Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, November 14, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/167/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2225202393
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Matúš Staríček
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2225202393.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: Mgr. Matúš Staríček a sudcov: JUDr.
Ľuboslava Vanková a Mgr. Jozef Mačej, v právnej veci navrhovateľky: A. A. B., nar. X.XX.XXXX, trvale
bytom C. D. E. XXXX/XX, F. D., zastúpená advokátkou: JUDr. Ildikó Uleklová, so sídlom Jesenského
5026/13A, Dunajská Streda, proti povinným: 1. G. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I. XXX a 2. F. H.,
nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I. XXX, o nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k navrhovateľke

a k maloletej J. H., nar. X.X.XXXX, trvale bytom ako navrhovateľka, zastúpenej kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu
Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 27C/53/2025-45 zo dňa 3.9.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Povinným v 1. a 2. rade n e p r i z n á v a voči navrhovateľke nárok na náhradu trov odvolacieho

konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením označeným v záhlaví súd prvej inštancie výrokom I. návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol a výrokom II. odporcom (správne „povinným z neodkladného opatrenia“, ďalej len
„povinným“ – pozn. odvolacieho súdu) nárok na náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie
odôvodnil právne § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1 a 2, § 326 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1,

§ 330 ods. 2, § 336 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 7.8.2025
domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil povinným povinnosť zdržať sa
zverejňovania akýchkoľvek informácií týkajúcich sa navrhovateľky a členov jej rodiny, ako aj útokov
na ich dôstojnosť; nekontaktovať navrhovateľku a jej maloletú dcéru osobne, písomne, telefonicky,
prostriedkami elektronickej komunikácie alebo iným spôsobom; na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov

sa nepribližovať k navrhovateľke ako ani jej maloletej dcére, s výnimkou účasti na procesných úkonoch
v civilnom konaní, v trestnom konaní a v priestupkovom konaní, na ktoré budú predvolaní, v rozsahu
nevyhnutnom na ich riadnu účasť na týchto úkonoch; a súčasne priznal navrhovateľke nárok na náhradu
trov konania. Navrhovateľka k návrhu pripojila listinné dôkazy, a to prehlásenie Detských jaslí I.,
vyhlásenie I. H., potvrdenie K. L. A. o priebehu terapie, výpis z obchodného registra, uznesenie OR PZ
Dunajská Streda, Odboru kriminálnej polície ČVS: ORP-778/1-VYS-DS-2024 zo dňa 25.2.2025, SMS

správu, komunikáciu so susedmi, SMS komunikáciu povinnej a partnera navrhovateľky, komunikáciu
navrhovateľky a jej partnera.

2. Súd prvej inštancie pri posúdení dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal
z toho, že navrhovateľ, ktorý žiada nariadiť neodkladné opatrenie musí mať právny záujem na
neodkladnom opatrení, t.j. musí osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Súd

poskytuje zabezpečenie prostredníctvom neodkladného opatrenia len v prípade, keď obsah jeho výroku
neporušuje žiadne ústavou zaručené právo alebo slobodu, teda za predpokladu, že postupom súdualebo obsahom výroku nedochádza k zásahu do práv a slobôd garantovaných ústavou (ústavnými
zákonmi). Pri rozhodovaní o takejto dočasnej úprave sa vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase
rozhodovania o návrhu na neodkladné opatrenie. Ten, kto sa domáha vydania neodkladného opatrenia,

musí osvedčiť, že tu je daný právny záujem. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na
splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým
osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom
v konaní. Neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava
pomerov strán sporu do doby, než súd vydá vo veci konečné rozhodnutie. Už v návrhu na jeho vydanie

musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva bezprostrednej ujmy. Spravidla
sa teda má zato, že pri nariaďovaní neodkladného opatrenia sa nedokazuje ale osvedčuje tvrdenie
navrhovateľa. To v podstate znamená, že nárok nemusí byť nepochybne preukázaný, ale aspoň tvrdenia
navrhovateľa musia byť súdu dôkazmi osvedčené. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená,
že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie

všetky rozhodujúce skutočnosti). Pod potrebou dočasnej úpravy strán sporu sa rozumie stav vzťahov
strán sporu, ktorý neznesie odklad. Podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je teda osvedčenie,
že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by bolo právo toho kto nariadenie navrhuje ohrozené.

3. Obsah neodkladných opatrení v zmysle § 325 ods. 2 písm. f) až h) CSP upravuje zdržanie sa

určitého konania v súvislosti s ochranou integrity ohrozenej osoby. Ide o opatrenia vydané v záujme
ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná,
duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie
akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické
násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho

nátlaku. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna
súdna ochrana. Kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich skutočností sú determinované
konkrétnymi okolnosťami prípadu ad hoc. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľ
spravidla osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby (v
pozícii svedka incidentu), písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a pod. Neodkladné

opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. g) a h) CSP, ako menej závažné zásahy do osobných slobôd
povinného, sú ex lege podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita
navrhovateľa mohla byť ohrozená. Aj túto skutočnosť musí navrhovateľ pred nariadením neodkladného
opatrenia relevantným spôsobom osvedčiť.

4. Súd prvej inštancie mal z obsahu spisu osvedčené, že rodinné vzťahy medzi navrhovateľkou a
povinnými, t.j. starými rodičmi maloletej J. sú vážne narušené, čo viedlo k tomu, že navrhovateľka a jej
partner(synpovinných)prestaliudržiavaťkontaktspovinnými,čopraktickyznamenáajodňatiemožnosti
povinných stretávať sa s maloletou J.. Uvedenému rozhodnutiu predchádzali rôzne incidenty, na ktoré
navrhovateľka poukázala vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Ako najzávažnejší

sa javí incident, ku ktorému došlo dňa 26.11.2024, kedy starý otec, t.j. povinný v 1. rade vošiel na
súkromný spoločný pozemok rodinných domov, klopal a búchal na dvere rodinného domu navrhovateľky
a podľa tvrdení navrhovateľky pritom aj vulgárne nadával a vyhrážal sa navrhovateľke. Uvedené konanie
povinného v 1. rade vzbudilo u navrhovateľky strach o svoj život a zdravie, ako aj o život a zdravie
maloletej, ktorá podľa navrhovateľky bola z konania povinného v 1. rade taktiež rozrušená a následne

nevedela dlhšiu dobu po incidente kľudne spať. Povinný v 1. rade odišiel až po príchode partnera
navrhovateľky a na základe jeho výzvy. Po tejto udalosti navrhovateľka podala na povinného v 1. rade
trestné oznámenie, pričom uvedená vec podozrenia z prečinu porušovania domovej slobody podľa §
194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona bola uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru
SR v Dunajskej Strede, Odboru kriminálnej polície ČVS: ORP-778/1-VYS-DS-2024 zo dňa 25.2.2025

odmietnutá. Následne dňa 17.7.2025 povinní vyhľadali maloletú J. v jasliach, ktoré navštevuje, pričom
podľa prehlásenia Detských jaslí I. nebolo to prvýkrát, čo sa prostredníctvom nich snažili nadviazať
kontakt s maloletou. Povinní po poučení o tom, že nie sú vedení ako oprávnené osoby na prevzatie
maloletej, ako aj o tom, že ich neohlásené návštevy môžu narušiť výchovný režim, opustili zariadenie. Po
uvedenej návšteve povinných, z dôvodu obavy o zdravie maloletej, navrhovateľka vyzdvihla maloletú z

jaslí a žiadala svojho partnera o riešenie tejto situácie s povinnými. Podľa tvrdení navrhovateľky povinný
v 1. rade sa pred jej partnerom vyjadril tak, že spoločné rozhodnutie rodičov maloletej, aby maloletú
nekontaktovali, nebudú rešpektovať a keď budú chcieť, maloletú si z jaslí zoberú. Po uvedenej návšteve
jaslí navrhovateľka zabezpečila strážnu službu pre okolie jaslí.5. Súd prvej inštancie mal v predmetnej veci za osvedčenú existenciu právneho vzťahu medzi stranami.
Navrhovateľka však podľa názoru súdu prvej inštancie neosvedčila, že existujú závažné dôvody

domnievať sa, že jej telesná alebo duševná integrita by mohla byť ohrozená, prípadne by bola ohrozená
telesná a duševná integrita maloletej. V dôsledku uvedeného nie je toho času, t.j. v čase rozhodovania o
návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, hodnoverne osvedčená existencia hrozby
bezprostrednej ujmy na právach navrhovateľky a maloletej J., ani potreba neodkladnej úpravy pomerov.

6. V konaní nebolo osvedčené konanie povinných, ktoré by odôvodňovalo uloženie povinnosti zdržať sa
zverejňovania akýchkoľvek informácií týkajúcich sa navrhovateľky a členov jej rodiny, ako aj útokov na
jej dôstojnosť, keď navrhovateľka listinnými či inými dôkazmi neosvedčila, že by o nej, resp. maloletej
zverejňovali povinní akékoľvek informácie. Zverejňovaním sa rozumie proces sprístupnenia nejakej
informácie, t.j. publikovanie prostredníctvom rôznych médií (tlače, rozhlasu, televízie, sociálnych sietí
a pod.). Žiaden navrhovateľkou predložený listinný dôkaz však nesvedčí o zverejňovaní informácií o

navrhovateľke a členov jej rodiny. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poznamenal, že SMS komunikáciu
medzi povinnou v 2. rade a jej synom (t.j. partnerom navrhovateľky a otca maloletej) a správu zaslanú
povinným v 1. rade navrhovateľke možno považovať iba za súkromnú komunikáciu určenú konkrétnemu
adresátovi. Rovnako ani ďalšie listinné dôkazy (prehlásenie Detských jaslí I., vyhlásenie partnera
navrhovateľky, správa mediátorky, výpis z obchodného registra, uznesenie OR PZ v Dunajskej Strede,

komunikácia susedov navrhovateľky, komunikácia medzi navrhovateľkou a jej partnerom) neosvedčujú
zverejňovanie informácií o navrhovateľke povinnými. Súd prvej inštancie upriamil pozornosť aj na
nepresnú a nevykonateľnú formuláciu petitu v tejto časti, keďže sa navrhovateľka domáhala poskytnutia
ochrany členom jej rodiny bez konkretizácie týchto osôb, pričom súd je oprávnený nariadením
neodkladného opatrenia poskytnúť právnu ochranu iba konkrétnym, jasne identifikovaným osobám a

nie neurčitému počtu osôb (ktoré naviac nie sú stranami).

7. V konaní taktiež nebolo osvedčené žiadne také konanie povinných, ktoré by odôvodňovalo zákaz
kontaktovať navrhovateľku a maloletú J. osobne, písomne, telefonicky, prostriedkami elektronickej
komunikácie alebo iným spôsobom a približovať sa k navrhovateľke a maloletej na vzdialenosť menšiu

ako 10 metrov (s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom, trestnom a priestupkovom
konaní, na ktoré budú predvolaní, v rozsahu nevyhnutnom na ich riadnu účasť na týchto úkonoch).
Predloženými dôkazmi nebolo preukázané ani osvedčené násilie alebo hrozba násilia povinných voči
navrhovateľke. Súd prvej inštancie nemal osvedčené, že by sa povinní snažili nadviazať kontakt s
navrhovateľkou v akejkoľvek podobe. Navrhovateľka ani netvrdila existenciu nejakých výhražných či

nevhodných alebo nadpočetných kontaktov priamo navrhovateľky povinnými rôznymi prostriedkami,
ani neprimerané obťažovanie navrhovateľky ich prítomnosťou. Výnimkou má byť spomínaný incident,
ktorý sa stal 26.11.2024 (kedy povinný v 1. rade vošiel na súkromný pozemok a klopal do dverí
navrhovateľky a podľa tvrdení navrhovateľky pritom sa jej vyhrážal a nadával). Za uvedený skutok
navrhovateľka podala na povinného v 1. rade trestné oznámenie, vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva

Policajného zboru SR v Dunajskej Strede, Odboru kriminálnej polície v uznesení ČVS: ORP-778/1-
VYS-DS-2024 zo dňa 25.2.2025 vyslovil, že k spáchaniu trestného činu porušovania domovej slobody v
tomto konkrétnom prípade nedošlo a trestnú vec odmietol, nakoľko nezistil dôvod na začatie trestného
stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku. V tejto súvislosti súd prvej inštancie
poznamenal, že nie je oprávnený spochybňovať závery orgánov činných v trestnom konaní v uvedenej

veci, najmä nie na základe dostatočne neosvedčených tvrdení navrhovateľky. Naviac k uvedenému
incidentu došlo 26.11.2024, teda v podstatnom časovom odstupe v minulosti cca. 9 mesiacov. To už
nezodpovedá požiadavkám bezodkladnosti neodkladného opatrenia ako prostriedku rýchlej nápravy
bezprostredného ohrozenia navrhovateľky. Toto samotné tak nemohlo mať relevanciu bez osvedčenia
ďalšieho aktuálneho ohrozenia navrhovateľky zo strany povinných. Nedôvodným v tomto smere bolo aj

poukazovanie na ešte skoršie incidenty a správy (správu povinného v 1. rade zaslanú navrhovateľke - na
č.l. 20 súdneho spisu, komunikáciu susedov navrhovateľky - na č.l. 21 súdneho spisu). Navrhovateľka
neosvedčila(aninetvrdila),žebysajejpovinnívposlednomobdobípredpodanímtohtonávrhuvyhrážali,
správali sa k nej fyzicky alebo verbálne násilne. Bez takého nemožno pristúpiť k obmedzeniu povinných
v posudzovanom rozsahu. Žiada sa zdôrazniť, že povinní sú aktuálne v (minimálnom, sporadickom)

kontakte iba s ich synom (partnerom navrhovateľky), pričom negatívne správanie povinných podľa v
spise sa nachádzajúcich listín je zamerané práve na partnera navrhovateľky, ktorému písali (po incidente
z 26.11.2024) vulgárne a dehonestujúce správy (na č.l. 22-24) a údajne ho mali v jeho kancelárii aj
fyzicky napadnúť (č.l. 25-26).8. Čo sa týka maloletej J., súd prvej inštancie v prvom rade k požadovanej povinnosti nekontaktovať ju
povinnými písomne, telefonicky, prostriedkami elektronickej komunikácie alebo iným spôsobom, uviedol,

že tá je celkom neopodstatnená vzhľadom na vek maloletej (3 roky). Pre uloženie povinnosti povinným
nekontaktovať maloletú osobne a nepriblížiť sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov nebola
postačujúca skutočnosť, že dňa 17.7.2025 sa pokúsili nadviazať kontakt s maloletou v priestoroch
Detských jaslí I.. Zo správy menovaného zariadenia nevyplýva neprimerané správanie povinných v
daný deň, resp. že by ohrozovali maloletú. Potom ako zo strany zamestnanca jaslí im bolo vysvetlené,

že nie sú oprávnení prevziať maloletú, pričom ich neohlásené návštevy môžu narušiť výchovný
režim, povinní zariadenie opustili. Súd prvej inštancie ani z návrhu navrhovateľky, ani z pripojených
listinných dôkazov nemal osvedčené, že by v daný deň bola ohrozená fyzická či psychická integrita
maloletej. Súd prvej inštancie uviedol, že povinní sú starými rodičmi maloletej a prirodzene prejavujú
o ňu záujem. Vo vzťahu k tvrdeným vyhrážkam povinných, že maloletú si z jaslí zoberú, súd prvej
inštancie poukázal na prehlásenie Detských jaslí I. a ich postoj, rešpektovanie a dôsledné dodržiavanie

rozhodnutia zákonných zástupcov o oprávnených osobách na prevzatie maloletej. Maloletá je tak buď
pod dohľadom rodičov alebo v jasliach. Vzhľadom na okolnosti samotnej udalosti dňa 17.7.2025 (pokus
starých rodičov o nadviazanie kontaktu s ich vnučkou v zariadení, v ktorom sa nachádzala), súd pvej
inštancie vyhodnotil nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovateľkou požadovanom rozsahu ako
neprimerané opatrenie.

9. Čo sa týka partnera matky, ten vo svojom vyhlásení o.i. uviedol, že súhlasí s návrhom navrhovateľky
a potvrdzuje pravdivosť jej tvrdení, pričom poukázal aj na to, že povinní opakovane navrhovateľku
osočovali aj v prítomnosti maloletej. Naproti tomu pred vyšetrovateľom Okresného riaditeľstva
Policajného zboru v Dunajskej Strede, Odboru kriminálnej polície (strana 3 uznesenia ČVS: ORP-778/1-

VYS-DS-2024 - č.l. 17 súdneho spisu) vypovedal, že on sám nikdy nebol svedkom toho, že by sa
jeho rodine povinný v 1. rade niekedy vyhrážal a nemyslí si, že povinný v 1. rade by vykonal svoje
slová, ktoré adresoval navrhovateľke v hneve. Vzhľadom na rozporné tvrdenia partnera matky, aj jeho
vážne narušený vzťah s rodičmi a jeho zrejmý konflikt lojality, súd prvej inštancie vyhlásenie partnera
matky nepovažoval za dôveryhodné. K obsahu správ povinnej v 2. rade, adresovaných partnerovi

navrhovateľky súd prvej inštancie poznamenal, že sa jedná o mimoriadne vulgárny a odsúdeniahodný
prejav adresovaný povinnou v 1. rade svojmu vlastnému synovi. Týmto prejavom však podľa názoru
súdu bolo zasiahnuté (minimálne) do cti partnera navrhovateľky a bola ohrozená jeho duševná integrita,
keďže povinná v 2. rade dehonestovala vlastného syna (a jeho rodinu). Nie je vylúčené, že obsah týchto
správ mohol mať nepriamo negatívny dosah aj na navrhovateľku, ak s ním bola oboznámená, avšak

na základe správ, adresovaných inej osobe, súd prvej inštancie nepovažoval za primerané nariadiť
navrhovateľkou požadované neodkladné opatrenie. Čo sa týka komunikácie medzi navrhovateľkou a jej
partnerom z 16.12.2024, súd prvej inštancie z jej obsahu nevedel identifikovať, čo sa presne udialo, ale
opäť šlo o incident medzi partnerom navrhovateľky a jeho rodičmi, ku ktorému došlo pred 8 mesiacmi.
Ani tento dôkaz teda neosvedčuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov navrhnutým neodkladným

opatrením. Súd prvej inštancie tiež poukázal na to, že samotná existencia rodinnoprávneho konfliktu
medzi stranami bez osvedčenia potreby bezodkladnej úpravy pomerov neodôvodňuje riešenie tohto
vzťahového problému v čase rozhodovania súdu navrhovaným neodkladným opatrením, keďže ide
o inštitút výnimočného charakteru vyžadujúci existenciu skutkových okolností obzvlášť zásadného a
urgentného charakteru, ktoré v danom prípade osvedčené neboli.

10. Súd prvej inštancie pre neosvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán návrh
navrhovateľky ako nedôvodný zamietol v celom rozsahu. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol
podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď povinní síce boli v konaní plne úspešní, avšak žiadne trovy
im nevznikli, preto súd rozhodol tak, že povinným nárok na náhradu trov konania nepriznal.

11. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie navrhovateľka s návrhom, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.
Odvolanie odôvodnila právne § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Navrhovateľka zastáva názor, že právny
záujemnanariadenieneodkladnéhoopatreniavyplývaprenavrhovateľkuaprejejmaloletúdcérupriamo

z Ústavy Slovenskej republiky, a to z čl. 41, ktorý poskytuje ochranu samotnej rodine. Navrhovateľka
má za to, že predloženými dôkazmi preukázala, že zo strany povinných dochádza k neprimeranému
zásahu do ich rodinného života, a takýto zásah má negatívny vplyv na vzťahy v rodine, vyvoláva konflikty
a bolo potrebné vyhľadať aj pomoc odborníka, aby rodina ostala ucelená. Návrhom na nariadenieneodkladného opatrenia sa navrhovateľka domáhala toho, aby súd dočasne, teda na potrebný čas,
upravil,resp.obmedzilmožnosťneprimeranýchzásahovzostranypovinnýchvovzťahuknavrhovateľke,
ako aj vo vzťahu k jej rodine. Potrebný čas je v tomto smere nutné vykladať ako čas nevyhnutný na to,

aby si povinní uvedomili následky ich spoločensky neakceptovateľného správania voči navrhovateľke a
jej rodine (vrátane ich vlastného syna). Nariadenie neodkladného opatrenia by malo mať aj preventívny
charakter, a to v tom ponímaní, že by malo obmedziť a zabrániť pokračovaniu v neprimeranom, hrubom a
nežiadúcom zásahu do rodinného života navrhovateľky ako aj do jej osobnej integrity. Nutnosť okamžitej
úpravy spočíva aj v tom, aby sa predišlo zhoršovaniu vzájomných vzťahov medzi stranami a aby

prechodná konsolidácia pomerov bola dosiahnutá súdnym rozhodnutím, nakoľko je z predložených
dôkazov zjavné, že pokusy navrhovateľky o to, aby sa od nežiadúcich a neprimeraných zásahov zo
strany povinných vo vzťahu k nej a jej rodine upustilo, boli bezvýsledné. Aj keď zo strany navrhovateľky
boli predložené dôkazy osvedčujúce zásahy do jej života a nepriamo aj do života jej dcéry, súd jej
apriori odmietol poskytnúť ochranu, a to hoc aj v zúženej miere ako bolo navrhované. Dôkazmi k návrhu
navrhovateľka preukázala početné prípady o nevhodnom správaní povinných, ba dokonca aj to, že

niektoré z takýchto útokov musela riešiť už aj v rovine trestného práva, predložila čestné vyhlásenie
od partnera (svedka viacerých udalostí), ako aj od rodinnej terapeutky o tom, že tieto zásahy vážne
a negatívne vplývajú na ich rodinu. Súd prvej inštancie konštatoval vážne narušenie vzťahov medzi
navrhovateľkou a povinnými, zároveň však napriek tomu zostal v tomto smere nečinný. Z návrhu
navrhovateľky je zjavné, že zo strany povinných ide o kontinuálny a pravidelný útok a napriek všetkým

snahám o prerušenie kontaktu s povinnými nie je možné bez súdnej ingerencie obmedziť ďalšie zásahy
z ich strany, nakoľko povinní neprejavujú záujem rešpektovať rozhodnutie navrhovateľky a jej partnera a
neustále hľadajú nový spôsob, ako vyvolať novú konfrontáciu za účelom ďalšieho konfliktu medzi nimi.
O tejto snahe svedčí aj fakt, že maloletú sa viackrát snažili navštíviť v predškolskom zariadení, napriek
tomu, že boli úplne uzrozumení s tým, že rodičia maloletej z dôvodu ich správania zamedzili ich kontakt

s maloletou. Z návrhu a z čestného vyhlásenia partnera matky vyplýva, že aj jeho pokusy o obmedzenie
nežiaducich zásahov do života jeho rodiny zo strany jeho rodičov opakovane zlyhali.

12. Navrhovateľka takisto nesúhlasila so záverom súdu prvej inštancie, že existencia bezprostrednej
hrozby v danom prípade absentuje. Navrhovateľka, ako aj maloletá dcéra, majú právo na nerušený

rodinný život, do ktorého spoločensky neakceptovateľným spôsobom povinní zasahujú. Narúšajú ich
bežný rodinný život tým, že kontinuálnymi zásahmi spôsobujú napätú situáciu v rodine a privádzajú
ju na pokraj rozpadu, zároveň neustála obava z ich útokov prinútila navrhovateľku zmeniť sociálne
správanie. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie vytýkal, že odôvodnenosť
uloženiapovinnostizdržaťsazverejňovaniaakýchkoľvekinformáciítýkajúcichsanavrhovateľkyačlenov

jej rodiny, ako aj útokov na jej dôstojnosť, nepovažoval za dôvodnú a preukázanú, a poukazoval
na nepresnú a nevykonateľnú formuláciu petitu, to všetko napriek tomu, že totožný súd autentickým
výrokom v konaní vedenom o. i. pod sp. zn. 20C/33/2025 už takúto ochranu v rámci neodkladného
opatrenia iným účastníkom nariadil. Vo vzťahu k maloletej navrhovateľka uviedla, že z predloženého
potvrdenia je zrejmé, že povinní sa už viackrát snažili nakontaktovať maloletú prostredníctvom

predškolskéhozariadenia,čímvyvíjajúnátlakajnanavrhovateľkuadávajúnajavo,žerozhodnutieoboch
zákonných zástupcov maloletej, ktorí v dôsledku ich správania zamedzili kontakt s maloletou, naďalej
nemienia rešpektovať. Zároveň je v tomto smere možné konštatovať taktiež opakovanú kontinuitu
zásahov zo strany povinných, ktorá odôvodňuje zásah za účelom ochrany záujmov maloletej. Je zrejmé,
že ani odporúčania jaslí povinní nerešpektujú, ak k neohláseným návštevám z ich strany dochádza

opakovane. Vo vzťahu k súdom prvej inštancie vytýkanému rozporu v čestnom vyhlásení jej partnera
s jeho výpoveďou podanou počas trestného konania, navrhovateľka uviedla, že medzi jeho výpoveďou
a spísaním čestného vyhlásenia uplynul nejaký čas. Zrejme potom z dôvodu, že pokusy partnera
navrhovateľky v oblasti možného dosiahnutia konsolidácie a obmedzenia neprimeraných zásahov jeho
rodičov do ich rodinného života zostali bezvýsledné, je pochopiteľné, že sa k jej návrhu pripojil a učinil

písomné svedectvo v takejto forme. Je samozrejmosťou, že v jeho prípade existuje určitý konflikt lojality,
avšak učinenie čestného vyhlásenia nasvedčuje tomu, že ani samotné trestné konanie a jeho prípadné
následky nemali represívnu funkciu na povinných, čo jednoznačne svedčí o ich odhodlanosti pokračovať
v neprimeraných zásahoch, ako aj o tom, že si neuvedomujú následky a efekt svojho správania.
Navrhovateľka tiež poukázala na to, že súd prvej inštancie na jednej strane konštatuje hrubé, nevhodné

a vulgárne správanie povinných, avšak tomu zodpovedajúcu potrebnú ochranu odmieta poskytnúť.
Navrhovateľka má za to, že svojím návrhom preukázala, že všetky menej závažné a menej formálne
krokyučinilazaúčelomobmedzenianeprimeranéhozásahuzostranypovinnýchazaúčelomochranyjej
osobnej integrity, ako aj v záujme ochrany svojej rodiny. Správanie povinných je potrebné vyhodnotiť akoinú formu nepriameho nátlaku vyvíjaného hlavne na psychiku navrhovateľky, ktorej už bezprostredne
hrozilo o. i. aj fyzické napadnutie zo strany povinných. Vzhľadom na skutočnosť, že súd prvej inštancie
pri dokazovaní dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam o neexistencii dôvodov bezodkladnej úpravy,

navrhovateľka naďalej zastáva právny názor, že sú dané všetky zákonné predpoklady na nariadenie
neodkladného opatrenia v súlade s jej návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia.

13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie je podané včas a
oprávnenou osobou (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné

(§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 CSP) a že navrhovateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380
CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že
odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie je vecne správne, v dôsledku čoho
boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 a 2 CSP).

14. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na skutočnosti osvedčené obsahom spisu,
odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumentáciu navrhovateľky predostretú v odvolacom
konaní, bolo posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce
nariadiť vo veci navrhovateľkou navrhované neodkladné opatrenie a či súd prvej inštancie postupoval

správne, keď návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

15. K označeniu strán v predmetnom konaní zo strany odvolacieho súdu sa žiada uviesť, že vzhľadom
na to, že ide o návrhové konanie (o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania
vo veci samej), prichádza do úvahy označiť stranu, ktorá podala návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia ako „navrhovateľka“ a druhú stranu, t. j. tú, voči ktorej smeruje návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia ako „povinní z neodkladného opatrenia“, resp. skrátene „povinní“.

16. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

17. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne (ods. 1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (ods.
2).

18. Odvolací súd v celom rozsahu preberá skutkový stav zistený súdom prvej inštancie, ktorý dospel
k správnym skutkovým zisteniam pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie nároku na
nariadenie neodkladného opatrenia, pričom sa vysporiadal s podstatnými argumentmi navrhovateľky a
pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec

aplikoval správne zákonné ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom
na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na písomné vyhotovenie napadnutého uznesenia.
Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od
záverov súdu prvej inštancie odchýliť, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne
správne. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd dopĺňa nasledovné:

19. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

20. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

21. Podľa § 325 ods. 2 písm. d), g) a h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne

nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.22. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

23. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú

splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

24. V zmysle § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

25. V zmysle § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným

stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho
nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné
odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len
ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.

26. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že neodkladné opatrenie
môže súd nariadiť v dvoch prípadoch a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak
je obava z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania, počas konania a
tiež po jeho skončení. Neodkladným opatrením sa sleduje procesná ochrana porušeného alebo
ohrozeného práva do doby využitia procesných mechanizmov, slúžiacich na realizáciu práva na

súdnu ochranu, bez ďalšieho porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého žalujúca
strana žiada. Pri rozhodovaní o dočasnej úprave vzťahov medzi stranami sporu sa vychádza len zo
stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Vzhľadom
na charakter neodkladných opatrení, pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny postup určený
na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To však

neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných skutočností,
ktoré by umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť bezodkladná
ochrana. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných
prostriedkovzisťujelennajvýznamnejšieskutočnosti(tedanievšetkyrozhodujúceskutočnosti).Vkonaní
o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia a povinnosť tvrdenia osvedčiť na jeho

navrhovateľovi, ktorý musí ponúknuť súdu také dôkazy, ktoré opodstatňujú naliehavosť, primeranosť a
nevyhnutnosť vydať neodkladné opatrenie.

27. Hoci posúdenie úspešnosti tohto osvedčenia podlieha špecifickým kritériám typickým pre inštitút
neodkladného opatrenia, bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie

neodkladného opatrenia do úvahy. Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda
nároku vo veci samej, je navrhovateľ povinný dosiahnuť tzv. hodnoverné osvedčenie. Osvedčené
skutočnosti majú preto spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza.
Dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska hmotného a
procesného práva legitimizuje vyhovujúci výrok a teda nariadenie navrhovaného neodkladného

opatrenia (porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a
kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H. Beck, 2016). Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti
a trvania meritórneho nároku môže navrhovateľ dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami
a listinnými dôkaznými prostriedkami, ktoré budú viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia
žalobe (ktorú podal alebo mieni podať) je v danom štádiu konania vyššia než pravdepodobnosť

jej zamietnutia. Základnou procesnou povinnosťou každej sporovej strany, teda aj navrhovateľky, je
povinnosťoznačiťskutkovétvrdeniadôležitéprerozhodnutievoveciapodoprieťsvojetvrdeniadôkazmi.
Nesplnenie tejto procesnej povinnosti má za následok procesnú sankciu, ktorú predstavuje zamietnutie
návrhu.

28. Existencia právneho pomeru medzi stranami sporu alebo nároku, prípadne ich osvedčenie samé
osebe ešte netvoria zákonný dôvod pre vydanie neodkladného opatrenia. Až existencia skutočností
odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov dovoľuje súdu neodkladné opatrenie nariadiť.
Vzhľadom na závažnosť právnych následkov, ktoré zákon s jeho nariadením spája, a skutočnosť,že zasahuje podstatným spôsobom do práv druhého subjektu a obmedzuje ich, a to bez existencie
samotného meritórneho rozhodnutia súdu, je nevyhnutné, aby súdy zodpovedne a s prihliadnutím na
všetky okolnosti prípadu zvažovali relevantnosť a nevyhnutnosť takéhoto zásahu do subjektívneho

práva, t. j. splnenie všetkých zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Pri
rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom strany sporu, pričom by
mal starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení a či v dôsledku neodkladného opatrenia
nevytvorí stav alebo zásah do právnych vzťahov medzi stranami sporu, ktorý by nebol primeraný
navrhovateľom tvrdenému porušeniu jeho práv, aby nedošlo k zásahu do práv dotknutej strany nad

nevyhnutnú mieru.

29. Navrhovateľka sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala uloženia povinnosti
povinným v 1. a 2. rade 1/ zdržať sa zverejňovania akýchkoľvek informácií týkajúcich sa navrhovateľky
a členov jej rodiny, ako aj útokov na ich dôstojnosť (čo predstavuje návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. d) CSP), 2/ nekontaktovať navrhovateľku a jej maloletú dcéru

osobne, písomne, telefonicky, prostriedkami elektronickej komunikácie alebo iným spôsobom a 3/ na
vzdialenosť menšiu ako 10 metrov sa nepribližovať k navrhovateľke, ako ani jej maloletej dcére, s
výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom konaní, v trestnom konaní a v priestupkovom konaní,
na ktoré budú predvolaní, v rozsahu nevyhnutnom na ich riadnu účasť na týchto úkonoch (čo predstavuje
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. g) a h) CSP).

30. Vo vzťahu k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. d) CSP
odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že v konaní nebolo osvedčené konanie
povinných, ktoré by odôvodňovalo uloženie povinnosti zdržať sa zverejňovania akýchkoľvek informácií
týkajúcich sa navrhovateľky a členov jej rodiny, ako aj útokov na jej dôstojnosť, keď navrhovateľka

listinnými či inými dôkazmi neosvedčila, že by o nej, resp. maloletej zverejňovali povinní akékoľvek
informácie. Súd prvej inštancie tiež správne konštatoval nepresnú a nevykonateľnú formuláciu petitu v
tejto časti, keďže sa navrhovateľka domáhala poskytnutia ochrany členom jej rodiny bez konkretizácie
týchto osôb, keď súd je oprávnený nariadením neodkladného opatrenia poskytnúť právnu ochranu iba
konkrétnym, jasne identifikovaným osobám a nie neurčitému počtu osôb.

31. Vo vzťahu k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. g) a h)
CSP sa odvolací súd v preskúmavanej veci stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že navrhovateľka
dostatočne neosvedčila dôvodnosť bezodkladnej naliehavej potreby úpravy vzťahov medzi stranami, t.
j. že existujú závažné dôvody domnievať sa, že jej alebo maloletej telesná alebo duševná integrita by

mohla byť ohrozená. Obsah neodkladných opatrení požadujúcich zdržať sa určitého konania v súvislosti
s ochranou integrity ohrozenej osoby vychádza zo znenia čl. 3.1 Nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12.6.2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych
veciach. Jedná sa o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody
domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo

bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek formy rodovo - motivačného násilia alebo
násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie,
zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Súd musí mať za osvedčené ohrozenie telesnej
alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia smeruje.

32. Súd z obsahu spisu mal za osvedčené, že rodinné vzťahy medzi navrhovateľkou a povinnými,
t.j. starými rodičmi maloletej sú vážne narušené, čo viedlo k tomu, že navrhovateľka a jej partner
(syn povinných) prestali udržiavať kontakt s povinnými, čo prakticky znamená aj odňatie možnosti
povinných stretávať sa s maloletou. Z obsahu spisu teda nepochybne vyplývajú negatívne vzájomné

vzťahy, avšak z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ani z listinných dôkazov predložených
navrhovateľkou nevyplýva existencia správania povinných voči navrhovateľke a jej maloletej dcére takej
intenzity, ktorá by odôvodňovala neodkladnú úpravu pomerov. Súd prvej inštancie správne poukázal
na to, že navrhovateľka neosvedčila existenciu opakovaných kontaktov priamo jej osoby alebo osoby
maloletej, ktoré by bolo možné považovať za neprimerané obťažovanie ohrozujúce telesnú a duševnú

integritu jej osoby alebo maloletej. K incidentu zo dňa 26.11.2024 už súd prvej inštancie uviedol, že
navrhovateľka v tejto súvislosti podala na povinného v 1. rade trestné oznámenie, o ktorom vyšetrovateľ
v uznesení ČVS: ORP-778/1-VYS-DS-2024 zo dňa 25.2.2025 rozhodol tak, že k spáchaniu trestného
činu porušovania domovej slobody v tomto konkrétnom prípade nedošlo a trestnú vec odmietol, nakoľkonezistil dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku.
Súd prvej inštancie tiež správne vychádzal z toho, že k uvedenému incidentu došlo 26.11.2024, teda
v podstatnom časovom odstupe od podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, čo už pri

neosvedčení neprimeraného osobného či iného kontaktu navrhovateľky a maloletej zo strany povinných
v ďalšom období nezodpovedá požiadavkám bezodkladnosti neodkladného opatrenia ako prostriedku
rýchlej nápravy bezprostredného ohrozenia navrhovateľky. Vo vzťahu k maloletej J. potom ani odvolací
súd z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a pripojených listinných dôkazov nemal osvedčené,
že by zo strany starých rodičov (povinných v tomto konaní) bola ohrozená fyzická či psychická integrita

maloletej.

33. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že navrhovateľka v
tomto konaní, ktoré je z hľadiska procesného maximálne zrýchlené, neosvedčila skutočnosti, ktorými
odôvodňuje potrebu neodkladnej úpravy pomerov, jej naliehavosť a nevyhnutnosť. Správny bol preto
záver súdu prvej inštancie, že intenzita a potreba nariadenia neodkladného opatrenia pri tomto návrhu

na základe dôkazov predložených navrhovateľkou preukázaná nebola.

34. K odvolacej argumentácii navrhovateľky poukazujúcej na dôležitosť inštitútu neodkladného
opatrenia spojeného s cieľom dosiahnutia požadovanej súdnej ochrany je potrebné uviesť, že
poskytnutie procesnej ochrany porušeného alebo ohrozeného práva neodkladným opatrením je možné

len v prípade splnenia zákonom stanovených podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia,
ktoré v posudzovanej veci splnené neboli. Odvolací súd má za to, že navrhovateľkou predložené
dôkazné prostriedky objektívnym spôsobom neosvedčujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov, pričom
komplexné posúdenie danej otázky presahuje rámec rozhodnutia o neodkladnom opatrení a vyžaduje
vykonanie riadneho dokazovania v rámci konania vo veci samej (ktoré podľa obsahu spisu dosiaľ

iniciované nebolo). Neodkladné opatrenie nie je bežným nástrojom zabezpečenia práva. Ide o
výnimočný prostriedok zasahujúci vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava,
že exekúcia bude ohrozená. V prípade nariadenia každého neodkladného opatrenia o nariadenie
ktorého strana, prezentujúc svoj subjektívny pohľad na vec, požiada, by došlo k suplovaniu riadneho
procesného nástroja ochrany práv, a to žaloby (návrhu na začatie konania vo veci samej), doručením

ktorej súdu sa procesné konanie začína a vytvorí sa tak priestor na riadne preukázanie nároku.

35. Ďalšie odvolacie argumenty odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci za nerozhodné,
bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj
nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale

len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základrozhodnutiabeztoho,abyzachádzalidovšetkýchdetailovsporuuvádzanýchúčastníkmikonania.
Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka
konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09

a podobne).

36. Vzhľadom na vyššie uvedené možno konštatovať, že neboli splnené zákonné podmienky pre
nariadenie neodkladného opatrenia, preto odvolací súd podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

37. Na záver odvolací súd dodáva, že skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní
navrhovateľky, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jej práv. Odvolací súd v tejto
súvislosti upriamuje pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 218/2010, podľa
ktorého obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť

v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné
konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí
právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a
hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na
to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s

jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním
navrhnutýchdôkazovsúdom,prípadnesadožadovaťnímnavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonanýchdôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných
predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97).

38. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

39. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

41. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v
spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že povinným nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, a
to z dôvodu, že strana, ktorá mala plný úspech vo veci (v prejednávanej veci povinní), má síce nárok na

náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala (v prejednávanej
veci navrhovateľka), avšak povinným žiadne trovy v konaní podľa obsahu spisu nevznikli a ani si žiadne
neuplatnili.

42. Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).