Rozsudok – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, November 20, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Ssk/87/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7022200665
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:7022200665.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy

Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Martina Tisa a JUDr. Michala Matulníka, PhD., v právnej
veci žalobcu: U. P., narodený XX. D. XXXX, bytom v O., O. č. X, právne zast.: JUDr. Petrom Majerníkom,
advokátom so sídlom v Košiciach, Werferova č. 1, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, so sídlom v Bratislave, Lazovná č. 63, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia
žalovaného z 05. októbra 2022, číslo: 412091/2022, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku
Správneho súdu v Košiciach z 10. apríla 2025, č. k. KE-8S/120/2022-88, t a k t o

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 10. apríla 2025, č.

k. KE-8S/120/2022-88 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom z 10. apríla 2025, č. k.
KE-8S/120/2022-88, postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a d/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny
poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného z 05. októbra 2022, číslo: 412091/2022 v
spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím riaditeľa Colného úradu Michalovce z 02. augusta 2022
a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Predmetným napadnutým rozhodnutím z 05. októbra 2022

žalovaný postupom podľa § 294 ods. 4 zákona č. 35/2019 Z.z. o finančnej správe a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 35/2019 Z.z.“) odvolanie žalobcu zamietol
a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 02. augusta 2022 o prepustení žalobcu zo služobného
pomeru príslušníka finančnej správy podľa § 258 ods. 1 písm. j/, pretože porušil povinnosť uvedenú
v § 210 ods. 2 písm. c/ zákona č. 35/2019 Z.z. nepožívať alkoholické nápoje, omamné látky alebo
psychotropné látky a prípravky na miestach výkonu štátnej služby a v čase výkonu štátnej služby ani
mimo týchto miest, nenastupovať pod ich vplyvom do výkonu štátnej služby a dodržiavať ustanovený

zákaz fajčenia na miestach, kde sa vykonáva štátna služba.

2. Správny súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného preskúmal v intenciách § 72 ods.
3, § 83 ods. 4, § 89 ods. 1, § 119 ods. 2 písm. a/, e/, § 127 ods. 1, § 128, § 210 ods. 2 písm. c/, § 215
ods. 6, § 216 ods. 1, § 258 ods. 1 písm. j/ zákona č. 35/2019 Z.z. a v režime stanovenom Správnym
súdnym poriadkom a dospel k záveru o dôvodnosti podanej správnej žaloby.

3. Správny súd po preskúmaní veci vyhodnotil správnu žalobu ako dôvodnú pre nesprávne právne
posúdenie veci a tiež pre nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Konkrétne správny
súd uvádzal, že žalovaný, ani prvostupňový správny orgán sa v dostatočnom a vyčerpávajúcom rozsahu
nevysporiadali s tým, v čom spočívalo zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy a služobných povinnostížalobcom, ani s tým, z akých dôvodov by ponechanie žalobcu v služobnom pomere bolo na ujmu
dôležitých záujmov štátnej služby. Nevysporiadali sa s okolnosťami, za ktorých k porušeniu došlo,
otázkou úlohy žalobcu v služobnom procese za okolnosti, keď skutok bol zistený na odbornom kurze,

nezaoberali sa tiež pozitívnym služobným hodnotením žalobcu a možným predpokladom posúdenia
miernejšieho sankcionovania ako dostatočným opatrením na zabezpečenie nápravy a postihu, pričom
neodôvodnili ani okolnosť, prečo neprihliadli na stanovisko odborovej organizácie, ktorá žalobcu
hodnotila kladne a navrhovala podstatne miernejší postup. Zdôvodnenie rozhodnutia žalovaného v
žiadnom prípade neposkytlo oporu výroku rozhodnutia, žalovaný pri formulácii odôvodnenia svojho

rozhodnutianedbaljehopresvedčivosťanevysvetlilnáležitesvojnázornarozhodujúcuokolnosťkonania
o prepustení zo služobného pomeru, teda, či by ponechanie žalobcu v služobnom pomere bolo na úkor
dôležitých záujmov štátnej služby. Žalovaný sa v rozhodnutí nezaoberal tým, či prítomnosť žalobcu
na vzdelávacom podujatí so zostatkovou hladinou alkoholu v krvi možno považovať za disciplinárne
previnenie,akýdruhdisciplinárnehoopatreniajemožnézatotodisciplinárneopatrenieuložiť,respektíve,
či skutok žalobcu možno posúdiť ako menej závažné disciplinárne previnenie, kedy na nápravu

postačí - výčitka. Uviedol, že pevnosť služobného zväzku medzi štátom a jednotlivým príslušníkom
finančnej správy by mala byť priamo úmerná aj dĺžke trvania a „kvalite“ služobného pomeru. Je totiž
vo verejnom záujme, aby vo finančnej správe pracovali skúsení profesionáli, ktorých kariéra dáva
záruku kvalitného a zodpovedného výkonu štátnej služby. Správny orgán by mal mať schopnosť odlíšiť
individuálne a ojedinelé ľudské zlyhanie od dôležitých záujmov štátnej služby. Dodal, že zákon č.

35/2019 Z.z. pre prípad prepustenia zo štátnej služby vyžaduje podstatný stupeň závažnosti skutku
príslušníka finančnej správy, dosahujúci úroveň spáchania úmyselného trestného činu, respektíve dve
právoplatne uložené disciplinárne opatrenia za disciplinárne previnenie okrem pokarhania v období
šiestich mesiacov, prípadne, že podľa záveru služobného hodnotenia nie je príslušník finančnej správy
spôsobilý vykonávať funkciu, do ktorej bol ustanovený. Rovnako mal za to, že žalovaný postupoval v

rozpore s princípom predvídateľnosti a právnej istoty, keď v iných prípadoch pristúpil k disciplinárnym
opatreniam, nie k prepusteniu zo štátnej služby a tento postup žalovaný v rozhodnutí nezdôvodnil,
prečo sa v podobných prípadoch príslušníkov finančnej správy postupovalo rozdielne. Námietku, že
žalobca nebol preukázateľne oboznámený s obsahom smernice č. 148/2019 o kontrole dodržiavania
zákazu požívať alkoholické nápoje a užívať omamné látky alebo psychotropné látky (ďalej len „Smernica

č. 148/2019“; pozn. súdu), podľa ktorej je zistené požitie alkoholických nápojov porušením služobnej
disciplíny vyhodnotil ako nedôvodnú, keď už z § 210 ods. 2 písm. c/ zákona č. 35/2019 Z.z. priamo
vyplýva, že príslušník finančnej správy je povinný nepožívať alkoholické nápoje, omamné látky alebo
psychotropné látky a prípravky na miestach výkonu štátnej služby a v čase výkonu štátnej služby ani
mimotýchtomiest,nenastupovaťpodichvplyvomdovýkonuštátnejslužby,tedaprítomnosťvslužbepod

vplyvomalkoholujepriamozozákonaporušenímslužobnýchpovinností,respektíveslužobnejdisciplíny.
Rovnako ako nedôvodnú vyhodnotil námietku žalobcu, že žalobca v čase účasti na vzdelávacom kurze
nebol vo výkone služby, keďže tento bol na odborný kurz vyslaný rozhodnutím nadriadeného a podľa §
215 ods. 6 zákona č. 35/2019 Z.z. štúdium v základom kurze, alebo odbornom kurze je výkonom štátnej
služby a v zmysle § 73 ods. 3 zákona č. 35/2019 Z.z. za činnosť v priamej súvislosti s výkonom štátnej

služby sa považuje aj prehlbovanie kvalifikácie príslušníkov finančnej správy organizované služobným
úradom. Uzavrel, že v ďalšom konaní bude úlohou orgánov verejnej správy posúdiť konanie žalobcu
ako disciplinárne previnenie a posúdiť, či sa zaň uloží disciplinárne opatrenie podľa § 128 alebo výčitka
podľa § 129 zákona č. 35/2019 Z.z.

4. Žalobcovi priznal náhradu trov konania.

II.

5. Proti rozsudku správneho súdu podal žalovaný v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.

6. Namietal, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym
procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP), rozhodol na
základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) a tiež, že sa odklonil od

ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h/ SSP).

7. Zotrval na názore, že u žalobcu došlo k porušeniu služobnej prísahy a služobných povinností
zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmovštátnej služby vzhľadom k tomu, že dňa 05. mája 2022 nastúpil na výkon štátnej služby pod vplyvom
alkoholických nápojov a vykonával štátnu službu pod vplyvom alkoholických nápojov, čo bolo u neho
potvrdené opakovanou dychovou skúškou. Žalovaný a aj prvostupňový správny orgán sa v dostatočnom

a vyčerpávajúcom rozsahu vysporiadali s tým, v čom spočívalo zvlášť hrubé porušenie služobnej
prísahy a služobných povinností žalobcom a rovnako aj s tým, z akých dôvodov by ponechanie
žalobcu v služobnom pomere bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Vyslanie na štúdium k
získaniu / zvýšeniu kvalifikácie v odbornom kurze nie je ospravedlnením, že žalobca v danom prípade
mohol nastúpiť na kurz pod vplyvom alkoholu a zároveň tvrdiť, že množstvo zisteného alkoholu v

dychu nemalo vplyv na výkon štátnej služby. Príslušník finančnej správy vznikom služobného pomeru
získava osobitný právny aj spoločenský status a je reprezentantom štátnej moci tak v čase výkonu
služby, ako aj mimo nej. Zákonná úprava služobného pomeru príslušníkov ozbrojených zborov kladie
na príslušníkov finančnej správy vyššie nároky a požiadavky na čestnosť a rešpektovanie zákona.
Tolerancia pozitívne nameraných hodnôt prítomnosti alkoholu v dychu u žalobcu ako ozbrojeného
príslušníka finančnej správy počas výkonu štátnej služby je neprípustná a je obligatórnym dôvodom na

vyvodenie zodpovednosti smerujúcej k skončeniu služobného pomeru. Verejnosť oprávnene očakáva,
že príslušníci silových zložiek štátu budú sami rešpektovať zákony, ktorých dodržiavanie kontrolujú, a
preto možno konanie žalobcu oprávnene hodnotiť ako závažné protiprávne konanie, ktorého sa dopustil
v súvislosti s výkonom štátnej služby pod vplyvom alkoholických nápojov. Bolo by absolútne v rozpore
s riadnym výkonom štátnej služby hodnotiť konanie žalobcu ako nie porušenie služobných povinností

zvlášť hrubým spôsobom. Ozbrojený príslušník finančnej správy je oprávnený používať služobnú zbraň
a rovnako má aj ďalšie povinnosti v súvislosti so služobným zákrokom, čo je vzhľadom na akékoľvek
množstvo alkoholu neprijateľné.

8. Žalovaný rovnako dostatočne odôvodnil a preukázal skutočnosti týkajúce sa jeho rozhodnutia, že

ponechanie žalobcu v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Konanie
žalobcu spočívajúce v tom, že dňa 05. mája 2022 nastúpil na výkon štátnej služby a vykonával
štátnu službu pod vplyvom alkoholických nápojov a vzhľadom na charakter a závažnosť konania je
potrebné posudzovať aj čo do rozsahu zodpovednosti príslušníkov finančnej správy a ich spoločenského
postavenia a úloh, ktoré v spoločnosti plnia, prísnejšie. Ponechanie žalobcu v služobnom pomere

by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, ktorými sú záujem na zodpovednom dodržiavaní
služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi finančnej správy, na ich čestnosti, na ochrane práv občanov a
na upevňovaní ich dôvery vo finančnú správu, nakoľko požiadavka zodpovedného prístupu príslušníka
finančnej správy k rešpektovaniu predpisov vyplýva z jeho účasti na plnení funkcií štátu. V tejto súvislosti
je potrebné vychádzať z opisu služobných činností a z charakteru oprávnení žalobcu v tom čase ako

ozbrojeného príslušníka finančnej správy, z ktorých vyplýva, že ide o dôležité záujmy štátnej služby,
respektíve o dôležité záujmy štátu, ktorých zabezpečovanie žalobcom nie je možné vykonávať pod
vplyvom alkoholických nápojov či počas odborného kurzu alebo počas výkonu služby na pracovisku. Je
nezlučiteľné s dôležitými záujmami štátnej služby, aby v služobnom pomere zotrval príslušník finančnej
správy, ktorý sa nezdržal protiprávneho konania, ktoré spočívalo v tom, že v deň výkonu služby nastúpil

na výkon štátnej služby pod vplyvom alkoholických nápojov. Zákon č. 35/2019 Z.z. vyžaduje striktné
dodržiavanie svojich ustanovení a predpokladá sa, že príslušník finančnej správy, uvedomujúc si svojho
postavenia, bude príkladne rešpektovať zákony a predpisy tak, ako sa k tomu zaviazal v služobnej
prísahe. Bolo by na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, ktorými sú predovšetkým dbať na dôsledné
dodržiavanie služobnej disciplíny, s tým súvisiace svedomité a dôsledné plnenie služobných povinností

a s tým spojené upevňovanie dôvery k finančnej správe, aby v služobnom pomere zotrval príslušník
finančnej správy, ktorý nastúpil na výkon štátnej služby pod vplyvom alkoholických nápojov. Ide o
základné predpoklady výkonu štátnej služby vo finančnej správe. Každý príslušník finančnej správy,
ktorý sa prejavuje v rozpore s týmito predpokladmi, zvlášť hrubým spôsobom poškodzuje dôveryhodnosť
finančnej správy, a preto konanie, ktorého sa dopustil žalobca, je v príkrom rozpore s obsahom

služobnej prísahy príslušníka finančnej správy. Od žalobcu, v tom čase ako od príslušníka silovej zložky
štátu, spoločnosť oprávnene očakávala príkladné rešpektovanie zákonov, ktorých dodržiavanie sám
kontroloval.

9. Z hľadiska zákonom dovolenej správnej úvahy prvostupňový správny orgán vyhodnotil intenzitu

porušenia služobnej prísahy a služobných povinností v prípade žalobcu ako zvlášť závažnú, ktorá je
spôsobilá zapríčiniť finančnej správe ujmu, a na tomto základe rozhodol, že ponechanie žalobcu v
služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Doposiaľ zodpovedný a riadny
výkon štátnej služby príslušníka finančnej správy, nepredstavuje ospravedlnenie, či liberačný dôvodna „budúce“ protiprávne konanie a po vyhodnotení všetkých podstatných okolností prípadu ani dôvod
na odlišné posúdenie vyhodnotenia intenzity konania žalobcu a rovnako tak ani vyhodnotenia druhej
podmienky viažucej sa k prepusteniu príslušníka finančnej správy z dôvodu uvedeného v ustanovení §

258 ods. 1 písm. j/ zákona č. 35/2019 Z.z. Konanie žalobcu ako ozbrojeného príslušníka finančnej správy
je nevyhnutné posudzovať cez jeho príslušnosť k ozbrojenému zboru, ktorá ako jedna z ozbrojených
zložiek v Slovenskej republike plní úlohy štátu na úseku dodržiavania právnych predpisov zameraných k
ochrane jej hospodárskych záujmov a v prípade ich porušenia, sama toto protiprávne konanie postihuje.
Je preto prirodzené očakávať, že príslušníci finančnej správy pri svojom postavení budú príkladne

rešpektovať právne predpisy a vzhľadom na uvedené, kvalifikoval konanie žalobcu ako spôsobilé narušiť
vážnosť finančnej správy a dôveru v nej.

10. Vzhľadom k tomu, že zákonodarca nešpecifikoval, ktoré porušenie služobnej prísahy, či služobnej
povinnosti sa považuje za porušenie zvlášť hrubým spôsobom, táto právomoc - správna úvaha
je zákonom č. 35/2019 Z.z. a príslušným personálnym opatrením vymedzeným Ministrom financií

Slovenskej republiky prenesená na príslušného nadriadeného s ustanovovacou právomocou. Ten
posudzuje, či určitá skutočnosť sa má považovať za dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú alebo
je potrebné vykonať ďalšie dôkazy, alebo je potrebné si obstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie.
Správne uváženie pri ustálení skutkového stavu spočíva v hodnotení dôkazov, pri ktorom správny
orgán má právo, ale zároveň aj povinnosť prikloniť sa k jednému z viacerých tvrdení a iné odmietnuť,

toto všetko za použitia zásad logického myslenia. Dôkazy vyhodnocuje vždy v týchto intenciách a
tak, ako to predpokladá § 286 zákona č. 35/2019 Z.z. V danom prípade bolo hodnotenie vykonaných
dôkazov vecou správnej úvahy príslušného nadriadeného. Na tomto základe bolo absolútne irelevantné
porovnávať prípady iných príslušníkov finančnej správy, ktorí vykonávali štátnu službu pod vplyvom
alkoholických nápojov, a to nielen z hľadiska odlišnej personálnej právomoci, pod ktorú spadali, a ktorá

prináležala výlučne tomu ktorému príslušnému nadriadenému, ale aj z hľadiska skutkového stavu, ktorý
je v každom konkrétnom prípade jedinečný a jeho vyhodnotenie patrí do výlučnej právomoci príslušného
nadriadeného. Z hľadiska primeranosti vyvodenia dôsledkov a závažnosti porušenia služobnej prísahy
a služobných povinností a ich vplyvu na ďalšie ponechanie príslušníka finančnej správy v služobnom
pomere nadriadený vyhodnotil konanie žalobcu ako konanie spáchané zvlášť hrubým spôsobom. Na

tomto základe nadriadený nepovažoval za dôvodné zaoberať sa úvahou, či skutok žalobcu bolo možné
posúdiť ako disciplinárne previnenie s uložením disciplinárneho opatrenia a už vôbec nie, či prípadne
na nápravu žalobcu nepostačovala výčitka.

11. Ďalej žalovaný uvádzal, že zákon ukladá služobnému úradu povinnosť prerokovať návrh na

prepustenie zo služobného pomeru pre zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy alebo služobnej
povinnosti s tým, že súhlas príslušného odborového orgánu s prepustením zo služobného pomeru
v zmysle zákona č. 35/2019 Z.z. nie je podmienkou platnosti prepustenia zo služobného pomeru
príslušníka finančnej správy.

12. V súvislosti s namietaným odklonom od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu žalovaný
bližšie uviedol, že správny súd spochybnil právomoc nadriadeného, keď v zmysle ustáleného právneho
názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je posúdenie otázky závažnosti porušenia služobnej
prísahy alebo služobnej povinnosti predmetom správneho uváženia príslušného nadriadeného a súdu
neprislúcha,abyvlastnouúvahounahrádzaldiskrečnéoprávneniesprávnehoorgánuvotázkenaplnenia

obsahu právne neurčitého pojmu „porušenie služobnej prísahy a služobných povinností zvlášť hrubým
spôsobom“, pretože by tým vstupoval do právomoci orgánu exekutívy, ktorá mu neprináleží (napríklad
sp. zn. 1Sžo/33/2008, sp. zn. 3Sžo/15/2011, sp. zn. 3Sžo/21/2011). Právnu normu obsiahnutú v § 258
ods.1písm.j/zákonač.35/2019Z.z.jepotrebnépovažovaťzanormusrelatívneneurčitou(abstraktnou)
hypotézou, teda patrí k právnym normám, ktorých hypotéza nie je určená priamo právnym predpisom,

a ktoré tak prenechali správnemu orgánu príslušnému na konanie, aby podľa vlastnej úvahy v každom
jednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého vopred neobmedzeného okruhu
konkrétnych okolností. V prípade rozhodnutia o prepustení zo služobného pomeru príslušníka finančnej
správy pre porušenie služobnej prísahy alebo zvlášť hrubé porušenie služobnej povinnosti táto úvaha
musí zodpovedať zisteným skutkovým okolnostiam a musí mať oporu vo vykonanom dokazovaní a musí

byť logickým vyústením riadneho hodnotenia skutkových zistení, čo v predmetnom konaní o prepustení
zo služobného pomeru bolo zachované.13. Rovnako vyjadril nesúhlas so záverom súdu v časti ďalej cit.: „V ďalšom konaní bude úlohou
orgánov verejnej správy posúdiť konanie žalobcu ako disciplinárne previnenie a posúdiť, či sa zaň uloží
disciplinárne opatrenie podľa § 128 alebo výčitka podľa § 129 zákona č. 35/2019 Z.z.“, keďže týmto

zasiahol do ústavného princípu trojdelenia moci. S odkazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 8Sžo/6/2012 dodal, že správny súd nemôže svojou rozhodovacou činnosťou nahradiť
správnu úvahu a rozhodnutie orgánu verejnej správy, inak by poprel zmysel a úlohu správnych orgánov.

14. Žalovaný ďalej poukázal aj na zjavné zmätočnosti v odôvodnení rozsudku správneho súdu.

Konkrétne, išlo o bod 56 odôvodnenia predmetného rozsudku, kde správnu úvahu nadriadeného a
vysvetlenie, ako sa vysporiadal s konkrétne zisteným skutkovým stavom pri posúdení závažnosti
porušenia povinností žalobcom, dal do protikladu s konkrétnymi okolnosťami prípadu, ako aj osobou
príslušníka finančnej správy a závažnosťou konania. Práve tieto všetky okolnosti bolo však potrebné
posudzovať vo vzájomnej väzbe a nie protiklade, čoho sa žalovaný pridŕžal s náležitým vysvetlením a
odôvodnením zákonom uložených podmienok. Ďalšou zjavnou zmätočnosťou v bode 56 predmetného

rozsudku bolo právne posúdenie správnym súdom, podľa ktorého sa žalovaný „vôbec nevysporiadal s
okolnosťami, za ktorých k porušeniu došlo, otázkou úlohy žalobcu v služobnom procese za okolnosti,
keď skutok bol zistený na odbornom kurze......“, v porovnaní s právnym názorom správneho súdu
vyjadreným v bode 67 predmetného rozsudku, v ktorom súd jasne vyhodnotil námietku žalobcu, keď
tvrdil, že nebol vo výkone služby, ako nedôvodnú s poukazom na § 215 ods. 6 zákona č. 35/2019

Z.z., podľa ktorého je štúdium v odbornom kurze výkonom štátnej služby. Ako zmätočné žalovaný tiež
vyhodnotil právne posúdenie správnym súdom vyjadrené v bode 60 a 61 predmetného rozsudku, a to
s poukazom na možný súvis s prípadom žalobcu. Správny súd vo svojej úvahe uviedol len niektoré
z taxatívne určených zákonných dôvodov na prepustenie, pričom každý jeden dôvod prepustenia zo
služobného pomeru v zmysle ustanovenia § 258 ods. 1 zákona č. 35/2019 Z.z. vyžaduje podstatný

stupeň závažnosti, nakoľko pri prepustení príslušníka finančnej správy zo služobného pomeru, ide o
jednostranný úkon príslušného nadriadeného, ktorý sa realizuje rozhodnutím nadriadeného a výsledkom
je skončenie služobného pomeru príslušníka finančnej správy. Nebolo jasné, z akého dôvodu správny
súd poukázal len na niektoré z taxatívne uvedených dôvodov prepustenia zo služobného pomeru a
nadraďuje ich nad ostatné dôvody a povyšuje ich stupeň závažnosti nad ostatné dôvody prepustenia

zo služobného pomeru.

15.Žalovanýnamietalajnepreskúmateľnosťrozsudkusprávnehosúdu,keďzjehoobsahunebolovôbec
zrejmé, akým spôsobom má nadriadený v novom konaní vo veci žalobcu rozhodnúť, keďže všetky
podstatné skutočnosti majúce vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí boli v predchádzajúcom

konaní zohľadnené a obe súdom zrušené rozhodnutia súčasne spĺňali základné požiadavky na
rozhodnutia kladené zákonom.

16. Uzavrel, že v tomto prípade neboli žiadne pochybnosti o tom, že žalobca porušil služobné povinnosti
a služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom a súčasne za daných okolností by ponechanie žalobcu

v služobnom pomere bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, akým je záujem na upevňovaní
disciplíny príslušníkov finančnej správy, ktorá spočíva v dôslednom plnení povinností stanovených
ústavou, zákonmi, všeobecne záväznými právnymi predpismi, nariadeniami, služobnou prísahou,
rozkazmi, príkazmi a pokynmi nadriadených, záujme na čestnosti, ako aj záujem na upevňovaní dôvery
občanov v príslušníkov finančnej správy, ako i záujem na budovaní dobrého mena finančnej správy v

spoločnosti.

17. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok správneho súdu zrušil a vec vrátil
na ďalšie konanie.
III.

18. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti žalovaného vyjadril podaním zo 06. júna 2025.

19. Uviedol, že pri argumentácii žalovaného absentuje akékoľvek zdôvodnenie namietaného nesprávne
právnehoposúdeniavecisprávnymsúdom.Zožalovanýmuvedenýchskutočnostísícevyplývanesúhlas

s odôvodnením rozsudku správneho súdu, avšak žalobca sa nedozvedá, akým spôsobom alebo v
akom rozsahu správny súd nesprávne právne posúdil vec, respektíve, v akom rozsahu vyvodil vo
veci nesprávne právne závery. Samotný nesúhlas žalovaného s argumentáciou správneho súdu ešte
nemá za následok nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom. Skutočnosti, ktoré uvádzažalovaný v rámci zdôvodnenia údajného nesprávneho právneho posúdenia veci súdom sú skutkovými
okolnosťami prípadu, ktoré súd riešil počas konania vo veci samej a na podklade ktorých dospel
k záveru o pochybení žalovaného pri rozhodnutí o prepusteniu žalobcu zo štátnej služby. Žalovaný

opätovne nezdôvodnil, na základe akého logického postupu dospel k záveru o ujme na dôležitých
záujmoch štátnej služby, z čoho následne vyplývala otázka, ako sa žalovaný vysporiadal s rozdielnym
hodnotením takmer totožnej situácie, a to pri iných príslušníkoch finančnej správy, voči ktorým boli, pri
rovnakom pochybení, uplatnené oveľa miernejšie disciplinárne opatrenia. Z napadnutého rozhodnutia
sa žalobca nedozvedel, v čom bolo jeho previnenie o toľko závažnejšie, že nepostačovalo disciplinárne

prejednanie, pričom v iných prípadoch postačujúce bolo, z ktorého dôvodu došlo k porušeniu princípu
predvídateľnosti rozhodnutí. Žalovaný vystupuje ako orgán verejnej správy navonok jednotne, a tak
rozdielnosť rozhodnutí žalovaného nemožno odôvodňovať s poukazom na rozdelenie právomocí vo
vnútri žalovaného. Ďalej uviedol, že zo strany správneho súdu nedošlo žiadnym spôsobom do zásahu
do diskrečného oprávnenia správneho orgánu, respektíve správny súd nenahrádzal svojimi úvahami
správnuúvahuarozhodnutiesprávnehoorgánu,alejednoduchokonštatovalnedostatočnéodôvodnenie

rozhodnutia prvostupňového orgánu, čo je obligatórnou podmienkou zákonného rozhodnutia. Žalovaný,
respektíve nadriadený orgán nevzal do úvahy ani jeden z pozitívnych výsledkov doterajšej služobnej
činnosti žalobcu, a to, či už vzorné plnenie služobných povinností, kladné služobné hodnotenie,
absolvovanie odborného kurzu alebo nesúhlas odborovej organizácie s prepustením žalobcu. Ani jedno
z rozhodnutí žalovaného neobsahuje odôvodnenie a posúdenie skutkových okolností prípadu žalobcu,

a to vo vzťahu k závažnosti porušeniu jeho povinností a spôsobenému následku. Rozsudok správneho
súdu považoval za riadne a dostatočne odôvodnený. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej
republiky kasačnú sťažnosť žalovaného ako nedôvodnú zamietol.

20. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril podaním zo 17. júla 2025 zotrvajúc na dôvodoch

podanej kasačnej sťažnosti, dostatočne odôvodnil, že pri prepustení zo služobného pomeru žalobcu
boli naplnené obe kumulatívne podmienky, ktoré predpokladá ustanovenie § 258 ods. 1 písm. j/ zákona
č. 35/2019 Z.z., z ktorého dôvodu ako nedôvodnú vyhodnotil námietku žalobcu, ktorou poukazoval
na absenciu akéhokoľvek zdôvodnenia namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci správnym
súdom. Jasne uviedol, v čom videl nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom, nadriadený na

základe správnej úvahy dospel k záveru, že výkon štátnej služby žalobcu ako ozbrojeného príslušníka
finančnej správy dňa 05. mája 2022 pod vplyvom alkoholických nápojov bol porušením služobnej
disciplínyaslužobnýchpovinnostízvlášťhrubýmspôsobom,pričomsavosvojomrozhodnutídostatočne
venoval zhodnoteniu intenzity konania žalobcu aj z hľadiska závažnosti a nebezpečnosti konania a jeho
následkov. Rovnako tak nadriadený dostatočne zdôvodnil skutočnosti, prečo by ponechanie žalobcu

v služobnom pomere bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, ktoré je potrebné posudzovať
vzhľadom na charakter a závažnosť konania v meradle širšieho rozsahu zodpovednosti príslušníkov
finančnej správy a ich spoločenského postavenia a úloh, ktoré v spoločnosti plnia prísnejšie, a ktoré
spočívajú v zabezpečení dôsledného dodržiavania služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi finančnej
správy a v upevňovaní dôvery vo finančnú správu, a teda bolo by v príkrom rozpore s dôležitými

záujmami štátnej služby, aby v služobnom pomere zotrval príslušník finančnej správy, ktorý si neplnil
základnéslužobnépovinnosti,atovrámcivýkonuštátnejslužby.Knámietkamsúvisiacimsopakovaným
porovnávaním prípadu žalobcu s prípadmi iných príslušníkov finančnej správy, ako aj poukazovaním
na kladné hodnotenie žalobcu v služobnom hodnotení, žalovaný poskytol dostatočné odôvodnenie so
záverom, že tieto pre vec žalobcu nepredstavovali také dôvody, na základe ktorých by nadriadený

nezačal konanie vo veci prepustenia zo služobného pomeru. Doposiaľ zodpovedný a riadny výkon
štátnej služby žalobcu nepredstavovalo ospravedlnenie, či liberačný dôvod na „budúce“ protiprávne
konanie a po vyhodnotení všetkých podstatných okolností prípadu ani dôvod na odlišné posúdenie
vyhodnotenia intenzity konania žalobcu a rovnako tak ani vyhodnotenia druhej podmienky viažucej sa k
prepusteniu príslušníka finančnej správy z dôvodu uvedeného v ustanovení § 258 ods. 1 písm. j/ zákona

č. 35/2019 Z.z. Ďalej uviedol, že nevyhnutným predpokladom pre uplatnenie námietky diskriminácie zo
strany dotknutej osoby je označenie konkrétneho dôvodu diskriminácie, pre ktorého existenciu malo
byť voči tejto osobe postupované odlišným / rozdielnym spôsobom oproti ostatným osobám, ktoré sa
nachádzajú v porovnateľnej situácii. Porušenie zásady rovnakého zaobchádzania z rôznych zákonom
uvedených dôvodov nemožno spájať len so subjektívnymi pocitmi toho, koho sa mala týkať. Zotrval na

názore (vychádzajúcom z ustálenej rozhodovacej praxe), že posúdenie otázky závažnosti porušenia
služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti je vždy predmetom správneho uváženia nadriadeného a
súdu neprislúcha, aby vlastnou úvahou nahrádzal toto diskrečné oprávnenie správneho orgánu. Obe
napadnuté rozhodnutia považoval za riadne odôvodnené.21. Vyjadrenie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 29. októbra 2025 na vedomie.

V.

22. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11
písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a
po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovaného je dôvodná.

23. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

24. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli

porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

25.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

26. Podľa § 139 ods. 2 SSP, v odôvodnení rozsudku uvedie správny súd stručný priebeh

administratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov
žalobcu a vyjadrenia žalovaného, prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na konaní a
zainteresovanejverejnosti,posúdeniepodstatnýchskutkovýchtvrdeníaprávnychargumentov,prípadne
odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti
mu vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy

vo veci ďalej postupovať. Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

27. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým súd zrušil
rozhodnutie žalovaného z 05. októbra 2022, číslo: 412091/2022 v spojení s prvostupňovým správnym
rozhodnutím riaditeľa Colného úradu Michalovce z 02. augusta 2022 a vec vrátil žalovanému na ďalšie

konanie. Predmetným napadnutým rozhodnutím z 05. októbra 2022 žalovaný postupom podľa § 294
ods. 4 zákona č. 35/2019 Z.z. odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie
z 02. augusta 2022 o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka finančnej správy podľa §
258 ods. 1 písm. j/, pretože porušil povinnosť uvedenú v § 210 ods. 2 písm. c/ zákona č. 35/2019 Z.z.
nepožívať alkoholické nápoje, omamné látky alebo psychotropné látky a prípravky na miestach výkonu

štátnej služby a v čase výkonu štátnej služby ani mimo týchto miest, nenastupovať pod ich vplyvom
do výkonu štátnej služby a dodržiavať ustanovený zákaz fajčenia na miestach, kde sa vykonáva štátna
služba.

28. Konkrétne je žalobcovi kladené za vinu, že tento dňa 05. mája 2022 v Stredisku akadémie finančnej

správy na Donovaloch nastúpil na výkon štátnej služby pod vplyvom alkoholických nápojov a štátnu
službu príslušníka finančnej správy na prebiehajúcom odbornom kurze so špecializáciou stanice colných
úradovvykonávalvčaseo10:29hodinepodvplyvomalkoholu,čobolozistenévuvedenýdeňkontrolnou
skupinou vykonávajúcou kontrolu požitia alkoholických nápojov na základe vykonanej dychovej skúšky
prístrojom na meranie koncentrácie alkoholu, kde zo zápisu o dychovej skúške vyplýva, že v dychu

žalobcu bola nameraná hodnota alkoholu 0,19 mg/l (0,40 ‰) (čas 10:29 hod.) a opakovaným meraním
bola v jeho dychu zistená hodnota alkoholu 0,14 mg/l (0,29 ‰) (čas 10:58 hod.), čím zvlášť hrubým
spôsobom porušil služobnú prísahu, ako aj služobnú povinnosť uvedenú v § 119 ods. 2 písm. a/ a e/
zákona č. 35/2019 Z.z., keďže bol nedisciplinovaný a neriadil sa zákonom č. 35/2019 Z.z., nedodržal
služobnú disciplínu a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej

služby.

29. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasť tvoril pripojený administratívny spis
žalovaného mal preukázané, že- žalobca bol príslušníkom finančnej správy, služobne zaradený v stálej štátnej službe vo funkcii referent
mobilného dohľadu na stanici colného úradu Michalovce - centrála 5392,
- rozhodnutím riaditeľa Colného úradu Michalovce z 21. februára 2022, Číslo: 73224/2022 bol žalobca

podľa § 216 ods. 1 v spojení s § 83 ods. 4 zákona č. 35/2019 Z.z. vyslaný na štúdium k získaniu
profesijného vzdelania v odbornom kurze špecializácia SCÚ (stála štátna služba) so začiatkom dňa 28.
februára 2022,
- dňa 05. mája 2022 príslušníci finančnej správy, sekcie inšpekcie a vnútornej kontroly žalovaného
vykonali v súlade so smernicou č. 148/2019 operatívnu kontrolu zameranú na zistenie požitia

alkoholických nápojov u prítomných zúčastnených, teda vrátane žalobcu s tým, že prvá dychová skúška
bola u žalobcu vykonaná o 10:29 hod. s výsledkom 0,19 mg/l (0,40 ‰) opakovaná dychová skúška bola
vykonaná o 10:58 hod. s výsledkom 0,14 mg/l (0,29 ‰),
- dňa 10. mája 2022 bola pod evidenčným číslom 22/2022 spracovaná správa z vykonanej operatívnej
kontroly,
[vo forme prílohy bola doložená i/ kópia záznamu o vykonaní dychovej skúšky, ii/ kópia záznamov z

testera o dychovej skúške na prítomnosť alkoholu dychu a iii/ kópia certifikátu o overení]
-nadriadenýžalobcudňa31.mája2022spracovalnávrhnaprepusteniežalobcuzoslužobnéhopomeru,
- prvostupňový správny orgán listami zo 16. júna 2022 v súlade s § 273 ods. 2 písm. c/ zákona č. 35/2019
Z.z. predložil návrh na prepustenie žalobcu dvom odborovým organizáciám na prerokovanie,
- prvostupňový správny orgán listom zo 06. júla 2022 oznámil žalobcovi začatie konania o prepustení zo

služobného pomeru a súčasne ho v súlade s § 259 ods. 2 zákona č. 35/2019 Z.z. upovedomil o možnosti
vyjadrenia sa k príslušnému návrhu,
- žalobca sa k oznámeniu o začatí konania o prepustení žalobcu zo služobného pomeru vyjadril dňa 07.
júla 2022 vyjadrujúc nesúhlas s prepustením,
[primárne uvádzal, že nadriadený si nezadovážil dostatok dôkazov, ktoré by zakladali zánik služobného

pomeru (prepustením), pri dychovej skúške nebol dodržaný postup stanovený výrobcom, nebolo
umožnené vykonať opakovanú skúšku nepoužitým náustkom, nebolo žalobcovi umožnené vyjadriť sa
k výsledku dychovej skúšky, nebolo preukázané, že by vykonával štátnu službu pod vplyvom alkoholu,
návrh na prepustenie len stroho vo všeobecnosti konštatoval, prečo by ďalšie zotrvanie žalobcu v
služobnom pomere bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby]

- prvostupňový správny orgán následne rozhodnutím z 02. augusta 2022 prepustil žalobcu ako
príslušníka finančnej správy zo služobného pomeru podľa § 258 ods. 1 písm. j/ zákona č. 35/2019 Z.z.,
keď konal v rozpore s povinnosťou uvedenou v § 210 ods. 2 písm. c/ zákona č. 35/2019 Z.z.,
- na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím z 05. októbra 2022 odvolanie žalobcu zamietol a
prvostupňové správne rozhodnutie z 02. augusta 2022 potvrdil.

30. Na úvod možno uviesť, že prepustenie príslušníka finančnej správy zo služobného pomeru je jedným
zo spôsobov skončenia služobného pomeru (§ 255 zákona č. 35/2019 Z.z.). Má formu jednostranného
právneho úkonu smerujúceho k zániku služobného pomeru. Návrh na prepustenie príslušníka finančnej
správy zo služobného pomeru spracúva spravidla jeho bezprostredne nadriadený a predkladá ho

bezodkladne služobným postupom na ďalšie konanie nadriadenému s personálnou právomocou, ktorý
je oprávnený rozhodnúť o prepustení príslušníka finančnej správy zo služobného pomeru. Minister
deleguje personálnu právomoc prostredníctvom personálneho opatrenia (§ 73 ods. 4 zákona č. 35/2019
Z.z.). V tomto prípade podľa personálneho opatrenia č. 1/2021 zo 14. júna 2021 v znení dodatku č. 1
zo 14. decembra 2021 riaditeľ colného úradu disponuje 4. stupňom personálnej právomoci a rozhoduje

o skončení služobného pomeru príslušníkov finančnej správy vo svojej ustanovovacej právomoci podľa
§ 255 písm. b/ (uvoľnenie) a c/ (prepustenie) zákona č. 35/2019 Z.z. (článok 5, bod 1., písm. as/
personálneho opatrenia ministra financií Slovenskej republiky č. 1/2021 v znení článku 1 dodatku č. 1 so
zohľadnením bodov 18. a 19.). Návrh na prepustenie musí vychádzať z dostatočných podkladov o tom,
že príslušník finančnej správy porušil služobnú prísahu alebo povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho

ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, spracovateľ návrhu
jepovinnýtietodôkazyaktívneainiciatívnevopredzadovážiť,atoajsohľadomnaplynutieprekluzívnych
lehôt. Dôkazy môže spracovateľ vykonať tak svojou vlastnou činnosťou, ako aj využitím materiálov
iných útvarov svedčiacich o protiprávnom konaní príslušníka. Ako dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky,
ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi, napríklad

výpovede, vyjadrenia osôb, posudky, listiny, veci a pod. Konanie o prepustení príslušníka finančnej
správy sa považuje za samostatné konanie upravené zákonom č. 35/2019 Z.z., ktoré je nezávislé od
iných druhov konaní (napríklad od trestného konania podľa ustanovení Trestného poriadku). Zákonné
predpoklady prepustenia musia byť dané v čase rozhodovania o prepustení a nie sú závislé od výsledkuprípadného trestného konania, keďže porušenie služobnej prísahy, respektíve služobnej povinnosti
nemusí nevyhnutne dosahovať intenzitu trestného činu.

31. S ohľadom na žalovaným v kasačnej sťažnosti uplatnené námietky, považoval najvyšší správny
súd za potrebné v prvom rade upriamiť pozornosť na námietku, ktorou žalovaný namietal zmätočnosť
rozsudku správneho súdu, keď z jeho obsahu nebolo vôbec zrejmé, akým spôsobom má byť v
novom konaní vo veci žalobcu rozhodnuté, keďže všetky podstatné skutočnosti majúce vplyv na
zákonnosť napadnutých rozhodnutí boli v predchádzajúcom konaní zohľadnené a obe súdom zrušené

rozhodnutia súčasne spĺňali základné požiadavky na rozhodnutia kladené zákonom. V kontexte
tejto námietky sa najvyšší správny súd stotožňuje s názorom žalovaného, že rozsudok správneho
súdu je nepreskúmateľný, keďže nie je z neho dostatočne zrejmé, aký by mal žalovaný (viazaný
právnym názorom správneho súdu) zvoliť postup v ďalšom konaní. Táto zmätočnosť je zvlášť zreteľná
v tom, že správny súd pristúpil k zrušeniu napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým
správnym rozhodnutím z dôvodu založenom na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 191 ods. 1

písm. c/ SSP) a súčasne z dôvodu založenom na nepreskúmateľnosti rozhodnutí pre nedostatok
dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d/ SSP). Podľa názoru najvyššieho správneho súdu však tieto dôvody
nemožno automaticky kumulovať, keďže sa vo svojej podstate vylučujú. Pokiaľ správny súd zruší
napadnuté rozhodnutie pre nepreskúmateľnosť (pre nedostatok dôvodov), tak tým proklamuje, že
rozhodnutie je postihnuté vadou, ktorá bráni súdu vo vecnom preskúmaní veci, pretože chýbajú

podstatné dôvody, na ktorých je rozhodnutie postavené. Môže ísť o absolútny nedostatok odôvodnenia,
prípadne, že rozhodnutie neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli orgán verejnej správy k rozhodnutiu.
Pod „nedostatkom dôvodov“ však nemožno rozumieť parciálne nedostatky odôvodnenia rozhodnutia,
ale výlučne nedostatok skutkových dôvodov. Skutkovými dôvodmi, pre nedostatok ktorých možno
zrušiť rozhodnutie správneho orgánu pre nepreskúmateľnosť, budú také vady v skutkových zisteniach,

ktoré kreujú dôvody pre rozhodnutie, typicky teda tam, kde správny orgán oprel takéto dôvody o
skutočnosti v konaní nezisťované, prípadne zistené, ale v rozpore so zákonom, alebo tam, kde nie
je zrejmé, či vôbec nejaké dôkazy boli v konaní vykonané. Správny súd v rozsudku žalovanému
vytkol, že tento dostatočne neozrejmil, neodôvodnil [slovami správneho súdu cit.: „ (...) Žalovaný (...)
naopak svoju povinnosť vysporiadať sa v odôvodnení so všetkými relevantnými námietkami žalobcu,

nahradil všeobecnými a nedostatočne odôvodnenými závermi (...)“], v čom konkrétne spočívalo zvlášť
hrubé porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti zo strany žalobcu a akým spôsobom by
bolo jeho zotrvanie v službe na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby a prečo mu nebolo možné
uložiť disciplinárne opatrenie. Pokiaľ potom toto zistenie bolo dôvodom pre postup podľa § 191 ods. 1
písm. d/ SSP (nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov), potom prirodzenou reakciou

žalovaného v ďalšom postupe (aj s ohľadom na ním tvrdenú nulovú toleranciu alkoholu pri výkone
štátnej služby) malo byť riadne, konkrétnejšie uvedenie (doplnenie) dôvodov, prečo konanie žalobcu
považoval za zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti a z akého dôvodu by
jeho zotrvanie v službe bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. K takémuto správnym súdom
zamýšľanému predpokladu (keďže zrušil rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP) však celkom

odporuje záver správneho súdu obsiahnutý v bode 71 jeho rozsudku, podľa ktorého cit.: „V ďalšom
konaní bude úlohou orgánov verejnej správy posúdiť konanie žalobcu ako disciplinárne previnenie
a posúdiť, či sa zaň uloží disciplinárne opatrenie podľa § 128 alebo výčitka podľa § 129 zákona č.
35/2019 Z.z.“ S ohľadom na to, sa potom najvyšší správny súd stotožňuje s názorom žalovaného,
že rozsudok správneho súdu je nepreskúmateľný, keďže nie je z neho dostatočne zrejmé, aký by

mal žalovaný (viazaný pritom právnym názorom správneho súdu) zvoliť postup v ďalšom konaní, či
jednak viazaný právnym názorom správneho súdu doplniť dôvody a precíznejšie odôvodniť splnenie
podmienokpreprepusteniežalobcuzoslužobnéhopomerupodľa§258ods.1písm.j/zákonač.35/2019
Z.z., alebo (opäť) viazaný právnym názorom správneho súdu bez ďalšieho prekvalifikovať zvlášť
hrubé porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti vyúsťujúcej do prepustenia zo služobného

pomeru za menej závažné, za ktoré by do úvahy prichádzalo uloženie disciplinárneho opatrenia,
alebo výčitky. Správny súd tak v rozpore s ustanovením § 139 SSP v odôvodnení svojho zrušujúceho
rozhodnutia neuviedol svoj jasný a zrozumiteľný právny názor na skutkové a právne otázky súvisiace so
zrušovanými rozhodnutiami, nakoľko uvedeným má správny súd za cieľ nasmerovať priebeh ďalšieho
konania pri rešpektovaní záväzných procesných pravidiel, ktorými sa riadi to-ktoré administratívne

konanie (tu personálne konanie). S ohľadom na uvedené pochybenia majúce za následok zmätočnosť
napadnutého rozsudku správneho súdu, najvyšší správny súd právny názor správneho súdu o potrebe
zrušiť preskúmavané správne rozhodnutia pokladal za predčasný; takéto odôvodnenie vykazuje známky
vnútornej nekonzistentnosti. Z tohto dôvodu tiež nepovažoval za vhodné, aby sa v tomto štádiuvyjadroval a posudzoval aj námietky žalovaného obsahovo zapadajúce už do konceptu právneho
posúdenia veci.

32. Najvyšší správny súd však považuje za potrebné skorigovať názor žalovaného o tom, že
posúdenieotázkyzávažnostiporušeniaslužobnejprísahyaleboslužobnejpovinnostijevždypredmetom
(výlučného) správneho uváženia nadriadeného a súdu neprislúcha, aby vlastnou úvahou nahrádzal toto
diskrečné oprávnenie správneho orgánu. Z hľadiska správnej teórie možno správnu úvahu definovať
ako zákonom založenú voľnosť tohto orgánu zvoliť pri riešení konkrétneho prípadu jedno z viacerých

právne možných rozhodnutí, pričom voľná úvaha môže byť založená iba zákonom, respektíve z neho
odvodenou právnou normou (Z. N.), zákonom vymedzený stupeň slobody správnych orgánov pri
rozhodovaní konkrétnej veci, pričom v uvedenom rámci administratívny orgán prijíma optimálne riešenie
z niekoľkých rôznych možností, avšak možnosť výberu z niekoľkých variant neznamená absolútnu
slobodusprávnehoorgánu,keďžeuváženiejevždyobmedzenéurčitýmrámcom,čiužužšie,aleboširšie
(J. O.). Pôjde teda o stav, keď právne normy, ktoré presne a jednoznačne neurčujú, aké riešenie má

správny orgán na konkrétny prípad aplikovať, ale umožňujú, aby konajúci orgán v danom prípade sám
hľadal riešenie, avšak v rámci priestoru vymedzeného právnou normou (K. H.). Ide teda o právomoc [na
účely Odporúčania R (80) 2 Výboru ministrov o vykonávaní právomoci voľnej úvahy správnymi orgánmi
prijatého Výborom ministrov dňa 11. marca 1980 na 316. zasadaní zástupcov ministrov, možno hovoriť
aj o právomoci voľnej úvahy - discretionary power], na základe ktorej má správny orgán istý stupeň

slobody pri prijímaní rozhodnutia, pričom si môže vybrať z viacerých právne prijateľných rozhodnutí
jedno, ktoré pokladá za najvhodnejšie. V zákone č. 35/2019 Z.z. zákonodarca explicitne nedefinuje,
čo považuje za zvlášť hrubé porušenie služobnej povinnosti a rovnako bližšie nešpecifikuje, kedy by
ponechanie príslušníka finančnej správy v služobnom pomere bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej
služby, z ktorých dôvodov je potom uvedené ustanovenie možné považovať za právnu normu s relatívne

neurčitou (abstraktnou) hypotézou, teda patrí k právnym normám, ktorých hypotéza nie je určená priamo
právnym predpisom, a ktoré tak prenechali správnemu orgánu príslušnému na konanie, aby v každom
jednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého vopred neobmedzeného okruhu
konkrétnych okolností. Podľa názoru najvyššieho správneho súdu v tomto prípade skôr možno hovoriť
o neurčitých právnych pojmoch, ktorých obsah, rozsah a aplikácia sa môže v závislosti na konkrétnych

okolnostiach meniť. Zákonodarca týmto spôsobom vytvára príslušným orgánom priestor k tomu, aby
zhodnotili, či konkrétna situácia pod neurčitý právny pojem spadá, alebo nie. U neurčitých právnych
pojmoch sa v istom momente rovnako vyskytuje určitá miera „(správneho) uváženia“ správneho orgánu,
tá je však zameraná na skutkovú podstatu a jej vyhodnotenie. Výsledkom je však záver, vo vzťahu ku
ktorému nejestvuje žiadna alternatíva, ktorá sa na druhej strane pri správnej úvahe predpokladá.

33. S poukazom na § 462 ods. 1 SSP najvyšší správny súd preskúmavaný rozsudok správneho súdu
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Úlohou správneho súdu v ďalšom konaní bude v zmysle
vyššie uvedených právnych názorov najvyššieho správneho súdu (§ 469 SSP) vec opätovne prejednať
v medziach podanej správnej žaloby, následne rozhodnúť a zároveň svoje rozhodnutie náležite a

presvedčivo odôvodniť a vyvarovať sa obsahovej zmätočnosti, ktorá bola primárnym dôvodom pre
zrušenie jeho rozsudku v tu prejednávanej veci.

34. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne správny súd aj o nároku na náhradu trov kasačného konania
(§ 467 ods. 3 SSP).

35. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá
SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.