Uznesenie – Konkurz ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 18, 2025

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 32K/9/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4125203789
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Muziková
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2025:4125203789.13

Uznesenie

Okresný súd Nitra, v právnej veci začatého konkurzného konania na majetok dlžníka: Jozef Karas -
BOR - NAT, s miestom podnikania Obrancov Mieru 2005/14, 953 01 Zlaté Moravce, IČO: 41 415 434,
ktorého predbežným správcom je JUDr. Roman Nagy, so sídlom kancelárie Coboriho 4879/13, 949 01
Nitra, IČO: 43 704 701, značka správcu S 1410, o návrhu navrhovateľa - veriteľa: Daňový úrad Nitra, so
sídlom: Damborského č. 5, 949 01 Nitra, na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, takto

r o z h o d o l :

I. Súd vyhlasuje konkurz na majetok dlžníka: Jozef Karas - BOR - NAT, s miestom podnikania Obrancov
Mieru 2005/14, 953 01 Zlaté Moravce, IČO: 41 415 434.

II. Súd má medzinárodnú právomoc na začatie tohto insolvenčného konania (t. j. na vyhlásenie
konkurzu) ako hlavného insolvenčného konania podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia Európskeho Parlamentu
a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní v účinnom znení.

III. Súd ustanovuje do funkcie správcu: JUDr. Roman Nagy, so sídlom kancelárie Coboriho 4879/13,
949 01 Nitra, IČO: 43 704 701, značka správcu S 1410.

IV. Súd vyzýva veriteľov, aby prihlásili pohľadávky, ktoré nie sú pohľadávkami proti podstate,

prihláškou, ktorá musí byť správcovi doručená v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia
konkurzu. Prihláška musí byť podaná spôsobom podľa § 28 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze
a reštrukturalizácii v účinnom znení (ďalej len „ZKR“) a musí spĺňať náležitosti podľa § 29 ZKR.

V. Súd ukladá správcovi podať súdu (1.) do 15 dní od ustanovenia do funkcie súdu podrobnú
písomnú správu o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch, (2.) do

35 dní od ustanovenia do funkcie druhú podrobnú správu o stave zisťovania a zabezpečovania majetku
úpadcu a vykonaných úkonoch, (3.) do 50 dní od ustanovenia do funkcie tretiu podrobnú správu o stave
zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch, (4.) najneskôr 5 dní pred konaním
prvej schôdze veriteľov štvrtú podrobnú správu o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu
a vykonaných úkonoch.

VI. Súd ukladá správcovi povinnosť okamžite informovať o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka
spôsobom podľa článku 54 Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015
o insolvenčnom konaní v účinnom znení známych zahraničných veriteľov dlžníka, t. j. veriteľov, ktorí
majú svoj obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo v inom členskom štáte, ako v Slovenskej
republike, vrátane daňových orgánov a orgánov sociálneho zabezpečenia členských štátov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd uznesením č. k. 32K/9/2025 - 35 z 24. apríla 2025, právoplatným dňa 01.05.2025, rozhodol podľa

§ 14 ods. 1 vety štvrtej v spojení s ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (inak
aj len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“ alebo „ZKR“) o začatí konkurzného konania na majetokdlžníka. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 82/2025 dňa 30.04.2025. Nasledujúcim
dňom, t. j. 01.05.2025 sa začalo konkurzné konanie (§ 14 ods. 3 v spojení s § 199 ods. 9 ZKR, v znení
účinnom do 30.09.2025).

2. Súd následne uznesením č. k. 32K/9/2025 - 104 z 22. septembra 2025, právoplatným dňa 30.09.2025,
podľa § 18 ods. 1 v spojení s § 21 ods. 5 a § 40 ZKR ustanovil dlžníkovi predbežného správcu –
JUDr. Roman Nagy (značka správcu S 1410) a uložil mu okrem iného povinnosť zistiť, či majetok
dlžníka bude postačovať aspoň na úhradu nákladov konkurzu a podať súdu najneskôr do 45 dní od

ustanovenia do funkcie záverečnú správu o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka. Uznesenie bolo
zverejnené v Obchodnom vestníku č. 186/2025 dňa 29.09.2025.

3. Predbežný správca doručil súdu tri priebežné správy o stave zisťovania majetku dlžníka a vykonaných
úkonoch, tak ako mu to uložil súd v uznesení o ustanovení predbežného správcu. Z uvedených správ
vyplýva, že predbežný správca zisťoval existenciu majetku dlžníka prostredníctvom 18 peňažných

ústavov, Okresného riaditeľstva PZ v Žiari nad Hronom, Centrálneho depozitára cenných papierov SR,
a.s.(ďalejako„CDCP“),OkresnéhodopravnéhoinšpektorátuvZlatýchMoravciach(ďalejako„ODIZM“),
internetového portálu Geodetického a kartografického ústavu v Bratislave a bývalej manželky dlžníka
A. B.. Zo správ dotazovaných subjektov vyplýva, že dlžník nie je majiteľom zaknihovaných cenných
papierov v evidencii CDCP a nie je ani akcionárom listinných akcii na meno, dlžník (ako nepodnikateľ)

má zriadené dva bankové účty v peňažnom ústave ČSOB, a.s., so zostatkami 0,00 eur a -23,42 eura,
na ODI ZM je dlžník (ako nepodnikateľ) evidovaný ako vlastník a držiteľ dvoch osobných motorových
vozidiel a ďalej je dlžník (ako podnikateľ) evidovaný ako držiteľ dvoch nákladných motorových vozidiel
(vo vlastníctve VÚB leasing a ČSOB Leasing), no vzhľadom na doposiaľ neposkytnutú súčinnosť dlžníka
nebolo možné zistiť ďalšie informácie o týchto vozidlách, dlžník je ďalej evidovaný ako spoluvlastník (vo

výške spoluvlastníckeho podielu 1) bytu v k.ú. C. D., ktorý v minulosti nadobudol so svojou vtedajšou
manželkou.

4. Dňa 13.11.2025 bola súdu doručená podľa obsahu záverečná správa (v poradí štvrtá správa
predbežného správcu) o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka.

5. Predbežný správca v záverečnej správe zhrnul údaje o existencii majetku dlžníka z predchádzajúcich
správ a nad rámec uvedeného zhrnul, že dlžník, keďže je fyzická osoba podnikateľ, nemal podľa
ust. § 11 ods. 1 ZKR povinnosť podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu, preto zmluvnú sankciu
zo zodpovednosti za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, nemožno voči dlžníkovi uplatniť.

Predbežný správca sa zaoberal aj existenciou právnych úkonov dlžníka, ktorým by bolo možné
odporovať, a uviedol, že doposiaľ takéto právne úkony zo strany dlžníka nezistil, a to z dôvodu že dlžník,
ktorý je pravdepodobne aktuálne vo výkone trestu (podľa oznámenia A. B.), predbežnému správcovi
doposiaľ súčinnosť neposkytol. Predbežný správca v závere podanej správy zhrnul, že doposiaľ zistený
majetok dlžníka pozostáva zo spoluvlastníckeho podielu dlžníka k bytu v k.ú. C. D., v hodnote odhadom

45.000,00 eur, a preto odporučil súdu vyhlásiť na majetok dlžníka konkurz.

6. Podľa § 206q ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj len „zákon
o konkurze a reštrukturalizácii“ alebo „ZKR“), konanie, ktoré sa začalo a právoplatne neskončilo do 30.
septembra 2025, sa dokončí podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. septembra 2025.

7. Podľa § 19 ods. 1 písm. d) ZKR, ak sa konkurzné konanie začalo na návrh veriteľa, (d/) a súd má
pred rozhodnutím o vyhlásení konkurzu pochybnosti o dlžníkovej majetnosti, bez zbytočného odkladu
po tom, čo zistí, že tu nie sú dôvody na iné rozhodnutie ako vyhlásenie konkurzu, ustanoví dlžníkovi
predbežného správcu; o návrhu v tomto prípade rozhodne v lehote podľa § 20 ods. 1.

8. Podľa § 20 ods. 1 ZKR, ak súd v konkurznom konaní po tom, čo ustanovil dlžníkovi predbežného
správcu, zistí, že majetok dlžníka nebude postačovať ani na úhradu nákladov konkurzu, konkurzné
konanie pre nedostatok majetku zastaví. Inak na majetok dlžníka najneskôr do 10 dní od podania
záverečnej správy predbežného správcu vyhlási konkurz.

9. Podľa § 9 vyhlášky č. 665/2005 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005 Z.
z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj len „vyhláška č. 665/2005 Z. z.“), (1) súd zastaví konkurzné
konanie pre nedostatok majetku vedené podľa prvej hlavy druhej časti zákona (§ 20 ods. 1 zákona)vtedy, ak zistí, že majetok dlžníka nemá hodnotu ani 6 500 eur. (2) Hodnotu majetku súd posúdi najmä
podľa zoznamu majetku predloženého dlžníkom, vyjadrenia predbežného správcu, prípadne dôkazov
predložených účastníkmi konania. Pri posúdení hodnoty majetku sa prihliada aj na hodnotu majetku,

o ktorý bol majetok dlžníka ukrátený v dôsledku právnych úkonov, pri ktorých možno odôvodnene
predpokladať ich odporovateľnosť, podľa vyjadrenia predbežného správcu, dlžníka, prípadne dôkazov
predložených účastníkmi konania.

10. Podľa § 21 ods. 1 ZKR, predbežný správca zisťuje, či majetok dlžníka bude postačovať aspoň

na úhradu nákladov konkurzu; predbežný správca je pritom povinný vychádzať aj z hodnoty majetku,
o ktorý bol majetok dlžníka ukrátený v dôsledku právnych úkonov, pri ktorých možno odôvodnene
predpokladať ich odporovateľnosť a z hodnoty pohľadávky zo zodpovednosti za nepodanie návrhu
na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka. Predbežnému správcovi patria pri zisťovaní majetku dlžníka
rovnaké oprávnenia ako správcovi v konkurze; ustanovenia § 74 a 75 sa použijú primerane. Súd
môže v súvislosti so zisťovaním majetnosti dlžníka ukladať predbežnému správcovi pokyny, ktorými je

predbežný správca viazaný. Predbežný správca je povinný o svojich zisteniach priebežne informovať
súd a najneskôr do 45 dní od ustanovenia podať súdu záverečnú správu o majetnosti alebo nemajetnosti
dlžníka. Ak dlžník neposkytne predbežnému správcovi potrebnú súčinnosť, súd môže lehotu na podanie
záverečnej správy o 15 dní predĺžiť.

11. Podľa § 22 ods. 1 ZKR, v znení účinnom do 30.09.2025, v uznesení o vyhlásení konkurzu
súd ustanoví správcu a vyzve veriteľov, aby v zákonnej lehote prihlásili svoje pohľadávky. Ak súd
v konkurznom konaní už ustanovil predbežného správcu, do funkcie správcu ustanoví predbežného
správcu.

12. Podľa § 40 ods. 1 ZKR, v znení účinnom do 30.09.2025, správcu v konkurznom konaní ustanovuje
súd uznesením; za správcu môže ustanoviť len osobu zapísanú do zoznamu správcov. Súd ustanoví
správcu na základe náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov schválených
ministerstvom; to neplatí, ak ide o ustanovenie správcu na návrh schôdze veriteľov.

13. Podľa § 41 ZKR, súd počas konkurzného konania vykonáva dohľad nad činnosťou správcu. Súd je
pri výkone dohľadu oprávnený požadovať od správcu vysvetlenia alebo správy o priebehu konkurzného
konania, ktoré je správca povinný súdu v určenej lehote poskytnúť. Ak dochádza k prieťahom alebo
porušovaniu povinností ustanovených týmto zákonom, môže súd uložiť správcovi vykonanie potrebných
opatrení na odstránenie nedostatkov. Nesplnenie povinnosti uloženej súdom je závažným porušením

povinnosti správcu.

14. Podľa § 12 ods. 4 vyhlášky č. 665/2005 Z. z., ak správca do 15 dní od ustanovenia do funkcie nepodá
súdu podrobnú písomnú správu o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných
úkonoch, jeho paušálna odmena sa znižuje o 25 % zo základnej sumy. Ak správca nepodá súdu

druhú podrobnú správu o týchto skutočnostiach do 35 dní od ustanovenia do funkcie, jeho paušálna
odmena sa znižuje o 25 % zo základnej sumy. Ak správca nepodá súdu tretiu podrobnú správu o týchto
skutočnostiach do 50 dní od ustanovenia do funkcie, jeho paušálna odmena sa znižuje o 25 % zo
základnej sumy. Ak správca nepodá súdu štvrtú podrobnú správu o týchto skutočnostiach najneskôr 5
dní pred konaním prvej schôdze veriteľov, jeho paušálna odmena sa znižuje o 25 % zo základnej sumy.

Ak pred konaním prvej schôdze veriteľov došlo k výmene správcu alebo k skráteniu lehôt, pri znížení
paušálnej odmeny správcu sa na to prihliadne tak, aby správcovi riadne vykonávajúcemu funkciu pred
konaním prvej schôdze veriteľov nebola podľa tohto ustanovenia neodôvodnene znížená jeho paušálna
odmena.

15. Podľa § 197 ods. 6 ZKR, v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo povolení reštrukturalizácie
súd poučí účastníkov o ich práve uplatniť námietku zaujatosti. Účastník môže uplatniť námietku
zaujatosti najneskôr do uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Na neskôr doručené námietky
súd neprihliada.

16. Podľa § 197 ods. 7 ZKR, v uznesení o vyhlásení konkurzu, v uznesení o povolení reštrukturalizácie
alebo v uznesení o poskytnutí ochrany pred veriteľmi súd vo výroku určí medzinárodnú právomoc súdu
podľa osobitného predpisu3b) a uloží správcovi povinnosti podľa osobitného predpisu.26)17. Osobitným predpisom, na ktorý odkazuje poznámka pod čiarou 3b) ZKR v ustanovení § 197 ods. 7
ZKR je čl. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom
konaní (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 141, 5. 6. 2015) v platnom znení.

18. Osobitným predpisom, na ktorý odkazuje poznámka pod čiarou 26) ZKR v ustanovení § 197 ods. 7
ZKR je Nariadenie Rady (ES) č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní (Mimoriadne vydanie
Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 01; Ú. v. ES L 160, 30. 6. 2004) v platnom znení (a) Nariadenie (EÚ) č. 2015/848
v platnom znení.

19. Podľa čl. 2 ods. 4., ods. 7, ods. 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848
z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní v účinnom znení (ďalej aj len „nariadenie o insolvenčnom
konaní“ alebo „nariadenie č. 2015/848“), na účely tohto nariadenia: (4) „insolvenčné konanie“ sú
konania uvedené v prílohe A; (7) „rozhodnutie o začatí insolvenčného konania“ zahŕňa: i) rozhodnutie
akéhokoľvek súdu o začatí insolvenčného konania alebo o potvrdení začatia takéhoto konania a ii)

rozhodnutie súdu o vymenovaní správcu, (8) „okamih začatia konania“ je okamih, v ktorom rozhodnutie
o začatí insolvenčného konania nadobúda účinky, a to bez ohľadu na to, či je rozhodnutie konečné.

20. Podľa čl. 3 ods. 1. nariadenia o insolvenčnom konaní, právomoc začať insolvenčné konanie majú
súdy členského štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka (ďalej len

„hlavné insolvenčné konanie“). Centrum hlavných záujmov dlžníka je miesto, kde dlžník pravidelne
vykonáva správu svojich záujmov a ktoré je zistiteľné tretími stranami.

21. Podľa čl. 3 ods. 1., pododsek prvý nariadenia o insolvenčnom konaní, v prípade spoločnosti alebo
právnickej osoby sa za centrum jej hlavných záujmov považuje miesto, kde má registrované sídlo,

ak sa nepreukáže opak. Táto domnienka sa uplatňuje len vtedy, ak sa registrované sídlo neprenieslo
do iného členského štátu počas obdobia troch mesiacov predchádzajúcich podaniu žiadosti o začatie
insolvenčného konania.

22. Podľa čl. 4 ods. 1. nariadenia o insolvenčnom konaní, súd, na ktorý bola podaná žiadosť o začatie

insolvenčného konania, bez návrhu preskúma, či má právomoc podľa článku 3. V rozhodnutí o začatí
insolvenčného konania sa uvedie, na čom je právomoc tohto súdu založená, a najmä skutočnosť, či je
právomoc založená na článku 3 ods. 1 alebo 2.

23. Podľa čl. 5 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní, dlžník alebo ktorýkoľvek veriteľ môže proti

rozhodnutiu o začatí hlavného insolvenčného konania podať opravný prostriedok na súde, a to na
základe medzinárodnej právomoci.

24. Podľa čl. 54 ods. 1. nariadenia o insolvenčnom konaní, hneď po začatí insolvenčného konania
v členskom štáte súd tohto štátu s príslušnou právomocou alebo správca vymenovaný týmto súdom

okamžite informuje známych zahraničných veriteľov.

25. Podľa čl. 2 ods. 12 nariadenia o insolvenčnom konaní, na účely tohto nariadenia: „zahraničný veriteľ“
je veriteľ, ktorý má svoj obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo v inom členskom štáte, ako
je štát, v ktorom sa začalo konanie, vrátane daňových orgánov a orgánov sociálneho zabezpečenia

členských štátov.

26. Predmetom tohto rozhodovania súdu po doručení záverečnej správy predbežného správcu
o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka je rozhodovanie podľa § 20 ods. 1 ZKR v nadväznosti na § 19
ods. 1 písm. d) časť vety za bodkočiarkou ZKR o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka alebo zastavení

konkurzného konania pre nedostatok majetku.

27. Relevantným vo vzťahu k rozhodovaniu podľa § 20 ods. 1 ZKR je vykonávacia vyhláška k zákonu
o konkurze a reštrukturalizácii – vyhláška č. 665/2005 Z. z., ktorá v § 9 ods. 1 ustanovuje hodnotu
majetku, ktorej nedosiahnutie je dôvodom zastavenia konkurzného konania pre nedostatok majetku,

ktorou je 6.500,- eur, a v ods. 2 demonštratívne uvádza podklady, najmä na základe ktorých má súd
skutkové zistenie o hodnote majetku dlžníka urobiť, pričom toto úzko súvisí aj s náležitosťami záverečnej
správy predbežného správcu podľa § 21 ods. 1 ZKR.28. Vychádzajúc z uvedeného, súd v prejednávanej veci podľa § 20 ods. 1 ZKR v spojení s § 9 vyhlášky
č. 665/2005 Z. z. posudzoval, či majetok dlžníka nemá hodnotu ani 6.500,- eur, čo je jedinou podmienkou
pre rozhodnutie, či súd podľa § 20 ods. 1 ZKR konkurzné konanie zastaví pre nedostatok majetku

(ak táto podmienka je naplnená) alebo vyhlási konkurz (ak nie je splnená podmienka pre zastavenie
konkurzného konania pre nedostatok majetku).

29. Súd pri stanovení hodnoty majetku dlžníka (za účelom posúdenia, či tento nemá hodnotu ani
6.500,- eur alebo či aspoň túto hodnotu dosahuje) podľa § 9 ods. 2 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. zistil na

základe správcom doručenej poslednej záverečnej správy o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka, že
správca zistil majetkovú hodnotu pozostávajúcu z hodnoty spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti
v spoluvlastníctve dlžníka.

30. Predbežný správca sa pri stanovení hodnoty majetku dlžníka v záverečnej správe podľa § 21 ods.
1 ZKR zaoberal aj tým, či má na hodnotu majetku dlžníka vplyv existencia prípadnej pohľadávky zo

zodpovednosti za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka, a dospel k záveru, že táto
okolnosť nemá vplyv na hodnotu majetku dlžníka, pretože dlžník je fyzickou osobou – podnikateľom,
voči ktorej sa podľa ust. § 11 ods. 1 ZKR uvedená zodpovednosť neuplatňuje.

31. Súd z týchto dôvodov pri stanovení hodnoty majetku, primárne z vyjadrení predbežného správcu

obsiahnutých v záverečnej správe, vzhľadom na už uvedené uzatvára, že zistená hodnota majetku
dlžníkadosahujehodnotuaspoň6.500,-eur,vdôsledkučohojevprejednávanejvecisplnenápodmienka
na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka na návrh dlžníka podľa § 18 ods. 1 v spojení s § 20 ods. 1
ZKR a v spojení s § 9 ods. 1 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. a contrario.

32. Súd preto týmto uznesením v I. výroku podľa § 20 ods. 1 ZKR rozhodol o vyhlásení konkurzu na
majetok dlžníka.

33. Ak súd vyhlási konkurz, je povinný v tomto uznesení podľa § 22 ods. 1 ZKR súčasne (i/) ustanoviť
dlžníkovi podľa § 22 ods. 1 ZKR správcu a (ii/) vyzvať veriteľov, aby v zákonnej lehote (§ 28 ods. 2 ZKR)

prihlásili svoje pohľadávky, a (v poučení) poučiť veriteľov o spôsobe prihlasovania pohľadávok odkazom
na príslušné ustanovenia ZKR.

34. Čo sa týka ustanovenia správcu, súd uvádza, že v prejednávanej veci bol pred vyhlásením
konkurzu ustanovený dlžníkovi podľa § 19 ods. 1 písm. d) ZKR predbežný správca. Zákon o konkurze

a reštrukturalizácii v § 21 ods. 5 ZKR stanovuje, že
na ustanovenie predbežného správcu sa použijú ustanovenia o ustanovení správcu počas konkurzu.
Ustanovenia o ustanovení správcu počas konkurzu, na ktoré odkazuje § 21 ods. 5 ZKR, sú obsiahnuté
v 40 ZKR, ako to vyplýva zo samotného názvu tohto paragrafu, ktorý znie „ustanovenie správcu“.
Podľa § 40 ods. 1 ZKR s výnimkou prípadu, ak ide o ustanovenie správcu na návrh schôdze

veriteľov, správcu súd ustanoví na základe náhodného výberu pomocou technických a programových
prostriedkov schválených ministerstvom z osôb zapísaných v zozname správcov. Vychádzajúc z týchto
ustanovení, ako to vyplýva aj z právoplatného uznesenia č. k. 32K/9/2025 - 104 z 22. septembra
2025, bol ustanovený dlžníkovi predbežný správca podľa § 21 ods. 5 v spojení s § 40 ZKR
z osôb zapísaných v zozname správcov náhodným výberom pomocou technických a programových

prostriedkov schválených ministerstvo.

35. Súd z týchto dôvodov v III. výroku tohto uznesenia ustanovil správcu v ňom uvedeného, ktorý je
predbežným správcom dlžníka, v IV. výroku podľa § 22 ods. 1 v spojení s § 28 ods. 1, ods. 2 vyzval
veriteľov, ktorí majú pohľadávku, ktorá nie je pohľadávkou proti podstate, aby prihlásili svoje pohľadávky

prihláškou, ktorá musí byť správcovi doručená v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia
konkurzu (a v poučení podľa § 22 ods. 1 ZKR poučil veriteľov o spôsobe prihlasovania pohľadávok
odkazom na príslušné ustanovenia ZKR, ktorými sú ustanovenia § 28 ZKR o prihlasovaní pohľadávok,
§ 29 ZKR o náležitostiach prihlášky a § 30 ZKR o nedostatkoch prihlášky).

36. Súd je oprávnený a súčasne povinný vykonávať dohľad nad správcom, a za tým účelom ZKR okrem
iného zveruje súdu oprávnenie v § 41 vyžadovať od správcu (okrem iného) správy o priebehu konania.
Súd pritom môže stanoviť správcovi povinnosť predkladať správy aj vo vopred stanovených lehotách.37. Súd preto v V. výroku tohto uznesenia podľa § 41 ZKR uložil správcovi povinnosť predkladať súdu
podrobné písomné správy o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch,
a to v spojení s právnou úpravou paušálnej odmeny správcu, obsiahnutej v § 12 ods. 4 vyhlášky

č. 665/2005 Z. z., v počte a v lehotách, v ktorých je nepodanie podrobnej písomnej správy o stave
zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch spojené so znížením paušálnej
odmeny, teda mu uložil podať uvedené podrobné písomné správy (1.) do 15 dní od ustanovenia do
funkcie, (2.) do 35 dní od ustanovenia do funkcie, (3.) do 50 dní od ustanovenia do funkcie a najneskôr
do 5 dní pred konaním prvej schôdze veriteľov.

38. V prípade, ak súd uznesením vyhlási konkurz, je jeho povinnosťou v tomto uznesení podľa § 197 ods.
7 ZKR jednak určiť medzinárodnú právomoc súdu podľa osobitného predpisu a jednak uložiť správcovi
povinnosti podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom, na ktorý odkazuje v poznámkach
pod čiarou použitých v § 197 ods. 7 ZKR je nariadenie o insolvenčnom konaní.

39. Čo sa týka určenia medzinárodnej súdnej právomoci vo vzťahu k cezhraničným insolvenčným
konaniam v rámci Únie okrem Dánska (recitál 88 nariadenia o insolvenčnom konaní), tak nariadenie
o insolvenčnom konaní v čl. 4 ods. 1 ustanovuje povinnosť súdu vždy bez návrhu preskúmať, či má
na insolvenčné konanie právomoc podľa čl. 3 (ktorá povinnosť súdu je prenesená aj do vnútroštátnej
právnej úpravy, a to už uvedeného § 197 ods. 7 ZKR), pričom v rozhodnutí o začatí insolvenčného

konania je súčasne povinný uviesť, na čom je právomoc tohto súdu založená, a najmä skutočnosť, či
je založená na čl. 3 ods. 1 alebo 2.

40. Medzinárodnú súdnu právomoc upravuje nariadenie o insolvenčnom konaní v čl. 3, ktorý z hľadiska
systematiky rozlišuje hlavné insolvenčné konanie (čl. 3 ods. 1) a územné (teritoriálne) insolvenčné

konanie (čl. 3 ods. 2 až 4), ktoré môže prebiehať ako vedľajšie územné insolvenčné konanie (čl. 3 ods.
2 a 3) alebo ako nezávislé územné insolvenčné konanie (čl. 3 ods. 4). Hlavné insolvenčné konanie (čl.
3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní) má univerzálnu pôsobnosť, jeho snahou je zahrnúť všetok
majetok dlžníka do konkurznej podstaty a vyvolať účinky voči jeho veriteľom. Vo vzťahu k jednému
dlžníkovi môže byť na území Únie začaté len jedno hlavné insolvenčné konanie.

41. Právomoc začať hlavné insolvenčné konanie majú podľa čl. 3 ods. 1 vety prvej nariadenia
o insolvenčnom konaní súdy členského štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných
záujmov dlžníka (ktorý koncept je v medzinárodnom a európskom insolvenčnom práve označovaný
skratkou COMI). Centrum hlavných záujmov dlžníka je definované v čl. 3 ods. 1 vete druhej nariadenia

o insolvenčnom konaní ako miesto, kde dlžník pravidelne vykonáva správu svojich záujmov a ktoré je
zistiteľné tretími stranami.

42. V tejto súvislosti, skôr ako súd pristúpi k skúmaniu COMI dlžníka a od toho odvodenej medzinárodnej
súdnej právomoci, je potrebné vymedziť, čo sa rozumie „rozhodnutím o začatí insolvenčného konania“,

ktorý pojem je používaný v čl. 3 až 5 nariadenia o insolvenčnom konaní upravujúcich medzinárodnú
súdnu právomoc, na účely slovenského konkurzného konania (ktoré je podľa prílohy A v nadväznosti
na čl. 2 ods. 4 nariadenia o insolvenčnom konaní insolvenčným konaním v zmysle nariadenia
oinsolvenčnomkonaní,naktorésatotonariadeniepodľajehočl.1ods.1vzťahuje),atonajmävzhľadom
na to, že podľa vnútroštátneho práva sa konkurzné konanie začína uznesením o začatí konkurzného

konania (§ 14 ZKR).

43. Za použitia čl. 2 (najmä ods. 7 a ods. 8) nariadenia o insolvenčnom konaní je za „rozhodnutie o začatí
insolvenčného konania“ v zmysle nariadenia o insolvenčnom konaní nutné považovať v konkurznom
konaní podľa druhej časti ZKR (až) uznesenie o vyhlásení konkurzu (okrem iného) podľa § 20 ods.

1 ZKR, čomu zodpovedá aj výslovná vnútroštátna úprava obsiahnutá v § 197 ods. 7 ZKR, pretože
až toto rozhodnutie súdu je rozhodnutím spĺňajúcim kritériá stanovené v čl. 2 ods. 7 nariadenia
o insolvenčnom konaní (podľa ktorého „rozhodnutie o začatí insolvenčného konania“ zahŕňa: [i/]
rozhodnutie akéhokoľvek súdu o začatí insolvenčného konania alebo o potvrdení takéhoto konania a [ii/]
rozhodnutie súdu o vymenovaní správcu), pričom okamih, kedy toto „rozhodnutie o začatí insolvenčného

konania“ (t. j. uznesenie o vyhlásení konkurzu podľa § 20 ods. 1 ZKR) nadobúda účinky, a to bez ohľadu
na to, či je rozhodnutie konečné, sa považuje podľa čl. 2 ods. 8 nariadenia o insolvenčnom konaní za
okamih začatia insolvenčného konania (na účely nariadenia o insolvenčnom konaní).44. Vychádzajúc preto z uvedeného, rozhodnutím o začatí insolvenčného konania v zmysle nariadenia
o insolvenčnom konaní je v slovenskom konkurznom konaní uznesenie súdu o vyhlásení konkurzu podľa
§ 20 ods. 1 ZKR, pričom okamih nadobudnutia jeho účinkov je okamihom začatia insolvenčného konania

v zmysle nariadenia o insolvenčnom konaní. V tomto zmysle sú preto uvedené pojmy európskeho
insolvenčného práva používané aj v tomto rozhodnutí (pokiaľ ide o aplikáciu jeho noriem).

45. Čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní upravuje vo vzťahu k určeniu centra hlavných záujmov
dlžníka v pododseku prvom až treťom tri vyvrátiteľné právne domnienky v závislosti od druhu dlžníka,

ktoré sa za splnenia v nich uvedenej podmienky uplatnia pri určovaní COMI dlžníka (a v takom prípade
– t. j. za splnenia podmienky uplatnenia konkrétnej právnej domnienky a [vzhľadom na vyvrátiteľný
charakter uvedených domnienok] jej nevyvrátenia – sa COMI dlžníka určí podľa tejto domnienky a nie
podľa z judikatúry vychádzajúcich štandardných kritérií pre zistenie COMI). Konkrétne čl. 3 ods. 1
nariadenia o insolvenčnom konaní upravuje osobitne vyvrátiteľné právne domnienky určenia COMI vo
vzťahukdlžníkovi,ktorýje(i/)spoločnosťoualeboprávnickouosobou,(ii/)samostatnezárobkovočinnou

osobou a (iii/) inou fyzickou osobou (t. j. fyzickou osobou nepodnikateľom).

46. V prípade fyzickej osoby – podnikateľa (akým je, vychádzajúc z návrhu na vyhlásenie konkurzu, aj
dlžník v prejednávanej veci) sa podľa čl. 3 ods. 1 pododseku druhého nariadenia o insolvenčnom konaní
predpokladá, že COMI dlžníka je hlavné miesto jej podnikania, ak sa nepreukáže opak. Podmienkou

postupovania pri určovaní COMI fyzickej osoby – podnikateľa (resp. podľa nariadenia samostatne
zárobkovo činnej osoby) podľa uvedenej vyvrátiteľnej právnej domnienky je podľa čl. 3 ods. 1 pododseku
druhého vety druhej nariadenia o insolvenčnom konaní to, že sa hlavné miesto podnikania fyzickej osoby
neprenieslo do iného členského štátu počas obdobia troch mesiacov predchádzajúcich podaniu žiadosti
o začatie insolvenčného konania. Vzhľadom na to, že v zmysle nariadenia o insolvenčnom konaní sa

v prípade konkurzného konania podľa druhej časti ZKR za začatie tohto konania považuje až vydanie
uznesenia o vyhlásení konkurzu (okrem iného) podľa § 20 ods. 1 ZKR, podanie návrhu na vyhlásenie
konkurzu podľa druhej časti ZKR je potrebné na účely nariadenia o insolvenčnom konaní interpretovať
ako podanie „žiadosti o začatie insolvenčného konania“.

47. Nariadenie o insolvenčnom konaní nedefinuje pojem „hlavné miesto podnikateľskej činnosti“.
V praxi však pôjde spravidla o miesto, kde dlžník vykonáva väčšinu svojich podnikateľských činností,
prípadne miesto, odkiaľ ich riadi. Je pritom dôležité, s poukazom na čl. 3 ods. 1 vetu druhú nariadenia
o insolvenčnom konaní, aby sa aj pri určovaní COMI na základe právnej domnienky obsiahnutej v čl.
3 ods. 1 pododseku druhom nariadenia o insolvenčnom konaní osobitne brali do úvahy veritelia a ich

chápanie toho, kde dlžník vykonáva správu svojich záujmov.

48. Súd v prejednávanej veci, vychádzajúc z uvedených kritérií stanovenia hlavného miesta podnikania
fyzickej osoby, dospel na základe návrhu veriteľa na vyhlásenie konkurzu a jeho príloh k záveru,
že dlžník má tak v čase vydania tohto uznesenia o vyhlásení konkurzu podľa § 20 ods. 1 ZKR,

nadobudnutím účinkov ktorého podľa čl. 2 ods. 7 a 8 nariadenia o insolvenčnom konaní začína
insolvenčnékonanievzmyslenariadeniaoinsolvenčnomkonaní,akoajpočas3-mesačnejsuspenzívnej
lehoty predchádzajúcej podaniu návrhu na na vyhlásenie konkurzu hlavné miesto podnikania na území
Slovenskej republiky. Tento záver súd odôvodňuje najmä tým, že z návrhu veriteľa a jeho príloh,
v súvislosti s obsahom spisového materiálu vyplynulo, že dlžník je samostatne zárobkovo činnou

osobou (v zmysle nariadenia o insolvenčnom konaní) na základe výkonu podnikateľskej činnosti,
ktorú vykonáva a aj v 3-mesačnej suspenzívnej lehote predchádzajúcej podaniu návrhu na vyhlásenie
konkurzu vykonával na základe slovenského živnostenského oprávnenia na Slovensku (a teda aj miesto
podnikania má v živnostenskom registri zapísané na území Slovenskej republiky). Z návrhu ani jeho
príloh nevyplýva, že by dlžník vykonával akúkoľvek podnikateľskú činnosť v akomkoľvek inom členskom

štáte. Súd pritom zohľadnil aj to, že s prihliadnutím na údaj o mieste podnikania dlžníka, ktoré má
zapísané v živnostenskom registri, bude toto v chápaní veriteľov v zásade miestom, kde dlžník vykonáva
väčšinu podnikateľských činností, pričom z výkonu podnikateľskej činnosti dlžníkom, tak ako tento
vyplýva z návrhu a jeho príloh, nevyplýva nič, čo by mohlo u veriteľov vyvolať dojem, že dlžník vykonáva
správu svojich záujmov – v kontexte výkonu podnikateľskej činnosti – inde (vo význame mimo územia

Slovenskej republiky).

49. Keďže dlžník má v čase vydania uznesenia o vyhlásení konkurzu podľa podľa § 20 ods. 1 ZKR,
nadobudnutím účinkov ktorého podľa čl. 2 ods. 7 a 8 nariadenia o insolvenčnom konaní začínainsolvenčnékonanievzmyslenariadeniaoinsolvenčnomkonaní,akoajpočas3-mesačnejsuspenzívnej
lehoty predchádzajúcej podaniu návrhu na vyhlásenie konkurzu hlavné miesto jeho podnikania na území
Slovenskej republiky, pri určovaní jeho COMI sa uplatní vyvrátiteľná právna domnienka podľa čl. 3 ods.

1 pododseku druhého nariadenia o insolvenčnom konaní o tom, že COMI dlžníka je hlavné miesto jeho
podnikania, teda v Slovenskej republike.

50. Súd súčasne z návrhu a jeho príloh v prejednávanej veci existenciu žiadnych okolností, ktoré by čo
i len spochybňovali, nieto vyvracali uvedenú právnu domnienku, že COMI dlžníka sa zhoduje s hlavným

miestom jeho podnikania.

51. V danej veci preto boli splnené podmienky na to, aby sa COMI dlžníka určilo na základe právnej
domnienky stanovenej v čl. 3 ods. 1 pododseku druhom nariadenia o insolvenčnom konaní, teda,
že týmto je hlavné miesto podnikania dlžníka. Keďže dlžník má hlavné miesto podnikania na území
Slovenskej republiky, má tu podľa uvedenej právnej domnienky aj centrum hlavných záujmov, čím je

podľa čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní daná medzinárodná právomoc slovenských súdov
nazačatietohtoinsolvenčnéhokonaniaakohlavnéhoinsolvenčnéhokonania,ktoréinsolvenčnékonanie
začínavzmyslenariadeniaoinsolvenčnomkonanívydanímtohtouzneseniaovyhláseníkonkurzupodľa
§ 20 ods. 1 ZKR v konaní o vyhlásenie konkurzu (čl. 2 ods. 7 v spojení s ods. 8 a čl. 3 ods. 1 nariadenia
o insolvenčnom konaní).

52. Čo sa týka povinnosti súdu podľa § 197 ods. 7 ZKR uložiť správcovi povinnosti podľa osobitného
predpisu, ktorým je nariadenie o insolvenčnom konaní, tak vzhľadom na štádium konania (vyhlásenie
konkurzu), v ktorom sa tieto povinnosti podľa uvedeného ustanovenia majú správcovi uložiť, možno
predpokladať, že ide o informačné povinnosti správcu k veriteľom ohľadne prihlasovania pohľadávok,

ktoré sú obsiahnuté v čl. 54 nariadenia o insolvenčnom konaní, podľa ktorého hneď po začatí
insolvenčného konania v členskom štáte súd tohto štátu s príslušnou právomocou alebo správca
vymenovaný týmto súdom okamžite informuje známych zahraničných veriteľov, ktorých vymedzuje
nariadenie o insolvenčnom konaní v čl. 2 ods. 12.

53. Súd preto podľa § 197 ods. 7 ZKR v II. výroku tohto uznesenia v spojení s čl. 4 nariadenia
o insolvenčnom konaní rozhodol, že má medzinárodnú právomoc na začatie tohto insolvenčného
konania (vyhlásenie konkurzu v konkurznom konaní) ako hlavného insolvenčného konania podľa čl. 3
ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní a v VI. výroku v spojení s čl. 54 nariadenia o insolvenčnom
konaní uložil správcovi povinnosť okamžite informovať o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka

spôsobom podľa článku 54 nariadenia o insolvenčnom konaní známych zahraničných veriteľov dlžníka,
t.j.veriteľov,ktorímajúsvojobvyklýpobyt,bydliskoaleboregistrovanésídlovinomčlenskomštáte,akov
Slovenskej republike, vrátane daňových orgánov a orgánov sociálneho zabezpečenia členských štátov.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je odvolanie prípustné (§ 198 ods. 1 veta druhá v spojení s § 19 ods. 2 vetou

druhou ZKR).

Odvolanie proti tomuto uzneseniu, s výnimkou II. výroku, je oprávnený podať dlžník.

Odvolanie proti II. výroku tohto uznesenia je oprávnený na základe čl. 5 nariadenia o insolvenčnom

konaní v spojení s § 19 ods. 2 vety tretej ZKR podať dlžník alebo ktorýkoľvek veriteľ. Odvolanie proti
tomuto výroku uznesenia možno odôvodniť iba tým, že súd nemal medzinárodnú právomoc na začatie
tohto insolvenčného konania (vyhlásením konkurzu v konkurznom konaní) ako hlavného insolvenčného
konania.

Odvolanie (§ 196 ZKR v spojení so štvrtou časťou prvou hlavou CSP) sa podáva v lehote 15 dní od
doručenia rozhodnutia, za ktorý sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia v
insolvenčnom registri (§ 199 ods. 7 veta prvá ZKR), na Okresnom súde Nitra ako súde, proti ktorého
rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127
Civilného sporového poriadku uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, zakých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Za deň doručenia tohto súdneho rozhodnutia sa považuje nasledujúci deň po zverejnení v insolvenčnom
registri (§ 199 ods. 7 veta prvá ZKR).

U tých osôb, ktorým sa toto uznesenie doručuje aj iným spôsobom ako jeho zverejnením v insolvenčnom
registri, je začiatok plynutia lehoty na podanie odvolania alebo urobenie iného procesného úkonu

spojený s dňom jeho doručenia formou zverejnenia v insolvenčnom registri (§ 199 ods. 4, ods. 3, ods. 1
ZKR), za ktorý sa považuje nasledujúci deň po faktickom zverejnení uznesenia v insolvenčnom registri
(§ 199 ods. 7 veta prvá ZKR).

Poučenie účastníkov podľa § 197 ods. 6 ZKR o práve uplatniť námietku zaujatosti:

Účastník konania môže najneskôr do uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok uplatniť proti sudcovi
námietku zaujatosti, ak u sudcu so zreteľom na jeho pomer ku konaniu, k účastníkom, ich zástupcom
alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Na
neskôr doručené námietky sa neprihliada (§ 197 ods. 6, § 196 ZKR v spojení s § 52 ods. 1, § 49 CSP).

V dôsledku skutočností, ktoré nastanú po skončení lehoty na prihlasovanie pohľadávok, môže účastník
konania najneskôr do siedmich dní, odkedy sa dozvedel o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený,
uplatniť proti sudcovi námietku zaujatosti, ak u sudcu so zreteľom na jeho pomer ku konaniu, k
účastníkom, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti
o jeho nezaujatosti. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti súd neprihliada; v tomto prípade sa vec

nadriadenému súdu nepredkladá (čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, § 197 ods. 6, § 196 ZKR v spojení
s § 52 ods. 1, § 49, § 53 ods. 1 CSP).

V námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 CSP
uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa účastník uplatňujúci

si námietku o dôvode vylúčenia dozvedel a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha
to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti
podľa predchádzajúcej vety, súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.
Ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú (§ 197 ods. 6, § 196 ZKR v spojení s § 52 ods.
2 CSP).

Poučenie veriteľov podľa § 22 ods. 1 ZKR o spôsobe prihlasovania pohľadávok:
Podľa § 28 ZKR, upravujúceho prihlasovanie pohľadávok: (1) Pohľadávka, ktorá nie je pohľadávkou
proti podstate, sa v konkurze uplatňuje prihláškou.

(2) Prihláška sa podáva v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu elektronicky
prostredníctvom na to určeného elektronického formulára špecializovaného portálu do elektronickej
schránky správcu; táto prihláška musí byť autorizovaná, inak sa na ňu neprihliada. Ak ide o
zahraničného veriteľa podľa osobitného predpisu,8ac) prihláška sa podáva u správcu; na doručovanie
sa primerane použije Civilný sporový poriadok. Ak ide o veriteľa, ktorý má obvyklý pobyt, bydlisko

alebo registrované sídlo mimo územia členského štátu, prihlášku podáva rovnako ako zahraničný veriteľ
podľa osobitného predpisu.8ac) Ak prihlášku podáva zástupca veriteľa, plnomocenstvo vyhotovené v
listinnej podobe sa doručuje elektronicky tak, že sa prevedie do elektronickej podoby a pripojí sa k
prihláške; ustanovenia osobitného predpisu o zaručenej konverzii8ae) sa nepoužijú. Ak plnomocenstvo
vyhotovené v elektronickej podobe alebo plnomocenstvo podľa predchádzajúcej vety nie je pripojené k

prihláške, na prihlášku sa neprihliada. (3) Ak veriteľ doručí prihlášku neskôr, na prihlášku sa prihliada,
veriteľ však nemôže vykonávať hlasovacie právo a ďalšie práva spojené s prihlásenou pohľadávkou.
Právo na pomerné uspokojenie veriteľa tým nie je dotknuté; môže byť však uspokojený len z výťažku
zaradeného do rozvrhu zo všeobecnej podstaty, ktorého zámer zostaviť bol oznámený v insolvenčnom
registri po doručení prihlášky. Zapísanie takejto pohľadávky do zoznamu pohľadávok správca vykoná

s poznámkou, že prihláška bola podaná po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty. (4) Ak ide o
zabezpečenú pohľadávku, v prihláške sa musí riadne a včas uplatniť aj zabezpečovacie právo, a to
v základnej prihlasovacej lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu, inak sa na zabezpečovacie právo
neprihliada. (5) Prihláškou možno uplatniť aj budúcu pohľadávku alebo pohľadávku, ktorej vznik jeviazaný na splnenie podmienky (ďalej len „podmienená pohľadávka“); práva spojené s podmienenou
pohľadávkou je však podmienený veriteľ oprávnený uplatňovať, až keď správcovi preukáže vznik
podmienenejpohľadávky.(6)Podanieprihláškyspôsobomustanovenýmtýmtozákonommápreplynutie

premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde. (7) V konkurze
uplatňuje svoju pohľadávku prihláškou aj veriteľ, ktorý má pohľadávku voči inej osobe ako úpadcovi,
ak je zabezpečená zabezpečovacím právom vzťahujúcim sa k majetku úpadcu. Takýto veriteľ môže
byť v konkurze uspokojený iba z výťažku získaného speňažením majetku, ktorý zabezpečuje jeho
pohľadávku, pričom hlasovacie práva na schôdzi veriteľov môže vykonávať iba v rozsahu, v akom jeho

pohľadávka bude pravdepodobne uspokojená z majetku, ktorým je zabezpečená. (8) Ak si takýto veriteľ
svoju zabezpečenú pohľadávku v základnej prihlasovacej lehote neprihlási, na jeho zabezpečovacie
právo sa v konkurze neprihliada, má však proti dotknutej podstate právo na vydanie toho, o čo sa
dotknutá podstata v dôsledku toho obohatila, pričom takéto právo môže uplatniť proti dotknutej podstate
ako pohľadávku proti podstate, ktorá sa však uspokojí až po uspokojení všetkých ostatných pohľadávok
proti tejto podstate.

Podľa § 29 ZKR, upravujúceho náležitosti prihlášky: (1) Prihláška musí byť podaná spôsobom podľa §
28 ods. 2 a musí obsahovať základné náležitosti prihlášky, inak sa na prihlášku neprihliada. Základnými
náležitosťami prihlášky sú: a) meno, priezvisko a bydlisko veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, alebo
obchodné meno, meno a priezvisko, ak sa odlišuje od obchodného mena, identifikačné číslo organizácie

aleboinýidentifikačnýúdajamiestopodnikaniaveriteľa,akideofyzickúosobupodnikateľa,alebonázov,
identifikačné číslo organizácie alebo iný identifikačný údaj a sídlo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, b)
meno, priezvisko a bydlisko úpadcu, ak ide o fyzickú osobu, alebo obchodné meno, meno a priezvisko,
ak sa odlišuje od obchodného mena, identifikačné číslo organizácie alebo iný identifikačný údaj a miesto
podnikania úpadcu, ak ide o fyzickú osobu podnikateľa, alebo názov, identifikačné číslo organizácie

aleboinýidentifikačnýúdajasídloúpadcu,akideoprávnickúosobu,c)právnydôvodvznikupohľadávky,
d) poradie uspokojovania pohľadávky zo všeobecnej podstaty, e) celková suma pohľadávky. (2) Pre
každú zabezpečenú pohľadávku musí byť podaná samostatná prihláška s uvedením zabezpečenej
sumy, druhu, poradia, predmetu a právneho dôvodu vzniku zabezpečovacieho práva. (3) V prihláške
podmienenej pohľadávky musí byť uvedená aj skutočnosť, na základe ktorej má pohľadávka vzniknúť

alebo podmienka, od ktorej závisí vznik pohľadávky. (4) Celková suma pohľadávky sa v prihláške rozdelí
na istinu a príslušenstvo, pričom príslušenstvo sa v prihláške rozdelí podľa právneho dôvodu vzniku. (5)
Pohľadávka sa uplatňuje v eurách. Ak sa pohľadávka neuplatní v eurách, sumu pohľadávky určí správca
prepočtom podľa referenčného výmenného kurzu určeného a vyhláseného v deň vyhlásenia konkurzu
Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska. Ak je pohľadávka uplatnená v mene,

ktorej referenčný výmenný kurz Európska centrálna banka ani Národná banka Slovenska neurčuje
a nevyhlasuje, sumu pohľadávky určí správca s odbornou starostlivosťou. (6) K prihláške sa pripoja
listiny preukazujúce v nej uvedené skutočnosti. Veriteľ, ktorý je účtovnou jednotkou, v prihláške uvedie
vyhlásenie, či o pohľadávke účtuje v účtovníctve, v akom rozsahu, prípadne dôvody, prečo o pohľadávke
v účtovníctve neúčtuje. (7) K prihláške nepeňažnej pohľadávky musí byť pripojený znalecký posudok

určujúci hodnotu nepeňažnej pohľadávky, inak sa na prihlášku neprihliada. (8) Veriteľ, ktorý nemá na
území Slovenskej republiky svoj obvyklý pobyt, bydlisko alebo sídlo, je povinný ustanoviť si zástupcu na
doručovanie s bydliskom, obvyklým pobytom alebo sídlom na území Slovenskej republiky a ustanovenie
zástupcu oznámiť správcovi, inak sa mu budú písomnosti doručovať zverejnením v insolvenčnom
registri. (9) Ten, kto by s poukazom na výhradu vlastníctva mohol inak žiadať vylúčenie veci zo súpisu,

môže svoje práva v konkurze uplatniť prihláškou rovnako, ako by uplatňoval zabezpečovacie právo.
Takýto veriteľ prihláškou poveruje správcu na súpis a speňaženie veci s výhradou vlastníctva. Na
postavenie takéhoto veriteľa sa použijú primerane ustanovenia upravujúce postavenie zabezpečeného
veriteľa. (10) Odsek 9 sa použije rovnako aj pre uplatňovanie práv veriteľom, ktorý dlžníkovi prenajal
vec za dohodnuté nájomné na dobu určitú, s cieľom prevodu prenajatej veci do vlastníctva dlžníka.

Podľa § 30 ZKR, upravujúceho nedostatky prihlášky: (1) Správca bez zbytočného odkladu po uplynutí
základnej prihlasovacej lehoty predloží súdu spolu so svojím stanoviskom zoznam podaní, pri ktorých
má za to, že sa na ne neprihliada ako na prihlášky, pričom súd bez zbytočného odkladu uznesením určí,
či sa na tieto podania prihliada ako na prihlášku. (2) Podanie, ktorým bola uplatnená pohľadávka,

ktorá sa v konkurze uplatňuje prihláškou, nemožno opraviť ani doplniť.