Uznesenie – Poriadok vo verejných veciach ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 20, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6Tos/189/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125012233
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pavol Macháč
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2125012233.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z jeho predsedu Mgr. Pavla Macháča a sudcov JUDr. Kataríny
Batisovej a JUDr. Andrey Kondllovej, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX. XXXXXXXXX XXXX v C.,
Ukrajina,t.č.vovýkonetrestuvÚVTOSHrnčiarovcenadParnou,ožiadostiodsúdenéhoopodmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu
Trnava zo 14. októbra 2025, č. k. 5PP/52/2025-26, na neverejnom zasadnutí konanom 20. novembra

2025 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava (ďalej len okresný súd) uznesením z 14. októbra 2025, č. k.
5PP/52/2025-26, podľa § 415 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej len Tr. por.) s poukazom na § 66 ods.
1 písm. a), ods. 2 Trestného zákona (ďalej len Tr. zák.) zamietol návrh odsúdeného A. B. (ďalej len

odsúdený) na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným
rozkazom Mestského súdu Bratislava I z 23. marca 2025, sp. zn. 0T/88/2025.
2. Zamietnutie návrhu okresný súd odôvodnil tým, že odsúdený splnil formálnu podmienku, teda vykonal
potrebnú časť z výmery uloženého trestu, avšak nesplnil už prvú materiálnu podmienku, keďže z obsahu
hodnotenia riaditeľa ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou nevyplýva, že by odsúdený doterajším výkonom
trestu preukázal polepšenie. Ďalej uviedol, že napriek tomu, že riaditeľ ústavu odporúčal odsúdeného

podmienečne prepustiť, okresný súd zastáva názor, že odsúdený sa síce adaptoval na režim výkonu
trestu odňatia slobody a preukazuje požadované správanie, avšak nijako svojou aktivitou nevybočuje
z radu síce režimovo prispôsobených, avšak priemerných väzňov. Odsúdený doposiaľ nepreukázal
zvýšenú snahu po náprave a počas doterajšieho výkonu trestu neurobil nič čím by súd presvedčil, že
sa polepšil. Okresný súd tiež konštatoval, že, odsúdený nemá od začiatku nástupu výkonu trestu (teda
od 23. marca 2025) vykázanú žiadnu disciplinárnu odmenu a samotné plnenie základných povinností

nie je pre okresný súd dostatočným prejavom polepšenia sa, ktoré je pre splnenie prvej materiálnej
podmienky nevyhnutné.
3. K druhej materiálnej podmienke okresný súd uviedol, že táto nie je splnená, nakoľko podstata druhej
materiálnej podmienky spočíva v tom, že u odsúdeného je možné očakávať vedenie riadneho života
po podmienečnom prepustení v súlade so zákonom bez rizika recidívy. Okresný súd tiež podotkol,
že splnenie druhej materiálnej podmienky sa v značnej miere odvíja od splnenia prvej materiálnej

podmienky, teda že od odsúdeného možno očakávať vedenie riadneho života v prípade podmienečného
prepustenia, len ak preukázal polepšenie vo výkone trestu odňatia slobody. Odsúdený nepreukázal
zvýšenú snahu po náprave, teda počas výkonu trestu neurobil nič, čím by súd presvedčil, že sa polepšil
a prebehla u neho vnútorná zmena v jeho hodnotovej orientácii.
4. Po vyhlásení uznesenia na verejnom zasadnutí sa prokurátor vzdal práva na podanie sťažnosti,
no odsúdený zahlásil sťažnosť, ktorú do dňa konania neverejného zasadnutia krajského súdu bližšie

písomne neodôvodnil ani sám, ani prostredníctvom zvoleného obhajcu JUDr. Jozefa Cseha (ďalej len
obhajca).5.OkresnýsúdpredložilspisovýmateriálKrajskémusúduvTrnave(ďalejlenkrajskýsúd)narozhodnutie
o sťažnosti odsúdeného 19. novembra 2025.
6. Podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. por., pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený

orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie
predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 193 ods. 1 Tr. por., nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak
a) nie je prípustná,
b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá

znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo
c) nie je dôvodná.
7. Krajský súd ako nadriadený orgán, na základe riadne a včas podanej sťažnosti na to oprávnenou
osobou, podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého
uznesenia, proti ktorému podal odsúdený sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce a
dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

8. Pokiaľ ide o konanie, ktoré napadnutému výroku predchádzalo, odsúdený mu žiadne chyby nevytýkal
a krajský súd vlastným prieskumom ani žiadne chyby nezistil. Okresný súd dodržal všetky zákonné
ustanovenia viažuce sa nielen k príprave, ale aj k priebehu verejného zasadnutia, pričom procesne
správnym spôsobom vykonal všetky dôkazy potrebné pre objektívne a zákonné rozhodnutie. Vyhlásené
rozhodnutie následne v zákonom stanovenej lehote písomne vypracoval a doručil stranám trestného

konania do vlastných rúk, o čom svedčia doručenky založené v spise.
9. Pokiaľ ide o splnenie formálnej podmienky na podmienečné prepustenie, okresný súd správne
skonštatoval, že odsúdený ju splnil, konkrétne 20. augusta 2025, kedy vykonal polovicu z trestu, ktorý
mu bol za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. uložený vo výroku
trestného rozkazu Mestského súdu Bratislava I z 23. marca 2025, sp. zn. 0T/88/2025.

10. Splnenie formálnej podmienky však nestačí. Na podmienečné prepustenie osoby z výkonu trestu
odňatia slobody musia byť splnené aj dve materiálne podmienky a síce, že odsúdený vo výkone trestu
plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a tou druhou je, že od neho možno
dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.
11. Pokiaľ ide o splnenie prvej z dvoch materiálnych podmienok predpokladaných v ust. § 66

ods. 1 Tr. zák., tak krajský súd sa stotožnil so záverom okresného súdu, že odsúdený vo výkone trestu
plnením svojich povinností a svojím správaním potrebné polepšenie nepreukázal.
12. Z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS vyplýva, že správanie odsúdeného je na požadovanej úrovni,
že pokyny príslušníkov plní a rešpektuje, že disciplinárne odmenený nebol a ani nebol disciplinárne
potrestaný, že prejavil záujem o pracovné zaradenie v ÚVTOS a od 1. júla 2025 je pracovne zaradený

na pracovisku v ÚVTOS s dohľadom Marrin. Následne uviedol, že k trestnej činnosti má kritický postoj,
svoj čin ľutuje a trest berie ako ponaučenie. Riaditeľ ústavu konštatoval, že resocializačná prognóza je
u odsúdeného podľa nástroja hodnotenia rizika recidívy trestnej činnosti CRA menej priaznivá.
13. K posudzovaniu prvej materiálnej podmienky krajský súd úvodom pripomína, že nie každý
aspekt správania, či splnená alebo nesplnená povinnosť odsúdeného znamená jeho polepšenie či

nepolepšenie a môže byť relevantná pri posudzovaní splnenia tejto podmienky. Polepšeniu môže
napríklad nasvedčovať, ak sa odsúdený zúčastňuje programov určených na predchádzanie trestnej
činnosti, rozpozná a reflektuje okolnosti, ktoré v minulosti prispeli k tomu, že páchal trestnú činnosť,
pracuje, napriek tomu, že pred nástupom trestu bol dlhodobo nezamestnaný, zlepšuje svoje znalosti
a schopnosti s cieľom uplatniť sa v spoločnosti, získava náhľad na svoju trestnú minulosť a úprimne

ľutuje svoje konanie. Vo všeobecnosti, ale nie je vhodné vychádzať iba z počtu získaných disciplinárnych
odmien a uložených disciplinárnych trestov, pretože taký počet bez uvedenia, za čo boli uložené,
nemá výpovednú hodnotu z hľadiska polepšenia a nápravy a navyše nie je možné opomenúť
ani meniacu sa prax jednotlivých väzníc pri udeľovaní disciplinárnych odmien a trestov. Primárne
je preto potrebné hodnotiť, za čo boli odsúdenému uložené disciplinárne odmeny a tresty a nie

koľko mu ich bolo uložených. Za prejav polepšenia či nepolepšenia odsúdeného nie je možné bez
bližšieho odôvodnenia považovať jednoduché skutočnosti nenaviazané na zmenu vnútorného postoja
odsúdeného, ako napríklad upratovacie práce či naopak neporiadok na cele. Pokiaľ má odsúdený
nezahladený disciplinárny trest, môže to svedčiť o tom, že k polepšeniu nemuselo prísť. Avšak aj v
prípade, že odsúdený disciplinárnu odmenu nezískal, je potrebné skúmať argumenty a iné skutočnosti,

ktoré môžu svedčiť o skutočnom polepšení odsúdeného bez ohľadu na neexistenciu disciplinárnych
odmien, či naopak existenciu nezahladených disciplinárnych trestov.
14. Pri posudzovaní splnenia podmienky polepšenia je ďalej potrebné reflektovať celý priebeh výkonu
trestu a vývoj odsúdeného v tomto priebehu. Nie je preto možné mechanicky hodnotiť celý výkon trestubez zohľadnenia behu času a zváženia vývoja odsúdeného, najmä ak vykonáva trest v dlhšej výmere. Je
potrebné zdôrazniť, že zákon požaduje preukázanie polepšenia v čase rozhodovania o podmienečnom
prepustení. Pokiaľ teda odsúdený v prvotnej fáze výkonu trestu preukazoval známky polepšenia, ale

v dobe predchádzajúcej rozhodnutiu o podmienečnom prepustení sa správal opačným spôsobom, súd
také správanie odsúdeného nevyhodnotí ako jeho polepšenie a naopak ani neplnenie povinností v
začiatku výkonu trestu nevyhnutne neznamená, že sa odsúdený nepolepší neskôr. Skoršie porušenie
povinností odsúdeným iste môže mať vplyv na rozhodnutie o tom, že sa odsúdený nepolepšil. Pokiaľ
však odsúdený svojim neskorším správaním preukázal, že sa polepšil a že sa snaží minimalizovať

pravdepodobnosť páchania trestnej činnosti v budúcnosti, potom skoršie porušenie jeho povinností
samé a pri splnení ostatných zákonných podmienok, nemôže zabrániť pozitívnemu rozhodnutiu súdu
o podmienečnom prepustení odsúdeného. Na polepšenie nie je možné usudzovať len podľa vyššieho
poštu disciplinárnych odmien. Hoci vysoký počet odmien nepochybne značí, že odsúdený plní svoje
povinnosti počas výkonu trestu odňatia slobody, automaticky z neho nevyplýva, že sa odsúdený
skutočne polepšil. Súdy sú povinné sa zaoberať otázkou, či pozitívne správanie sa odsúdeného počas

výkonu trestu odňatia slobody svedčí o skutočnej zmene životného postoja odsúdeného, aké je jeho
bližšie správanie sa vo výkone trestu a za čo sú mu disciplinárne odmeny udeľované.
15. Vychádzajúc z vyššie uvedeného krajský súd konštatuje, že okresný súd správne skonštatoval
nesplnenie prvej materiálnej podmienky. Hoci správanie a vystupovanie odsúdeného je na požadovanej
úrovni, ústavný poriadok a časový rozvrh dňa dodržiava, príkazy a nariadenia príslušníkov rešpektuje

a plní, tak z pohľadu krajského súdu treba poukázať na skutočnosť, že odsúdený si počas doterajšieho
pobytu nedokázal vytvoriť podmienky na získanie disciplinárnej odmeny, hoci odsúdený žiadajúci o
podmienečné prepustenie by spravidla mal získať aspoň nejakú disciplinárnu odmenu. Odsúdený
prevažne len dodržiava pravidlá výkonu trestu, čo je ale elementárna povinnosť každého väzňa. Predsa
nestačí, pokiaľ sa odsúdený správa v súlade s pravidlami stanovenými pre výkon trestu odňatia slobody.

Polepšenie je totiž vývojový proces vnútornej premeny páchateľovej osobnosti, ktorý sa navonok
prejavuje v jeho správaní. Dobré správanie odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody však samé
o sebe automaticky neznamená, že sa odsúdený polepšil, pretože môže byť aj len prejavom vonkajšej
adaptácie odsúdeného na prostredie väznice, nie o náznak skutočných zmien osobnosti odsúdeného.
16. V ďalšom možno poukázať na to, že podľa hodnotenia riaditeľa ústavu síce odsúdený prejavuje

kritický postoj k trestnej činnosti, no odsúdený na verejnom zasadnutí neuviedol, ako na ňu s odstupom
času nazerá a ani neuviedol nič, z čoho by bolo možné usúdiť, že by svoj predchádzajúci život tentokrát
skutočne analyzoval z hľadiska príčin a podmienok páchania trestnej činnosti so zameraním sa na to,
aby tieto príčiny a podmienky eliminoval a v budúcnosti tak trestnú činnosť nepáchal. Stotožnenie sa
odsúdeného so správnosťou, zákonnosťou a spravodlivosťou jeho odsúdenia je nevyhnutnou súčasťou

premeny odsúdeného, uvedomenia si jeho protiprávneho konania a dosiahnutia polepšenia.
17. Pokiaľ ide o druhú materiálnu podmienku v zmysle ust. § 66 ods. 1 Tr. zák. a síce, že je od
odsúdeného možné dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, správne túto okresný súd
vyhodnotil ako nesplnenú.
18. Ak polepšenie sleduje aktivitu a zmenu odsúdeného v blízkej minulosti, poprípade v prítomnosti,

očakávanie vedenia riadneho života je orientované do budúcna. V prípade očakávania riadneho života
sú možné dve alternatívy, a to očakávanie riadneho vedenia života od samotného odsúdeného alebo
prijatie záruky za dovŕšenie jeho nápravy. V oboch prípadoch sa však predpokladá, že pozitívny proces,
ktorý bol začatý v priebehu výkonu trestu a ktorý nasvedčuje premene odsúdeného, bude pokračovať po
jeho prepustení. Nevyžaduje sa pritom stopercentné presvedčenie o tom, že odsúdený nespácha ďalší

trestný čin. Očakávanie riadneho vedenia života, resp. dovŕšenie nápravy odsúdeného v budúcnosti je
zo svojej podstaty predpokladom pravdepodobnostným.
19. Možno zopakovať argumenty okresného súdu, že ak u odsúdeného nenastalo v podmienkach
výkonu trestu odňatia slobody žiadne polepšenie, tak nemožno dospieť k záveru o splnení druhej
materiálnejpodmienky,nakoľkopolepšenieodsúdenéhojeesenciálnouzložkouvyvodeniapredpokladu,

či odsúdený bude schopný viesť po jeho prepustení z výkonu trestu odňatia slobody riadny život. Od
odsúdeného teda nemožno dôvodne očakávať vedenie riadneho života v budúcnosti, pokiaľ nemožno
konštatovať jeho polepšenie sa už počas výkonu trestu.
20. Vo vzťahu k osobe odsúdeného a k očakávaniu vedenia riadneho života v budúcnosti z jeho strany
krajský súd primárne poukazuje na jeho odpis registra trestov, z ktorého vyplýva, že pácha trestnú

činnosť od roku 2022 s krátkymi časovými odstupmi až do jeho súčasného umiestnenia vo výkone trestu.
Odsúdený má už celkovo 4 záznamy v odpise registra trestov za úmyselnú trestnú činnosť, pričom
mu boli ukladané rôzne druhy trestov, teda zo strany spoločnosti mu bolo poskytnutých dosť šancí
preukázať, že to so svojou nápravou myslí skutočne vážne, čo nevyužil a opakovane protiprávne konal.21. Krajský súd ďalej poukazuje na hodnotenie odsúdeného vypracované riaditeľom ÚVTOS, z ktorého
nevyplýva žiadna skutočnosť majúca vzťah k budúcemu životu odsúdeného, pokiaľ odhliadneme
od udržiavania sociálneho kontaktu s rodinou a jeho známou, nie je prítomná. Aj riaditeľ ÚVTOS

vyhodnotil jeho resocializačnú prognózu ako menej nepriaznivú na základe stredného rizika recidívy
trestnej činnosti. Bez povšimnutia nemôže zostať ani skutočnosť, že voči odsúdenému je vedené ďalšie
trestného stíhanie za majetkovú trestnú činnosť, a to za rešpektovania prezumpcie neviny.
22. Krajský súd tiež uvádza, že pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení nezanedbateľnú úlohu
zohráva povaha spáchaného trestného činu, ktorú musia súdy pri svojom rozhodovaní taktiež vždy

zohľadňovať v zmysle § 66 ods. 2 Tr. zák. V tomto prípade odsúdený aktuálne vykonáva trest uložený
mu za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák., ktorý
bol spáchaný tým, že maril výkon rozhodnutia iného orgánu verejnej moci tým, že vykonával činnosť a
na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie iného štátneho orgánu o zákaze činnosti. Odsúdený si momentálne
odpykáva tento trest v ústave s minimálnym stupňom stráženia, pričom v rámci vnútornej diferenciácie
je umiestnený v najprísnejšej diferenciačnej skupine „B“ s tým, že diferenciačná skupina určuje program

zaobchádzania s odsúdeným, pracovisko odsúdeného, program vzdelávania či ovplyvňuje ubytovanie
odsúdeného počas výkonu trestu.
23. Uvedené tak možno uzavrieť s tým, že krajský súd v celom rozsahu zdieľa názor okresného súdu, že
nápravaacelkovépozitívnepôsobenienaosobuodsúdenéhojemožnélenpočasjehopobytuvovýkone
trestuodňatiaslobody,pričompodmienečnýmprepustenímodsúdenéhozvýkonutrestuodňatiaslobody

by nebol naplnený jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred recidivujúcimi
páchateľmi trestnej činnosti.
24. Treba opäť zdôrazniť, že na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody neexistuje
právny nárok, daný postup je na mieste len v tom prípade, ak vzhľadom ku všetkým okolnostiam, ktoré
môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny

život a že tu nie je pre spoločnosť riziko recidívy, pričom takou okolnosťou je aj predchádzajúci spôsob
života odsúdeného. Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody treba
vždy zhodnotiť osobu odsúdeného a celý jeho doterajší život, vrátane jeho správania pred spáchaním
trestného činu, správania, ktoré viedlo k jeho spáchaniu ako aj správania vo výkone trestu odňatia
slobody. Tieto okolnosti pritom nemožno hodnotiť izolovane, ale je nutné ich posudzovať vo vzájomných

súvislostiach. Očakávanie správania sa odsúdeného v budúcnosti je možné vyvodiť z objektívnych
okolností, ktoré sa už stali a ktoré musí súd logicky vyhodnotiť. Ohľadne správania sa odsúdeného v
budúcnosti súd pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení vyvodzuje iba predpoklady, pretože logicky
nemôže vedieť, čo sa v budúcnosti skutočne stane. Správanie sa odsúdeného v minulosti má v tomto
prípade rozhodujúci význam pri určení pravdepodobnosti jeho správania sa v budúcnosti. Samotnou

okolnosťou, ktorá má nepochybne veľký význam, je teda predchádzajúci spôsob života odsúdeného,
vrátane jeho prípadnej trestnej činnosti, pričom pozitívna prognóza budúceho správania sa odsúdeného
je nutným predpokladom pre rozhodnutie o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody.
25. Pokiaľ ide o sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti, tieto sú podľa názoru krajského
súdu zjavné. Posúdenie otázky možnej recidívy je vždy len predpokladom vysloveným s väčšou

či menšou mierou pravdepodobnosti, no pri skúmaní tejto miery pravdepodobnosti sa vychádza z
objektívnych kritérií, medzi ktoré patrí najmä predchádzajúci spôsob života odsúdeného a jeho sklony
k páchaniu trestnej činnosti. Súd môže pri hodnotení osoby odsúdeného prizerať na skutočnosť, že
sa v minulosti dopustil trestných činov a z toho vyvodiť príslušné závery z hľadiska jeho vzťahu k
spoločenským hodnotám chráneným Trestným zákonom a možnosti jeho nápravy a polepšenia. Z

hľadiska posudzovania sklonov odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti je pritom možné prihliadať aj na
zahladené odsúdenia, lebo zahladením odsúdenia alebo zákonnou fikciou neodsúdenia právne zaniká
iba skutočnosť odsúdenia za trestný čin, ale nie aj sama skutočnosť, že páchateľ trestný čin spáchal.
26. Vo vzťahu k osobe odsúdeného a k očakávaniu vedenia riadneho života v budúcnosti z jeho
strany krajský súd primárne poukazuje na jeho odpis registra trestov, z ktorého vyplýva, že pácha

trestnú činnosť od roku 2022 až do jeho súčasného umiestnenia vo výkone trestu, pričom je aktuálne
voči jeho osobe vedené ďalšie trestné stíhanie (za rešpektovania prezumpcie neviny). Odsúdený má
už celkovo 4 záznamy v odpise registra trestov, pričom mu boli ukladané prevažne podmienečné
tresty odňatia slobody, teda zo strany spoločnosti mu bolo poskytnutých dosť šancí preukázať, že
to so svojou nápravou myslí skutočne vážne, čo nevyužil a opakovane protiprávne konal. Krajský

súd ďalej poukazuje na hodnotenie odsúdeného vypracované riaditeľom ÚVTOS, z ktorého nevyplýva
žiadna skutočnosť majúca vzťah k budúcemu životu odsúdeného. Aj riaditeľ ÚVTOS vyhodnotil jeho
resocializačnú prognózu ako menej priaznivú na základe stredného rizika recidívy trestnej činnosti.27. Uvedené tak možno uzavrieť s tým, že krajský súd v celom rozsahu zdieľa názor okresného súdu, že
nápravaacelkovépozitívnepôsobenienaosobuodsúdenéhojemožnélenpočasjehopobytuvovýkone
trestuodňatiaslobody,pričompodmienečnýmprepustenímodsúdenéhozvýkonutrestuodňatiaslobody

by nebol naplnený jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred recidivujúcimi
páchateľmi trestnej činnosti.
28. Krajský súd v tejto súvislosti pripomína, že dôvera spoločnosti mu bola opakovane poskytnutá pri
jeho predchádzajúcich odsúdeniach, kde mu boli ukladané podmienečné tresty či mu bolo upustené od
ukladania súhrnného trestu, avšak tieto šance nevyužil a dopustil sa ďalšej trestnej činnosti, pre ktorú

aktuálne vykonáva uložený nepodmienečný trest.
29. Pretože krajský súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie resp. zmenu
napadnutého uznesenia, sťažnosť odsúdeného postupom podľa §
193 ods. 1 písm. c) Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.
30. Na margo späťvzatia sťažnosti odsúdeného krajský súd uvádza, že toto podanie koncipované
prostredníctvom obhajcu bolo krajskému súdu doručené až 4. decembra 2025, teda po meritórnom

rozhodnutí krajského súdu, preto naň nebolo možné prihliadať.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.