Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, October 29, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/63/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4423202953
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Šefčíková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:4423202953.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Šefčíkovej a sudcov

JUDr. Daniela Ilavského a JUDr. Petra Kalatu, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., narodený
XX.XX.XXXX, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové
Zámky, dieťa matky: B. C., narodená XX.XX.XXXX, bytom D., E. A. XXX, t. č. F., G. X, zastúpená
splnomocnencom: JUDr. Ema Zacharová, advokát s.r.o., so sídlom Nové Zámky, Forgáchova bašta
5676/7 a otca: H. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom C., I. J. XXX/XX, zastúpený splnomocnencom:
JUDr. Ivana Starzyková, advokátka so sídlom Šurany, M. R. Štefánika 14, o úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky

č. k. 7P/117/2023-253 zo dňa 25.09.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III. p o t v r d z u j e .

II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II., IV. a V. v zamietajúcej časti určenia výživného zo
strany otca a závislom výroku VI. r u š í a vec mu v zrušenom rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

III.VýrokV.vzamietajúcejčastinávrhumatkynazvereniemaloletéhodieťaťadojejosobnejstarostlivosti
r u š í .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie v záhlaví špecifikovaným rozsudkom zveril maloletého do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, počnúc od právoplatnosti rozsudku tak, že matka bude zabezpečovať
osobnú starostlivosť o maloleté dieťa od prvého dňa príslušného kalendárneho mesiaca od 15:00 hodiny
do piateho dňa príslušného kalendárneho mesiaca do 15:00 hodiny, od deviateho dňa príslušného
kalendárneho mesiaca od 15:00 hodiny do trinásteho dňa príslušného kalendárneho mesiaca do 15:00
hodiny, od sedemnásteho dňa príslušného kalendárneho mesiaca od 15:00 hodiny do dvadsiateho

prvéhodňapríslušnéhokalendárnehomesiacado15:00hodiny,oddvadsiatehopiatehodňapríslušného
kalendárneho mesiaca od 15:00 hodiny do dvadsiateho deviateho dňa príslušného kalendárneho
mesiaca do 15:00 hodiny a otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa od piateho
dňa príslušného kalendárneho mesiaca od 15:00 hodiny do deviateho dňa príslušného kalendárneho
mesiaca do 15:00 hodiny, od trinásteho dňa príslušného kalendárneho mesiaca od 15:00 hodiny
do sedemnásteho dňa príslušného kalendárneho mesiaca do 15:00 hodiny, od dvadsiateho prvého
dňa príslušného kalendárneho mesiaca od 15:00 hodiny do dvadsiateho piateho dňa príslušného

kalendárneho mesiaca do 15:00 hodiny a od dvadsiateho deviateho dňa príslušného kalendárneho
mesiaca od 15:00 hodiny do prvého dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca do 15:00 hodiny (výrok
I.). Počas letných prázdnin otec bude mať maloleté dieťa v osobnej starostlivosti od 01.07. príslušného
kalendárneho roka od 15:00 hodiny do 08.07. príslušného kalendárneho roka do 15:00 hodiny, od 15.07.príslušného kalendárneho roka od 15:00 hodiny do 22.07. príslušného kalendárneho roka do 15:00
hodiny, od 29.07. príslušného kalendárneho roka od 15:00 hodiny do 05.08. príslušného kalendárneho
roka do 15:00 hodiny, od 12.08. príslušného kalendárneho roka od 15:00 hodiny do 19.08. príslušného

kalendárneho roka do 15:00 hodiny, od 26.08. príslušného kalendárneho roka od 15:00 hodiny do 01.09.
príslušného kalendárneho roka do 15:00 hodiny a matka bude mať maloleté dieťa v osobnej starostlivosti
od 08.07. príslušného kalendárneho roka od 15:00 hodiny do 15.07. príslušného kalendárneho roka
do 15:00 hodiny, od 22.07. príslušného kalendárneho roka od 15:00 hodiny do 29.07. príslušného
kalendárneho roka do 15:00 hodiny, od 05.08. príslušného kalendárneho roka od 15:00 hodiny do

12.08. príslušného kalendárneho roka do 15:00 hodiny a od 19.08. príslušného kalendárneho roka od
15:00 hodiny do 26.08. príslušného kalendárneho roka do 15:00 hodiny (výrok II.). Rodičia si maloleté
dieťa budú preberať a odovzdávať v predškolskom zariadení. V prípade, ak maloleté dieťa nebude v
predškolskom zariadení, preberie si ho rodič, ktorý má zabezpečovať osobnú starostlivosť o dieťa v
mieste bydliska rodičia, ktorého osobná starostlivosť končí (výrok III.). Otec je povinný prispievať na
výživu maloletého sumou 150,- eur mesačne vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám

matky (výrok IV.). Návrh matky na zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti a určenie výživného
zo strany otca zamietol (výrok V.) O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na ich náhradu (výrok VI.).

2. Rozsudok právne odôvodnil aplikáciou článku 5, § 24 ods. 2 až 5, § 28 ods. 1 a 2 § 62 ods. 1 až 6, §

62 ods. 1 až 6, § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „ZoR“), článku 3 ods. 1, článku 9 ods. 3, článku 12 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa,
vecne tým, že boli splnené podmienky pre úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletému, keďže
rodičia spolu nežili a na ich úprave sa nevedeli dohodnúť.

3. Zistil, že rodičia maloletého nie sú manželia a nežijú spolu od apríla 2022, keď sa matka odsťahovala
k svojim rodičom a aktuálne žije v spoločnej domácnosti s novým partnerom. Po odsťahovaní sa matky
zo spoločnej domácnosti, otec nemal spočiatku kontakt s maloletým, ale neskôr sa rodičia dohodli na
režime jeho stretávania sa s maloletým v intervale striedania „tri dni“ matka a „dva dni“ otec. Uvedené
stretávanie prebiehalo až do konca marca 2023, keď matka náhle odmietla mu syna odovzdať bez

uvedenia dôvodu a odmietla s ním o tom komunikovať. Na základe uznesenia Krajského súdu v Trnave
č.k. 12CoP/149/2023-69 zo dňa 31.10.2023 je dočasne upravený styk otca s maloletým tak, že otec
je oprávnený stretávať sa s maloletým každý týždeň od stredy od 16:00 hod. do štvrtku do 16:00
hod. a každý párny týždeň od piatku od 16:00 hod. do nedele do 16:00 hod. s tým, že si maloletého
prevezme a vráti v určenom čase v mieste bydliska matky, matka je povinná dieťa na styk s otcom

riadne pripraviť a odovzdať mu ho. Zo správ zo šetrenia pomerov od Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny Nové Zámky zo dňa 14.08.2023 a 15.02.2024 mal za preukázané, že otec maloletého býva
v štvorizbovom rodinnom dome, matka je vlastníčkou trojizbového bytu, v ktorom býva s maloletým
a jej partnerom. Maloleté dieťa má v domácnosti oboch rodičov vytvorené vhodné podmienky pre
hru a odpočinok. Bol vykonaný pohovor s maloletým, ktorý uviedol, že ľúbi tatinka aj maminku. Je

maminkin poklad a ockove srdiečko. Pôsobil zdravo a spokojne. Citovú náklonnosť prejavoval k obom
rodičom. Rodičia sa podrobili opatreniam na základe dohody s Centrom pre deti a rodiny Nové Zámky
zo dňa 11.07.2023 zameraným na motiváciu rodičov ku kooperácii a konštruktívnej komunikácii a
pomoc pri spracovaní emocionálnych stavov prežívania matky. Ciele boli vyhodnotené ako splnené.
Zdrojom napätia a nezhôd nie je zlyhávajúca komunikácia medzi rodičmi, ale odlišné názory na to,

čo je v záujme maloletého. U oboch rodičov bolo pozitívne ocenené, že v prítomnosti maloletého sa
snažili konfliktom predchádzať a ich komunikácia bola na formálnej úrovni spĺňajúc pravidlá slušnej,
rešpektujúcej komunikácie. Zo správ z Referátu poradensko-psychologických služieb zo dňa 09.01.2024
a 03.04.2024 vyplýva, že poradensko-psychologická práca s klientmi bola zameraná na zisťovanie
ich vzájomných vzťahových väzieb, úrovne rodičovských kompetencií a napĺňania potrieb dieťaťa.

Obsahom poradensko-psychologickej činnosti bola predovšetkým psychologická podpora klientov pri
vyjadrovaní ich emócií a názorov v súvislosti s prežívaním ich aktuálneho nastavenia pri úprave práv a
povinností voči maloletému. Taktiež uviedli, že naďalej pretrváva problém krátkodobého intervalu styku,
pričom otec verbalizoval, že so svojím synom chce tráviť čo najviac času. Zo znaleckého posudku č.
09/2024 znalkyne z odboru psychológie a odvetvia poradenskej psychológie PhDr. Dominiky Vaškovič

a jej výsluchu zistil, že citové väzby maloletého k obom rodičom sú sýtené pozitívnymi emóciami. K
obom rodičom má maloletý vytvorené silné emočné puto. S oboma rodičmi sa cíti bezpečne. Nepreferuje
ani jedného z rodičov. Obaja rodičia sú schopní zabezpečiť starostlivosť o maloleté dieťa z hľadiska
ekonomického, sociálneho i emocionálneho. Ani u jedného z rodičov sa nepotvrdil výskyt agresívnehosprávania. Osobnosť matky je skôr submisívna a osobnosť otca je dominantná. Maloletý v rámci
psychologického vyšetrenia neprejavoval známky úzkosti, nervozity, neochoty alebo strachu. Maloletý
má schopnosť primerane veku sa adaptovať na nové podmienky. Jeho aktuálny psychický stav sa dá

hodnotiť ako bez pozoruhodností v správaní. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že vhodnou
formou starostlivosti o maloletého je striedavá osobná starostlivosť, a to menej ako týždňová, napr. štyri
dni u matky a štyri dni u otca, teda u oboch rodičov v rovnakom časovom intervale z dôvodu, že maloleté
dieťa má vytvorený dôverný a pevný vzťah s oboma rodičmi a obaja rodičia sú schopní zabezpečiť
starostlivosť o maloletého a majú na to vytvorené vhodné podmienky. V prípade zverenia maloletého

do osobnej starostlivosti matke navrhla znalkyňa upraviť styk otca s maloletým na každý týždeň od
pondelku do stredy s prespaním a každý druhý víkend od piatku do nedele s prespaním. Znalkyňa však
považuje za najvhodnejšiu formu starostlivosti o maloletého striedavú osobnú starostlivosť z dôvodu,
že maloleté dieťa má vytvorený dôverný a pevný vzťah s oboma rodičmi. V dlhšom časovom horizonte,
t.j. po nástupe a adaptácii do základnej školy bude vhodné potenciálne zvážiť a predĺžiť rozsah tejto
starostlivosť, t.j. sedem dní u jedného rodiča a sedem dní u druhého rodiča. Odporučila rodičom pripraviť

maloleté dieťa na stretnutie s druhým rodičom tak, aby sa na toto stretnutie tešilo. Otec navrhoval
zveriť maloletého do striedavej osobnej starostlivosti po piatich dňoch a štyroch nociach. Počas letných
prázdnin žiadal upraviť týždňovú striedavú osobnú starostlivosť s preberaním v predškolskom zariadení.
Výživné nežiadal určiť. Právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok navrhol určiť obom
rodičom. Mal príjem zo závislej činnosti v sume 850,- eur mesačne. Matka navrhla zveriť maloletého

do jej osobnej starostlivosti z dôvodu odlišných výchovných metód rodičov. Výživné navrhla otcovi
určiť v sume 500,- eur mesačne a styk upraviť podľa neodkladného opatrenia. Kolízny opatrovník
navrhol zveriť maloletého do striedavej osobnej starostlivosti v súlade so znaleckým posudkom, a to
tak, že matka by zabezpečovala osobnú starostlivosť o dieťa od prvého dňa mesiaca do piateho dňa
a potom otec od piateho dňa do deviateho dňa s preberaním/odovzdaním maloletého o 15:00 hod. v

materskej škole a keby sa dieťa nenachádzalo v škôlke, tak v domácnosti rodiča, u ktorého sa dieťa
nachádza. Počas letných prázdnin navrhla ponechať bežný styk, prípadne stretávanie ponechala na
dohodu rodičov. Navrhla tiež určiť výživné zo strany otca a výšku výživného ponechala na úvahu súdu.
Na informatívnom stretnutí rodičov dňa 07.08.2023 sa rodičia dohodli, že maloletého si budú striedať
v režime, že maloletý bude mať otec 48 hodín a matka 72 hodín. Na informatívnom stretnutí rodičov

dňa 12.08.2023 otec uviedol, že obaja sa vedia o dieťa dobre postarať. Matka uviedla, že na maloletého
nepôsobí dobre časté striedanie prostredia. Pokiaľ ide o pomery na strane otca, podľa potvrdenia o
zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti za rok 2023 mal otec maloletého priemerný
mesačný čistý príjem 1 685,38,- eur. Od januára do časti mesiaca september 2023 bol zamestnaný u K.
C. a následne sa zamestnal u L., A.. Býva vo vlastnom rodinnom dome. Jeho mesačné náklady činia na

elektrinu 149,90,- eur, vodné a stočné 30,- eur, hypotéka 160,31,- eur, poistenie 56,50,- eur, doplnkové
dôchodkové sporenie 20,- eur, strava 250,- eur, drogéria 30,- eur, oblečenie 40,- eur, daň z nehnuteľnosti
akomunálnyodpad72,52,-ročne,čojepriemernemesačne6,04,-euravýdavkynamaloletého100,-eur
mesačne, čo spolu činí 842,75,- eur mesačne. Pokiaľ ide o pomery na strane matky, bola na rodičovskej
dovolenke a v súčasnej dobe nemá žiaden príjem. Je nezamestnaná. Všetky výdavky jej hradí partner,

matka a rodina, ktoré činia úver v sume 34,- eur mesačne, elektrina 70,- eur mesačne, voda 40,- eur
mesačne, plyn 50,- eur mesačne, internet a TV 20,- eur mesačne, hygiena a pranie 70,- eur mesačne.
Je vlastníčkou trojizbového bytu, v ktorom býva s maloletým a so svojím partnerom. Pokiaľ ide o pomery
na strane maloletého, má bežné potreby. Mimoriadne výdavky s ním matka nemá. Je zdravý.

4. Dospel k záveru, že boli splnené predpoklady pre zverenie maloletého do striedavej osobnej
starostlivosti, keďže obaja rodičia majú záujem o osobnú starostlivosť o maloletého a sú aj spôsobilí
ho vychovávať a taktiež majú vytvorené vhodné bytové aj sociálne podmienky. Maloletý má k obom
rodičom vytvorené silné emočné puto, pri oboch rodičoch sa cíti bezpečne a jeho zverením do striedavej
osobnejstarostlivostibudúzabezpečenéjehopotrebytak,žetobudevjehonajlepšomzáujmezhľadiska

jeho ďalšieho zdravého psychického a fyzického vývinu. Zdrojom napätia a prípadných nezhôd nie je
zlyhávajúca komunikácia medzi rodičmi, len odlišné názory na to, čo je v záujme maloletého dieťaťa.
Súd nemohol vylúčiť striedavú starostlivosť pre nesúhlas medzi rodičmi. Obaja rodičia nemajú vzdialené
bydliská, sú schopní zabezpečovať dopravu maloletého do tej istej materskej školy, čo maloletému
zachováva jeho sociálne prostredie - kamaráti a záujmové aktivity. Matka aj otec sa takto budú vzájomne

dopĺňať v starostlivosti o maloletého, maloletý takto nebude vystavený vzájomným konfliktom alebo
deštruktívnej komunikácii a nebude zažívať negatívnu skúsenosť zo spoločného stretnutia rodičov,
pretože rodičia ho budú odovzdávať do materskej školy, odkiaľ si ho potom druhý rodič preberie.
Komunikácia medzi rodičmi funguje prostredníctvom sms správ alebo telefonicky, ktorú rodičia vnímajúako dostatočnú pre vzájomné fungovanie. Komunikácia medzi rodičmi nie je vždy ideálna, je zrejmé, že
dochádza medzi nimi ku stretom práve z dôvodu rozdielnosti ich pováh, ale v žiadnom prípade nemožno
hovoriť o zásadných rozporoch, ktoré by neboli riešiteľné alebo majúce zásadný vplyv na výchovu

maloletého a zabezpečovanie jeho potrieb. Je iluzórne očakávať takmer ideálny stav pre rozhodnutie
na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov pokiaľ ide o komunikáciu
medzi rodičmi a tento častokrát neexistuje ani medzi rodičmi, ktorí dieťaťu zabezpečujú starostlivosť
v spoločnej domácnosti. Úlohou rodičov, pokiaľ majú byť zodpovednými nositeľmi rodičovských práv
a povinností, by však malo byť, aby sa k tomuto stavu svojim správaním aspoň približovali, a teda

aby sa vzdali svojich vlastných egoistických záujmov a ich prioritou by mal byť záujem dieťaťa.
Naviac, v prípade vzniku problémov v komunikácii rodičov pri zabezpečovaní každodenných potrieb
maloletého, je možné tieto riešiť formou odborného psychologického poradenstva. Zohľadnil aj doterajší
spôsob realizácie styku otca s maloletým. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov a za akceptácie
rovnoprávneho postavenia oboch rodičov v otázkach výchovy maloletého dieťaťa dospel k záveru, že
je na mieste zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Počas letných

prázdnin upravil osobnú starostlivosť rodičov o maloletého v týždňových intervaloch, keďže v tom čase
bude maloletý už vekovo starší a bude mať absolvovaný prvý rok materskej školy a rodičia si tiež
prípadne môžu naplánovať s maloletým týždňovú dovolenku. O odovzdávaní a preberaní maloletého
dieťaťa súd rozhodol tak, že si ho rodičia budú odovzdávať a preberať v predškolskom zariadení, aby
sa čo najviac eliminovali ich spoločné konflikty, ktoré by mohli vzniknúť. Keby sa dieťa nenachádzalo

v predškolskom zariadení, budú si rodičia odovzdávať a preberať v mieste bydliska rodiča, ktorého
osobná starostlivosť končí. Vianočné a Veľkonočné sviatky rodičia maloletého nežiadali upraviť s tým,
že na tomto sa budú vedieť dohodnúť aj mimosúdne. Dospel tiež k záveru, že výživné v sume 150,-
eur mesačne na maloletého je primerané osobným a zárobkovým možnostiam a schopnostiam rodičov,
ako aj odôvodneným potrebám maloletého. Finančné pomery na strane otca sú priaznivejšie ako na

stranematky,keďžeotecjezamestnanýamatkanemalažiadenpríjem.Onáhradetrovkonaniarozhodol
s odkazom na § 52 CMP.

5. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podala v zákonnej lehote odvolanie matka. Uplatnila odvolací
dôvod, že súd prvej inštancie jej nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej

patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods.
1 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok; ďalej len ,,CSP“), konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP), nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e) CSP), na
základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a

rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Namietala
zistenie súdu, že dňa 12.09.2023 (v rozsudku nesprávne uvedený dátum 12.08.2023) sa nedohodli
na styku, len otec trval na svojom, preto napokon súhlasila so skúškou ním požadovaného rozsahu,
čo sa ukázalo ako nesprávne. Poprela, že by otcovi bránila v styku, len nesúhlasila s jeho rozsahom.
Poukazovala na dominantné správanie otca, jeho vulgárne prejavy voči matke, a to aj v prítomnosti

maloletého. Maloletý opakuje nadávky od otca, k partnerovi matky povedal, že „M. je hlupák“ s tým, že
to má od otca. Správanie otca bolo zreteľné aj na pojednávaní, kedy matku označoval v podstate za
príživníčku. Matku obťažuje neustálymi telefonátmi a sms správami. Nie je schopný žiadneho ústupku
v prospech maloletého. Za týchto okolností nie je striedavá starostlivosť v záujme maloletého. Podľa
matky je hlavným cieľom otca vyhnúť sa vyživovacej povinnosti a presadzovať svoje záujmy. Matka

má partnera už dva roky a je schopná zabezpečiť maloletému stabilné rodinné zázemie, na rozdiel od
otca, ktorá má krátkodobé známosti. Súd prvej inštancie sa týmito skutočnosťami nijako nezaoberal.
Poukázala na situáciu, keď otec priviezol späť maloletého a tento plakal, lebo otec mal naňho veľmi
kričať. Otec to odôvodnil tým, že maloletý neposlúchal celý víkend. Vzhľadom na výbušnú povahu otca
je zrejmé, že takéto situácie sa budú opakovať. Otec je jediným spoločníkom spoločnosti L., A., teda

podniká, ale súd prvej inštancie vychádzal iba z ním deklarovaného príjmu zo závislej činnosti. V ďalšej
časti preto namietala nesprávne právne posúdenie v dôsledku čoho súd nevykonal riadne dokazovanie
vo vzťahu k určeniu vyživovacej povinnosti otca, keď mal uplatniť zákonnú domnienku podľa § 63 ods.
1 ZoR a vychádzať z príjmu otca vo výške 20-násobku životného minima, t.j. zo sumy 5 479,80,- eur
mesačne, so zohľadnením jeho príjmu zo závislej činnosti. Podľa Metodiky – Výživné by tak pri uplatnení

18% z príjmu otca, pri jednej vyživovacej povinnosti, malo byť výživné stanovené vo výške vyše 1 100,-
eur. Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal zročným výživným počnúc dňom podania vzájomného
návrhu matky počnúc júnom 2023. Od mája 2022 otec neplatí žiadne výživné, a to napriek tomu, že
rozsudok je v časti výživného vykonateľný. Nesúhlasila s úpravou styku počas letných prázdnin, ktorájednaktátonezodpovedátomusčímotecsúhlasilnapojednávanídňa25.09.2024,tentostykzvýhodňuje
otca o 6 dní a je v rozpore s odporúčaním znalkyne ohľadne striedania v kratších intervaloch, ako
aj v rozpore s návrhom kolízneho opatrovníka, ktorý navrhol ponechať bežný styk aj počas letných

prázdnin. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, eventuálne aby zmenil rozsudok tak, že zverí maloletého do osobnej starostlivosti
matky. Právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok zveril obom rodičom. Upravil styk otca
s maloletým tak, že tento je oprávnený stretať sa s maloletým každý týždeň od stredy od 16:00 hod. do
štvrtku 16:00 hod. a každý párny týždeň od piatku od 16:00 hod. do nedele 16:00 hod. Otec je oprávnený

stretať sa s maloletým počas letných prázdnin od 01.07. od 9:00 hod. do 07.07. do 17:00 hod. a od 01.08.
od 9:00 hod. do 07.08. do 17:00 hod. Matka bude povinná dieťa na odovzdanie pripraviť v mieste svojho
bydliska na začiatku styku a otec bude povinný dieťa matke vrátiť v mieste jej bydliska na konci styku.
Zároveň, aby otcovi určil povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 500,- eur mesačne vždy do
15-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky a povinnosť zaplatiť zameškané výživné v
sume8350,-eur,resp.kčasurozhodovaniaodvolaciehosúdu,atovlehote3dníoddoručeniarozsudku.

6. K odvolaniu matky sa vyjadril otec tak, že je nedôvodné, keďže súd vykonal riadne dokazovanie
a svoje závery podrobne odôvodnil. Matka neuviedla žiaden relevantný dôvod v neprospech striedavej
starostlivosti. Neustále sa vracia do minulosti, pričom tieto okolnosti nie sú spôsobilé ovplyvniť právo
maloletého na starostlivosť zo strany oboch rodičov v rovnakom rozsahu, keď aj závery znaleckého

dokazovania jednoznačne svedčia v prospech takejto formy starostlivosti. Skutočným dôvodom, pre
ktorý matka odmieta striedavú starostlivosť je jej silná citová naviazanosť na maloletého a jej záujem
na výživnom od otca, aby nemusela naďalej pracovať. Spochybňovanie jeho výchovného vplyvu na
maloletého nie je na mieste, keď spolu trávia plnohodnotný čas, majú vytvorené citové väzby tak medzi
sebou i širšou rodinou otca. S maloletým bol 7 mesiacov na rodičovskej dovolenke z dôvodu zlého

psychického stavu matky. Matka sa vedela spoľahnúť na otca ohľadne starostlivosti, keď bol maloletý
chorý a ona vzápätí ochorela, kedy bol maloletý u otca súvisle 5 nocí za sebou, čo svedčí o dôvere
matky, že sa o maloletého postará. K situácii kedy mal maloletý plakať uviedol, že dôvodom bola
skutočnosť, že maloletý nechcel ísť späť k matke. Pri úprave styku počas letných prázdnin sa práve
snažil vyjsť v ústrety matke. V čase letných prázdnin už bude maloletý starší a nebude mu robiť problém

so striedaním v dlhších intervaloch, keď napokon aj znalkyňa iba na začiatku neodporučila striedanie
po 7 dňoch. Nevylúčil ani dohodu s matkou ohľadne iných intervalov. Na výžive maloletého sa podieľa
vecnými plneniami. Matka dlhodobo žije s partnerom v spoločnej domácnosti, ale odmieta uviesť jeho
príjem. Sama nemá záujem pracovať a zabezpečiť si tak príjem na uspokojovanie potrieb maloletého.
Mal za to, že svoje príjmy riadne zdokladoval a súdom určené výživné zodpovedá jeho schopnostiam

a možnostiam. Navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

7. Matka sa v následnom vyjadrení pridržiavala svojich tvrdení. Zdôraznila, že styk otca s maloletým
sa vykonáva na základe neodkladného opatrenia, maloletý je naň zvyknutý a je v jeho prospech.
Skutočnosť, že súhlasila s úpravou odlišnou svedčí o jej zdravom prístupe k výchove syna, keď koná

v súlade s jeho potrebami (v čase jeho choroby) a nie tak ako sa snaží naznačiť otec, keď hovorí o jej
silnej citovej pripútanosti k synovi. Tým, že nepracuje, má možnosť plne sa venovať synovi, čo si otec
vôbecneváži.Mávšakzáujempracovať,zatiaľvšaknebolaúspešnávnájdenípráce.Nevideladôvodpre
predkladaniu príjmu jej partnera, ktorý na rozdiel od otca nemá vyživovaciu povinnosť k maloletému. Je
to otec, ktorý má riadne zdokladovať svoje príjmy z podnikania za účelom zhodnotenia jeho majetkových

pomerov. Opísala situáciu, kedy maloletý plakal pri odovzdávaní otcovi, pričom otec opätovne nadával
v prítomnosti maloletého a urážal ju. Zotrvala na odvolacom návrhu.

8. Kolízny opatrovník zotrval na svojom záverečnom návrhu.

9.KrajskýsúdvTrnave,akosúdodvolací(§3ods.5písm.b)CMP),pozistení,žeodvolaniebolopodané
včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie
vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§
355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP)
a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1

CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§
66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a časverejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne
5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie matky je z časti dôvodné.

10. Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmať či odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie je vecne správny, a teda či súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k
správnym skutkovým záverom a vec správne právne posúdil, keď upravil pomery rodičov k maloletému
tak, že ho zveril do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, upravil styk rodičov počas letných prázdnin
s preberaním/odovzdávaním maloletého preferenčne v predškolskom zariadení, inak v bydlisku rodiča,

ktoréhostarostlivosťkončí,určilotcoviprispievaťnavýživu150,-eurmesačneanávrhmatkynazverenie
maloletého do jej osobnej starostlivosti a určenie výživného zo strany otca zamietol.

11. Podstatu odvolacích námietok matky tvorí jej nespokojnosť so zverením maloletého do striedavej
osobnej starostlivosti, keďže táto je podľa jej názoru v rozpore s jeho najlepším záujmom. Preto navrhla
jeho zverenie do jej osobnej starostlivosti s úpravou styku otca s maloletým každý párny víkend od piatka

do nedele a každý týždeň od stredy do štvrtka, ako aj s úpravou styku otca s maloletým počas letných
prázdnin.

12. Odvolací súd preberá skutočný stav zistený súdom prvej inštancie, ktorý dospel k správnym
zisteniam, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre rozhodnutie vo vzťahu k otázke zverenia

maloletého a ani s prihliadnutím na odvolacie námietky matky nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal
od záverov súdu prvej inštancie v tejto časti odchýliť, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje
v tejto časti za presvedčivo odôvodnené a vecne správne. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu
prvej inštancie odvolací súd dopĺňa nasledovné:

13. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

14. Podľa článku 5 ZoR záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých

veciach,ktorésahotýkajú.Priurčovaníaposudzovanízáujmumaloletéhodieťaťasazohľadnianajmäa)
úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa
zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti,
ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie
vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a

citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na
rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému
pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a
s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa,
ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

15. Podľa článku 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať
do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov
a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom.

16. V článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.

17. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je

právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

18. Podľa § 24 ods. 1, 3, 4 a 5 ZoR v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej

osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude
zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške
výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť odieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch
rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou
osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá

osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri
rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje
právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem
maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného

prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov
a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho
osobného styku s obidvomi rodičmi.

19. Podľa § 25 ods. 2 ZoR ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku

1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu
styku žiadajú neupraviť.

20. Podľa § 28 ods. 1 až 3 ZoR súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná
starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého

dieťaťa, správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri
ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva
jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije alebo je neznámy. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov
bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností
obmedzený alebo pozastavený. Ak je jeden z rodičov obmedzený v spôsobilosti na právne úkony, druhý

rodič vykonáva rodičovské práva a povinnosti sám len v takom rozsahu, v akom je spôsobilosť prvého
rodiča na právne úkony súdom obmedzená.

21. Podľa § 62 ods. 1 až 6 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich

detí podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa životnej
úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný
plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred
inými výdavkami rodičov, pri skúmaní schopností, možností, majetkových pomerov povinného rodiča,
súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté
dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku
striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania

striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

22. Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho

zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

23. Podľa § 77 ods. 1 ZoR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo

dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

24. Striedavá osobná starostlivosť kladie na rodičov ľudské i osobnostné požiadavky, ak ju však rodičia
dokážu kultivovane zvládnuť, potom sa výrazne zvyšuje predpoklad, že láskyplný a produktívny vzťah
dieťaťa k obom rodičom zostane zachovaný. Preto v prípade takéhoto návrhu rodiča musí súd primárne

skúmať splnenie všetkých zákonných kritérií.

25. Prvým zákonným kritériom striedavej osobnej starostlivosti je, že obaja rodičia sú spôsobilí dieťa
vychovávať. Nespôsobilosť rodiča dieťa vychovávať je daná najmä jeho zdravotným stavom, fyzickýmalebo psychickým, nevhodnou kvalitou jeho výchovného prostredia, neexistujúcim, nedostatočným
alebo nevhodným prostredím v domácnosti rodiča a pod. Druhým takýmto kritériom je, že obidvaja
rodičia majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem. Nemožno nariadiť striedavú osobnú starostlivosť v

prípade, ak o ňu nemajú záujem obidvaja rodičia, teda proti vôli rodiča, ktorý sa o dieťa osobne starať
nechce a žiada len právo styku s dieťaťom, nanútenie osobnej starostlivosti nemôže byť na prospech
dieťaťu. ZoR vyslovene však pripúšťa možnosť, že súd nariadi striedavú starostlivosť i proti vôli jedného
z rodičov. Tretím kritériom je, že striedavá starostlivosť je v záujme dieťaťa. Medzi dôležité kritériá
posudzovania záujmu maloletého dieťaťa patria predovšetkým: 1. citové väzby dieťaťa, 2. vývinové

potreby, 3. stabilita budúceho výchovného prostredia, 4. schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a
starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Podľa § 24 ods. 5 ZoR je záujmom dieťaťa v tomto ohľade najmä
právo maloletého na zachovanie jeho vzťahu k obom rodičom. Súd musí dbať, aby bolo rešpektované
právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov, aby bolo rešpektované právo dieťaťa
na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Je
potrebné každému z rodičov poskytnúť dostatok vlastného priestoru na výchovné pôsobenie na dieťa.

Typickými prípadmi rodičov, ktorí nie sú vhodní na striedavú starostlivosť sú rodičia, ktorí pôsobia na
osobnosť dieťaťa alebo na jeho výchovu negatívne. Vnášajú do výchovy dieťaťa nestabilitu, maria
správne výchovné pôsobenie druhého rodiča, vytvárajú tlak na psychiku dieťaťa, podporujú v dieťati
nesprávne návyky a pod. Striedavá starostlivosť tiež nie je vhodným riešením v prípade, ak nevyhovuje
osobnosti dieťaťa. Štvrtým kritériom je, že takto budú lepšie zaistené potreby dieťaťa. V danom prípade

je potrebné sledovať motív každého rodiča, pre ktorý chce realizovať osobnú starostlivosť. Dieťa by
sa nemalo stať rukojemníkom svojich rodičov v ich vzájomnej nenávisti. Rodičia by mali byť schopní
spolupracovať aspoň v nevyhnutnej miere pri zaisťovaní potrieb dieťaťa a nevytvárať pre dieťa hostilné
prostredie. Počas konania sa súd musí pokúsiť o odstránenie negatívnych vplyvov a sledovať účinnosť
prijatých opatrení. V prípade splnenia všetkých špecifikovaných zákonných podmienok kumulatívne

by striedavá starostlivosť mala v praxi predstavovať po rozpade partnerského vzťahu rodičov jednu
z najpodstatnejších alternatív riešenia pre deti, práve z pohľadu vyššie zákonmi a medzinárodnými
dohovormi citovanými ustanoveniami o najlepšom záujme dieťaťa, ktorý je potrebné vždy primárne
sledovať.

26. Na základe uvedeného matka namietala splnenie kritéria „záujmu maloletého“ z dôvodu
nepriaznivého výchovného vplyvu otca, ktorého správanie je autoritatívne, vulgárne voči matke, a to aj
v prítomnosti maloletého, k čomu sa súd prvej inštancie opomenul vyjadriť.

27. Odvolací súd nemieni zľahčovať vnímanie matky, či prípadné nevhodné správanie otca, ale

všeobecné tvrdenia matky vo vzťahu k obmedzeniu práva maloletého na výchovu zo strany oboch
rodičov, či k obmedzeniu práva otca na osobnú starostlivosť a výchovu syna neobstoja. Vzťah rodičov
maloletého bol ukončený práve pre ich rozdielnosť pováh, či nespokojnosť so spolužitím, preto je
pochopiteľné, že matka sa nestotožňuje so správaním otca, či povahovými vlastnosťami, ktoré mu
vytýka. Je samozrejmé, že ani údajná autoritatívna povaha otca, či jeho správanie po rozpade vzťahu

v roku 2022 (údajné natáčanie na kameru, opakované posielanie správ a pod.) nemôžu byť dôvodom
pre obmedzenie jeho práva na výchovu maloletého. Nevhodné označenie priateľa matky nemožno
schvaľovať, ale ani takéto jednotlivé zlyhanie nepreukazuje záujem maloletého na jeho zverení do
výlučnej starostlivosti matky. Plač je prirodzenou súčasťou detstva, najmä za konfliktného nastavania
rodičov, ktoré dieťa samozrejme vníma. Navyše, plač maloletého pri preberaní/odovzdávaní nesvedčí

v prospech návrhu matky, keď otec naopak tvrdil, že maloletý plakal z dôvodu, že chcel ostať s ním.
Odvolací súd nepodporuje otca ani v prípadnom vulgárnom správaní voči matke, ale v tomto smere
matka okrem všeobecného hodnotenia otca neuviedla žiadne také okolnosti, ktoré by boli spôsobilé
privodiť zmenu v neprospech rovnomernej starostlivosti oboch rodičov. Pokiaľ sa rodič takýchto
vyjadrení, či správania dopúšťa voči druhému rodičovi v prítomnosti maloletého dieťaťa, dáva mu týmto

vzor správania do jeho budúcich vzťahov, majúcich význam pre naplnený a šťastný život. Preto je
na každom z rodičov, aby si uvedomili, že jedine vzájomným prejavovaním úcty a rešpektu dosiahnu
pokoj a harmóniu v detstve ich maloletého dieťaťa. V opačnom prípade dieťa vystavujú opakovaným
a vedomým zraneniam s negatívnym vplyvom na jeho psychické, emocionálne i fyzické prežívanie.

28. Skutočnosť, že otec nemá partnerku, resp. sa mu nedarí nájsť vhodnú partnerku sama o sebe
nepredstavuje nestabilné výchovné prostredie pre maloletého. Tým by potencionálne mohlo byť
vnášanie nestability do výchovy maloletého dieťaťa, na ktorú skutočnosť matka síce poukazovala, ale
okrem vyššie uvedeného z jej tvrdení nevyplýva, v čom konkrétne má spočívať marenie jej výchovnýchpostupov vo vzťahu k maloletému. V rámci znaleckého dokazovania i v rámci šetrenia pomerov bol aj
otec hodnotený ako rodič spôsobilý a schopný zabezpečiť plnohodnotnú starostlivosť o maloleté dieťa.
Nemožno očakávať, že rodič automaticky súhlasí, resp. prevezme výchovné metódy druhého rodiča,

o to viac, že pôsobením každého z rodičov má dieťa možnosť vnímať rolu matky (ženy) i otca (muža)
vo svojom živote. Úlohou rodičov v tomto smere je snažiť sa o dostatočnú komunikáciu a pochopenie
vnímania druhého rodiča, vždy z pohľadu najlepšieho záujmu dieťaťa.

29. Pokiaľ matka namietala aj nedostatky v komunikácii, či vzájomnom rešpekte, tak ani tieto nemôžu

viesť k vylúčeniu striedavej starostlivosti, pretože by išlo o ústupok vzájomnej rivalite rodičov a otvoril
by sa priestor na zneužitie postavenia rodiča, ktorý mal doteraz dieťa v starostlivosti. Zverenie dieťaťa
do striedavej starostlivosti môže byť práve podnetom na posilnenie komunikácie a spolupráce rodičov.
Harmonická komunikácia rodičov je ideálnym predpokladom striedavej starostlivosti. Zároveň však
platí, že takýto stav bude v situácii po rozchode rodičov, či aj dlho po ňom (niekedy dokonca navždy)
žiaľ skôr výnimkou než pravidlom. Preto by mala byť úroveň komunikácie posudzovaná vo vzťahu k

výmene informácií, ktoré si vyžaduje model striedavej starostlivosti oproti starostlivosti výlučnej osobnej
starostlivosti (pozri napr. Nález ÚS ČR I. ÚS 3065/21).

30. V prejednávanej veci sa rodičia dobrovoľne podrobili poradenstvu zameranému na zlepšenie
komunikácie, pričom u oboch rodičov bolo pozitívne ocenené, že v prítomnosti maloletého sa snažili

konfliktom predchádzať a ich komunikácia bola na formálnej úrovni, spĺňajúca pravidlá slušnej,
rešpektujúcej komunikácie. Z uvedeného dôvodu nemá ani odvolací súd za preukázané, že rodičia nie
súschopníkomunikovaťaspoňnaúrovnivýmenyinformáciípotrebnýchprerealizáciustriedavejosobnej
starostlivosti, keď takéto problémy ani sama netvrdila.

31. Matkou tvrdená motivácia otca spočívajúca vyhnutiu sa vyživovacej povinnosti taktiež neobstojí,
keď podľa § 62 ods. 6 ZoR ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov,
súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd
môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Z uvedeného plynie, že súd aj pri striedavej starostlivosti výživné spravidla určí, tak ako tomu bolo aj

v prejednávanom prípade. Môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti
rodičov výživné neurčuje. Prihliadnutie na pomer osobnej starostlivosti je potrebné vykladať tak, že rodič
si počas nej plní vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, len nie v peňažnej forme k rukám druhého rodiča,
preto je aj táto odvolacia námietka matky nedôvodná.

32. Preberanie/odovzdávanie maloletého má podľa výroku III. rozsudku prebiehať preferenčne
v predškolskom zariadení, inak v mieste bydliska rodičia, ktorého osobná starostlivosť končí. Matka
k uvedenej úprave nevzniesla konkrétne námietky a ani odvolací súd nevzhliadol z úradnej povinnosti
žiaden dôvod pre zmenu, či zrušenie rozsudku v tejto časti.

33. Na základe uvedeného je odvolanie matky vo vzťahu k výrokom I. a III. rozsudku nedôvodné
a odvolací súd tieto výroky ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

34. Odvolací súd sa stotožnil s návrhom matky, že výrok II. rozsudku je potrebné zrušiť z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia v dôsledku čoho súd prvej inštancie nezistil skutočnosti potrebné pre

úpravu styku rodičov s maloletým počas letných prázdnin, keď konštatoval, že v období letných prázdnin
bude maloletý starší. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho
vyhlásenia. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie vychádzal z predpokladu, ktorý mal nastať až
v budúcnosti, nezistil skutočný stav pripravenosti maloletého na takto upravený styk v čase vyhlásenia
rozsudku, o to viac, že súdom zvolená úprava v danom kolidovala s odporúčaním znalca, či návrhom

kolízneho opatrovníka.

35. Rovnako tak námietka matky vo vzťahu k určeniu vyživovacej povinnosti otca je dôvodná. Súd prvej
inštancie opomenul zistiť príjmy otca z podnikateľskej činnosti, keďže je nielen zamestnancom, ale aj
jediným spoločníkom spoločnosti L., A. (odsek 44 rozsudku). U matky sa uspokojil s konštatovaním,

že nemá žiaden príjem, teda neuplatnil princíp jej potencionality (odsek 45). U maloletého nevyčíslil
jeho pravidelné a mimoriadne výdavky (odsek 46). Preto ak uzavrel, že určené výživné zodpovedá
(o.i.) odôvodneným potrebám maloletého a finančné pomery otca sú priaznivejšie ako pomery matky,
jeho závery je potrebné považovať sú predčasné. Navyše, z odôvodnenia rozhodnutia nevyplývaakými kritériami sa riadil pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti, keď iba konštatovanie o jeho
primeranosti nemožno považovať za dostatočné. Správne tiež matka namietala, že súd prvej inštancie
opomenul venovať akúkoľvek pozornosť jej vzájomnému návrhu na určenie výživného. Maloletý bol

pritom v čase vyhlásenia rozsudku v osobnej starostlivosti matky s upraveným stykom otca. Výroky vo
vzťahu k výživnému sú zároveň zmätočné, keďže vo výroku IV. súd jednak určil vyživovaciu povinnosť
otca a vo výroku V. matkin návrh na určenie výživného otcovi zamietol. Pokiaľ mienil zamietnuť matkin
návrh na určenie výživného do času právoplatnosti rozsudku (odkedy by mal byť v zmysle výroku IV.
povinný platiť výživné otec vo výške 150,- eur mesačne), mal určiť obdobie, počas ktorého matkin návrh

na určenie výživného považoval za nedôvodný. V tejto časti však absentuje akékoľvek odôvodnenie.

36. Neuniklo odvolaciemu súdu, že súd prvej inštancie nerozhodol o celom predmete konania, keď
nerozhodol o zastupovaní a spravovaní majetku maloletého v súlade s návrhmi rodičov.

37. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II., IV. a V.

v zamietajúcej časti určenia výživného zo strany otca a závislom výroku VI. zrušil podľa § 389 ods. 1
písm. b) a c) CSP a vec mu v zrušenom rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Po vrátení
veci tak povinnosťou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní postupovať tak, aby ochrana práv bola
rýchla a účinná. Súd prvej inštancie bude postupovať v súčinnosti s účastníkmi konania s cieľom zistiť
skutočný stav veci.

38. Výrok V. v zamietajúcej časti návrhu matky na zverenie maloletého dieťaťa do jej osobnej
starostlivosti bolo potrebné zrušiť, keďže vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd nie je viazaný
návrhom účastníkov a dôvod na vyhlásenie takéto výroku neexistoval (§ 23 ods. 2 CMP a per analogiam
§ 389 ods. 1 písm. d) CSP).

39. Vychádzajúc z uvedených skutočností mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie v zrušených
výrokoch nedostatočne zistil skutočný stav veci, nevykonal dôkazy, ktoré mal vykonať z úradnej
povinnosti a boli významné pre rozhodnutie a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Závery súdu sú preto minimálne predčasné.

40. Preto súd prvej inštancie sa oboznámi s aktuálnymi návrhmi účastníkov vo vzťahu k vyživovacej
povinnosti rodičov, úprave styku rodičov počas prázdnin a sviatkov a predovšetkým sa pokúsi viesť
rodičov k uzatvoreniu rodičovskej dohody. Posúdi rozsah rodičmi navrhovaného styku z pohľadu
aktuálneho veku dieťaťa, ktorého zvýšenie v čase vyhlásenia rozsudku vykladal v prospech ním zvolenej

úpravy styku. Za účelom posúdenia vyživovacej povinnosti rodičov súd prvej inštancie zabezpečí
a následne vyhodnotí dôkazy o príjme rodičov zo závislej činnosti a z iných zdrojov, s uplatnením
potencionality v prípade matky, ktorá nedosahovala príjem, vrátane príjmu z podnikateľskej činnosti otca,
daňového bonusu, poberania prídavkov na dieťa, to všetko za obdobie spravidla dvanásť mesiacov
pred začatím určenia vyživovacej povinnosti do rozhodnutia; zohľadní zmenu pomerov v rámci konania;

neopomenievzájomnýnávrhmatkynaurčenievyživovacejpovinnosti,zistímajetkovépomeryavýdavky
rodičov a maloletého. Pri určení vyživovacej povinnosti súd prvej inštancie zohľadní aj podiel osobnej
starostlivosti rodiča o maloletého a ktorý z rodičov uhrádza pravidelné výdavky, najmä v súvislosti s
predškolským zariadením a zdravotnou starostlivosťou. Odvolací súd v tomto smere dáva do pozornosti
súdu Metodiku – Výživné. Súd prvej inštancie rozhodne o zastupovaní a spravovaní majetku maloletého.

Svoje nové rozhodnutie odôvodní v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP tak, aby právne závery,
ku ktorým dospeje, mali oporu vo vykonanom dokazovaní a aby úvahy súdu k týmto záverom vedúce,
boli logické a presvedčivé. V novom rozhodnutí súd rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania
(§ 396 ods. 3 CSP).

41. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona
č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).