Rozsudok – Obchodné spoločnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 17, 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 95Cb/56/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124235944
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Trnečková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:6124235944.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, sudkyňou Mgr. Janou Trnečkovou, v spore žalobcu STAVANT s.r.o., IČO:

44 736 258, so sídlom Mliečna 1592/90, 040 14 Košice, právne zastúpeného PALŠA A PARTNERI
ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA spol. s r. o.; skrátený názov PPAK s. r. o., IČO: 36 492 086, so sídlom
Masarykova 13, 080 01 Prešov, proti žalovanému A. B. C., narodenému XX. XXXXXXXX XXXX, trvale
bytom D. XXX, XXX XX E. - F. G. H., právne zastúpenému JUDr. Matúšom Králikom, PhD., advokátom,
so sídlom Moldavská cesta 10/B, 040 11 Košice, o zaplatenie 113 805,75 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 113 805,75 eur spolu s úrokmi z omeškania vo
výške 13,50 % ročne zo sumy 113 805,75 eur od 10. januára 2024 do zaplatenia, a to do troch dní od

právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00 % účelne
vynaložených trov konania s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným
uznesením súdom prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu (ďalej len "žaloba"), podaným pôvodne na
Okresnom súde Banská Bystrica dňa 21. februára 2024, domáhal v konaní začatom podľa zákona
č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon o upomínacom

konaní"), aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške 113 805,75 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 13,50 % ročne zo sumy 113 805,75 eur od 10. januára 2024 do zaplatenia
a nahradiť mu trovy konania.

2. Žalobu odôvodnil poukazom na to, že Zmluvou o pristúpení k záväzku z 2. augusta 2023 žalovaný ako
pristupujúci dlžník pristúpil k dlhu pôvodného dlžníka, tento prebral a písomne sa zaviazal ho žalobcovi
v lehote splatnosti splniť. Splatnosť záväzku dlžníka nastala, avšak ku dňu podania žaloby, napriek

uplynutiu lehoty plnenia a opakovaným predžalobným výzvam, k splneniu zmluvnej povinnosti nedošlo.

3. Na preukázanie ním tvrdených skutočností žalobca v žalobe označil a k tejto pripojil list zo 7. februára
2024, adresovaný žalovanému a označený ako Výzva dlžníkovi – posledný pokus o mimosúdny zmier,
vrátane fotokópie Podacieho lístka (na č. l. 7-9 spisu), a Zmluvu o pristúpení k záväzku z 2. augusta
2023, vrátane jej prílohy: Špecifikácie záväzkov pôvodného dlžníka (na č. l. 11-12 spisu).

4. V zmysle návrhu žalobcu Okresný súd Banská Bystrica dňa 5. marca 2024 vydal vo veci platobný
rozkaz, proti ktorému podal žalovaný dňa 3. apríla 2024 v zákonom stanovenej lehote odpor s vecným
odôvodnením, následkom čoho došlo v zmysle § 11 ods. 1 druhej vety zákona o upomínacom konaní
k zrušeniu platobného rozkazu ex lege.5. V podanom odpore žalovaný poukázal na to, že zo znenia Zmluvy o pristúpení k záväzku z 2. augusta
2023 (ďalej v rozhodnutí aj len "Zmluva o pristúpení") vyplýva, že záväzok pôvodného dlžníka, ktorým

bola spoločnosť EUROBAU s.r.o. v reštrukturalizácii, IČO: 46 738 479, so sídlom Werferova 1/2582,
040 11 Košice - mestská časť Juh (ďalej v rozhodnutí aj len "Pôvodný dlžník"), voči žalobcovi v sume
113 805,75 eur, ku ktorému žalovaný pristúpil, vznikol na základe Zmluvy o dielo č. 02_3222EB zo 16.
novembra 2022 v znení Dodatku č. 1 z 3. februára 2023 a Dodatku č. 2 zo 7. februára 2023 (ďalej
v rozhodnutí aj len "Zmluva o dielo"), v zmysle článku 2. ktorej sa žalobca ako zhotoviteľ zaviazal vykonať

pre Pôvodného dlžníka ako objednávateľa stavebné práce na diele a Pôvodný dlžník sa za riadne
dokončené práce zaviazal zaplatiť. Žalovaný výslovne uviedol, že nepopiera, že došlo k vzniku záväzku
Pôvodného dlžníka voči žalobcovi na základe Zmluvy o dielo a že na základe Zmluvy o pristúpení
sa zaviazal, že spolu s Pôvodným dlžníkom sú povinní spoločne a nerozdielne uhradiť tento záväzok
žalobcovi. Odvolávajúc sa na znenie článku 4. bodu 4.1 Zmluvy o dielo, sa však domnieval, že keďže v
Zmluve o dielo nebola zmluvná cena za riadne dokončenie prác určená presne, ale stanovená len ako

maximálna, zaviazal sa na základe Zmluvy o pristúpení, vzhľadom na znenie § 533 zákona č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka, uhradiť spoločne a nerozdielne s Pôvodným dlžníkom záväzok definovaný
v Zmluve o dielo, teda záväzok, ktorého presná cena bola určená len v rozmedzí s určenou maximálnou
hranicou plnenia, s tým, že konkrétne vyčíslenie tohto záväzku malo byť následne predmetom faktúr,
ktoré mali hodnoverne preukazovať reálne vykonané stavebné práce.

V nadväznosti na uvedené žalovaný, konštatujúc, že v zmysle ustanovenia § 531 ods. 4 v spojení
s ustanovením § 533 druhej vety zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka je ako pristupujúci
dlžník oprávnený uplatniť si voči žalobcovi ako veriteľovi všetky námietky, ktorými voči žalobcovi
disponuje Pôvodný dlžník a ktoré mu vyplývajú zo Zmluvy o dielo, uviedol, že keďže zo Zmluvy o dielo

nevyplýva konkrétna výška zmluvnej ceny za vykonané práce a z faktúr č. I., č. I. a č. I., vystavených
žalobcom, nemožno opodstatnene odôvodniť rozsah prác, ktoré boli vykonané a ktorých uhradenia sa
žalobca domáha, a to z dôvodu absentujúceho súhlasu dvoch zástupcov Pôvodného dlžníka k súpisu
vykonaných prác, považuje svoju námietku voči žalobcom určenej výške záväzku za dôvodnú. Žalovaný
priblížil, že z prílohy k Zmluve o pristúpení, označenej ako Špecifikácia záväzkov pôvodného dlžníka,

vyplýva, že žalobca za vykonané stavebné práce vystavil Pôvodnému dlžníkovi faktúru č. I. v sume
28 830,33 eur s dátumom splatnosti 28. februára 2023 (ďalej v rozhodnutí aj len "Faktúra č. 1"); faktúru
č. I. v sume 32 798,24 eur s dátumom splatnosti 29. apríla 2023 (ďalej v rozhodnutí aj len "Faktúra č. 2");
faktúru č. I. v sume 14 265,18 eur s dátumom splatnosti 11. júna 2023 (ďalej v rozhodnutí aj len "Faktúra
č.3");afaktúruč.I.vsume37912,00eursdátumomsplatnosti29.apríla2023(pozn.súdu:vskutočnosti

13. augusta 2023) (ďalej v rozhodnutí aj len "Faktúra č. 4") (ďalej všetky spolu len "Faktúry"). Pozornosť
ďalej upriamil na článok 5. bod 5.1 Zmluvy o dielo, v zmysle ktorého zhotoviteľ vyhotoví faktúru, ktorej
súčasťou bude objednávateľom odsúhlasený krycí list čerpania a súpis vykonaných prác a dodávok v
zmysle cenovej ponuky zhotoviteľa a rozsahu vykonaných prác a dodávok v príslušnom mesiaci. Súpis
vykonaných prác bude odsúhlasený dvoma zástupcami objednávateľa, a to zástupcom povereným

jednať vo veciach súvisiacich s realizáciou stavby a zástupcom vo veciach technických, ktorými boli
v zmysle článku 1. bodu 1.1 Zmluvy o dielo A. I. J. a A. H. H.. Vychádzajúc z uvedeného, žalovaný
zdôraznil, že hoci žalobca bol v zmysle Zmluvy o dielo povinný dať pri vyhotovovaní faktúry súpis
vykonaných prác na odsúhlasenie dvom (naposledy) označeným zástupcom Pôvodného dlžníka, súpis
vykonaných prác, ktorý v zmysle článku 5. bodu 5.1 Zmluvy o dielo predstavuje povinnú súčasť faktúry,

bol odsúhlasený dvoma zástupcami Pôvodného dlžníka len pri Faktúre č. 2. Poukázal na to, že z obsahu
Faktúry č. 3 a Faktúry č. 4 vyplýva, že súpis vykonaných prác bol odsúhlasený iba jedným zástupcom
Pôvodného dlžníka. Vo vzťahu k Faktúre č. 1 uviedol, že Pôvodný dlžník neeviduje, že by mu bola táto zo
strany žalobcu doručená. Dodal, že na dôležitosť splnenia podmienky obsiahnutej v článku 5. bode 5.1
Zmluvy o dielo poukazuje najmä z dôvodu, že v zmysle článku 4. bodu 4.1 Zmluvy o dielo bola zmluvná

cena za riadne a úplné ukončenie prác stanovená ako cena maximálna. Na podporu uvedeného tvrdenia
žalovaný odkázal na právne posúdenie obdobnej situácie súdom ustanoveným špeciálnym správcom
JUDr. Stanislavom Demčákom v reštrukturalizácii Pôvodného dlžníka, vyjadrené v súvislosti s popretím
pohľadávky zapísanej v zozname pohľadávok pod poradovým č. 266 čo do jej výšky, a to z dôvodu,
že v Zmluve o dielo bola cena za dielo dohodnutá ako cena maximálna, pričom veriteľ k prihláške

pohľadávky ako prílohu pripojil iba faktúru č. 02-2023-03 z 19. februára 2023 bez odsúhlaseného súpisu
vykonaných prác.V ďalšej časti podaného odporu žalovaný, citujúc ustanovenie § 365 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb.
Obchodného zákonníka a odkazujúc na ustanovenie článku 5. bodu 5.4 Zmluvy o dielo, v ktorom sa
zmluvné strany dohodli, že splatnosť faktúr sa zjednáva na 30 dní od dátumu doručenia faktúry do

sídla spoločnosti, prezentoval názor, že za účelom posúdenia toho, kedy nastala splatnosť faktúr, a
teda kedy sa mal Pôvodný dlžník ocitnúť v omeškaní s ich uhradením, je potrebné vychádzať z úpravy
obsiahnutej v Zmluve o dielo namiesto zákonnej úpravy. Zároveň mal za to, že použitím jazykového,
gramatického a systematického výkladu článku 5. bodu 5.4 Zmluvy o dielo sa má pod slovným spojením
„splatnosťfaktúry“maťnamyslisplatnosťtzv.perfektnejfaktúry,ktoránetrpížiadnymivadami.Považujúc

za preukázané, že Faktúry č. 2, 3 a 4 trpia vadami vo forme absencie odsúhlaseného krycieho listu dvomi
zástupcami Pôvodného dlžníka, označil za potrebné považovať predmetné faktúry na účely článku 5.
bodu 5.4 Zmluvy o dielo za neperfektné, ktoré ako také podľa jeho názoru nemohli spôsobiť začiatok
plynutia lehoty splatnosti. Z tohto dôvodu, ako aj z dôvodu, že Pôvodný dlžník neeviduje, že by mu
Faktúra č. 1 bola čo i len doručená, dospel žalovaný k záveru, že Pôvodný dlžník s uhradením záväzku,
ku ktorému pristúpil, nielen že nie je v omeškaní, ale že jeho splatnosť ešte ani len nenastala.

Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby súd príslušný na konanie vydaný platobný rozkaz v plnom
rozsahu zrušil a žalovanému priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

6. K podanému odporu žalovaný pripojil Zmluvu o dielo č.: XX_XXXXXX zo 16. novembra 2022, vrátane

prílohy (na č. l. 37-42 spisu); Faktúru č. I. z 15. marca 2023, vrátane Súpisu vykonaných prác február
2023_ZoD, Súpisu vykonaných prác február 2023_Dodatok č. 1 a Súpisu vykonaných prác február
2023_Dodatok č. 2 (na č. l. 43-45 spisu); Faktúru č. I. z 11. mája 2023, vrátane Súpisu vykonaných
prác apríl 2023_ZoD, Súpisu vykonaných prác apríl 2023_Dodatok 1 a Súpisu vykonaných prác apríl
2023_Dodatok 2 (na č. l. 46-47 spisu); Faktúru č. I. z 13. júla 2023, vrátane Súpisu vykonaných prác

ZoD jún 2023 (na č. l. 48-50 spisu).

7. Odkazujúc na obsah žaloby a k nej pripojené listiny, žalobca vo vyjadrení zo 17. júna 2024 vyjadril
presvedčenie, že žalovaným prezentované skutkové a právne dôvody nie sú spôsobilé na úspešnú
procesnú obranu vo vzťahu k žalobou uplatnenému peňažnému nároku a skôr svedčia o nepoctivom

obchodnom zámere a o konaní žalovaného v rozpore s dobrými mravmi. Poukázal na platný právny
záväzkový vzťah – písomnú zmluvu a z toho vyplývajúce práva a povinnosti zmluvných strán. Trval
na tom, že peňažný nárok žalujúcej strany voči žalovanému je daný a preukázaný čo do dôvodu i čo
do výšky, poznamenajúc, že žalovaný tento nárok v odpore uznal. Majúc za to, že vecné odôvodnenie
odporu fakticky absentuje, sa žalovaný domáhal toho, aby upomínací súd odpor uznesením odmietol,

a len z dôvodu právnej istoty pre prípad, že by k odmietnutiu odporu nedošlo, navrhol pokračovanie
v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku. Pre taký prípad
navrhol vykonanie dokazovania výsluchom strán sporu k zmluvnému vzťahu a k vykonanému plneniu
podľa Zmluvy o dielo, vrátane výsluchu žalovaného, ako aj výsluchom ďalších svedkov, ktorých označí
príslušnému súdu.

8. Následne, dňa 18. júna 2024 Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec podľa § 14 ods. 3 zákona
o upomínacom konaní Mestskému súdu Košice ako súdu príslušnému na jej prejednanie.

9. V reakcii na repliku žalobcu sa žalovaný vo vyjadrení z 23. septembra 2024 ohradil voči tvrdeniam

žalobcu o jeho nepoctivom obchodnom zámere a konaní v rozpore s dobrými mravmi, majúc za to, že
tieto neboli zo strany žalobcu ničím zdôvodnené ani preukázané. Vo zvyšnej časti žalovaný zotrval na
svojej skoršej argumentácii.

10. Na dupliku žalovaného z 23. septembra 2024 reagoval žalobca vyjadrením z 3. októbra 2024,

v ktorom v celom rozsahu odkázal na obsah žaloby. Súčasne navrhol vykonať dokazovanie listinnými
dôkazmi, vypočutím žalovaného a tiež výsluchom svedkov, ktorých v odpore uviedol žalovaný.

11. Vo veci sa za účasti právnych zástupcov strán uskutočnilo pojednávanie dňa 6. februára 2025
a za účasti právneho zástupcu žalobcu dňa 17. apríla 2025. Na pojednávanie konané 17. apríla

2025 sa žalovaný ani jeho právny zástupca nedostavili, pričom svoju neúčasť vopred ospravedlnili a
súhlasili s tým, aby súd konal a rozhodol v ich neprítomnosti. S ohľadom na uvedené, súd, vychádzajúc
z ustanovenia § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len "CSP"), vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného. Súd na pojednávaní vykonaldokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, vrátane na návrh žalujúcej
strany obstaraných listinných dôkazov – odpovede Finančného riaditeľstva, Sekcie boja proti podvodom
a analýzy rizík z 21. februára 2025 (na č. l. 118 spisu) a jej doplnenia z 3. marca 2025 (na č. l. 124

spisu), a tiež vrátane úplného výpisu spoločnosti EUROBAU s.r.o. z obchodného registra (na č. l.
127-129 spisu), oboznámeného v zmysle § 185 ods. 2 CSP. Na návrhoch na vykonanie dokazovania
výsluchom žalovaného a výsluchom svedkov A. I. J. a A. H. H., prednesených žalovanou stranou na
pojednávaní 6. februára 2025, žalovaný v zmysle vyjadrenia jeho právneho zástupcu na pojednávaní 6.
februára 2025 netrval. Rovnako, žalobca v zmysle vyjadrenia jeho právneho zástupcu na pojednávaní

6. februára 2025 netrval na návrhoch žalujúcej strany na vykonanie dokazovania výsluchom strán sporu
a svedkov označených v odpore žalovaného. O návrhu žalobcu na doplnenie dokazovania pripojením
príslušnej časti reštrukturalizačného spisu vedeného v reštrukturalizačnom konaní Pôvodného dlžníka,
prednesenom právnym zástupcom žalobcu na pojednávaní 6. februára 2025, súd na tomto pojednávaní
rozhodol tak, že tomuto nevyhovie. Súd tak postupoval z dôvodu, že tvrdenie, za účelom preukázania
ktorého žalobca navrhol doplnenie dokazovania týmto dôkazným prostriedkom, t. j. že nárok, vyplývajúci

z predmetných Faktúr č. 1 až 4, si uplatnil aj v reštrukturalizácii Pôvodného dlžníka, v ktorej bol v celom
rozsahu uznaný bez toho, aby bol zo strany reštrukturalizačného správcu či Pôvodného dlžníka, ktorého
je žalovaný jediným konateľom a spoločníkom, namietaný, v konaní nebolo protistranou rozporované.

12. Strany sporu v rámci ústnych prednesov na pojednávaní zotrvali na svojich vyjadreniach

prezentovanýchvdovtedajšíchpísomnýchpodaniach.Právnyzástupcažalobcunadichrámecpoukázal
na konanie v obdobnej veci, vedené na Mestskom súde Košice pod sp. zn. 93Cb/40/2024, v ktorom
voči žalovanému uplatňovala obdobný nárok z pristúpenia spoločnosť DAG SLOVAKIA, a. s. Prešov,
a to na takmer totožnom skutkovom základe s tým, že v danej veci súd prvej inštancie žalobe sčasti
vyhovel, pričom zamietnutá bola len v časti, v ktorej pred jej podaním došlo k čiastočnému plneniu.

Doplnil, že v prejednávanej veci je skutkový stav rozdielny v tom, že v tomto prípade žalovaný neuhradil
žiadnu časť zo žalovanej sumy, a rozdiel vzhliadol aj v tom, že v tomto prípade žalovaný ako pristupujúci
dlžník a zároveň v danom čase jediný konateľ a spoločník Pôvodného dlžníka pristúpil k jeho záväzku
v čase, kedy už každá zo súčastí žalovanej sumy bola vyúčtovaná, a to na základe plnenia, ktoré už bolo
poskytnuté. Pripomenul, že faktúry, ktorých sumy tvoria žalovanú sumu, boli splatné 28. februára 2023,

29. apríla 2023, 11. júna 2023 a 13. augusta 2023, teda Faktúra č. 4 v čase pristúpenia k záväzku
síce ešte nebola splatná, avšak bola ňou vyúčtovaná cena za plnenie, ktoré bolo poskytnuté v júni
2023. Právny zástupca žalobcu mal za to, že žalovaný ako pristupujúci dlžník, ktorý bol zároveň
konateľom Pôvodného dlžníka, mal v danom čase informáciu o tom, že plnenie, ktoré bolo predmetom
Faktúr, bolo zo strany žalobcu poskytnuté riadne a včas. Z uvedeného dôvodu vyjadril presvedčenie, že

procesná obrana žalovaného založená na formálnych nedostatkoch, teda na tom, že súpis vykonaných
prác priložený k dvom faktúram nebol podpísaný oboma zmluvne určenými zástupcami Pôvodného
dlžníka, neobstojí. Trval na tom, že v danom prípade nie sú pre posúdenie vzniku a existencie záväzku
žalovaného rozhodujúce Faktúry, ale Zmluva o pristúpení. V reakcii na procesnú obranu žalovaného
právny zástupca žalobcu poukázal na to, že zo žalovaným predloženej Zmluvy o dielo vyplýva, že cena

diela bola ako maximálna dohodnutá vo výške 182 403,82 eur bez DPH, a teda vo vyššej sume, než
je nárok uplatnený žalobou, ktorý zodpovedá riadne dodanému plneniu. Súčasne upriamil pozornosť
na to, že medzi žalobcom a Pôvodným dlžníkom bolo dohodnuté tzv. prenesenie daňovej povinnosti
podľa ustanovenia § 69 ods. 12 písm. j) zákona o dani z pridanej hodnoty. Zároveň poukázal na to, že
žalobca si žalobou uplatnený nárok uplatnil aj v reštrukturalizácii Pôvodného dlžníka, v ktorej bol uznaný

v celosti bez toho, aby bol či už zo strany reštrukturalizačného správcu alebo žalovaného ako jediného
konateľa a spoločníka Pôvodného dlžníka namietaný. Aj z toho vyvodzoval, že dielo bolo zrealizované
riadne a včas tak, ako bolo vyúčtované. Na pojednávaní konanom 6. februára 2025 právny zástupca
žalobcu za účelom preukázania toho, že Faktúra č. 1, ako aj ostatné Faktúry boli Pôvodnému dlžníkovi
doručené, navrhol doplnenie dokazovania vyžiadaním vyjadrenia daňového úradu, či Pôvodný dlžník

uviedol Faktúry vo svojom kontrolnom výkaze, ako aj pripojením príslušnej časti reštrukturalizačného
spisu vo veci reštrukturalizácie vedenej na Pôvodného dlžníka. Následne, na pojednávaní konanom
17. apríla 2025 právny zástupca žalobcu v reakcii na dokazovanie vykonané oboznámením vyžiadanej
odpovede Finančného riaditeľstva, Sekcie boja proti podvodom a analýzy rizík z 21. februára 2025 a jej
doplnenia z 3. marca 2025, upriamil pozornosť na to, že medzi zmluvnými stranami Zmluvy o dielo bolo

dojednané uplatnenie inštitútu prenesenia daňovej povinnosti, v súlade s ktorou dohodou vystavené
Faktúry boli vystavené bez dane z pridanej hodnoty.13. Právny zástupca žalovaného prezentoval v rámci svojho ústneho prednesu na pojednávaní 6.
februára 2025 názor, že bolo povinnosťou žalobcu preukázať nielen existenciu žalovaného nároku, ale
aj jeho výšku, pripomenúc, že žalovaný nespochybňoval, že Zmluvou o pristúpení pristúpil k záväzku

Pôvodného dlžníka a zaviazal sa, že spoločne a nerozdielne s ním uhradí žalobcovi žalovanú sumu,
avšak táto nebola v Zmluve o pristúpení vyčíslená. S ohľadom na to mal za to, že argumentácia
žalovaného, že žalovaná suma musí byť hodnoverne preukázaná na základe faktúr, ktoré majú
obsahovať súpis vykonaných prác, odsúhlasených dvoma zástupcami Pôvodného dlžníka, je dôvodná
a relevantná. Na uvedené poukazoval najmä z dôvodu, že v Zmluve o dielo bola zmluvná cena

dojednaná ako maximálna cena, a preto nepovažoval za správne vyčísliť žalovaný nárok len na
základe zmluvne dojednanej maximálnej ceny, keďže fakturovaná suma mala byť odsúhlasená dvoma
zástupcami, ktorí by hodnoverne preukázali, či skutočne boli vykonané práce za maximálnu cenu.
Spor vo veci, na ktorý poukázal právny zástupca žalobcu, nepovažoval za relevantný pre rozhodnutie
v posudzovanej veci, argumentujúc rozdielnymi skutkovými okolnosťami. Argumentoval tým, že Zmluva
o pristúpení v oboch prípadoch pozostávala zo samostatných záväzkov, pričom každý záväzok mal

samostatné skutkové okolnosti, ktoré ho sprevádzali, a preto nepovažoval za správne, aby súd prihliadal
na to, ako o takomto nároku rozhodoval súd v inom konaní. Zopakoval, že výhrady žalovaného voči
Faktúre č. 3 a Faktúre č. 4 vyplývali z toho, že tieto neobsahovali súpis vykonaných prác odsúhlasených
dvomazástupcami.Zároveň,nadrámecdovtedajšíchtvrdeníuviedol,žeFaktúrač.1nebolaPôvodnému
dlžníkovi doručená. Vzhľadom na uvedené mal za to, že minimálne v tomto rozsahu výška žalovaného

nároku nebola preukázaná.

14. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a písomných podaní strán sporu, ako aj ich ústnych
vyjadrení, posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty žalujúcej i žalovanej strany, vykonal
dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise a na základe

vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:

15. Dňa 2. augusta 2023 uzavreli žalobca v postavení veriteľa a žalovaný ako pristupujúci dlžník podľa
§ 533 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka Zmluvu o pristúpení k záväzku (na č. l. 11
spisu), predmetom ktorej bolo pristúpenie žalovaného k dlhu Pôvodného dlžníka v sume 113 805,75

eur, z toho po lehote splatnosti v sume 75 893,75 eur, ktorého špecifikácia tvorí neoddeliteľnú prílohu
Zmluvy o pristúpení a ktorý vznikol titulom neuhradenej časti ceny diela na základe Zmluvy o dielo č.
02_3222EB zo 16. novembra 2022 v znení Dodatku č. 1 z 3. februára 2023 a Dodatku č. 2 zo 7. februára
2023, uzavretej medzi žalobcom (ako zhotoviteľom) a Pôvodným dlžníkom (ako objednávateľom), t. j.
spoločnosťou EUROBAU s.r.o., IČO: 46 738 479, so sídlom Werferova 1/2582, 040 11 Košice - mestská

časť Juh (článok II. bod 1.). Žalovaný v článku III. bode 1. Zmluvy o pristúpení vyhlásil, že podpisom
tejto Zmluvy preberá dlh uvedený v článku II. tejto Zmluvy a stáva sa tak popri Pôvodnom dlžníkovi
povinným zaplatiť dlh uvedený v článku II. tejto Zmluvy žalobcovi. Zároveň vyhlásil, že preberá aj budúci
záväzok Pôvodného dlžníka vyplývajúci z plnenia podľa Zmluvy o dielo č. 02_3222EB v znení Dodatkov
č. 1 a č. 2, a to vzhľadom na to, že podľa Zmluvy o dielo č. 02_3222EB v znení Dodatkov č. 1 a č. 2

predstavujecenadielasumu184588,53eur,pričomveriteľ(žalobca)kudňupodpisuZmluvyopristúpení
pokračuje v zhotovovaní diela, a teda budúci záväzok Pôvodného dlžníka (okrem záväzku podľa bodu
1. článku II.) predstavuje sumu 184 588,53 eur (článok II. bod 2. Zmluvy o pristúpení). V ustanovení
článku III. bodu 2. Zmluvy o pristúpení sa žalovaný zaviazal dlh uvedený v článku II. tejto Zmluvy splniť
žalobcovi najneskôr do 120 dní odo dňa podpisu tejto Zmluvy, pokiaľ ide o záväzky splatné ku dňu

jej podpísania, a pokiaľ ide o záväzky, ktoré ku dňu podpisu tejto Zmluvy nenadobudli splatnosť, ako
aj budúce záväzky titulom plnenia zmlúv, najneskôr do 120 dní po nadobudnutí splatnosti. Obsahom
žalovaným osobitne podpísanej Prílohy k Zmluve o pristúpení k záväzku, označenej ako Špecifikácia
záväzkov pôvodného dlžníka (ďalej v rozhodnutí aj len "Príloha") (na č. l. 12 spisu), bol výpočet Faktúr
č. 1 až 4 s uvedením zodpovedajúcich identifikačných čísiel, nimi fakturovaných súm a dátumov ich

splatnosti; ďalej informácia, že nimi fakturované sumy predstavujú v súčte sumu 113 805,75 eur, ktorá
je ku dňu podpisu Zmluvy o pristúpení splatná vo výške 75 893,75 eur.

16. Pôvodný dlžník v postavení objednávateľa a žalobca ako zhotoviteľ uzatvorili podľa § 536 a nasl.
Obchodného zákonníka dňa 16. novembra 2022 Zmluvu o dielo č.: XX_XXXXXX (na č. l. 37-42 spisu),

predmetom ktorej bol záväzok zhotoviteľa (žalobcu) v rámci stavby „Rekonštrukcia a modernizácia
budovy občianskej vybavenosti v obci Prakovce“ dodať „dodávku a montáž elektroinštalácie“ na
základe projektovej dokumentácie, výkazu výmer, cenovej ponuky a požiadaviek povereného zástupcu
objednávateľa (Pôvodného dlžníka) (bod 2.1 Zmluvy o dielo) a záväzok objednávateľa (Pôvodnéhodlžníka) za riadne dokončené práce zaplatiť (bod 2.4 Zmluvy o dielo). Zmluvná cena za riadne
zhotovenie a úplné ukončenie prác špecifikovaných v článku 2. Zmluvy o dielo, vrátane odstránenia vád
a nedorobkov, bola stanovená dohodou zmluvných strán v bode 4.1 Zmluvy o dielo ako cena maximálna

v sume 182 403,82 eur bez DPH s poznámkou o dojednaní prenosu daňovej povinnosti podľa § 69
ods. 12 písm. j) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
Platobné podmienky boli predmetom úpravy článku 5. Zmluvy o dielo, v ktorom bolo dojednané, že
zhotoviteľ (žalobca) vyhotoví faktúru, ktorej súčasťou bude objednávateľom (Pôvodným dlžníkom)
odsúhlasený krycí list čerpania a súpis vykonaných prác a dodávok v zmysle cenovej ponuky zhotoviteľa

a rozsahu vykonaných prác a dodávok v príslušnom mesiaci s tým, že súpis vykonaných prác bude
odsúhlasený dvoma zástupcami objednávateľa, a to A. I. J. ako zástupcom povereným jednať vo
veciach súvisiacich s realizáciou stavby a A. H. H. ako zástupcom vo veciach technických (bod 5.1
v spojení s bodom 1.1 Zmluvy o dielo). V bode 5.3 Zmluvy o dielo sa zmluvné strany dohodli, že
v prípade, že faktúra nebude obsahovať náležitosti uvedené v tejto zmluve, objednávateľ (Pôvodný
dlžník) je oprávnený vrátiť ju zhotoviteľovi (žalobcovi) na doplnenie, s tým, že v takom prípade sa

preruší plynutie lehoty splatnosti a nová lehota splatnosti začína plynúť doručením opravenej faktúry
objednávateľovi. Splatnosť faktúr bola dohodnutá na 30 dní od dátumu doručenia faktúry do sídla
spoločnosti objednávateľa (bod 5.4 Zmluvy o dielo).

17. Faktúrou č. VF2023003 z 15. marca 2023, splatnou 29. apríla 2023 (na č. l. 43 spisu), žalobca

vyúčtoval Pôvodnému dlžníkovi elektroinštalačné práce vykonané na základe Zmluvy o dielo č.
02_3222EB zo 16. novembra 2022 v znení Dodatkov č. 1 a č. 2 na diele „Dodávka a montáž
elektroinštalácie“ v rámci stavby „Rekonštrukcia a modernizácia budovy občianskej vybavenosti v obci
Prakovce“ za obdobie február 2023 (s dátumom dodania 28. februára 2023) v sume 32 798,24 eur bez
DPH s poznámkou o prenesení daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12 písm. j) zákona č. 222/2004 Z. z.

v znení neskorších predpisov. K Faktúre č. 2 boli priložené: Súpis vykonaných prác február 2023_ZoD,
Súpis vykonaných prác február 2023_Dodatok č. 1 a Súpis vykonaných prác február 2023_Dodatok č.
2 (na č. l. 43 p. v. – 45 spisu), všetky súpisy opatrené podpismi dvoch zástupcov Pôvodného dlžníka.

18. Faktúrou č. VF2023004 z 11. mája 2023, splatnou 11. júna 2023 (na č. l. 46 spisu), žalobca vyúčtoval

Pôvodnému dlžníkovi elektroinštalačné práce vykonané na základe Zmluvy o dielo č. 02_3222EB zo 16.
novembra 2022 v znení Dodatkov č. 1 a č. 2 na diele „Dodávka a montáž elektroinštalácie“ v rámci stavby
„Rekonštrukcia a modernizácia budovy občianskej vybavenosti v obci Prakovce“ za obdobie apríl 2023
(s dátumom dodania 30. apríla 2023) v sume 14 265,18 eur bez DPH s poznámkou o prenesení daňovej
povinnosti podľa § 69 ods. 12 písm. j) zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. K Faktúre

č. 3 boli priložené: Súpis vykonaných prác apríl 2023_ZoD, Súpis vykonaných prác apríl 2023_Dodatok
1 a Súpis vykonaných prác apríl 2023_Dodatok 2 (na č. l. 46 p. v. – 47 p. v. spisu), opatrené podpisom
jedného zástupcu Pôvodného dlžníka.

19. Faktúrou č. VF2023006 z 13. júla 2023, splatnou 13. augusta 2023 (na č. l. 48 spisu), žalobca

vyúčtoval Pôvodnému dlžníkovi elektroinštalačné práce vykonané na základe Zmluvy o dielo č.
02_3222EB zo 16. novembra 2022 v znení Dodatkov č. 1 a č. 2 na diele „Dodávka a montáž
elektroinštalácie“ v rámci stavby „Rekonštrukcia a modernizácia budovy občianskej vybavenosti v obci
Prakovce“ za obdobie apríl 2023 (pozn. súdu: vzhľadom na vyznačený dátum dodania: 30. júna 2023
a priložené Súpisy vykonaných prác malo zrejme správne ísť o jún 2023) v sume 37 912,00 eur bez

DPH s poznámkou o prenesení daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12 písm. j) zákona č. 222/2004 Z. z.
v znení neskorších predpisov. K Faktúre č. 4 boli priložené: dva Súpisy vykonaných prác ZoD jún 2023
(na č. l. 48 p. v. – 50 spisu).

20. V reakcii na žiadosť súdu o súčinnosť Finančné riaditeľstvo, Sekcia boja proti podvodom a analýzy

rizík podaním z 21. februára 2025 (na č. l. 118 spisu) v znení jeho doplnenia z 3. marca 2025 (na č. l.
124 spisu) oznámilo súdu, že preverením údajov v kontrolných výkazoch Pôvodného dlžníka zistilo, že
tento Faktúru č. 1 neuviedol vo svojom kontrolnom výkaze; Faktúru č. 2 uviedol v kontrolnom výkaze
DPH za zdaniteľné obdobie marec 2023; Faktúru č. 3 uviedol v kontrolnom výkaze DPH za zdaniteľné
obdobie apríl 2023 a Faktúru č. 4 opätovne vo svojom kontrolnom výkaze neuviedol.

21. Listom zo 7. februára 2024, adresovaným žalovanému a označeným ako Výzva dlžníkovi – posledný
pokusomimosúdnyzmier,žalobcaprostredníctvomprávnehozástupcu,pripomenúczáväzokzoZmluvy
o pristúpení a konštatujúc, že napriek tomu, že jeho splatnosť už nastala, tento nebol splnený, vyzvalžalovanéhonapeňažnéplneniedlhuvsume113805,75eurvlehotenajneskôrdotrochdníoddoručenia
tejto výzvy. K Výzve bola priložená fotokópia Podacieho lístka (na č. l. 7-9 spisu).

22. Z úplného výpisu spoločnosti EUROBAU s.r.o. (Pôvodného dlžníka) z obchodného registra (na č.
l. 127-129 spisu) súd zistil, že žalovaný je spoločníkom Pôvodného dlžníka od 18. mája 2015, a to od
11. marca 2021 jeho jediným spoločníkom, a zároveň je od 14. augusta 2012 konateľom spoločnosti
Pôvodného dlžníka, a to počnúc od 12. januára 2016 jej jediným konateľom.

23. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za to, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným
je po právnej stránke potrebné posúdiť podľa ustanovenia § 533 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy o pristúpení (k 2. augustu 2023), t. j. v znení účinnom
do 30. júna 2024 (ďalej v rozhodnutí len "Občiansky zákonník"), v nadväznosti na ustanovenie § 1
ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy o dielo
(16. novembra 2022), t. j. v znení účinnom do 31. januára 2023 (ďalej v rozhodnutí len "Obchodný

zákonník"), v spojení s ustanoveniami § 261 ods. 1 a ods. 7 Obchodného zákonníka a ustanoveniami
§ 536 a nasl. Obchodného zákonníka ako obchodnoprávny, založený Zmluvou o pristúpení k záväzku
za účelom zabezpečenia plnenia záväzku zo Zmluvy o dielo uzatvorenej medzi dvoma podnikateľmi
(žalobcom a Pôvodným dlžníkom) v súvislosti s ich podnikateľskou činnosťou.

24. V nadväznosti na uvedené východiská súd prejednávaný spor posúdil podľa nasledovných
ustanovení:

25. Podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné
záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

26. Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú
ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa
predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa
obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

27. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

28. Podľa § 261 ods. 7 Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli
prizabezpečeníplneniazáväzkovvzáväzkovýchvzťahoch,ktorésaspravujútoutočasťouzákonapodľa
predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s
dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom.

29. Podľa § 533 Občianskeho zákonníka kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že
splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú
zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.

30. Podľa § 531 ods. 4 Občianskeho zákonníka námietky, ktoré má voči veriteľovi pôvodný dlžník, môže

uplatniť aj osoba, ktorá dlh prevzala.

31. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité
dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

32. Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ
nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy
určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž,
údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

33. Podľa § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí
byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto
určenia.34. Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu
dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo
určiteľná a zmluva je napriek tomu platná ( § 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá

sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

35. Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v
čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok
na cenu vykonaním diela.

36. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj
záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným
spôsobom.

37. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku

alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.

38. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník

je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

39. Podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len "nariadenie"),
namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky

z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej
k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z
omeškania platí počas celej doby omeškania.

40. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce

skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

41. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

42. Podľa § 151 ods. 2 CSP ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo
vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

43. Podľa § 185 ods. 2 CSP súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov
a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so

skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.

44. Podľa § 186 ods. 2 CSP súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť
o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

45. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania a ich právneho posúdenia v kontexte vyššie
citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že nárok žalobcu je v celom rozsahu dôvodný
a preukázaný.

46. Vychádzal pritom z toho, že v konaní bolo ako nesporné ustálené, že na základe Zmluvy o dielo

v znení jej neskorších Dodatkov č. 1 a č. 2 vznikol Pôvodnému dlžníkovi voči žalobcovi záväzok, ku
ktorému žalovaný ako pristupujúci dlžník pristúpil Zmluvou o pristúpení k záväzku z 2. augusta 2023, čím
sa žalobcovi zaviazal, že mu v lehote splatnosti splní dlh vo výške 113 805,75 eur. Sporným nebolo ani
tvrdenie žalobcu, že uvedená dlžná suma bola Pôvodnému dlžníkovi vyúčtovaná ako cena za vykonané
stavebné práce faktúrou č. VF2023001, splatnou 28. februára 2023, v sume 28 830,00 eur; faktúrou č.

VF2023003, splatnou 29. apríla 2023, v sume 32 798,24 eur; faktúrou č. VF2023004, splatnou 11. júna
2023, v sume 14 265,18 eur; a faktúrou č. VF2023006, splatnou 13. augusta 2023, v sume 37 912,00 eur.
Na druhej strane, žalobca nerozporoval (a vykonanému dokazovaniu zodpovedá), že súpis vykonaných
prác, ktorý v zmysle článku 5. bodu 5.1 Zmluvy o dielo predstavuje povinnú súčasť faktúry, bolodsúhlasený dvoma zástupcami Pôvodného dlžníka len pri Faktúre č. 2, zatiaľ čo súpisy vykonaných
prác priložené k Faktúre č. 3 boli opatrené podpisom iba jedného zástupcu Pôvodného dlžníka a súpisy
vykonaných prác priložené k Faktúre č. 4 neboli opatrené žiadnym podpisom zástupcu Pôvodného

dlžníka. Za nepopreté účinným spôsobom, predvídaným ustanovením § 151 ods. 2 CSP, považoval
súd aj žalobné tvrdenie ohľadom výšky záväzku žalovaného, majúc za to, že z vyjadrení žalovanej
strany nebolo možné abstrahovať konkrétne tvrdenia, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako skutkové
tvrdenia spôsobilé spochybniť žalovaný nárok nielen čo do dôvodu, ale ani čo do výšky, teda ktoré by
boli výslovným popretím tvrdenia žalobcu o výške záväzku žalovaného (samotnú existenciu ktorého

žalovaný explicitne potvrdil). Tvrdenie žalovaného, že z dotknutých Faktúr nemožno opodstatnene
odôvodniť rozsah vykonaných prác, súd nemohol považovať za vlastné skutkové tvrdenie žalovaného
o tom, v akom rozsahu dielo bolo alebo nebolo vykonané, ale iba za hodnotenie obsahu predložených
listinných dôkazov. Žalovaným formulované vyjadrenie nezodpovedá skutkovému tvrdeniu, že dielo
nebolo vykonané v rozsahu, v akom bolo vyúčtované žalovanými Faktúrami, so zákonom zamýšľanými
účinkami spočívajúcimi v účinnom popretí zodpovedajúcich prostriedkov procesného útoku. Napokon,

nesporným tiež bolo, že žalovaný do dňa podania žaloby žalovanú sumu žalobcovi neuhradil.

47. Na druhej strane, z jednotlivých prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany,
uplatnených v priebehu konania sporovými stranami, vyplynulo, že sporné medzi nimi ostalo, či nastala
splatnosť Faktúr, ktorými žalobca vyúčtoval Pôvodnému dlžníkovi cenu za vykonané dielo v súhrnnej

výške 113 805,75 eur.

48. Žalobca sa žalobou uplatneného nároku domáhal voči žalovanému titulom záväzku, ktorý tomuto
vznikol uzavretím Zmluvy o pristúpení. Právna úprava inštitútu pristúpenia k záväzku, obsiahnutá
v ustanovení § 533 Občianskeho zákonníka, sa vzhľadom na absenciu osobitnej právnej úpravy

v Obchodnom zákonníku použije aj na oblasť obchodnoprávnych vzťahov. Podstata predmetného
právneho inštitútu spočíva v tom, že pristúpením k záväzku dochádza k zmene záväzku v subjektoch
záväzkového vzťahu, konkrétne na dlžníckej strane. V dôsledku kumulatívnej intercesie teda
nedochádza k zániku pôvodného vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom, ktorý naďalej trvá, a nemení sa
ani osoba dlžníka, avšak na jeho strane záväzkového vzťahu dochádza k rozšíreniu počtu zaviazaných

osôb, pokiaľ ide o povinnosť, vo vzťahu ku ktorej pristupujúci dlžník k záväzku zmluvne pristúpil.
Pristupujúci dlžník sa v rámci kumulatívnej intercesie stáva dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja
dlžníci (pôvodný aj pristupujúci) sú voči veriteľovi zaviazaní solidárne (spoločne a nerozdielne), a teda
veriteľ je oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z dlžníkov (pôvodného aj pristupujúceho)
alebo od oboch súčasne. Zároveň platí, že pristupujúci dlžník sa nestáva účastníkom základného

záväzkového vzťahu ako celku a je zaviazaný iba v rozsahu subjektívnej povinnosti, ktorá zodpovedá
dlhu, ku ktorému pristúpil. Právnym následkom pristúpenia ďalšieho dlžníka je tak fakticky vznik ďalšieho
záväzkového vzťahu medzi tým, kto pristúpil k dlhu, a veriteľom. Pristupujúci dlžník nepotrebuje na
pristúpenie k existujúcemu záväzku súhlas pôvodného dlžníka a dokonca tak môže urobiť bez toho,
aby o tom pôvodného dlžníka vôbec informoval, čo je odôvodnené tým, že obsah záväzku pôvodného

dlžníka sa pristúpením ďalšieho dlžníka k záväzku nemení. S tým súvisí aj to, že právna povaha
záväzkového vzťahu medzi veriteľom a pôvodným dlžníkom, z ktorého vznikol záväzok, ku ktorému
pristupujúci dlžník pristupuje, determinuje aj charakter zmluvou o pristúpení založeného záväzkového
vzťahu medzi veriteľom a pristupujúcim dlžníkom. V prospech uvedeného tiež svedčí, že z dôvodu, že
pristúpením k záväzku nastáva pre veriteľa relatívne zvýšenie bonity pohľadávky a pravdepodobnosti

jej uspokojenia, respektíve vymoženia, je v ustálenej rozhodovacej praxi najvyšších súdnych autorít
(viď napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. septembra 2021, sp. zn. 5 Obdo
74/2020, zverejnený v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky
pod č. R 39/2022) a v zhode s ňou aj v právnej teórii považované pristúpenie k záväzku za inštitút
so zabezpečovacími účinkami, ktoré sú do určitej miery príbuzné ručeniu, s tým, že od ručiteľského

záväzku sa líši tým, že pristupujúci dlžník nie je zaviazaný v rámci akcesorického vzťahu, ale priamo
a v rovnakom rozsahu ako pôvodný dlžník, a teda kým obsahom dohody podľa § 533 Občianskeho
zákonníkajezáväzokpristupujúceho(kumulatívne)akoďalšídlžníkzaplatiťzadlžníkajehodlhveriteľovi,
pri ručení sa jedná o záväzok subsidiárny.

49. Z úpravy inštitútu pristúpenia k záväzku zároveň vyplýva, že aj pristupujúcemu dlžníkovi zostáva
zachované právo vzniesť voči veriteľovi námietky, na uplatnenie ktorých by bol oprávnený pôvodný
dlžník. Na tomto základe žalovaný namietal splatnosť záväzku, ku ktorému Zmluvou o pristúpení
pristúpil. Tvrdenie, že Faktúry, ktorými vyúčtované ceny za jednotlivé práce predstavujú žalobouuplatnenú pohľadávku, sa do dňa podania žaloby ani do dňa rozhodovania súdu nestali splatnými,
žalovaný odôvodnil tým, že Faktúra č. 1 nebola Pôvodnému dlžníkovi doručená a Faktúry č. 3 a č. 4
nemali zmluvne určené náležitosti.

50. Možno prisvedčiť žalovanému, že v danom prípade sa zmluvné strany Zmluvy o dielo (žalobca
a Pôvodný dlžník) odchýlili od dispozitívnej úpravy Obchodného zákonníka o vzniku nároku na cenu za
dielo jeho vykonaním, a to dojednaním obsiahnutým v článku 5. Zmluvy o dielo, v ktorom sa zmluvné
strany dohodli na úhrade ceny za vykonávané dielo na mesačnej báze v rozsahu vykonaných prác

a dodávok v príslušnom mesiaci, a to na podklade faktúr s dojednanou lehotou splatnosti 30 dní od
dátumu doručenia.

51. Pokiaľ však žalovaný rozporoval splatnosť Faktúry č. 1, tvrdiac, že táto nebola Pôvodnému dlžníkovi
doručená, s týmto prostriedkom procesnej obrany žalovaného sa súd nemohol stotožniť. Odhliadnuc
od toho, že vo vzťahu k tomuto tvrdeniu žalovaného bolo na mieste aplikovať § 186 ods. 2 CSP,

a to vzhľadom na to, že až do úvodného prednesu na pojednávaní dňa 17. apríla 2025 žalovaný
doručenie Faktúry č. 1 Pôvodnému dlžníkovi účinne nepoprel, keď v odpore v tejto súvislosti uviedol
len, že Pôvodný dlžník neeviduje, že by mu bola Faktúra č. 1 doručená, ktoré tvrdenie žalovaného
podľa názoru súdu nemožno považovať za vlastné skutkové tvrdenie o tom, či predmetná Faktúra č.
1 Pôvodnému dlžníkovi bola alebo nebola doručená, musel súd, vychádzajúc z toho, že žalovaný,

ktorý bol v čase uzavretia Zmluvy o dielo, vystavenia žalovaných faktúr i uzavretia Zmluvy o pristúpení
jediným spoločníkom i konateľom spoločnosti EUROBAU s.r.o. (Pôvodného dlžníka), svojím podpisom
Prílohy k Zmluve o pristúpení potvrdil, ktorými faktúrami vyúčtovaná cena diela tvorí obsah záväzku, ku
ktorému pristúpil, považovať za preukázané, že žalovaný mal aj ako konateľ Pôvodného dlžníka o týchto
vedomosť, a teda že tieto, vrátane Faktúry č. 1 boli spoločnosti EUROBAU s.r.o. (Pôvodnému dlžníkovi)

riadne doručené. Ťažko si predstaviť, že by žalovaný ako fyzická osoba pristúpil k takému záväzku (v nie
zanedbateľnej sume) obchodnej spoločnosti, ktorej je jediným štatutárnym orgánom, pokiaľ by si jeho
existencie, obsahu a splatnosti nebol (aj ako štatutárny zástupca predmetnej obchodnej spoločnosti)
vedomý, čo napokon, podpísaním Prílohy i samotnej Zmluvy o pristúpení deklaroval. Na dôvažok, súd
k tomu poznamenáva, že žalovaný nepoprel ani tvrdenie žalobcu, a teda v konaní nebolo sporné,

že pohľadávku žalobcom prihlásenú titulom Faktúry č. 1 do reštrukturalizácie Pôvodného dlžníka
reštrukturalizačnýsprávcanepoprelaani(Pôvodný)dlžník(konajúcižalovanýmakojehokonateľom)mu
podnet na jej popretie nepodal, a teda táto bola v prihlásenom rozsahu zistená. Pre úplnosť súd dodáva,
že k opačnému záveru, t. j. že Faktúra č. 1 nebola Pôvodnému dlžníkovi doručená, nemožno dospieť
ani na základe údajov poskytnutých súdu v rámci súčinnosti Finančným riaditeľstvom, a to vzhľadom na

to, že zmluvné strany si v Zmluve o dielo dojednali prenos daňovej povinnosti, v súlade s čím bola cena
diela žalobcom fakturovaná bez DPH, čiže dotknuté Faktúry boli vystavené bez DPH. Navyše, v zmysle
Finančným riaditeľstvom oznámených skutočností Pôvodný dlžník vo svojom kontrolnom výkaze DPH
neuviedol ani Faktúru č. 4, hoci jej doručenie Pôvodnému dlžníkovi žalovaný v konaní nerozporoval. Za
daných okolností možno uzavrieť, že uvedenie faktúr Pôvodným dlžníkom v kontrolnom výkaze DPH

má síce výpovednú hodnotu vo vzťahu k tvrdeniu o ich doručení, avšak z ich neuvedenia v kontrolnom
výkaze DPH nemožno bez ďalšieho vyvodzovať záver o tom, že takémuto daňovému subjektu neboli
doručené.

52. Aj v nadväznosti na konštatované si súd nemohol osvojiť ani argumentáciu žalovaného o tom, že

splatnosť Faktúr č. 3 a č. 4 nenastala z dôvodu, že tieto trpeli vadami, spočívajúcimi v absencii krycieho
listu odsúhlaseného dvoma zástupcami Pôvodného dlžníka (pozn. súdu: v zmysle Zmluvy o dielo
sa podpis dvoch zástupcov Pôvodného dlžníka vyžadoval na odsúhlasenie súpisu vykonaných prác
a dodávok). Navyše, na doplnenie k tomu súd uvádza, že Obchodný zákonník neobsahuje ustanovenia
o fakturácii, a preto je vecou dohody zmluvných strán, aby si náležitosti, prípadne vyžadované niektorou

z nich nad rámec zákonom (§ 74 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty) ustanovených
náležitostí faktúry, vrátane priebežného účtovania preddavkov a jeho formy, dohodli. V tejto súvislosti
preto súd vo vzťahu k Faktúram č. 3 a č. 4, u ktorých žalovaný namietal, že nemali zmluvne
určené náležitosti, poukazuje na ustanovenie bodu 5.3 Zmluvy o dielo, v ktorom bolo dojednané,
že ak faktúra neobsahuje zmluvne dojednané náležitosti, je objednávateľ (Pôvodný dlžník) oprávnený

vrátiť ju zhotoviteľovi (žalobcovi) na doplnenie a v takom prípade sa preruší plynutie lehoty splatnosti. Zo
žalovaným produkovaných dôkazov, ale ani z jeho skutkových tvrdení však nevyplýva, že by Pôvodný
dlžník dotknuté Faktúry (č. 3 a č. 4) vrátil žalobcovi na doplnenie, a teda že by sa plynutie lehoty ich
splatnosti prerušilo. Z toho možno podľa názoru súdu usudzovať, že splatnosť predmetných Faktúrnastala. Zároveň, súd považuje za potrebné dodať, že faktúra predstavuje iba účtovný doklad, nie je
právnym úkonom v zmysle § 34 Občianskeho zákonníka ani v zmysle § 266 Obchodného zákonníka,
a teda nezakladá práva a povinnosti. Z tohto dôvodu nie je podľa názoru súdu na mieste tvrdenie

žalovaného o „imperfektnosti“ či „perfektnosti“ Faktúr, ktorá vlastnosť je príznačná pre právne úkony.
Vznik samotného nároku a jemu zodpovedajúcej povinnosti zaplatiť odplatu (v danom prípade cenu za
dielo) nie sú podmienené vystavením daňového dokladu. Napokon, Obchodný zákonník pojem faktúra
ani nepozná, z hľadiska obchodno-záväzkových vzťahov ide o výzvu na zaplatenie. S ohľadom na
uvedené je potom prípadný nedostatok faktúry ako daňového dokladu bez právneho významu pre vznik

nároku na cenu diela. Len pre úplnosť súd poznamenáva, že v posudzovanej veci neskúmal predmetné
Faktúry ako účtovné doklady z hľadiska účtovných predpisov, keďže v prejednávanom prípade k tomu
ani nevzhliadol dôvod.

53. Zhrnúc uvedené, súd procesnú obranu žalovaného, založenú na spochybnení splatnosti Faktúr,
ktorýmivyúčtovanácenadielabolauplatnenážalobou,atozdôvodu,žeFaktúrač.1nebolaPôvodnému

dlžníkovidoručená,ažeFaktúryč.3ač.4nemalizmluvneurčenénáležitosti,vyhodnotilakonedôvodnú.
Zmienku o tom, že aj Faktúra č. 2 trpí vadami spočívajúcimi v absencii podpisu dvoch zástupcov
Pôvodného dlžníka na pripojenom krycom liste (pozn. súdu: v zmysle Zmluvy o dielo sa podpis dvoch
zástupcov Pôvodného dlžníka vyžadoval na odsúhlasenie súpisu vykonaných prác a dodávok), uvedenú
v odpore žalovaného, považoval súd za omyl v písaní, keďže na inom mieste v podanom odpore

žalovaný konštatoval (v zhode s obsahom listinných dôkazov), že súpis vykonaných prác bol dvoma
zástupcami Pôvodného dlžníka odsúhlasený práve len pri Faktúre č. 2, a iné výhrady voči Faktúre č. 2
žalovaný v konaní neprezentoval.

54. Keďže súd považoval za v konaní preukázané, že žalovaný Zmluvou o pristúpení k záväzku,

uzatvorenou so žalobcom dňa 2. augusta 2023, pristúpil k dlhu Pôvodného dlžníka, jednoznačne
identifikovanému právnym dôvodom jeho vzniku (Zmluva o dielo č. 02_3222EB zo 16. novembra 2022
v znení Dodatku č. 1 z 3. februára 2023 a Dodatku č. 2 zo 7. februára 2023), ako aj jeho výškou
(113 805,75 eur) a splatnosťou a konkretizovanému aj označením jednotlivých faktúr, ktorými bola
príslušná časť záväzku Pôvodného dlžníka vyúčtovaná, ako aj to, že žalovaný dlh voči žalobcovi,

ku ktorému pristúpil, v Zmluvou o pristúpení dojednanej lehote (120 dní odo dňa podpisu Zmluvy
o pristúpení, respektíve po nadobudnutí splatnosti), ktorá uplynula 10. decembra 2023 (vo vzťahu k cene
vyúčtovanej Faktúrami č. 1, č. 2 a č. 3), respektíve najneskôr (vo vzťahu k cene vyúčtovanej Faktúrou č.
4) 21. decembra 2023, neuhradil, hoci sa k tomu na základe Zmluvy o pristúpení zaviazal, pričom svojím
podpisom potvrdil, že jeho vôľa prejavená v danej Zmluve o pristúpení je slobodná, vážna a bez omylu,

dospel k záveru že žalobca má nárok na žalobou uplatnenú istinu zodpovedajúcu záväzku, k úhrade
ktorého sa žalovaný Zmluvou o pristúpení zaviazal.

55. Žalobca si žalobou uplatnil aj zákonné úroky z omeškania vo výške 13,50 % ročne zo sumy žalovanej
istiny, a to od 10. januára 2024. Zákonné úroky z omeškania boli žalobcom uplatnené v sadzbe súladnej

s nariadením, a to od neskoršieho dňa, než bol deň nasledujúci po poslednom dni zmluvne dohodnutej
lehoty splnenia dlhu. Súd mal za preukázané, že žalovaný v lehote určenej Zmluvou o pristúpení svoj
záväzok nesplnil, čím sa dostal do omeškania, a preto žalobcovi priznal aj v zmysle § 369 ods. 1 a 2
Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods. 2 nariadenia vzniknuté právo na zákonné úroky z omeškania
tak, ako boli žalobcom uplatnené.

56. Sumarizujúc uvedené, považoval súd žalobu za dôvodnú v celom rozsahu, a preto žalobcovi priznal
nárok na zaplatenie sumy istiny vo výške 113 805,75 eur, ako aj úroku z omeškania vo výške 13,50 %
ročne zo sumy 113 805,75 eur od 10. januára 2024 do zaplatenia. Keďže v priebehu konania nebolo
ničím spochybnené tvrdenie žalobcu, že dlžnú sumu mu žalovaný do dňa podania žaloby ani do dňa

vyhlásenia rozsudku nezaplatil, bol k tejto povinnosti zaviazaný súdom.

57. Podľa § 232 ods. 2 CSP ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym
uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

58. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.59. O splatnosti prisúdenej sumy súd rozhodol podľa citovaných ustanovení § 232 ods. 2, ods. 3 CSP.
Na určenie dlhšej ako zákonnej lehoty na plnenie súd žiaden dôvod nezistil.

60. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

61. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

62. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami CSP.
Vychádzajúc z toho, že žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, súd mu priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100,00 % účelne vynaložených trov konania proti žalovanému. O výške náhrady
trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch
vyhotoveniach na Mestský súd Košice (§ 362 ods. 1 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).