Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 29, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/119/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124235944
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Július Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6124235944.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajsky´ su´d v Kosˇiciach v sena´te zlozˇenom z predsedu sena´tu JUDr. Ju´liusa Tótha a sudcov

JUDr. Mareka Kotoru a JUDr. Moniky Šabľovej, v spore žalobcu: STAVANT s.r.o., IČO: 44 736 258,
so sídlom Mliečna 1592/90, 040 14 Košice, právne zastúpeného PALŠA A PARTNERI ADVOKÁTSKA
KANCELÁRIA spol. s r. o.; skrátený názov PPAK s. r. o., IČO: 36 492 086, so sídlom Masarykova 13, 080
01 Prešov, proti žalovanému: A. B. C., narodenému XX. XXXXXXXX XXXX, trvale bytom D. XXX, XXX
XX E. - F. G. H., právne zastúpenému JUDr. Matúšom Králikom, PhD., advokátom, so sídlom Moldavská
cesta 10/B, 040 11 Košice, o zaplatenie 113.805,75 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Mestského súdu Košice č. k. 95Cb/56/2024-146 zo 17. apríla 2025, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok Mestského súdu Košice č. k. 95Cb/56/2024-146 zo 17. apríla 2025.

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti zˇalovanému na´rok na na´hradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Su´d prvej insˇtancie napadnuty´m rozsudkom ulozˇil zˇalovanému povinnosť zaplatiť zˇalobcovi
113.805,75 eura s u´rokom z omesˇkania vo vy´sˇke 13.50 % ročne zo sumy 113.805,75 eura od
10.1.2024 do zaplatenia (vy´rok I.), zˇalobcovi priznal voči zˇalovanému na´rok na na´hradu trov konania
v rozsahu 100% (vy´rok II.).

2. Su´d prvej insˇtancie toto rozhodnutie odôvodnil ty´m, zˇe zˇalobca sa podanou zˇalobou doma´hal
od zˇalovaného zaplatenia sumy 113.805,75 eura s príslusˇenstvom, na tom základe, že Zmluvou o
pristúpení k záväzku z 2. 8. 2023 žalovaný ako pristupujúci dlžník pristúpil k dlhu pôvodného dlžníka,
tento prebral a písomne sa zaviazal ho žalobcovi v lehote splatnosti splniť. Splatnosť záväzku dlžníka
nastala, avšak ku dňu podania žaloby, napriek uplynutiu lehoty plnenia a opakovaným predžalobným
výzvam, k splneniu zmluvnej povinnosti nedošlo.

3. Žalobca v zˇalobe uviedol, zˇe na preukázanie ním tvrdených skutočností v žalobe označil a k tejto
pripojil listinné dôkazy, z ktorých vyplývajú ním tvrdené skutočnosti.

4. Žalovany´ v odpore proti vydanému platobnému rozkazu poprel na´rok zˇalobcu v celom rozsahu.
Žalovany´ nepoprel, že došlo k vzniku záväzku pôvodného dlžníka voči žalobcovi na základe Zmluvy
o dielo a že na základe Zmluvy o pristúpení sa zaviazal, že spolu s pôvodným dlžníkom sú povinní

spoločne a nerozdielne uhradiť tento záväzok žalobcovi. Odvolával sa na znenie článku 4. bodu
4.1. Zmluvy o dielo a domnieval sa, že keďže v Zmluve o dielo nebola zmluvná cena za riadne
dokončenie prác určená presne, ale stanovená len ako maximálna, zaviazal sa na základe Zmluvy o
pristúpení, vzhľadom na znenie § 533 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, uhradiť spoločnea nerozdielne s pôvodným dlžníkom záväzok definovaný v Zmluve o dielo, teda záväzok, ktorého
presná cena bola určená len v rozmedzí s určenou maximálnou hranicou plnenia, s tým, že konkrétne
vyčíslenie tohto záväzku malo byť následne predmetom faktúr, ktoré mali hodnoverne preukazovať

reálne vykonané stavebné práce. Ako pristupujúci dlžník je oprávnený uplatniť si voči žalobcovi ako
veriteľovi všetky námietky, ktorými voči žalobcovi disponuje pôvodný dlžník a ktoré mu vyplývajú zo
Zmluvy o dielo. Uviedol, že zo Zmluvy o dielo nevyplýva konkrétna výška zmluvnej ceny za vykonané
práce a z faktúr č. VF2023001, č. VF2023004 a č. VF2023006, vystavených žalobcom, nemožno
opodstatnene odôvodniť rozsah prác, ktoré boli vykonané a ktorých uhradenia sa žalobca domáha, a

to z dôvodu absentujúceho súhlasu dvoch zástupcov pôvodného dlžníka k súpisu vykonaných prác,
považuje svoju námietku voči žalobcom určenej výške záväzku za dôvodnú.

4.1 Vyjadril sa, že žalobca za vykonané stavebné práce vystavil pôvodnému dlžníkovi faktúru č.
VF2023001 v sume 28.830,33 eura s dátumom splatnosti 28.2.2023 (ďalej aj len faktúra č. 1); faktúru č.
VF2023003 v sume 32.798,24 eura s dátumom splatnosti 29.4.2023 (ďalej aj len faktúra č. 2); faktúru č.

VF2023004 v sume 14.265,18 eura s dátumom splatnosti 11.6.2023 (ďalej aj len faktúra č. 3); a faktúru
č. VF2023006 v sume 37.912,00 eur s dátumom splatnosti 29.4.2023 (pozn. súdu prvej inštancie: v
skutočnosti 13. augusta 2023 a ďalej aj len faktúra č. 4). Podľa Zmluvy o dielo, zhotoviteľ vyhotoví
faktúru, ktorej súčasťou bude objednávateľom odsúhlasený krycí list čerpania a súpis vykonaných prác
a dodávok v zmysle cenovej ponuky zhotoviteľa a rozsahu vykonaných prác a dodávok v príslušnom

mesiaci. Súpis vykonaných prác bude odsúhlasený dvoma zástupcami objednávateľa, a to zástupcom
povereným jednať vo veciach súvisiacich s realizáciou stavby a zástupcom vo veciach technických,
ktorými boli v zmysle článku 1. bodu 1.1 Zmluvy o dielo A. I. J. a A. H. H.. Žalobca bol v zmysle Zmluvy
o dielo povinný dať pri vyhotovovaní faktúry súpis vykonaných prác na odsúhlasenie dvom (naposledy)
označeným zástupcom pôvodného dlžníka, súpis vykonaných prác, ktorý v zmysle článku 5. bodu 5.1

Zmluvy o dielo predstavuje povinnú súčasť faktúry, bol odsúhlasený dvoma zástupcami pôvodného
dlžníka len pri faktúre č. 2. Poukázal na to, že z obsahu faktúry č. 3 a faktúry č. 4 vyplýva, že súpis
vykonaných prác bol odsúhlasený iba jedným zástupcom pôvodného dlžníka. Vo vzťahu k faktúre č. 1
uviedol, že pôvodný dlžník neeviduje, že by mu bola táto zo strany žalobcu doručená.

5. Žalobca v replike poukázal na platný právny záväzkový vzťah – písomnú zmluvu a z toho vyplývajúce
práva a povinnosti zmluvných strán. Trval na tom, že peňažný nárok žalujúcej strany voči žalovanému je
daný a preukázaný čo do dôvodu i čo do výšky, poznamenajúc, že žalovaný tento nárok v odpore uznal.

6. V ďalších vyjadreniach strany zotrvali na svojej argumentácii.

7. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 1 ods.1 a 2, § 261 ods.1 a 7 Obchodného
zákonníka, § 533, § 531 ods. 4 Občianskeho zákonníka § 536 ods. 1, § 536 ods. 2 a 3, § 546 ods. 1 a
§ 548 ods. 1, § 365 ods.1, § 369 ods.1 a 2 Obchodného zákonníka a podľa § 150 ods. 1 a § 151 ods.
1 a 2, § 185 ods. 2, § 186 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

8. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie ustálil, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným
je po právnej stránke potrebné posúdiť podľa ustanovenia § 533 zákona č. 40/1964 Zb. Občianského
zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy o pristúpení (k 2. augustu 2023), t. j. v znení
účinnom do 30. júna 2024, v nadväznosti na ustanovenie § 1 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného

zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy o dielo (16. novembra 2022), t. j. v znení účinnom
do 31. januára 2023, v spojení s ustanoveniami § 261 ods. 1 a ods. 7 Obchodného zákonníka
a ustanoveniami § 536 a nasl. Obchodného zákonníka ako obchodnoprávny, založený Zmluvou o
pristúpení k záväzku za účelom zabezpečenia plnenia záväzku zo Zmluvy o dielo uzatvorenej medzi
dvoma podnikateľmi (žalobcom a pôvodným dlžníkom) v súvislosti s ich podnikateľskou činnosťou.

9. Su´d prvej inštancie vykonaným dokazovaním považoval za preukázané a nesporne ustálené, zˇe
na základe Zmluvy o dielo v znení jej neskorších Dodatkov č. 1 a č. 2 vznikol pôvodnému dlžníkovi
voči žalobcovi záväzok, ku ktorému žalovaný ako pristupujúci dlžník pristúpil Zmluvou o pristúpení
k záväzku z 2. 8. 2023, čím sa žalobcovi zaviazal, že mu v lehote splatnosti splní dlh vo výške

113.805,75 eura. Sporným nebolo ani tvrdenie žalobcu, že uvedená dlžná suma bola pôvodnému
dlžníkovi vyúčtovaná ako cena za vykonané stavebné práce faktúrou č. VF2023001, faktúrou č.
VF2023003, faktúrou č. VF2023004 a faktúrou č. VF2023006. Na druhej strane, žalobca nerozporoval
(a vykonanému dokazovaniu zodpovedá), že súpis vykonaných prác, ktorý v zmysle článku 5. bodu5.1 Zmluvy o dielo predstavuje povinnú súčasť faktúry, bol odsúhlasený dvoma zástupcami pôvodného
dlžníka len pri faktúre č. 2, zatiaľ čo súpisy vykonaných prác priložené k faktúre č. 3 boli opatrené
podpisom iba jedného zástupcu pôvodného dlžníka a súpisy vykonaných prác priložené k faktúre č.

4 neboli opatrené žiadnym podpisom zástupcu pôvodného dlžníka. Za nepopreté účinným spôsobom,
predvídaným ustanovením § 151 ods. 2 CSP, považoval súd aj žalobné tvrdenie ohľadom výšky záväzku
žalovaného, majúc za to, že z vyjadrení žalovanej strany nebolo možné abstrahovať konkrétne tvrdenia,
ktoré by bolo možné kvalifikovať ako skutkové tvrdenia spôsobilé spochybniť žalovaný nárok nielen
čo do dôvodu, ale ani čo do výšky, teda ktoré by boli výslovným popretím tvrdenia žalobcu o výške

záväzku žalovaného (samotnú existenciu ktorého žalovaný explicitne potvrdil). Tvrdenie žalovaného,
že z dotknutých faktúr nemožno opodstatnene odôvodniť rozsah vykonaných prác, súd prvej inštancie
nepovažoval za vlastné skutkové tvrdenie žalovaného o tom, v akom rozsahu dielo bolo alebo nebolo
vykonané, ale iba za hodnotenie obsahu predložených listinných dôkazov. Žalovaným formulované
vyjadrenie nezodpovedá skutkovému tvrdeniu, že dielo nebolo vykonané v rozsahu, v akom bolo
vyúčtované žalovanými faktúrami, so zákonom zamýšľanými účinkami spočívajúcimi v účinnom popretí

zodpovedajúcich prostriedkov procesného útoku. Ako nesporné tiež posúdil, že žalovaný do dňa
podania žaloby žalovanú sumu žalobcovi neuhradil.

10. Sporné medzi stranami sporu ostalo, či nastala splatnosť faktúr, ktorými žalobca vyúčtoval
pôvodnému dlžníkovi cenu za vykonané dielo v súhrnnej výške 113.805,75 eura.

11. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou uplatneného nároku domáhal voči žalovanému
titulom záväzku, ktorý tomuto vznikol uzavretím Zmluvy o pristúpení kedy právna úprava inštitútu
pristúpenia k záväzku, obsiahnutá v ustanovení § 533 Občianskeho zákonníka, sa vzhľadom na
absenciu osobitnej právnej úpravy v Obchodnom zákonníku použije aj na oblasť obchodnoprávnych

vzťahov. V odseku 48. napadnutého rozsudku súd prvej inštancie podrobne sa vyjadril k prípadu
zmeny záväzkového vzťahu týkajúcej sa osoby dlžníka, a to konkrétne k „pristúpeniu k záväzku“, a to
záväzku peňažnému, pri ktorom na strane dlžníka vždy vzniká pasívna solidarita ( pristúpením k záväzku
dochádza k zmene záväzku v subjektoch záväzkového vzťahu, konkrétne na dlžníckej strane). Zároveň
platí tak ako uviedol súd prvej inštancie, že pristupujúci dlžník sa nestáva účastníkom základného

záväzkového vzťahu ako celku a je zaviazaný iba v rozsahu subjektívnej povinnosti, ktorá zodpovedá
dlhu, ku ktorému pristúpil. Právnym následkom pristúpenia ďalšieho dlžníka je tak fakticky vznik ďalšieho
záväzkového vzťahu medzi tým, kto pristúpil k dlhu, a veriteľom.

12. Ďalej uviedol, že aj pristupujúcemu dlžníkovi zostáva zachované právo vzniesť voči veriteľovi

námietky, na uplatnenie ktorých by bol oprávnený pôvodný dlžník. Žalovaný namietal splatnosť záväzku,
ku ktorému Zmluvou o pristúpení pristúpil. Tvrdil, že faktúry, ktorými vyúčtované ceny za jednotlivé práce
predstavujú žalobou uplatnenú pohľadávku sa do dňa podania žaloby ani do dňa rozhodovania súdu
nestali splatnými, čo odôvodnil tým, že faktúra č. 1 nebola pôvodnému dlžníkovi doručená a faktúry č.
3 a č. 4 nemali zmluvne určené náležitosti. Súd prvej inštancie prisvedčil žalovanému, že v danom

prípade sa zmluvné strany Zmluvy o dielo (žalobca a pôvodný dlžník) odchýlili od dispozitívnej úpravy
Obchodného zákonníka o vzniku nároku na cenu za dielo jeho vykonaním, a to dojednaním obsiahnutým
v článku 5. Zmluvy o dielo, v ktorom sa zmluvné strany dohodli na úhrade ceny za vykonávané dielo na
mesačnej báze v rozsahu vykonaných prác a dodávok v príslušnom mesiaci, a to na podklade faktúr s
dojednanou lehotou splatnosti 30 dní od dátumu doručenia.

13. Su´d prvej inštancie procesnú obranu žalovaného, založenú na spochybnení splatnosti faktúr,
ktorými bola vyúčtovaná cena diela uplatnená žalobou, a to z dôvodu, že faktúra č. 1 nebola pôvodnému
dlžníkovi doručená, a že faktúry č. 3 a č. 4 nemali zmluvne určené náležitosti, vyhodnotil ako nedôvodnú.
Súpis vykonaných prác bol dvoma zástupcami pôvodného dlžníka odsúhlasený len pri faktúre č. 2, a iné

výhrady voči faktúre č. 2 žalovaný v konaní neprezentoval.

14. Súd prvej inštancie považoval za preukázané, že žalovaný Zmluvou o pristúpení k záväzku,
uzatvorenou so žalobcom dňa 2.8.2023, pristúpil k dlhu pôvodného dlžníka, jednoznačne
identifikovanému právnym dôvodom jeho vzniku (Zmluva o dielo č. 02_3222EB zo 16.11. 2022 v

znení Dodatku č. 1 z 3. 2. 2023 a Dodatku č. 2 zo 7. 2. 2023), ako aj jeho výškou (113.805,75
eura) a splatnosťou, a konkretizovanému aj označením jednotlivých faktúr, ktorými bola príslušná časť
záväzku pôvodného dlžníka vyúčtovaná, ako aj to, že žalovaný dlh voči žalobcovi, ku ktorému pristúpil
Zmluvou o pristúpení v dojednanej lehote (120 dní odo dňa podpisu Zmluvy o pristúpení, respektívepo nadobudnutí splatnosti), ktorá uplynula 10.12.2023 (vo vzťahu k cene vyúčtovanej faktúrami č. 1,
č. 2 a č. 3), respektíve najneskôr (vo vzťahu k cene vyúčtovanej faktúrou č. 4) 21.12.2023, neuhradil,
napriek tomu, že na základe Zmluvy o pristúpení sa k tomu zaviazal. Svojím podpisom potvrdil, že jeho

vôľa prejavená v danej Zmluve o pristúpení je slobodná, vážna a bez omylu. Súd prvej inštancie dospel
k záveru, že žalobca má nárok na žalobou uplatnenú istinu zodpovedajúcu záväzku, k úhrade ktorého
sa žalovaný Zmluvou o pristúpení zaviazal.

15. Su´d prvej inštancie dospel k za´veru nielen o dôvodnosti zˇaloby v časti uplatnenej istiny, ale aj

jej príslušenstva, ktorým je 13,50 % p.a. úrok z omeškania priznaný od 10.1.2024, keď vyhodnotil,
že zákonné úroky z omeškania boli žalobcom uplatnené v sadzbe súladnej s nariadením, a to od
neskoršieho dňa, než bol deň nasledujúci po poslednom dni zmluvne dohodnutej lehoty splnenia dlhu.
Žalovaný v lehote určenej Zmluvou o pristúpení svoj záväzok nesplnil, čím sa dostal do omeškania,
a preto žalobcovi priznal aj v zmysle § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka v spojení s §1 ods.2
nariadenia, vzniknuté právo na zákonné úroky z omeškania tak, ako boli – uplatnené žalobcom.

16.Su´dprvejinštanciepretouzavrel,zˇeuplatnený´nárokžalobcujedôvodnýažalobevcelomrozsahu
vyhovel. Vy´rok o trovách konania su´d prvej inštancie odôvodnil poukazom na § 255 ods.1 CSP, v
zmysle ktorého priznal nárok na náhradu trov konania u´spesˇnému žalobcovi.

17. Proti rozsudku su´du prvej insˇtancie podal v za´konnej lehote odvolanie žalovaný. Žalovaný
pomenoval konkrétne odvolacie dôvody podľa § 365 CSP. Namietal, zˇe su´d prvej insˇtancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

18. Žalovaný v odvolaní uviedol, zˇe nepopiera, že došlo k vzniku záväzku pôvodného dlžníka voči
žalobcovi na základe Zmluvy o dielo a žalovaný sa na základe Zmluvy o pristúpení zaviazal, že spolu s
pôvodným dlžníkom, sú povinní spoločne a nerozdielne uhradiť tento záväzok žalobcovi. Žalovaný bol
toho názoru, že sa zaviazal uhradiť záväzok, ktorého presná cena je určená len v rozmedzí s určenou
maximálnou hranicou plnenia. Konkrétne vyčíslenie tohto záväzku malo byť následne predmetom faktúr,

ktoré majú hodnoverne preukazovať reálne vykonané stavebné práce. Z prílohy k Zmluve o pristúpení
„Špecifikácia záväzkov pôvodného dlžníka“ vyplýva, že žalobca za vykonané stavebné práce vystavil
pôvodnému dlžníkovi: - faktúru č. VF2023001 v sume 28.830,33 eura, s dátumom splatnosti dňa
28.2.2023;-faktúruč.VF2023003vsume32.798,24eura,sdátumomsplatnostidňa29.4.2023;-faktúru
č. VF2023004 v sume 14.265,18 eura, s dátumom splatnosti dňa 11.6.2023; - faktúru č. VF2023006

v sume 37.912,00 eura, s dátumom splatnosti dňa 29.4.2023. Žalovaný argumentoval v súvislosti s
predmetnými faktúrami v odvolaní, rovnako ako pred súdom prvej inštancie.

18.1 Žalovaný na dôležitosť splnenia podmienky obsiahnutej v článku 5 bode 5.1 Zmluvy o dielo
poukazoval najmä z dôvodu, že v zmysle článku 4 bodu 4.1 Zmluvy o dielo zmluvná cena za riadne a

úplnéukončenieprácjestanovenádohodouzmluvnýchstránakocenamaximálna.Namietalhodnotenie
súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku bod 46. kde bolo konštatované, že: „Tvrdenie žalovaného,
že z dotknutých faktúr nemožno opodstatnene odôvodniť rozsah vykonaných prác, súd nemohol
považovať za vlastné skutkové tvrdenie žalovaného o tom, v akom rozsahu dielo bolo alebo nebolo
vykonané, ale iba za hodnotenie obsahu predložených listinných dôkazov. Žalovaným formulované

vyjadrenie nezodpovedá skutkovému tvrdeniu, že dielo nebolo vykonané v rozsahu, v akom bolo
vyúčtované žalovanými faktúrami, so zákonom zamýšľanými účinkami spočívajúcimi v účinnom popretí
zodpovedajúcich prostriedkov procesného útoku.“ Vyčítal súdu prvej inštancie aj konštatovanie, že si
súd nemohol osvojiť ani argumentáciu žalovaného o tom, že splatnosť faktúr č. 3 a č. 4 nenastala z
dôvodu, že tieto trpeli vadami, spočívajúcimi v absencii krycieho listu odsúhlaseného dvoma zástupcami

pôvodného dlžníka. Žalovaný sa nestotožnil s právnym posúdením súdu prvej inštancie, ktoré sa týka
jednak posúdenia obsahových náležitostí faktúry z hľadiska ich pravdivosti ako aj úplnosti pre založenie
nároku požadovať zaplatenie danej sumy. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 389 ods. 1
písm. a) a b) CSP rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil na ďalšie konanie.

19. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, zˇe sa v celom rozsahu stotožňuje s pra´vnym na´zorom
su´du prvej insˇtancie. Vo vzťahu k procesnej obrane žalovaného, zˇalobca odkázal na svoje predcha
´dzaju´ce vyjadrenia prednesené v konaní. Zdôraznil, že žalovaný vedome ako fyzická osoba pristúpil k
záväzku svojej vlastnej obchodnej spoločnosti, ktorej bol jediným konateľom a tak iste vedel o existencii,obsahu a splatnosti záväzkov a podpísaním Zmluvy o pristúpení a jej prílohy osvedčil ich správnosť a
platnosť. Dielo bolo podľa zmluvy riadne vykonané a odovzdané a pôvodný dlžník, ktorého konateľom je
žalovaný z toho prijal hospodársky a ekonomický prospech od svojich obchodných partnerov. Správne

súd prvej inštancie posúdil a vyhodnotil aj namietanú splatnosť daňových dokladov – faktúr, ktoré
nikdy neboli pôvodným dlžníkom vrátené ako nesprávne, či chybné a ktoré boli riadne akceptované i v
reštrukturalizačnomkonaníreštrukturalizačnýmsprávcom.Faktúrajevyúčtovanímzáväzkovéhoplnenia
podľa zmluvy o dielo a nie je právnym úkonom, teda prejavom vôle, s ktorým by sa spájal vznik, zmena,
či zánik obchodno-záväzkových právnych vzťahov (práv a povinností). Navrhol, aby odvolací su´d

rozsudok su´du prvej inštancie potvrdil.

20. Krajsky´ su´d v Košiciach ako odvolací su´d prejednal odvolanie zˇalovaného, ktoré bolo podané
v zákonnej lehote, opra´vnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia pojedna´vania, pretozˇe nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojedna´vanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 -

§ 385 CSP a dospel k za´veru, zˇe odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

21. Rozsudok odvolacieho su´du bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím su´dom
verejne vyhla´seny´, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP ozna´mené na u´radnej tabuli krajského su´du.

22. Žalovany´ podanie odvolania odôvodil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. h) a f) CSP, t.j.
ty´m, zˇe rozhodnutie su´du prvej inštancie vychádza z nespra´vneho pra´vneho posu´denia veci a ty´m,
zˇe su´d prvej insˇtancie dospel na za´klade vykonaných dôkazov k nespra´vnym skutkovy´m zisteniam.
Odvolací su´d v odvolacom konaní posu´dil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, teda či su´d
prvej insˇtancie na za´klade vykonany´ch dôkazov dospel k nespra´vnym skutkovy´m zisteniam a či vec

nespra´vne pra´vne posu´dil, to vsˇetko s prihliadnutím na to, zˇe v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
dana´ odpoveď na kazˇdu´ na´mietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré maju
´ rozhoduju´ci vy´znam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavny´ su´d Slovenskej republiky II. ÚS 78/05) a
dospel k za´veru, zˇe odvolacie dôvody nie su´ naplnené.

23. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je v praxi vykladany´ tak, zˇe pra´vnym posu´dením
je činnosť su´du, pri ktorej zo skutkovy´ch zistení su´d vyvodzuje pra´vne za´very a aplikuje konkrétnu
pra´vnu normu na zisteny´ skutkovy´ stav. Nespra´vnym pra´vnym posu´dením je omyl su´du pri aplika
´cii pra´va na spra´vne zisteny´ skutkovy´ stav. O omyl v aplika´cii pra´va ide vtedy, ak su´d pouzˇil pra
´vny predpis iny´, nezˇ ktory´ pouzˇiť mal alebo ak síce pouzˇil spra´vny pra´vny predpis, ale nespra´vne

ho interpretoval na prejedna´vany´ spor.

24. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je daný v prípade nesprávneho postupu su´du
prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak su´d vzal do u
´vahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli u´častníkmi prednesené, prípadne nevysˇli

počas konania inak najavo. Môzˇe sa jednať aj o prípad, keď su´d neprihliadol na skutočnosti, ktoré
boli preukázané alebo vysˇli počas konania najavo inak. O nespra´vne skutkové zistenie môzˇe ísť aj v
prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo vysˇli v konaní najavo inak su´d vyhodnotil tak, zˇe to vyvolávalo logicky´ rozpor.
Skutkové zistenia nezodpovedaju´ vykonany´m dôkazom, ak vy´sledok hodnotenia dôkazov nie je v su

´lade s § 191 ods. 1, 2 CSP alebo ak vy´sledok hodnotenia dôkazov nezodpoveda´ tomu, čo malo byť
zistené spôsobom vyply´vaju´cim z § 192, § 193 a § 205 CSP, pričom sa jedna´ o také skutkové zistenia,
na za´klade ktory´ch su´d prvej insˇtancie vec posu´dil po pra´vnej stra´nke.

25. Po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého rozsudku odvolací su´d uzavrel, zˇe su´d prvej

inštancie pri hodnotení vykonaného dokazovania vzal do u´vahy skutočnosti, ktoré z dokazovania
vyplynuli a jeho za´very nie su´ logicky vzájomne rozporné s vykonany´m dokazovaním. Su´d prvej
inštancie prihliadol na vsˇetky skutočnosti, ktoré za konania vysˇli najavo a vykonané dokazovanie
vyhodnotil podľa za´sad uvedeny´ch v § 191 CSP. Na takto zistený´ skutkovy´ stav aplikoval spra´vne
pra´vne normy, z ktory´ch vyvodil spra´vne za´very o pra´vach a povinnostiach stra´n sporu.

26. Za´sada voľného hodnotenia dôkazov vyplýva z ústavného princípu nezávislosti su´du (čl. 46 ústavy)
a znamena´, zˇe za´ver, ktory´ si sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a
dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkovéhopostupu. ,,Voľnosť“ hodnotenia dôkazov vsˇak neznamená´, zˇe su´d nie je viazaný´ u´stavny´mi
princípmi predvídateľnosti a zákonnosti rozhodnutia a naopak, konečné meritórne rozhodnutie by malo
vykazovať logickú´, funkčnú´ a teleologicku´ zhodu s priebehom konania. Za´sada´m spravodlivého

procesu v zmysle čl. 46 ods. 1 u´stavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru zodpovedá´ požiadavka, aby su´dmi
urobené skutkové zistenia a prijaté právne za´very boli riadne (dostatočne) a zrozumiteľne (logicky)
odôvodnené.

27. Odvolací su´d uzavrel, zˇe su´d prvej inštancie logicky odpovedal na relevantné argumenty vznesené

v spore a odôvodnenie jeho rozhodnutia spĺňa kritéria vyžadované vyššími súdnymi autoritami pre
zrozumiteľnosť a presvedčivosť súdneho rozhodnutia. Odvolací su´d si osvojil odôvodnenie rozhodnutia
su´du prvej inštancie, na ktoré odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Na doplnenie a zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto
odvolacom konaní, odvolací su´d uda´va:

28. Žalobca sa podanou zˇalobou doma´hal zaplatenia žalovanej sumy s odkazom na vzťah založený
Zmluvou o pristúpení k záväzku za účelom zabezpečenia plnenia záväzku zo Zmluvy o dielo uzatvorenej
medzi dvoma podnikateľmi (žalobcom a pôvodným dlžníkom) v súvislosti s ich podnikateľskou
činnosťou.
29. Su´d prvej inštancie na základe zisteného skutkového stavu správne uzavrel, keď procesnú obranu

žalovaného, založenú na spochybnení splatnosti faktúr, ktorými vyúčtovaná cena diela bola uplatnená
žalobou, z dôvodu, že faktúra č. 1 nebola pôvodnému dlžníkovi doručená, a že faktúry č. 3 a č. 4
nemali zmluvne určené náležitosti, vyhodnotil ako nedôvodnú. Odvolací súd odkazuje v tejto súvislosti
na dostatočné, podrobné, presvedčivé a vyčerpávajúce odôvodnenie uvedené v odsekoch 51. a 52.
napadnutého rozsudku. Vo vzťahu k faktúre č.2 výhrady žalovaný neprezentoval.

30. Pokiaľ ide o obranu žalovaného, ktorá´ spočíva v tvrdení, zˇe z dotknutých faktúr nemožno
opodstatneneodôvodniťrozsahvykonanýchprácodvolacísúdudáva,žežalovanývZmluveopristúpení
vyhlásil, že podpisom zmluvy preberá dlh uvedený v článku II. zmluvy a stáva sa tak popri pôvodnom
dlžníkovi povinným zaplatiť dlh uvedený v článku II. zmluvy veriteľovi. Žalovaný zároveň vyhlásil,

že preberá aj budúci záväzok pôvodného dlžníka vyplývajúci z plnenia podľa Zmluvy o dielo číslo
02_3222EB v znení Dodatkov číslo 1 a číslo 2, a to vzhľadom na to, že podľa Zmluvy o dielo číslo
02_3222EB v znení Dodatkov číslo 1 a číslo 2 predstavuje cena diela sumu 184.588,53 eura, pričom
veriteľ ku dňu podpisu zmluvy o pristúpení pokračuje v zhotovovaní diela, a teda budúci záväzok
pôvodného dlžníka (okrem záväzku podľa bodu 1. článku II.) predstavuje sumu 184.588,53 eura. V

ustanovení článku III. bodu 2. Zmluvy o pristúpení sa žalovaný zaviazal dlh uvedený v článku II. zmluvy
splniť veriteľovi najneskôr do 120 dní odo dňa podpisu zmluvy, pokiaľ ide o záväzky splatné ku dňu jej
podpísania, a pokiaľ ide o záväzky, ktoré ku dňu podpisu zmluvy nenadobudli splatnosť, ako aj budúce
záväzky titulom plnenia zmlúv, najneskôr do 120 dní po nadobudnutí splatnosti. Obsahom žalovaným
osobitne podpísanej Prílohy k Zmluve o pristúpení k záväzku, označenej ako Špecifikácia záväzkov

pôvodného dlžníka bol výpočet faktúr č. 1 až 4, kde bolo uvedené identifikačné číslo faktúry, fakturované
sumy a dátum ich splatnosti. Obsahom bola aj informácia, že faktúrami tam označenými fakturované
sumy predstavujú v súčte sumu 113.805,75 eura, ktorá bola ku dňu podpisu Zmluvy o pristúpení splatná
vo výške 75.893,75 eura.

31. Odvolací su´d uva´dza, zˇe civilné sporové konanie je ovla´dané prejednacou za´sadou, v zmysle
ktorej su´d za´sadne nevystupuje v pozícii aktívneho vysˇetrovateľa, ale v pozícii arbitra, ktory´ skutkovy´
stav zisťuje len na za´klade nesporny´ch alebo preuka´zany´ch tvrdení, ktoré do konania dodali sporové
strany. Úlohou su´du nie je aktívne vyhľada´vať skutkové zistenia a snazˇiť sa o poznanie objektívnej
pravdy, ale zistiť skutkovy´ stav, ktory´ sa priamo u´merne odvíja od procesnej aktivity sporovy´ch stra

´n. Bez tejto aktivity stra´n su´d v zisťovaní skutkového stavu nepokračuje - uzavrie proces vytva´rania
skutkového za´kladu pre meritórne rozhodnutie a vec rozhodne.

32. Ak teda zˇalovany´ namietal nespra´vne skutkové zistenia su´du prvej insˇtancie, odvolací su´d ma
´ za to, zˇe sa sa´m procesnou aktivitou nepodieľal na tom, aby su´d prvej insˇtancie mohol dospieť k

iny´m skutkovy´m zisteniam.33. Odvolací su´d s ohľadom na vysˇsˇie uvedené podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok su´du prvej
insˇtancie v celom rozsahu ako vecne spra´vny. Taktiezˇ ako vecne spra´vny potvrdil aj za´visly´ vy´rok
rozsudku su´du prvej insˇtancie o trova´ch konania.

34. O trova´ch tohto odvolacieho konania odvolací su´d rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, zˇe zˇalobcovi, ktory´ bol v tomto odvolacom konaní
u´spesˇny´, priznal plnu´ na´hradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinny´ nahradiť neu´spesˇny
´ zˇalovany´. O vy´sˇke trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne su´d prvej

inštancie samostatným uznesením.

35. Toto rozhodnutie prijal sena´t Krajského su´du v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
posledna´ veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho su´du je prípustné dovolanie, ak to za´kon pripu´sˇťa v ustanovení
§ 419 CSP.

Dovolanie mozˇno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho su´du,

na su´de ktory´ rozhodoval v prvej insˇtancii. Dovolanie môzˇe podať strana sporu v ktorej neprospech
bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môzˇe podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej
vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427
ods. 1 CSP.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastu´peny´ advoka´tom, okrem prípadov uvedeny´ch v § 429
ods. 2 CSP, ak ma´ sa´m, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokosˇkolské pra´vnické vzdelanie
druhého stupňa. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advoka´tom podľa § 429 ods.
1 CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri vsˇeobecny´ch na´lezˇitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napa´da, z aky´ch dôvodov sa rozhodnutie
povazˇuje za nespra´vne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ doma´ha (dovolací na´vrh).