Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 18, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/32/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8724201740
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8724201740.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Anny Kovaľovej, PhD. a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. v právnej veci žalobcov: 1/ O. K., nar.
XX.XX.XXXX, bývajúceho vo I. Y., v O. N. č. X/XX a 2/ D. K., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v H., na ul.
Z. č. XXXX/X, právne zastúpených JUDr. Máriou Didekovou, advokátkou, so sídlom v Poprade, na ul.
Zdravotníckej č. 2, proti žalovanému N. I., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v K., na ul. I. č. XXXX/XX,
právne zastúpenému JUDr. Ivanou Harbuľákovou Škárovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, na ul.
Gelnickej č. 12, o nahradenie prejavu vôle uzavrieť kúpnu zmluvu s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov
proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 14.05.2025 č. k. 12C 37/2024 - 103, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanému sa priznáva proti žalobcom v 1. a 2. rade náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100
%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému priznal voči žalobcom v 1.
a 2. rade náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vykonaným dokazovaní mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej medzi stranami sporu nie je

sporným, že žalobcovia a žalovaní boli pred dňom 05.01.2024 spoluvlastníkmi parcely zapísanej na LV
č. XXXX v rozsahu po 1/3-tine spolu s treťou osobou a parcely zapísanej na LV č. XXXX v rozsahu po
1/2-vici. V mesiaci január 2024 žalovaný previedol na svoje tri deti z parcely na LV č. XXXX každému
podiel 1/8-iny a rovnako z parcely na LV č. XXXX každému z detí podiel 1/12-tiny. Ku dňu podania žaloby
bol žalovaný podielovým spoluvlastníkom k parcele na LV č. XXXX v rozsahu 1/12-tiny a k parcele na LV
č. XXXX v rozsahu 1/8-iny. V mesiaci január 2024 žalovaný vyzval žalobcov na uplatnenie predkupného
práva podielu 1/24-tiny z parcely na LV č. XXXX a podielu 1/16-tiny z parcely na LV č. XXXX. Dňa

15.05.2024 žalovaný uzavrel so svojou dcérou H. L. darovaciu zmluvu, ktorou jej daroval zostávajúce
ním vlastnené spoluvlastnícke podiely oboch parciel, a to podiel 1/12-tiny a 1/8-iny zahŕňajúce aj
pôvodné podiely 1/16-tiny a 1/24-tiny, ktoré sú predmetom sporu a ktoré pôvodne boli obsahom návrhu
žalovaného na uplatnenie predkupného práva doručeného žalobcom. Takto dcéra žalovaného sa stala
v priebehu súdneho konania nakoniec spoluvlastníčkou nehnuteľností v spoluvlastníckych podieloch
vo výške 1/6-tiny, resp. 1/4-tiny k celku. Nie je sporným doručenie návrhu žalobcom a doručenie
akceptácieponukyžalovanému.Spornouzostávaplatnosťdarovacejzmluvyuzavretejmedzižalovaným

a jeho dcérou dňa 15.05.2024, zaplatenie kúpnej ceny z ponuky predkupného práva a pasívna vecná
legitimácia žalovaného v konaní.3.Inštitútpredkupnéhoprávamedzispoluvlastníkmijeprostriedkomobmedzujúcimprávospoluvlastníka
v jeho dispozícii s majetkom vo voľnej možnosti previesť svoj spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu.
Predkupné právo medzi podielovými spoluvlastníkmi vyplýva priamo zo zákona a má vecno-právnu

povahu. Je trvalým obmedzením jednej z troch najvýznamnejších zložiek práva vlastníckeho, práva
nakladať so svojou vecou, konkrétne previesť ju na iného. Ide o právny vzťah, v ktorom právo jednej
strany na prednostnú ponuku na kúpu a možnosti jej využitia zodpovedá povinnosť strany druhej. Práva
a tomu zodpovedajúce povinnosti, ktoré tvoria obsah tohto právneho vzťahu, sú stanovené priamo
zákonom. Konkrétne právne následky porušenia predkupného práva sú závislé od druhu porušeného

predkupného práva. Podľa konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. rozhodnutie sp. zn. 3Cdo
262/2009, 4Cdo 334/2009, 5Cdo 211/2009) z hľadiska obsahu, účinkov a výkonu treba aj na predkupné
právo vyplývajúce z § 140 OZ s uplatnením analógie legis v zmysle § 853 OZ aplikovať všeobecnú
úpravu o predkupnom práve zaradenú do ôsmej časti druhej hlavy, druhého oddielu Občianskeho
zákonníka v § 602 až 606 OZ. 23. Občiansky zákonník v § 603 ods. 3 stanovuje pri porušení
predkupného práva primárne (všeobecné) pravidlo, ktorým je oprávnenému daná možnosť domáhať sa

od nadobúdateľa buď ponúknutia veci na kúpu alebo toho, aby mu zostalo predkupné právo zachované.
Sekundárnym (špeciálnym) oprávnením z porušenia predkupného práva je právo oprávneného na
reparáciu protiprávneho stavu do právneho stavu, aký tu bol pred jeho porušením, t. j. navrátením do
pôvodného stavu, k čomu môže slúžiť inštitút dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu (§ 40a
OZ).Vprípade,žepovinnýspoluvlastníknerešpektovalzákonnépredkupnéprávoasvojpodielpreviedol

na inú než blízku osobu bez toho, aby ho predtým ponúkol ostatným spoluvlastníkom, právny úkon,
na základe ktorého došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu, zákon považuje za neplatný v prípade,
ak sa oprávnení spoluvlastníci jeho neplatnosti dovolajú (§ 40a OZ). Právnym dôvodom dovolania sa
tejto neplatnosti je reparácia porušenia právnej povinnosti (náprava protiprávneho stavu) v podobe
možnosti oprávneného subjektu v zákonných medziach realizovať predkupné právo, už ako subjektívne

oprávnenie voči povinnému. Pokiaľ sa oprávnený v zmysle § 603 ods. 3 OZ bude domáhať toho, aby mu
bola vec ponúknutá na predaj, na základe výzvy oprávneného spoluvlastníka, ktorého predkupné právo
bolo porušené, vzniká nadobúdateľovi povinnosť ponúknuť mu vec na predaj za podmienok, za ktorých
mubolavecpôvodneponúknutá,tedaizatúistúkúpnucenupovinnouosobou(§605a§606OZ).Právo
vyplývajúce z § 603 ods. 3 OZ môže podielový spoluvlastník uplatniť iba vtedy, keď relatívnu neplatnosť

zmluvy,nazákladektorejnadobúdateľveczískal,neuplatnilvôbec,alebojusíceuplatnil,alevadne,resp.
neúčinne. V prípade účinného dovolania sa relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode spoluvlastníckeho
podielu sa už oprávnený spoluvlastník nemôže úspešne domáhať, aby mu nadobúdateľ vec ponúkol
na predaj, pretože ju tento nadobúdateľ platne a účinne nenadobudol. Predpokladom postupu podľa
ostatne citovaných ustanovení teda nie je, aby sa oprávnený najprv dovolal relatívnej neplatnosti zmluvy

o prevode spoluvlastníckeho podielu vo vzťahu k stranám zmluvy. Situácia, v ktorej bolo predkupné
právo porušené, avšak oprávnený z akéhokoľvek dôvodu nežiada bezprostredne nadobudnutie podielu
na veci, je realizáciou druhej alternatívy § 603 ods. 3 OZ, ktorou oprávnenému zostáva zachované
predkupné právo voči nadobúdateľovi (novému spoluvlastníkovi) v prípade, že tento sa rozhodne v
budúcnosti vec predať. Prostriedkom na zabezpečenie tohto oprávnenia je samotný text zákona (§ 603

ods. 3 OZ). Všeobecné nároky vyplývajúce z porušenia predkupného práva uvedené v § 603 ods. 3 OZ
dopĺňa špeciálna úprava nároku vyplývajúceho z § 40a OZ v spojení s § 140 OZ, možnosť domáhať
sa neplatnosti právneho úkonu podľa § 40a OZ. Uvedené nároky (všeobecné a špeciálny) sa vzájomne
vylučujú, čo znamená, že oprávnený sa musí rozhodnúť, ktorý z nich uplatňuje (uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 2Cdo 28/2009). Predkupné právo podielového spoluvlastníka sa uplatňuje aj pri prevode

spoluvlastníckeho podielu na základe darovacej zmluvy. / R 57/2006/

4. Zákonné predkupné právo podielových spoluvlastníkov podľa § 140 OZ má vecno-právny charakter,
ktorýsaprejavujetým, žesaneviaženaosobukonkrétnehospoluvlastníka,alejespojenésvlastníctvom
veci (spoluvlastníckeho podielu) a prechádza s vlastníctvom veci (podielu) na každého nadobúdateľa.

Podstata vecno-právneho charakteru predkupného práva sa prejavuje aj v tom, že ak podielový
spoluvlastník ako povinný z predkupného práva prevedie svoj podiel na iného bez toho, aby svoj podiel
predtým ponúkol na predaj ostatným spoluvlastníkom ako oprávneným z predkupného práva, nebude to
mať za následok absolútnu neplatnosť zmluvy, na základe ktorej nový nadobúdateľ získal prevádzaný
podiel, ale oprávnený z predkupného práva má možnosť dovolať sa relatívnej neplatnosti tejto zmluvy,

alebo sa domáhať od nového nadobúdateľa, aby mu vec ponúkol na predaj podľa § 603 ods. 3 OZ.
Novému nadobúdateľovi vzniká na základe výzvy oprávneného podielového spoluvlastníka povinnosť
ponúknuť vec na kúpu za podmienok, za ktorých mu mal vec pôvodne ponúknuť povinný podielovýspoluvlastník. Ak nadobúdateľ nesplní túto povinnosť, môže sa oprávnený podielový spoluvlastník
domáhaťnasúde,abyjehoprejavvôle bolnahradenýsúdnym rozhodnutímvydanýmpodľa§229C.s.p.

5. Práva a povinnosti z právneho vzťahu z predkupného práva vznikajú okamihom, keď jeden zo
spoluvlastníkov chce svoj podiel scudziť a previesť ho na inú než blízku osobu. Tento spoluvlastník je
povinný ponúknuť svoj podiel na veci na kúpu ostatným spoluvlastníkom ako oprávneným osobám. V
ponuke, ktorá pri prevode nehnuteľnosti musí byť písomná by prevodca mal navrhnúť uzavretie zmluvy
za určitých podmienok. Prijatím návrhu oprávnený prejaví svoju vôľu zmluvu uzavrieť, čo sa samozrejme

musí týkať aj kúpnej ceny. Ak oprávnená osoba podmienkam ponuky nevyhovie, jej predkupné právo
zanikne. Pritom nie je rozhodujúce, či sa tak stalo preto, lebo nemôže alebo pre to, lebo nechce.

6. Na prijatie ponuky urobenej v rámci predkupného práva nestačí len vyhlásenie oprávneného
spoluvlastníka o tom, že prijíma ponuku, ale v prekluzívnej lehote určenej v § 605 OZ resp. lehote
určenej v ponuke (pokiaľ je dlhšia ako zákonná lehota podľa § 605 OZ), je povinný požadovanú kúpnu

cenu aj zaplatiť. Splnenie tejto povinnosti však ešte nemá za následok prevod spoluvlastníckeho práva
k prevádzanému spoluvlastníckemu podielu. K tomu dochádza až riadnym uzatvorením scudzovacej
zmluvy podľa § 132 OZ. V prípade splnenia ponukovej povinnosti zo strany oprávneného spoluvlastníka,
resp.prijatiaponukyzostranypovinnéhospoluvlastníkasamôžedruhástranadomáhaťpriamovecného
plnenia, alebo ak pôjde o prevod nehnuteľnosti, sa môže súdne domáhať nahradenia prejavu vôle podľa

§ 161 ods. 3 O.s.p./ teraz § 229 C.s.p. Ak je ostatných spoluvlastníkov viac, zákon preferuje dohodu
spoluvlastníkov o výkone predkupného práva.

7. Predkupné právo spoluvlastníka nie je prekážkou prevodu vlastníctva na nového nadobúdateľa,
aj keď predávajúci scudzenú vec najprv ponúkol na kúpu tomu, kto k nej mal predkupné právo.

Predkupné právo spoluvlastníka je vecným právom, ktoré pôsobí proti tretím osobám, ale porušenie
tohto práva nerobí zmluvu zo zákona neplatnou alebo neúčinnou a nebráni tomu, aby podľa tejto
zmluvy prešlo na kupujúceho vlastnícke právo. Predkupné právo má v tomto smere účinok len vtedy,
keď sa s úspechom uplatnilo. V prípade, že predávajúci nerešpektoval predkupné právo oprávnenej
osoby, prislúcha jej nárok domáhať sa od kupujúceho, aby jej vec, t.j. vlastníctvo k nej, prenechal. Týmto

nárokom ktorý prislúcha proti každému nadobúdateľovi veci zaťaženej predkupným právom, sa vecná
povaha predkupného práva vyčerpáva./ R 19/1953/.

8. Oprávnený spoluvlastník z predkupného práva má pri porušení povinností zo strany zaviazaného
spoluvlastníka na výber tieto možnosti:

a. Domáhať sa vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníctva na
tretiu osobu (§ 40a). Prípadná žaloba oprávnenej osoby v takomto prípade smeruje voči všetkým
účastníkom prevodnej zmluvy (ich právnym nástupcom) ako pasívne legitimovaným osobám. Treba ju
podať najneskôr do uplynutia trojročnej premlčacej doby (§ 101), ktorá začína plynúť od uzavretia zmluvy
o prevode podielu medzi zaviazanou osobou a nadobúdateľom podielu; Právnym úkonom uvedeným

v § 40a je dotknutý nielen účastník neplatného právneho úkonu, ale aj iná osoba, ktorej právny úkon
zasiahol do hmotnoprávneho postavenia (napr. podielový spoluvlastník, ktorý má predkupné právo na
podiel iného spoluvlastníka, a.i.

b. Domáhať sa voči nadobúdateľovi (tretej osobe), aby mu predaný spoluvlastnícky podiel ponúkol na

kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od zaviazanej osoby. Ak tak nadobúdateľ podielu
neurobí dobrovoľne, oprávnený spoluvlastník má právo domáhať sa na súde vydania rozhodnutia,
ktorým sa pri kúpnej zmluve nahradí prejav vôle nadobúdateľa (§ 161 ods.3 O.s.p., teraz § 229 C.s.p.).
Aj v tomto prípade to treba urobiť vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe (§ 101), ktorá začína plynúť
od okamihu prevodného aktu medzi zaviazanou osobu a žaloba musí smerovať voči nadobúdateľovi

ako pasívne legitimovanej osobe, a nie voči bývalému spoluvlastníkovi;
c. Ponechať si predkupné právo, ktoré však začne pôsobiť až voči nadobúdateľovi podielu (§ 603 ods.3
in fine).

9. Bez dovolania sa relatívnej neplatnosti je právny úkon platný a súd či iný orgán právnej ochrany

bez tohto jednostranného právneho úkonu nemôže z úradnej povinnosti prihliadnuť na relatívnu
neplatnosť. Okrem účastníkov právneho úkonu relatívnej neplatnosti sa môžu dovolať aj tí, ktorí boli vo
svojich právach právnym úkonom opomenutí (tretie osoby). Pri dvojstranných a viacstranných právnych
úkonoch sa dotknutý účastník úkonu musí dovolávať neplatnosti voči všetkým ostatným účastníkom;ak pôjde o tretiu osobu, ktorá bola vo svojich právach opomenutá, musí sa dovolávať neplatnosti voči
všetkým účastníkom právneho úkonu.

10. Dovtedy, kým sa osoba dotknutá úkonom nedovolá neplatnosti právneho úkonu, treba na tento
úkon hľadieť ako na platný, so všetkými dôsledkami z toho vyplývajúcimi. Aby nastali účinky relatívnej
neplatnosti právneho úkonu, stačí aj mimosúdne oznámenie osoby úkonom dotknutej, že sa dovoláva
tejto neplatnosti, a teda v každom prípade sa nevyžaduje výrok o neplatnosti rozsudkom súdu. Iba ak
druhý účastník popiera uplatnený dôvod relatívnej neplatnosti, potom je namieste, aby sa oprávnený

dovolal súdnej ochrany. Nemožno vylúčiť ani to, aby sa oprávnený dovolával relatívnej neplatnosti v
občianskom súdnom konaní protinávrhom, prípadne vzniesol námietku vo forme svojej obrany proti
uplatnenémuprávuuplatnenémuniektorýmzúčastníkov.Účinkynastávajúažtýmokamihom,keďprejav
oprávneného došiel druhému účastníkovi, prípadne ostatným účastníkom právneho úkonu.

11. Podľa rozhodnutia NS SR. zn. 1 Cdo 96/1995 (publikovanom v časopise Zo súdnej praxe pod č.

39/1998) absolútna neplatnosť právneho úkonu (negotium nullum) nastáva bez ďalšieho priamo zo
zákona (ex lege), v dôsledku čoho sa hľadí na absolútne neplatný úkon tak, ako keby nebol nikdy
urobený. Absolútne neplatný právny úkon nepôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe
už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Ak je určitý úkon
absolútne neplatný, nastáva jeho neplatnosť priamo zo zákona už v čase jeho urobenia.

12. Právny úkon je in fraudem legis, ak síce nie je v rozpore s výslovnou zákonnou normou, ale svojimi
účinkami odporuje účelu zákonnej normy. Podľa niektorých autorov je doktrína obchádzania zákona v
modernej právnej vede zbytočná, pretože účel zákona sa v rámci výkladu považuje za jeho súčasť a
rozpor s účelom zákona je teda rozpor so samotným zákonom (Veľké komentáre, Občiansky zákonník

I., Nakladatelství C.H.Beck, s. 290). Obchádzaním zákona je napríklad dojednanie, ktoré inými právnymi
prostriedkami sleduje účel prepadného zálohu (Najvyšší súd SR sp. zn. 3Cdo/144/2010)

13. Aj v prípade nerešpektovania predkupného práva nie je možné vylúčiť neplatnosť právneho úkonu
podľa § 39 OZ, nie však z dôvodu porušenia predkupného práva, ale z dôvodu, že právny úkon sa prieči

dobrým mravom, prípadne, že sa ním obchádza zákon (R30/2000).

14. V zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákona nesmie byť výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov v rozpore s dobrými mravmi. Za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom
treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich

mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi
treba posudzovať vždy komplexne so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu (nielen
osoby vykonávajúcej určité právo, ale aj osoby týmto úkonom dotknutej), s prihliadnutím na všetky
rozhodujúce okolnosti a nezávisle od vedomia a vôle (zavinenia) toho, kto právo alebo povinnosť
vykonáva. Subjekt vykonávajúci právo musí jeho výkon realizovať v súlade so zákonom, jeho realizácia

musí byť primeraná vzhľadom na cieľ, ktorý má byť dosiahnutý (nesmie ísť o tzv. šikanózny výkon
práva) a musí byť v súlade s dobrými mravmi. Osobitnou sankciou v prípade výkonu práva v rozpore s
podmienkami uvedenými v § 3 ods.1 OZ je odopretie právnej ochrany, čo znamená, že nebude možné
takýto výkon procesnými prostriedkami vymáhať. Neposkytnutie právnej ochrany nemá za následok
zmenu alebo zánik tohto práva, len zánik ochrany. V zmysle § 3 ods.1 OZ nepostačuje akýkoľvek

rozpor s dobrými mravmi, ale tento zásah musí byť takej intenzity a vážnosti, ktorá je v demokratickej
spoločnosti neakceptovateľná.

15. V prejednávanej veci je nepochybné, že žalovaný listom zo dňa 11.01.2024 adresoval ostatným
spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaným na príslušných listov vlastníctva k uvedenému dňu,

ponuku na uplatnenie predkupného práva vymedzených spoluvlastníckych podielov na vymedzených
parcelách za stanovených podmienok. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný mal záujem navrhovaný
spoluvlastnícky podiel pri neakceptácii ponuky podielovými spoluvlastníkmi previesť na tretiu osobu.
Z jeho konania nevyplýva, aby mal záujem obchádzať zákonné práva ostatných spoluvlastníkov. V
čase realizácie ponuky žalovaný krátko predtým darovacou a kúpnou zmluvou previedol časť svojich

spoluvlastníckych podielov na svoje tri deti, každému rovným dielom, pričom ku vkladu vlastníckeho
práva detí došlo v čase plynutia ponuky na uplatnenie predkupného práva žalobcom. Podľa tvrdenia
žalovaného si predkupné právo vo vzťahu k ponúkaným podielom na nehnuteľnostiach uplatnili
tiež deti žalovaného, o čom boli žalobcovia informovaní listom zo dňa 22.03.2024 a čo je zrejmérovnako zo žalovaným predloženým návrhom kúpnej zmluvy. Je pravdou, že žalovaný súdu nepredložil
písomné ponuky na uplatnenie predkupného práva adresované svojim deťom, avšak týmto takéto právo
nepochybne ako spoluvlastníkom prináležalo rovnako ako žalobcom a podľa predloženého dokladu

si svoje právo uplatnili a svoje právo neodmietli. V dôsledku toho podmienky definované v podaní
žalovaného zo dňa 11.01.2024 museli byť modifikované s odkazom na ust § 140 OZ posledná veta.
Ak je ostatných spoluvlastníkov viac, zákon preferuje dohodu spoluvlastníkov o výkone predkupného
práva. Ak sa nedohodnú na výkone predkupného práva, čo je zrejme aj prejednávaný prípad, mali
právo vykúpiť podiely pomerne podľa veľkosti vlastnených spoluvlastníckych podielov. Ak žalobcovia

mali záujem za danej situácie uplatniť svoje predkupné právo, vznikol im právny nárok vykúpiť podiel
vypočítaný v pomere podľa veľkosti podielov všetkých záujemcov. Žalobcovia však trvali na prevode
podielov podľa písomnej ponuky a návrh kúpnej zmluvy v celosti odmietli, v dôsledku čoho podľa názoru
súdu ich predkupné právo zaniklo. Za daných okolností žalovaný následne svoj celý spoluvlastnícky
podiel daroval svojej dcére H. L. darovacou zmluvou v mesiaci máj 2024. Zmluva bola uzavretá predtým,
ako sa žalovaný dozvedel o súdnej žalobe na nahradenie prejavu jeho vôle.

16. Nepochybne žalobcovia žalovanému poukázali navrhovanú kúpnu cenu poštovým poukazom v
stanovenej dvojmesačnej lehote na adresu žalovaného, pričom žalovaný kúpnu cenu neprijal, čo aj vo
svojom prvotnom písomnom vyjadrení uviedol. Za účelové preto súd vyhodnotil ďalšie skutkové tvrdenia
žalovanéhoodkazujúcenatechnikuvýplatypeňazípoštovýmpoukazom.Preto,čosatýkaúhradykúpnej

ceny,súdmalzato,že žalobcoviasiriadneavčassplnilipovinnosťúhradykúpnejceny.Ibazuvedeného
dôvodu by súd nemohol dospieť k záveru o zániku predkupného práva žalobcov. To však nič nemení
na tom, že žalobcovia nakoniec ponuku predkupného práva pri zohľadnení ostatných spoluvlastníkov,
odmietli. Pri viacerých spoluvlastníkov je návrh na uplatnenie predkupného práva adresovaný viacerým
osobám a sám ponúkajúci nemôže mať vedomosť, kto zo spoluvlastníkov si predkupné právo uplatní a

kto nie. S tým práve počíta ust. § 140 posledná veta OZ a dané ustanovenie je návodom na rozdelenie
ponúkaného podielu medzi spoluvlastníkov v konečnej kúpnej zmluve, ktorá môže byť uzavretá ako
jedna zmluva zahŕňajúc všetkých kupujúcich, alebo ako samostatné kúpne zmluvy s jednotlivými
kupujúcimi.

17. Porušenie predkupného práva samo o sebe nezakladá absolútnu neplatnosť právneho úkonu a
právny úkon je relatívne neplatný, čo znamená, že právny úkon je formálne platný, pokiaľ sa oprávnená
osoba, teda buď účastník právneho úkonu alebo tretia osoba - opomenutý spoluvlastník, relatívnej
neplatnosti právneho úkonu dovolá. Žalobcovia nepreukázali, aby sa voči účastníkom darovacej zmluvy
uzatvorenej medzi N. I. a H. L. dňa 15.05.2024 domáhali relatívnej neplatnosti právneho úkonu.

Ak by aj žalobcovia preukázali, že ich uplatnené predkupné právo žalovaný porušil tým, že previedol
predmet predkupného práva na iného po tom, čo sami splnili všetky zákonné podmienky návrhu , uhradili
kúpnu cenu a žalovaný bol s nimi povinný uzavrieť kúpnu zmluvu, ak sa nerozhodli uplatniť relatívnu
neplatnosť darovacej zmluvy, zostalo im zachované právo definované v ust. § 603 ods. 3 OZ. V takomto
prípade však nie je daná pasívna vecná legitimácia žalovaného. Žalovaný nie je v čase rozhodovania

súdu spoluvlastníkom žiadneho podielu na sporných nehnuteľnostiach, a preto sa žalobcovia nemôžu
domáhať uloženia povinnosti prejavu vôle žalovaného ako nevlastníka. Pasívne legitimovanou je osoba,
na ktorú vlastnícke právo k zodpovedajúcemu ponúkanému podielu prešlo.

18.Vzhľadomkargumentáciižalobcovzmluvamôžetrpieťrelatívnouneplatnosťou,ktorejsavšakstrana

žalobcov musí voči účastníkom zmluvy dovolať, ináč sa úkon stále pokladá za platný. Ani z pripojenej
žaloby v inom konaní nie je zrejmé, či tak žalobcovia učinili a určenia spoluvlastníctva spoluvlastníckych
podielov / dokonca v menšom rozsahu, ako ich spoluvlastníctvo vyplýva z predložených LV, v inom
konaní sa domáhajú bez jasného zdôvodnenia nadobúdacieho právneho titulu podľa § 132 OZ.
Samotné porušenie predkupné právo spoluvlastníka nie je prekážkou prevodu vlastníctva na nového

nadobúdateľa. Predkupné právo je vecným právom, ktoré pôsobí proti tretím osobám, ale jeho porušenie
nerobí zmluvu zo zákona iba z uvedeného dôvodu neplatnou alebo neúčinnou, a nebráni tomu, aby
podľa tejto zmluvy prešlo na kupujúceho vlastnícke právo.

19. Ak žalobcovia darovaciu zmluvu uzavretú medzi žalovaným a jeho dcérou dňa 15.05.2024 označili

za absolútne neplatný právny úkon priečiaci sa dobrým mravom a obchádzajúcim zákon, súd túto
otázku posúdil vo vzťahu k prejednávanej veci ako prejudiciálnu, ktorá mohla mať právny význam k
posudzovaniu pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. Z argumentácie žalobcov nezistil, aby uzavretá
darovacia zmluva, vklad ktorej bol príslušným orgánom povolený dňa 20.05.02024, rovnako preddoručením žaloby žalovanému, čo je zrejmé z príslušných LV, bola z uvedených dôvodov absolútne
neplatným právnym úkonom podľa § 39 OZ, z dôvodu nesplnenia podmienok ust. § 37 a nasl. OZ,
prípadne takéto konanie žalovaného obchádzalo zákon, čo by rovnako právny úkon zaťažovalo jeho

absolútnou neplatnosťou. Predmetom darovacej zmluvy uzavretej medzi žalovaným a jeho dcérou
bol spoluvlastnícky podiel žalovaného na nehnuteľnostiach, ktorého časť bola pôvodne ponúknutá
ostatným spoluvlastníkom v rámci predkupného práva a ďalšia časť bola vo vlastníctve žalovaného.
K prevodu vlastníckeho práva došlo v čase, kedy medzi stranami a ostatnými spoluvlastníkmi
nehnuteľností stroskotali jednania o uzavretí kúpnej zmluvy k podielu ponúkaného žalovaným v rámci

predkupného práva a žalobcovia nový návrh žalovaného odmietli. Vlastníkom celého podielu bol v čase
scudzenia stále darca a nehnuteľnosť previedol na osobu blízku, vzhľadom k čomu sa predkupné právo
žalobcov neuplatňuje.

20. Výrok o trovách bol odôvodnený ust. § 255 a § 262 C.s.p.

21. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia. Navrhli rozsudok
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedli, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Zo skutkového stavu vyplýva, že žalovaný zaslal žalobcom ponuku na
odkúpenie spoluvlastníckych podielov a počas plynutia dvojmesačnej lehoty určenej na prijatie ponuky,

jednostranne a bez vedomia žalobcov previedol časť podielov na svoje deti. Týmto úkonom sa zmenil
počet spoluvlastníkov a zároveň došlo k zásadnej zmene veľkosti podielov, čo malo priamy vplyv na
obsah pôvodnej ponuky. Žalobcom tak po uvedenej zmene prináležali len polovičné podiely oproti tým,
ktoré boli predmetom pôvodnej ponuky, a to napriek tomu, že žalobcovia túto ponuku riadne a včas
akceptovali a zároveň uhradili celú kúpnu cenu. Takýto postup žalovaného bol zjavne účelový a v

priamom rozpore s dobrými mravmi. Pokiaľ by žalovaný skutočne konal v dobrej viere a mal záujem
o riadny prevod podielov na žalobcov, bol by počas plynutia dvojmesačnej lehoty žalobcov informoval
o zmene podmienok alebo by zaslal novú ponuku zahrňujúcu nové vlastnícke pomery. Namiesto toho
žalobcov o uvedenej zmene neinformoval a následne im predložil kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bola
už len polovica pôvodne ponúkaných podielov. Keďže žalobcovia prirodzene odmietli takto koncipovanú

zmluvu podpísať a oznámili svoj zámer domáhať sa svojich práv súdnou cestou, žalovaný následne
počas prebiehajúceho súdneho konania previedol zvyšné podiely na svoju dcéru, čím zavŕšil svoje
účelové a nedobromyseľné konanie. Napriek vyššie uvedenému prvoinštančný súd dospel k záveru,
že žalovaný nemal záujem obísť zákon, čím v podstate schválil jeho konanie a legitimizoval skutkový
aj právny stav, ktorý bol zjavne vytvorený v rozpore s dobrými mravmi. Žalobcovia nemali žiaden

dôvod uzatvárať kúpnu zmluvu, ktorej obsah sa v podstatných častiach nezhodoval s ponukou, ktorú
prijali a uhradili plnú kúpnu cenu. Žalovaný počas celého konania nekomunikoval, neodpovedal na
správy a kúpnu cenu účelovo neprevzal. Konanie žalovaného, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, sa
prejavovalo aj v spôsobe určenia kúpnej ceny. Tá bola stanovená v takej výške, že jej úhrada by bola
pre každého spoluvlastníka finančne nedostupná v prepočte na m2, čím si žalovaný zjavne vytváral

poistku proti skutočnému uplatneniu predkupného práva, t.j. cena podielu výrazne prevyšovala obvyklé
trhové hodnoty. Tento zámer sa prejavoval aj v ďalšom postupe žalovaného, keď už v ponuke neuviedol
miesto plnenia a zároveň nereagoval ani na výzvu právneho zástupcu žalobcov, aby takéto miesto určil.
Takéto správanie žalovaného jasne dokazuje, že jeho zámerom nikdy nebolo uskutočniť prevod podielov
v prospech žalobcov, ale len vytvoriť zdanlivý dojem plnenia zákonných povinností a následne použiť

formálne úkony na odopretie výkonu predkupného práva žalobcu, t.j. zneužitie práva. Cieľ bol jediný -
proces vedome a účelovo zmariť.

22. V čase podania žaloby žalovaný bol vlastníkom a prevod zvyšku podielu na svoju dcéru uskutočnil
opäť účelovo počas prebiehajúceho konania. Tento prevod realizovaný darovacou zmluvou zo dňa

15.05.2024 preto žalobcovia považujú za absolútne neplatný právny úkon, nakoľko je v rozpore s
dobrými mravmi a predstavuje len pokračovanie v nedobromyseľnom postupe žalovaného.

23. Prvoinštančný súd svojím rozhodnutím legitimizoval konanie žalovaného, ktorý účelovo a vedome
zmaril zákonom predpokladaný postup výkonu predkupného práva, pričom žalobcov, ktorí postupovali v

súlade so zákonom a dobrými mravmi, v konečnom dôsledku sankcionoval, a to aj uložením povinnosti
náhrady trov konania žalovanému.

24. Žalovaný navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.25. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie

žalobcov nie je opodstatnené.

26. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia

prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

27. Vo veci nie je možné stotožniť sa s tvrdením žalobcov, podľa ktorého žalovaný bez vedomia žalobcov
previedol časť podielov na svoje deti, čím sa zmenil počet spoluvlastníkov a zároveň došlo k zásadnej
zmene veľkosti podielov majúcej priamy vplyv na obsah pôvodnej ponuky. Ako to vyplýva z rozhodnutia
Okresného úradu Poprad, katastrálneho odboru zo dňa 01.02.2024, č. vkladu V XX/XXXX, žalovaný

na základe darovacej zmluvy spolu s kúpnou zmluvou J NZ XXX/XXXX zo dňa 05.01.2024, previedol
na svoje 3 deti časť svojich spoluvlastníckych podielov, a to v rozsahu po X/X-ine z nehnuteľnosti
zapísanej na LV č. XXXX a po 1/12-tine z nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX. Po povolení vkladu
dňa 01.02.2024 žalovaný zostal podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX
v rozsahu 1/12-tiny a k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX v rozsahu 1/8-iny. Žalovaný v ponuke

na uplatnenie predkupného práva zo dňa 11.01.2024 (č.l. 24 spisu) ponúkol spoluvlastníkom nie celý
spoluvlastnícky podiel vlastníckym právom mu patriaci, ale len jeho časť o veľkosti 1/24 k nehnuteľnosti
zapísanej na LV č. XXXX a o veľkosti 1/16 k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX. Aj keď po uzavretí
darovacej zmluvy spolu s kúpnou zmluvou zo dňa 05.01.2024 po povolení vkladu tohto právneho úkonu
dňa 01.02.2024 sa zmenil počet spoluvlastníkov, k zmene veľkosti podielov ponúkaných žalovaným

nedošlo.

28. Žalobcovia ako spoluvlastníci oprávnení z predkupného práva (§ 140 Občianskeho zákonníka) mali
pri porušení povinností zo strany žalovaného ako spoluvlastníka povinného z predkupného práva na
výber niekoľko možností.

29. Prvou možnosťou bolo žalobou sa domáhať vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode
podielu zo spoluvlastníka na tretiu osobu podľa ust. § 40a Občianskeho zákonníka. V tomto prípade
by žaloba musela smerovať voči všetkým účastníkom zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu, pri
ktorej došlo k porušeniu predkupného práva.

30. Druhou možnosťou bolo domáhať sa voči nadobúdateľovi, t.j. tretej osobe ako singulárnemu
právnemu nástupcovi pôvodného podielového spoluvlastníka, aby mu nadobudnutý spoluvlastnícky
podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od pôvodného podielového
spoluvlastníka. V prípade nevyhovenia tejto výzvy zo strany nadobúdateľa mal oprávnený spoluvlastník

nárok domáhať sa na súde žalobou voči nadobúdateľovi, aby bol nahradený prejav vôle nadobúdateľa.
V tejto súvislosti je potrebné len zdôrazniť, že takáto žaloba nemôže smerovať proti bývalému
spoluvlastníkovi, ale proti novému nadobúdateľovi majúcemu postavenie pasívne legitimovanej osoby.

31. Poslednou možnosťou bolo uspokojiť sa s tým, že predkupné právo zostáva zachované, avšak už
voči nadobúdateľovi.

32. Z uvedených možností si žalobcovia nevybrali ani jednu a žalobou sa domáhali nahradenia prejavu
vôle žalovaného uzavrieť kúpnu zmluvu, a to napriek tomu, že v čase začatia konania zo strany

žalovaného nedošlo ešte k prevodu spoluvlastníckych podielov ponúknutých na predaj. Až darovacou
zmluvou zo dňa 15.05.2024 žalovaný previedol svoj zostávajúci podiel k nehnuteľnostiam na svoju dcéru
H. L., ktorá ale stranou sporu v tomto konaní nie je. Žalovaný v čase rozhodovania o uplatnenom nároku
postavenie spoluvlastníka nemal, a preto mu nemohla byť ani uložená povinnosť uzatvoriť kúpnu zmluvu
ohľadne spoluvlastníckych podielov vlastníckym právom mu nepatriacim.

33. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na ust. § 228 C.s.p. upravujúce subjektívnu záväznosť
rozsudku. V zmysle uvedeného ustanovenia výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a
pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovenéinak. Výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti alebo o určenie neplatnosti
dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu
vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná

poznámka o súdnom konaní.

34. V súvislosti so žalobcami podanou žalobou o nahradenie prejavu vôle uzavrieť kúpnu zmluvu je
potrebné poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.01.2024 vydaný vo
veci 1Cdo 47/2022, podľa ktorého súd nemôže rozsudkom nahradiť prejav vôle žalovaného previesť

do vlastníctva žalobcu nehnuteľnosť uvedenú v zmluve o budúcej kúpnej zmluve, ak v čase jeho
rozhodovania žalovaný v dôsledku súdneho alebo iného rozhodnutia nie je oprávnený nakladať s
touto nehnuteľnosťou. Podľa odôvodnenia tohto rozhodnutia súd môže rozsudkom nahradiť prejav
vôle žalovaného len tam, kde žalovaný má právo takýto prejav vôle urobiť. Bolo by v rozpore s
účelom súdneho procesu, keby súd mohol nahradiť taký prejav vôle žalovaného, ktorý je žalovanému
z niektorého právne relevantného dôvodu zakázaný. Rozsudok nahrádzajúci prejav vôle žalovanému

nemôže byť prostriedkom obchádzania zákonných, súdnych alebo úradných obmedzení uložených
žalovanému. Prejav vôle jednej zo zmluvných strán môže súd nahradiť iba za podmienky, že je
nepochybné a preukázateľné, že účastník mal podľa hmotného práva povinnosť svoju vôľu prejaviť, a
tak uzatvoriť zmluvu. Ak teda súd zistí, že žalovaný síce bol zmluvne zaviazaný k nejakému právnemu
úkonu, ale tento úkon nemohol vykonať pre obmedzenie, ktoré mu vyplývalo zo zákona alebo zo

súdneho alebo iného rozhodnutia, nemôže žalobe o nahradenie prejavu vôle vyhovieť.

35. Vyššie uvedené rozhodnutie je možné bez akýchkoľvek pochybností aplikovať i na stav, ak
žalovaný v čase rozhodovania nedisponoval oprávnením nakladať so spoluvlastníckymi podielmi k
nehnuteľnostiam,nakoľkoakonevlastníkovimutakétooprávnenievyplývajúcezust.§123Občianskeho

zákonníka ako nevlastníkovi nepatrilo.

36. Čo sa týka darovacej zmluvy uzatvorenej žalovaným dňa 15.05.2024, kupujúcou pri tomto právnom
úkone bola dcéra žalovaného. V tom čase žalovaný mal stále postavenie podielového spoluvlastníka vo
vzťahu k darovanému spoluvlastníckemu podielu, a preto mu patrilo tiež právo nakladať s predmetom

svojho spoluvlastníctva upravené v ust. § 123 Občianskeho zákonníka. Dcéra žalovaného mala
postavenie blízkej osoby (§ 116 a § 117 Občianskeho zákonníka), v dôsledku čoho zmluvná voľnosť pri
prevode takéhoto spoluvlastníckeho podielu na blízku osobu nebola ničím obmedzená. Platí totiž ust. §
140 vety prvej Občianskeho zákonníka, v súlade s ktorým, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú
spoluvlastníci predkupné právo ibaže ide o prevod blízkej osobe. Žalovaný sa pri uvedenom právnom

úkone nedopustil žiadneho porušenia predkupného práva vo vzťahu k žalobcom, nakoľko rešpektoval
zákonnú úpravu upravenú v ust. § 140 Občianskeho zákonníka.

37. V prejednávanom spore je potrebné zároveň zdôrazniť, že aj v situácii, ak by na strane
žalovaného vystupoval subjekt majúci postavenie pasívne vecne legitimovanej osoby, žalobe nemohlo

byť vyhovené. V prípade dotknutia úkonom porušujúcim predkupné právo spoluvlastníka viacerých
osôb v rovnakom postavení, je zákonom ustanoveným pravidlom právo vykúpiť podiel získaný za
cenu porušenia predkupného práva pomerne podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov už držaných
dotknutými spoluvlastníkmi a výnimkou z takéhoto pravidla možnosť spoluvlastníkov dohodnúť sa inak
(o inom spôsobe realizácie ich práv, medzi ktoré patria všetky možné variácie od rozdelenia podielu

získaného za cenu porušenia predkupného práva medzi dotknutých spoluvlastníkov v inom pomere cez
rozdelenie podielu len medzi niekoľkých spoluvlastníkov a teda logicky so súvisiacim vzdaním sa výkupu
predkupného práva jedným alebo aj viacerými spoluvlastníkmi až po tú alternatívu, ktorú sledovali aj
žalobcovia v prejednávanej veci, teda po nadobudnutie celého spoluvlastníckeho podielu získaného za
cenu porušenia predkupného práva nimi samotnými ako jednými dotknutými spoluvlastníkmi). Práve z

tohto dôvodu nemôže byť akceptovateľný názor o uzavieraní dohody spoluvlastníkov o spôsobe výkonu
predkupného práva až po jeho uplatnení, a to iba medzi tými spoluvlastníkmi, ktorí právo uplatnili, keď
práve naopak podmienkou úspechu žaloby o nahradenie prejavu vôle na zmluve sledujúcej prevod
podielu získaného za cenu porušenia predkupného práva inak než pomerne podľa veľkosti podielov už
držaných dotknutými spoluvlastníkmi, je preukázanie najneskôr v čase rozhodovania súdu takej dohody

spoluvlastníkov, ktorej obsah zodpovedá požiadavke uplatňovanej žalobou.

38. Otázkou rozsahu predkupného práva spoluvlastníka sa zaoberal aj Najvyšší súd Slovenskej
republiky vo svojom rozsudku zo dňa 07.02.2024 vydanom vo veci 6Cdo 83/2021, ktorý bol prijatý vZbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 3/2025 ako rozhodnutie
č. 16. Podľa tohto rozhodnutia, ak do času rozhodovania súdu o žalobe na nahradenie prejavu vôle
nedôjde medzi spoluvlastníkmi k dohode, spoluvlastník, ktorý si uplatnil predkupné právo, má právo

odkúpiť kúpnou zmluvou prevedený spoluvlastnícky podiel iba pomerne, teda len časť pripadajúcu na
jeho podiel v pomere k podielom ostatných spoluvlastníkov.

39. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 C.s.p. rozsudok
ako vecne správny potvrdil.

40. Zároveň v odvolacom konaní úspešnému žalovanému bola priznaná i náhrada trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 % podľa ust. § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, ods. 2 C.s.p. s tým, že
o výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.

41. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 C.s.p.).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).