliadnutím na povahu neodkladného opatrenia, ktoré súd
vydáva bez vykonaného dokazovania, súd v každom konkrétnom prípade musí zodpovedať na otázku,
či navrhovaným neodkladným opatrením dôjde k stabilizácii pomerov medzi žalobcom a žalovaným,
či potreba úpravy pomerov medzi stranami sporu je akútna, naliehavá, a to v podobe navrhovanej
žalobcom a či miera ohrozenia alebo porušenia práv žalobcu vyžaduje navrhovaný zásah do právnych
vzťahov strán sporu.

9. Právny záujem na vydaní neodkladného opatrenia sa prejavuje skutočnou potrebou navrhovanej
úpravy, ktorou sa dosiahne a zabezpečí účel sledovaný v základnom konaní, resp. vytvorí sa účinný
a efektívny prostriedok na riešenie akútnej situácie medzi stranami sporu. Obmedzenie subjektu, proti
ktorému smeruje neodkladné opatrenie, musí zodpovedať miere porušenia alebo ohrozenia práva

žalobcu, a teda účinky neodkladného opatrenia nesmú neprimeraným spôsobom zasiahnuť do právnych
vzťahov strán sporu. Uvedené predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia súd skúma vo väzbe
na prípadný predmet budúceho konania vo veci samej. Len v súvislosti s nárokom uplatneným v
meritórnom konaní je možné zistiť, či je správne zvolený okruh strán konania, či je potrebné upraviť
právne vzťahy medzi stranami prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia a či je vhodne zvolený

druh neodkladného opatrenia a efektívne naformulovaný jeho obsah, ako aj celková opodstatnenosť
jeho nariadenia a primeranosť ukladanej povinnosti.

10. Okresný súd mal na základe uvedeného dostatočne osvedčené, že žalobca je vlastníkom
predmetných nehnuteľností, na ktorých sa nachádza účelová komunikácia, vo vzťahu ku ktorej žalobca

tvrdí dlhodobé užívanie tejto komunikácie žalovaným bez právneho dôvodu ako prístupu k areálu
žalovaného, a to čerpacej stanici a skladovým priestorom. Z tvrdení žalobcu vyplynulo aj to, že ide
o cielené, dlhodobé a opakované užívanie rozsiahlej plochy vo výmere 1 871 m2, pričom neodkladnosť
úpravy pomerov, napriek dlhodobému užívaniu, žalobca odôvodnil prehlbovaním ujmy na strane
žalobcu, ktorý je fakticky zbavený možnosti disponovať s vlastnými pozemkami, tieto užívať, ako aj

k poškodzovaním povrchu plochy a znemožnením iného investičného zámeru žalobcu, ktorý však
žalobca nešpecifikoval a neosvedčil. Okresný súd konštatoval, že na jednej strane podľa žalobcu
nariadením neodkladného opatrenia by sa zabránilo rozširovaniu alebo prehlbovaniu ujmy, ktorú
špecifikovalakofyzicképoškodenieplochyastratyhodnotyvyužitianehnuteľností,nadruhejstranevšak
žalobca tvrdil ako dôvod navrhovaného neodkladného opatrenia stabilizáciu pomerov na predmetnom

pozemku do doby, keď súd rozhodne o nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Okresný súd teda
konštatoval, že návrhom vo veci samej sa žalobca mieni domáhať vydania bezdôvodného obohatenia,
ktoré žalovanému vzniká užívaním veci vo vlastníctve žalobcu bez právneho titulu. Aj keď žalobca
uvádzal snahu o usporiadanie právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, tieto tvrdenia neosvedčil
žiadnymi dôkaznými prostriedkami. Bezodkladnosť nariadenia neodkladného opatrenia odôvodňoval

hrozbou stavu, ktorý nebude možné efektívne zvrátiť bez toho, aby žalobca utrpel dodatočné náklady,
škodu alebo stratu právnej pozície, avšak tieto tvrdenia opätovne nekonkretizoval a neosvedčil žiadnymi
dôkazmi.

11. Okresný súd sa ďalej zaoberal posúdením primeranosti, efektívnosti a proporcionality navrhovaného

neodkladného opatrenia. Konštatoval, že aj keď podstatou právnej úpravy neodkladného opatrenia
podľa CSP je upustenie od dočasnosti neodkladných opatrení, konaním o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia nie je možné nahrádzať konanie vo veci samej, vzhľadom na uplatňovanie
základných princípov sporového konania. Na druhej strane konštatoval, že uložením navrhovanej
povinnosti žalovanému je možné dosiahnuť ochranu práv žalobcu. Dospel k záveru, že uložením

navrhovanej povinnosti žalovanému nemôže dôjsť k definitívnej úprave vzťahov medzi stranami, keďže
prístupová komunikácia na nehnuteľnosti, ktorej výlučným vlastníkom je žalobca, predstavuje podľa
tvrdenia samotného žalobcu jediný prístup (výjazd) žalovaného a jeho zákazníkov z obchodného
areálu žalovaného. Aj keď má navrhované neodkladné opatrenie poskytnúť ochranu vlastníckeho právažalobcu, okresný súd sa nestotožnil so žalobcom, že jeho nariadením by nedošlo k obmedzeniu
hospodárskej činnosti žalovaného s predpokladom následného vzniku škody v majetkovej sfére
žalovaného. Okresný súd preto nevyhodnotil zásah do postavenia žalovaného ako primeraný žalobcom

osvedčovanému porušeniu práv a povinností z hľadiska naliehavosti úpravy vzťahov, keď podľa
samotného tvrdenia žalobcu sa jedná o opakované a dlhodobé užívanie cestnej komunikácie na
pozemku vo vlastníctve žalobcu bez toho, aby sa žalobca domáhal ochrany svojich práv riadnou
žalobu a konaním vo veci samej. Žiaden z dôkazov označených a predložených žalobcom neosvedčil
snahu žalobcu o uzatvorenie mimosúdnej dohody, z ktorej by vyplývala snaha žalobcu o usporiadanie

právnych vzťahov medzi stranami sporu a nevyplýva z tvrdení žalobcu ani snaha a jeho právne kroky
na odstránenie tohto protiprávneho stavu, ktorý by preukazoval naliehavosť úpravy pomerov medzi
stranami sporu. Faktický stav užívania veci trvajúceho dlhšie časové obdobie, a to bez toho, aby žalobca
riadnou žalobou na súde uplatnil právne prostriedky ochrany svojho vlastníckeho práva, tvrdil samotný
žalobca. Uložením navrhovanej povinnosti žalovanému by došlo k zásahu do jeho podnikateľskej
činnosti s možným dopadom na uspokojenie prípadných pohľadávok žalobcu, či už z titulu vydania

bezdôvodného obohatenia alebo náhrady škody.

12. Podľa okresného súdu preto v konaní nebolo v dostatočnej miere osvedčené kumulatívne splnenie
podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to potreba naliehavej úpravy pomerov medzi
stranami sporu navrhovaným neodkladným opatrením, ktorým mali byť žalovanému uložené povinnosti

požadované žalobcom a žalobcovi poskytnutá ochrana.

13. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania sa okresný súd riadil ustanovením § 255 ods.
1 a § 262 ods. 1 CSP. Pretože žalobca bol v konaní neúspešným, nárok na náhradu trov konania mu
nepatrí a keďže žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, o náhrade trov konania nerozhodoval.

14. Proti uvedenému rozhodnutiu podal včas odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b)
a h) CSP a navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil, neodkladnému opatreniu vyhovel
a priznal žalobcovi náhradu trov konania. V odvolaní zopakoval skutkový stav veci, z ktorého vyplýva,
že žalobca je vlastníkom označených nehnuteľností, na ktorých sa nachádza prístupová komunikácia

k čerpacej stanici a skladovým priestorom žalovaného.

15. V odvolaní uviedol, že žalovaný síce v minulosti deklaroval úmysel vysporiadať užívanie
predmetných nehnuteľností, avšak ponúkané podmienky náhrady boli neprimerané. K dohode nedošlo
a žalovaný naďalej pokračoval v neoprávnenom užívaní nehnuteľností nielen pre vlastné potreby, ale

aj pre svojich dodávateľov a zákazníkov, ktorým umožňoval vstup. Prístup cez predmetnú komunikáciu
je nevyhnutný pre jeho podnikanie, keďže ide o jediný spôsob zásobovania a odjazdu z prevádzky
žalovaného a napriek tomu sa žalovaný nesnažil riešiť vzniknutú situáciu vzájomným konsenzom.
Žalovaný užíva cudzí pozemok bez akejkoľvek kompenzácie, bez právneho vzťahu a bez existencie
nájomného vzťahu, pričom žalobca kvalifikoval takéto užívanie ako bezdôvodné obohatenie. Hodnotu

bezdôvodného obohatenia vyčíslil žalobca na základe Znaleckého posudku č. 4/2023, ktorá za jeden rok
užívania uvedených nehnuteľností bez právneho titulu predstavuje sumu 15.847,37 Eur a za obdobie
4 rokov sa jedná o čiastku 63.389,48 Eur. Žalobca súdnou cestou uplatnil voči žalovanému nárok
na zaplatenie bezdôvodného obohatenia vo výške zníženej o 50 %, t.j. v sume 31.694,74 Eur za 4-
ročné neoprávnené užívanie častí jeho pozemku žalovaným. Na základe návrhu žalobcu upomínací

súd v Banskej Bystrici zaviazal žalovaného na zaplatenie tejto sumy platobným rozkazom sp. zn.
24Up/972/2025 zo dňa 23.07.2025.

16. Uvedené pozemky z dôvodu jediného prístupu k obchodnému areálu žalovaného sú však
stále užívané žalovaným a jeho zákazníkmi bez právneho dôvodu. Takéto užívanie žalobca nikdy

nepovolil, ponúkol možnosť zmluvného vysporiadania, všetky návrhy však žalovaný odmietol. Takýmto
konaním dochádza k trvajúcemu a intenzívnemu zásahu do vlastníckeho práva žalobcu, keď tieto
pozemky nemôžu byť plnohodnotne využívané pre vlastné záujmy žalobcu, ich hospodárska funkcia
je narušená a v dôsledku nadmerného zaťaženia a prevádzky vznikajú dodatočné náklady na
údržbu a žalobcovi hrozí rozširovanie ujmy alebo zhoršenie jeho právnej pozície a faktická strata

kontroly nad nehnuteľnosťami. Boli preto preukázané všetky predpoklady na nariadenie neodkladného
opatrenia, a to osvedčenie nároku žalobcu na ochranu vlastníckeho práva, nevyhnutnosť bezodkladnej
úpravy pomerov, keďže k zásahom do práva žalobcu dochádza denne a neboli zastavené, uloženiepožadovaného zákazu je spôsobilé zabrániť ďalšiemu porušovaniu práv a návrh je primeraný, dočasný,
neprekračuje nevyhnutnú mieru zásahu.

17. V odvolaní žalobca namietal nesprávne právne posúdenie naliehavosti dočasnej úpravy pomerov
a nesprávny procesný postup okresného súdu. Záver okresného súdu považoval za absurdný, pokiaľ
okresný súd konštatoval, že dlhodobosť protiprávneho stavu spochybňuje naliehavosť jeho riešenia.
Podľa žalobcu naliehavosť úpravy pomerov nie je možné podmieňovať momentom vzniku protiprávneho
stavu. Naopak, dlhodobé a kontinuálne trvanie zásahu do vlastníckeho práva žalobcu umocňuje potrebu

okamžitéhoukončeniatohtostavuazamedzeniajehoďalšiehoprehlbovania.Každýdeňneoprávneného
vstupu, vjazdu, prejazdu predstavuje samostatný zásah do vlastníckeho práva žalobcu chráneného
ústavou. Jedná sa o absurdný záver okresného súdu, podľa ktorého čím dlhšie a intenzívnejšie sa
porušuje cudzie právo, tým menšia je potreba jeho okamžitej ochrany. Jedná sa o neakceptovateľný
výklad. Okresný súd neprimerane vyhodnotil snahu žalobcu o mimosúdne riešenie sporu a využitie
miernejších prostriedkov ako prejav absencie naliehavosti. Dlhodobé neoprávnené užívanie pozemkov

svedčí o vedomom a systematickom porušovaní vlastníckeho práva, ako aj o zlyhaní miernejších
nástrojov ochrany. Samotná táto skutočnosť zvyšuje potrebu a naliehavosť súdneho zásahu. Práve
neodkladné opatrenie má zabrániť pokračovaniu protiprávneho stavu a minimalizovať ďalšiu ujmu, ktorá
sa prehlbuje každým dňom.

18. Žalobca vytýkal okresnému súdu mylnú aplikáciu zásady proporcionality a ochrany protiprávneho
stavu z dôvodu nesprávneho procesného postupu a nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa
žalobcu najväčšie pochybenie napadnutého rozhodnutia spočíva v nesprávnej aplikácii zásady
proporcionality. Okresný súd neprimerane stavia na rovnakú úroveň ústavou chránené vlastnícke právo
žalobcu a čisto ekonomický záujem žalovaného, ktorý je odvodený z jeho protiprávneho konania,

a to dlhodobého a neoprávneného užívania cudzieho majetku bez právneho titulu a poskytnutia
náhrady. Zásada proporcionality sa uplatňuje pri pomeriavaní vzájomných konkurujúcich si legitímnych
práv a oprávnených záujmov. Ekonomická výhoda žalovaného, spočívajúca v bezodplatnom užívaní
cudzej prístupovej komunikácie ako nevyhnutnej infraštruktúry podnikania žalovaného, nemá povahu
legitímneho záujmu chráneného právnym poriadkom. Naopak, jedná sa o dôsledok porušovania

vlastníckeho práva žalobcu chráneného ústavou. Ochrana vlastníckeho práva má prioritu a súd nemôže
legitimizovať jeho porušovanie odkazom na ekonomické dôsledky pre porušovateľa. Právny poriadok
nepozná právo zachovania hospodárskeho modelu založeného na protiprávnom užívaní cudzieho
pozemku. Za ujmu preto nemožno považovať situáciu, keď je žalovaný nútený podnikanie prispôsobiť
tak, aby nevykonával nezákonný zásah do cudzieho vlastníctva. Zamietnutím návrhu okresný súd

nezachoval neutrálne status quo, ale ponechal v platnosti protiprávny stav, čím poskytol ochranu
ekonomického záujmu žalovaného na úkor ústavou garantovaného vlastníckeho práva žalobcu. Jedná
sa o postup contra legem v rozpore s princípom ochrany legitímnych práv. Aj argumentácia súdu,
že nariadením neodkladného opatrenia by mohlo byť ohrozené uspokojenie budúcich pohľadávok
žalobcu je nesprávna a nelogická. Takáto úvaha znamená, že žalovaný bude ponechaný v pokračovaní

protiprávneho konania, aby z jeho výnosov mohol uhradiť nároky vzniknuté tým istým konaním. Pri
zásade proporcionality preto okresný súd nesprávne identifikoval a hodnotil chránené záujmy strán, čím
porušil právo žalobcu na spravodlivý proces.

19. Žalobca namietal aj nesprávne závery súdu o neosvedčení vzniknutej ujmy z dôvodu nesprávneho

procesného postupu a nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasil so záverom okresného
súdu, podľa ktorého žalobca nešpecifikoval a neosvedčil hroziacu ujmu a najmä iný investičný zámer.
Takýto záver nereflektuje skutočnú povahu a rozsah ujmy vznikajúcej žalobcovi. Najzávažnejšou ujmou
vzniknutou žalobcovi je strata základných zložiek vlastníckeho práva garantovaného ústavou. Už takýto
zásah je ujmou vo svojej podstate a nevyžaduje ďalšie osvedčenie konkrétnych podnikateľských

plánov, keď ujma spočíva v samotnom popretí výkonu vlastníckych práv. Žalobcovi však vzniká aj ujma
ekonomická. Keďže žalobca bol nútený nedobrovoľne zachovávať prejazdovú komunikáciu v prospech
žalovaného, ktorý ju užíva bez právneho dôvodu, znemožnil mu realizovať komerčné využitie dotknutých
pozemkov. Ak by bol neoprávnený prejazd zastavený, pozemky by bolo možné sceliť, oplotiť, vytvoriť
funkčný, bezpečný areál vhodný na prenájom pre ďalšie podnikateľské aktivity, ktoré si vždy vyžadujú

uzavretý, ucelený priestor, čo pri súčasnom protiprávnom stave nie je dosiahnuteľné. Prejazdová cesta
žalovaného efektívne parceluje pozemky na dve nefunkčné časti a bráni ich zhodnoteniu, čím vzniká
aj priama, opakujúca sa finančná strata v podobe ušlého zisku z prenájmu. Ďalším aspektom ujmy je
fyzické poškodzovanie a nadmerné opotrebenie komunikácie spôsobenej každodenným intenzívnymvyužívaním žalovaného, jeho zamestnancami, zákazníkmi a dodávateľmi. Náklady na údržbu a opravu
znáša žalobca, ktorý sa nepodieľa na ich financovaní. Žalovaný opakovane odmietal vysporiadanie
užívania pozemkov, odmietol uzavrieť nájomnú zmluvu alebo zriadiť vecné bremeno za primeraných

podmienok a namiesto toho pokračuje v bezodplatnom užívaní cudzieho majetku, čím si zabezpečuje
neoprávnenú hospodársku výhodu. Takýto postup je v rozpore s poctivosťou a dobrými mravmi. Súd
nesprávne redukoval pojem „ujma“ len na hypotetický investičný zámer a ignoroval, že ujma môže
mať právnu, ekonomickú aj materiálnu povahu, pričom všetky jej formy boli osvedčené. Súd preto vec
nesprávne posúdil a poprel účel neodkladného opatrenia, ktorým je zabrániť zhoršovaniu právneho

postavenia žalobcu. Svojím nesprávnym procesným postupom a nesprávnym právnym posúdením
znemožnilžalobcoviúčinnebrániťjehovlastníckeprávoazabránilzastaveniupokračujúcejviacvrstvovej
ujmy.

20. Podľa žalobcu je napadnuté rozhodnutie aj nedostatočne odôvodnené. Poukázal na viacero
rozhodnutí Ústavného súdu SR, pričom napadnuté rozhodnutie nezodpovedá požiadavke odôvodnenia

rozhodnutia vo veci samej podľa § 220 ods. 2 CSP. Podľa žalobcu okresný súd neodôvodnil svoje
rozhodnutie podľa ust. § 220 ods. 2 CSP, nevysporiadal sa s viacerými zásadnými skutkovými tvrdeniami
a právnymi argumentmi žalobcu, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie vo veci. Okresný súd sa obmedzil
len na konštatovanie, že naliehavosť nebola osvedčená bez toho, aby vysvetlil, prečo neakceptoval
tvrdenia žalobcu, že každý deň neoprávneného používania pozemku predstavuje nový samostatný

zásah do vlastníckeho práva a prehlbuje vzniknutú ujmu. Tiež neuviedol ako hodnotil Znalecký posudok
č. 4/2023, ktorý vyčíslil hodnotu užívania pozemkov, ani situačné podklady preukazujúce rozsah
neoprávneného užívania. Nie je zrejmé, prečo tieto dôkazy vôbec nehodnotil. Neuviedol, prečo považuje
za neosvedčenú ujmu spočívajúcu v strate možnosti komerčného využitia pozemkov. Napadnuté
rozhodnutie absentuje aj v argumentácii o disproporcii medzi ústavne chráneným vlastníckym právom

žalobcu a ekonomickým záujmom žalovaného, ktorý je založený na protiprávnom užívaní cudzej veci.
Okresný súd nevysvetlil, prečo uprednostnil zachovanie podnikateľského modelu žalovaného pred
ochranouvlastníckehoprávažalobcu.Takýmtopostupomdošlokporušeniuprávanaspravodlivýproces
žalobcu.

21. K návrhu a ani k odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.

22. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a ods.
2 a § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bez nariadenia
pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

23. Predmetom tohto konania je návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým
mal okresný súd uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa vstupu, vjazdu, prechodu a prejazdu
cez žalobcom označené pozemky k čerpacej stanici a skladu žalovaného a povinnosť zdržať sa
sprístupňovaniatýchtonehnuteľnostítretímosobám,najmäzákazníkom,zamestnancomadodávateľom

za účelom zabezpečenia vlastnej podnikateľskej činnosti. Žalobca tvrdil, že je vlastníkom predmetných
nehnuteľností, cez ktoré vedie jediná prístupová komunikácia k podnikateľským priestorom žalovaného,
ktorú tento dlhodobo užíva bez súhlasu žalobcu, pričom žalovaný nereflektoval na návrhy na
mimosúdne vyriešenie sporu a danej situácie, čím dochádza k neoprávnenému zásahu do vlastníckeho
práva žalobcu, ako aj vzniku ujmy spočívajúcej v poškodzovaní povrchu vozoviek a znemožnenia

podnikateľských zámerov pri komerčnom využití predmetných nehnuteľností.

24. Okresný súd návrh zamietol z dôvodu neosvedčenia základných predpokladov nariadenia
neodkladného opatrenia, a to z dôvodu nedostatočného osvedčenia neodkladnej potreby úpravy
pomerov strán sporu vzhľadom na dlhodobé užívanie týchto nehnuteľností žalovaným s prihliadnutím

na primeranosť navrhovaného neodkladného opatrenia, keď z tvrdení žalobcu jednoznačne vyplýva,
že predmetná prístupová komunikácia predstavuje jediný prístup (výjazd) k objektom žalovaného.
Konštatoval, že neodkladným opatrením by došlo k takému zásahu do postavenia žalovaného, ktorý
nie je možné hodnotiť ako primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu práv z hľadiska naliehavosti
úpravy vzťahov medzi stranami sporu, keďže ide o dlhodobé užívanie nehnuteľností bez toho, aby sa

žalobca svojich práv domáhal, pričom neosvedčil tvrdenie o snahe žalobcu na mimosúdnu dohodu a ani
tvrdenie o znemožnení investičného zámeru a poškodzovania povrchu plochy komunikácie.25. Podľa § 324 ods. 1 z.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“) pred začatím konania,
počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

26. Podľa § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d) CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

27. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

28. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

29. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

30. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

31. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu a z dôvodov uvedených žalobcom v
odvolaní a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

32. Inštitút neodkladného opatrenia je prostriedok súdnej ochrany, ktorého nariadenie prichádza

do úvahy vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu alebo ak je obava, že
exekúcia bude ohrozená. Potreba úpravy pomerov strán sporu musí byť bezodkladná, zahŕňajúca
prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Nariadenie neodkladného opatrenia je opodstatnené spravidla
vtedy, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody alebo inej ujmy, resp. ak dochádza k
porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov alebo hrozí zhoršenie jeho právnej

situácii do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu v konaní vo
veci samej. Okresný súd správne vymedzil predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým sú
osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi stranami sporu, osvedčenie navrhovateľom tvrdených
skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov (princíp opodstatnenosti), posúdenie,
či uložením požadovanej povinnosti možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp

efektívnosti), ako aj princíp proporcionality, t.j. či účinky neodkladného opatrenia neobmedzujú povinnú
osobu neprimerane a nad nevyhnutný rozsah. Súd musí teda pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia posudzovať aj zásadu primeranosti a proporcionality, ktorá znamená vyváženie
práv a povinností strán sporu, t.j. posúdiť, či účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú
osobu neprimeraným spôsobom nad nevyhnutný rozsah, teda či požadované neodkladné opatrenia

a navrhované uloženie povinnosti svojou povahou, rozsahom a účinkami pri zásahu do právneho
postavenia povinnej osoby nebude neprimerané vo vzťahu k tým právam navrhovateľa, ktorým sa má
poskytnúť ochrana.

33. Odvolací súd konštatuje, že každé neodkladné opatrenie, ktorým sa poskytuje ochrana žalobcovi,

zasahuje určitým spôsobom do právneho postavenia žalovaného (povinnosť konať, zdržať sa, niečo
strpieť, atď.). Takýto zásah zo strany súdu vychádza z potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán
sporu, bez ktorého by postavenie žalobcu bolo neisté, resp. ohrozené, resp. by bol naďalej vystavený
porušovaniu práv. Aj pri nariadení neodkladného opatrenia, t.j. v prípade, ak sú zistené predpoklady
potrebyneodkladnejúpravypomerov,všaknavrhovanéneodkladnéopatreniemusízodpovedaťprincípu

proporcionality. Znamená to, že povahe a rozsahu chránených práv na strane navrhovateľa musí
zodpovedať primeranosť zásahu na základe neodkladného opatrenia do právnych pomerov žalovaného,
a to len v nevyhnutnom rozsahu, z dôvodu naplnenia účelu, ktorým sa má dosiahnuť úprava práv
strán sporu. Uvedenú proporcionalitu je súd povinný skúmať za každých skutkových okolností, t.j. bez
ohľadu na to, či sa poskytuje neodkladným opatrením ochrana už porušenému právu alebo právnemu

postaveniu navrhovateľa alebo či sa poskytuje právna ochrana ešte len ohrozenému právu.

34. Pri posudzovaní zásady proporcionality a primeranosti neodkladného opatrenia teda súd nemôže
poskytnúť ochranu tvrdenému, porušenému alebo ohrozenému právu tým spôsobom, že by sám vyvolalsvojím rozhodnutím neprimeraný zásah do právneho postavenia žalovaného a založil by tak nevyvážený
stav medzi stranami sporu.

35. Zároveň je nevyhnutné poukázať aj na procesný postup pri neodkladnom opatrení, keď súd
rozhodujúci o neodkladnom opatrení má dbať na účel a charakter tohto inštitútu, ktorým je nevyhnutnosť
zrýchleného rozhodovania súdu pri poskytnutí ochrany ohrozenému alebo porušenému právu, t.j.
dosiahnutie rýchlej a efektívnej ochrany ohrozenému alebo porušenému právu. Takémuto účelu
zodpovedá aj procesná úprava, ktorá umožňuje súdu rozhodnúť o neodkladnom opatrení bez nariadenia

pojednávania a bez vykonania dokazovania v celej šírke tvrdení strán sporu, avšak obmedzuje sa na
záver o osvedčení predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia, t.j. skúma základné predpoklady
umožňujúce súdu dospieť k záveru o osvedčení nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj o
naliehavosti potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu, a to pri zohľadnení zásady primeranosti
a proporcionality, t.j. aby účinky neodkladného opatrenia neobmedzovali povinnú osobu neprimeraným
spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, pričom závažnosť a rozsah týchto zásahov musí zodpovedať

povahe a rozsahu práva, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Osvedčenie nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana, ako aj neodkladnosť potreby úpravy pomerov strán sporu, musí byť osvedčená
súčasne, t.j. kumulatívne, ako správne uviedol okresný súd. Neosvedčením čo len i len jedného z vyššie
uvedených predpokladov nie sú splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia,
ako to okresný súd správne konštatoval v napadnutom rozhodnutí.

36. Podľa odvolacieho súdu sa okresný súd uvedenými princípmi a zásadami pri posudzovaní splnenia
zákonných predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia riadil a správne dospel k záveru,
že z tvrdení a dokladov predložených žalobcom k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
nebolo možné dostatočne osvedčiť splnenie podmienky naliehavosti úpravy pomerov strán sporu s

prihliadnutím na zásadu proporcionality navrhovaného neodkladného opatrenia vo vzťahu k nároku,
ktorého sa žalobca domáha vo veci samej, t.j. vydania bezdôvodného obohatenia .

37. Okresný súd v napadnutom rozhodnutí správne konštatoval, že žalobca osvedčil tvrdenie o
vlastníckom práve k dotknutým nehnuteľnostiam, na ktorých sa nachádza prístupová komunikácia

slúžiaca žalovanému na prístup (výjazd) pre neho, jeho zákazníkov a zásobovanie v rámci vykonávania
podnikateľskej činnosti žalovaného pri prevádzkovaní čerpacej stanice a skladových priestorov. Okresný
súd teda správne konštatoval, že žalobca osvedčil existenciu vlastníckeho práva, ktorého ochrany sa
domáhal vydaním navrhovaného neodkladného opatrenia.

38. Okresný súd však správne poukázal aj na tú skutočnosť, že osvedčenie práva, ktorému sa má
poskytnúť ochrana, je len jedným zo zákonných predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia
a, ako bolo uvedené vyššie, aj v individuálne prejednávanej veci, pokiaľ je osvedčený nárok, ktorému
sa má poskytnúť ochrana, je nevyhnutné kumulatívne splnenie ďalších predpokladov, a to osvedčenie
naliehavosti potreby úpravy pomerov strán sporu pri zohľadnení zásady proporcionality a primeranosti.

39. Okresný súd správne konštatoval a žalobca to v odvolaní ani nenamietal, že žalovaný dlhodobo
užíva uvedené nehnuteľnosti prostredníctvom využívania prístupovej komunikácie nachádzajúcej sa na
pozemkoch patriacich žalobcovi. Táto skutočnosť sporná nebola. Pri posudzovaní takéhoto nesporného
skutkového stavu, kedy samotný žalobca na viacerých miestach zdôrazňoval, že sa jedná o jedinú

prístupovú komunikáciu k priestorom žalovaného slúžiacich na jeho podnikateľskú činnosť, t.j. po
zohľadnení dlhodobej akceptácie tohto stavu zo strany žalobcu s prihliadnutím na nespornú skutočnosť
jedinej prístupovej komunikácie, potom okresný súd správne konštatoval neosvedčenie naliehavosti
úpravy pomerov a primeranosti žalobcom navrhovaného neodkladného opatrenia. Podľa odvolacieho
súdu okresný súd správne posúdil neprimeranosť takéhoto neodkladného opatrenia, keď konštatoval,

že jeho vyhovením by došlo k obmedzeniu hospodárskej činnosti žalovaného s predpokladom vzniku
škody, t.j. ujmy v majetkovej sfére žalovaného, pričom s prihliadnutím na dlhodobý stav užívania týchto
komunikácií nemal osvedčenú naliehavosť bezodkladnej úpravy pomerov.

40. V konaní nebolo sporné, že žalobca sa domáhal ochrany vlastníckeho práva, pričom osvedčil

existenciu tohto práva, osvedčil užívanie prístupovej komunikácie zo strany žalovaného nachádzajúcej
sa na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu, ktorá slúži na podnikateľské účely žalovaného ako jediný
prístup k čerpacej stanici a skladu užívaných žalovaným. V konaní nebolo sporné ani to, že sa jedná
o dlhodobý stav.41. Aj keď nová právna úprava, ako správne uviedol okresný súd, vo vzťahu k osvedčeniu zákonného
predpokladu potreby bezodkladnej úpravy obsahujúcej v sebe prvok naliehavosti a nevyhnutnosti,

nevyžaduje, aby sa ochrany porušovaného práva navrhovateľ domáhal okamžite bezprostredne po
vzniku takéhoto zásahu alebo ohrozenia, t.j. podľa úpravy CSP sú splnené podmienky na nariadenie
neodkladného opatrenia aj za predpokladu dlhodobého zásahu, t.j. porušovania alebo ohrozovania práv
a chránených záujmov žalobcu, avšak s prihliadnutím na individuálne okolnosti prejednávanej veci podľa
odvolacieho súdu prvok naliehavosti potreby úpravy pomerov strán sporu osvedčený nebol, ako to

uviedol okresný súd v napadnutom rozhodnutí.

42. Žalobca v žalobe tvrdil, že takýmto dlhodobým neoprávneným užívaním predmetných nehnuteľností
žalovaným vo forme prejazdu po prístupovej komunikácii dochádza nielen k dlhodobému porušovaniu
a obmedzovaniu vlastníckych práv žalobcu garantovaných ústavou, ale dochádza aj k vzniku inej
ujmy, a to materiálnej a ekonomickej, spočívajúcej v poškodzovaní povrchov plochy a v strate

možnosti komerčného využitia nehnuteľností. Vznik alebo rozširovanie ujmy v tejto podobe okresný súd
vyhodnotil tak, že žalobca tieto tvrdenia neosvedčil. Odvolací súd sa s týmto záverom stotožnil. Hoci
žalobca všeobecne v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdil, že dochádza aj k takejto
reálnej majetkovej ujme vo forme poškodzovania povrchov, ako aj v strate podnikateľských možností
a podnikateľského využitia uvedených podzemkov, svoje tvrdenia nijakým spôsobom neosvedčil. Ako

bolo uvedené, rozhodovanie o neodkladnom opatrení je založené na zrýchlenom procese a mimo rámec
riadneho dokazovania, ako je tomu vo veci samej, vychádzajúc z osvedčených tvrdení navrhovateľa,
ktoré umožňujú prijať záver o splnení zákonných predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia.
Žiadne dôkazné prostriedky osvedčujúce tvrdenia žalobcu o fyzickom opotrebovaní predmetných plôch,
ako aj o strate konkrétnych podnikateľských zámerov týkajúcich sa predmetných nehnuteľností však

žalobca v návrhu ani v odvolaní nešpecifikoval a žiadne doklady k týmto tvrdeniam nepredložil.
Vzhľadom na neosvedčenie takto tvrdenej ujmy prejavujúcej sa aj v majetkovej sfére, ostalo posúdiť,
či na vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia postačuje žalobcom tvrdené dlhodobé
užívanie prístupovej komunikácie žalovaným, nachádzajúcej sa na pozemkoch žalobcu.

43. Odvolací súd súhlasí so žalobcom, že takéto užívanie cudzích nehnuteľností je zásahom do
vlastníckeho práva žalobcu. V danom prípade ostalo posúdiť, či takto osvedčený zásah do vlastníckeho
práva žalobcu dlhodobým užívaním jedinej prístupovej komunikácie k podnikateľským priestorom
žalovaného odôvodňuje nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by sa žalovanému fakticky
znemožnil jediný prístup k jeho nehnuteľnostiam využívaných na podnikateľskú činnosť. Ostalo posúdiť

aj to, či je splnený prvok naliehavosti a neodkladnosti, pokiaľ je takýto stav dlhodobý, ako to tvrdil
žalobca.

44. Za stavu, pokiaľ nebolo osvedčené tvrdenie o existencii akejkoľvek majetkovej ujmy spočívajúcej
v poškodzovaní povrchov plochy alebo v zmarení investičných zámerov neoprávneným užívaním

prístupovej cesty nachádzajúcej sa na pozemkoch žalobcu, podľa odvolacieho súdu nebola naplnená
taká intenzita porušovania práv žalobcu, t.j. jeho vlastníckeho práva, ktorá odôvodňuje nariadenie
žalobcom požadovaného neodkladného opatrenia, ktorým by došlo fakticky k zmareniu podnikateľskej
činnosti žalovaného vzhľadom na zamedzenie jedinej prístupovej cesty k jeho podnikateľským objektom.
K tomuto záveru v súlade so závermi okresného súdu viedol odvolací súd skutkový stav dlhodobej

akceptácie tohto stavu zo strany žalobcu, neosvedčenie tvrdenej majetkovej ujmy, prihliadajúc na
dôsledok vyhovenia neodkladnému opatreniu, ktorým by fakticky došlo k zamedzeniu podnikateľskej
činnosti žalovaného, čím nebola splnená zásada proporcionality vo väzbe k nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia uplatneného žalobcom vo veci samej.

45. Na základe tohto záveru odvolací súd neodsúhlasil neoprávnené užívanie pozemkov zo strany
žalovaného, ale sa jedná o posúdenie splnenia predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia s
prihliadnutím na individuálne okolnosti prejednávanej veci.

46. Okresný súd na základe konkrétnych skutkových okolností v prejednávanej veci dospel k

správnemu záveru o nedostatočnom osvedčení naliehavosti bezodkladnej úpravy pomerov strán
sporu (za stavu, keď žalobca dlhodobo akceptoval uvedený stav), ako aj k správnemu záveru o
neprimeranosti navrhovaného opatrenia, a to aj vo vzťahu k nároku uplatnenom vo veci samej na
vydaniebezdôvodnéhoobohatenia,pričomzmyslomneodkladnéhoopatreniajeokreminéhozabezpečiťúčel sledovaný v konaní vo veci samej, ako uviedol okresný súd. V tejto súvislosti odvolací pripomína,
že neoprávnené užívanie predmetných nehnuteľností vo forme využívania prístupovej komunikácie
nachádzajúcej sa na pozemkoch žalobcu, reparuje žalobca nárokom na vydanie bezdôvodného

obohatenia. Samotný žalobca odôvodňoval nariadenie neodkladného opatrenia stabilizáciou pomerov,
kým nebude rozhodnuté o jeho nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia a teda vymedzil väzbu
navrhovaného neodkladného opatrenia na konanie vo veci samej o vydanie bezdôvodného obohatenia.
Podľa odvolacieho súdu, pokiaľ nebola osvedčená žalobcom tvrdená ujma v jeho majetkovej sfére,
po zohľadnení dlhodobého akceptovania zo strany žalobcu využívania prístupovej komunikácie

žalovaným, ako aj s prihliadnutím na dôsledok navrhovaného neodkladného opatrenia, ktorým by došlo
k podstatnému obmedzeniu podnikanie žalobcu a po zohľadnení žalobcom zvoleného prostriedku
reparácie tohto stavu uplatnením nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, je potom správny
záver okresného súdu o nesplnení predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu
neosvedčenia naliehavosti úpravy pomerov a neprimeranosti navrhovaného neodkladného opatrenia.

47. Žalobca v odvolaní uvádzal, že žalovaný neakceptoval návrhy na vyporiadanie predmetných
nehnuteľností. Svoje tvrdenie ani v odvolaní nijakým spôsobom neosvedčil, t.j. neoznačil a nepredložil
žiadne dôkazné prostriedky osvedčujúce tvrdenia o márnej snahe žalobcu vysporiadať vzťahy so
žalovaným.

48. V odvolaní uviedol, že uplatnil voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z
titulu užívania predmetných nehnuteľností bez právneho dôvodu zo strany žalovaného podaním návrhu
na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie konkrétnej sumy vychádzajúc zo Znaleckého posudku č.
4/2003, ktorý určil hodnotu bezdôvodného obohatenia. Odvolací súd konštatuje, že Znalecký posudok
č. 4/2003, uvedený v odvolaní, žalobca nepredložil.

49. Odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ žalobca vyčítal okresnému súdu, že sa žiadnym spôsobom
nevysporiadalsoZnaleckýmposudkomč.4/2003,jednásaoirelevantnétvrdenie,pretožeanisnávrhom
a ani s odvolaním Znalecký posudok č. 4/2003 predložený nebol.

50.Pokiaľžalobcavyčítalokresnémusúdu,žesanevysporiadalsosituačnýmipodkladmipreukazujúcimi
rozsah neoprávneného užívania, ani na túto výhradu odvolací súd neprihliadol, pretože okresný súd z
tohto situačného nákresu vychádzal pri konštatovaní o osvedčení zásahu do vlastníckeho práva žalobcu
vychádzajúcpráveztohtosituačnéhonákresu(bod19.odôvodnenianapadnutéhorozhodnutia,vktorom
okresný súd odkazuje na rozsah užívanej plochy žalobcom 1 871 m2, ktorý vyplýva zo situačného

nákresu).

51. Pokiaľ žalobca vytýkal okresnému súdu, prečo nepovažoval za osvedčenú ujmu spočívajúcu
v strate možnosti komerčného využitia pozemkov, odvolací súd opakuje, že žiadne konkrétne
tvrdenie o akomkoľvek konkrétnom a v reálnom čase realizovateľnom investičnom zámere alebo

inom ekonomickom využití týchto pozemkov žalobca v návrhu ani len netvrdil, teda konkrétne
nešpecifikoval stratu možnosti komerčného využitia. Tvrdenia žalobcu o strate možnosti komerčného
využitia pozemkov sú len v rovine všeobecných tvrdení bez akéhokoľvek osvedčenia. Súd ani pri vydaní
neodkladného opatrenia nemôže vychádzať z predpokladov a dohadov, ktoré nie sú potvrdené ani len
v rovine osvedčenia.

52. Žalobca vyčítal napadnutému rozhodnutiu nesprávne posúdenie naliehavosti dočasnej úpravy, keď
okresný súd vychádzal z dlhodobého stavu užívania nehnuteľností zo strany žalovaného. Odvolací súd
poukazuje na skutočnosť, že samotné dlhodobé neoprávnené užívanie nepopiera prvok naliehavosti,
avšakvkontexteprejednávanejveci,keďtentodlhodobýstavbolžalobcomakceptovaný,keďžetvrdenia

o snahe vysporiadať tento stav žalobca neosvedčil, keď tiež nebolo osvedčené tvrdenie žalobcu o vzniku
inej majetkovej a ekonomickej ujmy na strane žalobcu, potom okresný súd správne konštatoval
neosvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán ako predpokladu nariadenia neodkladného
opatrenia, pričom náhrady za neoprávnené užívanie, ako to tvrdil samotný žalobca, sa domáha vo forme
uplatnenia nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, t.j. ako majetkovej reparácie za bezdôvodné

užívanie nehnuteľností žalobcu.

53. Žalobca vytýkal napadnutému rozhodnutiu nesprávne posúdenie proporcionality. Odvolací súd
považoval závery okresného súdu pri posudzovaní princípu proporcionality za správne, keď okresnýsúd porovnával účinky navrhovaného neodkladného opatrenia vo vzťahu k ochrane vlastníckeho práva
žalobcu v stave osvedčeného dlhodobého užívania nehnuteľností žalovaným a uplatnenia si nároku
žalobcu na bezdôvodné obohatenie s účinkami, ktoré by malo neodkladné opatrenie na podnikateľskú

činnosť žalovaného. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdeniami žalobcu o porovnávaní neporovnateľných
práv a povinností, keď podľa žalobcu sa nejedná o porovnávanie legitímnych práv, keďže žalovaný
neužíva nehnuteľnosti žalobcu legálne.

54. Odvolací súd konštatuje, že okresný súd neporovnával bezdôvodné užívanie predmetných

nehnuteľností zo strany žalovaného s vlastníckym právom žalobcu, ale dôsledok navrhovaného
neodkladného opatrenia vo vzťahu k zásahu do právneho postavenia žalovaného, t.j. vo vzťahu k
obmedzeniu jeho hospodárskej činnosti. Na jednej strane stálo vlastnícke právo žalobcu, keď iné
majetkové ujmy okrem faktického zásahu do vlastníckeho práva osvedčené neboli a na druhej strane
stálo zásadné obmedzenie podnikateľskej činnosti žalovaného spočívajúce vo faktickom zamedzení
jediného prístupu k objektom žalovaného a v tej súvislosti vzniku majetkovej ujmy na strane žalovaného.

Podľa odvolacieho súdu za tohto skutkového stavu okresný súd správne dospel k záveru o absencii
primeranosti navrhovaného neodkladného opatrenia a v ňom určeného rozsahu povinností, keď
reparácia za neoprávnené užívanie bola žalobcom využitá vo forme žaloby o vydanie bezdôvodného
obohatenia. Pre účely neodkladného opatrenia preto podľa odvolacieho súdu okresný súd správne
dospel k záveru o neproporcionalite navrhovaného neodkladného opatrenia vo vzťahu k jeho účinkom

a zásahu do právneho postavenia žalovaného, ktorého nariadením by fakticky došlo k znemožneniu
výkonu jeho podnikateľskej činnosti.

55. Nebolo úlohou tohto konania odsúhlasovať neoprávnené užívanie pozemkov žalovaným, ale
posúdiť, či žalobcom navrhovaný spôsob a rozsah neodkladného opatrenia je primeraný k dôsledkom,

ktoré vyvolá za konkrétne zisteného skutkového stavu. Okresný súd správne dospel k záveru,
že navrhované neodkladné opatrenie, s prihliadnutím na individuálne okolnosti prejednávanej veci,
primerané nie je, a to po zohľadnení dlhodobého akceptovania užívania týchto nehnuteľností, po
zohľadneníneosvedčeniainejmajetkovejujmyaprizohľadneníreparácietohtostavuuplatnenímnároku
na vydanie bezdôvodného obohatenia.

56. Pokiaľ žalobca vytýkal napadnutému rozhodnutiu nesprávne posúdenie neosvedčenia vzniknutej
ujmy, ako bolo uvedené vyššie, žiadnu majetkovú ujmu žalobca v konaní neosvedčil. Ani v odvolaní
žalobca žiadnu konkrétnu majetkovú ujmu (fyzické poškodenie povrchov) neosvedčil, resp. v rovine
konkrétnych tvrdení neuviedol a neosvedčil (zmarenie konkrétneho investičného zámeru alebo

konkrétneho ekonomického využitia týchto pozemkov).

57. Podľa odvolacieho súdu preto okresný súd správne dospel k záveru o nesplnení predpokladov na
vydanie žalobcom navrhovaného neodkladného opatrenia ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia
podľa § 329 ods. 2 CSP.

58. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne.

59. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania postupoval odvolací súd podľa §
396 ods. 1 s použitím § 255 ods. 1 CSP. Žalovanému ako úspešnému v odvolacom konaní vznikol

nárok na ich náhradu voči žalobcovi. Pretože z obsahu spisu vyplýva, že žalovanému preukázateľne
v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, odvolací súd rozhodol, že žalovanému nepriznáva nárok
na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd rozhodoval o náhrade trov konania o nariadení
neodkladného opatrenia z dôvodu, že z procesného hľadiska sa jedná o samostatné konanie a týmto
rozhodnutím odvolacieho súdu sa konanie končí, a teda mu vznikla povinnosť podľa § 262 ods. 1 CSP

rozhodnúť o náhrade trov konania.

60. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).