Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15CoP/81/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124204108
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8124204108.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej

a členov senátu JUDr. Ingrid Radomskej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci navrhovateľky I. Č., D..
XX.XX.XXXX, N. Š. XXXX/XX, XXX XX A., právne zastúpenej JUDr. Petrom Troščákom, advokátom
so sídlom Hlavná 50, 080 01 Prešov, IČO: 50003500, proti odporcovi M. Č.G., D.. XX.XX.XXXX, N.
Š. XXXX/XX, XXX XX A., právne zastúpeného ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU VAĽO & PARTNERS
s.r.o., Konštantínova 3, 080 01 Prešov, IČO: 36868434, v konaní o určenie príspevku pre manželku,
o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Prešov, sp. zn. 29Pc/28/2024-228 zo dňa
15.05.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Navrhovateľka návrhom zo dňa 10.05.2024 žiadala súd, aby priznal zo strany manžela jej výživné vo
výške 500,- eur odo dňa podania návrhu.
Odporca s návrhom nesúhlasil, považoval návrh za absolútne nedôvodný.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom pod sp. zn. 29Pc/28/2024-228
dňa 15.05.2025 rozhodol tak, že:

„I. Návrh zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.“

3. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania s poukazom na ustanovenie § 71 ods. 1 a §
75 ods. 1 Zákona o rodine konštatoval, že skúmal, či sú dôvody pre priznanie manželského výživného
tak ako žiadala navrhovateľka, pričom zistil, že navrhovateľka má príjem asi 1.500,- eur, k tomuto príjmu
poberá aj invalidný dôchodok vo výške 680,- eur, čo predstavuje príjem takmer 2.200,- eur. Doteraz
navrhovateľka poberala aj rodinné prídavky na dve maloleté deti, ktoré pochádzajú z manželstva a

taktiež si uplatnila aj daňový bonus za predchádzajúci rok na maloleté deti. Za rozhodné obdobie sa
tak zvýšil jej príjem, pokiaľ bude priznaný daňový bonus v plnej výške 140,- eur na jedno dieťa, o
ďalších 400,- eur plus, teda 280 + 120 rodinné prídavky, t. z. že príjem navrhovateľky spolu s rodinnými
prídavkami a daňovým bonusom bude predstavovať takmer 2.600,- eur mesačne.Zároveň súd prvej inštancie zistil, že odporca má minimálny príjem zo spoločnosti G., v ktorej pred
takmer piatimi rokmi previedol obchodný podiel na svoju matku z dôvodu, že mu táto požičala
finančné prostriedky na hospodárenie spoločnosti. Z účtu spoločnosti G. výnosy prichádzajú na

účet matky odporcu, ktorá ich následne prevádza na účet otca, pričom otec hradí všetky potrebné
výdavky súvisiace s danou spoločnosťou, či už platby donáškárom, platby za služby, za tovary, platby
inkasným spoločnostiam. Časť finančných prostriedkov využíva pre súkromné účely na úhrady svojich
výdavkov, ako aj výdavkov, ktoré mali manželia ešte z titulu splátky úverov a zostatok finančných
prostriedkov potom vracia na účet svojej matky. Súd zistil, že v rozhodnom období životná úroveň oboch

manželov bola prinajmenšom rovnaká, pokiaľ nebola životná úroveň manželky vyššia. Navrhovateľka
zabezpečovalapredovšetkýmstarostlivosťosvojeosobnépotreby,beztohoabyjavilaakýkoľvekzáujem
o potreby v súvislosti s majetkom patriacim do BSM, ako aj uvedené vyššie výdavky, na ktoré už
súd prvej inštancie poukázal, mala príjem okolo 2.600,- eur. Navrhovateľka nemusela uhrádzať ani
náklady na mobilný telefón, prípadne na komunálny odpad, leasing, daň z nehnuteľnosti a spoločný
úver, ako aj hypotéku, ktorú hradil manžel. Len na týchto platbách, či už odporca alebo jeho matka

uhradili viac ako 1.000,- eur mesačne. Odporca žije v menšom byte, užíva rovnako motorové vozidlo
ako navrhovateľka patriace spoločnosti G. a spolu so svojou matkou výlučne zabezpečuje starostlivosť o
majetok patriaci do BSM oboch manželov. S poukazom na všetky tieto skutočnosti súd nemohol priznať
navrhovateľke manželské výživné vo výške 500,- eur, pretože bolo preukázané, že životná úroveň oboch
manželov bola prinajmenšom rovnaká a práve odporca je ten, kto sa vlastným úsilím a finančnými

prostriedkami podieľal na úhradách za spoločný majetok. Súd prvej inštancie v závere rozhodnutia
argumentoval tým, že nebolo preukázané, žeby jeho životná úroveň bola vyššia ako životná úroveň
navrhovateľky. Vlastníctvo nehnuteľností odporcu v podieloch v rámci ornej pôdy neznamená, že vzniká
povinnosť uhrádzať manželské výživné v prospech navrhovateľky. Zákonné podmienky sú jasné a tieto
navrhovateľka pri preukazovaní svojho nároku na manželské výživné nesplnila. Vzhľadom k tomu súd

prvej inštancie jej návrh na priznanie príspevku pre manželku zamietol.

III. Odvolanie navrhovateľky a vyjadrenie odporcu

4. Voči rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie navrhovateľka, konkrétne voči výrokom I., II., a

to z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, e/, f/, g/, h/ CSP ako aj § 62 ods. 1 CMP.
Odvolanie podané prostredníctvom právneho zástupcu dňa 14.07.2025 s tým, že v dôvodoch odvolania
argumentovala navrhovateľka poukazom na to, že napadnutý rozsudok je nedostatočne odôvodnený
a súd prvej inštancie sa nevysporiadal s podstatnými tvrdeniami a námietkami, ktoré prednášala v
konaní pred súdom. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil dôkazy a obsah z nich vyplývajúci. Právny

zástupca poukázal na nález Ústavného súdu SR III. ÚS 107/07, I. ÚS 265/05, I. ÚS 33/2012, ako aj II. ÚS
410/06, pričom neuviedol žiadne dôvody, ktoré by spájali uvedené nálezy s predmetnou vecou. Zároveň
je nedostatočne a nesprávne zistený skutočný stav veci, pričom hodnotenie je až naivne znejúce o tom,
akú verziu o sebe predložil odporca, že tento má príjem 60,- eur mesačne a finančné prostriedky mu
zasiela jeho matka. Posúdenie príjmu otca a jeho majetkových pomerov je zaťažené závažnými vadami

zo strany súdu prvej inštancie, ktorý si nekriticky prevzal tú verziu, ktorú o sebe predložil sám odporca.
Zároveň poukázala v odvolaní navrhovateľka na to, že dopredu sa pripravil na to, že toto konanie tak
o rozvod, ako aj následne konanie bude prebiehať a previedol väčšinu svojich podnikateľských aktivít,
teda aj spoločnosť G. na svoju matku v roku 2021. Túto skutočnosť nedokázal odporca spontánne
vysvetliť, pritom bolo odporcom potvrdené, že jeho matka O.. Č.X. spoločnosť G., Z..F..P.. neriadi, pričom

vystupuje ako vlastník, avšak spoločnosť riadi sám odporca. Z doteraz vykonaného dokazovania vo
veciach tak rozvodu, ako aj úpravy rodičovských práv a povinností a predmetného konania bolo zistené,
že odporca dlhodobo riadi a ovláda spoločnosti F. Y. D. Z..F..P.. V. G., Z..F..P.. Navrhovateľka dáva súdu
do pozornosti, že odporca vedome klamal a zavádzal súd prvej inštancie o svojich podnikateľských
aktivitách a príjmoch a celkovej finančnej situácie. Navrhla, aby súd od daňového úradu vyžiadal

daňové priznania za všetky obdobia rokoch 2020, 2023 až 2024. Súd prvej inštancie vyžiadal iba
daňové priznania, avšak nevyžiadal súvahy a účtovné závierky za predmetné roky. Z uvedeného vyplýva
bezodplatný prevedený podiel odporcu v spoločnosti G., išlo o účelové prevedenie podielu odporcu
v spoločnosti G. v roku 2021. Odporca síce tvrdil, že ho financuje matka, ktorá mu požičala pôžičku
a finančné prostriedky zhruba 3.000,- eur z výkonu spoločnosti G. mu posiela na účet. Ona pritom

vykonáva povolanie lekárky. Podstatné podľa navrhovateľky bolo zistiť, z čoho odporca financuje svoje
nadštandardné výdavky, teda odkiaľ má finančné prostriedky pochádzajúce z hospodárenia alebo z
podnikania, pričom preukázal iba to, že má finančné prostriedky od matky.Ďalej v odvolaní navrhla vyžiadať od príslušných bánk výpisy z účtov za obdobie od 01.01.2022
až doteraz, a to na M. Č., O.. O. Č., D., F. Y. D. V. G., ako aj spoločnosti B. F. F. Z..F..P.. Len
takýmto dokazovaním budú zistené finančné toky, ktoré v konečnom dôsledku smerujú k odporcovi. Súd

prvej inštancie takéto dokazovanie nevykonal, pričom odporca na výzvu súdu prvej inštancie predložil
len ľubovoľné výpisy z účtov a súd vôbec nepostrehol, resp. sa mu nezdalo krajne podozrivé, žeby
odporca uhrádzal mzdy pracovníkov spoločnosti F. Y. D. V. G. ako sú kuchári, čašníci a donáškari,
nie z podnikateľského účtu, ale z účtu odporcu ako fyzickej osoby, kde takto uhradené náklady
na mzdy je možné účtovať ako náklady spoločnosti F. Y. D. V. G., čím logicky odporca obral tieto

spoločnosti o významné nákladové položky pre daňové účely. Uvedené je úplne nezmyselný a nelogický
postup podnikateľa, aby mzdové náklady nehradil cez podnikateľský účet. Preto je podozrivé samotné
financovanie nákladov, v ktorom malo byť nariadené znalecké dokazovanie, ktoré by zmapovalo celý
model podnikania odporcu. Navrhovateľka týmto navrhuje vykonať znalecké dokazovanie. V konaní
preukázala, že odporca klame, zavádza o svojich príjmoch. Poukázala na ustanovenie § 63 ods. 1
Zákona o rodine a v tomto smere poukazuje na potreby obdobnej aplikácie záverov o nehodnoverne

preukázanom príjme rodiča vyplývajúcich z judikatúry Najvyššieho súdu SR, pričom právny zástupca
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 6Cdo/107/2022 z 29.09.2022, rozsudok
Krajského súdu v Prešove 21CoP/57/2024 zo 14.11.2024, ako aj rozsudok Najvyššieho súdu SR
3Cdo/236/2018 z 20.02.2019, pričom navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu uvádza určitú
časť z uvedených rozhodnutí bez zdôvodnenia pomeru k danej veci.

Ďalej v odvolaní navrhovateľka argumentuje tým, že odporca vlastní viacero nehnuteľností, ktoré
nadobudol pred manželstvom aj počas manželstva. Navrhovateľka navrhuje vyžiadať správy z katastra
nehnuteľnosti ohľadom týchto nehnuteľností, ako aj vyžiadať z Okresného dopravného inšpektorátu A.
informácie ohľadom motorových vozidiel, ktoré sú v držaní odporcu. Keďže skutočný príjem u odporcu
je mnoho násobne vyšší ako príjem navrhovateľky, je zrejmé, že odporcovi mala byť určená povinnosť

platiť výživné na manželku. Navrhovateľka vyššie uvedené dokazovanie, teda výpisy z bankových účtov,
ohľadne nehnuteľností, motorových vozidiel ako aj znaleckého dokazovania navrhovala vykonať súdu
prvej inštancie podaním zo dňa 19.11.2024, čo však súd prvej inštancie nevykonal, ani takýto návrh
nezamietol. Navrhovateľka pritom už v návrhu uviedla, že odporca je podnikateľom, pričom pôsobí
ako jediný spoločník a konateľ v spoločnosti F. Y. D. a prevádzkuje reštauráciu a donášku jedla G..

Matka odporcu je lekárka, ktorá má svoju ambulanciu. Odporca vlastní viaceré nehnuteľnosti ako
uviedla navrhovateľka a má vedomosť o tom, že otec prenajíma dom na N. X. S. A.Š., ako aj chatu
na W., z čoho má príjem v podobe nájomného. Odporca užíva 3 motorové vozidlá, navrhovateľka má
vedomosť o tom, že otec finančné prostriedky zhodnocuje, pričom bolo zistené, že len v roku 2024
mal z toho vyplatený zisk z prenájmu prevyšujúc sumu 3.500,- eur. Podnikanie odporcovi umožňuje žiť

nadštandardným spôsobom, teda na nadštandardnej úrovni s poukazom na vyššie uvedené, životná
úroveň navrhovateľky je značne nižšia ako odporcova. Poukázala pritom na ustanovenia Zákona o
rodine, konkrétne § 71 ods. 1, § 18, §19 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1. Dôvodila
obsahom uvedeným v ustanovení Zákona o rodine a má za to, že pri rozhodovaní o rozsahu vyživovacej
povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. Zároveň poukázala na rozhodnutie Krajského

súdu v Prešove 12Co/96/2014 z 09.10.2014 ohľadom vyživovacej povinnosti, ktorá vznikne uzavretím
manželstva a je viazaná na právnu existenciu manželstva. Je zrejmé, že odporca dobrovoľne neplní
vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke ako manželke za stavu, kedy má odporca značne vysoký
príjem z podnikania, vlastní nehnuteľnosti a pozemky, investuje do kryptomien, v dôsledku čoho je
medzi manželmi zásadne rozdielna životná úroveň. Pritom súd prvej inštancie úplne prehliadol to, že

odporca sa len na oko formálne bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku
a majetkového prospechu. Súd prvej inštancie vôbec na odporcu neaplikoval dôsledky vyplývajúce z
§ 75 ods. 1 Zákona o rodine. Napadnutý rozsudok podľa navrhovateľky aproboval konanie odporcu,
ktorý pred súdom prvej inštancie zjavne klamal a zavádzal o svojich príjmoch a majetkových pomeroch.
Vzhľadom na uvedené, navrhovateľka navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, eventuálne aby napadnutý rozsudok zmenil
a odporcovi uložil povinnosť prispievať navrhovateľke na výživu sumou 500,- eur mesačne odo dňa
podania návrhu, splatnou vždy do 15. dňa v mesiaci, za ktorý sa výživné platí a priznal navrhovateľke
náhradu trov prvostupňového, ako aj odvolacieho konania.

5. K podanému odvolaniu sa vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu odporca stanoviskom zo dňa
28.07.2025, v ktorom uviedol, že odvolanie začína tzv. judikatúrnou kolážou, keď právny zástupca
navrhovateľky cituje všeobecne rozhodnutia Ústavného súdu SR týkajúce sa práva na spravodlivý
súdny proces, ktoré však žiadnym spôsobom netransformuje na príslušne konanie. Celé odvolanienavrhovateľky má jeden základný jednotiaci úmysel, a to, snahu napriek rozvodu žiť z peňazí bývalého
manžela. Podľa názoru odporcu takéto právo v slovenskom právnom poriadku neexistuje a nepriznáva
sa mu ochrana, pričom odporca poukazuje na to, že aj v rozvodovom konaní maloletý W. bol zverený

do výlučnej starostlivosti a opatery otca a maloletý D. bol zverený do striedavej osobnej starostlivosti
oboch rodičov. Odporca má za to, že súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie, a to na základe
nových a nových požiadaviek navrhovateľky v snahe nájsť niečo, čo by aspoň hypoteticky mohlo svedčiť
o tom, že odporca je milionárom tak ako sa o tom snaží odvolací súd presvedčiť navrhovateľka vo svojom
odvolaní. Navrhovateľka zneužíva skutočnosť, že v tzv. mimosporovom konaní platí tzv. vyšetrovací

princíp. Tu však je potrebné uviesť, že tento princíp neznamená, že súd musí na objasnenie skutkového
stavu vykonať aj iné dôkazy, ako boli navrhované dôkazy, avšak tieto dôkazy sa nevzťahujú na tvrdenia,
ktoré v konaní prednesené navrhovateľkou neboli. Z podaného odvolania sa javí, že napriek nedostatku
skutkových tvrdení si navrhovateľka si myslí, že ich má nahrádzať súd a vyhľadávať dôkazy tak, aby
konanie skončilo v prospech navrhovateľky. Navrhovateľka spolu so svojim právnym zástupcom sa
snažia vykresliť odporcu ako podvodníka, ktorý napriek tomu, že návrh na rozvod manželstva bol podaný

až v roku 2024, už v roku 2019 prevodom obchodných podielov sa na tento rozvod pripravoval.
Ďalej vo vyjadrení uviedol, že na rozdiel od niektorých iných vyživovacích povinností, napr. voči deťom
zo strany rodičov, pri vyživovacej povinnosti medzi manželmi sa nevyžaduje splnenie podmienky
odkázanosti na výživu. Otec opätovne zdôraznil, že všetky listiny preukazujúce jeho finančné pomery
požadované súdom boli predložené, keďže navrhovateľka nedosiahla to, čo chcela, snaží sa zahltiť súdy

požiadavkami na ďalšie opakované dokazovanie, čo podľa názoru odporcu žiadnym spôsobom nemôže
narušiť správnosť skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie. Napriek vykresľovaniu otca, teda
odporcu ako človeka, ktorý sa bráni plateniu výživného na svoje deti, resp. manžela, ktorý odmieta
platiť navrhovateľke výživné na manželku, považuje odporca za potrebné zdôrazniť, že navrhovateľka
do dnešného dňa bezodplatne užíva firemné vozidlo spoločnosti G., kde táto spoločnosť hradí poistenie

vozidla, leasing ako aj opravy, pričom navrhovateľka ani jeden krát nepovedala, že vzhľadom na rozvrat
a neskorší rozvod manželstva sa tohto užívania motorového vozidla vzdáva. Odporca dodnes v celom
rozsahusplácahypotekárnyúver,spotrebnýúver,ktoréstranyspolusivzalipočasmanželstvaaodporca
sa stará o spoločný majetok, čím udržiava takýmto spôsobom spoločný majetok a navrhovateľka
žiadnym spôsobom sa nezúčastňuje splácania úverov. Navrhovateľka vo svojom odvolaní žiadnym

spôsobom neuvádza, že je riadne zamestnaná s pravidelným mesačným príjmom, že poberá daňový
bonus, poberá invalidný dôchodok, čím je jej príjem neporovnateľne vyšší ako jeho príjem, čo bolo
jednoznačne pred súdom prvej inštancie preukázané. Na základe vyššie uvedeného odporca navrhuje
odvolaciemu súdu aby napadnutý rozsudok ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil a zaviazal
navrhovateľku na náhradu trov odvolacieho konania z titulu trov právneho zastúpenia odporcu.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

6. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd po zistení, že odvolanie bolo podané v zmysle ustanovenia
§ 362 CSP oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie

vydané s poukazom na ustanovenie § 359 CSP, proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému
zákon odvolane pripúšťa, s poukazom na ustanovenie § 355 ods. 1 CSP, po konštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti v súlade s § 127 a § 363 CSP, a že odvolateľka použil zákonom
prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom, s poukazom
na ustanovenie § 65 CMP a dôvodmi odvolania, s poukazom na ustanovenie § 66 CMP, bez nariadenia

odvolacieho pojednávania v súlade s § 329 ods. 1 CSP, keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený
minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuly súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v
ten istý deň, ako bol vyvesený na úradnej tabuly a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre
potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie v jeho napadnutých výrokoch a podľa ustanovenia § 387 ods.
1 CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP ho preto potvrdil ako vecne správny a zákonný.

7. Odvolací súd sa vo všetkých výrokoch rozsudku stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej
inštancie, pretože jeho argumentácia vo všetkých častiach samotného napadnutého rozsudku bola
vecne správna, objektívna a presvedčivá. Odvolací súd má za to, že dôvody, ktoré uviedla odvolateľka
v odvolaní ohľadom zrušenia, resp. zmeny priznania príspevku pre manželku sa už súd prvej inštancie

uvedenými dôvodmi zaoberal a v rozhodnutí súd prvej inštancie uvedené dôvody posúdil a v odôvodnení
svojho rozhodnutia vyargumentoval. Súd prvej inštancie uviedol dôvody, prečo rozhodol o zamietnutí
nároku na určenie príspevku pre manželku, pričom poukázal na všetky skutočnosti a dôvody, ktoré hok tomuto rozhodnutiu viedli. Použil pritom argumentáciu Zákona o rodine, konkrétne ustanovenia § 71
ods. 1, ako aj § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

8. Odvolací súd preto preberá súdom prvej inštancie zistený skutočný stav veci, čo sa týka samotného
konania pred súdom prvej inštancie, pretože nenašiel dôvod, prečo by sa mal odchýliť od záverov
súdu prvej inštancie, a preto napadnutý rozsudok považuje za vecne správny a na základe toho
potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, pričom na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia pridáva uvedené argumenty.

9. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, pričom predmetom prieskumu s poukazom
na obsah preskúmavaného rozhodnutia boli argumenty predostrené odvolateľkou v odvolacom konaní,
ktorébolopotrebnézostranyodvolaciehosúduposúdiťvdanomkonaní,najmäto,čisúsplnenézákonné
podmienky za daných skutkových okolností na prípadné zrušenie, resp. zmenu vydaného rozhodnutia.

10. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie podrobne zistil skutočný stav veci, všetky skutočnosti,
ktoré boli predostrené odvolateľkou v konaní, ale aj tie skutočnosti, ktorými argumentovala v odvolaní,
boli už posúdené súdom prvej inštancie na základe jednotlivých návrhov počas konania pred súdom
prvej inštancie zo strany navrhovateľky, ako aj zo strany odporcu. Zároveň odvolací súd konštatuje,
že rozsudok na základe dostatočne zisteného skutočného stavu veci, z ktorého vyvodil súd prvej

inštanciesprávnyprávnyzáverajnásledneodôvodnilvsúladesustanovením§220Civilnéhosporového
poriadku.

11. Odvolací súd poukazuje na obsah ustanovenia § 71 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého manželia
majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh

niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri
rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. Z
ustanovenia§71ods.2Zákonaorodinebezpochybyvyplýva,ževyživovaciapovinnosťmedzimanželmi
predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.

12. Z uvedeného ustanovenia § 71 ods. 1 Zákona o rodine podľa odvolacieho súdu bezpochyby
vyplýva podstata Európskeho rodinného práva, ktoré je založené na princípe solidarity v manželských
vzťahoch, ktorá sa transformuje do ustanovení o životnej úrovni manželov počas trvania manželstva
a tiež do ustanovení zabezpečujúcich pre manželov podiel na spoločnom majetku alebo podiel na
majetku toho druhého za obdobie trvania manželstva. Požiadavka, aby manželia mali rovnakú životnú

úroveň je odôvodnená okrem princípu solidarity aj ich rovnakým postavením v právach a povinnostiach
vyplývajúcich z manželského zväzku. Treba súdom skúmať aj potreby oprávneného a podľa znenia
zákona tiež právne relevantnú skutočnosť výkon starostlivosti o domácnosť. Z uvedeného vykonaného
rozsiahleho dokazovania súdom prvej inštancie bolo preukázané, že matka dlhodobo žije viac-menej
sama, pričom má zo zamestnaneckého pomeru príjem minimálne 1.500,- eur + poberá invalidný

dôchodok vo výške 680,- eur. Zároveň súd prvej inštancie mal bezpochyby preukázané, že okrem príjmu
poberá aj daňový bonus a prídavky na deti. Z iného konania, ktoré je súčasťou odvolacieho konania
pod sp. zn. 15CoP/71/2022, ktoré v súčasnej dobe prebieha odvolacím konaním, bolo manželstvo
navrhovateľky a odporcu rozvedené a rozsudkom pod sp. zn. 29P/66/2024-723 dňa 03.03.2025, pričom
samotný výrok o rozvode manželstva je právoplatný dňom 03.03.2025. Z uvedeného rozhodnutia

vyplývajú aj skutočnosti o zverení maloletého W., D.. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti otca
a maloletého D., D.. XX.XX.XXXX, do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Z rozhodnutia
bezpochyby má odvolací súd preukázané, že pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti
na základe podaného návrhu navrhovateľky, súd prvej inštancie rovnako ako odvolací súd v odvolacom
konaní prihliada na starostlivosť o domácnosť. V tomto prípade sa nejedná o výlučnú starostlivosť o

domácnosť zo strany navrhovateľky, preto nemôže navrhovateľka argumentovať tým, že ona sa stará o
domácnosť viac ako odporca, ktorý má zvereného syna do výlučnej osobnej starostlivosti a druhé dieťa
je zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Uvedená skutočnosť aj podľa odvolacieho
súdu je takou skutočnosťou, ktorá má veľký vplyv aj na určenie samotnej vyživovacej povinnosti zo
strany odporcu voči navrhovateľke.

Zároveňodvolacísúdpoukazujeajnarozsiahledokazovanie,ktorébolovykonanéjednakajvpôvodnom
konaní o rozvode a úprave rodičovských práv a povinností vedené pod pôvodnou sp. zn. konania
29P/66/2024 na príslušnom súde prvej inštancie, ako aj dané konanie, ktoré bolo vedené na príslušnom
súde prvej inštancie pod sp. zn. 29Pc/28/2024 o určenie príspevku na manželku.13. Podľa ustanovenia § 19 Zákona o rodine majú manželia rozsiahlo koncipovanú povinnosť starať sa
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov o uspokojenie potrieb rodiny. Pojem rodina

ako charakterizuje Zákon o rodine je chápaný širšie než pojem manželstvo alebo než len spoločenstvo
osôb založené na biologických vzťahoch. Problémom ustanovenia § 19 je absencia nároku žiadať súd o
uloženie povinnosti podieľať sa na uspokojovaní potrieb rodiny konkrétnou pomocou alebo konkrétnou
sumou voči druhému manželovi. Žiadny z manželov sa preto nemôže obrátiť na súd so žalobou, aby
súd určil druhému manželovi povinnosť prispievať určitou sumou alebo určitým konkrétnym spôsobom

k uspokojovaniu potrieb rodiny. Tieto nároky možno subsumovať len pod ustanovenie o plnení niektorej
z vyživovacích povinností.
Odvolací súd preto nadobudol dojem, že navrhovateľka vzhľadom k tomu, že má dostatočný príjem,
chce dané výživné vo výške 500,- eur využívať na svoje osobné potreby, na samotné financovanie bytu,
v ktorom v súčasnej dobe žije.

14.Akoužodvolacísúdpoukázal,vyživovaciapovinnosťmedzimanželmijednoznačnevznikáuzavretím
manželstva a zaniká rozvodom alebo smrťou jedného z manželov. Zásadne teda trvá počas celého
trvania manželstva. Bez ohľadu na to, či manželia spolu žijú alebo nie, vyžaduje sa aby mali rovnakú
životnú úroveň. Pre priznanie výživného od manžela však platí ustanovenie § 72 ods. 2 Zákona o rodine,
podľa ktorého výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené skutočnosti

súd prvej inštancie v danom konaní neskúmal, pretože sa riadil formou vyšetrovacej zásady, ktorú použil
vdanomkonaní,kedyzisťovalpríjemtaknavrhovateľkyakoajpríjemodporcu.Skutočnosti,ktoréuvádza
navrhovateľka v odvolaní, boli predmetom konania súdu prvej inštancie, nakoľko sa súd zaoberal aj
otázkou nájmu, resp. držby nehnuteľností vo forme pozemkov na strane odporcu, z ktorej však podľa
zistených skutočností a podľa dôkazov, ktoré boli vykonané dotazom na jednotlivé inštitúcie, nemá

odporca žiadny príjem. Čo sa týka samotného bytu na N. ulici v A., nebolo preukázané, že by odporca
uvedenú nehnuteľnosť prenajímal a z tejto nehnuteľnosti mal nejaký príjem. Čo sa týka motorových
vozidiel, na ktoré poukazuje navrhovateľka, z ktorých jedno má vo svojej držbe aj ona samotná, tieto
sú majetkom spoločnosti G., ktorej konateľkou je výlučne matka odporcu O.. O. Č.X.. Z uvedených
listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu, mal súd prvej inštancie za preukázané výdavky zo strany

navrhovateľky, medzi nimi aj mobilný telefón, avšak za tento neplatí, pretože za služby, ktoré využíva
mobilným telefónom, platí spoločnosť G.. To isté platí aj čo sa týka užívania motorového vozidla H., ktoré
vlastní leasingová spoločnosť a leasing platí spoločnosť G..

15. Navrhovateľka dôvodí, že finančné prostriedky, ktoré vynakladá na maloleté deti, sú poplatky na

zošity, na ISIC, vreckové, na ortodont, ako aj poplatky za doučovanie, uvedené výdavky teda boli
preukázané zo strany navrhovateľky. Odporca uvedené výdavky spochybnil, predovšetkým poukazom
na bývanie navrhovateľky, nakoľko dôvodil, že ide o nadštandardný byt, ktorý je vo vyššej výmere, a to
105 m2, za ktoré navrhovateľka platí nájom vo výške 725,- eur. Čo sa týka stravy a výdavky na stravu,
pokiaľ deti sú u nej, je to vo výške okolo 400,- až 500,- eur, čo taktiež odporca považoval za nereálne,

pričom poukázal na to, že deti sa stravujú prevažne spoločnosťou G., rovnako aj v čase, keď sú u
neho, tak ako aj keď sú u navrhovateľky. Pokiaľ boli zisťované príjmy a výdavky u otca, spoločníčkou aj
konateľkou predmetnej spoločnosti G. bolo preukázané, že je jednoznačne matka odporcu O.. Č..
Ďalší príjem z prenájmu nehnuteľností vo výške 700,- eur je používaný na platenie telefónov, leasingu a
výdavkynadomácnosť,ktorýmisúpredovšetkýminkaso,mesačnévýdavkynaneho,akoajnapotraviny,

hypotéku na nehnuteľnosť, ktorá je v BSM vo výške 1.450,- eur ako aj na poistenie pre deti vo výške
129,- eur a životné poistenie jeho samého vo výške 200,- eur. Ďalej na tréningy pre obidve deti, ako aj
poistenie detí a navrhovateľky, minimálne vo výške 200,- až 300,- eur za mesiac. Telefóny maloletých
detí sú platené takisto firmou G..
Zároveň bolo zistené z výpisu LV, že spoločnosť G. je zároveň vlastníkom nehnuteľností zapísanej na

LV č. XXX kat. úz. C.. Navrhovateľ uviedol, že ide o polovicu chaty a druhú polovicu vlastnia účastníci
ako manželia, ktorá patrí do BSM. Účastníci majú v BSM aj rodinný dom zapísaný na LV č. XXXX kat.
úz. A. a taktiež sú vlastníkmi pozemkov, záhrady, zastavanej plochy a nádvoria zapísaných na tomto LV.
Z uvedeného ďalej vyplýva, že nehnuteľnosť je v nájme a nájom vo výške 700,- eur na základe Zmluvy
zo dňa 31.03.2023 je príjmom odporcu. Odporca je podielovým spoluvlastníkom ornej pôdy v časti 1/6;

zároveň vlastníkom bytu zapísaného na LV č. XXXX ako vlastníkom ornej pôdy kat. úz. zapísaného na
LV č. XXXXX v podiele 83/3024, ako aj nehnuteľnosti zastavenej plochy a nádvoria, záhrady na LV č.
XXXXX kat. úz. A., podielovým spoluvlastníkom trvalého trávnatého porastu zapísaných na LV č. XXXXXa XXXXX v podiele 84/3024. Uvedené je preukázané a všetky tieto listinné dôkazy boli predmetom
dokazovania pred súdom prvej inštancie. Z uvedených nehnuteľností nemá odporca žiadny príjem.
Navrhovateľka predložila výpis z registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov, štatistického úradu,

z ktorého vyplýva, že užívateľom výhod v spoločnosti F. Y. D., G., Z..F..P.. V. V. B. F. F. Z..F..P..
je M. Č., teda odporca. Odporca vo svojom vyjadrení ako aj vo vyjadrení k samotnému odvolaniu
navrhovateľky uvedené skutočnosti poprel a vyjadril sa k týmto, že čo sa týka spoločností, tak v spol. G.
jedinou spoločníčkou a konateľkou O.. O. Č.. Ďalej boli skutočnosti, ktoré sú predmetom odôvodnenia
rozhodnutiapreukázanézdaňovéhopriznaniazospoločnostiF.Y.D.,akoajzdodacíchlistovspoločnosti

G., Z..F..P.. Finančné prostriedky reálne z uvedených spoločností nie sú financiami odporcu, ale
financiami jeho matky, ktorá je konateľkou spoločnosti G., Z..F..P.. Odporca má príjem z prenájmu
spoločnej nehnuteľnosti vo výške 700,- eur, ale zároveň argumentoval, že uhrádza hypotekárny a
spotrebný úver vo výške 1.450,- eur, ktorý je úverom, ktorý zobrali manželia za trvania manželstva, na
ktorom sa nepodieľa navrhovateľka žiadnym spôsobom.

16. Odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 71 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj na základe
vykonaného dokazovania s poukazom na ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine po uvedenej citácie
príslušných ustanovení Zákona o rodine dospel jednoznačne k záveru, že nárok navrhovateľky posúdil
súd prvej inštancie v rozsahu uvedených ustanovení Zákona o rodine a rozhodol správne, keď návrh
navrhovateľky zamietol.

Čo sa týka samotného príjmu tak navrhovateľky, ako aj odporcu, tento bol jasne a bez akýchkoľvek
nezrovnalostí zistený rozsiahlym dokazovaním, na základe ktorého súd prvej inštancie dospel k
správnemu právnemu záveru, z čoho vyvodil výsledok, a to že navrhovateľka svojim podaním nesplnila
zákonom stanovené podmienky a nárok na príspevok na manželku nemá. Zároveň bolo preukázané
súdom prvej inštancie, že manželstvo bolo k 03.03.2025 rozvedené a upravený bol vzťah rodičov

k maloletým deťom. Všetky tieto skutočnosti prakticky vyhodnotil súd prvej inštancie v súlade s
ustanoveniami Zákona o rodine a rozhodol o zamietnutí návrhu manželky na určenie príspevku v
súlade s citovanými ustanoveniami Zákona o rodine, ako aj v zmysle príslušných ustanovení Civilného
mimosporového poriadku.

17. S poukazom na tieto skutočnosti odvolací súd argumentuje, že samotný nárok na výživné manželke
určí súd iba na základe splnenia hmotnoprávnych podmienok, ktoré v tomto prípade zo strany
navrhovateľky splnené neboli. Ako mal odvolací súd preukázané z vykonaného dokazovania súdom
prvej inštancie manželia na základe rozporov, ktoré medzi nimi nastali, ich manželstvo bolo rozvedené
a v súčasnej dobe prebieha konanie o úprave rodičovských práv a povinností k ich maloletým deťom. V

konaní bolo súdom prvej inštancie o rozsahu práv voči deťom určené, že syn W. bol zverený do osobnej
starostlivosti otca a syn D. bol zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.

18. Odvolací súd s poukazom na všetky uvedené skutočnosti, ktoré boli preukázané v konaní súdu prvej
inštancie sa stotožnil s uvedeným záverom súdu prvej inštancie s poukazom na dôvody, ktoré uviedol

v rozhodnutí súd prvej inštancie. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 CSP so závermi súdu prvej inštancie,
čo sa týka samotného zamietnutia návrhu na príspevok manželky, odvolací súd sa stotožnil a má za to,
že súd prvej inštancie rozhodol správne a v súlade s ustanoveniami Zákona o rodine.

19. Odvolací súd vzhľadom na genézu celého konania je toho názoru, že vzhľadom na príjmy oboch

manželov, príspevok by mala skôr platiť navrhovateľka odporcovi s dôrazom na preukázané výdavky na
deti, chod domácnosti, ako aj všetky platby spojené s udržiavaním zatiaľ spoločného majetku patriaceho
do BSM. Podľa názoru odvolacieho súdu všetky odvolacie námietky odvolateľky vyhodnotil odvolací
súd ako nedôvodné, pretože sa nezakladajú na skutočnostiach, ktoré by v konaní ovplyvnili samotné
rozhodnutie súdu prvej inštancie, resp. spôsobili to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolací súd

zruší, resp. zmení tak ako to navrhovateľka navrhla v odvolacom petite. Súd prvej inštancie podľa
odvolacieho súdu sa vysporiadal s podstatnými dôvodmi, ktoré uviedla odvolateľka v odvolaní a tieto
sú obsahom rozhodnutia súdu prvej inštancie, preto sa k nim odvolací súd opätovne nevracal a tieto
neopakoval vo svojom rozhodnutí, nakoľko sa s odôvodnením rozhodnutia v celom rozsahu stotožnil.

20. Za daného stavu a na základe uvedených skutočností odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie
podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP ako vecne správne a zákonné potvrdil.21. S poukazom na uvedené skutočnosti rozhodol odvolací súd aj o trovách odvolacieho konania, a to
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania v súlade s ustanovením
§ 52 CMP, pretože nedospel k záveru, aby niektorý z účastníkov konania preukázali odôvodnený nárok

na ich náhradu.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere 3 : 0 hlasov (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená

vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).