Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, December 5, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 39Ek/1950/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122376010
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šablová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6122376010.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Mgr. Peter Švarc, advokát, so sídlom
M. Falešníka 6, 971 01 Prievidza, IČO: 31202225, proti povinnému: Ing Vladimír Šimko, so sídlom
Kapitána Nálepku 617/20, 972 42 Lehota pod Vtáčnikom, IČO: 33608229 o vymoženie 143,04 Eur
s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Pavlom Crkoňom, exekútorom, so sídlom
exekútorského úradu Jesenského 7713, 911 01 Trenčín, pod sp. zn. 331EX 447/22 , o sťažnosti

oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 39Ek/1950/2022 zo dňa
23.10.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 39Ek/1950/2022
zo dňa 23.10.2025 z a m i e t a .

II. Oprávnený a povinný n e m a j ú nárok na náhradu trov sťažnostného konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 18.07.2022 domáhal od
povinného vymoženia pohľadávky vo výške 143,04 Eur s príslušenstvom, na podklade exekučného
titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. 14Cb/231/2009 zo dňa 06.09.2010, ktorý
nadobudol vykonateľnosť dňa 30.10.2010. Exekučný súd vydal dňa 25.07.2022 poverenie na vykonanie
exekúcie, ktorým poveril súdneho exekútora JUDr. Pavla Crkoňa.

2. Súdny exekútor upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou oprávnenému na úhradu trov
exekútora zastavil exekúciu podľa ust. § 61n ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, z dôvodu
že dňa 17.04.2025 bolo Okresným súdom Trenčín vydané uznesenie pod sp. zn. 38OdK/96/2025,
ktorým bol vyhlásený konkurz na majetok povinného s právnymi účinkami ku dňu 26.04.2025. Proti
uvedenému upovedomeniu o zastavení exekúcie podal oprávnený v zákonnom stanovenej lehote

námietky, ktoré odôvodnil najmä tým, že do vyhlásenia konkurzu uplynulo viac ako 2,5 roka, pričom
súdny exekútor napriek preukázanej vedomosti o vlastníctve motorového vozidla povinného, ako aj
o jeho podielovom spoluvlastníctve nehnuteľnosti nevykonal žiadne úkony smerujúce k vykonaniu
exekúcie, čím postupoval v rozpore s ut. § 29 ods. 1 až 3 Exekučného poriadku, keďže si neplnil
povinnosť vykonať všetky úkony potrebné na riadny a včasný výkon exekúcie. Oprávnený bol názoru,
že súdnemu exekútorovi náhrada trov konania neprináleží.

3. Uznesením sp. zn. 39Ek/1950/2022 zo dňa 23.10.2025 súd námietky oprávneného proti
upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov podľa § 61n ods. 4 Exekučného
poriadku zamietol. Predmetné uznesenie súd v osobe vyššieho súdneho úradníka odôvodnil tým,
že uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 38Odk/96/2025 bol vyhlásený konkurz na majetok
povinného s právnymi účinkami ku dňu 26.04.2025 a povinný bol zbavený všetkých dlhov, ktoré môžu

byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, okrem dlhov, ktoré sú vylúčené z upokojenia, t.j. bol oddlžený.
Súd po preskúmaní vyjadrenia exekútora a obsahu exekučného spisu dospel k záveru, že exekútorpostupoval v súlade s Exekučným poriadkom a plnil si svoju zákonnú povinnosť riadne vykonávať
exekúciu všetkými zákonom dovolenými a primerane efektívnymi spôsobmi. Zo spisu je zrejmé, že
exekútor vykonal lustrácie majetku povinného, identifikoval spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti, na

ktorú zriadil exekučné záložné právo, avšak pre absenciu súhlasu prednostného záložného veriteľa
podľa paragrafu 61q ods. 2 Exekučného poriadku nemohol pristúpiť k jej speňaženiu. Rovnako správne
vyhodnotil majetkovú situáciu povinného vo vzťahu k motorovému vozidlu, ktoré má 20 rokov a je
vyradené z evidencie vozidiel bez technickej a emisnej kontroly, nakoľko náklady spojené s výkonom
tejto exekúcie by boli vyššie ako možný výťažok z predaja vozidla, a teda vykonanie exekúcie by

neviedlo k uspokojeniu pohľadávky oprávneného. Exekútor zároveň vydal príkaz na vykonanie exekúcie
zrážkamizomzdypovinného,ktorývšaknebolúspešnýzdôvoduexistenciepríkazusoskoršímporadím.
Z uvedeného mal súd za to, že exekútor bol po celý čas v exekučnom konaní procesne aktívny
a nepostupoval v rozpore s § 29 Exekučného poriadku. Skutočnosť, že sa nepodarilo pohľadávku
oprávneného uspokojiť, nemožno automaticky považovať za porušenie povinnosti exekútora, pokiaľ
tento priebežne vyhodnocoval efektívnosť jednotlivých spôsobov výkonu exekúcie a konal v medziach

zákona. Keďže po vyhlásení konkurzu na majetok v povinného vznikla podľa § 61 odsek 1 a písmena
g) Exekučného poriadku zákona povinnosť exekúciu zastaviť, exekútor postupoval správne, keď
vydal upovedomenie o zastavení exekúcie. Námietky povinného proti upovedomeniu o zastavení
exekúcie neboli podané dôvodne. Súd nemal za preukázané, že pohľadávka vymáhaná v predmetnom
exekučnom konaní nie je účinkami konkurzu vyhláseného na majetok povinného dotknutá, a preto súd

námietky oprávneného zamietol.

4. Proti uvedenému uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote sťažnosť ktorú odôvodnil
tým, že podľa správy o priebehu a stave exekučného konania č.k. 331EX 447/22 zo dňa 25.10.2022
doručenej súdnym exekútorom oprávnenému dňa 27.10.2022 súdny exekútor lustráciou zistil majetok

povinného a to, že je vlastníkom osobného motorového vozidla A. B. a ďalej, že je podielovým
spoluvlastníkom nehnuteľnosti zapísanej v KN na LV č. XXX pre k. ú. B. C. D.. Upovedomením o
zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora súdny exekútor zastavil exekúciu z dôvodu,
že uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 38Odk/96/2024 zo dňa 17.04.2025 bol s právnymi
účinkami ku dňu 26.04.2025 vyhlásený na majetok povinného konkurz. Z uvedeného je zrejmé, že

súdny exekútor po dobu 2 a pol roka do vyhlásenia konkurzu na majetok povinného, napriek tomu, že
mal vedomosť o majetku povinného, nevykonával exekúciu spôsobom a v rozsahu podľa Exekučného
poriadku tak, aby majetok povinného speňažil a uspokojil tak pohľadávku oprávneného, čím postupoval
v rozpore s ustanovením § 29 odsek 1, 2 a 3 Exekučného poriadku. Z týchto dôvodov má oprávnený za
to, že súdnemu exekútorovi upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora

neprináleží požadovaná náhrada trov exekútora. Na základe uvedeného žiadal, aby súd uznesenie
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 39Ek/1950/2022 zo dňa 23.10.2025 zmenil a súdnemu
exekútorovi náhradu trov nepriznal.

5. Predmetnú sťažnosť oprávneného súd súdnemu exekútorovi ani povinnému na vyjadrenie nezasielal

z dôvodu hospodárnosti konania (nenavyšovania trov exekúcie). Naviac súdny exekútor sa vyjadril
k námietkam oprávneného proti vydanému upovedomeniu o zastavení exekúcie, a teda stanovisko
súdneho exekútora je súdu známe. Naviac sťažnosť oprávneného smeruje výlučne k otázke trov
súdneho exekútora, ktorá otázka je vecnou právnou a je teda na právnom posúdení súdu.

6. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

7. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta

sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

8. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,

prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.9. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť,
je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

10. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

11. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

12. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

13. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná
včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie
vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po

skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal
napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia
pojednávania (§ 249 CSP) dospel k záveru, že sťažnosť nebola podaná dôvodne, a preto ju zamietol.
Vyšší súdny úradník sa v napadnutom uznesení zaoberal výlučne otázkou dôvodnosti vydaného
upovedomenia o zastavení exekúcie, ktorá otázka sa vo svojej podstate odzrkadľuje aj vo výroku

o povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy, avšak dôvodnosť nároku súdneho
exekútora na trovy exekúcie náležitým spôsobom neodôvodnil. Preto súd na podporu správnosti
rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka dopĺňa odôvodnenie napadnutého uznesenia čo do povinnosti
oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy a to nasledovne:

14. Dôvodom vydania upovedomenia o zastavení exekúcie zo strany súdneho exekútora v súlade s ust.
§ 61n ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku bola skutočnosť, že Okresný súd Trenčín uznesením sp. zn.
38OdK/96/2025 zo dňa 17.04.2025 vyhlásil konkurzu na majetok dlžníka – povinného, ktoré uznesenie
bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 25.04.2025 a účinky vyhláseného konkurzu nastali dňa
26.04.2025.

15. Predmetom podanej sťažnosti zo strany oprávneného je namietaná jeho povinnosť uhradiť súdnemu
exekútorovi náhradu trov konania a to z dôvodu, že podľa názoru oprávneného súdny exekútor
nevykonával exekúciu spôsobom a v rozsahu podľa Exekučného poriadku.

16. Podľa § 196 Exekučného poriadku, trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov
ustanovených týmto zákonom.

17. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí
exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením

konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie
práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku
vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

18. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa

osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.

19. Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na
trovy exekútora a spôsob ich určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom

20. Podľa ust. § 30b vyhlášky č. 68/2017 Z.z. . ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučnom
konaní začatom od 1. apríla 2017 do 31. decembra 2023, ktoré sa právoplatne neskončilo do 31.
decembra 2023, patrí exekútorovi odmena a náhrada výdavkov podľa predpisov účinných do 31.

decembra 2023.

21.Podľa§22ods.1vyhláškyMSSRč.68/2017Z.z.ktorousavykonávajúniektoréustanoveniazákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, exekútorovi
patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur.

22. V danom prípade si súdny exekútor uplatnil nárok na náhradu trov konania vo výške 73,80 eur, ktorá
suma pozostáva z náhrady paušálnych výdavkov vo výške 60 eur v súlade s ust. § 22 ods. 1 vyhlášky
č. 68/2017 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2023 a uplatnenej DPH vo výške 23% t.j. vo výške 13,80 eur.

23. Podľa ust. § 199c ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného

dôvodu, ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno
oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení
exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.

24. Z ustanovenia § 197 Exekučného poriadku bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že súdnemu
exekútorovi patrí minimálne náhrada paušálnych výdavkov, ktorá je určená vyhláškou Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky zvýšená o daň z pridanej hodnoty v prípade, ak je súdny exekútor
platiteľom dane z pridanej hodnoty za každú exekučnú vec, ktorá mu je pridelená. V súlade s ust. §
199c ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku trovy súdneho exekútora v prípade vydania upovedomenia
o zastavení exekúcie znáša oprávnený.

25. Naviac oprávnenému je možné dôvod zastavenia exekúcie pričítať vždy, nakoľko pokiaľ by návrh
na vykonanie exekúcie podaný nebol, žiadne náklady by súdnemu exekútorovi s vedením exekúcie
nevznikli. Rovnako tak v prípade udelenia poverenia na vykonanie exekúcie súdom vznikajú náklady
súdnemu exekútorovi, ktorý by ich mal mať nahradené. Súdny exekútor nie je bez ďalšieho oprávnený
poverenie udelené súdom na základe návrhu oprávneného odmietnuť, či vrátiť, ale exekúciu je povinný

začať vykonávať, s čím mu bez pochybností vznikajú náklady, ktoré by mu neboli vznikli, keby oprávnený
návrh na vykonanie exekúcie nepodal. Zastavenie exekúcie z dôvodu oddlženia povinného bolo naviac
súdmi vyšších súdnych inštancií vzhliadnuté ako dôvod pre ktorý možno oprávnenému vo vzťahu
k povinnosti platiť trovy súdnemu exekútorovi pričítať.

26. Na záver súd konštatuje, že súdny exekútor spolu s námietkami dostatočne preukázal úkony, ktoré
vo veci vykonal a ktoré súd následne verifikoval v napadnutom uznesení. Skutočnosť, že sa s uvedenými
závermi oprávnený nestotožňuje nemá za následok bez ďalšieho dôvod na zrušenie výzvy na úhradu
trov súdneho exekútora v rámci vydaného upovedomenia o zastavení exekúcie.

27. Naviac súdny exekútor, ani súd, nie je garantom existencie majetku povinnej osoby a súčasťou
práva na súdnu ochranu nie je aj právo na skutočné, reálne vymoženie pohľadávky. Pokiaľ bol
v priebehu exekúcie na majetok povinného vyhlásený konkurz, bez ďalšieho to zakladá povinnosť
súdneho exekútora vydať upovedomenie o zastavení exekúcie v súlade s ust. § 61n ods. 1 písm. g)
Exekučného poriadku, ktorej súčasťou je aj výzva na úhradu trov exekúcie, ktoré ako už súd vyššie

uviedol v súlade s ust § 199c ods.1 veta prvá Exekučného poriadku znáša oprávnený.

28. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu sp. zn. 39Ek/1950/2022 zo dňa 23.10.2025 ako nedôvodnú zamietol.

29. Dňa 06.11.2025 bol tunajšiemu súdu zo strany povinného doručený návrh na odklad a zastavenie
exekúcie, ktorého prílohou je aj vydané upovedomenie o zastavení exekúcie s výzvou na úhradu trov
exekútora a s dokladom o zrealizovaní transakcie vo výške 73,80 eur. V tejto súvislosti súd poznamená,
že o uvedených návrhoch povinného na zastavenie exekúcie súd už rozhodovať nebude, nakoľko súdny
exekútor vo veci vydal upovedomenie o zastavení exekúcie.

30. V zmysle ust. § 61k ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o zastavení
exekúcie , ak z osobitného predpisu (zákon č. 7/2005 Z.z),. vyplýva, že sa exekúcia zastavila.

31. V zmysle ust 61n ods. 5 písm. b) Exekučného poriadku, exekučné konanie sa končí ak námietky

boli podané, právoplatnosťou uznesenia o zamietnutí námietok.

32. Právoplatnosťou predmetného uznesenia nadobúda právoplatnosť aj uznesenie, ktorým súd
námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekúcie podľa§ 61n ods. 4 Exekučného poriadku zamietol. Pokiaľ ide o potvrdenie o zrealizovaní transakcie zo strany
majiteľa účtu E. F. – s uvedením účelu platby ex. paušálne výdavky Šimko na sumu 73,80 eur, v tejto
súvislosti súd dáva na vedomie súdnemu exekútorovi, že nakoľko k povinnosti nahradiť trovy súdneho

exekútora bol zaviazaný oprávnený, je potrebné uvedenú platbu vrátiť odosielateľovi.

33.Otrováchkonaniasúdrozhodoltak,žeoprávnenýanipovinnýnemajúnároknanáhradutrovkonania
v súvislosti s podanou sťažnosťou oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica
sp. zn. 39Ek/1950/2022 zo dňa 23.10.2025. Oprávnený si v podanej sťažnosti nárok na náhradu trov

konania neuplatnil, povinnému nárok na náhradu trov konania nevznikol (sťažnosť oprávneného mu na
vyjadrenie zaslaná nebola).

34. Navyše súd konštatuje, že právna úprava trov exekúcie je v Exekučnom poriadku v zásade
komplexná, pričom Civilný sporový poriadok je možné aplikovať len na tie momenty exekučného
konania, ktoré nie sú Exekučným poriadkom upravené komplexne (napr. § 255 CSP zásada úspechu

a neúspechu). Exekučný poriadok v pozícii lex specialis vymedzuje okruh subjektov, o nákladoch ktorých
možno uvažovať ako o trovách exekučného konania a následne jednotlivé zložky trov týchto subjektov
vymedzuje Exekučný poriadok v § 195 až 199g taxatívnym spôsobom, spolu s pravidlami pre ich
uplatnenie a (prípadnú) náhradu. Keďže sa jedná o taxatívny výpočet, náklady iných subjektov, ale ani
iné náklady nominovaných subjektov nemožno považovať za trovy exekučného konania (Števček, M.,

Kotrecová, A., Tomašovič, M., Molnár, P. a kol. Exekučný poriadok. Komentár. 3. vydanie. Praha : C.
H. Beck, 2018, s. 814). V ustanovení § 199a Exekučného poriadku zákon taxatívnym spôsobom ďalej
vymenúva, čo považuje za trovy účastníkov konania, a teda na strane oprávneného sú to výdavky na
zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti
s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky za zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky

spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie; na strane povinného sú to výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na zastavenie exekúcie. Účastník konania teda môže
vynaložiť aj akékoľvek iné výdavky, ale zákon pri nich ani neuvažuje o možnej náhrade v exekučnom
konaní. Uvedené plne korešponduje aj s právnou úpravou obsiahnutou v § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky
MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb,

v zmysle ktorého v rámci exekúcie možno priznať náhradu trov právneho zastúpenia len za tie úkony,
ktoré sú tu uvedené, a to prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému
návrhu (pod čo treba subsumovať aj návrh na zastavenie exekúcie), zastupovanie na pojednávaní,
odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu. Ako je z uvedeného zrejmé, zákonodarca
mal jednoznačne spomenutou právnou úpravou za to, aby trovy v rámci exekučného konania boli

minimalizované na maximálnu možnú mieru tak, aby bolo zachované právo na súdnu ochranu a právnu
pomoc účastníkov, čo zodpovedá aj charakteru exekučného konania ako konania vykonávacieho.
V priebehu exekučného konania sa nepredpokladá existencia nových a závažných skutočností, ktoré
by si vyžadovali iné ďalšie úkony, ako tie ktoré sú uvedené v § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky MS SR
č. 655/2004 Z. z.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).