Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 3, 2023

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 27C/163/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122392395
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Zaťková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2023:6122392395.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky sudkyňou JUDr. Katarínou Zaťkovou v právnej veci žalobkyne: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, C. D. XXXX, D., zast. JUDr. Peter Schmidl, advokát, Záhorácka 11/A, Malacky, IČO:
40 227 618, proti žalovanému: E. B., nar. XX.XX.XXXX, F. XXXX, G., zast. PK law firm s.r.o., Konventná
636/6, Bratislava, IČO: 54 231 191, o zaplatenie 33.193,92 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100%, o výške
ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou upomínaciemu súdu dňa 15.08.2022 domáhala, aby súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy 33.193,92 Eur s príslušenstvom. Svoj žalobný návrh odôvodnila tým,

že žalobkyňa a žalovaný dňa 31.10.2008 uzatvorili zmluvu o pôžičke pred svedkom, kedy žalobkyňa
požičala finančné prostriedky vo výške 33.193,92 Eur žalovanému. O vrátenie pôžičky bol požiadaný
listom z Advokátskej kancelárie JUDr. Petra Schmidla dňa 07.06.2022, pričom uvedená výzva na
vrátenie bola žalovanému doručená dňa 27.06.2022. Vo výzve bol žalovaný vyzvaný na vrátenie pôžičky
v lehote 15 dní odo dňa doručenia, pričom k dnešnému dňu peniaze žalobkyni vrátené neboli.

2. Upomínací súd vydal dňa 29.09.2022 Platobný rozkaz sp. zn. 15Up/1112/2022, voči ktorému podal

žalovaný včas odpor.

3. V odpore žalovaný uviedol, že žalobkyňa žalovanému v zmysle Zmluvy o zapožičaní finančnej
hotovosti zo dňa 31.10.2008 žiadne finančné prostriedky nikdy neposkytla a teda nikdy nedošlo
kodovzdaniužiadnejsumy,ktorábymalabyťpôžičkoužalovanémuzostranyžalobkyne,pričomuviedol,
že pôžička je reálny kontrakt, v dôsledku čoho túto zmluvu v celom rozsahu namietal. Svedok, ktorý
je uvedený v Zmluve H. G. nemohol vidieť žiadne odovzdanie peňazí, keďže k tomu nikdy nedošlo, čo

dokáže tento svedok aj preukázať. Žalovaný ďalej uviedol, že nárok žalobkyne je aj premlčaný a vzniesol
námietku premlčania. Uviedol, že Zmluva je účelový dokument, ktorý žalobkyňa predložila súdu napriek
tomu, že jej je zrejmé, že nikdy pôžičku žalovanému neposkytla.

4. Žalobkyňa sa k odporu vyjadrila tak, že nesúhlasí s tvrdeniami žalovaného. Žalobkyňa vniesla
uvedenú sumu, ktorá je predmetom pôžičky do realizácie stavby rodinného domu.

5. Okresný súd Banská Bystrica ako upomínací súd postúpil spis Okresnému súdu Malacky prípisom
ako súdu vecne a miestne príslušnému.6. Podaním doručeným súdu dňa 30.11.2022 žalovaný zotrval na svojich vyjadreniach uvedených
v odpore.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 04.10.2023, na ktoré sa dostavila žalobkyňa aj žalovaný
spolu s ich právnymi zástupcami. Žalobkyňa cestou svojej právnej zástupkyne uviedla, že má za to,
že nárok nie je premlčaný, nakoľko v zmluve nebola dojednaná splatnosť a táto nastala až okamihom,
kedy žalobkyňa vyzvala žalovaného na plnenie, a to bolo v roku 2022. Poukázala na to, že uzavrela
so žalovaným manželstvo, ktoré bolo rozvedené až v roku 2022, takže počas tejto doby premlčacia

doba neplynula. Žalovaný cestou svojho právneho zástupcu uviedol, že má za to, že nárok žalobkyne
je premlčaný a premlčacia doba počas manželstva nespočíva. Žalobkyňa ďale uviedla, že Zmluva by
sa dala považovať zároveň za uznanie dlhu, žiadala vypočuť svedkov svojich rodičov. Žalovaný ďalej
tvrdil, že k odovzdaniu žiadnych finančných prostriedkov nedošlo, namietal, že by Zmluva predstavovala
uznanie dlhu, pretože tento úkon neobsahuje všetky náležitosti uznania dlhu, ktoré by obsahovať podľa
zákona mal, a to prísľub dlžníka, že dlh zaplatí. Na otázku súdu strany uviedli, že uzavreli manželstvo

03.08.2012.

8. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: Zmluva o zapožičaní finančnej hotovosti, Výzva na
vrátenie pôžičky, Čestné prehlásenie I. C., nar. XX.XX.XXXX, A. C., I. C., nar. XX.XX.XXXX, keď zistil
tento skutkový a právny stav:

9. Zo Zmluvy o zapožičaní finančnej hotovosti zo dňa 31.10.2008 uzavretej medzi žalobkyňou označenej
priezviskom Provazníková a žalovaným súd zistil, že žalovaný potvrdil, že žalobkyňa mu požičala
finančnú hotovosť 1.000.000 Sk na výstavbu rodinného domu lokalita G. – A., parcelné číslo XXXX.
Táto zmluva bola podpísaná za prítomnosti svedka H. G.. Ďalej Zmluva uvádzala, že nadobúda platnosť

dňom podpisu a bola vyhotovená v dvoch kópiách.

10. Z výzvy na vrátenie pôžičky zo dňa 07.06.2022 súd zistil, že žalobkyňa cestou svojho právneho
zástupcu vyzvala žalovaného na vrátenie pôžičky zo Zmluvy zo dňa 31.10.2008, a to v lehote 15 dní od
doručenia tejto výzvy. Podľa doručenky žalovaný prevzal výzvu dňa 27.06.2022.

11. Z čestného prehlásenia I. C., nar. XX.XX.XXXX bez uvedenia dátumu súd zistil, že táto osoba
čestne prehlásila, že má vedomosť, že žalobkyňa v období roku 2008 zapožičala finančné prostriedky
žalovanému na výstavbu rodinného domu lokalita G. – A. v minimálnej hodnote terajšej 33.000 Eur.

12. Z čestného prehlásenia A. C., nar. XX.XX.XXXX bez uvedenia dátumu súd zistil, že táto osoba
čestne prehlásila, že má vedomosť, že žalobkyňa v období roku 2008 zapožičala finančné prostriedky
žalovanému na výstavbu rodinného domu lokalita G. – A. v minimálnej hodnote terajšej 33.000 Eur.

13. Z čestného prehlásenia I. C., nar. XX.XX.XXXX bez uvedenia dátumu súd zistil, že táto osoba

čestne prehlásila, že má vedomosť, že žalobkyňa v období roku 2008 zapožičala finančné prostriedky
žalovanému na výstavbu rodinného domu lokalita G. – A. v minimálnej hodnote terajšej 33.000 Eur.

14. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého

druhu.

15. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka Ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do
dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie
tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

16. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

17. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.18. Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka Ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu
alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo
dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo;

ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

19. Podľa § 114 Občianskeho zákonníka Ak ide o právo medzi zákonnými zástupcami na jednej strane
a maloletými deťmi a inými zastúpenými osobami na druhej strane, premlčanie sa ani nezačína ani
neplynie, ak nejde o úroky a opakujúce sa plnenie. To platí aj o právach medzi manželmi.

20. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a je potrebné
ju zamietnuť.
21. Žalobkyňa v danej veci žiadala od žalovaného vrátenie peňažných prostriedkov v zmysle Zmluvy
o zapožičanej hotovosti zo dňa 31.08.2008 (ďalej len „Zmluva“). Vzhľadom na žalovaným vznesenú
námietku premlčania sa súd z dôvodu hospodárnosti zaoberal v prvom rade dôvodnosťou takto
vznesenej námietky. Žalobkyňa tvrdila, že na základe Zmluvy zapožičala žalovanému peňažné

prostriedky v sume 33.193,92 Eur (1.000.000 Sk), avšak v Zmluve si nedohodli lehotu splatnosti, a tak
premlčacia doba začína plynúť odo dňa kedy žalovaného na vrátenie peňazí vyzvala, a to výzvou zo
dňa 07.06.2022, ktorá bola doručená žalovanému dňa 27.06.2022.
22. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť
námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká,

iba sa závažne oslabuje. Uplatnenie námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v
dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť
na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a
zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené plniť svoje
povinnosti. Zásada hospodárnosti konania vedie konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní

vznesenú námietku premlčania vzhľadom na to, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k
rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov (viď R 29/1983 a
rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 82/2009, 1 Cdo 43/2009, 2 Cdo 194/2011, 3 Cdo 231/2009,
3 Cdo 187/2013, 7 Cdo 305/2014).
23. Premlčacou dobou sa rozumie časový úsek, v ktorom musí byť právo vykonané, inak môžu nastať

účinky premlčania podľa § 100 Občianskeho zákonníka. Premlčacia doba je ustanovená konkrétnym
časovým úsekom, ktorý má určený začiatok plynutia. Dĺžku premlčacej doby určuje zákon. Ustanovenie
§ 101 Občianskeho zákonníka upravuje trojročnú všeobecnú premlčaciu dobu.
24. Občiansky zákonník stanovuje objektívny začiatok plynutia premlčacej doby. Trojročná premlčacia
doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Za tento deň sa všeobecne považuje

deň, keď sa právo mohlo po prvý raz uplatniť na súde, teda len čo mohla byť dôvodne podaná žaloba
na súd (actio nata). Ide o objektívnu možnosť vykonať právo bez zreteľa na to, či oprávnená osoba
(veriteľ) by mohol právo subjektívne vykonať alebo nie, t. j. či oprávnený subjektívne vedel alebo nevedel
o svojom práve.
25. Zmluvné strany sa nie vždy dohodnú na splatnosti záväzku. Okamih splatnosti práva na plnenie

má pritom rozhodujúci význam predovšetkým pre posúdenie, či a kedy nastáva actio nata, pre začiatok
plynutia všeobecnej premlčacej doby (viď § 101 Občianskeho zákonníka) a pre začiatok omeškania
dlžníka (§ 517 Občianskeho zákonníka).
26. V judikáte R 28/1984 bol prijatý záver, podľa ktorého „ak nebola doba splnenia dlhu dohodnutá ani
inak ustanovená, začína premlčacia doba plynúť nasledujúcim dňom po vzniku dlhu“. Na tomto závere

sa ustálila aj neskoršia súdna prax [viď napríklad rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 25/2003,
ktoré bolo neskôr publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky (ďalej len „Zbierka“) ako judikát R 91/2004] zotrvávajúca na tom, že ak doba plnenia nie
je určená zákonom, rozhodnutím alebo zmluvou, splatnosť vyvolá veriteľ tým, že dlžníka požiada o
plnenie (§ 563 Občianskeho zákonníka). Dlžník je v takom prípade povinný splniť dlh prvého dňa po

tom, čo bol veriteľom požiadaný o jeho splnenie. Ak má veriteľ možnosť sám vyvolať splatnosť dlhu,
má právo aj vykonať svoje právo vyplývajúce zo záväzku. Pre účely premlčania je preto významný
prvý objektívny okamih, kedy tak môže urobiť a požiadať o plnenie. Rozhodujúcim je preto bezpochyby
deň bezprostredne nasledujúci po dni, v ktorom dlh vznikol. Na rovnakom právnom názore spočívajú aj
viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu (okrem sp. zn. 1 Cdo 25/2003 viď sp. zn. 1 Cdo 148/2004 a sp.

zn. 4 Cdo 66/2006 ), ale tiež krajských súdov Slovenskej republiky (viď napríklad sp. zn. 5 Co 3/2015
Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 19 Co 133/2012 Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 16 Co 667/2013
Krajského súdu v Banskej Bystrici a sp. zn. 10 Co 174/2013 Krajského súdu v Žiline). Súd v tomto smerepoukazuje aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33 Odo 846/2006, sp. zn. 33 Odo 345/2002
a na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 334/2006.
27. V zmysle vyššie uvedeného názoru najvyšších súdnych autorít má súd v danej veci za to, že

premlčacia doba v tomto prípade, keď podľa Zmluvy nebola doba splatnosti medzi stranami dohodnutá
(čo nebolo ani medzi stranami sporné), premlčacia doba začala plynúť nasledujúci deň po vzniku
záväzku, t.j. v tomto prípade dňom 01.09.2008 (keďže záväzok vznikol 31.08.2008) a teda nie až odo
dňa kedy uplynula žalovanému lehota na dobrovoľné plnenie v zmysle výzvy zo dňa 07.06.2022, kedy
žalobkyňa prvýkrát žalovaného o vrátenie pôžičky požiadala. Akceptovanie názoru o viazanosti začiatku

plynutia premlčacej doby na deň splatnosti dlhu a nie na deň vzniku právneho vzťahu, z ktorého dlžníkovi
vznikla povinnosť na plnenie, by viedlo k neprípustnému posunutiu začiatku plynutia premlčacej doby (v
zrejmomrozporesúčelominštitútupremlčania)praktickynaneobmedzenúdobupodľaľubovôleveriteľa.
Odo dňa 01.09.2008 teda začala plynúť premlčacia doba uplatnenia práva vyplývajúceho zo Zmluvy.
28. Premlčacia doba je podľa § 101 Občianskeho zákonníka trojročná, a tak v danej veci premlčacia
doba uplynula dňa 01.09.2011.

29. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že strany sporu uzavreli manželstvo a počas manželstva
premlčacia doba neplynula. V tejto súvislosti súd uvádza, že vo všeobecnosti platí podľa § 114
Občianskeho zákonníka, že premlčacia doba práv medzi manželmi počas manželstva ani nezačne
plynúť alebo počas manželstva spočíva. V danej veci strany sporu na pojednávaní zhodne uviedli, že
uzavrelimanželstvoaždňa03.08.2012,t.j.pouplynutípremlčacejdoby.Ustanovenie§114Občianskeho

zákonníka je tak v danej veci neaplikovateľné, pretože premlčacia doba uplynula už pred uzavretím
manželstva strán sporu.
30. Žalobkyňa na pojednávaní ďalej uviedla, že Zmluvu by bolo možné považovať za uznanie dlhu, kde
premlčacia doba je 10 rokov podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa § 558 Občianskeho
zákonníka je však podmienkou platnosti takéhoto úkonu písomný prejav osoby, ktorým uznáva, že svoj

dlh zaplatí, pričom dlh je určený čo do dôvodu a čo do výšky. Okrem všeobecných náležitostí (§ 34 a
nasl. OZ), potrebných na to, aby bol právny úkon uznania dlhu perfektný, Občiansky zákonník v prípade
uznania dlhu vyžaduje aj splnenie ďalších, osobitných náležitostí, ktorými sú písomná forma, sľub
zaplatiť dlh a vymedzenie dlhu čo do dôvodu aj výšky. Na to, aby bolo uznanie dlhu platné, nepostačuje
podľa súdu len samotné uznanie existencie dlhu, ale je potrebný aj prísľub dlžníka, že svoj existujúci

dlh zaplatí. V opačnom prípade by nešlo o uznanie dlhu. V danej veci zo Zmluvy zo dňa 31.10.2008
však súd zistil, že obsahom tohto úkonu je len konštatovanie, že žalobkyňa žalovanému požičala sumu
33.193,92 Eur na stavbu rodinného domu. Teda v tomto prípade ide len o konštatovanie existencie dlhu.
Obsahom tohto úkonu nie je výslovný prísľub žalovaného, že tento dlh zaplatí, preto tento úkon podľa
súdu nie je možné považovať za platné uznanie dlhu a nemožno preto v tomto smere premlčaciu dobu

posúvať na 10 ročnú. Táto námietka žalobkyne preto nie je dôvodná.
31. Na základe uvedeného teda súd dospel k záveru, že námietke premlčania vznesená žalovaný je
dôvodná a nárok žalobkyne je premlčaný, pretože premlčacia doba v zmysle vyššie uvedeného uplynula
dňa 01.09.2011 a žaloba bola doručená súdu dňa 15.08.2022, t.j. po uplynutí premlčacej doby. Preto súd
žalobu zamietol a nezaoberal sa už tým, či v zmysle Zmluvy došlo k skutočnému odovzdanie peňazí,

čo bola ďalšie námietka žalovaného. Z toho dôvodu súd nevykonal ani dokazovanie svedkom H. G.
a svedkami rodičmi žalobkyne.
32.Súdnazáveruvádza,žežalobkyňadňa18.10.2023potom,akosúduznesenímvyhlásildokazovanie
za skončené doručila súdu podanie, v ktorom poukázala na ust. § 114 a 110 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Na toto podanie súd neprihliadal, nakoľko doručené súdu po zákonnej koncentrácii konania.

33. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

34. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. V konaní bol plne úspešný žalovaný, keďže súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Súd teda priznal
žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania voči žalobkyni.

36. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným

uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom.Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného
poriadku). Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený

súdu (§ 50 ods. 1 Exekučného poriadku). Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva elektronickými
prostriedkami do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára,
ktorý sa zverejní na webovom sídle ministerstva. Návrh musí byť autorizovaný, inak sa naň neprihliada.
Listiny, ktoré je potrebné pripojiť k návrhu na vykonanie exekúcie, sa podávajú elektronickými
prostriedkami do elektronickej schránky súdu spolu s návrhom na vykonanie exekúcie (§ 48 ods. 7

Exekučného poriadku). Ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú schránku,
možno podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora. Exekútor je v
takom prípade zástupcom oprávneného pre doručovanie písomností do vydania poverenia na vykonanie
exekúcie (§ 48 ods. 8 Exekučného poriadku).