Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/71/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6424202609
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Korbašová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6424202609.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy

Korbašovej, členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej a JUDr. Róberta Bebčáka, vo veci starostlivosti
súdu o maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené
kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žarnovica,
deti rodičov: matka C. C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX/XX, D. E. F., zastúpená: JUDr.
Jana Šálková ml., advokátka, so sídlom Bystrická 101, Žarnovica a otec G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom H. XXX/XX, D., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Pavol Kollár, s.r.o., so sídlom Lehockého
4, 811 06 Bratislava – mestská časť Staré mesto, IČO: 36 757 276, v konaní o návrhu otca na zmenu

úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad
Hronom č.k. 22P/129/2024-166 zo dňa 25. októbra 2024 v spojení s Dopĺňacím rozsudkom Okresného
súdu Žiar nad Hronom č.k. 22P/129/2024-197 zo dňa 10. januára 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 22P/129/2024-166 zo dňa 25. októbra 2024 v spojení
s Dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 22P/129/2024-197 zo dňa 10. januára
2025 p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom vo výroku I. zamietol návrh

otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností; výrokom II. návrh matky na zvýšenie
výživného zamietol; výrokom III. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Okresný súd, citujúc § 26 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákona o rodine“), mal na základe vykonaného dokazovania preukázané, že naposledy bolo
rozhodnuté o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom rozsudkom Okresného
súdu Žiar nad Hronom č.k. 22P/140/2023-145 zo dňa 14.02.2024. Okresný súd nemal preukázané

na základe vykonaného dokazovania, že došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala
zmenu posledného rozhodnutia. Došlo síce k určitým zmenám v súvislosti s presťahovaním matky
(matka zmenila zamestnanie, škôlku maloletým deťom, lekárku), avšak tieto zmeny otec neuvádzal ako
podstatné pre rozhodnutie. Svoje tvrdenia o tom, že matka trpí ochorením neurologického charakteru,
ako aj psychickým ochorením a že si zakúpila osobné motorové vozidlo, ktoré šoféruje a v ktorom
vozí maloleté deti, čím ich ohrozuje na živote, otec v konaní nepreukázal. Otec navrhol dokazovanie
zamerané na skúmanie matkinho zdravotného stavu, avšak okresný súd považoval za dostatočný

dôkaz vyjadrenie neurológa matky, ktorý ako špecialista dokáže dostatočne zhodnotiť zdravotný
stav a spôsobilosť matky, pretože matku dlhodobo vedie vo svojej ambulancii, a teda zdravotný
stav matky pozná. Podľa okresného súdu je všeobecne známou skutočnosťou, že v stresových
situáciách a v obdobiach sa môže akékoľvek ochorenie, ktorým človek trpí, zhoršovať. Je preto možné,že v minulosti matka, pokiaľ prichádzala rozvodom, prípadne krízou v manželstve, boli prejavy jej
ochorenia horšie, v súčasnosti je však jej zdravotný stav zastabilizovaný. Žiaden z odborníkov nevyjadril
pochybnosti o spôsobilosti matky viesť osobné motorové vozidlo, ani jej spôsobilosť zabezpečovať

starostlivosť o maloleté deti. Matka zabezpečovala starostlivosť o maloleté deti od narodenia, pričom
otec aj počas spolužitia sa staral o finančné zabezpečenie rodiny. Z fungovania rodiny je preto
prirodzené, že maloleté deti sú na matku naviazané. Otec bezpochyby vie zabezpečiť starostlivosť
o maloleté deti, avšak matku nahradiť maloletým deťom nevie. Okresný súd počas pojednávania
apeloval na matku, aby sa snažila vypočuť požiadavky, ktoré sú na ňu adresované zo strany otca.

Zároveň apeloval na otca, aby maloleté deti o matku neukracoval. Záverom okresný súd uviedol,
že v konaní nebolo preukázané, že by doterajšia úprava výkonu rodičovských práv a povinností
z hľadiska záujmov maloletých detí bola v dôsledku zmeny pomerov nevyhovujúcou. Pokiaľ otec tvrdil,
že starostlivosť matky ohrozuje najlepší záujem maloletých detí, tieto skutočnosti nepreukázal. Svoje
tvrdenia otec preukazoval fotografiami, ktoré neboli aktuálne (napr. zapareniny maloletej C.), avšak
otec nevedel uviesť, kedy fotografie boli vyhotovené, niektoré fotky a ich obsah nepreukazujú podľa

okresného súdu skutočnosť, že matka a jej starostlivosť maloleté deti ohrozuje a je tak dôvodná
zmena osobnej starostlivosti o ne (napr. že maloleté deti sú špinavé). K znaleckému dokazovaniu,
ktoré malo podľa názoru otca preukázať matkinu nespôsobilosť na osobnú starostlivosť o maloleté deti,
okresný súd konštatoval, že toto dokazovanie nie je možné nariadiť len na základe tvrdení jednej strany,
ale po viacerých dôkazoch, ktoré by mali viesť súd k názoru, že bez vedeckých poznatkov znalcov

nie je možné posúdiť rozhodujúce skutkové okolnosti. V danom prípade však tvrdenia otca boli zo
strany matky vyvrátené predloženými lekárskymi správami, správou zo sociálneho šetrenia a správami
z predškolských zariadení. Vo vzťahu k zmene úpravy styku okresný súd dospel k záveru, že nebolo
preukázané, že by doterajšia úprava styku otca s maloletými deťmi bola nevyhovujúca, pričom otec
v tejto časti svoj návrh ani bližšie neodôvodnil. Od poslednej úpravy styku uplynula krátka doba, maloleté

deti prešli viacerými zmenami (zmena bývania, rozchod rodičov, zmena škôlky a jaslí), preto nie je
možné tvrdiť, že by kontakt otca s maloletými deťmi upravený posledným súdnym rozhodnutím bol
nepostačujúci. Je potrebné v prvom rade situáciu medzi rodičmi zastabilizovať a maloleté deti nastaviť
na „nový režim“.

3. Okresný súd ako nedôvodný vyhodnotil aj návrh matky na zvýšenie výživného, ktorý matka žiadnym
spôsobom neodôvodnila a navyše nebola v konaní preukázaná podstatná zmena pomerov ani vo vzťahu
k tejto otázke výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. O trovách konania okresný
súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec z dôvodov uvedených v
§ 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g), h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že súd prvej inštancie
konal a rozhodol nesprávne, v rozpore s príslušnými právnymi predpismi Slovenskej republiky, najmä

v rozpore s ustanoveniami CSP, CMP a Ústavou Slovenskej republiky. Je toho názoru, že napadnutý
rozsudok je arbitrárny a odôvodnenie je nepreskúmateľné. Súd prvej inštancie mu znemožnil právo na
spravodlivý proces, ako aj v súdnom procese uprednostnil ničím hodnoverne nepreukázané tvrdenia
matky pred jeho tvrdeniami a ním navrhnutými dôkazmi, čím porušil okresný súd rovnosť procesných
strán a nestrannosť konajúceho súdu prvej inštancie. Je preukázané, že matka dlhodobo trpí ochorením

– epizodickou ataxiou, ktorá jej spôsobuje nekontrolovateľné závraty, stratu orientácie a rovnováhy,
pričom aj často odpadáva. Vysoko pravdepodobne následkom predmetného dlhodobého ochorenia je
úzkostná a nesebestačná. Matka sa nikdy nestarala riadne o chod domácnosti, upratovanie a čistotu
v nej, a to ani v čase, keď ešte žili v spoločnej domácnosti. Matka výkon domácich prác pravidelne
ponechávala na tretej osobe alebo na neho v čase žitia v spoločnej domácnosti. Je názoru, že matka

trpí psychickými poruchami, nakoľko od pôrodu maloletej C. úplne zanedbávala spoločnú domácnosť,
ako aj svoj zovňajšok, nedodržiavala základné hygienické návyky po dlhšiu dobu, a to opakovane.
5. Ďalej otec v odvolaní uviedol skutočnosť, že si matka nedávno kúpila do výlučného vlastníctva osobné
motorové vozidlo a sama toto vozidlo šoféruje, pričom on má dôvodné pochybnosti o spôsobilosti matky
viesť osobné motorové vozidlo ako vodič, a to aj s poukazom na neliečiteľné závažné neurologické

ochorenie – epizodická ataxia, ako aj s poukazom na neliečené početné minimálne psychologické/
psychiatrické diagnózy matky. V lekárskej správe zo dňa 21.11.2023 vystavenej Nemocnicou AGEL
Zvolen a.s. C. I. E., neurológom sa k zdravotnému stavu matky: „Od detstva máva matka ataky, keď sa jej
točí hlava, má drobné problémy s rovnováhou v trvaní cca 30 min., sú pomerne časté.“ Je teda zrejmé,že diagnóza sa u matky vyskytuje od detstva, nielen počas trvania manželstva, ako sa to snaží nahovoriť
matka. Aj keď údajne porucha vedomia matky u nej nikdy nenastala, táto diagnóza matky poruchu
vedomia nevylučuje, a to hlavne v stresových situáciách, ktoré však nastávajú každý deň pri vedení

motorového vozidla aj s maloletými deťmi v aute. Je zarážajúce, že osoba s takouto diagnózou môže
mať oprávnenie na vedenie motorového vozidla. On sa každodenne bojí o život a zdravie maloletých
detí, ktoré matka denne vozí vo svojom osobnom motorovom vozidle. Matka môže kedykoľvek odpadnúť
počas šoférovania svojho osobného motorového vozidla a môže prestať ovládať svoje konanie.
S poukazom na odôvodnený strach o zdravie a život maloletých detí navrhol, aby súd prvej inštancie

vykonal znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie neurológia za
účelom zistenia neurologického zdravotného stavu matky a za účelom zistenia spôsobilosti matky mať
vodičskéoprávnenieaviesťmotorovévozidlovcestnejpremávkebezohrozeniasebaainýchúčastníkov
cestnej premávky. Rovnako navrhol nariadiť znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie psychiatria za účelom zistenia psychického zdravotného stavu matky a spôsobilosti
matky riadne sa starať o maloleté deti, zabezpečovať nevyhnutné potreby maloletých detí, pretože

zanedbávanie hygieny a stravovania maloletých detí nezodpovedá normálnym postupom správania
sa matky. Okresný súd sa odmietol zaoberať jeho návrhmi na vykonanie znaleckého dokazovania
a tým podľa neho ohrozil život a zdravie maloletých detí, ktoré matka pravidelne vozí v osobnom
motorovom vozidle ako vodič. Zakúpenie motorového vozidla a denné šoférovanie motorového vozidla
matkou, pričom vo vozidle vozí aj maloleté deti, sú podľa otca zásadnou zmenou pomerov na úpravu

výkonu rodičovských práv a povinností, pretože konanie matky ohrozuje život a zdravie maloletých detí
a okresný súd svojím rozhodnutím takéto ohrozovanie života a zdravia maloletých detí schválil. Neurológ
matky uvádza v lekárskej správe predloženej matkou, že matka máva ataky. Preto akákoľvek lekárska
správa od všeobecného lekára týkajúca sa neurologickej a psychologickej diagnózy matky je právne
irelevantná. Taktiež lekárska správa jedného rutinného neurológa nezaručuje správne stanovenie

neurologickej diagnózy. Matka vo svojom písomnom vyjadrení k jeho návrhu podala vzájomný návrh
na zvýšenie výživného, ktorý okresný súd formálne ani neprijal, len o ňom rozhodol rozsudkom vo veci
samej, čím porušil procesné práva a povinnosti vyplývajúce z Civilného sporového poriadku. v zmysle
§ 147 ods. 3, 4 CSP.
6. Kolízny opatrovník k odvolaniu otca uviedol, že zotrváva na svojich písomných vyjadreniach

uvedených v správe zo dňa 22.10.2024, ako aj na ústnych vyjadreniach na pojednávaní a stotožňuje sa
s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie.

7. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdil ako vecne správny, pričom ak zistí, že sú splnené podmienky na zvýšenie výživného, najmä vo

vzťahu k maloletej C., navrhla, aby rozhodol o výživnom v takej výške, aby bola v súlade s Metodickým
usmernením Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a aby odzrkadľovala všetky zákonné
zásady pre určovanie výživného vyplývajúce zo Zákona o rodine. Uviedla, že súd prvej inštancie správne
aúplnezistilskutočnýstavvecivrozsahu,vakomtoustanovujezákon,vykonaldokazovanie,nazáklade
toho vo veci rozhodol. Má za to, že rozhodnutie okresného súdu je v najlepšom záujme oboch maloletých

detí. Svoje tvrdenia produkované počas konania preukázala, čo sa však nedá povedať o tvrdeniach
produkovaných počas konania otcom, pretože jeho tvrdenia ostali len v rovine nepreukázaných tvrdení.
Poukázala na fakt, že drvivú väčšinu dôvodov, na ktorých otec postavil svoj návrh na zmenu úpravy
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, už uvádzal aj počas rozvodového konania
a ani počas toho konania sa nepreukázali ako pravdivé. Čo sa týka jej zdravotného stavu, pravidelne

navštevuje neurológa. Počas konania predložila správy od lekárov, a teda preukázala, že jej ochorenie
nemá invalidizujúci dopad na ňu, ako ani na okolie. K zhoršeniu jej zdravotného stavu nedošlo. Opätovne
otec uvádza, že je úzkostná a nesebestačná, čo by malo byť následkom jej choroby. Sama sa stará o dve
maloleté deti, od rozvodu zabezpečila sebe a maloletým deťom nový domov, nadobudla byt, je riadne
zamestnaná, nadobudla staršie auto a otec napriek tomu naďalej tvrdí, že je nesebestačná. Tvrdenia

otca o jej údajnom zanedbávaní hygieny či už detí alebo domácnosti boli počas konania preukázané
ako nepravdivé potvrdeniami škôlky a jaslí, detskej lekárky i kolíznym opatrovníkom. Lekárska správa
neurológa zo dňa 21.11.2023, na ktorú otec poukazuje vo svojom odvolaní, je neaktuálna. Predložila
ďalšie lekárske správy, ktorými jasne preukázala, že aký je jej zdravotný stav, s ktorým sa okresný
súd vysporiadal v napadnutom rozsudku konštatovaním, že „Žiaden z odborníkom (ale lekár špecialista

ani všeobecný lekár) nevyjadril pochybnosti o spôsobilosti matky viesť osobné motorové vozidlo ani jej
spôsobilosť zabezpečovať starostlivosť o maloleté deti.“ V konaní preukázala, že jej zdravotný stav je
stabilizovaný,pravidelnechodínakontrolu,dodržiavaliečbu,naktorúdobrereaguje,akoajto,žeosvojej
spôsobilosti viesť motorové vozidlo sa radila s ošetrujúcim lekárom. Absolútne preto odmieta tvrdeniaotca, že maloleté deti priamo ohrozuje na živote a zdraví. Stotožnila sa so záverom okresného súdu, že
vo veci nebolo potrebné nariaďovať znalecké dokazovanie, pričom okresný súd sa s jeho nenariadením
riadne vysporiadal v odsekoch 22. a 23. napadnutého rozhodnutia. Otec svoje tvrdenia počas konania

žiadnymspôsobomnepreukázal,jedinýmdôkazom,ktorýkusvojimtvrdeniampredkladal,bolifotografie,
pričom s vyhodnotením týchto dôkazov sa okresný súd vysporiadal v odseku 23. napadnutého rozsudku.
Nie je zrejmé, z akej lekárskej správy vychádzal otec, keď vo svojom odvolaní tvrdí, že ona máva ataky,
keď zo správy ňou predloženej od C. E. zo dňa 12.06.2024 sa konštatuje, že po navýšení lieku Dilurau sa
ataky zlepšili a ďalšiu správu zo dňa 22.10.2024, kde je vyslovene uvedené, že ataky ochorenia bývajú

výnimočne, reaguje na Acetazolamid a nežiaduce účinky terapie nemá. Rovnako sa lekár vyslovene
vyjadril, že je schopná viesť osobné motorové vozidlo.

8.Matkaďalejvovyjadreníuviedla,žečosatýkabezpečnostimaloletýchdetí,otecnerešpektujevýhrady
k tomu, že sa jej nepáči, že obe maloleté deti vozí v aute bez toho, aby ich pripútal. Videla aj to, ako
jedna z maloletých stála v strede počas jazdy a pridržiavala sa predných sedadiel. Je zvláštne, že otec,

ktorému záleží na bezpečnosti maloletých detí, tieto sám ohrozuje. Po vydaní veci okresným súdom
vníma, že došlo ku zhoršeniu komunikácie zo strany otca, neumožňuje jej absolútne žiadny kontakt
s maloletými deťmi, pokiaľ sú dlhšie v jeho starostlivosti, ako napr. tomu bolo cez vianočné sviatky. Stáva
sa často, že pokiaľ ho kontaktuje správou, otec si ju prečíta, ale nijako na ňu nereaguje, doslova ju
ignoruje. Otec ju neinformuje o dôležitých veciach týkajúcich sa zdravotného stavu, pokiaľ sú maloleté

deti v jeho starostlivosti, ako to bolo napr. v prípade návštevy pohotovosti v decembri 2024 v J.. Styk otca
s maloletými deťmi prebieha tak, že otec veľkú časť svojej rodičovskej zodpovednosti prenáša na svojich
rodičov, maloleté deti sú drvivú väčšinu času počas toho, ako majú byť s otcom, u otcových rodičov
vrátane nočného prespávania. Otec s nimi v domácnosti starých rodičov nezostáva, lebo odchádza ku
svojej novej partnerke.

9. Pokiaľ otec v odvolaní poukazoval na to, že maloleté deti bývajú ušpinené, matka vo vyjadrení
konštatovala, že častokrát po vyzdvihnutí maloletých detí z ich školského zariadenia nejde domov,
potom, ako ich vyzdvihne zo zariadenia, čaká s maloletými deťmi otca väčšinou na ihrisku. Preto
požiadala otca, aby maloleté deti vyzdvihoval v zariadení, ako sa dohodli v rámci rodičovskej dohody.

Tým zabezpečila, že otec sám vidí, že maloleté deti sa v škôlke aj ušpinia pri jedle či hre a týmto sa
eliminovali slovné útoky otca na ňu pri preberaní maloletých detí, na ktoré poukazovala aj počas konania.
Otec jej začal robiť prieky aj v tom, že jej prestal vracať veci patriace maloletým deťom. Pokiaľ ide o jej
návrh na zníženie výživného, výdavky na maloleté deti sa zvýšili. U maloletej C. s jasličkami zo sumy
441,- na 694,- Eur a od 1. januára 2025 sa znížil daňový bonus. U maloletej A. boli výdavky v sume

451,-, aktuálne sú 448,- Eur, čiže obdobné. Pokiaľ sa odvolací súd stotožní s procesnou námietkou otca,
navrhla, aby odvolací súd uvedené odstránil v rámci svojho rozhodnutia.

10. Otec k vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedol, že tento len formálne konštatuje, že zotrváva
na svojich písomných vyjadreniach a stotožňuje sa s napadnutým rozsudkom. Nezaoberá sa,

nevyjadruje sa, skutočným ohrozením života a zdravia maloletých detí podobne, ako konajúci súd, ktorý
nevykonaním navrhnutých dôkazov z jeho strany akceptuje ohrozenie života a zdravia maloletých detí.
11. Kolízny opatrovník k vyjadreniu matky uviedol, že zotrváva na svojich písomných a ústnych
vyjadreniach a stotožňuje sa s napadnutým rozsudkom okresného súdu.

12. Matka vo svojom následnom vyjadrení uviedla, že na začiatku roka 2025 požiadala otca o pomoc,
o starostlivosť o chorú maloletú A., s ktorou bolo potrebné byť doma z dôvodu liečenia choroby dva
týždne. Otec jej nebol ochotný pomôcť tým, že jej povedal, že takéto veci potrebuje vedieť minimálne dva
týždnedopredu.Podľamatkytotopreukazujeneochotuotcasianirazzačaszobraťnapárdnídovolenku
alebo OČR a zabezpečiť starostlivosť o maloleté dieťa a tak jej pomôcť. Rovnako požiadala otca, aby

jej pomohol s maloletou C., keď bola chorá, aspoň jeden deň v čase, keď potrebovala nevyhnutne ísť do
práce. Na túto jej požiadavku opäť reagoval odmietavo. Odmietavo otec zareagoval aj v decembri 2024,
keď ho požiadala o pomoc s maloletými deťmi, že bola chorá ona, a to z dôvodu, že mal naplánovanú
fušku. Otec aj naďalej odmieta maloleté deti v aute v sedačkách pripútavať bezpečnostným pásom.
Uviedol jej, že ich pripútavať nebude a už vôbec nie na krátke cesty, pretože on má skúsenosť so

šoférovaním.Následnejejpovedal,žeonajepovinnáichpripútavaťvaute,leboonamámáloskúseností
oproti nemu. Otec nedodržiava čas a miesto vyzdvihovania maloletých detí, ktorými majú byť jasle
a škôlka, pravidelne ju žiada, aby maloleté deti vyzdvihovala zo zariadení ona a že on si príde neskôr
do jej domácnosti pre maloleté deti. Spolu s otcom prejavili záujem o odborné poradenstvo na referátepsychologicko-poradenských služieb s tým, že otec mal dohodnutý termín 18.02.2025, na stretnutie sa
nedostavil a svoju neúčasť ani neospravedlnil. Zároveň otec nevrátil maloletej A. veci, ktoré dostala na
Vianoce 2024.

13. Otec k vyjadreniu matky uviedol, že ho považuje za účelové. Matka ani okresný súd nemôžu
dokázať, že k zhoršeniu zdravotného stavu matky nedošlo, preto trvá na tom, čo vyplýva zo
zdravotnej dokumentácie matky, a teda, že táto trpí dlhodobo ochorením epizodickou ataxiou, ktorá jej
spôsobuje nekontrolovateľné závraty, stratu orientácie a rovnováhu, pričom aj často odpadáva. Vysoko

pravdepodobne následkom dlhodobého ochorenia je úzkostná a nesebestačná. Zotrval na tom, že je
nevyhnutné nariadiť znalecké dokazovanie o zdravotnom stave matky. Ak okresný súd rozhodol, že
takéto znalecké dokazovanie nie je potrebné, mal hodnoverne na základe iných dôkazov zdôvodniť.
Zdôvodnenie určite podľa otca nie je jedna lekárska správa alebo viac lekárskych správ toho istého
lekára. Ak by mal každý lekár pravdu a jeho stanovenie diagnózy by bolo nemenné, neboli by znalci
z odboru medicíny. Je zrejmé aj zo súdnej praxe, že dvaja znalci môžu mať iný názor na tú istú vec. Na

posúdenie zdravotného stavu v takom prípade má rozhodujúce slovo znalecká organizácia. Preto svoj
návrh na posúdenie zdravotného stavu matky znalcami považuje za dôvodný. Je pravdou, že matka
maloletých detí sa o maloleté deti riadne nestarala, tieto boli často špinavé, bez zabezpečenia riadnej
hygieny, dokázala to v minulosti a nie je vylúčené, že zo zanedbávaním maloletých detí zo strany matky
nedochádza aj v súčasnosti, pretože má takéto zistenia pri preberaní maloletých detí od matky. Nie je

pravda, že maloleté deti vozí v aute nepripútané, je to ničím nedokázané klamstvo zo strany matky, ktoré
slúži len na negatívne vykreslenie jeho osoby pred súdom. Voči maloletým deťom si riadne plní svoje
povinnosti a počas doby, kedy sú mu zverené, sa o maloleté deti vie postarať. Tvrdenia matky o tom,
že sa zhoršila komunikácia z jeho strany, že sa nevhodne správa k nej pri odovzdávaní a preberaní
maloletých detí, že ju ponižuje a uráža, sú ničím nepreukázané klamstvá. To, že maloletým deťom

umožňuje stretávanie sa aj so starými rodičmi, je podľa neho úplne normálne a dochádza k nemu aj zo
strany starých rodičov matky.

14. Matka vo svojom ďalšom vyjadrení uviedla, že otec sa nezúčastnil ani ďalšieho poradenstva na
referáte psychologicko-poradenských služieb, pričom rovnako svoju neúčasť neospravedlnil, preto bola

spolupráca s rodičmi ukončená. Otec maloleté deti začal voziť do jej domácnosti s tým, že obe majú
nalakované nechty na rukách aj nohách, hoci ho upozornila, že si to neželá. Podľa jej názoru sú maloleté
deti na takúto chémiu ešte malé a potom aj je potrebné použiť odlakovač, čo je tiež agresívna chémia na
detskú pokožku. Maloleté deti nemôžu chodiť do zariadení s nalakovanými nechtami. Otec toto ignoruje,
a preto jeho partnerka maloletým deťom nechty lakuje aj naďalej. Napriek tomu, že maloletá A. mala

počas styku s otcom narodeniny, otec jej neumožnil ani len telefonát s maloletou, hoci jej prisľúbil, že
s tým nebude žiaden problém.

15. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), po zistení, že odvolanie podal
oprávnený účastník konania (§ 7 CMP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP v spojení s §

2 ods. 1 CMP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 65 CMP a bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 2 ods. 1 CMP) potvrdil rozsudok súdu prvej
inštancie, keďže dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa
správnych ustanovení zákona o rodine, správne a zákonne rozhodol o návrhu otca na zmenu úpravy
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, v odôvodnení sa vysporiadal s podstatnými

okolnosťami prejednávaného prípadu a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil
a poukazuje na ne cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP tak, ako sú uvedené v písomnom vyhotovení
rozsudku súdu prvej inštancie.
16. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP v spojitosti s § 67 CMP z úradnej povinnosti
predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/

ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v
konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého
súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre
zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP.
17. Pripomína odvolací súd, že hodnotenie dôkazov v zmysle § 191 CSP je činnosť súdu, pri ktorej

hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri
hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska
pravdivostiten-ktorýdôkazhodnotiť.Uplatňujesatedazásadavoľnéhohodnoteniadôkazov.Hodnotiaca
úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tietoskutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný
žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.
18. Súd prvej inštancie si túto svoju povinnosť splnil, výsledky vykonaného dokazovania riadne

vyhodnotil a na ich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje tak, ako
už bolo uvedené vyššie. Odvolací súd ďalej uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok
hodnotenia dôkazov) by sa totiž malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia dôkazov
jednotlivo, aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledku
hodnoteniadôkazov,kuktorýmdospelsúd,sauskutočňujenajmäprostredníctvominštitútuodôvodnenia

rozsudku. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce
najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu
potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis
a svoje rozhodnutie aj podrobne a presvedčivo odôvodnil. Okolnosti namietané otcom v odvolaní
nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí
prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie.

19. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bol návrh otca na zmenu rozsudku Okresného súdu
Žiar nad Hronom č.k. 22P/140/2023-145 zo dňa 14.02.2024. Vzhľadom na predmet konania - návrh
otca na zmenu zverenia maloletých detí z osobnej starostlivosti matky do jeho osobnej starostlivosti,
pre rozhodnutie vo veci bolo podstatným, či došlo ku zmene v pomeroch na strane maloletých detí a ich
rodičov od posledného rozhodnutia súdu.

20. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania riadne zistil skutkový stav tak, ako je tento uvedený
v odsekoch 16. a 22. napadnutého rozhodnutia a z takto zisteného skutkového stavu vychádzal pri
svojom rozhodovaní aj odvolací súd. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že z vykonaného dokazovania
nebolo možné dospieť k záveru o akejkoľvek podstatnej zmene v pomeroch, či už na strane

maloletých detí, alebo na strane jeho rodičov, ktorá by odôvodňovala zmenu skoršieho rozhodnutia o
osobnej starostlivosti matky o maloleté deti. Správne okresný súd zvýraznil pri svojom rozhodovaní, že
naposledy bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 22P/140/2023-145 zo
dňa 14.02.2024, ktorým bola súdom schválená rodičovská dohoda okrem iného s tým, že maloleté deti
boli zverené do osobnej starostlivosti matky. Zmenu pomerov posudzoval okresný súd vzhľadom na

časový sled od vyhlásenia posledného rozhodnutia (14.02.2024) do vyhlásenia napadnutého rozsudku
(25.10.2024).

21. Odvolací súd sa prioritne zaoberal odvolacou argumentáciou otca, podľa ktorej mal okresný
súd v konaní uprednostniť tvrdenia matky pred jeho tvrdeniami, čím malo dôjsť k porušeniu zásady

rovnosti strán a nestrannosti konajúceho súdu. Túto námietku odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
Predmetom konania je návrh na zmenu zverenia maloletých detí, teda konanie podmienené existenciou
zmeny pomerov na strane rodičov alebo maloletých detí (§ 26 ods. 1 zákona o rodine). Návrh bol
otcompodanývkrátkomčasovomsledepopredchádzajúcomprávoplatnomrozhodnutíoúpravevýkonu
rodičovských práv a povinností, pričom už tento časový faktor objektívne obmedzuje priestor na vznik

kvalifikovanej zmeny skutočností/pomerov. Otec svoju argumentáciu postavil prevažne na tvrdeniach
o zdravotnom stave matky, ktorý je však dlhodobý, stabilizovaný a v čase poslednej úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom mu bol známy. Samotná existencia ochorenia, ktoré
bolo prítomné aj v čase posledného rozhodnutia súdu, nemôže bez preukázanej zmeny jeho kvality
zakladať podstatnú zmenu pomerov. Dokazovaním vykonaným okresným súdom nebolo preukázané,

že by od posledného rozhodnutia súdu došlo k zhoršeniu zdravotného stavu matky, alebo že by jej
zdravotné problémy/ťažkosti negatívne vplývali na starostlivosť o maloleté deti.

22. Z aktuálnych odborných lekárskych správ (C. E., neurológ – správy zo dňa 12.06.2024 a 22.10.2024,
č.l. 134 – 135 spisu) jednoznačne vyplýva, že matkin zdravotný stav je stabilizovaný, reaguje na liečbu,

ataky sú výnimočné, neboli zaznamenané žiadne nežiadúce účinky terapie a matka je spôsobilá viesť
motorové vozidlo. Hypotetické úvahy otca, že matka „môže odpadnúť“ alebo „stratiť orientáciu“ sú
iba subjektívnymi predpokladmi, ktoré však odporujú odborným lekárskym zisteniam. V konaní nebolo
preukázané, že by matka mala v poslednom období akýkoľvek kolaps, ani že by jej zdravotný stav
akokoľvek ovplyvnil kvalitu starostlivosti o maloleté deti.

23. Podľa odvolacieho súdu, okresný súd správne vyhodnotil, že otec nepreukázal ani žiadnu zmenu
kvality starostlivosti matky o maloleté deti. Naopak, zo správ kolízneho opatrovníka, predškolských
zariadeníapediatrovmaloletýchdetíjednoznačnevyplýva,žestarostlivosťmatkyjeriadna,konzistentnáa potreby maloletých detí sú z jej strany zabezpečované primeraným spôsobom. Správy z jaslí a
materskej školy (Stanovisko G. B. – I. F. ku starostlivosti o maloleté deti zo dňa 11.10.2024, č.l. 50
spisu; Dožiadanie vypracované Materskou školou, Ul. K. I. L. X, D. E. F. zo dňa 07.10.2024, č.l.

156) potvrdzujú, že maloleté deti prichádzajú/prichádzali do zariadenia upravené, čisté, adaptované a
nevykazujú žiadne známky zanedbávania, či psychického alebo fyzického týrania. Sociálne šetrenie
vykonané v domácnosti matky potvrdzuje vhodnosť prostredia, aj riadne podmienky pre starostlivosť o
maloleté deti (Správa kolízneho opatrovníka zo dňa 24.10.2024). Otcove tvrdenia o údajnej nečistote
maloletých detí, či o zanedbaní hygieny neboli ničím preukázané; predložené fotografie boli buď

neaktuálne, alebo neboli spôsobilé dokazovať tvrdené skutočnosti, tak ako to správne konštatoval
okresný súd v ods. 23 napadnutého rozsudku.
24. Za novú okolnosť otec označil skutočnosť, že si matka zakúpila motorové vozidlo a vozí v ňom
maloleté deti, pričom vyjadril pochybnosti o jej spôsobilosti viesť motorové vozidlo. Opiera sa o lekársku
správuzroku2023,podľaktorejmatkaoddetstvamáva„ataky“.Tvrdí,žematkamôžepočasjazdystratiť
vedomie a tým ohrozuje deti. Ani táto skutočnosť však nepredstavuje podľa odvolacieho súdu podstatnú

zmenu pomerov. Matka disponovala vodičským oprávnením už v čase posledného rozhodovania súdu;
ide teda o skutočnosť, ktorá existovala aj v čase poslednej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletým deťom. Matkou predložené potvrdenie všeobecného lekára – C. B. G. (č.l. 157 spisu)
jednoznačne konštatuje, že matka spĺňa zdravotné kritériá na vedenie motorového vozidla, pričom lekár
neuviedol žiadne obmedzenia. Tento záver podporuje aj odborná neurologická správa (č.l. 134 spisu).

Otec nepredložil žiadny odborný dôkaz, ktorý by spôsobilosť matky spochybňoval, v konaní nebola
preukázaná žiadna kontraindikácia, ani žiadna udalosť, ktorá by potvrdzovala jeho obavy. Odvolací súd
preto konštatuje, že otcom tvrdené riziká sú v rovine hypotetickej a nemajú žiadnu oporu v objektívnych
zisteniach okresného súdu.
25. Odvolací súd v súvislosti s námietkou otca o nenariadení znaleckého dokazovania akcentuje, že súd

nie je viazaný návrhmi účastníkov konania na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky
navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v
rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu, a nie účastníka konania. Súdy v konaniach podľa
CMP sú síce povinné vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, avšak iba ak by to bolo potrebné
na zistenie skutočného stavu veci (§ 36 CMP). Odvolací súd dodáva, že ani v priebehu odvolacieho

konania nevznikla potreba tento navrhnutý dôkaz vykonať, pretože súd prvej inštancie skutočný stav
pre rozhodnutie vo veci o návrhu otca na zmenu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým
deťom spoľahlivo zistil inými dôkaznými prostriedkami (§ 185 ods. 1 CSP a § 36 CMP). Súdom prvej
inštancie bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, kedy všetky dôkazy v konaní vyhodnotil súd prvej
inštancie jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti. Nesúhlas otca s obsahom potvrdení lekárov, preto

nemohol zakladať povinnosť okresného súdu nariadiť znalecké dokazovanie.
26.Otecvodvolanípoukazovalajnaširšierodinnékomplikácie,komunikáciusmatkouarôznekonfliktné
situácie. Odvolací súd však uvádza, že tieto skutočnosti — i keby boli preukázané — predstavujú prejav
nezhôd medzi rodičmi, nie podstatnú zmenu pomerov s dopadom na záujem maloletých detí. Zmena
zverenia je mimoriadny zásah do stability života maloletých, ktorý je prípustný len pri jednoznačne

preukázanom dopade na ich zdravie, vývoj alebo bezpečnosť. Odvolací súd vo vzťahu k odvolacej
argumentácii týkajúcej sa zamietnutia návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté deti uvádza, že
okresný súd síce stručne, ale dostatočne odôvodnil napadnuté rozhodnutie aj v tejto časti.
27. Z judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov vyplýva, že súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať
odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09). Na ďalšiu

irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do detailov, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie vo
vyvolanom odvolacom konaní odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
28. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom
rozsahu potvrdil ako vecne správny cez úpravu v § 387 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP
a v podrobnostiach odkazuje na dostatočné odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu cez úpravu v §

387 ods. 2 CSP.
29. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1
a § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.30. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP, dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade

uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva

v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP, dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSP,dovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP, v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného

dovolania.