Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 29, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/124/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2222204168
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Matúš Staríček

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2222204168.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: Mgr. Matúš Staríček a sudcov: JUDr.

Ľuboslava Vanková a Mgr. Jozef Mačej, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX,
proti žalovanému: Fontee s. r. o., so sídlom Pri železničnej stanici, Orechová Potôň, IČO 31 422 772,
zastúpený:AdvokátskakanceláriaMgr.LukášSzabó,s.r.o.,sosídlomSenická3801/14,Bratislava,IČO
50 743 601 a PV Legal, s. r. o., so sídlom Hronská 6585/4A, Bernolákovo, IČO: 56 905 688, o určenie
vlastníctva k pohľadávke, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k.
20C/48/2023-193 zo dňa 13.3.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II.
priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 137 a § 153 ods. 1 až 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a § 34, § 37 ods. 1, § 132 ods. 1 zákona č. 40/1964 Občianskeho
zákonníka (ďalej aj ako „OZ“).

3. Vecne rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou zo dňa 19.12.2022 sa žalobca domáhal rozhodnutia
súdu, ktorým by určil, že majiteľom pohľadávky vo výške 950.825,81 eur s príslušenstvom s právom na
oddelené uspokojenie voči dlžníkovi Poľnohospodárske stavby, a. s, ktoré vznikli právnym predchodcom
žalobcu z právnych vzťahov s dlžníkom, je žalobca. Svoj nárok odôvodnil tým, že veriteľom pohľadávok
voči dlžníkovi Poľnohospodárske stavby, a. s. vo výške 959.825,81 eur sa stal na základe zmluvy
o postúpení pohľadávok uzavretej s pôvodným majiteľom pohľadávok - spoločnosťou Stavil plus s.

r. o. Postupca pohľadávky tvoriace predmet konania nadobudol od spoločnosti Financial services
holding, a. s. ešte 18.5.2006 za 3,5 milióna Sk (116.178,72 eur). Pohľadávky voči dlžníkovi predstavujú:
pohľadávku z úverovej zmluvy zo dňa 31.1.1989 uzavretej medzi VÚB, a. s., pobočka Dunajská
Streda a Poľnohospodárske stavby a. s., Dunajská Streda v znení dodatku zo dňa 13.1.1993 so
zostatkom istiny 1.652.000 Sk s príslušenstvom, pohľadávku z úverovej zmluvy číslo 2/93 zo dňa
8.11.1993 v znení dodatku č. 1/94 zo dňa 30.5.1994 so zostatkom 396.667,33 eur (11.950.000 Sk)
s príslušenstvom a pohľadávku z úverovej zmluvy o poskytnutí dlhodobého úveru zo dňa 20.6.1990

v znení dodatkov 2/90 a 1/94 so zostatkom 34.845,32 eur (1.049.750 Sk) s príslušenstvom. Pohľadávka
tvoriaca predmet konania bola prihlásená a uznaná v konkurznom konaní vedenom proti dlžníkovi s
právom na oddelené uspokojenie. Žalovaný spochybňuje žalobcovo právne postavenie veriteľa, svoje
údajné postavenie veriteľa k pohľadávkam voči dlžníkovi žalovaný odvodzuje zo zmluvy o postúpenípohľadávok, ktorou žalovaný údajne pohľadávky nadobudol od spoločnosti Ecorental, s. r. o., žalovaný
spochybňuje postavenie žalobcu ako veriteľa v konkurznom konaní voči dlžníkovi vedenom na Krajskom
súde v Bratislave pod sp. zn. 4K/169/1997. Žalobcovi nie je známe, od akého postupcu nadobudol

pohľadávky Ecorental, s. r. o. Žalobcovo postavenie bez určenia súdneho rozhodnutia je neisté, od
určenia súdom závisí, komu svedčí skutočnosť, že je majiteľom pohľadávok.

4. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a navrhol ju zamietnuť. Uviedol, že z dôvodu právnej
opatrnosti vznáša námietku premlčania voči žalobcom požadovaným údajným nárokom s poukazom

na § 100 ods. 2 OZ. Uviedol, že dňa 27.11.2017 uzavrel so spoločnosťou Ecorental, s. r. o., Bratislava
zmluvu o postúpení pohľadávky, predmetom ktorej bolo odplatné postúpenie pohľadávky voči dlžníkovi -
Poľnohospodárske stavby, a. s., t. č. v konkurze, vo výške 959.825,81 eur. Ecorental pôvodne nadobudol
pohľadávkuzmluvouopostúpenípohľadávkyzodňa24.6.2014uzavretousospoločnosťouI.C.M.Legal,
Ltd., so sídlom v Londýne ako postupcom, táto spoločnosť nadobudla pohľadávku zmluvou o postúpení
pohľadávok uzavretou s postupcom - spoločnosťou InLaw, s. r. o., Bratislava - Ružinov, ktorému boli

postúpené pohľadávky na základe úverových zmlúv uzavretých medzi VÚB, a. s., pobočka Dunajská
Streda a Poľnohospodárske stavby, a. s. vo výške 959.825,81 eur. Ecorental dňa 23.11.2017 preveril
svojeplatnépostavenieakoveriteľaajeriadnezapísanýakonástupcapôvodnéhoveriteľavkonkurznom
konaní, pohľadávka bola správcom konkurznej podstaty úpadcu Poľnohospodárske stavby, a. s. uznaná
s nárokom na oddelené uspokojenie. Je zrejmé, že zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 27.11.2017

medzi postupcom - Ecorental a postupníkom - žalovaným je platná a jediná existujúca a platným
vlastníkom pohľadávky je práve žalovaný. Žalovaný sa dozvedel o údajnom postúpení pohľadávky z
pôvodného veriteľa - Ecorental na údajne nového veriteľa - žalobcu, avšak ide o neplatné postúpenie
pohľadávky. Žalovaný listom zo dňa 12.1.2022 oznámil konkurznému súdu, že došlo k zmene veriteľa
pohľadávky, čo preukázal zmluvou zo dňa 27.11.2017. Voči žalobcovi je vedené aj trestné stíhanie.

Žalobca sa žalobou opätovne domáha vlastníckeho práva k pohľadávke, tu však predložil iné zmluvy
o postúpení pohľadávok, v tejto súvislosti však neexistuje ani jedna zo žalobcom predložených zmlúv,
spoločnosť Financial services holding, a. s. od zmluvy riadne a včas odstúpila, čím sa zmluva zrušila
priamozozákonaodsaméhopočiatku.Žalobcatakpredložilneplatnéaneexistujúcezmluvyopostúpení
pohľadávok, navyše iba vo fotokópiách, rovnako priložil iba fotokópie údajných pokladničných dokladov.

Zo strany žalobcu ide o účelové konanie z dôvodu jeho obavy pred trestným konaním.

5. Súd prvej inštancie uviedol, že základným procesným predpokladom každej určovacej žaloby je
naliehavý právny záujem (§ 137 písm. c) CSP), bez splnenia ktorého sa nemožno zaoberať vecnou
stránkou žaloby. Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca

v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným petitom môže dosiahnuť
odstránenie spornosti práva alebo právnej neistoty. Súd na základe uvedeného dospel k záveru, že
naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení tu je, keď iba súdnym rozhodnutím by v
prípade úspechu v spore došlo k akceptovaniu žalobcu ako veriteľa úpadcu.

6. Žalobca na preukázanie svojho nároku pripojil k žalobe zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa
18.5.2006. Podľa tejto zmluvy postupca - Financial Services Holding, a.s., Bratislava postupníkovi -
Stavil Plus, s. r. o., Dunajská Streda (v zastúpení žalobcom) postúpil pohľadávku voči úpadcovi -
Poľnohospodárske stavby, a. s., Dunajská Streda, v konkurze vo výške celkom 28.915.712,35 Sk,
ktorá vznikla z úverov poskytnutých úpadcovi Všeobecnou úverovou bankou, a. s. a ktorá bola v

uvedenej sume prihlásená a uznaná v konkurznom konaní s právom na oddelené uspokojenie. Postupca
mal pohľadávku nadobudnúť zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou so spoločnosťou Genaro
Investments Ltd. Odplata bola dohodnutá na 3,5 milióna Sk s tým, že postupník odplatu vyplatí v dvoch
splátkach, prvú mal uhradiť do 23.5.2006 vo výške 500.000 Sk a druhú do 30.5.2006 vo výške 3.000.000
Sk. V bode V.3 zmluvy sa strany dohodli na úroku z omeškania s tým, že ak sa postupník dostane do

omeškania trvajúceho viac ako 10 pracovných dní, postupca je oprávnený písomne od zmluvy odstúpiť
a zároveň je postupník povinný zaplatiť postupcovi zmluvnú pokutu 1.000.000 Sk po písomnej výzve
postupcu. K tomu pripojil výdavkové a príjmové pokladničné doklady o úhradách odplaty zo strany
postupníka - zo dňa 25.5.2006 (1,5 milióna Sk), 22.8.2006 (400.000 Sk), 22.9.2006 (300.000 Sk) a
27.12.2006 (1,3 milióna Sk). Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 17.07.2017 postupca - Stavil

Plus, s. r. o., Dunajská Streda (v zastúpení žalobcom) postupníkovi - žalobcovi postúpil pohľadávku
vo výške 28.915.712,35 Sk. Žalobca ďalej predložil aj zmluvu o postúpení pohľadávky uzavretú dňa
27.11.2017, ktorou postupca - Ecorental, s. r. o., Bratislava postupníkovi - žalovanému postúpil (popotvrdení svojho platného postavenia ako veriteľa úpadcu v konkurznom konaní) pohľadávku v celkovej
výške 28.915.712,35 Sk (959.825,81 eur).

7. Žalovaný k vyjadreniu k žalobe pripojil „čestné vyhlásenie pôvodného veriteľa“ adresované Krajskému
súdu v Bratislave dňa 20.1.2022 do konania sp. zn. 4K/169/1997, v ktorom sa spoločnosť Ecorental, s.
r. o. vyjadrila k tomu, že 1/ listinu s názvom oznámenie o postúpení pohľadávky s návrhom na zmenu
veriteľa v konkurznom konaní zo dňa 28.6.2021 nevyhotovil, nepodpísal, ani súdu nepredložil a podpis
štatutára je falzifikát, 2/ listinu s názvom zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 25.10.2017 medzi

postupcom - Ecorental a postupníkom - žalobcom neuzavrel, túto listinu nevyhotovil, nepodpísal ani
súdu nedodal a podpis štatutárneho orgánu je falzifikát a ďalej 3/ že pohľadávku voči úpadcovi previedol
zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 27.11.2017 na nového veriteľa - žalovaného a prevod riadne
oznámil súdu. Ďalej pripojil list žalobcu zo dňa 28.1.2022 Krajskému súdu v Bratislave do konkurzného
konania,ktorýmžalobcaoznámil,žepripodpísanízmluvyopostúpenípohľadávkyzodňa25.10.2017bol
uvedený do omylu a nevie o oznámení o postúpení pohľadávky zo dňa 28.6.2021, tieto listiny považuje

za neplatné a za veriteľa považuje spoločnosť Fontee, s. r. o.

8. Žalovaný prostredníctvom konateľa A. D. vypovedal, že niekedy v rokoch 1994 až 1995 jeho veľmi
dobrý kamarát pán D. odkúpil Poľnohospodárske stavby na úver za 10 miliónov Sk, potom požiadal
žalobcu o spoluprácu, či by nešiel do podniku robiť riaditeľa, žalobca súhlasil. Úver bol na 10 rokov, v

poslednom roku však žalobca poslednú splátku 200.000 Sk neuhradil a dal podnik do konkurzu. Pán D.
sa to dozvedel neskoro, od žalovaného si požičal sumu 1,5 milióna Sk, ktorú aj vyplatil, avšak firmu už
naspäťnedostal.Vroku2007sazačalivrámcikonkurzurôznesúdnespory,viedolichpánD.,vtýchtobol
úspešný, ale bol z toho už unavený a nemal už dostatok financií, tak sa rozhodol súdy ukončiť, žalovaný
však pokračoval. Svedok mu ponúkol na odkúpenie pohľadávku, ktorú odkúpil od firmy Ecorental s

tým, že sa potom súdne spory skončia. Ecorental mal postúpenie pohľadávky oznámiť aj konkurznému
súdu, asi pred dvoma rokmi prišiel pán D. s tým, že prevzal nejakú poštu, podľa ktorej vraj je najväčším
veriteľom práve žalobca. Konateľ nazrel do konkurzného spisu a zistil, že bola predložená falšovaná
zmluva s Ecorentalom v obdobnom znení, ako uzavrel aj žalovaný. Následne žalobca vystavil čestné
prehlásenie o tom, že uznáva, že veriteľom je žalovaný, toto prehlásenie bolo predložené aj do spisu.

9. Svedok E. F. vo svojej výpovedi uviedol, že voči žalobcovi je vedené aj trestné stíhanie, v ktorom
žalobca potvrdil, že sfalšoval zmluvu o prevode totožnej pohľadávky postúpenej z firmy Ecorental,
v trestnom konaní bola predložená aj zmluva zo dňa 18.5.2006, ktorá tiež bola prešetrovaná, táto
však bola reálne zrušená, peniaze z nej nikdy neboli prijaté. Žalobca bol vtedy v spore so svojim

obchodným partnerom, pánom D.. Zo strany svedka išlo iba o priateľskú službu, zmluva však bola
riadne zrušená, odstúpilo sa od nej a nikdy nebola evidovaná ani v účtovníctve Stavil-u. Poukázal
na to, že žalobca sa pri svojich výpovediach a sporoch, ktoré vedie, ani nevyjadruje, že je majiteľom
predmetnej pohľadávky, vystavil aj čestné vyhlásenie, v ktorom uvádza, že majiteľom je žalovaný.
Potvrdil zmluvu medzi Ecorental a žalovaným, na ktorej boli aj overené podpisy, pozná aj majiteľku

a konateľku spoločnosti Ecorental, je to jeho bývalá účtovníčka, na ktorú túto pohľadávku predtým
previedol, lebo ju považoval za nevymožiteľnú.

10. Súd prvej inštancie uviedol, že predmetom prieskumu bola zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa
18.5.2006, predložená žalobcom a majúca preukázať žalobcom tvrdené vlastníctvo pohľadávky voči

úpadcovi - Poľnohospodárske stavby, a. s. Táto zmluva však nebola predložená (žalobca to netvrdil)
do konkurzného konania, konkurzný správca nemal preto dôvod k nej vypovedať, rovnako súd k nej
nemal dôvod vypočuť konateľa firmy Ecorental, ani pána D., ktorí neparticipovali na zmluve, a preto súd
nepripustil tieto návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania. Rovnako súd nepovažoval za dôvodný návrh
na vyžiadanie konkurzného spisu, nakoľko výška pohľadávky nebola sporná, nebolo nenamietané ani

tvrdenie, že pohľadávka je prihlásená do konkurzu a že žalovaný je v konkurznom konaní evidovaný
ako jej vlastník.

11. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba nebola podaná
dôvodne. Žalobca k preukázaniu svojho tvrdenia o vlastníctve spornej pohľadávky predložil zmluvu o

postúpení pohľadávky zo dňa 18.5.2006, pohľadávku mal nadobudnúť od spoločnosti, ktorej vtedajším
štatutárnym orgánom bol svedok (E. F. – pozn. súdu). Svedok však vo svojej výpovedi uviedol, že od
tejto zmluvy postupca odstúpil, odplata nikdy nebola zaplatená, nebola vedená v účtovníctve. Žalobca
výpoveď svedka nenamietal, nevyužil priestor na doplnenie svedeckej výpovede, prípadne nerozporovaljeho výpoveď ďalšími dôkaznými návrhmi. Proti tvrdeniam žalobcu svedčia aj listiny - zmluva o postúpení
pohľadávky zo dňa 27.11.2017, tiež list samotného žalobcu, v ktorom potvrdzuje, že postavenie veriteľa
ohľadne spornej pohľadávky svedčí žalovanému. Rovnako otázne je potom aj konanie žalobcu, ktorý

sa mal v roku 2017 pokúsiť opätovne o prevzatie pohľadávky zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa
25.10.2017 (o ktorej následne uviedol, že bol pri jej podpísaní uvedený do omylu), čo nasvedčuje tomu,
že sa do toho času ani nepovažoval za vlastníka spornej pohľadávky. Na základe uvedeného preto súd
prvej inštancie žalobu zamietol.

12. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 262 ods. 1 v
spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, keďže mal plný úspech vo veci, priznal nárok na
náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne
v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

13. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalobca s návrhom na jeho zrušenie a

vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil právne
§ 365 ods. 1 písm. b), c), e), f) a h) CSP. Uviedol, že je 68-ročný dôchodca, ktorý sa ako slabšia
strana sporového konania bez právneho zastúpenia v čase, kedy obdržal (12.11.2023) predvolanie
na pojednávanie určené na 27.11.2023 dozvedel, že konanie bude pojednávať sudkyňa JUDr. Eva
Bíróová. Žalobca uplatnil námietku zaujatosti, konkrétne voči konajúcej sudkyni JUDr. Bíróovej a tiež

z dôvodu opatrnosti aj voči ostatným sudcom daného súdu, keď uviedol, že v konaniach vedených
v roku 2010 na súde v Dunajskej Strede, ktorých účastníkom boli aj spoločnosti, ktorých konateľom
(spoločníkom) bola osoba A. D., sa z dôvodu priateľského vzťahu namietali všetci vtedajší sudcovia
OkresnéhosúduDunajskáStreda,vrátanesudkyneJUDr.EvyBíróovej.Zuvedenéhodôvoduboližaloby
uplatnené účastníkmi rozhodnutiami Krajského súdu Trnava sp. zn. 23NcC/28/2009 z 1.6.2009 a sp.

zn. 24NcC/9/2010 z 3.3.2010 prikázané na prejednanie Okresnému súdu Skalica (sp. zn. 1C/152/2009)
a Okresnému súdu Galanta (sp. zn. 8C/131/2010). O postupe rozhodol Krajský súd Trnava v konaní
sp. zn. 10Co/378/2010. Pokiaľ sa sudkyňa JUDr. Eva Bíróová v čase pridelenia až dvoch súdnych
konaní v roku 2010 (2009) cítila byť sama objektívne zaujatá vo vzťahu k účastníkom konania, ktorých
predstavovala osoba A. D., potom sa mala v okamihu pridelenia tejto veci v súladne s ustanovením § 49

a násl. CSP sama namietať z dôvodu priateľského vzťahu s p. A. D. a G. H. D.. Pokiaľ sa nenamietala
a ani nepredložila námietku zaujatosti uplatnenú žalobcom nadriadenému súdu, znemožnila žalobcovi
uplatňovať jeho procesné práva. Súd prvej inštancie v tomto konaní porušil svoju povinnosť v zmysle
článku 6 ods. 2 CSP, keď nezohľadnil sociálne postavenie žalobcu a nielen že ho o jeho procesoch vo
vzťahu k námietke nepoučil, ale vedome zatajil svoj vzťah k účastníkom konania a tým zasiahol do práva

žalobcu v zmysle čl. 47 ods. 2 a 3 a 48 ods. 1 Ústavy SR.

14. Žalovaný ďalej namietal, že súd prvej inštancie neproporcionálne v hrubom nepomere zo zásadou
rovnosti strán (článok 6 ods. 1 zásad CSP) vylúčil žalobcu z možnosti dokazovania, keď mu
neumožnil byť zastúpený v konaní nezohľadňujúc jeho sociálne postavenie. Žalobcovi súd neumožnil

viesť rovnocenné dokazovanie na preukázanie ním tvrdených skutočností, keď vylúčil z dokazovania
akékoľvek dôkazy a jeho návrhy podľa žaloby. Súd postupom podľa § 181 ods. 2 CSP v konaní neuviedol
do skončenia dokazovania svoje predbežné právne posúdenie veci a rovnako neumožnil žalobcovi
poznať, čo je v konaní sporné a čo bude pre spornosť predmetom dokazovania. Súd prvej inštancie
nevykonal výsluch strany konania podľa § 195 CSP, vylúčil žalobcom navrhované dôkazy na výsluch

svedkov postupom podľa § 196 CSP a nevykonal ani dôkaz čítaním listiny podľa § 204 CSP. Súd vylúčil
žalobcu z poznania a chápania zmyslu konania, keď postupom podľa § 155 CSP nepreveril, či osoba
68 ročného dôchodcu vôbec rozumie jazyku, v ktorom konal. Taktiež odôvodnenie rozhodnutia je podľa
žalobcu nezrozumiteľné a arbitrárne, keď z neho nie je zrejmé, na základe akých skutkových zistení a
akom právnom posúdení súd rozhodol, čo činí rozhodnutie nepreskúmateľné. Pokiaľ súd v podstatnom

pre posúdenie veci ustálil, že Zmluva o postúpení pohľadávok z 18.5.2006 medzi spoločnosťou Financial
Services Holding, a.s. a spoločnosťou Stavil Plus spol. s.r.o., predmetom ktorej bolo nadobudnutie
relevantných pohľadávok voči dlžníkovi (Poľnohospodárske stavby, a.s.) vznikla, pretože si súd z
výpovede svedka osvojil, že došlo bez preukázania listiny alebo označenia aspoň času a dôvodu
uplatnenia, k platnému odstúpeniu od tejto Zmluvy, tým potvrdil, že Zmluva ako hmotnoprávny vzťah

jej účastníkov vyvolala v nej zamýšľané účinky s poukazom na § 524 OZ. Pokiaľ súd v okolnostiach
skutkového deju ustálil, že došlo k nastúpeniu hmotnoprávnych účinkov postúpenia (zmeny v osobe
veriteľa pohľadávok voči dlžníkovi) musel zákonite v ďalšom striktne posudzovať, či výpoveď stranného
a zaujatého svedka, na ktorého osobný účet bola poukázaná žalovaným odmena za postúpenie, jepravdivá, ale najmä či údajné odstúpenie od Zmluvy vôbec mohlo vyvolať právne účinky. Žalobca v tejto
súvislosti poukázal na čl. VIII bod 2 Zmluvy, v zmysle ktorého „Zmena zmluvy je možná len písomnou
dohodoustrán“.Súdprvejinštancienevysvetlilpreakédôvodydokladyozaplateníodplatyzapostúpenie

nepovažoval za relevantné dôkazy. Pokiaľ súd považoval doklady o vkladoch za sporné, mal uložiť
povinnosť žalobcovi predložiť originál listín, čo neumožnil, a preto nemôže odňať listinám vlastnosť byť
dôkazom len preto, že svedok (zaujatý) tvrdí, že doklady nasvedčujú prevzatie odplaty za postúpenie len
z dôvodu, že ide o kópie dokladov. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je nepochopiteľné a
bez previazanosti, na základe akých právnych skutočností a podľa akej právnej úpravy spol. Stavil plus

s.r.o. (právny predchodca žalobcu) stratil postavenie veriteľa, pretože bez tohto zistenia nebolo možné
v zmysle zásady, že nikto nemôže na iného preniesť viac práv ako má, priznávať ochranu žalovanému,
ktorý odvodzuje v danom čase svoje práva od zmluvy od nevlastníka pohľadávok. Pokiaľ by súd zisťoval
z konkurzného súdu stav konania, potom by musel zistiť, že žalovaný i napriek tomu, že tvrdil, že mal byť
od roku 2017 veriteľom pohľadávok, nikdy nebol v konkurznom konaní zapísaný do zoznamu veriteľov,
na rozdiel od žalobcu, ktorý je zapísaný ako veriteľ. Podľa žalobcu je nevyhnutné doplniť dokazovanie

o výsluch strany žalobcu, vykonať riadne dokazovanie k dokladom o zaplatení odplaty, k hodnovernosti
podpisov na dokladoch znaleckým skúmaním podpisu svedka F., výsluchom správcu, zadovážením
si podkladov od konkurzného súdu. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, z ktorého nie je
možné zistiť, akým spôsobom súd postupoval pri posudzovaní rozhodných skutočností v prejednávanej
veci, nevyhovuje zákonným požiadavkám, ktoré CSP kladie na obsah odôvodnenia rozhodnutia a v

konečnom dôsledku takéto rozhodnutie zasahuje do základných práv účastníka súdneho konania, ktorý
má nárok na to, aby bola jeho vec spravodlivo posúdená. Podľa žalovaného nesústredené a bezobsažné
vymedzenie troch ustanovení OZ (§ 34, § 37 ods. 1, § 132 ods. 1) nedávajú ani účastníkom a nie to
nezaujatým pozorovateľom aspoň elementárnu príležitosť pochopiť, čo súd vlastne riešil a ako právne
skutkový stav podriaďoval neadresnej právnej úprave, pri absencii referenčnej a kauzálne dopadajúcej

právnej úprave. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s podstatou účinkov na vec sa vzťahujúcich
hmotnoprávnych zistení o dôsledkoch postúpenia pohľadávok podľa § 524 a nast. OZ, o možnostiach
odstúpenia, jeho účinkoch, spôsoboch a dôvodnosti či o otázkach nadobudnutia vlastníctva vydržaním
žalobcu podľa § 134, ktoré by sa k posúdeniu mohli vzťahovať. Pokiaľ žalovaný odvodzoval svoje
postavenie od Zmluvy z roku 2017, mal súd vo svojich právnych úvahách vysvetliť, pre aké dôvody došlo

k vzniku právneho vzťahu, akého charakteru a podľa akej úpravy došlo k jeho zmene alebo zániku,
pretože to bola podstata sporu, keď súd prvej inštancie správne priznal žalobcovi v obsahu žalobnej
požiadavky vyjadrenej voči žalovanému naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

15. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne

správny potvrdiť s odôvodnením, že Okresný súd Dunajská Streda rozhodol v predmetnej právnej veci
správne, na základe riadne vykonaného dokazovania a spoľahlivo zisteného skutkového stavu, so
správnymprávnymposúdenímveci.Podľažalovanéhojerozhodnutiesúduprvejinštanciezrozumiteľné,
preskúmateľné a spĺňajúce zákonom a Ústavou SR vyžadované náležitosti a požiadavky pre súdne
rozhodnutieajehoodôvodnenie.Právožalobcunasúdnuochranuneboložiadnymspôsobomporušené,

keďže je zrejmé, akými úvahami sa súd prvej inštancie riadil, aké právne predpisy aplikoval pri
posudzovanídanéhoprípaduaakýmspôsobomvyhodnotildôkazyvsúdnomkonaní.Súdprvejinštancie
konal v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami CSP, pričom neporušil práva žalobcu na súdnu
ochranu a rovnako bola dodržaná rovnosť zbraní a koncentrácia konania. V predmetnej právnej veci
išlo o posúdenie nároku, kto je veriteľom sporných pohľadávok voči dlžníkovi a nie či dlžník má plniť,

čo sa posudzuje v konkurze. Taktiež bolo zrejmé z konania žalobcu, že jeho snahou je predĺženie tohto
konania pred trestným konaním, v ktorom bol obžalovaný zo spáchania trestného činu, vedeným pod
sp. zn. 42T/15/2023, a preto navrhoval vykonanie dôkazov, ktoré nemali s predmetnou vecou súvis
alebo boli nehospodárne. Uvedené potvrdzuje aj odôvodnenie rozsudku, podľa ktorého: „Predmetom
prieskumu bola zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 18.05.2006, predložená žalobcom a majúca

preukázať žalobcom tvrdené vlastníctvo pohľadávky voči úpadcovi - Poľnohospodárske stavby, a. s.
Táto zmluva však nebola predložená do konkurzného konania, konkurzný správca nemá preto dôvod
k nej vypovedať, rovnako súd k nej nemal dôvod vypočuť konateľa firmy Ecorental, ani pána D., ktorí
neparticipovali na zmluve, a preto súd nepripustil tieto návrhy. Rovnako súd nepovažoval za dôvodný
návrh na vyžiadanie konkurzného spisu, nakoľko výška pohľadávky nebola sporná, nebolo nenamietané

ani tvrdenie, že pohľadávka je prihlásená do konkurzu a že žalovaný je v konkurznom konaní evidovaný
ako jej vlastník.“. Skutkový a právny stav daného prípadu je jednoznačný, čo preukazuje aj priebeh
konania, ako aj samotné dôkazy, pričom žalobca predložené dôkazy ani nespochybnil. Žalobca po
celý čas v priebehu konania ostal iba v rovine tvrdenia, ktoré riadne nepreukázal a ani nepredložil(nedoložil) dôkazy, ktoré by tieto jeho tvrdenia preukazovali. Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno.
Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 27.11.2017 medzi postupcom ECORENTAL a medzi žalovaným
ako postupníkom je platná a jediná existujúca, z čoho je nepochybne zrejmé, že platným vlastníkom

pohľadávky je práve žalovaný. Uvedenú skutočnosť potvrdil dokonca aj sám žalobca v zázname zo dňa
28.1.2022.

16. K údajnej námietke zaujatosti, na ktorú žalobca poukazuje v odvolaní, žalovaný uviedol, že opätovne
ideosnahužalobcuonatiahnutiekonania,pričomnávrhynadoplneniedokazovaniamaluplatniťžalobca

skôr, čím porušil zásadu koncentrácie konania a navyše znova zavádza súd, nakoľko vo všetkých
konaniach, ktoré označil v odvolaní, nevystupuje žalovaný, ale spoločnosť STAVIL, s.r.o., IČO: 36 229
920, so sídlom Dunajská Streda, Povodská cesta 7. Žalovaný v uvedenej spoločnosti nevystupoval ani
historicky ako spoločník, či štatutárny orgán. Žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že nie on, ale žalobca
ako strana, ktorej prislúcha dispozičné právo, inicioval súdny spor práve na Okresnom súde Dunajská
Streda. Žalovaný odmieta všetky žalobcove úvahy o vzťahu k zákonnému sudcovi, ktorý rozhodoval v

tomto spore, ako aj k osobe pána D.. Je preto zrejmé, že námietka zaujatosti tvrdená žalobcom nie je
opodstatnená.

17. K odvolaniu žalobcu proti výroku rozsudku o trovách konania žalovaný uviedol, že žalobca si bol
vedomý právneho stavu a mohol a mal predpokladať, že vzhľadom na jeho procesné postavenie bude v

tomto prípade zaviazaný na úhradu trov. V prípade, ak by súd nerozhodol o povinnosti zaviazať žalobcu
na úhradu trov žalovaného, tak by žalovaný musel znášať bez právneho dôvodu trovy, ktoré mu nevznikli
vlastným zapríčinením. Išlo by o porušenie práva na spravodlivý súdny proces.

18. V podaní zo dňa 10.10.2024 žalobca zotrval na námietke zaujatosti vec prejednávajúcej sudkyne,

keď zo žiadnej skutočnosti nevyplýva, že by dôvod zaujatosti sudkyne existujúci v roku 2009 postupom
času odpadol alebo inak oslabol. K priebehu dokazovania zopakoval, že konajúci súd nevykonal žiadne
dokazovanie navrhnuté žalobcom na preukázanie ním tvrdených skutočností a nič na tom nezmení ani
ničím nepodložená úvaha súdu o právnych dôsledkoch vzniku a trvania zmluvy o postúpení pohľadávok
z 18.5.2006, ktorá mala vo svojich dôsledkoch definovať oprávnenia postupu ďalších osôb, ktoré sa

vydávali za majiteľa pohľadávok. Bez náležitého a zmysluplného vysvetlenia, pre aké dôvody súd
neprihliadal k právnym dôsledkom prvého postúpenia a bez pochybností prihliadal len na tie postúpenia,
ktoré nasledovali po prvom pre žalobcu určujúcom postúpení z roku 2006, po ktorom ostatné osoby
nemali hmotnoprávnu vecnú legitimáciu k nakladaniu s predmetom sporu. Z účtovných výsledkov
žalovaného ako postupníka z obdobia rokov 2017 doteraz plynie záver, že pohľadávky v čase údajného

vzniku a nadobudnutia neevidoval vo svojom účtovníctve, čo rovnako zodpovedá aj o postupcovi.
Žalobca tiež uviedol, že poukazovanie na trestné konanie je nenáležitým zasahovaním do prezumpcie
neviny žalobcu a je bez zjavného významu k posudzovaniu podstaty predmetu sporu.

19. Žalovaný v podaní zo dňa 10.10.2024 uviedol, že námietka zaujatosti predstavuje procesný

inštitút, ktorý účastníkom súdneho konania poskytuje možnosť vyjadriť pochybnosti o nestrannosti
sudcu, pokiaľ existuje dôvod domnievať sa, že jeho vzťah k prejednávanej veci by mohol viesť k
zaujatému rozhodnutiu. Pre uplatnenie námietky je však potrebné, aby tieto pochybnosti vyplývali z
objektívnych a konkrétnych okolností, ktoré sú dostatočne závažné na to, aby odôvodnili vylúčenie
sudcu z prejednávania veci. Podanie námietky zaujatosti nemôže byť zneužívané na účel zbytočného

predlžovania súdneho konania alebo vytvárania obštrukcií. Je dôležité, aby bola námietka predložená v
súlade so zásadou koncentrácie konania, ktorá predpokladá, že všetky návrhy a pripomienky, vrátane
námietky zaujatosti, by mali byť podané včas, ideálne na začiatku konania. Ak dôjde k predloženiu
návrhov na doplnenie dokazovania alebo podaniu námietky v neskoršom štádiu konania, môžu byť
tieto kroky hodnotené ako účelové predlžovanie konania alebo snaha o obštrukciu. V súvislosti s

uvedeným, je žalovaný názoru, že neboli splnené predpoklady pre uplatnenie námietky zaujatosti.
Okrem skutočnosti, že žalobca nepodal údajnú námietku včas, t. j. v zákonom predpísanej lehote,
nesprávne definoval aj účastníkov konaní. Z uznesenia Okresného súdu Galanta sp. zn. 8C/131/2010
zo dňa 28.9.2010 vyplýva, že účastníkom konania nebol žalovaný, ale spoločnosť STAVIL, s.r.o, IČO :
36 229 920, so sídlom Dunajská Streda, Povodská cesta 7., v ktorej mene koná od roku 1998 G.

H. D.. Žalovaný v predmetnej spoločnosti nevystupoval ani ako spoločník, ani ako štatutárny orgán.
Námietka zaujatosti, podaná žalobcom, je neopodstatnená a nemá relevantný právny základ. Žalobca
v námietke nepredložil dostatočné dôkazy ani relevantné argumenty, ktoré by preukazovali akúkoľvek
skutočnú predpojatosť. Žalovaný ďalej uviedol, že po celú dobu trvania konania zotrvával žalobca len naúrovni nepodložených tvrdení, čo znamená, že neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca nijakým spôsobom
nespochybnil predložené dôkazy. Súd pri hodnotení a dokazovaní v tomto konaní neporušil žiadne z
práv a povinností, ktoré mu zákon ukladá a v rámci prebiehajúceho procesu starostlivo posúdil všetky

predložené dôkazy a argumenty strán, pričom sa riadil zásadou spravodlivosti a rovnosti.

20. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po

skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219
ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

21. Predmetom konania v prejednávanej veci je žaloba podaná na súde prvej inštancie dňa 19.12.2022,
ktorou sa žalobca domáha určenia, že je vlastníkom pohľadávky vo výške 950.825,81 eur s
príslušenstvom s právom na oddelené uspokojenie voči dlžníkovi Poľnohospodárske stavby, a. s. Svoj
nárok odôvodnil tým, že veriteľom pohľadávok voči dlžníkovi Poľnohospodárske stavby, a. s. sa stal

na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej s pôvodným veriteľom - spoločnosťou Stavil plus
s. r. o. Žalobca na preukázanie svojho nároku pripojil k žalobe Zmluvu o postúpení pohľadávky zo
dňa 18.5.2006, na základe ktorej mal postupca - Financial Services Holding, a. s. postupníkovi - Stavil
Plus, s. r. o. postúpiť pohľadávku voči úpadcovi - Poľnohospodárske stavby, a. s., v konkurze vo výške
28.915.712,35 Sk, ktorá vznikla z úverov poskytnutých úpadcovi Všeobecnou úverovou bankou, a. s.,

a Zmluvu o postúpení pohľadávky za dňa 17.7.2017, na základe ktorej mal postupca - Stavil Plus, s. r.
o. postupníkovi - žalobcovi postúpiť pohľadávku vo výške 28.915.712,35 Sk.

22. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorým súd žalobu zamietol a závislého výroku o náhrade trov konania

23. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia
o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu.

24. Podľa § 380 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný (1). Na vady, ktoré sa týkajú
procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (2).

25. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

26. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a predchádzajúci procesný postup súdu prvej inštancie
v rozsahu námietok odvolateľa uvedených v odvolaní a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je
opodstatnené a preskúmavaný rozsudok je čo do výroku vecne správny.

27. Žalobca v podanom odvolaní namietal, že vo veci rozhodovala sudkyňa, o ktorej nezaujatosti možno
mať dôvodné pochybnosti, čo predstavuje odvolací dôvod vymedzený v § 365 ods. 1 písm. c) CSP.

28. Podľa § 52 ods. 1 a 2 CSP, strana má právo z dôvodov uvedených v § 49 uplatniť námietku

zaujatosti (ods. 1). V námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania uvedené,
proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca si námietku
o dôvode vylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa,
okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa prvej vety,
súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia o odstraňovaní

vád podania sa nepoužijú (ods. 2).

29. Podľa § 53 ods. 1 až 3 CSP, námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do siedmich dní,
odkedy sa strana dozvedela o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. Na neskôr uplatnenú námietkuzaujatosti súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá (ods. 1). Na
opakované námietky zaujatosti podané z toho istého dôvodu súd neprihliada, ak už o nich rozhodol
nadriadený súd; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá (ods. 2). Ak sa námietka

zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej
činnosti,súdnanámietkuzaujatostineprihliada;vtomtoprípadesavecnadriadenémusúdunepredkladá
(ods. 3).

30. Ustanovenie § 52 ods. 2 CSP upravuje osobitné náležitosti námietky zaujatosti, ktoré musí námietka

(okrem všeobecných náležitostí podania uvedených v § 127 CSP) obsahovať. Medzi povinné obsahové
náležitosti námietky zaujatosti okrem označenia, že ide o námietku zaujatosti a podpisu strany, ktorá
námietku podáva, patrí aj označenie súdu, ktorému je určená; spisovej značky konania; osoby, ktorá
námietku podáva; osoby, proti ktorej námietka smeruje; dôvodu, pre ktorý má byť sudca vylúčený (t.
j. opis konkrétnych skutočností zakladajúcich vylúčenie sudcu); okamihu, kedy sa strana uplatňujúca
námietku o dôvode vylúčenia dozvedela; dôkazov na preukázanie svojho tvrdenia (ktorých povaha

to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť). Ak námietka nemá všetky zákonom
vyžadované náležitosti, súd nie je povinný stranu sporu poučiť o potrebe opravy alebo doplnenia, a
teda vyzvať ju na odstránenie vady. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa § 52 ods. 2 vety prvej
CSP súd neprihliadne. V prípade okamihu, kedy sa strana uplatňujúca námietku o dôvode vylúčenia
dozvedela, musí strana sporu uviesť presný dátum, keďže ustanovenie § 53 CSP upravuje sedemdňovú

zákonnú lehotu, v rámci ktorej je potrebné uplatniť námietku zaujatosti, pričom na neskôr uplatnenú
námietku zaujatosti súd vôbec neprihliadne.

31. Ak žalobca namieta neoznámenie údajnej zaujatosti samotnou sudkyňou, je potrebné uviesť, že
inštitút oznámenia zaujatosti je potrebné považovať za právny nástroj umožňujúci konajúcemu orgánu

(v tomto prípade sudcovi) vysloviť jeho vnútorné presvedčenie o existencii dôvodov, ktoré podľa jeho
odbornéhonázoruavlastnéhopresvedčeniasúspôsobilénaprelomenieústavnéhoprávanazákonného
sudcu (keď sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne
a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom objektívne,
nezaujato a spravodlivo). Oznámenie zaujatosti sudcu má vyjadrovať presvedčenie tohto sudcu o

existencii takých okolností, ktoré sám hodnotí ako dostatočne významné z pohľadu možnosti vyslovenia
záveru o jeho zaujatosti ako dôvode pre jeho vylúčenie z konania a rozhodovania konkrétnej veci. Je
pritom vecou individuálneho posúdenia sudcu ako vyhodnotí svoju (ne)zaujatosť a následne prípadného
námietkového konania, z ktorého dôvodu je námietka žalobcu týkajúca sa nezákonného postupu
sudkyne, ktorá nevzhliadla dôvody svojej zaujatosti, nedôvodná (pričom žalobcovi z tohto dôvodu ani

nebolo znemožnené uplatňovať jemu prislúchajúce procesné práva).

32. Odvolací súd poukazuje na to, že námietku zaujatosti voči vec prejednávajúcej sudkyni z dôvodov
uvádzaných v odvolaní žalobca podal už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie dňa 27.11.2023
(na čo poukázal sám žalobca aj v podanom odvolaní, keď uviedol, že sa o osobe sudcu dozvedel

z predvolania na pojednávanie dňa 12.11.2023). Na predmetnú námietku zaujatosti súd prvej inštancie
neprihliadal z dôvodu, že bola uplatnená oneskorene, keď o pridelení veci vec prejednávajúcej sudkyni
sa dozvedel z „potvrdenia o pridelení veci a zmene sudcu“ dňa 20.7.2023 (č. l. 44 a 71 spisu), pričom
časť námietok žalovaného sa týkala okolností, ktoré spočívali v procesnom postupe zákonnej sudkyne,
preto na námietku zaujatosti nebolo možné prihliadať (viď § 52 ods. 2, § 53 ods. 1 a 3 CSP), čo vyplýva

z vyjadrenia sudkyne č. l. 138 spisu. Z obsahu spisu pritom vyplýva, že žalobca bol o práve namietať
sudcu náležite poučený (č. l. 69 a 71 spisu). Neprihliadanie na zákonom vyžadované náležitosti pre
riadne uplatnenie námietky zaujatosti v rámci odvolacieho konania by bolo potom popretím samotného
inštitútu námietky zaujatosti, ako i požiadavky na včasné uplatnenie procesných práv strany sporu.

33. Posúdením vyššie uvedených skutočností tak odvolací súd dospel k záveru, že nedošlo k naplneniu
odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 2 písm. c) CSP, že by rozhodnutie bolo vydané vylúčenou
sudkyňou.

34. Keďže sa žalobca domáhal svojho práva v zmysle ust. § 137 písm. c) CSP určovacou žalobou,

súd prvej inštancie sa správne zaoberal primárne zistením, či mal na takomto určení naliehavý právny
záujem, no dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že naliehavý právny záujem na požadovanom
určení bol daný. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci aplikoval správnu právnu normu, túto všaknesprávne vyložil, čo však v konečnom dôsledku nemalo vplyv na vecnú správnosť jeho rozhodnutia,
keďže následkom nepreukázania existencie naliehavého právneho záujmu je zamietnutie žaloby.

35. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie

je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

36. Odvolací súd má za to, že žalobca nesplnil podmienku procesnej prípustnosti určovacej žaloby
v zmysle § 137 písm. c) CSP, teda nepreukázal naliehavý právny záujem na určení, že žalobca je
vlastníkom pohľadávky vo výške 950.825,81 eur s príslušenstvom s právom na oddelené uspokojenie

voči dlžníkovi Poľnohospodárske stavby, a. s. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je
podľa celkom jednoznačnej úpravy v zákone i v zmysle ustálených záverov teórie procesného práva,
aj relevantnej rozhodovacej praxe súdov (judikatúry), základným procesným predpokladom určovacej
žaloby v zmysle § 137 písm. c) CSP, pričom bez jeho existencie je vylúčené zaoberanie sa takouto
žalobou vecne. Uvedené znamená, že v konaní o tzv. určovacej žalobe je vyriešenie si otázky existencie

naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení prvou povinnosťou súdu, pretože len
kladná odpoveď na takúto otázku poskytuje priestor pre ďalšie konanie vo veci samej (teda najmä
dokazovanie zamerané na vecnú podstatu problému), kým naopak odpoveď záporná (teda záver o
neexistencii naliehavého právneho záujmu) má viesť k bezodkladnému zamietnutiu žaloby, a to nielen
z dôvodu čo najväčšej hospodárnosti konania, ale spravidla i pre naznačenie cesty k ochrane práv

strán procesne prípustným spôsobom, ktorým je spravidla buď iné, než požadované určenie alebo iný
procesný nástroj ochrany práva žalobcu.

37. Naliehavý právny záujem teda predstavuje prvoradý právny dôvod pre opodstatnenosť určovacej
žaloby v zmysle § 137 písm. c) CSP, jeho nedostatok vedie k zamietnutiu žaloby z vecného hľadiska.

Naliehavý právny záujem v sebe ingeruje súčasné naplnenie dvoch položiek - záujem právny a záujem
naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je
vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť
odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj
tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Podmienkou úspešnosti určovacej žaloby

je existencia naliehavého právneho záujmu, ktorý je predmetom dokazovania a právneho posúdenia.
Uvedenú podmienku právna teória označuje ako „actio est nata“, podmienku žalovateľnosti uplatneného
práva, nie je pritom takou procesnou podmienkou konania, ktorej nedostatok vedie k odmietnutiu žaloby.
Avšak aj podmienku žalovateľnosti (pri naliehavom právnom záujme) je súd povinný skúmať z úradnej
povinnosti až do konca konania vo veci samej. Aj súd vyššieho stupňa je preto ex offo povinný v

odvolacom konaní pri vecnom odvolacom prieskume prioritne prihliadať na podmienku naliehavého
právneho záujmu v zmysle § 137 písm. c) CSP, a to v súlade s § 380 ods. 2 CSP bez ohľadu na
odvolateľom vymedzené odvolacie dôvody (porovnaj Steiner, V.: Občianske procesné právo v teórii a
praxi, Obzor, Bratislava, 1980, str. 47 a 53, tiež Hora, V.: Učebnice civilního práva procesného, Spolok
Československých právníku, Všehrd, Praha, 1947, str. 226 a 227, rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.

zn. 4Cdo/111/2008, 9Cdo/105/2021, 9Cdo/252/2021).

38. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení
právnehovzťahualebopráva,zaťažujetoho,ktosatohtourčeniadomáha(žalobcu).Pokiaľchcežalobca
osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti

prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo
právojealebonieje,nadruhejstranevysvetliť,žeprávepodanážalobajeprocesnevhodnýmnástrojom,
ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre
jeho usporiadanie). Pri určovacích žalobách samotná dôvodnosť skutkových a právnych tvrdení žalobcu
ešte neznamená, že prípadný vyhovujúci určovací rozsudok bude mať pre žalobcu právny význam, teda,

že bude sporové konanie užitočné alebo naopak zbytočné. Žalobca musí naliehavý právny záujem na
určení práva preukázať, ibaže právny záujem vyplýva z osobitného predpisu. Žalobca má naliehavý
právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo neisté alebo ohrozené
za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť.Naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný.
Naopak, naliehavosť nie je daná, ak má žalobca k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného práva
(porovnaj s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co/26/2020 a uznesením Najvyššieho súdu

SR sp. zn. 1Cdo/249/2021). Povinnosť žalobcu preukázať naliehavý právny záujem tak znamená, že
žalobca je povinný uviesť v žalobe skutkové tvrdenia o tom, že naliehavý právny záujem je daný, pričom
na preukázanie týchto tvrdení je povinný navrhnúť dôkazy. Absencia naliehavého právneho záujmu je
dôvodom zamietnutia žaloby.

39. Súd prvej inštancie v bode 16. odôvodnenia uviedol, že predmetom prieskumu zo strany súdu bola
zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 18.5.2006, predložená žalobcom a majúca preukázať žalobcom
tvrdené vlastníctvo pohľadávky voči úpadcovi - Poľnohospodárske stavby, a. s. s tým, že táto zmluva
nebola predložená (žalobca to netvrdil) do konkurzného konania, pričom tento skutkový záver súdu prvej
inštancie žalobca ani nerozporoval. Žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie uviedol, že je veriteľom
pohľadávok voči dlžníkovi Poľnohospodárske stavby, a. s. na základe zmluvy o postúpení pohľadávky

zo dňa 18.5.2006 (na základe ktorej postupca - Financial Services Holding, a. s. mal postupníkovi - Stavil
Plus, s. r. o. postúpiť pohľadávku voči úpadcovi) a zmluvy o postúpení pohľadávky za dňa 17.7.2017
(na základe ktorej postupca - Stavil Plus, s. r. o. mal postupníkovi - žalobcovi postúpiť pohľadávku voči
úpadcovi). Žalobca v konaní neuviedol (skutkovo to ani netvrdil), že svoje postavenie v konkurznom
konaní odvodzuje práve od zmlúv o postúpení pohľadávok zo dňa 18.5.2006 a 17.7.2017, ktoré sú

predmetomsporuvprejednávanejveci.Taktiežnetvrdil,žetietozmluvyopostúpenípohľadávokpredložil
do konkurzného konania a že mu postavenie veriteľa na základe týchto zmlúv nebolo v konkurznom
konaní priznané. Zároveň nerozporoval skutkové tvrdenie žalovaného doložené dôkazom, že žalobca
listom zo dňa 28.1.2022 Krajskému súdu v Bratislave do konkurzného konania oznámil, že pri podpísaní
zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 25.10.2017 (t. j. inej zmluvy, ako tej, od ktorej odvodzuje právo

v prejednávanej veci) bol uvedený do omylu a nevie o oznámení o postúpení pohľadávky zo dňa
28.6.2021, tieto listiny považuje za neplatné a za veriteľa považuje spoločnosť Fontee, s. r. o.

40. Žalobca teda v konaní netvrdil a ani nepreukázal, že predmetné zmluvy zo dňa 18.5.2006
a 17.7.2017 predložil do konkurzného konania a že sa práve na základe týchto konkrétnych zmlúv

domáhal postavenia veriteľa v zmysle § 7 ods. 4 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní
(na ktoré ustanovenie v konaní v rámci svojej procesnej obrany a svojho postavenia ako veriteľa
poukázalnaopakžalovanývosvojichpodaniach).Akdošlopočaskonkurzukzmeneveriteľapohľadávky
zo zmluvy, účastníkom konkurzu sa namiesto pôvodného veriteľa stáva nový veriteľ, ak pôvodný
veriteľ a nový veriteľ túto skutočnosť oznámia súdu a preukážu ju v prípade prevodu pohľadávky

zmluvou o postúpení pohľadávky. K zmene účastníka konania v takom prípade dochádza doručením
oznámenia tejto skutočnosti súdu (najneskôr však do vydania rozvrhového uznesenia). Ak oznámenie
nie je doložené listinou preukazujúcou zmluvou o postúpení pohľadávky, (konkurzný) súd rozhodne o
nepripustenízmenyúčastníkovkonkurzuuznesením.Keďžežalobcavkonanínetvrdilaaninepreukázal,
že predmetné zmluvy zo dňa 18.5.2006 a 17.7.2017 predložil do konkurzného konania a že sa práve

na základe týchto konkrétnych zmlúv domáhal postavenia veriteľa v konkurznom konaní, nepreukázal
ani naliehavý právny záujem na určení, že je vlastníkom pohľadávky voči úpadcovi ma základe zmluvy
o postúpení pohľadávky zo dňa 18.5.2006 (uzavretej medzi Financial Services Holding, a. s. a Stavil
Plus, s. r. o.) a zmluvy o postúpení pohľadávky za dňa 17.7.2017 (uzavretej medzi Stavil Plus, s. r. o.
a žalobcom). Z uvedeného vyplýva, že podaná žaloba nepredstavuje správne zvolený procesný nástroj

ochrany práva žalobcu.

41. Keďže civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech
procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a
im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena, potom z predmetnej

zásady následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého je každá strana povinná dokazovať
skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. V
normatívnej podobe je táto povinnosť premietnutá v čl. 8 základných princípov CSP, v zmysle ktorého
strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje
tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti konania. Následky spojené s ich nesplnením

v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila.
Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba.
Pokiaľ strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy.
Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany konania za to, že v konaní nebolipreukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy
neboli preukázané určité skutočnosti významné pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti strany,

ktorá nesplnila povinnosť označiť skutkové tvrdenia a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení alebo preto,
že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec). Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú
zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania
(porovnaj ust. § 132 ods. 1, § 149, § 150 ods. 1, § 185 ods. 1 a 2, § 191 ods. 1 a § 215 ods. 1 CSP).

42. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. nesplnenie povinnosti „relevantne“ tvrdiť (uviesť tvrdenia z
hľadiska ich kvality pravdivé, úplné, podstatné a rozhodujúce) má pre stranu sporu procesnoprávnu
sankciu, ktorá sa prejaví v meritórnom rozhodnutí veci. Dokazovaním v sporovom konaní sa má
preukázať to, čo strany tvrdili a nie zisťovať to, čo strany netvrdili. Dokazovanie nemá slúžiť strane sporu
na to, aby prostredníctvom neho zistila, či (náhodou) existujú skutočnosti v jej prospech. Pretože žalobca
v konaní neuviedol relevantné skutkové tvrdenia, nemohla potom obstáť ani odvolacia námietka o

odmietnutí vykonania dokazovania vo veci (za účelom preukázania jeho tvrdení a odstránenia rozporov).

43. Vo vzťahu k ďalšej odvolacej argumentácii odvolací súd uvádza, že v prejednávanej veci nejde
o spor s ochranou slabšej strany (medzi ktoré patria spotrebiteľské spory, antidiskriminačné spory,
individuálne pracovnoprávne spory), kde by si povaha veci vyžadovala zvýšenú ochranu strany sporu

s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Nedôvodná bola tiež námietka
žalobcu, že mu malo byť znemožnené, aby bol v konaní zastúpený. Žaloba v prejednávanej veci bola
podaná dňa 19.12.2022, žalobca bol súdom prvej inštancie poučený o možnosti dať sa v konaní zastúpiť
zástupcom, ktorého si zvolí, alebo prostredníctvom Centra právnej pomoci v poučení o procesných
právach mu doručenom dňa 20.7.2023 (č. l. 69 a 71), žalobca bol v konaní zastúpený právnym

zástupcom na základe plnej moci zo dňa 12.2.2024 (č. l. 156), ktorá bola vypovedaná dňa 1.3.2024
(č. l. 177), a preto postup súdu prvej inštancie, ktorý neakceptoval žiadosť o odročenie pojednávania
nariadeného na deň 13.3.2024 (č. l. 182 a 183) bol vecne správny, keďže o termíne pojednávania
bol upovedomený 20.2.2024 aj priamo žalobca (č. l. 172), žalobca neoznačil advokáta, ktorý mal
prijať zastupovanie, a ani nepredložil plnomocenstvo mu udelené. K námietke nedostatku predbežného

právneho posúdenia v rámci konania pred súdom prvej inštancie odvolací súd uvádza, že súd prvej
inštancie na pojednávaní konanom dňa 13.3.2024 postupoval v súlade s § 181 ods. 2 CSP, keď
v úvode pojednávania uviedol svoje predbežné právne posúdenie veci, hoc to sa neprenieslo do obsahu
zápisnice, ale vyplýva z audiozáznamu z uvedeného pojednávania. Ak potom žalobca namieta, že súd
prvej inštancie nepreveril, či žalobca rozumie jazyku, v ktorom sa konalo, obsah spisu nezakladá dôvod

na takýto postup, keďže žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie uvedenú skutočnosť nenamietal,
sám žalobu i následne podania urobil v slovenskom jazyku a ani priebeh konania nenasvedčuje tomu,
že by bolo porušené jeho právo konať pred súdom v jazyku, ktorému rozumie.

44. Podľa ustálenej judikatúry (napr. uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03, uznesenie

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/145/2011) súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzanými
účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní
skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované

základné právo účastníka na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces nepatrí súčasne právo
strany konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením
dôkazov, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami strany konania a jej právnymi názormi (viď
rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 a sp. zn. I. ÚS 50/04). Odvolací súd zároveň
nezistil existenciu ďalšieho odvolacieho dôvodu v odvolaní žalobcu, ktorý by mal pre danú vec podstatný

význam.

45. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. vo veci samej
a v súlade s § 380 CSP i v závislom výroku II. o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správny potvrdil.

46. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.47. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

48. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

49. O nároku I. I. J. F. K. L. F. M. C. § XXX F. X, XXX F. X, § XXX F. X N.. Žalovaný má voči žalobcovi
nárok na náhradu trov odvolacieho konania, vzhľadom na to, že bol v odvolacom konaní v celom rozsahu
úspešný a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu

náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa
§ 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

50. Senát odvolacieho súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).