Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 28, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Co/47/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3121205310
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stanislava Kollárová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3121205310.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a členiek

senátu JUDr. Dariny Legerskej a JUDr. Zuzany Slušnej v spore žalobcu: BANKRUPTCY & RECOVERY
k.s., so sídlom Zelená 365/2, Bratislava - mestská časť
Staré Mesto, IČO: 36 669 415, správca úpadcu: Paradiso Plaza, s.r.o. v konkurze so sídlom Olbrachtova
3, Trenčín, IČO: 36 709 166, zastúpený zástupcom: Advokátska kancelária
JUDr. Ľuboš Novák, s.r.o. so sídlom Zelená 2, Bratislava - mestská časť Staré Mesto,
IČO: 36 861 197, proti žalovaným: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XXX, D. E., zastúpený
JUDr. Jánom Kanabom, advokátom so sídlom J. Zemana 2414/101, Trenčín, 2/ F. B., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom C. XXX/XXX, D. E.,
o určenie neexistencie vecného bremena, o odvolaní žalovaného 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného
súdu Trenčín č. k. 17C/35/2021-294 zo dňa 15. augusta 2024 v spojení s opravným uznesením č.
k.17C/35/2021-349 zo dňa 8. júla 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením
p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v poradí druhým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. určil, že právo
zodpovedajúce vecnému bremenu, teda právo doživotného bývania a užívania
v prospech žalovaného 2/ ako oprávneného k bytu nachádzajúceho sa v okrese G., obci G., katastrálne
územie G., zapísaného na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Trenčín, katastrálny odbor, a to bytu
č. X, na prvom poschodí bytového domu so súpisným číslom XXX, nachádzajúci sa na C. H., vo vchode

čísloXI.G.,ktorýjepostavenýnapozemkuparcelyregistraC-KNč.XXX/X,zastavanéplochyanádvoria
o výmere 952 m2, ku ktorému prislúcha podiel 7378/176842 na spoločných častiach a zariadeniach
domu so súp. číslom XXX, postavenom na parc. č. XXX/X a na pozemku C KN parc. č. XXX/X, XXX/X,
XXX/X, XXX/XX, ktoré vzniklo rozhodnutím Okresného úradu Trenčín - katastrálny odbor
o návrhu na vklad vecného bremena vyplývajúceho zo Zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa
14.07.2015, uzatvorenej medzi žalovaným 1/, ako povinným z vecného bremena
a žalovaným 2/ ako oprávneným z vecného bremena, nie je. Výrokom II. súd návrh žalovaného 1/ na

prerušenie konania zo dňa 02.07.2024 zamietol a výrokom III. žalobcovi priznal proti žalovaným 1/ a
2/ spoločne a nerozdielne právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Na vec aplikoval ust. §
137, § 164, § 194 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, § 151h ods.1, ods. 2 Občianskeho zákonníka,
§ 76 ods. 1, § 86 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii. V odôvodnení uviedol, žežalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu, teda právo
doživotného užívania a bývania
v prospech žalovaného 2/ ako oprávneného v nehnuteľnosti vyššie uvedenej, ktoré vzniklo rozhodnutím

Okresného úradu Trenčín - katastrálny odbor o návrhu na vklad vecného bremena vyplývajúceho zo
Zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 14.07.2015, uzatvorenej medzi žalovaným 1/, ako povinným
z vecného bremena a žalovaným 2/ ako oprávneným z vecného bremena, nie je. Na základe Zmluvy o
úvere č. XXX/XXXX zo dňa 12.08.2013 v znení piatich dodatkov, zo dňa 27.09.2013, zo dňa 30.09.2013,
zo dňa 13.03.2014, zo dňa 28.11.2014 a zo dňa 4.5.2015 (ďalej len "Zmluva o úvere"), uzatvorenej medzi

spoločnosťou J. K. E. (predtým L., M. L. K. E.), IČO: XXXXXXXX, ktorá konala na území Slovenskej
republiky prostredníctvom organizačnej zložky J. K. E., N. M., IČO: XX XXX XXX, (ďalej aj ako "ČSÚD"),
ako veriteľom a pánom N. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX/X, E. D. I., podnikajúcim pod
obchodným menom N. B. - L., IČO: XX XXX XXX,
smiestompodnikaniaM.XXX,E.D.I.,akodlžníkom1(ďalejlenako"dlžník1")aúpadcom,akodlžníkom
2 (dlžník 1 a úpadca, t.j. Paradiso Plaza, s.r.o. v konkurze, ďalej spolu len ako "dlžníci"), poskytlo J.

dlžníkom úver vo výške 1.250.000 eur, ktorí sa zaviazali vrátiť veriteľovi spoločne a nerozdielne spolu s
úrokom a ostatnými nárokmi J.. Dňa 02.08.2013 (správne dňa 12.08.2013, pozn. súdu) bola uzatvorená
Zmluva
o zriadení záložného práva č. 167c/2013 (ďalej len ako "Zmluva o zriadení záložného práva"), medzi J.
ako záložným veriteľom a úpadcom ako záložcom, predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva

k nehnuteľnostiam na zabezpečenie pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o úvere. Zmluvou o zriadení
záložného práva bolo zriadené záložné právo aj na nehnuteľnosť nachádzajúcej sa v okrese G., obci
G., katastrálnom území G., zapísanej na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Trenčín, katastrálny
odbor, a to byt č. X, na prvom poschodí bytového domu so súpisným číslom XXX, nachádzajúci sa na
C. H., vo vchode číslo X I. G., ktorý je postavený na pozemku parcely registra C-KN

č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 952 m2, pričom k tomuto priestoru prislúcha
spoluvlastnícky podiel vo výške 7378/176842 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
bytového domu a príslušenstva so súpisným číslom XXX, nachádzajúcom sa na C. H. I. G.,
spoluvlastnícky podiel vo výške 7378/176842 na pozemkoch parcely registra C-KN č. XXX/X, zastavané
plochy a nádvoria o výmere 952 m2, č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 36 m2, č. XXX/

X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 299 m2, č. XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 7
m2 (ďalej spolu aj ako "Byt"). Záložné právo k bytu vzniklo dňa 30.09.2013 rozhodnutím Správy katastra
Trenčín - odbor katastrálnych konaní zo dňa 30.09.2013, ktorým bol povolený vklad č.: I., ako prvé
v poradí. Záložné právo v zmysle záložnej zmluvy bolo na byte zriadené ešte pred tým, ako sa stal
vlastníkom bytu žalovaný 1/. J. ako vtedajší veriteľ pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o úvere podľa

informácii žalobcu nebol informovaný o prevode vlastníctva bytu na žalovaného 1/. Dlžníci peňažný
záväzok voči J. plynúci zo Zmluvy o úvere a spočívajúci v záväzku dlžníkov vrátiť J. istinu úveru vo
výške 1.247.390,11 EUR (výška istiny v čase spísania notárskej zápisnice) spolu s úrokom a ostatnými
nárokmi J. uznali čo do dôvodu a výšky, a to do Notárskej zápisnice spísanej dňa 13.03.2014 F. O.
P., notárskou kandidátkou notára Mgr. Tomáša Leškovského, so sídlom Záhradnícka 6, Bratislava, N

269/2014, Nz9730/2014, NCRIs 9934/2014 (ďalej len ako "Notárska zápisnica"). Dlžníci ako osoby
povinné v notárskej zápisnici vyhlásili, že súhlasia s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, súhlasili, aby
sa notárska zápisnica stala exekučným titulom pre exekúciu podľa
§ 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Dlžníci nehradili splátky poskytnutého úveru, preto J.
pristúpilo k zosplatneniu ku dňu 30.11.2015. J. pristúpilo k uspokojeniu pohľadávky výkonom záložného

práva zriadeného na byt. Úpadcovi bolo v súlade s § 151l Občianskeho zákonníka oznámené začatie
výkonu záložného práva, ktorá skutočnosť bola zapísaná do poznámky k bytu na príslušný list
vlastníctva.DaňovýúradTrenčín,akoveriteľúpadcu,podalnaúpadcunávrhnavyhláseniekonkurzu.Na
majetok úpadcu bol vyhlásený konkurz a to uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 01.02.2017, sp.
zn.: 40K/51/2016, publikovanom v OV 27/2017, zo dňa 08.02.2017. Do funkcie správcu bol ustanovený

JUDr. Alojz Žitník. J. si prihlásila v zákonnej lehote do konkurzu na majetok úpadcu svoju pohľadávku
vyplývajúcu zo Zmluvy o úvere spolu so zabezpečením pohľadávky zo dňa 27.02.2017, doručenej JUDr.
Alojzovi Žitníkovi dňa 06.03.2017. Pohľadávka vyplývajúca zo Zmluvy o úvere bola v celom rozsahu
zistená spolu so zabezpečením
a JUDr. Alojz Žitník dňa 10.03.2017 vydal pre J. potvrdenie o zápise pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy

o úvere do zoznamu pohľadávok pod č. 2-A-1. Dňa 21.04.2017 adresoval JUDr. Alojz Žitník žalovanému
1/, v zmysle § 79 ods. 1 ZKR ako výlučnému vlastníkovi bytu výzvu správcu (ďalej len ako "Výzva
správcu"), aby v lehote 30 dní od doručenia výzvy zaplatil k jeho rukám sumu rovnajúcu sa hodnote
bytu odsúhlasenej zabezpečeným veriteľom, na ktorom bolo zriadené záložné právo na zabezpečeniepohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o úvere. Žalovaný 1/ bol upozornený, že v prípade, ak nesplní
požiadavku uvedenú vo výzve správcu, bude byt zahrnutý do súpisu majetku v konkurze
na úpadcu. Výzva bola adresovaná žalovanému 1/ poštovou zásielkou do vlastných rúk

a žalovaný 1/ túto zásielku prevzal dňa 26.04.2017. Uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa
16.05.2017, sp. zn.: 40K/51/2016, ktoré bolo publikované v OV 96/2017 zo dňa 22.05.2017, bol odvolaný
z funkcie správcu úpadcu JUDr. Alojz Žitník a do funkcie správcu úpadcu bol ustanovený žalobca.
Nakoľko žalovaný 1/ nesplnil jeho povinnosť, ktorá mu vznikla výzvou správcu, bol byt v zmysle §
76 ZKR zahrnutý do súpisu oddelenej podstaty v konkurze na majetok úpadcu, čo bolo publikované

v Obchodnom vestníku č. 205/2017, zo dňa 26.10.2017. V zmysle § 76 ods. 1 poslednej vety ZKR,
zahrnutím bytu do súpisu majetku konkurzu na majetok úpadcu stratil žalovaný 1/ právo byt previesť,
dlhodobo prenajať, zriadiť na ňom právo k cudzej veci alebo inak zmenšiť jeho hodnotu alebo likviditu
práva okrem práva byt užívať. Dňa 27.02.2018 bola uzatvorená Zmluva o postúpení pohľadávky medzi
J. ako postupcom a spoločnosťou E., M., sídlo: Q. XXX, XXX XX G., IČO: XX XXX XXX, (ďalej len ako
"Veriteľ") ako postupníkom, predmetom ktorej bolo postúpenie celej pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy

o úvere aj s celým zabezpečením pohľadávky. Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 07.05.2018,
sp. zn.: 40K/51/2016 publikovanom v Obchodnom vestníku 91/2018, zo dňa 14.05.2018, povolil vstup
žalobcu (správne E., M. pozn. súdu) do konkurzného konania na majetok úpadcu namiesto J. ako
novému veriteľovi pohľadávky zapísanej v zozname pohľadávok pod č. 2-A-1. Dňa 10.07.2018 bola na
Okresný úrad Trenčín - katastrálny odbor doručená Zmluva o zriadení vecného bremena, uzatvorená

medzi žalovaným 1/ ako povinným z vecného bremena a žalovaným 2/ ako oprávneným z vecného
bremena, ktorá mala byť žalovanými podpísaná 14.07.2015 (ďalej len ako "Zmluva o zriadení vecného
bremena").VzmysletejtozmluvybolovydanéRozhodnutieOkresnéhoúraduTrenčín-katastrálnyodbor
zo dňa 16.08.2018, číslo vkladu: I. XXXX/XXXX, o povolení vkladu práva, ktorým bolo zriadené vecné
bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania bytu v prospech oprávneného z vecného

bremena, ktorým je žalovaný 2/. Žalovaní ich podpisy
na Zmluve o zriadení vecného bremena dňa 09.07.2018 na Notárskom úrade
JUDr. Želmíry Pagáčovej iba uznali za svoje a nepodpísali dokument pred notárom alebo povereným
zamestnancom Notára, čo je 8 mesiacov po tom ako bol byt zahrnutý do súpisu oddelenej podstaty
v konkurze na majetok úpadcu, a 3 roky po tom ako mala byť podpísaná Zmluva o zriadení vecného

bremena. Nie je možné nijakým spôsobom verifikovať kedy skutočne žalovaní podpísali Zmluvu o
zriadení vecného bremena, nakoľko na tejto zmluve podpisy iba uznali za svoje a nepodpísali listinu
priamo pred notárom alebo povereným zamestnancom notára. Zároveň sa v Zmluve o zriadení vecného
bremena uvádza v bode 1.3, že: "Zmluvné strany berú na vedomie, že vecné bremeno vznikne
a oprávnený z vecného bremena nadobudne právo zodpovedajúce vecnému bremenu vkladom do

katastra nehnuteľností." Teda nielen žalovaným ale aj Okresnému úradu Trenčín - katastrálny odbor
muselo byť jasné, že vecné bremeno v zmysle Zmluvy o zriadení vecného bremena vzniká až
rozhodnutím Okresného úradu Trenčín o povolení vkladu, a nie podpisom Zmluvy o zriadení vecného
bremena. Žalovaný 1/ v postavení záložcu bytu, zriadením vecného bremena k bytu
v prospech žalovaného 2/ konal absolútne v rozpore s § 151i OZ, pretože podľa neho sa mal zdržať

akéhokoľvek konania, ktorým by došlo k zníženiu hodnoty bytu, teda nemal uzatvárať Zmluvu o
zriadení vecného bremena. Zriadením vecného bremena, práva doživotného užívania a bývania došlo
k absolútnemu znehodnoteniu bytu, pretože táto ťarcha nezaniká výkonom záložného práva, teda
akýkoľvek kupujúci by musel strpieť vecné bremeno zriadené na byte
v prospech žalovaného 2/. Jednoznačne možno skonštatovať, že očakávať zánik vecného bremena

na byte v prospech žalovaného 2/ nie je možné očakávať v blízkej budúcnosti bez jeho súčinnosti.
Je absolútne irelevantné kedy žalovaní podpísali Zmluvu o zriadení vecného bremena, pretože sami v
zmluve o zriadení vecného bremena vyhlásili v bode 5.3., že si ju prečítali a jej obsahu porozumeli, teda
bolo im zrejmé v zmysle zákonných ustanovení
a minimálne ustanovenia 1.3 Zmluvy o zriadení vecného bremena, že vecné bremeno k bytu

v prospech žalovaného 2/ vznikne až jeho zápisom do katastra. V roku 2016, teda dva roky pred
verifikáciou podpisov žalovaných na Zmluve o zriadení vecného bremena, bolo na LV, na ktorom je
vedený byt, zapísané začatie výkonu záložného práva zriadeného Zmluvou o zriadení záložného práva.
Teda v zmysle § 151m OZ sa mal žalovaný 1/ zdržať akéhokoľvek konania smerujúceho k podaniu
návrhu na vklad na povolenie zápisu vecného bremena zo Zmluvy

o zriadení vecného bremena. Žalobca považuje za najväčšiu prekážku vzniku vecného bremena k bytu
v prospech žalovaného 2/ zahrnutie tohto bytu do súpisu oddelenej podstaty v konkurze na majetok
úpadcu,ktorýmvzmysle§76ods.1ZKRžalovaný1/vcelomrozsahustratilprávobytpreviesť,dlhodobo
prenajať, zriadiť na ňom právo k cudzej veci alebo inak zmenšiťjeho hodnotu alebo likviditu, teda nebol oprávnený na podanie návrhu na vklad vecného bremena k bytu
v prospech žalovaného 2/. Žalobca preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu predložením listinných
dôkazov a jeho postavením, ako osoby, ktorá má zabezpečiť speňaženie majetku zahrnutého do súpisu

majetku v konkurze na majetok úpadcu. Zriadenie vecného bremena k bytu v zmysle Zmluvy o zriadení
vecného bremena
v prospech žalovaného 2/ bolo vykonané až po tom, ako bol začatý výkon záložného práva na byte a
následne bol zapísaný do oddelenej podstaty v konkurze na úpadcu, čím došlo
k maximálnemu zníženiu predajnej ceny bytu. Zriadenie vecného bremena na byte úplne odporuje

zákonu a prieči sa dobrým mravom teda sa jedná o absolútne neplatný právny úkon.

2. Súd prvej inštancie v poradí prvým rozsudkom č. k. 17C/35/2021-179 zo dňa 26.07.2022 žalobe
vyhovel, návrh žalovaného 1/ na prerušenie konania zamietol a rozhodol o trovách konania.
Na základe odvolania žalovaných, bol vydaný rozsudok súdu prvej inštancie zrušený uznesením
Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 28.11.2023 z dôvodu, že súd prvej inštancie nepostupoval správne

ak sám predbežne posúdil platnosť záložnej zmluvy, pričom správne mal vyčkať na skončenie konania
vedeného na Okresnom súde pod
sp. zn. 20C/7/2022, v ktorom sa rieši predmetná predbežná otázka. V prípade, že súd prvej inštancie v
konaní vedenom pod sp. zn. 20C/7/2022, po vykonanom dokazovaní uzavrie, že zmluva o úvere ako
i záložná zmluva sú neplatné, konanie o určenie, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu nie je,

stratí vecné opodstatnenie. Až právoplatným rozhodnutím v konaní sp. zn. 20C/7/2022 je možné vo
veci konať a rozhodovať.

3. Súd prvej inštancie v ďalšom priebehu konania zistil, že konanie vedené na Okresnom súde Trenčín
pod sp. zn. 20C/7/2022 bolo právoplatne skončené dňa 17.04.2024 tak, že žaloba žalovaného 1/ (ako

žalobcu v konaní 20C/7/2022) o určenie neexistencie záložného práva
k bytu bola zamietnutá. Za účelom opätovného rozhodnutia o žalobe žalobcu, súd prvej inštancie nariadil
súdne pojednávanie, na ktoré predvolal právnych zástupcov žalobcu
a žalovaného 1/ a 2/. Pojednávania sa zúčastnili právni zástupcovia žalobcu a žalovaného 1/. Žalovaný
2/ sa na pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavil. Pred pojednávaním doručil právny zástupca

žalovaného 1/ návrh na prerušenie konania do skončenia konania vedeného na tunajšom súde pod
sp.zn. 27C/49/2023 (správne 27C/49/2024, pozn. súdu), začatom na základe žaloby žalovaného 1/.
Návrh odôvodnil iba všeobecným záverom, že v uvedenom konaní sa rieši otázka, ktorá bude mať
v konečnom dôsledku vplyv aj na posúdenie tohto konania. Bližšie tento záver neodôvodnil. Právny
zástupca žalobcu uviedol, že nesúhlasí s obranou žalovaného 1/, že nie je daný naliehavý právny

záujem na podanej žalobe. Žalobca ako správca má povinnosť a úmysel speňažiť majetok, ktorý tvorí
majetkovú podstatu v tomto konkurze a je povinný postupovať s odbornou starostlivosťou. Žalobcovi nie
je zrejmé, z akého dôvodu argumentuje žalovaný 1/, že sa jedná o žalobu podľa § 137 písm. a) CSP,
ak žaloba je
v skutočnosti podaná podľa § 137 písm. c) CSP. Čo sa týka dôvodnosti žaloby a obrany žalovaného

1/, podľa žalobcu ide o vyfabulované skutočnosti v snahe žalovaného 1/ oddialiť speňaženie bytu a
možnosť bývania v ňom. Na súde prebiehalo konanie o excindačnej žalobe, v ktorom súd žalobu
zamietol, pričom žalovaný 1/ sa pojednávania nezúčastnil , neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca podal
žalobu z dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvy o zriadení vecného bremena, pričom jeho aktívna vecná
legitimácia vyplýva zo zákona o konkurze

a reštrukturalizácii, nakoľko je správcom úpadcu, ktorého majetok je zaťažený predmetným vecným
bremenom zriadeným v rozpore so zákonom.

4. Na základe vykonaného dokazovania a nesporných, resp. nepopretých skutkových okolností,
súd prvej inštancie zistil, že dňa 12.08.2013 uzavrelo J. K. E. (predtým L., M. L. K. E.), IČO:

XXXXXXXX, konajúc na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky J. K. E.,
pobočka Slovensko, IČO: XX XXX XXX, (ďalej aj ako "J."), ako veriteľ, s N. B., nar. XX.XX.XXXX,
podnikajúcim pod obchodným menom N. B. - L., IČO: XX XXX XXX, ako dlžníkom 1 a obchodnou
spoločnosťou Paradiso Plaza, s.r.o., ako dlžníkom 2, Zmluvu o úvere č. XXX/XXXX, na základe ktorej
veriteľ poskytol dlžníkom úver vo výške 1.250.000 eur a dlžníci sa zaviazali spoločne a nerozdielne vrátiť

veriteľovi poskytnutý úver spolu s úrokom a ostatnými nárokmi. Úverová zmluva bola neskôr doplnená
celkovo piatimi dodatkami.
5. Dňa 12.08.2013 bola uzatvorená Zmluva o zriadení záložného práva č. 167c/2013 (ďalej len ako
"Zmluva o zriadení záložného práva"), medzi J. ako záložným veriteľoma obchodnou spoločnosťou Paradiso Plaza, s.r.o., ako záložcom, predmetom ktorej bolo zriadenie
záložného práva k nehnuteľnostiam na zabezpečenie pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o úvere. Išlo
o viaceré nehnuteľnosti, resp. byty, medzi nimi aj o byt č. X, na prvom poschodí bytového domu so

súpisným číslom XXX, nachádzajúci sa na C. H., vo vchode číslo X I. G., ktorý je postavený na pozemku
parcely registra C-KN č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 952 m2, vrátane príslušenstva k
nemu patriacemu. Záložné právo k bytu vzniklo dňa 30.09.2013 rozhodnutím Správy katastra Trenčín -
odbor katastrálnych konaní zo dňa 30.09.2013, ktorým bol povolený vklad č.: I.. Dlžníci peňažný záväzok
voči J. plynúci zo Zmluvy o úvere uznali čo do dôvodu a výšky, a to do Notárskej zápisnice spísanej dňa

13.03.2014 F. O. P., notárskou kandidátkou notára Mgr. Tomáša Leškovského, so sídlom Záhradnícka 6,
Bratislava, N 269/2014, Nz9730/2014, NCRIs 9934/2014. Dlžníci ako osoby povinné zároveň v notárskej
zápisnici vyhlásili, že súhlasia s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice, teda súhlasili s tým, aby sa
táto notárska zápisnica stala exekučným titulom pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného
poriadku. J. ako veriteľ pristúpilo k zosplatneniu predmetného úveru ku dňu 30.11.2015 a dlžníkov o
tejto skutočnosti informovala listom zo dňa 08.12.2015.

6. Daňový úrad Trenčín, ako veriteľ obchodnej spoločnosti Paradiso Plaza, s.r.o., podal na túto
spoločnosť návrh na vyhlásenie konkurzu, pričom v zmysle tohto návrhu bol konkurz na majetok úpadcu
vyhlásený uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 1.2.2017, sp. zn.: 40K/51/2016, publikovanom v
OV 27/2017, zo dňa 08.02.2017, a do funkcie správcu bol ustanovený JUDr. Alojz Žitník. J. si prihlásila

v zákonnej lehote do konkurzu na majetok Úpadcu svoju pohľadávku vyplývajúcu zo Zmluvy o úvere
aj spolu so zabezpečením.
P. L. R. dňa 10.03.2017 vydal pre J. potvrdenie o zápise pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o úvere
do zoznamu pohľadávok pod č. 2-A-1.

7. Žalovaný 1/ sa stal vlastníkom predmetného bytu dňa 09.01.2015 na základe rozhodnutia Okresného
úradu Trenčín - katastrálny odbor č. I. XXXX/XXXX. Titulom nadobudnutia vlastníckeho práva je podľa
údaju zapísaného na príslušnom liste vlastníctva Dohoda o započítaní a prevode nehnuteľností.

8. Dňa 21.04.2017 adresoval JUDr. Alojz Žitník žalovanému 1/, v zmysle § 79 ods. 1 ZKR ako výlučnému

vlastníkovi bytu výzvu správcu (ďalej len ako "Výzva správcu"), aby v lehote 30 dní od doručenia výzvy
zaplatil k jeho rukám sumu rovnajúcu sa hodnote bytu odsúhlasenej zabezpečeným veriteľom, t. j.
92.709,23 eur, na ktorom bolo zriadené záložné právo na zabezpečenie pohľadávky vyplývajúcej zo
Zmluvy o úvere. Žalovaný 1/ bol upozornený, že
v prípade, ak nesplní požiadavku uvedenú vo výzve správcu, bude byt zahrnutý do súpisu majetku v

konkurze na úpadcu. Žalovaný 1/ si zásielku, resp. výzvu osobne prevzal dňa 26.04.2017.

9. Uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 16.05.2017, sp. zn.: 40K/51/2016, ktoré bolo publikované
v OV 96/2017 zo dňa 22.05.2017, bol odvolaný z funkcie správcu úpadcu JUDr. Alojz Žitník a do funkcie
správcu úpadcu bol ustanovený žalobca. Byt bol v zmysle

§ 76 ZKR zahrnutý do súpisu oddelenej podstaty v konkurze na majetok úpadcu, čo bolo publikované
v Obchodnom vestníku č. 205/2017, zo dňa 26.10.2017.

10. Dňa 27.02.2018 bola uzatvorená Zmluva o postúpení pohľadávky medzi J. ako postupcom a
spoločnosťou E., M., sídlo: Q. XXX, XXX XX G.,

IČO: XX XXX XXX, (ďalej len ako "Veriteľ") ako postupníkom, predmetom ktorej bolo postúpenie celej
pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o úvere aj s celým zabezpečením pohľadávky. Okresný súd Trenčín
Uznesením zo dňa 07.05.2018, sp. zn.: 40K/51/2016 publikovanom
v Obchodnom vestníku 91/2018, zo dňa 14.05.2018, povolil vstup žalobcu do konkurzného konania na
majetok úpadcu namiesto J. ako novému veriteľovi pohľadávky v rozsahu postúpenej pohľadávky vo

výške 348.436,46 eur zapísanej v zozname pohľadávok pod
č. 2-A-1.

11. Dňa 10.07.2018 bola na Okresný úrad Trenčín - katastrálny odbor doručená Zmluva
o zriadení vecného bremena, uzatvorená medzi žalovaným 1/ ako povinným z vecného bremena a

žalovaným 2/ ako oprávneným z vecného bremena, datovaná dňom 14.07.2015 (ďalej aj ako "Zmluva
o zriadení vecného bremena"). Žalovaní ich podpisy na Zmluve o zriadení vecného bremena uznali
za svoje dňa 9.7.2018 na Notárskom úrade JUDr. Želmíry Pagáčovej. Dňa 16.08.2018 bolo vydané
rozhodnutie Okresného úradu Trenčín - katastrálny odborI. XXXX/XXXX, o povolení vkladu , ktorým bolo zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve
doživotného bývania a užívania bytu v prospech oprávneného z vecného bremena, ktorým je žalovaný
2/.

12. Na Okresnom súde Trenčín prebiehalo konanie sp. zn. 37Cbi/5/2018 o vylúčenie majetku
(predmetného bytu) zo súpisu oddelenej podstaty na základe žaloby žalovaného 1/ zo dňa 06.08.2018.
Žalovaným v tomto konaní bol žalobca ako žalovaný. Súd túto žalobu zamietol. Žalovaný 1/ sa ako
žalobca pojednávania nezúčastnil a svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil.

13. V čase uzatvorenia Zmluvy o zriadení záložného práva bol v zmysle zápisu
v obchodnom registri v organizačnej zložke L., M. L. K. E., pobočka S., sídlo: G. M. D. N. XX, XXX XX
S., IČO: XXXXXXXX, zapísaný ako vedúci organizačnej zložky pán T. P. B.. Ako ďalej vyplýva z výpisu
Obchodného registra na č.l. 140 v období od 04.06.2013 do 03.02.2014 za predstavenstvo zahraničnej
právnickej osoby: L., M. L. K. E. ako jeho štatutárny orgán, konal navonok predseda družstva alebo
ľubovoľný člen predstavenstva. Ak bola však pre právny úkon, ktorý koná predstavenstvo, predpísaná

písomná forma, je potrebný podpis dvoch členov predstavenstva družstva. Predstavenstvo zaväzuje
družstvo tak, že k vytlačenému alebo napísanému názvu družstva pripoja svoj podpis spoločne dvaja
členovia predstavenstva družstva. Zmluvu o zriadení záložného práva za toto družstvo podpísali F. P. M.
a T. N. I., N.. a to na základe plnej moci udelenej im dňa 28.11.2012 členmi predstavenstva E. T. U.
F., F. a V. P. F., ako vyplýva

z č.l. 44 pripojeného spisu 20C/7/2022.

14. Na Okresnom súde Trenčín prebiehalo konanie sp. zn. 20C/7/2022, v ktorom súd rozsudkom zo dňa
10.02.2023 právoplatným dňa 17.04.2024 rozhodol tak, že žalobu žalovaného 1/ o určenie neexistencie
predmetnéhozáložnéhoprávazamietolskonštatovaním,žeZmluvaozriadenízáložnéhopráva jeplatný

právny úkon.

15. Na základe zisteného skutkového stavu a po aplikácii citovaných ustanovení zákonov súd prvej
inštancie právne posúdil vec podľa § 137 písm. c/ CSP a skonštatoval, že žaloba je prípustná,
pretože žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Tento vyplýva z ustanovenia

§ 86 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z. z. (správca je povinný využívať všetky právne prostriedky na ochranu a
vymáhanie majetkových práv podliehajúcich konkurzu vrátane uplatňovania odporovacieho práva podľa
tohto zákona) a takisto zo skutočnosti, že ak súd rozsudkom určí, že právo zodpovedajúce vecnému
bremenu a teda aj samotné vecné bremeno na predmetnom byte neexistuje (nie je), právne postavenie
žalobcu ako správcu majetku úpadcu, ktorý v jeho mene speňažuje majetok (vrátane predmetného

bytu) úpadcu, sa zmení. Byt nezaťažený vecným bremenom, ktorému zodpovedá právo žalovaného
byt doživotne užívať, má objektívne vyššiu hodnotu, a je možné ho speňažiť za vyššiu sumu peňazí.
Speňaženie majetku úpadcu za účelom čo najväčšieho uspokojenia pohľadávok veriteľov, je účelom
konkurzu na majetok úpadcu podľa zákona č. 7/2005 Z.z. Výmaz vecného bremena viaznuceho na
predmetnom byte je v zásade možný (pre negatívny postoj žalovaných) iba na základe rozsudku súdu

na základe takejto žaloby žalobcu. Výrok rozsudku bude zaväzovať žalovaných, ktoré sú ako osoby
povinné a osoby oprávnené zapísané v katastri nehnuteľnosti, a tieto osoby sú účastníkmi tohto konania.
Po výmaze vecného bremena v katastri nehnuteľností na základe žalobe vyhovujúceho rozsudku, bude
objektívne možné speňažiť žalobcom predmetný byt za jeho trhovú hodnotu v rámci súdom vyhláseného
konkurzu.

16. Vzhľadom na procesnú prípustnosť žaloby, súd posúdil vecnú dôvodnosť žaloby. Jej zhrnutou
podstatou je tvrdenie žalobcu, že zmluva, ktorou bolo zriadené vecné právo k bytu, je neplatná, a to pre
jej rozpor so zákonom, najmä § 76 ods. 1 zák.č. 7/2005 Z. z. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že
žalobca je konkurzným správcom úpadcu. Úpadca zriadil za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa

zo Zmluvy o úvere, záložné právo k svojmu majetku, medzi iným aj k predmetnému bytu. Neskôr
previedol predmetný byt na žalovaného 1/, ktorý Zmluvou o zriadení vecného bremena, ktorá bola
podkladom pre vklad vecného bremena, zriadil k bytu právo zodpovedajúcemu vecnému bremenu v
prospech žalovaného 2/, právo doživotného užívania a bývania v predmetnom byte. Súd posudzoval
namietanú neplatnosť Zmluvy o zriadení vecného bremena a zistil, že táto je neplatná pre jej rozpor s

§ 76 ods. 1
zák. č. 7/2005 Z. z. Podľa tohto ustanovenia zákona, súpis majetku podstát (ďalej len "súpis") je listina
oprávňujúca správcu speňažiť spísaný majetok. Len čo je majetok zapísaný do súpisu, iná osoba ako
správca nesmie majetok previesť, dlhodobo prenajať, zriadiť na ňom právok cudzej veci alebo inak zmenšiť jeho hodnotu alebo likviditu. Vzhľadom k preukázaným skutočnostiam,
že predmetný byt bol dňa 26.10.2017 zapísaný do súpisu oddelenej podstaty a vecné bremeno,
resp. právo jemu zodpovedajúce k bytu v prospech žalovaného 2/ vzniklo dňa 16.08.2018, Zmluva o

zriadení vecného bremena je pre jej rozpor so zákonom neplatná. Na tejto skutočnosti nič nemení ani tá
skutočnosť, že zmluva je prvotne datovaná dňom 14.07.2015. Ako je zrejmé z jej doplneného obsahu, k
uvedeniu všetkých jej náležitostí došlo dodatočne v auguste 2018, teda zjavne po dátume 26.10.2017
(rukou napísaný doplnok textu zmluvy a podpísaný zmluvnými stranami). Až takto doplnená zmluva bola
predložená na zápis vecného práva a stala sa perfektnou. Presný deň doplnenia zmluvy je nečitateľný.

Zrejme sa jedná o deň 11.08.2018, alebo 16.08.2018 (ako uvádza žalobca), kedy žalovaný 1/ nemohol
zriadiť na byte právo k cudzej veci alebo inak zmenšiť jeho hodnotu. Kedy bola Zmluva
o zriadení vecného bremena skutočne podpísaná žalovanými, súd prisvedčuje argumentácii žalobcu. Je
nanajvýš pochybné a pre súd nehodnoverné, aby zmluva bola žalovanými uzatvorená dňa 14.07.2015,
pričom predmetnú zmluvu predložili príslušnému štátnemu orgánu na zavkladovanie až dňa 10.07.2018
a dňa 09.07.2018 uznali svoje podpisy na nej za vlastné. Tvrdenie žalovaného 2/, že keď dňa 09.07.2018

niesol zmluvu na kataster, zistil, že musí byť overená u notára, je pre súd pochybné. Žalovaní 1/ a 2/
v priebehu celého konania neuviedli,
z akého dôvodu (racionálneho a presvedčivého) predkladali zmluvu za účelom zavkladovania práva z
nej plynúceho po takmer presne troch rokoch od jej údajného podpísania. Toto obdobie je tak dlhé, že
sa objektívne neponúka žiadna iná rozumná verzia iba tá, že zmluva bola antedatovaná. Ak zmluvné

strany nekonali bdelo v súvislosti so včasným predložením zmluvy na zavkladovanie vecného práva do
katastra (teda ak by ju naozaj podpísali dňa 15.07.2015), táto okolnosť nesmie byť na ťarchu žalobcovi,
práve naopak musia ju znášať žalovaní. V tomto smere súd akcentuje všeobecnú zásadu platnú aj
pre súkromné právo platné v Slovenskej republike vigilantibus iura scripta sunt (práva patria bdelým,
resp. zákony sú písané pre bdelých), podľa ktorej si každý má strážiť a chrániť svoje práva, preto je

dôvodná argumentácia žalobcu, že v Zmluve o zriadení vecného bremena sa uvádza v bode 1.3,
že: "Zmluvné strany berú na vedomie, že vecné bremeno vznikne a oprávnený z vecného bremena
nadobudne právo zodpovedajúce vecnému bremenu vkladom do katastra nehnuteľností." Obe zmluvné
strany mali vedomosť, že vecné bremeno v zmysle Zmluvy
o zriadení vecného bremena vzniká až rozhodnutím Okresného úradu Trenčín o povolení vkladu, a nie

podpisom Zmluvy o zriadení vecného bremena. Skutočnosť, že záložca (resp. jeho právny nástupca)
zmluvou zriadil vecné právo na záloh bez súhlasu záložného veriteľa
v rozpore so Zmluvou o zriadení záložného práva nespôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy
o zriadení vecného práva (resp. bremena).

17. Procesnú obranu žalovaného 1/, že Zmluvu o zriadení vecného bremena posúdil Okresný
úrad Trenčín v katastrálnom konaní ako platnú, vyhodnotil súd prvej inštancie ako nedôvodnú. Záver
orgánu štátnej správy na úseku katastra pri posudzovaní platnosti právnych úkonov nie je definitívny
a nie je pre účastníkov právnych úkonov ani pre súdy záväzný. Naopak sú to súdy, ktoré definitívne
posudzujú platnosť právnych úkonov. Len samotná skutočnosť, že uvedené štátne orgány povolia vklad

vecných práv na základe právnych úkonov neznamená, že tieto sú v skutočnosti aj platnými právnymi
úkonmi. Súd nepovažuje za potrebné ďalej vyvracať túto argumentáciu žalovaného 1/, pretože je zjavne
nesprávna
a v rozpore so zaužívanou právnou praxou. Nakoniec opakom tejto argumentácie
žalovaného 1/ je jeho neskoršia vlastná argumentácia týkajúca sa toho, že Zmluva o zriadení záložného

práva je neplatná (aj tú vyhodnotil Okresný úrad Trenčín v katastrálnom konaní ako platnú a povolil na
základe nej vklad vecného práva).

18. K procesnej obrane žalovaného 1/, týkajúcej sa výkonu záložného práva podľa Občianskeho
zákonníka, súd prvej inštancie uviedol, že táto je pre výsledok sporu irelevantná, pretože žalobca

vykonával a vykonáva speňažovanie majetku úpadcu podľa zák.č. 7/2005 Z. z. teda ako správca úpadcu
a nie ako záložný veriteľ podľa ustanovení § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka. Túto okolnosť uviedol
žalovaný 1/ vo vyjadrení na č. l. 119 spisu.

19. K procesnej obrane žalovaného 1/ týkajúcej sa nesprávnej výzvy na zaplatenie hodnoty bytu a

následného nezákonného zapísania bytu do súpisu majetku podstát súd prvej inštancie uviedol, že
táto otázka (skutočnosť) už bola právoplatne rozhodnutá, a to rozsudkom Okresného súdu Trenčín
sp.zn. 37Cbi/5/2018 zo dňa 20.11.2019 tak, že žaloba o vylúčenie bytu zo súpisu majetku oddelenej
podstaty bola právoplatne zamietnutá. Súd v tomto smere poukázal na § 194 ods. 1, ods. 2 Civilnéhosporového poriadku, na ktorú skutočnosť prihliadal. Žalovaný 1/ a žalobca boli v tomto spore jeho
sporovými stranami v opačnom procesnom postavení a zaväzuje ich. Súd prvej inštancie sa stotožnil s
argumentáciou žalobcu, ktorá spočívala v tvrdení, že hodnota majetku uvedená vo výzve (ktorú v zmysle

ustanovení
zák. č. 7/2005 Z.z. určuje dotknutý zabezpečený veriteľ) a hodnota majetku uvedená v súpise majetku
úpadcu (ktorú určuje správca) sa nemusí zhodovať. Správca je povinný do výzvy
v súlade s § 79 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z. uviesť sumu rovnajúcu sa hodnote majetku odsúhlasenú
vtedajším zabezpečeným veriteľom. Sumu ohodnotenia majetku zapísaného

v súpise majetku určuje v zmysle § 76 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z. sám správca. Skutočnosť, že byt bol
zapísaný do súpisu majetku zákonným spôsobom, už bolo právoplatne rozhodnuté.

20. K vznesenej námietke premlčania žalovaným 1/ súd prvej inštancie uviedol, že nezistil žiadny
zákonný dôvod, resp. právnu skutočnosť pre konštatovanie premlčania práva žalobcu požadovať
žalované určenie. Právo podať žalobu o určenie, že byt nie je zaťažený vecným bremenom, premlčaniu

nepodlieha. A naviac, žalovaný 1/ vzniesol námietku premlčania
z dôvodu právnej istoty, pričom absentujú akékoľvek dôvody jej vznesenia.
21. Procesnú obranu žalovaného 1/, že Zmluva o zriadení záložného práva je neplatná, pretože
nebola podpísaná oprávnenými osobami, vyhodnotil súd prvej inštancie ako nedôvodnú. Na Okresnom
súde Trenčín prebiehalo konanie sp. zn. 20C/7/2022, v ktorom súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa

10.02.2023, právoplatným dňa 17.04.2024 rozhodol tak, že žalobu žalovaného 1/ o určenie neexistencie
predmetného záložného práva zamietol. Skonštatoval, že Zmluva o zriadení záložného práva je platný
právny úkon.

22. K procesnej obrane žalovaného 2/, že je prekvapený, že na liste vlastníctva je uvedený iba otec (a

nie aj jeho matka), súd uvádza, že toto "prekvapenie" žalovaného 2/ si súd nevie racionálnym spôsobom
vysvetliť. Ak Zmluvu o zriadení vecného bremena uzatváral
žalovaný 2/ s otcom, ktorý v tom čase bol zapísaný ako výlučný vlastník bytu, tak táto okolnosť mu
musela byť známa minimálne od doby, kedy túto zmluvu s otcom uzavrel. Prekvapenie žalovaného 2/
je tak založené na vedomosti o tejto skutočnosti minimálne od roku 2018. Súdu neušlo pozornosti, že

žalovaný 2/ sa stavia do polohy osoby nevediacej o tom, že podpisy na zmluve o zriadení vecného
bremena musia byť úradne osvedčené a zároveň tuší
o inštitúte bezpodielového vlastníctva manželov (svojich rodičov), a že byt by mala spoluvlastniť aj jeho
matka.

23.Súdprvejinštancie nevykonaldokazovanie,ktorénavrhli žalovaní,atovýsluchžalovaných,nakoľko
tento výsluch nepovažoval za účelný. Dôvodnosť žaloby žalobcu jednoznačne vyplýva z listinných
dôkazov, z časových súvislostí právnych úkonov a iných právnych skutočností a z ich obsahu. A nie
je zrejmé, k akým rozhodujúcim skutkovým okolnostiam majú byť vypočutí. Súd prvej inštancie posúdil
aj návrh na výsluch matky žalovaného 2/, ktorá mala vypovedať k tomu, že byt by mal patriť do BSM

rodičov. Túto otázku súd v tomto konaní neriešil a je právne irelevantná. Nakoniec, aj keby tomu tak
bolo, bol by daný ďalší dôvod neplatného zriadenia vecného bremena k bytu.

24. Právny zástupca žalovaného 1/ podaním zo dňa 02.07.2024 požiadal o prerušenie konania do
skončenia konania vedeného na tunajšom súde pod sp.zn. 27C/49/2024

o neexistencii záložného práva k bytu v prospech obchodnej spoločnosti E., M.. Návrh bližšie
neodôvodnil. Na pojednávaní uviedol, že ak by bol úspešný v konaní 27C/49/2024, spochybňuje aktívnu
vecnú legitimáciu žalobcu. Súd prvej inštancie, posúdiac predmet konania, resp. žaloby v konaní
vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 27C/49/2024 a predmet tohto sporu skonštatoval, že návrh na
prerušenie konania je nedôvodný, a preto ho zamietol

s odôvodnením, že výkon a existencia záložného práva k bytu nie je pre žalobcu relevantná. Žalobca
ako konkurzný správca úpadcu realizuje speňažovanie majetku úpadcu, a teda aj bytu v zmysle zákona
č. 7/2005 Z.z., a nie ako záložný veriteľ.

25. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie § 32 ods. 15 zákona č. 7/2005 Z.z., podľa ktorého

uplynutím lehoty na popretie pohľadávky sa pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje
za zistenú. Toto zákonné ustanovenie zakladá zákonnú fikciu o existencii pohľadávky veriteľa, ktorú
prihlásil do konkurzu na majetok úpadcu. JUDr. Alojz Žitník, konkurzný správca úpadcu dňa 10.03.2017
vydal pre J. potvrdenie o zápise pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o úvere do zoznamu pohľadávokpod č. 2-A-1. Vzhľadom na túto skutočnosť a na skutočnosť, uvádzanú žalobcom v žalobe (ktorá nebola
sporná), že J. si
v zákonnej lehote prihlásila svoju pohľadávku voči úpadcovi, vyplývajúcu zo Zmluvy o úvere, je potrebné

konštatovať, že táto pohľadávka existuje.

26. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2
CSP a úspešnému žalobcovi priznal proti žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu. O výške náhrady trov žalobcu rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný 1/, prostredníctvom právneho zástupcu, v zákonnej lehote
odvolanie. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej

inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/
CSP/. Nesúhlasil so závermi súdu prvej inštancie o určení, že žalobca má naliehavý právny záujem
na požadovanom určení. Predpokladom úspešnosti každej určovacej žaloby je existencia naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení, pričom žalobcu zaťažuje povinnosť preukázať, že na určení

právneho vzťahu alebo práva má v čase rozhodovania súdu naliehavý právny záujem. Poukázal na
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 6. decembra 2012, sp. zn. 5Cdo/31/2011,
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22. septembra 2010, sp.zn. 4Cdo/6/2009. Pri
posudzovaní danosti naliehavého právneho záujmu je významné to, či výrok rozhodnutia o tom, či tu je
právny vzťah alebo právo bude mať za následok zmenu práv a povinností alebo postavenia žalobcu v

hmotnoprávnych vzťahoch, a to za stavu, že si v danom čase nemôže uplatňovať svoje práva žalobou
podľa § 137 písm. a) CSP. Žalobca v konaní neosvedčil existenciu jeho naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu doživotného užívania a bývania v
prospech žalovaného 2/ nie je. Žalobca ako správca konkurznej podstaty úpadcu Paradiso Plaza s.r.o. v
konkurze v bode IV. žaloby tvrdí, že z titulu osoby, ktorá má zabezpečiť speňaženie majetku zahrnutého

do súpisu majetku v konkurze má aktívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní. Zo žiadneho ustanovenia
zákona č. 7/2005 Z.z. ani zákona č. 8/2005 Z.z. nevyplýva žalobcovi oprávnenie domáhať sa určenia
neexistencie vecného práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ktorého určenia sa v tomto konaní
domáha. Zo Zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 14.07.2015 vyplýva, že zmluva bola uzatvorená
medzi žalovaným 1/ povinným z vecného bremena

a žalovaným 2/. Účastníkom a zmluvnou stranou v zmluve nebol úpadca Paradiso Plaza s.r.o. Zmluva
bola uzatvorená dňa 14.07.2015, teda v čase, kedy nebolo vedené konkurzné konanie na majetok
úpadcu Paradiso Plaza s.r.o. (konkurz bol vyhlásený dňa 08.02.2017) a žalovaný 1/ ako vlastník bytu
č. X na X. poschodí bytového domu so súpisným číslom 898, nachádzajúceho sa na C. H., vchod číslo
X v Trenčíne, k.ú. G. zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, bol v čase 14.07.2015 v plnom rozsahu

oprávnený nakladať s predmetným bytom.
Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia poukázal na § 86 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z.z.
Z citovaného ustanovenia § 86 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z.z. nevyplýva oprávnenie žalobcu ako správcu
konkurznej podstaty úpadcu podávať žalobu o určenie neexistencie práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu. Zmluvaozriadenívecnéhobremenazodňa14.07.2015bolauzatvorenálenmedzižalovaným

1/ ako povinným z vecného bremena a žalovaným 2/ ako oprávneným z vecného bremena. Úpadca
nebol účastníkom tohto právneho úkonu a rovnako sa ani nejedná o odporovateľný právny úkon úpadcu
ako dlžníka. Žalobca nepreukázal existenciu naliehavého právneho záujmu na určení neexistencie s
odkazom na ust. § 86 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z. z. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil
a na základe nesprávneho právneho posúdenia vydal nezákonné rozhodnutie. Súd prvej inštancie

nepostupoval správne, keď zamietol návrh na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania
vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 27C/49/2024 o neexistencii záložného práva k bytu
v prospech obchodnej spoločnosti E., M., nakoľko sa v tomto konaní riešia otázky podstatné pre
rozhodnutie súdu vo veci vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 17C/35/2021. V konaní
vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 27C/49/2024 sa rieši otázka, či nehnuteľnosti zapísané

na liste vlastníctva číslo XXXX, ktorý je vedený Okresným úradom Trenčín, katastrálny odbor, okres:
G., obec: G., k.ú. G., a to byt číslo X, číslo vchodu X, X. poschodie bytového domu súpisné č. XXX,
nachádzajúci sa na C. H. I. G., postavený na pozemku registra C KN XXX/X, spoluvlastnícky podiel o
veľkosti 7378/176842 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podielo veľkosti 7378/176842 na pozemku registra C KN s parc. č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 36 m2, na pozemku registra C KN s parc. č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 952 m2, na pozemku registra C KN s parc. č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie

o výmere 299 m2, na pozemku registra C KN s parc. č. XXX/XX zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 7 m2, sú alebo nie zaťažené záložným právom v prospech žalovaného
E., M., Q. XXX, XXX XX G., IČO: XXXXX XXX, ktorého vklad bol povolený pod I. XXXX/XX. Súd
prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnemu záveru, že k uvedeniu
všetkých náležitostí zmluvy došlo dodatočne až z doplneného obsahu zmluvy, ku ktorému malo dôjsť

dodatočne v auguste 2018, a teda zjavne po dátume 26.10.2017 (rukou napísaný doplnok textu zmluvy
a podpísaný zmluvnými stranami), že až takto doplnená zmluva bola predložená na zápis vecného
práva a stala sa perfektnou. V otázke toho, kedy bola v skutočnosti Zmluva o zriadení vecného bremena
podpísaná žalovanými, súd prisvedčil argumentácii žalobcu o tom, že zmluva bola antedatovaná (bod
15.4 rozsudku). Podľa záveru súdu prvej inštancie je nanajvýš pochybné a pre súd nehodnoverné, aby
zmluva bola žalovanými uzatvorená v skutočnosti dňa 14.07.2015, ak ju predložili príslušnému štátnemu

orgánu na zavkladovanie až dňa 10.07.2018 a dňa 09.07.2018 uznali svoje podpisy na nej za vlastné“.
Rovnako súd prvej inštancie vyhodnotil tvrdenie žalovaného 2/, že keď
dňa 09.07.2018 niesol zmluvu na kataster, zistil, že musí byť overená u notára, že je toto tvrdenie
žalovaného 2/ pre súd nanajvýš pochybným. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie nevychádzajú
zo žiadneho vykonaného dôkazu, a len bez akéhokoľvek odôvodenia preberajú výlučne argumentáciu

a tvrdenie žalobcu bez náležitej verifikácie vykonaním dôkazov. Napriek tomu, že žalovaný 2/ v
rámci svojich podaní žiadal, aby bol vo veci vypočutý k skutočnostiam podpisu zmluvy o zriadení
vecného bremena, súd tento navrhovaný dôkaz nevykonal, odignoroval ho a žalovaného 2/ vo veci
riadne nevypočul ako účastníka súdneho konania. Súd v odôvodnení napadnutého rozsudku si kladie
úvahy, že žalovaný 1/ a žalovaný 2/ vôbec neuviedli, z akého dôvodu predkladali zmluvu za účelom

zavkladovania práva z nej plynúceho po takmer presne troch rokoch od údajného podpísania. Ak bola
táto otázka pre súd a pre posúdenie merita veci podstatná, v uvedenej veci mal a mohol vypočuť
účastníkov zmluvy, žalovaného 1/ a žalovaného 2/, čo odmietol. Žalovaní nemali dôkaznú povinnosť
vysvetľovať a preukazovať, prečo bol návrh na vklad vecného bremena podaný až dňa 10.07.2018.
Fabuláciasúduprvejinštancie,žezmluvabolaantedatovaná,je nesprávnaabezuvedeniaakéhokoľvek

dôkazu, ktorým by súd podporil tento záver. V tomto smere je napadnuté rozhodnutie nesprávne v
rozpore s vykonaným, resp. nevykonaným dokazovaním. Žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou
a bdelosťou, keď bez zbytočného odkladu po zápise bytu č. X vo vlastníctve žalovaného 1/ do súpisu
oddelenej podstaty úpadcu, ktorý bol vykonaný dňa 26.10.2017, neoznámil bez zbytočného odkladu túto
skutočnosť Okresnému úradu Trenčín, katastrálny odbor, ktorý by na liste vlastníctva č. XXXX pri byte

č. X zapísal poznámku o tom, že uvedený byt č. X je zahrnutý do súpisu oddelenej podstaty úpadcu
Paradiso Plaza s.r.o. pre oddeleného veriteľa: L., M. L. K. E..
V prípade, ak by žalobca ako správca konal v zmysle cit. ust. § 78 ods. 10 zákona č. 7/2005 Z.z., tak
žalovaný 1/ ako aj žalovaný 2/ a rovnako aj Okresný úrad Trenčín, katastrálny odbor by v čase podania
návrhu na vklad vecného bremena (10.07.2018) mali vedomosť, že predmetný byt č. X je zapísaný do

súpisu podstaty úpadcu a že oprávnenie nakladať s bytom
č. X prešlo na správcu. Predmetná zmluva je platná a účinná, žalovaný 1/ bol oprávnený zmluvu
uzatvoriť. Nakoľko v súdnom konaní nebolo preukázané, že by Zmluva o zriadení vecného bremena
bola podpísaná po 26.10.2017, nebolo ani preukázané, že zmluva je neplatná pre jej rozpor s § 76 ods.
1 zák. č. 7/2005 Z.z., preto právne posúdenie súdu prvej inštancie o absolútnej neplatnosti zmluvy pre

jej rozpor s § 76 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. je nesprávne
a vydané rozhodnutie je nezákonné. Žalovaný 1/ ako povinný z vecného bremena a žalovaný 2/ ako
oprávnený z vecného bremena riadne uzatvorili dňa 14.07.2015 Zmluvu o zriadení vecného bremena.
Nakoľko žalobca nezákonne zapísal byt č. 6 do súpisu majetku úpadcu Paradiso Plaza s.r.o. a nesplnil
si povinnosť podľa ust. § 78 ods. 10 zákona č. 7/2005 Z.z.

a neoznámil Okresnému úradu Trenčín, katastrálny odbor, že byt č. X bol zapísaný do súpisu podstaty
úpadcu Paradiso Plaza s.r.o., nebránili v čase podania návrhu na vklad vecného bremena podľa
Zmluvy o zriadení vecného bremena z 14.07.2015 katastrálnemu orgánu žiadne obmedzenia, pre ktoré
by návrhu na vklad nemal vyhovieť. Z doposiaľ vykonaného dokazovania nebolo žiadnym dôkazom
preukázané,žeZmluvaozriadenívecnéhobremenazodňa14.07.2015jeabsolútneneplatnáprerozpor

s § 76 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z.
Žalovaný 1/ nadobudol vlastnícke právo k bytu č. X dňa 09.01.2015. Dňa 14.07.2015 riadne
a platne uzatvoril so žalovaným 2/ Zmluvu o zriadení vecného bremena. Pohľadávka záložného veriteľa
zabezpečená záložným právom na byte č. X bola zosplatnená až dňa 30.11.2015. Žalovaný 1/ anižalovaný 2/ v čase podpisu Zmluvy o zriadení vecného bremena dňa 14.07.2015 nemali vedomosť, či
pohľadávka zabezpečená záložným právom v prospech
L., M. L. K. E. ešte existuje. Žalovaný 1/ ani žalovaný 2/ v čase podania návrhu na vklad vecného

bremena dňa 10.07.2018 nemali žiadnu vedomosť o tom, že predmetný byt č. X je zapísaný v
konkurznom konaní do súpisu podstaty úpadcu
Paradiso Plaza s.r.o. a teda im nebránila žiadna prekážka k podaniu samotného návrhu na vklad do
katastra nehnuteľností. Z vykonaného dokazovania nebola preukázaná absolútna neplatnosť právneho
úkonu Zmluvy o zriadení vecného bremena, vecné bremeno vzniklo zápisom do katastra nehnuteľností

dňa 16.08.2018. Žalovaný 1/ v konaní pred súdom prvej inštancie argumentoval, že z dôvodu absolútnej
neplatnosti záložnej zmluvy, nie je splnená podmienka pre zápis bytu č. X v bytovom dome so súpisným
číslom XXX nachádzajúcom sa na C. H. vo vchode číslo X v G. do oddelenej podstaty veriteľa J. K.
E., W. G. XXX/XX, N. N., XXX XX B. S., T.: XXX XX XXX, nakoľko sa nejedná o majetok podľa § 67
ods. 1 písm. c) ZKR, ktorý zabezpečuje úpadcove záväzky. Žalovaný v konaní namietal, že záložná
zmluva je absolútne neplatný právny úkon, nakoľko nebola za záložného veriteľa podpísaná osobou

oprávnenou konať za záložného veriteľa v zmysle výpisu z obchodného registra a plné moci udelené
splnomocnencom
F. P. M. a T. N. I., N. sú absolútne neplatné, nakoľko tieto osoby neboli riadne splnomocnené na
podpísanej záložnej zmluve za veriteľa osobou oprávnenou konať za veriteľa, a to vedúcim organizačnej
zložky záložného veriteľa. V čase uzatvorenia záložnej zmluvy bol v zmysle zápisu v obchodnom registri

vedeného Okresným súdom Košice I u organizačnej zložky L., M. L. K. E., pobočka S., sídlo: G. M. D.
N. XX, XXX XX S., T.: XX XXX XXX,
v oddiele: Po, vo vložke č. 443/V, zapísaný ako vedúci organizačnej zložky pán
T. P. B. (vznik funkcie: 01.07.2011 skončenie funkcie: 31.01.2014). V čase podpisu záložnej zmluvy bol
za veriteľa J. v mene organizačnej zložky konajúcej na Slovensku oprávnený konať zapísaný vedúci

organizačnej zložky pán T. P. B., respektíve ním splnomocnené osoby. Nakoľko plnú moc udelenú
splnomocnencovi F. P. M.
a splnomocnencovi T. N. I., N. neudelil v mene J. konajúcej prostredníctvom organizačnej zložky L.,
M. L. K. E., N. S., zapísaný vedúci organizačnej zložky, nebol záložný veriteľ konajúci prostredníctvom
organizačnej zložky L., M. L. K. E., N. S., riadne zastúpený a uzatvorená Záložná zmluva z 12.08.2013

je podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný právny úkon. V rozsudku Okresného súdu
Trenčín sp. zn. 20C/7/2022-175 zo dňa 10.02.2023 súd dospel k právnemu záveru, že „z predložených
listinných dôkazov nebolo preukázané, že sa dlžníci stali členmi družstva v zmysle stanov družstva. Úver
dlžníkom preto nemohol byť podľa § 1 ods. 2 písm. b/ zákona č. 87/1995 Zb.z. poskytnutý. Úverová
zmluva je z tohto dôvodu absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor

s ustanovením § 1 ods. 2 písm. b/ zákona č. 87/1995 Zb.z. Napriek tomu, že sa
súd prvej inštancie oboznámil s obsahom rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 20C/7/2022-175
zo dňa 10.02.2023, v bode 11.14 odôvodnenia napadnutého rozsudku len účelovo uviedol, že v
rámci konania na Okresnom súde Trenčín sp. zn. 20C/7/2022, v ktorom súd rozsudkom zo dňa
10.02.2023 právoplatným dňa 17.04.2024 rozhodol tak, že žalobu žalovaného 1/ o určenie neexistencie

predmetného záložného práva zamietol, s konštatovaním, že Zmluva o zriadení záložného práva je
platný právny úkon. Súd prvej inštancie sa v tomto smere vôbec nezaoberal právnym záverom súdu,
že úverová zmluva je absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s
ustanovením § 1 ods. 2 písm. b/ zákona č. 87/1995 Zb. z. Nakoľko Krajský súd v Trenčíne ako odvolací
súd uznesením zo dňa 28.11.2023 inštruoval súd prvej inštancie, že v prípade, ak súd prvej inštancie v

konaní vedenom pod sp. zn. 20C/7/2022, po vykonanom dokazovaní uzavrie, že zmluva o úvere ako
i záložná zmluva sú neplatné, konanie o určenie, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu nie je,
stratí vecné opodstatnenie. V tomto smere považuje žalovaný 1/ postup súdu prvej inštancie, kedy
nezohľadnil závery súdu o tom, že zmluva o úvere je absolútne neplatný právny úkon, za nesprávny
a nezákonný, čím súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej

patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd prvej
inštancie nesprávne posúdil vznesenú námietku premlčania, ktorú žalovaný 1/ vzniesol vo vyjadrení
k žalobe zo dňa 01.10.2021. Podľa súdu prvej inštancie absentujú akékoľvek dôvody jej vznesenia.
I napriek tomu, že žalovaný 1/ bližšie nešpecifikoval hmotné právo (pohľadávku) veriteľa, voči ktorej
smeroval vznesenú námietku premlčania, samo osebe nezbavuje súd právne posúdiť hmotnoprávne

práva (nároky) jednotlivých účastníkov konania, ktoré podliehajú premlčaniu s ohľadom na vznesenú
námietku premlčania zo strany žalovaného 1/. Nakoľko v konaní bolo preukázané, že zmluva o úvere
je absolútne neplatný právny úkon, a keďže bol úver vyplatený na základe absolútne neplatnej úverovejzmluvy, vznikol medzi oprávnenou osobou (veriteľom), ktorá peňažné prostriedky poskytla a osobami,
ktorým boli peniaze vyplatené (dlžníkmi) záväzkový právny vzťah
z bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, obsahom ktorého je povinnosť

osôb, ktorým boli peňažné prostriedky vyplatené vydať oprávnenej osobe toto plnenie z bezdôvodného
obohatenia (bez úrokov z úveru a poplatkov, majúcich základ
v neplatnej úverovej zmluve)“. Právo (pohľadávka) na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčuje
v trojročnej objektívnej lehote podľa cit. ust. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Rovnako aj záložné
právo ako majetkové právo podlieha premlčaniu, pričom premlčacia doba je v uvedenom prípade s

poukazom na § 101 Občianskeho zákonníka trojročná a začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo
vykonať prvý raz. Súčasne je potrebné zopakovať, že
k premlčaniu záložného práva nemôže dôjsť skôr, ako by došlo k premlčaniu pohľadávky záložným
právom zabezpečenej. Otázkou premlčania záložného práva sa zaoberal aj
Najvyšší súd Slovenskej republiky v jeho rozhodnutí sp. zn. 4Cdo/l69/2021 zo dňa 26.10.2022. To, že
súd v konaní vedenom pod sp. zn. 20C/7/2022 uzatvoril, že záložná zmluva je platná, vzhľadom na

vznesenú námietku premlčania mal súd posúdiť aj eventuálne premlčanie záložného práva, čo sa však
nestalo a súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci
a rovnako súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a napokon súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Právo podať

žalobu o určenie, že byt nie je zaťažený vecným bremenom, premlčaniu nepodlieha, ale premlčaniu
podlieha záložné právo, ktoré je na byte zriadené. Ak sa v konaní vzniesla námietka premlčania
hmotného práva a to vo vzťahu k záložnému právu, potom samotné konanie o určenie, že právo
zodpovedajúce vecnému bremenu nie je, stratí vecné opodstatnenie. Navrhol, aby odvolací súd
rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 17C/35/2021 zo dňa 15. augusta 2024 zmenil a žalobu

zamietol a žalovanému 1/ priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov celého konania vrátane trov
právneho zastúpenia
v rozsahu 100 %.

28. Proti tomu rozsudku podal odvolanie aj žalovaný 2/. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP/. Uviedol, že v priebehu konania žiadal

o vypočutie k okolnostiam podpisu zmluvy o vecnom bremene. Skutočnosť, kedy bola predmetná
zmluvapodpísaná,súdprisvedčilargumentáciižalobcu.Rovnakosúdprvejinštancievyhodnotil tvrdenie
žalovaného 2/, že žalovaný 2/ dňa 09.07.2018 niesol na kataster zmluvu a zistil, že musí byť overená
u notára, že toto tvrdenie je nanajvýš pochybným. Žalovaný 2/ nemal možnosť preukázať skutočnosti,
ktorésúdprvejinštanciepovažovalzadôležité,nemalmožnosťvyjadriťsakcelejveci,kprávnejstránke,

čím súd prvej inštancie porušil rovnosť zbraní. Namietal nedostatočné odôvodnenie súdu prvej inštancie
v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil
a žalobu zamietol.
29. Žalobca v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu žalovaného 2/ uviedol, že
žalovaný 2/ namietal, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhnutý dôkaz a nevypočul ho

k okolnostiam podpisu zmluvy o zriadení vecného bremena uzatvorenej medzi žalovaným 1/ ako
povinným z vecného bremena a žalovaným 2/ ako oprávneným z vecného bremena, predmetom
ktorej bolo právo doživotného užívania nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX. Z odvolania podaného
žalovaným 2/ nie je zrejmý účel vykonania dôkazu – výsluchu žalovaného 2/. Vykonanie výsluchu
ohľadne okolností uzatvorenia zmluvy o zriadení vecného bremena by nič nemenilo na skutočnosti, že

zmluva o zriadení vecného bremena sa stala právne perfektnou až v čase, kedy už nehnuteľnosť bola
zapísaná v súpise konkurznej podstaty. Vykonanie dôkazu - výsluchu žalovaného 1/ alebo žalovaného
2/ k okolnostiam podpisu zmluvy o zriadení vecného bremena by bolo nadbytočné. Žalobcovi nie je
zrejmé tvrdenie žalovaného 2/, že súd dospel k nesprávnemu záveru v tom, že k uvedeniu všetkých
náležitostí zmluvy o zriadení vecného bremena došlo až dodatočne, teda v čase keď bola nehnuteľnosť

zapísaná v súpise konkurznej podstaty. Zo zmluvy o zriadení vecného bremena jasne vyplýva, že
po tom, ako bola nehnuteľnosť zapísaná do súpisu konkurznej podstaty (26.10.2017), bola zmluva
o zriadení vecného bremena notársky osvedčená (09.07.2018) a doručená Okresnému úradu Trenčín
za účelom vkladu vecného bremena do katastra nehnuteľností (10.07.2018) a zároveň, že obsah tejtozmluvy bol rukou doplnený tak isto až po dátume zápisu nehnuteľnosti do súpisu. Výsluch žalovaného
2/, v rámci vykonania dôkazu, by nezmenil závery súdu prvej inštancie, že zmluva o zriadení vecného
bremena je absolútne neplatným právnym úkonom, nakoľko vecné bremeno vzniká až povolením jeho

vkladu do katastra nehnuteľností. V tomto prípade vecné bremeno vzniklo dňom 16.08.2018
a to bez ohľadu na to, kedy bola zmluva o zriadení vecného bremena podpísaná. K vyjadreniu žalobca
pripojil výzvu správcu v zmysle § 79 ods. 1 ZKR zo dňa 21.04.2017.

30. Žalobca v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu žalovaného 1/ uviedol, že

žalovaný 1/ namietal, že žalobca v konaní neosvedčil existenciu svojho naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu, zriadené na základe zmluvy o
zriadení vecného bremena uzatvorenej medzi žalovaným 1/ ako povinným
z vecného bremena a žalovaným 2/ ako oprávneným z vecného bremena, predmetom ktorej bolo právo
doživotného užívania nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, nachádzajúcej sa
v okrese G., obci G., katastrálnom území G., a to konkrétne bytu č. X, nachádzajúceho sa na X. poschodí

bytového domu so súpisným číslom XXX D. C. H. I. G., číslo vchodu X, postaveného na pozemku s
parcelným číslom XXX/X,
s podielom vo výške 7378/176842 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu
a na pozemkoch s parcelným číslom XXX/X, XXX/X, XXX/X L. XXX/XX, nie je. Žalobca poukázal
na skutočnosť, že právne postavenie v tomto právnom vzťahu je neisté, nakoľko od uvedeného

závisí uspokojenie veriteľov v konkurze vedenom na majetok úpadcu Paradiso Plaza, s.r.o., so sídlom
Olbrachtova 3, 911 01 Trenčín, IČO: 36 709 166, čo je úlohou a zmyslom funkcie správcu konkurznej
podstaty – žalobcu. Nehnuteľnosť so zriadeným vecným bremenom spočívajúcim v práve doživotného
užívania je prakticky nespeňažiteľná resp. hodnota nehnuteľnosti sa v dôsledku zriadenia vecného
bremena objektívne znižuje na minimum. Vykonať výmaz vecného bremena je možné iba rozhodnutím

súdu. Žalovaný 1/
v podanom odvolaní namietal, že žalobca nemá žiadne oprávnenie vyplývajúce zo zákona
č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii domáhať sa určenia neexistencie vecného bremena.
Žalobca v uvedenej súvislosti poukazuje na ust. § 86 ods. 2 ZKR, podľa ktorého je žalobca ako správca
povinný využiť všetky právne prostriedky na ochranu a vymáhanie majetkových práv podliehajúcich

konkurzu, teda v tomto prípade nehnuteľnosti zahrnutej do súpisu konkurznej podstaty. Oprávnenie
žalobcu domáhať sa určenia neexistencie vecného bremena vyplýva z ust. § 44 ods. 1 ZKR . Žalobca
v konaní existenciu naliehavého právneho záujmu osvedčil. Žalovaný 1/ v podanom odvolaní tvrdí, že
zmluvaozriadenívecnéhobremenabolauzatvorenávroku2015,avšakpodstatnéje,ževecnébremeno
vzniklo až vkladom do katastra nehnuteľností, čo znamená, že zmluva o zriadení vecného bremena

nadobudla vecnoprávne účinky až povolením vkladu a teda v čase, keď už bola nehnuteľnosť zahrnutá
v súpise konkurznej podstaty. Dovtedy vyvolala zmluva o zriadení vecného bremena len obligačno-
právne účinky, teda viazanosť zmluvných strán zriadením vecného bremena.
Z uvedeného vyplýva, že zmluva o zriadení vecného bremena je absolútne neplatným právnym úkonom,
nakoľko vecné bremeno vzniklo až povolením vkladu do katastra nehnuteľností, teda dňom 16.08.2018,

a to bez ohľadu na to, kedy bola zmluva o zriadení vecného bremena podpísaná. Nakoľko vecné
bremeno vzniklo viac ako 9 mesiacov po tom, ako bola nehnuteľnosť zapísaná do súpisu oddelenej
podstaty v konkurze na majetok úpadcu (nehnuteľnosť bola zapísaná do súpisu dňa 26.10.2017), ide
o rozpor s ust. § 76 ods. 1 ZKR , podľa ktorého „Len čo je majetok zapísaný do súpisu, iná osoba ako
správca nesmie majetok previesť, dlhodobo prenajať, zriadiť na ňom právo k cudzej veci alebo inak

zmenšiť jeho hodnotu alebo likviditu.“ Právne úkony urobené v rozpore s týmito zákazmi sú pre rozpor
so zákonom absolútne neplatné. Žalovaný 1/ nedôvodne namietal, že súd prvej inštancie zamietol návrh
žalovaného1/naprerušeniekonania.Predmetomkonaniavedenéhopodsp.zn.27C/49/2024apredmet
tohto konania spolu nesúvisia, na základe čoho návrh na prerušenie konania zo strany žalovaného 1/
nebol dôvodný. Vykonanie dôkazu – výsluchu žalovaných

k okolnostiam podpisu zmluvy o zriadení vecného bremena by nemalo žiadne opodstatnenie, nakoľko
vecné bremeno vzniklo až povolením jeho vkladu do katastra nehnuteľností, teda
v čase, keď bola nehnuteľnosť zahrnutá v súpise konkurznej podstaty a teda v rozpore s ust.
§ 76 ods. 1 ZKR. Žalobca sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie so závermi,
že žalovaný 1/ nekonal bdelo a trvalo mu tri roky od údajného podpisu zmluvy

o zriadení vecného bremena podať návrh na vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností.
Tvrdenia žalovaného 1/ nie sú založené na pravde, nakoľko už dňa 26.04.2017 (teda vyše roka)
mal žalovaný 1/ vedomosť o tom, že nehnuteľnosť bude zahrnutá do súpisu konkurznej podstaty v
prípade nesplnenia výzvy, ktorá mu bola doručená zo strany vtedajšieho správcu úpadcu JUDr. AlojzaŽitníka. Uvedené preukazuje dátum na doručenke, ktorá zároveň potvrdzuje príjem tejto písomnosti
žalovaným 1/ už v mesiaci apríl 2017. Predmetom výzvy bolo, aby žalovaný 1/ podľa § 79 ods. 1 ZKR
v stanovenej lehote zaplatil k rukám správcu sumu rovnajúcu sa hodnote nehnuteľnosti odsúhlasenej

zabezpečeným veriteľom, pričom žalovaný 1/ bol upozornený, že v prípade nesplnenia výzvy bude
nehnuteľnosť zahrnutá do súpisu konkurznej podstaty. Nakoľko žalovaný 1/ mal vedomosť o tom, že
svoju povinnosť v zmysle výzvy nesplnil, mal vedomosť aj o tom, že dôsledkom jej nesplnenia je zápis
nehnuteľnosti do súpisu konkurznej podstaty. Žalovaný 1/ poukázal na ust. § 78 ZKR, čo však upravuje
vylučovaciu žalobu, ktorá so žalobou o určenie neexistencie vecného bremena nesúvisí. Žalobca v

reakcii na tvrdenia žalovaného 1/ zdôrazňuje, že predmetom tohto konania nie je posudzovanie toho,
či Okresný úrad Trenčín, katastrálny odbor rozhodol o povolení vkladu vecného bremena do katastra
nehnuteľností správne alebo nesprávne. Predmetom konania je to, že vecné bremeno vzniklo viac ako
9 mesiacov po tom, ako bola nehnuteľnosť zapísaná do súpisu konkurznej podstaty v konkurze na
majetok úpadcu, čo je v priamom rozpore s ust. § 76 ods. 1 ZKR, pričom podstatou je, že právne úkony
urobené v rozpore s týmito zákazmi sú pre rozpor so zákonom absolútne neplatné. Žalovaný 1/ zároveň

v podanom odvolaní uviedol , že žalobca zahrnul majetok do súpisu konkurznej podstaty nezákonne.
Uvedené žalobca v celom rozsahu odmieta , pričom poukázal na to, že žalovaný 1/ už v minulosti pred
Okresným súdom Trenčín (v postavení žalobcu) žaloval žalobcu (v postavení žalovaného) o vylúčenie
nehnuteľnosti zo súpisu konkurznej podstaty, v konaní vedenom pod sp zn. 37Cbi/5/2018.
V tomto konaní bola však žaloba právoplatne zamietnutá, vzhľadom k čomu nie je zrejmé, na základe

čoho v súčasnosti žalovaný 1/ tvrdí, že nehnuteľnosť bola do súpisu zahrnutá nezákonne. Aktívna
vecná legitimácia žalobcu vyplýva z ust. ZKR. V konaní vedenom Okresným súdom Trenčín pod.
sp. zn. 20C/7/2022, sa žalovaný 1/ (v postavení žalobcu) domáhal žalobou určenia, že záložné právo
na nehnuteľnosti neexistuje. V tomto konaní Okresný súd Trenčín rozsudkom zo dňa 10.02.2023
rozhodol tak, že žalobu o určenie, že záložné právo na nehnuteľnosti neexistuje zamietol, čo vzhľadom

na podané odvolanie potvrdil aj Krajský súd v Trenčíne rozsudkom sp. zn. 19Co/41/2023 zo dňa
13.03.2024. Súd v tomto konaní rozhodol tak, že záložné právo k nehnuteľnosti existuje, nakoľko
zmluva o zriadení záložného práva č. 167c/2013 zo dňa 12.08.2013 uzatvorená medzi záložným
veriteľom L., M. L. K. E. a úpadcom ako záložcom je platným právnym úkonom, na základe čoho
záložné právo na nehnuteľnosti riadne vzniklo a zápis záložného práva na nehnuteľnostiach v katastri

nehnuteľností zodpovedá skutočnému právnemu stavu. Tvrdenie žalovaného 1/ , že záložná zmluva
je absolútne neplatným právnym úkonom, nakoľko nebola podpísaná osobou oprávnenou konať, je
vyvrátená rozhodnutím Krajského súdu Trenčín ako súdu odvolacieho, ktorý sa v rámci rozsudku sp.
zn. 19Co/41/2023 zo dňa 13.03.2024 vyjadril, že tvrdený dôvod neplatnosti úverovej zmluvy (že nebola
podpísaná oprávnenými osobami) nie je podľa jeho názoru daný. Podľa rozsudku súdu prvej inštancie,

ktorý Krajský súd v Trenčíne potvrdil vyplýva, že „Ak je vedúci (podniku zahraničnej osoby alebo jeho
odštepného závodu) zapísaný v obchodnom registri, je oprávnený za podnikateľa konať, len vo veciach
týkajúcich sa organizačnej zložky podniku alebo podniku zahraničnej osoby. V rámci tohto vecného
obmedzenia je zároveň jeho oprávnenie neobmedzené a voči tretím osobám neobmedziteľné. Vedúci
podniku alebo jeho organizačnej zložky je zákonným zástupcom podnikateľa a nie štatutárnym orgánom

zahraničnej osoby. Z gramatického výkladu, spôsobu právnej regulácie (kogentná úprava), ako aj z
podstaty veci vyplýva, že táto forma konania za podnikateľa je individualizovaná, t. j. poverenie na
vedúceho organizačnej zložky je možné platne vykonať v prospech jednej osoby, ktorá sa zapisuje
do obchodného registra. Štatutárny orgán spoločnosti, ktorá má na Slovensku zriadený podnik alebo
organizačnú zložku podniku je z titulu svojej funkcie oprávnený konať aj v mene podniku alebo jeho

organizačnej zložky. Výslovné doplnenie zákona v tomto zmysle bolo vykonané s účinnosťou od
01.08.2005 a z dôvodu svojej nadbytočnosti bola táto úprava vynechaná s účinnosťou od 01.02.2007.“
Z uvedeného vyplýva, že skutočnosť, že zmluvu o zriadení záložného práva podpísali za záložného
veriteľa osoby priamo splnomocnené štatutárnym orgánom družstva a nie jeho organizačnou zložkou,
nemôže byť dôvodom na to, aby bol predmetný právny úkon absolútne neplatný. Naopak, štatutárny

orgán bol z titulu svojej funkcie oprávnený konať aj v mene organizačnej zložky, a teda bol oprávnený
splnomocniť osoby, ktoré zmluvu o zriadení záložného práva za záložného veriteľa podpísali. Tvrdenia
žalovaného 1/ sú účelové, keď žalovaný 1/ uviedol, že Okresný súd Trenčín v rozsudku sp. zn.
20C/7/2022 zo dňa 10.02.2023 konštatoval , že zmluva o úvere č. 167/2013 zo dňa 12.08.2013
uzatvorená medzi veriteľom L., M. L. K. E. a dlžníkom 1 N. B. – L.

a úpadcom ako dlžníkom 2 je absolútne neplatný právny úkon, avšak opomenul uviesť, že súd v tomto
konaní rozhodol tak, že záložné právo k nehnuteľnosti existuje, nakoľko zmluva
o zriadení záložného práva č. 167c/2013 zo dňa 12.08.2013 uzatvorená medzi záložným veriteľom L.,
M. L. K. E. a úpadcom ako záložcom, je platným právnym úkonom. Okresný súd Trenčín absolútnuneplatnosť zmluvy o úvere iba konštatoval v rámci odôvodnenia predmetného rozsudku, a teda o
absolútnej neplatnosti zmluvy o úvere nebolo nikdy meritórne rozhodnuté. Žalobca zároveň zdôrazňuje,
že meritórne rozhodnuté však bolo o tom, že záložné právo k nehnuteľnosti existuje. Zmluva o

úvere je platným právnym úkonom, nakoľko jej absolútnu neplatnosť Okresný súd Trenčín v rámci
odôvodnenia rozsudku sp. zn. 20C/7/2022 zo dňa 10.02.2023 konštatoval iba z dôvodu, že veriteľ, toho
času L., M. L. K. E., mohol poskytovať úvery iba svojim členom, pričom podľa stanov veriteľa vzniká
členstvo v družstve splnením troch podmienok – podanie prihlášky do družstva, zaplatenie členského
vkladu a schválenie prijatia osoby za člena. Podanie prihlášky ako aj zaplatenie členského poplatku

bolo splnené, avšak nebolo preukázané splnenie podmienky schválenia prijatia za člena družstva. V
žiadnom zákone ani stanovách veriteľa sa neuvádza, že schválenie prijatia za člena družstva musí
prebehnúť písomnou formou. Zo žiadneho ustanovenia zákona č. 87/1995 Sb. o spořitelních a úvěrních
družstvech nevyplývala povinnosť vydať písomné rozhodnutie o prijatí za člena. Veriteľ zo zmluvy
o úvere schválil prijatie osoby za člena, čo sa navonok prejavilo tým, že mu bol poskytnutý úver.
Uvedené zodpovedalo interným postupom a bežnej praxi veriteľa (žalobca pre úplnosť uvádza, že nad

podnikateľskou činnosťou vtedajšieho veriteľa vykonávala dohľad ČNB ako aj NBS), preto ak mal súd
za to, že na preukázanie schválenia za člena mal žalobca možnosť predložiť listinné dôkazy, tak tieto
vzhľadom na vyššie uvedené žalobca objektívne nevedel predložiť, nakoľko schválenie za člena sa
prejavilo v poskytnutí samotného úveru. Účelovosť tvrdení žalovaného 1/ možno odôvodniť aj tým, že
žalovaný1/savsúvislostisnehnuteľnosťouvminulostidomáhalnaOkresnomsúdeTrenčínjejvylúčenia

zo súpisu konkurznej podstaty v konaní vedenom pod sp. zn. 37Cbi/5/2018 či určenia neexistencie
záložného práva na nehnuteľnosti
v konaní vedenom pod sp. zn. 20C/7/2022, avšak bezvýsledne. Žalovaný 1/ neuspel v rámci konania o
vylúčenie nehnuteľnosti zo súpisu konkurznej podstaty ako ani v rámci konania
o určenie neexistencie záložného práva na nehnuteľnosti, zriadil na nehnuteľnosti vecné bremeno

(vzniknuté po tom, ako bola nehnuteľnosť zahrnutá do súpisu) spočívajúce v práve doživotného užívania
nehnuteľnostivprospechsynažalovaného1/.Žalobcauviedol,žeabsolútnuneplatnosťprávnehoúkonu
je súd povinný skúmať ex offo. K námietke premlčania, ktorú žalovaný 1/ vzniesol vo vyjadrení k žalobe
žalobca uviedol, že žalovaný 1/ námietku vzniesol z dôvodu právnej istoty. Žalobca k vznesenej
námietke uviedol, že záložné právo sa nepremlčuje skôr, ako zabezpečená pohľadávka. Podľa §

28 ods. 6 ZKR má doručenie prihlášky pohľadávky správcovi pre plynutie premlčacej lehoty a zánik
práva rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde. Pohľadávku teda nemožno považovať za
premlčanú, vzhľadom
k čomu nemožno tvrdiť, že došlo k premlčaniu záložného práva. Navrhol, aby odvolací súd v zmysle §
387 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a žalobcovi priznal náhradu

trov konania v rozsahu 100 %.

31. Žalovaný 1/ v písomnej replike, k vyjadreniu žalobcu uviedol, že žalobca v konaní neosvedčil
naliehavý právny záujem na požadovanom určení, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu
doživotného bývania a užívania v prospech žalovaného 2/ nie je. Rovnako súd prvej inštancie

nepostupoval správne, keď konanie neprerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na
Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. 27C/49/2024 o neexistencii záložného práva k bytu, nakoľko
sa v tomto konaní riešia otázky podstatné pre rozhodnutie v danej veci. Doposiaľ v konaní nebolo
preukázané, že Zmluva o zriadení vecného bremena zo dňa 14.07.2015 je absolútne neplatná pre
rozpor s § 76 ods. 1 z.č. 7/2005 Z.z. Súd prvej inštancie mal v rámci posúdenia aktívnej vecnej

legitimácie žalobcu prejudiciálne posúdiť otázku absolútnej neplatnosti právneho úkonu záložnej zmluvy.
Rovnako súd prvej inštancie nesprávne posúdil vznesenú námietku premlčania. Navrhol, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol a žalovanému 1/ priznal nárok na náhradu
trov celého konania vrátane trov právneho zastúpenia.

32. Žalobca v písomne podanom vyjadrení k odvolacej replike žalovaného 1/ uviedol, že právne
postavenie v tomto právnom vzťahu je neisté, nakoľko od uvedeného závisí uspokojenie veriteľov v
konkurze vedenom na majetok úpadcu Paradiso Plaza, s.r.o., so sídlom Olbrachtova 3, 911 01 Trenčín,
IČO: 36 709 166. Vykonať výmaz vecného bremena je v tomto prípade možné iba rozhodnutím súdu, na
základe ktorého bude po výmaze vecného bremena objektívne možné nehnuteľnosť zahrnutú v súpise

konkurznej podstaty, zapísanú na LV č. XXXX speňažiť za jej trhovú hodnotu a uspokojiť tak veriteľov v
konkurze.Žalovaný1/namietal,že súdprvejinštancienepostupovalsprávne,nakoľkozamietolnávrhna
prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp.
zn. 27C/49/2024 o určenie neexistencie záložného práva k nehnuteľnosti v prospech spoločnosti E., M..Žalovaný 1/ svoj návrh na prerušenie konania nezdôvodnil, len skonštatoval, že v konaní vedenom pod
sp. zn. 27C/49/2024 sa riešia otázky podstatné pre rozhodnutie súdu v tejto veci. Žalovaný 1/ neuviedol,
ktoré konkrétne otázky riešené v konaní vedenom pod

sp. zn. 27C/49/2024 sú podstatné pre rozhodnutie súdu v tejto veci a ktoré konkrétne otázky by mali mať
pre rozhodnutie súdu v tomto konaní taký význam. Predmet konania vedeného pod sp. zn. 27C/49/2024
a predmet tohto konania spolu nesúvisia a preto návrh na prerušenie konania nie je dôvodný. Otázka
určenia neexistencie záložného práva k nehnuteľnosti nemá význam pre rozhodnutie súdu v toto konaní.
Žalovaný 1/ v podanom vyjadrení uviedol, že vzhľadom na argumentáciu žalobcu nebolo žiadnym

spôsobom preukázané, že zmluva
o zriadení vecného bremena uzatvorená medzi žalovaným 1/ ako povinným z vecného bremena a
žalovaným 2/ ako oprávneným z vecného bremena je absolútne neplatná. Absolútna neplatnosť zmluvy
o zriadení vecného bremena vyplýva priamo zo zákona, z § 76 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze
a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), v zmysle ktorého „Len čo je majetok zapísaný do súpisu, iná osoba
ako správca nesmie majetok previesť, dlhodobo prenajať, zriadiť na ňom právo k cudzej veci alebo inak

zmenšiťjehohodnotualebolikviditu.“Nazákladetohtoustanoveniasúprávneúkonyurobenévrozpores
týmito zákazmi pre rozpor so zákonom absolútne neplatné. Rozpor právneho úkonu – zmluvy o zriadení
vecného bremena so zákazom stanoveným v § 76 ods. 1 ZKR žalobca preukázal súpisom konkurznej
podstaty, do ktorého bola zahrnutá nehnuteľnosť. Predmetný súpis konkurznej podstaty bol zverejnený
v Obchodom vestníku dňa 26.10.2017. Je nesporné, že vecné bremeno vzniklo povolením vkladu do

katastra nehnuteľností, teda dňom 16.08.2018, teda vecné bremeno vzniklo viac ako 9 mesiacov po
tom, ako bola nehnuteľnosť zapísaná do súpisu konkurznej podstaty, preto ide
o priamy rozpor s § 76 ods. 1 ZKR. Dátum zápisu nehnuteľnosti do súpisu konkurznej podstaty rovnako
ako dátum vzniku vecného bremena žalovaný 1/ nerozporoval. Žalobca sa vzhľadom na uvedené
nestotožňuje s vyjadrením žalovaného 1/ a má za to, že absolútna neplatnosť zmluvy o zriadení vecného

bremena bola preukázaná. K tvrdeniam žalovaného 1/ o tom, že v čase podania návrhu na vklad
(dňa 10.07.2018) nemal vedomosť o tom, že nehnuteľnosť je zahrnutá v súpise konkurznej podstaty,
žalobca poukázal na doručenku k výzve správcu v súvislosti so zápisom nehnuteľnosti do súpisu zo
dňa 21.04.2017, ktorú súdu predložil. Podľa § 111 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. CSP sa údaje v
doručenke považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak, pričom doručenka je verejnou listinou. Dátum

na doručenke preukazuje, že žalovaný 1/ potvrdil príjem predmetnej písomnosti už v mesiaci apríl 2017,
pričom predmetom písomnosti bola výzva správcu konkurznej podstaty spolu s upozornením, že pokiaľ
žalovaný 1/
v stanovenej lehote nezaplatí k rukám správcu sumu rovnajúcu sa hodnote nehnuteľnosti odsúhlasenej
zabezpečeným veriteľom, bude nehnuteľnosť zahrnutá do súpisu konkurznej podstaty. Uvedeným

žalobca vyvracia tvrdenia žalovaného 1/ o nevedomosti zahrnutia nehnuteľnosti do súpisu v čase
podania návrhu na vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností. Právne bdelým teda nebol
žalovaný 1/, nakoľko mu trvalo tri roky od údajného podpisu zmluvy o zriadení vecného bremena podať
návrh na vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností, pričom tento návrh podal až v čase, keď
bola nehnuteľnosť zahrnutá do súpisu konkurznej podstaty, o čom mal preukázateľne vedomosť. K

aktívnej vecnej legitimácii žalobca uviedol , že zotrváva na svojich predchádzajúcich vyjadreniach, v
ktorých uviedol konkrétne zákonné ustanovenia, z ktorých jeho aktívna vecná legitimácia nepochybne
vyplýva a súčasne sa vyjadril k oprávneniu štatutárneho orgánu konať. Skutočnosť, že zmluvu o zriadení
záložného práva podpísali za záložného veriteľa osoby priamo splnomocnené štatutárnym orgánom
družstva a nie jeho organizačnou zložkou, nemôže byť dôvodom na to, aby bol predmetný právny úkon

absolútne neplatný. Naopak, štatutárny orgán bol z titulu svojej funkcie oprávnený konať aj v mene
organizačnej zložky, a teda bol oprávnený splnomocniť osoby, ktoré zmluvu o zriadení záložného práva
za záložného veriteľa podpísali. Žalobca sa nestotožnil s tvrdeniami žalovaného 1/, že zmluva o úvere
je neplatným právnym úkonom, čo odôvodnil
v rámci svojho predchádzajúceho vyjadrenia. K námietke premlčania žalobca uviedol, že žalovaný 1/

námietku neodôvodnil, pričom na jej vznesenie neexistujú žiadne zákonné dôvody. Záložné právo
sa nepremlčuje skôr, ako zabezpečená pohľadávka. Podľa § 28 ods. 6 ZKR má doručenie prihlášky
pohľadávkysprávcovipreplynutiepremlčacejlehotyazánikprávarovnaképrávneúčinkyakouplatnenie
práva na súde. Pohľadávku teda nemožno považovať za premlčanú, vzhľadom k čomu nemožno tvrdiť,
žedošlokpremlčaniuzáložnéhopráva.Navrhol,abyodvolacísúdvzmysle§387ods.1CSProzhodnutie

súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100
%.

33. Ďalšie vyjadrenia strany sporu nepodali.34. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávnenými subjektmi - stranami, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané (§

359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods.
1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolania majú základné zákonom predpísané náležitosti (§
127 a § 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm.
b/, d/, f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP)
adôvodmiodvolania(§380ods.1CSP),sprihliadnutímexoffonaprípadnévadytýkajúcesaprocesných

podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), viazaný pritom skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd
prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 a § 384 CSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutie je vecne správne, čím boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie podľa § 387 CSP z
nasledujúcich dôvodov :

35. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na záveroch, že žalobca je
v konaní aktívne vecne legitimovaný, ktorá skutočnosť vyplýva zo zákona
o konkurze a reštrukturalizácii, keď žalobca je správcom úpadcu, ktorého majetok je zaťažený vecným
bremenom zriadeným v rozpore so zákonom. Súd prvej inštancie za aplikácie ust.
§ 137 písm. c/ CSP vyhodnotil, že žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení,

nakoľko postavenie správcu vyplýva z ust. § 86 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z.z., keď ako správca je povinný
využívať všetky právne prostriedky na ochranu a vymáhanie majetkových práv podliehajúcich konkurzu.
Ak súd určí, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu na predmetnom byte neexistuje, právne
postavenie žalobcu ako správcu majetku úpadcu sa zmení a môže speňažiť sporný byt a uspokojiť
veriteľov pohľadávky. A naviac, výmaz vecného bremena z katastra nehnuteľností je možný len na

základe právoplatného rozhodnutia. Vyhodnotil zmluvu o zriadení vecného bremena podľa § 76 ods.
1 zák. č. 7/2005 Z.z. ako neplatnú pre rozpor so zákonom, keď sporný byt bol zaradený do súpisu
majektu podstaty a od tohto času nesmie iná osoba ako správca majetok previesť, dlhodobo prenajať,
zriadiť na ňom právo k cudzej veci alebo inak zmenšiť jeho hodnotu alebo likviditu. Sporný byt bol dňa
26.10.2017 zapísaný do súpisu oddelenej podstaty a vecné bremeno vzniklo až dňa 16.08.2018, bez

ohľadu na uzatvorenie Zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 14.07.2015. Poukázal na postoj
žalovaných v konaní, ktorí napriek tomu, že predmetnú zmluvu uzatvorili dňa 14.07.2015, predložili
na príslušnú správu katastra až dňa 10.07.2018 a dňa 09.07.2018 uznali svoje podpisy za vlastné.
Na neplatnosť zmluvy nemalo vplyv rozhodnutie katastrálneho úradu o povolení vkladu, keď len súdy
posudzujú platnosť jednotlivých právnych úkonov.

K vznesenej námietke premlčania uviedol, že právo podať žalobu o určenie, že byt nie je zaťažený
vecným bremenom, premlčaniu nepodlieha. Poukázal na právoplatne skončené konanie vedené na
Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. 20C/7/2022, v ktorom súd žalobu žalovaného 1/ o určenie
neexistencie záložného práva zamietol s konštatovaním, že Zmluva
o zriadení záložného práva je platný právny úkon. Súd prvej inštancie nevykonal výsluch žalovaných s

odôvodnením, že dôvodnosť žaloby vyplýva z listinných dôkazov, z časových súvislostí právnych úkonov
a iných právnych skutočností ako i výsluch svedkyne, matky žalovaného 2/, ktorá mala vypovedať k
tomu, že byt mal patriť do BSM. Návrh na prerušenie konania, do skončenia konania vedeného na
Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. 27C/49/2024
o neexistencii záložného práva k bytu v prospech obchodnej spoločnosti DURPEG, s.r.o., súd prvej

inštancie ako nedôvodný zamietol.

36. Odvolatelia (žalovaný 1/ a 2/) namietali vecnú nesprávnosť tohto rozhodnutia uplatňujúc výslovne
dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP, keď mu súd prvej inštancie nesprávnym
procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že

došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP , súd prvej inštancie dospel na
základevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniam §365ods.1písm.f/CSP,rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

37. Procesné podmienky (podmienky konania) predstavujú základné procesné predpoklady na to, aby
súd mohol autoritatívne vo veci rozhodnúť. Ich existencia a splnenie je predpokladom poskytnutia súdnej
ochranyohrozeným,alebopoškodenýmsubjektívnymprávamvrozsahučl.1ZákladnýchprincípovCSP,
čo je cieľom civilného konania. Procesný kódex ich definuje ako podmienky, za ktorých môže súd konaťa rozhodnúť. Skúmanie splnenia procesných podmienok je úradnou povinnosťou súdu počas celého
konania (§ 161 CSP). Vadou predpokladanou v ust. § 365 ods. 1 písm. a) CSP trpí konanie v prípade,
ak súd vec prejednal

a rozhodol, napriek existujúcim nedostatkom týkajúcim sa procesných podmienok.

38. Odvolací súd za aplikácie ust. § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti, posudzoval, či konanie pred
súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok.
Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci

a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu odvolací súd konštatuje, že v
konaní pred súdom prvej inštancie procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa
§ 389 ods. 1 písm. a) CSP nezistil.

39. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie, vo vzťahu
k určeniu neexistencie vecného bremena vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, zaoberal sa

tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy hodnotil v súlade so zásadami podľa
§ 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver. V posudzovanej veci súd
prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia dal odpoveď na všetky zásadné právne
a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany a obrany proti nej. Odôvodnenie
rozhodnutia tvorí dostatočný podklad pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní, v parametroch

daných ust. § 220 ods. 2 CSP, pričom odvolací súd nezistil, že by tieto závery boli zjavne neodôvodnené,
či neakceptovateľné, nevyplýva z nich ani jednostrannosť, alebo taká aplikácia príslušných ustanovení
všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu. Obsah
spisového materiálu v predmetnom súdnom konaní zároveň pripúšťa interpretáciu faktov a posúdenie
relevantných právnych otázok tak, ako sú

v posudzovanej veci prezentované súdom prvej inštancie. Skutočnosť, že odvolatelia sa
s názorom súdu prvej inštancie nestotožnili, nemôže sama o sebe viesť k záveru
o neodôvodnenosti rozhodnutia súdu prvej inštancie. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej
inštancie dal odpoveď aj na všetky námietky žalovaných 1/ a 2/ prezentované v rámci obrany v konaní
pred súdom prvej inštancie.

40. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP predstavuje transformáciu ústavnoprávnych
princípov do civilného sporového konania. Podľa čl. 46 Ústavy SR sa každý môže domáhať zákonom
ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa čl. 48 Ústavy SR má
každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a

aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. V tomto odvolacom dôvode ide o porušenie
procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov strán. Ochrana ohrozených alebo porušených práv
a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej
istoty. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných

ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak
zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku
všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán

vkonaní,narelevantnékonaniesúduspojenésozákazomsvojvoľnéhopostupuasozákazomdenegatio
iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

41. K námietkam žalovaných o porušení práva na spravodlivé súdne konania v dôsledku
nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia z pohľadu ním tvrdených dôvodov odvolania

uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. b), príp. d) CSP odvolací súd považuje za potrebné uviesť,
že vychádzajúc z obsahu súdneho spisu možno v prvom rade konštatovať, že súd prvej inštancie
dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore
o procesných právach a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za
účelom prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania.

Odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám odôvodnenia rozsudku
podľa § 220 ods. 2 až 4 CSP. Odvolací súd zdôrazňuje, že podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské
práva čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd síce ukladá súdom povinnosť
odôvodniť svoje rozhodnutia, túto požiadavku však nemožno chápať tak, že súdy majú povinnosť daťpodrobnú odpoveď na každý argument (napr.: rozsudok ESĽP vo veci I. B. v. Holandsko z 19.04.1994,
č. 16034/90, bod 61). Ústavný súd SR v tomto smere konštatoval, že súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,

ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom súdnej ochrany, t. j.
s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu,
ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto
aspektu je plne realizované základné právo strany sporu na spravodlivý proces (rozhodnutie sp. zn. IV.

ÚS 115/03 zo dňa 03.07.2003). V rozhodnutí
sp. zn. IV. ÚS 358/09 zo dňa 15.10.2009 Ústavný súd SR uviedol, že všeobecný súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Ak však ide o argument, ktorý je pre
rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (nález sp. zn. II.

ÚS 410/06 zo dňa 02.08.2007) k naplneniu čoho v posudzovanej veci aj došlo. Súd prvej inštancie sa
vysporiadal so všetkou významnou argumentáciou strán sporu, všetky ťažiskové otázky v odôvodnení
svojho rozhodnutia podrobne zdôvodnil, preto nie je možné konštatovať, že by jeho rozhodnutie
vykazovalo znaky nedostatočného odôvodnenia. Odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ sa žalovaní so
spôsobom posúdenia nastolených otázok súdom prvej inštancie, či dôvodmi na ktorých rozhodnutie

založil súd prvej inštancie subjektívne nestotožnili a považuje ich za nesprávne, táto skutočnosť nemôže
sama o sebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a tiež nemôže
byť spôsobilá založiť odlišné rozhodnutie, ak súd prvej inštancie pri posudzovaní esenciálnych otázok
vychádzal z platnej právnej úpravy. Závery súdu prvej inštancie pri posudzovaní rozhodujúcich otázok
boli výsledkom procesu komplexného vyhodnotenia skutkových okolností prejednávanej veci, ktoré v

konaní vyšli najavo a ktoré v rámci zásady voľného hodnotenia dôkazov súd viedli k prijatiu napadnutého
rozhodnutia.

42. Z uvedených dôvodov tak nebolo možné konštatovať pre žalovaným tvrdené vady odôvodnenia
rozhodnutia naplnenie odvolacieho dôvodu uvedeného tak v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, resp. písm.

d/ CSP.

43. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom postupe
súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania, napr. keď súd prvej inštancie zoberie do

úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov strán sporu. Nesprávne
skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť
a pravdivosť získaných poznatkov.

44. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie
nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 CSP. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia

dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti
a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej
inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov
strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti,
ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v

hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli
z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo
vierohodnosti, je logický rozpor.

45. Vyššie uvedené odvolacie dôvody žalovaných vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené

a k jednotlivým odvolacím námietkam uvádza nasledovné:

46. Ťažiskovo žalovaní 1/ a 2/ namietali nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení ako i nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Nesúhlasili so závermi súdu prvej inštancieo neplatnosti zmluvy o zriadení vecného bremena. Zdôraznili, že súd prvej inštancie nevykonal výsluch
žalovaných 1/ a 2/, čím došlo k porušeniu ich procesných práv.

47. Z obsahu spisu vyplývalo, že zmluvou o úvere č. XXX/XXXX zo dňa 12.08.2013 (ďalej len „zmluva
o úvere“) uzatvorenej medzi spoločnosťou J. K. E.,
T.: XXXXXXXX (ďalej len „J.“), ako veriteľom a dlžníkmi N. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom E. D. I., I. XXX/X, podnikajúcim pod obchodným menom N. B. – L., T.: XX XXX
XXX a spoločnosťou Paradiso Plaza, s.r.o.

v konkurze (ďalej len „úpadca“), bol dlžníkom poskytnutý úver vo výške 1.250.000 eur, ktorý bol
zabezpečený aj zmluvou o zriadení záložného práva na byt č. X, ktorý je vo vlastníctve žalovaného 1/
na základe rozhodnutia Okresného úradu Trenčín – katastrálny odbor
č. I. XXXX/XXXX zo dňa 09.01.2015. Uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 01.02.2017,
sp. zn. 40K/51/2016, publikovanom v OV 27/2017 zo dňa 08.02.2017 bol vyhlásený konkurz na majetok
úpadcu a do funkcie správcu bol ustanovený JUDr. Alojz Žitník. J. si prihlásila pohľadávku do konkurzu.

Dňa 21.04.2017 adresoval JUDr. Alojz Žitník žalovanému 1/ podľa § 79 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.
z. výzvu, aby v lehote 30 dní od jej doručenia zaplatil sumu rovnajúcu sa hodnote bytu. Uznesením
Okresného súdu Trenčín sp. zn. 40K/51/2016 zo dňa 16.05.2017 bol Alojz Žitník odvolaný z funkcie
správcu a za správcu bol ustanovený žalobca. Byt č. 6 bol podľa § 76 zákona č. 7/2005 Z. z. zahrnutý
do súpisu oddelenej podstaty v konkurze – Obchodný vestník č. 205/2017 zo dňa 26.10.2017. Dňa

27.02.2018 došlo k postúpeniu pohľadávky z J. na spoločnosť E. M. so sídlom G., Q. XXX,
T.: XX XXX XXX.

48. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z., o konkurze a reštrukturalizácii, oprávnenie úpadcu
nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa

tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet
úpadcu.

49.Podľa§47ods.5zákonač.7/2005Z.z.,súdneainékonania,ktorésatýkajúmajetkupodliehajúceho
konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, návrhom

podaným voči správcovi v súlade s týmto zákonom alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie,
pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca.

50. Podľa § 67 ods. 1 písm. c) zákona č. 7/2005 Z. z., konkurzu podlieha majetok, ktorý zabezpečuje
úpadcove záväzky.

51. Podľa § 67 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z., majetok podliehajúci konkurzu tvorí konkurznú podstatu,
ktorá sa člení na všeobecnú podstatu a jednotlivé oddelené podstaty zabezpečených veriteľov.

52. Podľa § 86 ods. 2 veta prvá zákona č. 7/2005 Z. z., správca je povinný využívať všetky právne

prostriedky na ochranu a vymáhanie majetkových práv podliehajúcich konkurzu vrátane uplatňovania
odporovacieho práva podľa tohto zákona.

53. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné

preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

54. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na
základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť

tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

55. Žalovaný 1/ namietal, že žalobca nie je v konaní aktívne vecne legitimovaný, nakoľko zo žiadneho
ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. nevyplýva, že by žalobca ako správca konkurznej podstaty úpadcu

bol oprávnený domáhať sa určenia, že právo vecného bremena neexistuje, nakoľko zmluva o zriadení
vecného bremena bola uzatvorená len medzi žalovaným 1/ a 2/. Namietal, že žalobca nemá naliehavý
právny záujem na požadovanom určení.56. Odvolací súd vyhodnotil odvolaciu námietku žalovaného 1/ ako nedôvodnú. Aktívnu vecnú
legitimáciužalobcunamietaližalovaníužvkonanípredsúdomprvejinštancie,pričomsúdprvejinštancie
sa touto námietkou žalovaných dostatočne zaoberal. Predovšetkým žalobca ako správca konkurznej

podstaty je oprávnený podľa § 44 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. konať za úpadcu vo veciach týkajúcich
sa majetku podliehajúcemu konkurzu, pričom správca koná
v mene a na účet úpadcu. Majetkom podliehajúcim konkurzu nie je len majetok, ktorý je vo vlastníctve
úpadcu. Takým je v zmysle § 67 ods. 1 písm. c) zákona č. 7/2005 Z. z., aj majetok, ktorý zabezpečuje
úpadcove záväzky, a teda v predmetnej veci byt č. 6, ktorý zabezpečuje na základe zmluvy o zriadení

záložného práva pohľadávku pôvodného veriteľa J., ktorá vznikla zo zmluvy o úvere. V súdnom konaní
sa ohľadne majetku podliehajúcemu konkurzu (vrátane bytu č. 6) oprávnenie správcu prejaví v zmysle §
47 ods. 5 zákona č. 7/2005 Z. z. tak, že toto možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu,
návrhom podaným voči správcovi v súlade s týmto zákonom alebo z podnetu orgánu príslušného na
konanie, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca. Správca je povinný v zmysle § 86
ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. využívať všetky právne prostriedky na ochranu a vymáhanie majetkových

práv podliehajúcich konkurzu.

57. Podľa názoru odvolacieho súdu za ochranu majetkových práv podliehajúcich konkurzu možno
považovať aj súdne konanie, cieľom ktorého je zachovanie likvidity majetku podliehajúcemu konkurzu
tak,abyztohtomajetkubolapohľadávkaveriteľavkonkurznomkonanívčonajväčšejmiereuspokojená.

Pokiaľ teda ide o majetok, ktorý podlieha konkurzu podľa § 67 ods. 1 písm. c) zákona č. 7/2005 Z. z.,
správca koná v mene a na účet úpadcu
(v súdnom konaní ako účastník konania namiesto úpadcu), a teda správca je v danej veci aktívne
legitimovaným subjektom.

58. Súd prvej inštancie sa podľa názoru odvolacieho súdu správne vysporiadal aj s otázkou naliehavého
právneho záujmu. Žalobca podal žalobu podľa § 137 písm. c) CSP, a teda domáhal sa určenia, či tu
právo je alebo nie je. Pri takejto žalobe je podmienkou jej prípustnosti zistenie naliehavého právneho
záujmu s výnimkou, ak tento už vyplýva z osobitného predpisu.
Z ustanovenia § 86 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. upravujúceho povinnosti správcu síce výslovne

nevyplýva naliehavý právny záujem na takomto určení, ako namietal aj žalovaný 1/, no súd prvej
inštancie vo svojom rozhodnutí na tomto záver o prípustnosti žaloby nezaložil, keď riadne naliehavý
právny záujem žalobcu skúmal. Zo skutočnosti, že v prospech žalovaného 2/ svedčí zápis v katastri
nehnuteľnosti ako oprávnenému z vecného bremena k bytu č. X spočívajúceho v práve jeho doživotného
užívania a z toho, že byt č. X je súčasťou súpisu konkurznej podstaty a podlieha konkurzu v spojení

s obmedzeniami vyplývajúcimi z § 76 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z., a teda obmedzenie vo vzťahu k
prevodu majetku, dlhodobému prenájmu, zriadeniu záložného práva na ňom alebo inému zmenšeniu
jeho hodnoty alebo likvidity, vyplýva, že žalobca má naliehavý právny záujem na takomto určení. Bez
takéhoto určenia je ohrozená likvidita majetku podliehajúcemu konkurzu, a v konečnom dôsledku aj
uspokojenie veriteľa pohľadávky, ktorú si do konkurzu veriteľ riadne prihlásil.

59. V prípade úspešnosti žaloby o určenie neexistencie vecného bremena - neplatnosti predmetnej
zmluvy o zriadení vecného bremena uzatvorenej medzi žalovaným 1/ ako darcom a žalovaným
2/ ako obdarovaným by toto rozhodnutie súdu bolo podkladom pre zápis do katastra
nehnuteľností. Žalobca ako tretia osoba na tomto samotnom úkone bezprostredne nezúčastnená, má

naliehavý právny záujem na tomto určení, pretože by sa priaznivo ovplyvnilo jeho právne postavenie
veriteľa v konkurznom konaní, ktoré je vedené na majetok žalovaného 1/, ktorej určenia absolútnej
neplatnosti sa žalobca touto žalobou domáhal. Poukaz žalovaného 1/ na rozhodnutie SR SR sp.zn.
5Cdo/31/2011 nie je dôvodný, keď vychádza z iných skutkových okolností, keď v predmetnej veci sa
žalobca domáhal určenia svojho

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, a to titulom darovacej zmluvy. Aj ďalšie rozhodnutie
NS SR sp.zn. 4Cdo/56/2009 nie je možné aplikovať na danú vec, keď predmetom žaloby bolo určenie
neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu, že bola uzavretá v rozpore s dobrými mravmi
a v rozpore so Všeobecne záväzným nariadením.

60. Odvolatelia v podanom odvolaní uplatnili odvolací dôvod podľa § 365 písm. f) CSP s tvrdením, že
súd prvej inštancie nevykonal výsluch žalovaných 1/ a 2/ ku skutočnostiam týkajúcich sa podpisu zmluvy
o zriadení vecného bremena.61. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia, v bode 22.1. uviedol, že nevykonal výsluchom
žalovaných 1/ a 2/ dokazovanie, nakoľko tento výsluch nepovažoval za účelný. Dôvodnosť žaloby
žalobcu jednoznačne vyplýva z listinných dôkazov, teda najmä

z časových súvislostí právnych úkonov a iných právnych skutočností a z ich obsahu. Súdu takisto nie
je zrejmé, k akým rozhodujúcim skutkovým okolnostiam majú byť vypočutí. Odvolací súd sa s názorom
súdu prvej inštancie stotožňuje a uvádza nasledovné:

62. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

63. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté

dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

64. Ak sa súd rozhodne navrhnutý dôkaz nevykonať, musí to zdôvodniť v odôvodnení svojho
rozhodnutia. Spravidla pôjde o dôkazy, ktoré nemôžu smerovať k preukázaniu spornej skutočnosti

preto, lebo tú skutočnosť možno preukázať iným dôkazom (sudca vyberá, ktorý z viacerých možných
je vhodný, pričom vždy prihliada na hospodárnosť) alebo sa týkajú skutočností nerozhodných a právne
bezvýznamných a tiež také, ktoré účastníci navrhli s úmyslom predĺžiť súdne konanie (skutočnosť,
ktorú majú preukázať, už bola preukázaná, resp. je vôbec otázne, ktorú skutočnosť má dôkaz
preukazovať). Najvysˇsˇi´ su´d Slovenskej republiky v rozhodnutí, sp. zn. 4Cdo/10/2020 uviedol: “za

´sada´m spravodlive´ho procesu
v zmysle čl. 46 ods. 1 U´stavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane za´kladny´ch lˇudsky´ch pra´v a
slobo^d totizˇ zodpoveda´ pozˇiadavka, aby su´dmi urobene´ skutkove´ zistenia a prijate´ pra´vne za
´very boli riadne (dostatočne) a zrozumitelˇne (logicky) odo^vodnene´. V pra´ve na spravodlivy´ proces je
obsiahnuta´ aj dˇalsˇia u´stavna´ za´sada (čl. 47 ods. 3 U´stavy SR a čl. 6 C.s.p.), a to „rovnostˇ zbrani´“

v civilnom konani´, ktora´ vsˇeobecne zahr´nˇa tiezˇ rovnostˇ bremien, ktore´ su´ na strany sporu kladene
´ a ktore´ nesmie bytˇ neprimerane´ (IV. U´S 468/2018). Z pra´va na spravodlivy´ su´dny proces vyply
´va aj podlˇa Euro´pskeho su´du pre lˇudske´ pra´va povinnostˇ su´du zaoberatˇ sa u´činne na´mietkami,
argumentmi a na´vrhmi na vykonanie do^kazov stra´n s vy´hradou, zˇe maju´ vy´znam pre rozhodnutie
(Kraska c. Sˇvajčiarsko z 29 apri´la 1993, II. U´S 410/06)“.

V su´lade s touto judikatu´rou u´stavne´ho su´du najvysˇsˇi´ su´d v rozhodnutiach sp. zn.
4Cdo 100/2018 a 5 Cdo 202/2018 vyslovil, zˇe procesne´mu pra´vu u´častni´ka navrhovatˇ do^kazy
zodpoveda´ povinnostˇ su´du nielen o vzneseny´ch na´vrhoch (a do^kazoch) rozhodnu´tˇ, ale tiezˇ,
pokialˇ im nevyhovie, vo svojom rozhodnuti´ odo^vodnitˇ, prečo, z aky´ch do^vodov tak neurobil.
Nevyhovenie do^kazne´mu na´vrhu strany sporu mozˇno zalozˇitˇ len tromi do^vodmi. Prvy´m je

argument, podlˇa ktore´ho tvrdena´ skutočnostˇ, ku ktorej overeniu alebo vyvra´teniu je navrhnuty´
do^kazjebezrelevantnejsu´vislostispredmetomkonania;dˇalsˇi´mjeargument,podlˇaktore´hodo^kaz
neoveri´/nevyvra´ti tvrdenu´ skutočnostˇ, čizˇe vo va¨zbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou
potenciou. Nakoniec treti´m je nadbytočnostˇ do^kazu, t. j. argument, podlˇa ktore´ho určite´ tvrdenie,
ku ktore´mu overeniu alebo vyvra´teniu je do^kaz navrhovany´, bolo uzˇ doterajsˇi´m konani´m bez

do^vodny´ch pochybnosti´ overene´ alebo vyvra´tene´. Ak tieto do^vody zistene´ neboli, su´d postupuje
v rozpore s čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 U´stavy SR, ktore´ garantuju´ pre stranu sporu u´stavne´ pra
´vo na spravodlivy´ proces, čizˇe ta´to do^kazna´ vada (tzv. opomenute´ do^kazy) takmer vzˇdy zalozˇi
´ nielen nepresku´matelˇnostˇ vydane´ho rozhodnutia pre nedostatok do^vodov, ale su´časne tiezˇ jeho
protiu´stavnostˇ.

65. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí, sp. zn. 3 M Cdo 10/2008 uviedol, že “sú to
predovšetkým účastníci konania, ktorí majú nielen povinnosť tvrdenia, ale aj dôkaznú povinnosť. Hoci
z uvedených ustanovení vyplýva, že súd v zásade vykoná iba dôkazy označené účastníkmi konania,
na druhej strane zákon dáva súdu možnosť vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich

vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. To napokon možno vyvodiť aj z § 120 ods. 3 OSP,
ktorý dáva súdu iba možnosť (nie povinnosť) osvojiť si skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení
účastníkov. To, či súd vykoná dôkazy označené účastníkmi konania, resp. využije možnosť vykonať
aj dôkaz, ktorí účastníci nenavrhli, však nie je ľubovôľou súdu. Tento záver nepriamo potvrdzuje ajustanovenie § 205a ods. 1 písm. b) OSP, podľa ktorého skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené
pred súdom prvej inštancie, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím
dôvodom len vtedy, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Rozhodujúce v týchto súvislostiach bude preto zistenie,
či skutkové závery vyplývajúce z vykonaného dokazovania umožňujú záver, ktorý v konečnom dôsledku
bude zodpovedať cieľu sledovanému základnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku (§ 1
– § 6), v zmysle ktorých treba vykladať všetky ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. Iba súdny
proces súladný so základnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku je možné označiť za

konanie zabezpečujúce právo na súdnu ochranu v zmysle článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd. Nemožno preto označiť za súladné s uvedenými ustanoveniami Občianskeho
súdneho poriadku nevykonanie dôkazov označených účastníkmi konania, ak z ich označenia je
nad všetky pochybnosti zrejmé, že môžu mať rozhodujúci význam pre ozrejmenie skutkového stavu
zodpovedajúcemu objektívnej pravde. Aj v rozhodnutí Najvyšší súd Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo
8 /2016, R 21/2017 uviedol, že povinnosť uskutočniť výsluch strany civilného sporu nie je absolútna.

Ak súd nevykoná dôkaz výsluchom sporovej strany, bez ďalšieho nedochádza k porušeniu práva na
spravodlivý proces. Obdobne v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 7Cdo/53/2024.

66. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď nevykonal výsluch žalovaných 1/ a 2/ ku skutočnostiam
uzatvorenia zmluvy o zriadení vecného bremna, keď tvrdená skutočnosť je bez relevancie súvislotí s

predmetom konania, tvrdenie žalovaných nemá vypovedaciu hodnotu
a je nadbytočný.

67. Námietky žalovaného 1/ vo vzťahu k posúdeniu platnosti záložnej zmluvy, resp.
zmluvy o úvere, sú celkom zjavne nedôvodné, nakoľko predmetom konania je určenie, že

právo zodpovedajúce vecnému bremenu, právo doživotného bývania a užívania
v prospech žalovaného 2/ ako oprávneného k predmetnému bytu nachádzajúceho sa
v k. ú. G., zapísaný na LV č. XXXX, vyplývajúceho zo Zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa
14.07.2015, uzatvorenej medzi žalovaným 1/ ako povinným z vecného bremena
a žalovaným 2/ ako oprávneným z vecného bremena, nie je.

68. Závery súdu prvej inštancie , že Zmluva o zriadení vecného bremena uzatvorená dňa 14.07.2015
medzi žalovaným 1/ ako povinným z vecného bremena a žalovaným 2/ ako oprávneným z vecného
bremena, je neplatná pre rozpor s § 76 ods. 1 z.č. 7/2005 Z.z., sú správne a odvolacie námietky
žalovaného 1/, že zmluva je platná a účinná, sú celkom zjavne nedôvodné. Majetok žalovaného 1/

- sporný byt, bol zapísaný do súpisu oddelenej podstaty dňa 26.10.2017 a iná osoba ako správca
nesmie majetok previesť, dlhodobo prenajať, zriadiť na ňom právo k cudzej veci alebo inak zmenšiť
jeho hodnotu alebo likviditu. V priebehu konania pred súdom prvej inštancie bolo zistené, že žalovaný
1/ a žalovaný 2/ uzatvorili Zmluvu o zriadení vecného bremena dňa 14.05.2015 a príslušnej správe
katastra bola predložená až dňa 10.07.2018. Dňa 09.07.2018 účastníci zmluvy uznali svoje podpisy za

vlastné. Žalovaní 1/ a 2/ v konaní neuniesli dôkazné bremeno, keď svoje tvrdenia o predložení zmluvy
na zavkladovanie predložili po takmer 3 rokoch od údajného podpisu za situácie, že až dňa 09.07.2018
uznali žalovaní 1/ a 2/ svoje podpisy za vlastné. Žalovaný 1/ mal vedomosť
o zaradení bytu do súpisu oddelenej podstaty, napriek tomu uzatvoril predmetnú zmluvu. Ani výsluch
žalovaných 1/ a 2/ k týmto skutočnostiam by nerozptýlil relevantné skutkové zistenia súdom prvej

inštancie so správnymi závermi. Odvolacia námietka žalovaného 1/, že žalobca mal konať s odbornou
starostlivosťou a predložiť na kataster oznámenie o zápise bytu do súpisu oddelenej podstaty je
irelevantná a nemá vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia. Ani ďalšia odvolacia námietka žalovného
1/, že žalobca nezákonne zapísal predmetný byt do súpisu majetku úpadcu nie je dôvodná. Súd prvej
inštancie správne poukázal na právoplatné rozhodnutie Okresného súdu Trenčín sp. zn. 37Cbi/5/2018

o vylúčenie majetku zo súpisu oddelenej podstaty na základe žaloby žalovaného 1/, ktorým bola žaloba
ako nedôvodná zamietnutá.

69. Súd prvej inštancie správne poukázal na právoplatné rozhodnutia Okresného súdu Trenčín, sp.zn.
20C/7/2022, v ktorom konaní sa riešila otázka o určení neexistencie záložného práva, keď žaloba

bola zamietnutá so záverom, že Zmluva o zriadení záložného práva je platný právny úkon. Posúdenie
platnosti úverovej zmluvy tak, ako na túto skutočnosť poukázal žalovaný 1/, je v tomto konaní
neprípustné, s poukazom na predmet konania - určenie, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu,
právo dožitovného bývania a užívania v prospech žalovaného 2/ ako oprávneného k bytu č. X,nachádzajúceho sa v k.ú. G., zapísaný na LV č. XXXX, ktoré vzniklo rozhodnutím Okresného úradu
Trenčín- katastrálny odbor o návrhu na vklad vecného bremena zo dňa 14.07.2015, uzatvorenej medzi
žalovaným 1/ ako povinným

z vecného bremena a žalovaným 2/ ako oprávneným z vecného bremena, nie je, ako i na strany sporu.

70. Žalovaní 1/ a 2/ v podanom odvolaní namietali nesprávne právne závery súdu prvej inštancie vo
vzťahu k vznesenej námietke premlčania. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia správne
uzavrel, že právo podať žalobu o určenie, že byt nie je zaťažený vecným bremenom, premlčaniu

nepodlieha. K uvedeným záverom odvolatelia konkrétne výhrady nevzniesli a naviac, sami uznali,
že právo podať predmetnú žalobu, premlčaniu nepodlieha. Ďalšia argumentácia odvolateľov smeruje
k posúdeniu premlčania záložného práva, ktoré skutočnosti sú irelevantné pre posúdenie danej veci
s poukazom na predmet konania, preto
bez ďalšieho odvolací súd tieto námietky vyhodnotil ako celkom zjavne účelové, ktoré odvolaciemu
prieskumu nepodrobil.

71. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku
o náhrade trov konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie, vychádzajúc zo zásady zodpovednosti za
výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu ako aj u žalovaných, pričom
svoje rozhodnutie zrozumiteľne a jasne odôvodnil. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho

rozhodnutia k žalobnému petitu. Žalobca bol v konaní pred súdom prvej inštancie úspešný v celom
rozsahu a preto jej súd prvej inštancie správne priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným
1/ a 2/ spoločne a nerozdielne
v rozsahu 100 %.
72. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne

správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

73. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396
ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania voči žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne v rozsahu

100 %, nakoľko žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný. O výške náhrady trov bude rozhodovať
súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

74. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0
(§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od

vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).