Rozsudok – Pracovné právo ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, February 10, 2025

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 14Cpr/19/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124205379
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milina Jánošková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:3124205379.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v spore žalobcu: Obec Bohunice, Nám. sv.

Cyrila a Metoda 103/1, Bohunice, IČO: 361 156 22, práv. zast. Mgr. Jozef Gáplovský, advokát so sídlom
Advokátska kancelária, Dubnica nad Váhom, A. Kmeťa 358/2 proti žalovanej: A. B. C., nar. XX.X.XXXX,
občianka SR, bytom D. XXXX/XXX, C. E., práv. zast. Mgr. Vladimír Karásek, advokát so sídlom v
Považskej Bystrici, AK Stred 60/55, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalovaná m á proti žalobcovi právo na náhradu trov konania 100 %, s tým, že o výške tejto náhrady

bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 22.4.2024 o 22:53 hod. domáhal určenia, že skončenie
pracovného pomeru zo strany žalovanej listom zo dňa 19.2.2024 označeným ako „Okamžité skončenie
pracovného pomeru zamestnancom“ je neplatné a náhrady trov konania. Uviedol že na základe
pracovnej zmluvy zo dňa 29.9.2020 žalovaná vykonávala pre žalobcu práce na pozícii zabezpečujúcej
samostatné fungovanie regionálneho múzea a knižnice. Listom zo dňa 5.11.2023 mu žalovaná
oznámila, že dňa 5.12.2023 chce ukončiť rodičovskú dovolenku a do zamestnania nastúpi nasledujúci
deň, t.j. 6.12.2023 ale ak by bola možnosť čerpania dovolenky, tak túto by rada využila. Listom zo

dňa 29.11.2023 mu žalovaná oznámila, že dňa 5.12.2023 ukončuje rodičovskú dovolenku a dňom
6.12.2023 nastupuje do práce a od 6.12.2023 žiada o čerpane dovolenky. Žalobca žalovanej oznámil, že
žiadosti o čerpanie dovolenky nevyhovuje a 6.12.2023 očakáva žalovanú na pracovisku, na čo žalovaná
oznámila, že čerpá dovolenku a žalobca jej od 6.12.2023 vykazoval v práci absencie s výnimkou
obdobia od 22.12.2023 do 31.12.2023, kedy žalovanej evidoval čerpanie dovolenky vzhľadom k tomu,
že ju čerpali všetci zamestnanci obecného úradu. Dňa 19.2.2024 žalovaná doručila žalobcovi okamžité
skončenie pracovného pomeru z dôvodu údajného nevyplatenia časti náhrady mzdy za dovolenku

od 6.12.2023 do 21.12.2023 ani do 15 dní po lehote jej splatnosti. Toto mal žalobca za neplatné ( čo
žalovanej aj oznámil), pretože žalovaná v uvedenom období nečerpala dovolenku a preto jej nemohol
nevyplatiť uvedené náklady. Svoj nárok preukazoval pracovnou zmluvou, oznámením o ukončení
rodičovskej dovolenky z 5.11.2023 žalovanou a odpoveďou žalobcu s e-mailovou komunikáciou.

2. Žalovaná so žalobou nesúhlasila. Poukázala na doručenie okamžitého skončenia pracovného
pomeru žalobcovi doporučenou zásielkou zo dňa 19.2.2024, doručenou žalobcovi podľa potvrdenia

pošty dňa 20.2.2024 a mala za to, že žaloba nebola podaná včas v zmysle 2-mesačnej prekluzívnej
lehoty v ust. § 77 Zákonníka práce a domáhala sa prieskumu, kedy žaloba bola podaná na súd.
Žalobu mala za nedôvodnú, pretože ako zamestnanec si splnila všetky svoje povinnosti a dovolenku
začalačerpaťoprávnene.Žalobcabolpovinnýjejumožniťčerpaniedovolenkyporodičovskejdovolenke,o čo ho žiadala listom zo dňa 29.11.2023 s tým, že nemala vyčerpanú dovolenku za rok 2021 a za
rok 2022 a ktorú nemohla čerpať v dôsledku čerpania materskej a následne rodičovskej dovolenky.
Žalobcovi súčasne poukázala na ust. § 113 ods.3 Zákonníka práce, v zmysle ktorého : „Ak si

zamestnankyňa alebo zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku pre čerpanie rodičovskej dovolenky
ani do konca budúceho kalendárneho roka, poskytne im zamestnávateľ nevyčerpanú dovolenku po
skončení materskej dovolenky, otcovskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky. Žalobca vedel, že
má záujem o čerpanie dovolenky od 6.12.2023, ktorú nemohla vyčerpať za rok 2021 ani do konca
roka 2022 a za rok 2022, ktorú mohla čerpať súvisle v roku 2023. Na spresnenie uviedla, že do

pracovnéhopomerunastúpiladňa1.10.2020,od21.12.2021do15.8.2022 bolanamaterskejdovolenke,
za ktorú vznikol nárok na dovolenku v zmysle Zákonníka práce a od 16.8.2022 do 5.12.2023 bola na
rodičovskejdovolenke.Zčohovyplýva,že dovolenkuzarok2021a2022mohlavyčerpaťažvroku2023,
v čom jej zamestnávateľ bol povinný vyhovieť. Zamestnávateľ však formuláciu jej písomnej žiadosti
vyhodnotil ako oznámenie o nástupe do práce s tým, že jej neumožnil zákonné právo čerpať dovolenku
za roky 2021 a 2022 po rodičovskej dovolenke a jej nenastúpenie do práce od 6.12.2023 vyhodnotil

nedôvodne a nesprávne ako neospravedlnenú absenciu v rozsahu 12 dní. Taktiež nie je pravdivé
tvrdenie žalobcu, že nebola oprávnená čerpať dovolenku od 6.12.2023 a že z dôvodu nenastúpenia do
práce od 6.12.2023, kedy ju na pracovisku očakával , jej vznikla dôvodne neospravedlnená absencia
( nakoľko nemala dôvod oznámiť dôvod absencie) až do dňa 21.12.2023, za čo jej oprávnene nevyplatil
v januári 2024 mzdu za december 2023, a to ani do 15 dní po jej splatnosti. Jej nárok na nevyčerpanú

dovolenku za rok 2021 bol 10 dní a za rok 2022 bol 28 dní tak, ako to vyplýva z výplatnej pásky za
12/2023, kde je uvedený zostatok dovolenky 34 dní, v rozsahu 10 dní za rok 2021 a 28 dní za rok 2022,
spolu 38 dní a po odpočítaní 4 dní dovolenky bol zostatok dovolenky 34 dní. Keďže žalobca trval na
tom, že v 12/2023 mala 12 dní absencie a nevyplatil jej za toto obdobie pomernú časť mzdy , resp.
za 12/2023 zaplatil len 4 dni dovolenky , t.j. od 22.12. 2023 – 31.12.2023 kedy dovolenku čerpali všetci

zamestnanci úradu. Žalobca jej nezaplatil pomernú časť mzdy ani do 15 dní odo dňa splatnosti náhrady
mzdy , čo je v zmysle čl. IV. bod 2 pracovnej zmluvy mesačne pozadu a to do 30 dní nasledujúceho
kalendárneho mesiaca za odpracovaný mesiac , t.j. do 15.2.2024. Z tohto dôvodu žalovaná nemala inú
možnosť len okamžite skončiť pracovný pomer so žalobcom podľa ust. § 69 ods.2 Zákonníka práce,
pretože jej nevyplatil mzdu do 15 dní po uplynutí jej splatnosti. So žalobcom tak dňa 19.2.2024 okamžite

skončila pracovný pomer a tento dokument mu bol dňa 20.2.2024 riadne doručený a teda pracovný
pomer so žalobcom považuje za riadne skončený a od 1.3.2024 je žalovaná evidovaná na úrade práce
akonezamestnaná.Akodôkazypredložilapodacílístokzodňa19.2.2023č.zásielkyF.,potvrdeniepošty
o doručení okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcovi, výplatnú pásku za 12/2023.

3. Žalobca trval na žalobe s tým, že žalovaná mu dňa 5.11.2023 oznámila, že dňa 5.12.2023
chce ukončiť rodičovskú dovolenku a do zamestnania nastúpiť dňa 6.12.2023 a tak nemal dôvod jej
nevyhovieť s tým, že do zamestnania mala nastúpiť dňa 6.12.2023. Výklad, ktorý žalovaná dodatočne
zaujala v tom smere, že zamestnávateľ je povinný jej poskytnúť nevyčerpanú dovolenku po skončení
materskejdovolenky,otcovskejdovolenkyaleborodičovskejdovolenkynemáoporuvprávnompredpise,

pričom v komentári je uvedené, že nevyčerpanú dovolenku má zamestnávateľ poskytnúť v čo možno
najkratšom možnom čase po ich skončení ( s odkazom na komentár k ZP). Zákonník práce vôbec
neurčuje, že čerpanie nevyčerpanej dovolenky nastupuje automaticky hneď po skončení materskej
resp. rodičovskej dovolenky a takáto povinnosť z ust. § 113 Zákonníka práce vôbec nevyplýva. On
sa snažil postupovať podľa Zákonníka práce a všetky ďalšie náležitosti chcel so žalovanou prebrať

po jej nástupe do práce dňa 6.12.2023. Žalovaná do práce po skončení rodičovskej dovolenky vôbec
nenastúpila a naviac začala meniť svoje požiadavky a dodatočne jednostranne diktovať ďalší postup
v záležitostiach jej pracovného pomeru , nástupu na dovolenku, s čím žalobca nesúhlasil. Žalovaná
snahu o zmierlivé riešenie situácie ignorovala, do práce prišla až 19.1.2024 a došlo k dojednaniu v tom
smere, že pracovný pomer sa ukončí dohodou a žalovanej bude následne vyplatená odmena a mal sa

dohodnúť dátum ukončenia pracovného pomeru. Dňa 24.1.2024 žalovaná dohodu znegovala a začala
si klásť ďalšie podmienky. Naviac žalovaná v okamžitom skončení pracovného pomeru uvádza, že od
6.12.2023 do 31.12.2023 mienila čerpať dovolenku za rok 2022 a ust. § 113 ods.3 Zákonníka práce pri
nástupe do zamestnania v priebehu roka 2023 v prípade dovolenky za rok 2022 nemohol byť použitý.

4. Žalovaná trvala na tom, že jej pracovný pomer sa skončil okamžitým skončením dňa 20.2.2024,
kedy bolo žalobcovi doručené okamžité skončenie pracovného pomeru. Mala za to, že žalobca ako
zamestnávateľkonal akonávrozpore sjejtvrdeniamiavôľou. Žalobcasvojvoľnerozhodol posudzovať
jej oznámenie ako nástup do práce, hoci v ňom jasne uviedla, že mieni využiť svoje zákonné právona čerpanie dovolenky za roky 2021 a 2022 ihneď po skončení rodičovskej dovolenky a vtedy nastal
vkomunikáciiproblém. Jepravdou,že sožalobcomviedliniekoľkokonverzáciíavšakkdohodenedošlo,
pretože jej zamestnávateľ kládol pre ňu nevyhovujúce podmienky; napr. dňa 19.1.2024 jej ponúkol

čiastočný pracovný úväzok a navrhol 500€ odmeny a skončenie prac. pomeru dohodou s dátumom,
ktorý si ona určí, bez odstupného, s čím nesúhlasila. Predložila e-mail zo dňa 21.4.2024.

5. Súd vytýčil pojednávanie a vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, listinných dokladov
predložených žalobcom a žalovaným, ktoré všetky preposlal protistrane.

6. Za nesporné a preukázané súd považoval, že žalovaná pracovala od 29.09.2020 pre žalobcu, na
základe pracovnej zmluvy na pozícii zabezpečujúcej samostatné fungovanie regionálneho múzea
a knižnice. Dňa 05.12.2023 ukončila rodičovskú dovolenku s tým, že žiadala zamestnávateľa o
nastúpenie do zamestnania 06.12.2023 s možnosťou hneď čerpať nevyčerpanú dovolenku za rok 2021
v počte 10 dní a za rok 2022 v počte 28 dní. Žalovaná od 6.12.2023 do 19.2.2024 prácu pre žalobcu

vôbec nevykonávala. Žalobca jej požiadavke na nástup na dovolenku od 6.12.2023 nevyhovel, preplatil
jej len 4 dni dovolenky za obdobie od 22.12.2023 – 31.12.2023 a za zvyšných 12 dní v 12/2023 jej
vykázal absencie a z výplatnej pásky za 12/2023 je zrejmé, že zostatok nevyčerpanej dovolenky za
roky 2021 a 2022 k 31.12.2023 u žalovanej bol 34 dní. Žalovaná dňa 20.2.2024 doručila žalobcovi
písomne okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 19.2.2024, pre neuhradenie náhrady mzdy za

nevyčerpanú dovolenku od 06.12.2023 do 21.12.2023 ani do 15 dní po uplynutí jej splatnosti. Podľa
článku IV. bod 2 pracovnej zmluvy mzda zamestnanca bola splatná pozadu za mesačné obdobie, a to
najskôr do30dňanasledujúcehokalendárnehomesiaca,t.jza12/2023mzdabolasplatnádo30.1.2024.
7. V prejednávanej veci bolo sporné, to, či bola žaloba podaná včas a či žalovaná riadne čerpala
dovolenku v období, po ktoré jej žalobca vykazoval absencie, t.j. od 6.12.2023 do 21.12.2023 a či sú

dané dôvody pre okamžité skončenie pracovného pomeru.

8. Podľa § 77 veta prvá Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou,
okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj
zamestnávateľuplatniťnasúdenajneskôrvlehotedvochmesiacovododňa,keďsamalpracovnýpomer

skončiť.

9. Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je

neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

10.Podľa§ 69ods.1písm.b/Zákonníkaprácezamestnanecmôžepracovnýpomerokamžiteskončiť,ak
zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť,
náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí

ich splatnosti.

11. Podľa § 69 ods.3 Zákonníka práce zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote
jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel.

12. Podľa § 113 ods.3 Zákonníka práce ak si zamestnankyňa alebo zamestnanec nemôže vyčerpať
dovolenku pre čerpanie materskej dovolenky, otcovskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky ani
do konca nasledujúceho kalendárneho roka, nevyčerpanú dovolenku im zamestnávateľ poskytne po
skončení materskej dovolenky, otcovskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky.
13. Podľa § 116 ods.3 Zákonníka práce za nevyčerpané štyri týždne základnej výmery dovolenky

nemôžebyťzamestnancovivyplatenánáhradamzdy,svýnimkou,aksitútodovolenkunemoholvyčerpať
z dôvodu skončenia pracovného pomeru.

14. Súd po zistení, že žaloba o neplatnosť skončenia pracovného pomeru okamžitým skončením
bola podaná včas, dňa 22.4.2024 o 22,53 hod. ( okamžité skončenie pracovného pomeru doručené

žalobcovidňa20.2.2024), v2-mesačnejprekluzívnejlehote(§77Zákonníkapráce)pristúpilkskúmaniu
podmienok neplatnosti jeho skočenia, v rozsahu námietok žalobcu.15. Súd dospel k záveru, že okamžité skončenie pracovného obsahuje formálne náležitosti,
vyžadované ust. § 70 Zákonníka práce. Bolo žalovanou vyhotovené písomne a vyplýva z neho skutkový
dôvod skončenia prac. pomeru ( nevyplatenie náhrady mzdy za dovolenku od 6.12.2023 do 21.12.2023

ani 15 po jej splatnosti ) a toto bolo riadne doručené žalobcovi dňa 20.2.2024 ako doporučená zásielka
( č.l. 28 spisu). Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovanej vznikol počas trvania materskej a
rodičovskej dovolenky nárok na čerpanie dovolenky za rok 2021 – 10 dní, za rok 2022 – 28 dní,
čo žalobca nenamietal. Žalobca vo výplatnej páske za 12/2023 uvádzal zostatok dovolenky 34 dní.
Zo znenia § 113 ods. 3 Zákonníka práce je zrejmá obligatórna povinnosť zamestnávateľa poskytnúť

nevyčerpanú dovolenku v prípade, ak si zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku pre čerpanie
materskej dovolenky, otcovskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky ani do konca nasledujúceho
kalendárneho roka, nevyčerpanú dovolenku im zamestnávateľ poskytne ( ihneď) po skončení materskej
dovolenky, otcovskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky. Žalobkyňa teda nemusela po ukončení
rodičovskej dovolenky o poskytnutie nevyčerpanej dovolenky žiadať, pretože priamo z cit. zákonného
ustanovenia § 113 ods. 3 Zákonníka práce vyplýva obligatórna povinnosť zamestnávateľa túto

dovolenku poskytnúť.

16. Je nesporný fakt, že ku skončeniu rodičovskej dovolenky žalovanej došlo k 05.12.2023, kedy mala
nevyčerpanú dovolenku tak za rok 2021, ktorú pre materskú a rodičovskú dovolenku nemohla vyčerpať
ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, ktorým bol rok 2022. Taktiež mala z rovnakého dôvodu

nevyčerpanú dovolenku za rok 2022, v počte 30 dní, ktorú zjavne nemohla vyčerpať do konca roku
2023, pretože od 6.12.2023 do 31.12.2023 bolo iba 16 pracovných dní, teda menej, než bol zostatok
jej nevyčerpanej dovolenky za rok 2021 a 2022, ktoré nemohla dočerpať do konca roku 2023. Keďže
zamestnávateľ namiesto poskytnutia čerpania nevyčerpanej dovolenky vykazoval žalobkyni za 12 dní
v 12/2023 absencie, postupoval v rozpore so Zákonníkom práce a keďže jej dovolenku nepreplatil

ani 15 dní po uplynutí termínu na úhradu mzdy t.j. do 30.1.2024, žalovaná dôvodne okamžite skončila
pracovný pomer v lehote 1 mesiaca ( 19.2.2024) odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie
pracovného pomeru dozvedela , teda uplynutím 15 dňovej lehoty 15.2.2024. Z týchto dôvodov je žaloba
nedôvodná a súd ju zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods.1 CSP , v zmysle ktorého žalovanej, ako
plne úspešnej strane v spore priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. Na aplikáciu ust.
§ 257 CSP súd nenašiel dôvod.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

Okresného súdu Trenčín v troch vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čo ho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP "odvolacie dôvody" (ods.1) odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť

a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP "Novoty v odvolacom konaní" - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).