Uznesenie – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, November 5, 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Obdo/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111226452
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Praženková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:1111226452.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Praženkovej
a členiek senátu JUDr. Ivice Čelkovej a JUDr. Ivany Nemčekovej, v spore žalobcu Okresné stavebné
bytové družstvo Trebišov, so sídlom Pribinova 2246/2, 075 01 Trebišov, IČO: 00 175 056, zastúpeného
advokátkou JUDr. Valériou Vassovou, so sídlom Pribinova 2246/2, 075 01 Trebišov, proti

žalovanému QI GROUP SLOVAKIA s.r.o., so sídlom Zámocká 30, 811 01 Bratislava - mestská časť
Staré Mesto, IČO: 35 884 959, zastúpenému advokátkou JUDr. Janou Briškovou Dominovou, so sídlom

Štefánikova 6453/2C, 929 01 Piešťany, o zaplatenie 23.235,53 eura s príslušenstvom, vedenom na
Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. B1-33Cb/55/2012 (pôvodne na Okresnom súde Bratislava I
pod sp. zn. 33Cb/55/2012), v konaní o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.
k. 3Cob/222/2022-428 z 26. júla 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Dovolanie žalobcu o d m i e t a.

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania v celom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava I (ďalej aj „súd prvej inštancie” alebo „prvoinštančný súd“) prvým
výrokom rozsudku č. k. 33Cb/55/2012-358 z 20. júna 2022, v spojení s opravným uznesením č. k.
33Cb/55/2012-401 z 8. augusta 2022, žalobu zamietol a druhým výrokom uložil žalobcovi povinnosť

nahradiť žalovanému 100 % trov konania.

2. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca sa žalobou, súdu prvej inštancie doručenou
dňa 15. augusta 2011, domáhal zaplatenia žalovanej istiny titulom odstúpenia od zmluvy č.
LIC-2008-002-024-003 zo dňa 25. novembra 2008 o poskytnutí práv používať programové vybavenie,
ktorú žalobca ako koncový užívateľ uzatvoril s (pôvodným) žalovaným DC Concept, s.r.o., so sídlom

Holandská 3, Brno, Česká republika, IČO: 35 884 959 (ďalej ako „DCC“). Predmetom zmluvy bolo
poskytnutie práva používať produkty DCC počas dohodnutej doby a v rozsahu dohodnutých obchodných
jednotiek, zároveň povinnosť žalovaného sprevádzkovať a nainštalovať pre žalobcu dohodnuté produkty
DCC. V zmysle citovanej zmluvy žalobca uhradil žalovanému požadovanú istinu, a to na základe
ním predložených faktúr. Následne bolo povinnosťou žalovaného začať s výkonom sprevádzkovania
produktov DCC špecifikovaného v evidenčnom liste licencií DCC. Žalovaný vážne porušil ustanovenia

zmluvy a ku dňu odstúpenia žalobcu, t.j. ku dňu 20. júla 2011 nesprevádzkoval a nenainštaloval pre
žalobcu dohodnuté produkty DCC a nezačal plnenie v súlade so zmluvnými povinnosťami. Vzhľadomna uvedené žalobca od zmluvy odstúpil listom zo dňa 20. júla 2011, zároveň žalovaného vyzval
na vrátenie plnenia, ktoré mu poskytol. Žalovaný tak však neurobil. Súd prvej inštancie uznesením
č. k. 33Cb/55/2012-126 z 13. augusta 2015 pripustil zmenu (rozšírenie) žalobného petitu v znení

uvedenom vo výroku označeného uznesenia. Následne rozsudkom pre zmeškanie na strane žalobcu č.
k. 33Cb/55/2012-174 zo dňa 16. marca 2017 súd žalobu zamietol. Uznesením č. k. 33Cb/55/2012-208
zo dňa 23. augusta 2017 v znení opravného uznesenia č. k. 33Cb/55/2012-234 z 12. novembra 2018
návrh žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zamietol. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k.
1Cob/217/2018-245 z 31. januára 2019 uznesenie z 23. augusta 2017 v znení opravného uznesenia

potvrdil, následne, na odvolanie žalobcu, uznesením č. k. 3Cob/113/2019-274 z 27. mája 2020 rozsudok
Okresného súdu Bratislava I č. k. 33Cb/55/2012-174 zo 16. marca 2017 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Dôvodom zrušenia označeného rozsudku bolo nesplnenie podmienok v
zmysle 278 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) pre vydanie kontumačného rozsudku.

3. Súd prvej inštancie po vrátení veci poukázal na tvrdenie žalobcu o tom, že z jeho strany došlo

k platnému odstúpeniu od zmluvy, nakoľko žalovaný porušil povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy a
že plná moc udelená žalovaným spoločnosti ISaP s.r.o. bola platná do 31. decembra 2008. Zároveň
mal za to, že mu vznikol nárok na vrátenie plnení vyplatených na základe zmluvy, od ktorej odstúpil.
Obrana žalovaného spočívala v tvrdení, že si splnil všetky povinnosti uvedené v zmluve, preto nebol
dôvod na odstúpenie od zmluvy, ďalej že žalobca neodstúpil od zmluvy bez zbytočného odkladu po

tom, čo sa dozvedel o (tvrdenom) porušení povinnosti žalovaného a ak by aj platne žalobca od zmluvy
odstúpil, nemá nárok na vrátenie vyplatenej sumy, nakoľko zmluva sa neruší od počiatku. Súd skúmal
predovšetkým, či medzi sporovými stranami došlo k platnému uzavretiu licenčnej zmluvy, keďže od
neplatnej zmluvy nie je možné odstúpiť. Dospel k záveru, že uzavretá zmluva obsahuje všetky náležitosti
stanovené zákonom, ako i písomnú formu, a teda je uzavretá platne. Námietku žalobcu spočívajúcu

v tvrdení, že za žalovaného bola zmluva podpísaná implementačným partnerom na základe plnej
moci platnej do 31. decembra 2008, vyhodnotil ako nedôvodnú s odôvodnením, že v čase podpisu
zmluvy bola plná moc platná a účinná a následný zánik plnomocenstva neplatnosť uzavretej zmluvy
nespôsobuje. Súd ďalej skúmal, či zo strany žalovaného došlo k porušeniu povinností vyplývajúcich
zo zmluvy a dospel k záveru, že žalobca porušenie povinností žalovaného nepreukázal. V podanej

žalobe a v následných písomných a ústnych prejavoch žalobca tvrdil, že žalovaný porušil ustanovenia
článku III. zmluvy. Nakoľko predmetný článok len vymedzuje pojmy použité v zmluve, súd sa tvrdeným
porušením označeného článku bližšie nezaoberal, nakoľko k nemu nemohlo dôjsť (článok obsahuje
výlučne definíciu pojmov, nie povinnosti zmluvných strán). V tejto časti preto súd vyhodnotil tvrdenie
žalobcu ako zmätočné.

4. V ďalšej časti odôvodnenia súd uviedol, že povinnosti žalovaného sú obsahom článku VII. zmluvy,
vo vzťahu ku ktorému skúmal, či zo strany žalovaného došlo k porušeniu niektorej z týchto povinností.
Povinnosti uvedené pod písmenom v, vi, vii podľa názoru súdu súvisia s následným používaním
produktov DCC, pričom zo strany žalobcu, ktorý ich nepoužíval, splnenie týchto povinností ani nie

je rozporované. Žalobca tvrdil, že print screen obrazovky je nedostatočný a nepreukazuje tvrdenia
žalovaného o splnení povinností v zmysle zmluvy. Súd dospel k záveru, že takýto dôkaz je dostatočný
a preukazuje tvrdenia žalovaného. V IT technológiách je bežné ”zmrazenie” a skopírovanie aktuálnej
podoby obrazovky (monitora počítača) a jej uloženie v pamäti počítača alebo aj na pevný disk v podobe
grafického súboru. Je zrejmé, že v čase uzavretia zmluvy takýto záznam nebol obvyklý (pre širšiu

verejnosť nemajúcu hlbšie vedomosti o IT technológiách), avšak v dnešnej dobe je fotografia obrazovky
zachycujúca určitý údaj bežná pre každého bežného užívateľa IT a akceptovaná. Koniec koncov, aj
samotná zástupkyňa žalobcu preukázala print screenom obrazovky mobilu svoj zdravotný stav a súd
nepožadoval iný doklad preukazujúci jej ochorenie [rovnako ho vyhodnotil ako dostatočný (vo vzťahu
k ochoreniu Covid - 19 na č. l. 301 - poznámka dovolacieho súdu)]. Súd prvej inštancie mal za to, že

žalobca neuniesol dôkazné bremeno v prejednávanej veci, pretože súdu nepredložil a ani neoznačil
žiadny dôkaz spôsobilý preukázať, že nárok uplatnený v žalobe je dôvodný, nepredložil nevyvrátiteľný
dôkaz o tom, že by v uzavretej zmluve bola jasne a jednoznačne formulovaná povinnosť žalovaného,
ktorú nesplnil. Súd preto žalobu zamietol dodajúc, že ako dôvodnú vyhodnotil obranu žalovaného
spočívajúcu v tvrdení, že odstúpenie od zmluvy nebolo vykonané bez zbytočného odkladu po tom, ako

sa žalobca o tvrdenom porušení povinností žalovaného dozvedel, a zároveň, ak by aj platne odstúpil od
zmluvy, zmluva sa ruší až okamihom odstúpenia od zmluvy, preto žalobca nárok na vyplatené plnenia
nemá.5. Proti rozsudku prvoinštančného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z odvolacích
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g) a h) CSP, o ktorom rozhodol Krajský súd v
Bratislave ako súd odvolací rozsudkom č. k. 3Cob/222/2022-428 z 26. júla 2023, ktorým rozsudok

súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd v bode
10. svojho rozsudku, konštatujúc vecnú správnosť napadnutého rozsudku, stotožňujúc sa so zisteným
skutkovým stavom a právnym posúdením veci súdom prvej inštancie uviedol, a to poukázaním na čl. VIII
zmluvy, že povinnosťou žalovaného bolo poskytnúť žalobcovi právo na používanie produktov DCC (číslo
dátového uzla, inštalačné kľúče, aktivačný kľúč, upgrade produktov DCC, užívateľskú dokumentáciu).

Povinnosťou žalobcu bolo, po tom, ako bude mať zabezpečené hardwerové vybavenia, na základe
objednávky alebo samostatnej zmluvy dohodnúť s implementačným partnerom samotnú inštaláciu
produktov DCC. Až na základe dohody s implementačným partnerom a po uskutočnení inštalácie
softvéru mohlo byť žalovaným poskytnuté programové vybavenie riadne užívané žalobcom. Uviedol,
že z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že žalobca oslovil a dohodol s implementačným
partnerom inštaláciu produktov DCC. Žalovaným vystavené faktúry predstavovali zmluvne dohodnuté

licenčné poplatky a základný poplatok. Odvolací súd sa zhodol s názorom súdu prvej inštancie v tom,
že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu zmluvy, a teda
nepreukázal dôvodnosť nároku na zaplatenie žalovanej sumy.

6. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu týkajúcej sa postupu súdu prvej inštancie, ktorý rozhodol

bez toho, aby vykonal dôkazy, ktoré navrhol vykonať aj odvolací súd, a ktoré dôkazy súd prvej inštancie
na pojednávaní konanom dňa 17. marca 2022 pripustil, t.j., že vo veci bude vypočutý navrhnutý
svedok, ako aj znalecky preukázané niektoré skutočnosti, navrhované žalobcom v konaní, odvolací
súd uviedol, že na základe opísaného skutkového stavu a obsahu zmluvy č. LIC-2008-002-024-003
z 25. novembra 2008 je zrejmé, že vykonanie navrhnutého dokazovania sa javí ako nedôvodné a

nemá vplyv na právne posúdenie veci. Uviedol ďalej, že v odvolaní tvrdená skutočnosť, že licenčná
zmluva č. LIC-2008-002-024-003 z 25. novembra 2008 nie je uzavretá v súlade s autorským zákonom,
platným v čase uzatvorenia tejto zmluvy, by mohla mať vplyv na posúdenie platnosti zmluvy, avšak
v posudzovanej veci žalobca žiadal zaplatiť 23.235,53 eura s príslušenstvom z dôvodu odstúpenia
od zmluvy pre porušenie povinností žalovaného zo zmluvy. Skutkové tvrdenia žalobcu sú preto podľa

názoru odvolacieho súdu v rozpore, pretože nie je možné odstúpiť od zmluvy neplatnej.

7. V ďalšej časti odôvodnenia svojho rozsudku odvolací súd, citujúc rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) sp. zn. III. ÚS 209/04, ako aj judikatúru Európskeho súdu
pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12,

S 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája
1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára 1998), konštatoval, že napadnuté prvoinštančné rozhodnutie
spĺňa kritéria pre dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s §

255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a plne úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

9. Proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, vyvodzujúc jeho
prípustnosť z ustanovenia § 420 písm. f) CSP, v rámci ktorého namietol nedostatočne vykonané

dokazovanie súdom prvej inštancie, nesprávne zistený skutkový stav, nepreskúmateľnosť a zmätočnosť
rozhodnutia odvolacieho súdu, ako aj nesprávne právne posúdenie otázky nastolenej v znaleckom
posudku súdneho znalca, Ing. Dalibora Grubera z 29. júla 2022, ktorý bol doručený štatutárnemu
zástupcovi žalobcu dňa 5. augusta 2022. Žalobca tvrdí, že žalovaný povinnosti, ktoré mu zo zmluvy
vyplývali, nesplnil a že ani nepreukázal splnenie svojich záväzkov smerujúcich k tomu, aby žalobca

mohol používať produkty DCC.

10. Vo vzťahu k odvolaciemu súdu žalobca vytkol nesprávnosť jeho rozhodnutia a nesúhlasí s jeho
konštatovaním, že súd prvej inštancie v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav a že vo veci vykonal
potrebné dokazovanie. Žalobca naopak tvrdí, že odvolací súd ním navrhnuté dôkazy, potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností, nevykonal. Tvrdí ďalej, že hoci vo svojom odvolaní podrobne uviedol
zákonné odvolacie dôvody, pre ktoré mal za to, že odvolaním napadnutý rozsudok prvoinštančného
súdu mal byť zrušený a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie dokazovanie a nové rozhodnutie,nestalo sa tak, odvolací súd sa odvolacími dôvodmi uvedenými v odvolaní nezaoberal, tieto nevyhodnotil
a neodôvodnil, ktorú okolnosť žalobca vníma ako odopretie jeho procesných práv.

11. Vo vzťahu k súdu prvej inštancie žalobca v dovolaní vytkol zaujatosť súdu voči jeho osobe
a za nesporný dôkaz o zaujatosti zákonnej sudkyne prvoinštančného súdu označil rozhodnutie
Krajského súdu v Bratislave, ktorým zrušil rozsudok súdu prvej inštancie pre zmeškanie. Vo vzťahu
k tvrdeniu o zaujatosti prvoinštančného súdu žalobca dôvodí nasledovnými okolnosťami: uvádza, že
súd prvej inštancie až na pojednávaní konanom dňa 17. marca 2022 pripustil dôkaz - zabezpečenie

súkromnoznaleckého posudku a výsluch svedka, Ing. N. a vytýčil pojednávanie na deň 20. júna 2022.
Dňa 16. júna 2022 žalobca požiadal o odročenie pojednávania vytýčeného na deň 20. júna 2022 na
neurčito, zároveň požiadal o poskytnutie lehoty do 31. júla 2022 na predloženie znaleckého posudku v
nadväznosti na to, že samotný súdny znalec, Ing. Dalibor Gruber, u ktorého žalobca dňa 26. apríla 2022
objednal vyhotovenie znaleckého posudku, požiadal o predĺženie lehoty na vypracovanie posudku o 45
dní. V rovnaký deň, t.j. 16. júna 2022 zaslal súd prvej inštancie právnej zástupkyni žalobcu emailovú

správu o tom, že pojednávanie vytýčené na deň 20. júna 2022 bude odročené. V nasledujúci deň,
17. júna 2022 právna zástupkyňa žalobcu obdržala zo súdu ďalšiu správu, že z dôvodu, že právna
zástupkyňa žalovaného s odročením pojednávania nesúhlasí, toto sa konať bude. Dňa 20. júna 2022
právna zástupkyňa žalobcu podala na súd ďalšiu správu s ospravedlnením jej neúčasti na pojednávaní
dňa 20. júna 2022 a opakovane požiadal o odročenie pojednávania na neurčito.

12. Na základe vyššie uvedeného má žalobca za to, že na jeho strane boli vážne dôvody, pre ktoré
žiadal súd prvej inštancie dňa 16. júna 2022 o odročenie pojednávania, zároveň v označený deň oznámil
súdu novú adresu svedka Ing. Košíka s tým, že trvá na výsluchu jeho osoby. Napriek uvedenému
súd prvej inštancie dňa 20. júna 2022 konal a vydal rozsudok, ktorým žalobu zamietol a priznal

žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobca tvrdí, že tým, že súd prvej inštancie najprv
písomne pojednávanie nariadené na deň 20. júna 2022 odročil a následne svoje rozhodnutie o odročení
pojednávania zrušil, došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

13. Pokračujúc v dovolaní žalobca uviedol, že dňa 5. augusta 2022 prevzal od Ing. Dalibora Grubera,

súdneho znalca z odboru Priemyselné vlastníctvo, znalecký posudok č. 5/2022 z 29. júla 2022, z ktorého
vyplýva, že licenčná zmluva č. MC-2008-002-024-003 zo dňa 25. novembra 2008, ktorá je predmetom
súdneho sporu, nie je uzavretá v súlade so zákonom č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach
súvisiacich s autorským právom (autorský zákon), platným v čase uzatvorenia zmluvy. Súdny znalec
ďalejkonštatoval,žekeďženositeľomautorskýchprávjekonkrétnyautor,nemôžebyťjehonositeľomDC

Concept Slovensko, s. r. o. (žalovaný) a že spoločnosť ISaP, s. r. o., IČO: 36 175 587 ako implementačný
partner nebol oprávnený uzatvoriť predmetnú licenčnú zmluvu so zadávateľom (žalobcom).

14. Žalobca ďalej v dovolaní tvrdí, že v predmetnom spore ide o žalobu na plnenie a že s poukazom
na podaný znalecký posudok má nárok na vyplatené plnenia. Namieta ďalej odôvodnenie odvolacieho

súdu v bode 6. jeho rozsudku o tom, že skutkové tvrdenia žalobcu sú v rozpore, pretože nie je
možné odstúpiť od zmluvy neplatnej. V tejto súvislosti žalobca dôvodí rozhodnutiami Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (ďalej tiež len „Najvyšší súd SR“, „najvyšší súd“ alebo „NS SR“), konkrétne sp.
zn. 5Cdo/196/2009 z 22. septembra 2010, v ktorom najvyšší súd konštatoval, že občianske súdne
konanie je ovládané zásadou iura novit curia (súd pozná právo), účastníci konania nie sú povinní

uplatnený nárok kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia je vecou súdu a že súd skúma, či tvrdené
skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej
normy bolo možné vyvodiť plnenie. V ďalšom rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/385/2012 zo 16. februára 2013
najvyšší súd konštatoval, že ak súd rozhoduje o peňažnom plnení, ktoré vychádza zo skutkových
tvrdení, ktoré umožňujú posúdiť nárok po právnej stránke aj podľa iných právnych noriem, ako je

žalobcom navrhované, je povinnosťou súdu uplatnený nárok takto posúdiť bez ohľadu na to, či v žalobe
právny dôvod požadovaného plnenia je alebo nie je uvedený, alebo je uvedený nesprávne. Napokon
v rozhodnutí sp. zn. 4MCdo/15/2010 z 27. júla 2011 dovolací súd uzavrel, že nie je porušením zásady
viazanosti súdu petitom, ak súd inak právne kvalifikuje skutok, ktorý bol predmetom konania; právna
kvalifikácia je vždy vecou súdu v zmysle zásady iura novit curia, preto ani právna kvalifikácia nie je

obligatórnou náležitosťou žaloby.

15. V závere dovolania žalobca vyslovil, že na absolútnu neplatnosť právneho úkonu prihliada súd
ex offo; tvrdí, že bolo predčasné rozhodnutie prvoinštančného súdu i súdu odvolacieho, pretožepokiaľ existuje podaný dôkaz - znalecký posudok, malo sa na jeho základe vykonať dokazovanie a
v prípade zistenia neplatnosti právneho úkonu vyhlásiť zmluvu za neplatnú a v takom prípade by
bol žalovaný povinný vydať žalobcovi akékoľvek finančné plnenie prijaté na základe neexistujúcej

zmluvy z titulu bezdôvodného obohatenia, keďže by sa jednalo o plnenie z neplatného právneho
úkonu. Poukazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. MObdoV/2/2000 vyslovil, že nakoľko Obchodný
zákonník neobsahuje špecifickú premlčaciu dobu pre nároky z bezdôvodného obohatenia, uplatnila by
sa všeobecná štvorročná premlčacia doba s prihliadnutím na to, že žaloba bola podaná 15. augusta
2011.

16. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené tvrdenia žalobca dovolaciemu súdu navrhol, aby dovolaním
napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ako aj rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil
prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. Žalobca si zároveň uplatnil náhradu trov dovolacieho konania.

17. Osobitným podaním (č. l. 478 - 479 spisu) žalobca navrhol odklad vykonateľnosti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Cob/222/2022-428 z 26. júla 2023, ako aj rozsudku Okresného súdu
Bratislava I č. k. 33Cb/55/2012-358 z 20. júna 2022, z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré
vzhliada v tom, že ak odklad vykonateľnosti povolený nebude, žalobcovi hrozí vážna a značná ujma v
dôsledku núteného výkonu rozhodnutia žalovaným. Zároveň dôvodí tvrdenou zmätočnosťou dovolaním
napadnutého rozsudku odvolacieho súdu.

18. K dovolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný písomným podaním z 20. decembra 2023 (č. l. 494 -
496 spisu), v ktorom, stotožňujúc sa s rozhodnutiami konajúcich súdov, navrhol dovolanie žalobcu ako
nedôvodné odmietnuť, súčasne si uplatnil náhradu trov dovolacieho konania.

19. Písomné vyjadrenie žalovaného zaslal súd prvej inštancie postupom podľa § 436 ods. 4 CSP
žalobcovi (č. l. 511 spisu), ktorého ďalšie vyjadrenia v konaní nenasledovali.

20. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala
sporová strana, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v

súlade s ustanovením § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 veta pred
bodkočiarkou CSP) preskúmal vec a dospel k záveru, že tento mimoriadny opravný prostriedok žalobcu
je potrebné odmietnuť. V nasledujúcich bodoch dovolací súd uvádza stručné odôvodnenie svojho
rozhodnutia (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP):

21. Podľa § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa.
Uvedené znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie proti tomu-ktorému rozhodnutiu
odvolacieho súdu je prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia
odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421
CSP. Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie

konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.

22. Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej,
alebo ktorým sa konanie končí, pokiaľ trpí niektorou z procesných vád konania vymenovaných v písm.
a) až f) predmetného ustanovenia (zakotvujúce tzv. vady zmätočnosti). Dovolací dôvod sa vymedzí tak,

že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP)

23. Dovolací súd je rozsahom dovolania viazaný [§ 439 CSP, okrem prípadov uvedených v písm. a)
až c) citovaného ustanovenia]. Rovnako je dovolací súd viazaný dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP).
Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní. V dôsledku uvedenej viazanosti dovolacieho

súdu dovolacím dôvodom, dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil
v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom (uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/59/2017 z 8. júna 2017).

24. V posudzovanej veci žalobca (v ďalšom texte tiež ako „dovolateľ“) prípustnosť svojho dovolania
vyvodzuje z ustanovenia § 420 písm. f) CSP, podľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, v rámci ktorého dovolateľ namietol nedostatočné
odôvodnenie napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, nesprávne skutkové závery konajúcich súdov anedostatočne vykonané dokazovanie, zaujatosť konajúcej sudkyne na súde prvej inštancie, nesprávny
postup súdu prvej inštancie pri zrušení odročenia pojednávania dňa 20. júna 2022 (keď najskôr oznámil,
že ospravedlnenie žalobcu akceptuje a neskôr po nesúhlase žalovaného, oznámil, že ospravedlnenie

neakceptuje), predčasnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie i odvolacieho súdu, nesprávny právny
záver, keď súd nevyhlásil predmetnú zmluvu za neplatnú (mal na neplatnosť prihliadnuť ex offo) a
nepriznal nárok z titulu bezdôvodného obohatenia.

25. Právo účastníka (sporovej strany) na dostatočné (jasné a zrozumiteľné) odôvodnenie súdneho

rozhodnutia je jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces a práva na súdnu
ochranu podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) a článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) [viď. sp. zn. II. ÚS 383/06].

26. Štruktúra práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia je rámcovo upravená v § 220 ods. 2 CSP,
pričom táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní podľa § 378 ods. 1 CSP. Z odôvodnenia súdneho

rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na
jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Riadne odôvodnenie znamená, že rozhodnutie
dáva odpovede na všetky relevantné otázky pre rozhodnutie veci vyplývajúce z procesného útoku i
procesnej obrany, že obsahuje dostatočné, logické a zrozumiteľné argumenty reagujúce na relevantné
tvrdenia a námietky strán sporu, na vykonané dokazovanie, obsahuje vysvetlenie prečo prípadne v

konaní navrhované dôkazy súd nevykonal. Súd by mal presvedčivo odôvodniť a vysvetliť aj aplikáciu
príslušného právneho predpisu, či ustanovenia z neho na rozhodovanú vec.

27. V prípade odvolacieho rozhodnutia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody (§ 387 ods. 2 CSP). Aj v tomto prípade sa však musí odvolací súd v zmysle § 387 ods. 3 CSP
v odôvodnení odvolacieho rozhodnutia vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní
(odvolacími námietkami). Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami
strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení

rozhodnutia súd prvej inštancie (§ 387 ods. 3 CSP).

28. Dovolací súd po preskúmaní dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, ako aj rozsudku
súdu prvej inštancie, dospel k záveru, že tieto rozhodnutia vyššie uvedené kritériá pre odôvodňovanie
súdnych rozhodnutí spĺňajú. Súd prvej inštancie, vyhodnotiac dôkazy, ktoré vo veci vykonal a skutkové

okolnosti, ktoré z nich mal preukázané, citujúc príslušné zákonné ustanovenia, ktoré na vec aplikoval,
skúmal platnosť predmetnej licenčnej zmluvy a skonštatoval, že táto je uzavretá platne a že porušenie
žiadneho jej ustanovenia žalovaným preukázané nemal. Zdôraznil, že žalobca v prejednávanej veci
neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažovalo, ktorú okolnosť vo väzbe na dôvodnú obranu
žalovaného spočívajúcu v tom, že odstúpenie od zmluvy nebolo vykonané bez zbytočného odkladu

po tom, ako sa žalobca o tvrdenom porušení povinností žalovaného dozvedel, vyhodnotil ako dôvod
zamietnutia žaloby žalobcu. Vo vzťahu k prvoinštančnému rozhodnutiu tak dovolací súd dospel k záveru,
že je zdôvodnené preskúmateľným spôsobom.

29. Dovolací súd neidentifikoval ani žiadne nedostatky odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu, ktoré

by boli spôsobilé vyvolať porušenie práva na spravodlivý proces. Dovolací súd zdôrazňuje, že hoci
odvolací súd mohol uplatniť postup vyplývajúci z ustanovenia § 387 ods. 2 CSP (viď bod 28. tohto
uznesenia), svoje rozhodnutie potvrdzujúce rozsudok prvoinštančného súdu riadne zdôvodnil, vrátane
vysporiadania sa s odvolacími námietkami žalobcu. Odvolací súd totožne so súdom prvoinštančným,
porušenie licenčnej zmluvy zo strany žalovaného preukázané nemal; vysvetlil, že síce bolo povinnosťou

žalovaného poskytnúť žalobcovi právo na používanie produktov DCC, ale až po tom, ako by žalobca
na základe objednávky alebo samostatnej zmluvy dohodol s implementačným partnerom samotnú
inštaláciu produktov DCC. Až na základe tejto dohody a po uskutočnení inštalácie softvéru mohlo
byť žalovaným poskytnuté programové vybavenie riadne užívané žalobcom. Avšak okolnosť, že by
žalobca bol oslovil a dohodol s implementačným partnerom inštaláciu produktov DCC, z vykonaného

dokazovania preukázaná nebola. Odvolací súd zdôraznil ďalej, že žalovaným vystavené faktúry
predstavovali dohodnuté licenčné poplatky a základný poplatok. Odvolací súd sa osobitne vyjadril k
odvolacej námietke žalobcu spočívajúcej v tvrdení o nevykonaní výsluchu navrhovaného svedka a
znaleckého dokazovania, rovnako sa vyjadril k rozporu v skutkových tvrdeniach žalobcu spočívajúcichv tvrdení na jednej strane o tom, že licenčná zmluva nie je uzavretá v súlade s autorským zákonom
platným v čase uzavretia zmluvy a na strane druhej v tvrdení o odstúpení od zmluvy pre porušenie
povinností žalovaného vyplývajúcich zo zmluvy, pre ktorú okolnosť si nárokuje zaplatenie žalovanej

istiny s príslušenstvom. Odvolací súd v tejto súvislosti len upozornil na rozpornosť samotnej žaloby a
tvrdení žalobcu v konaní, keď žalobca si v žalobe uplatnil nárok na základe odstúpenia od zmluvy a
následne tvrdil, že samotná zmluva je neplatná. Všeobecne totiž platí, že platne možno odstúpiť len od
platne uzavretej zmluvy. Súdy sa pritom platnosťou samotnej licenčnej zmluvy zaoberali a posúdili ju
ako zmluvu platnú. Čo sa týka námietky dovolateľa, že mal zmluvu vyhlásiť za neplatnú a priznať nárok

žalobcovi na vydanie bezdôvodného obohatenia, dovolací súd uvádza, že nesprávne právne posúdenie
veci nie je dovolacím dôvodom, ktorý možno preskúmavať podľa § 420 písm. f) CSP, ale nesprávne
právne posúdenie veci je dovolacím dôvodom podľa § 421 CSP, pri ktorom je potrebné uviesť aj právnu
otázku, pri ktorej riešení sa súd mal dopustiť nesprávneho právneho posúdenia. Dovolateľ však dôvod
podľa § 421 CSP v dovolaní neuplatnil. Preto dovolací súd nemohol správnosť právneho posúdenia
preskúmať (podrobnejšie ešte viď bod 41. nižšie).

30. Sumarizujúc odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu v uvedenom znení, dovolací súd nemá
pochybnosti o jeho dostatočnom odôvodnení, spĺňajúcom kvalitatívne požiadavky na odôvodňovanie
súdnych rozhodnutí a jeho závery, resp. argumenty, ktorými odôvodnil svoje závery, neodporujú
záverom, ku ktorým dospel súd prvej inštancie. V dôsledku tejto skutočnosti je námietka žalobcu o

nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, nedôvodná. Súladne s judikatúrou ústavného súdu
dovolací súd pripomína, že iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu
nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej nedôvodnosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu/súdov
(napr. I. ÚS 188/06). Na doplnenie dovolací súd tiež uvádza, že konania pred súdom prvej inštancie
a pred odvolacím súdom z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (IV. ÚS 489/2011), ktorá

skutočnosť zahŕňa požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov
(tak prvoinštančného súdu, ako aj súdu odvolacieho, prípadne aj dovolacieho), ktoré boli vydané v
priebehu príslušného súdneho konania.

31. Vzhľadom na argumentáciu žalobcu v dovolaní, dovolací sa venoval ďalšej jeho námietke

spočívajúcej v nevykonaní ním navrhovaného dokazovania, nesprávne zistenom skutkovom stave a naň
nadväzujúcim nesprávnym skutkovým záverom konajúcich súdov, z čoho vyvodil námietku predčasnosti
rozhodnutí oboch súdov (prvoinštančného a odvolacieho).

32.Dovolacísúdkprocesudokazovaniavovšeobecnostiuvádza,žezákonvychádzazozásadyvoľného

hodnotenia dôkazov, ktorá znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska
ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického
myšlienkového postupu, pričom hodnotiaca úvaha súdu musí vychádzať zo zisteného skutkového
stavu veci a výsledok hodnotenia dôkazov má byť súčasťou rozsudku. K posudzovaniu a hodnoteniu
procesu dokazovania musia súdy vyššej inštancie v konaniach o opravných prostriedkoch pristupovať

individuálne. Ak by sa všeobecný súd v procese dokazovania v sporovom konaní dopustil takej chyby,
ktorej následkom by bol výsledok konania (rozhodnutie vo veci samej) poznačený porušením niektorej z
inštitucionálnych požiadaviek práva na spravodlivé prejednanie veci, je povinnosťou dovolacieho súdu
takúto chybu konania preskúmať na podklade dovolania podaného z dôvodu zmätočnosti podľa § 420
písm. f) CSP (viď napr. II ÚS 395/2024).

33. Civilný sporový poriadok v § 132 ods. 1 ukladá sporovej strane povinnosť označiť dôkazy na
preukázanie rozhodujúcich skutočností. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie,
ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je však už vecou súdu (§ 185 ods. 1 CSP) a nie
sporových strán. Ak aj súd v priebehu konania nevykoná všetky navrhované dôkazy, alebo vykoná iné

dôkazy ako navrhli strany, následkom uvedeného môže byť len neúplnosť skutkových zistení (vedúca k
vydaniunesprávnehorozhodnutia).Uvedenépretonezakladávadukonaniavzmysle§420písm.f)CSP,
lebo to nemožno považovať za znemožnenie uplatnenia procesných práv, ktoré strany mohli uplatniť a
boli v dôsledku nesprávneho postupu súdu z nich vylúčení (obdobne R 125/1999, R 6/2000). Rovnako,
pokiaľ by aj súd niektorý z vykonaných dôkazov vyhodnotil nesprávne, môže byť jeho rozhodnutie

z tohto dôvodu vecne nesprávne, táto samotná skutočnosť však prípustnosť dovolania nezakladá a
nie je samostatným dovolacím dôvodom ani vtedy, ak je dovolanie procesne prípustné. Dovolací súd
zdôrazňuje, že procesným pochybením by bol taký postup súdu, ktorý by procesnej strane v konaní
znemožnil dôkazy predkladať alebo navrhovať, čo však dovolateľ v tomto prípade nenamietal a aj zpriebehu konania vyplýva, že toto právo mu odopreté nebolo. Sumarizujúc uvedené, je povinnosťou
súdu nechať sporovým stranám priestor na prednes svojich návrhov a dôkazných prostriedkov, nie je
však už jeho povinnosťou všetky aj vykonať. Ak však súd niektorý z navrhnutých dôkazov nevykoná,

má zdôvodniť prečo dôkaz nevykonal, napr. nadbytočnosť dôkazu, nedostatok relevantnosti dôkazu, či
výpovednej hodnoty dôkazu a napokon aj oneskorený návrh na vykonanie dôkazu alebo oneskorené
predloženie dôkazu, t.j. po sudcovskej, či zákonnej koncentrácii konania.

34. Po oboznámení sa s obsahom namietaných rozsudkov a obsahom súdneho spisu má dovolací súd

za to, že dokazovanie v posudzovanej veci bolo vykonané v súlade s § 132 ods. 1, § 185 ods. 1 a § 191
ods. 1 CSP, v spojení s § 378 ods. 1 CSP [podľa ktorého na konanie na odvolacom súde sa primerane
použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie (a teda aj označené ustanovenia)]. Dovolací
súd ešte poznamenáva, že dokazovanie pred odvolacím súdom má svoje osobitné pravidlá, ktoré
vychádzajú aj z § 366 CSP (novoty v odvolacom konaní), upravujúce kedy je možné doplniť dokazovanie
pred odvolacím súdom. Zároveň platí, že pokiaľ odvolací súd vychádza z iných skutkových záverov ako

súd prvej inštancie, musí jeho rozhodnutiu predchádzať pojednávanie, na ktorom sa zopakujú dôkazy
alebo sa dokazovanie doplní vykonaním ďalších dôkazov (vtedy odvolací súd nariaďuje pojednávanie).
Taká situácia v odvolacom konaní však nenastala, pretože odvolací súd vychádzal zo skutkových
záverov ako súd prvej inštancie.

35. Zo spisu vyplýva, že po tom, ako žalovaný podal proti platobnému rozkazu č. k. 30Rob/136/2011-49
z 25. januára 2012 včas riadne odôvodnený odpor, žalobca v písomnom vyjadrení (č. l. 76 a nasl. spisu)
k podanému odporu navrhol súdu vytýčenie termínu pojednávania, vykonanie dokazovania a na jeho
základe vyhovenie jeho žalobe. Uvedené zopakoval aj v ďalšom písomnom podaní na č. l. 86 - 87 spisu.
Na pojednávaní prvoinštančného súdu dňa 27. apríla 2015 (zápisnica o pojednávaní na č. l. 91 - 93

spisu) navrhol vypočutie svedka Ing. B. N., konateľa implementačného partnera, ktorého opakovane
označil aj v písomnom stanovisku na č. l. 94 - 100 spisu. Na vypočutí svedka Ing. N. zotrval aj na
ďalšom pojednávaní súdu prvej inštancie konanom dňa 1. októbra 2015 s tým, že následne zváži ďalšie
dokazovanie (zápisnica o pojednávaní na č. l. 111 - 112 spisu). V písomnom stanovisku na č. l. 114 - 118
vyslovil svoj nesúhlas s upustením od vypočutia označeného svedka, ktorú okolnosť navrhol žalovaný.

V nasledujúcom písomnom stanovisku z 13. apríla 2016 (č. l. 133 - 138) navrhol žalobca nariadenie
znaleckého dokazovania súdnym znalcom z odboru Hardware a Software za účelom zodpovedania,
či si žalovaný splnil právne povinnosti vyplývajúce mu z čl. VII. body (i) až (vii) zmluvy. Na nariadení
znaleckého dokazovania žalobca zotrval aj v písomných vyjadreniach na č. l. 160 - 162 a 168 spisu. Súd
prvej inštancie vo veci rozhodol dňa 16. marca 2017 rozsudkom pre zmeškanie, č. k. 33Cb/55/2012-174,

ktorý rozsudok zrušil dňa 27. mája 2020 Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 3Cob/113/2019-274 a
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Dôvodom zrušujúceho rozhodnutia
odvolacieho súdu bolo nesplnenie podmienok v zmysle § 278 CSP pre vydanie kontumačného rozsudku
pre zmeškanie žalobcu; odvolací súd prvoinštančnému súdu uložil riadne v súlade s platnou procesnou
normou vykonať všetky navrhnuté a pre vec relevantné dôkazy, skutkový stav komplexne vyhodnotiť,

aplikovať naň náležité hmotnoprávne ustanovenia a vo veci opätovne rozhodnúť. Na pojednávaní
konanom dňa 17. marca 2022 (úradný záznam na č. l. 310 - 311 spisu) súd prvej inštancie zhrnul sporné
a nesporné skutkové tvrdenia medzi stranami sporu, predbežné právne posúdenie veci a vyjadril sa aj
k dôkazom žalobcu, ktoré považoval za nehospodárne a neúčelné; osobitne vo vzťahu k znaleckému
dokazovaniu vyslovil, že navrhované otázky smerujú k právnemu posúdeniu veci, z opatrnosti však

poskytol žalobcovi priestor na vyhotovenie súkromného znaleckého posudku v lehote do 1. júna 2022,
do ktorého dátumu mal posudok doručiť právnemu zástupcovi žalovaného. Písomným podaním z 24.
marca 2022 (č. l. 317) žalobca súdu prvej inštancie oznámil, že na rozšírení petitu žaloby, prednesom
na pojednávaní dňa 17. marca 2022, netrvá, nasledujúcim písomným podaním zo 16. júna 2022 (č. l.
324) požiadal žalobca o odročenie pojednávania vytýčeného na deň 20. júna 2022 na neurčito, zároveň

požiadal o predĺženie lehoty na predloženie znaleckého posudku do 31. júla 2022 z dôvodu zdravotných
problémov súdneho znalca, pre ktoré znalecký posudok v lehote vyhotoviť nestihne. Súd prvej inštancie
žalobcovi, resp. právnej zástupkyni žalobcu najskôr dňa 16. júna 2022 oznámil, že jej ospravedlnenie
akceptuje, avšak nasledujúci deň, 17. júna 2022, jej oznámil, že ospravedlnenie akceptovať nebude i
s poukazom na nesúhlas protistrany s odročením pojednávania. Na to dňa 20. júna 2022 písomným

podaním (č. l. 335) žalobca, resp. jeho právna zástupkyňa opätovne ospravedlnila svoju neúčasť na
pojednávaní konanom dňa 20. júna 2022 a opakovane požiadala o odročenie pojednávania na neurčito z
dôvodu, že samotný súdny znalec, ktorý sa zo služobných dôvodov nachádza mimo územia Slovenskej
republiky, mailom z 19. júna 2022 (č. l. 347) požiadal o predĺženie lehoty na podanie znaleckého posudkudo 31. júla 2022. Súd prvej inštancie mailom z 20. júna 2022 žalobcovi oznámil, že pojednávanie
sa napriek ospravedlneniu neúčasti právnej zástupkyne, v označený deň uskutoční. Na predmetnom
pojednávaní súd prvej inštancie vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu žalobcu zamietol.

36. S poukazom na vyššie uvedené má dovolací súd za to, že v procese dokazovania súd prvej
inštancie nepochybil, žalobcovi poskytol priestor na predkladanie dôkazov a pokiaľ tieto nevykonal,
svoje rozhodnutie zdôvodnil nehospodárnosťou a neúčelnosťou ich vykonania. Dovolací súd opakovane
poukazuje na dostatočne zrozumiteľné zdôvodnenia rozsudkov konajúcich súdov, z ktorých vyplývajú

skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie žalobu zamietol, resp. na základe ktorých
odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu potvrdil. Vo vzťahu k námietke žalobcu spočívajúcej v
tvrdení, že súd prvej inštancie pôvodne jeho žiadosti o odročenie pojednávania, ktoré sa malo konať
dňa 20. júna 2022, vyhovel, následne mu oznámil, že napriek uvedenému sa pojednávanie konať
bude, dovolací súd poukazuje na zdôvodnenie prvoinštančného súdu v mailovej správe zo 17. júna
2022 na č. l. 330 spisu, v ktorej okolnosťami v nej uvedenými odôvodnil zmenu svojho stanoviska a

žalobcovi dal do pozornosti koncentračnú zásadu v zmysle § 153 CSP, o ktorej ho opakovane poučil.
Uplatneniezásadykoncentráciekonaniajedôvodom,prektorýpodľanázorudovolaciehosúdunemožno
postup prvoinštančného súdu, spočívajúci v neprihliadnutí na žalobcom navrhnuté dôkazy, vyhodnotiť
ako pochybenie súdu. Pre úplnosť dovolací súd poukazuje na účel a zmysel koncentračnej zásady
uplatňovanej v civilnom sporovom konaní, ktorým je prispieť k rýchlosti konania, motivujúc strany sporu,

aby procesné úkony vykonávali včas. O tejto okolnosti bol žalobca riadne poučený, a to v poučení na č.
l. 166 - 167 spisu, pripojenom k predvolaniu na termín pojednávania na deň 16. marca 2017, ktoré mu
bolo doručené cestou jeho právnej zástupkyne dňa 17. februára 2017 (doručenka pripojená k č. l. 163
spisu). Pred nadobudnutím účinnosti Civilného sporového poriadku bolo poučenie sporových strán o ich
procesných právach a procesných povinnostiach realizované v režime predchádzajúceho (pôvodného)

procesného predpisu - Občianskeho súdneho poriadku (viď poučenie na č. l. 83, pripojené k predvolaniu
na termín pojednávania 24. novembra 2014, ako aj ďalšie poučenie na č. l. 131, pripojené k predvolaniu
na termín pojednávania 18. apríla 2016).

37. K časti dovolania žalobcu, v ktorej svojimi námietkami zachádza do prehodnocovania skutkových

okolností, ku ktorým dospeli konajúce súdy a z posúdenia ktorých vychádzali pri právnom hodnotení
veci, dovolací súd zdôrazňuje ustanovenie § 442 CSP, podľa ktorého dovolací súd je viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil odvolací súd a sám dokazovanie nevykonáva, z čoho vyplýva, že skutkový
stav veci zistený odvolacím súdom nepodlieha prieskumu v dovolacom konaní. Dovolanie nepredstavuje
opravný prostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu

vecí. Dovolací súd nemôže v dovolacom konaní formulovať nové skutkové závery a rovnako nie
je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení už len z toho dôvodu, že nie je
oprávnenýprehodnocovaťvykonanédôkazy,pretože(narozdielodprvoinštančnéhosúduaodvolacieho
súdu) v dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie, nie je súdom skutkovým. Dovolaním
sa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvej a druhej

inštancieaniprieskumunimivykonanéhodokazovania.Nahodnotenieskutkovýchokolnostíazisťovanie
skutkového stavu sú povolané súdy prvej a druhej inštancie ako skutkové súdy, a nie dovolací súd. Jeho
prieskum skutkových zistení nespočíva v prehodnocovaní skutkového stavu, ale len v kontrole postupu
súdu pri procese jeho zisťovania. V rámci tejto kontroly dovolací súd síce má možnosť vyhodnotiť a
posúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz,

deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.) a či konajúcimi súdmi prijaté
závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu
práva na spravodlivý proces, čím by mohlo dôjsť k vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP.
Dovolací súd však existenciu takýchto pochybení ako závažných deficitov v dokazovaní v prejednávanej
veci nezistil.

38. Dovolací súd zdôrazňuje, že z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva
jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil
sa ňou predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a
požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a

dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (pozri napríklad rozhodnutia
ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).39. Sumarizujúc vyššie uvedené, dovolací súd vo vzťahu k namietnutej procesnej vade konania podľa §
420 písm. f) CSP (ku ktorej malo dôjsť nedostatočným odôvodnením súdnych rozhodnutí a nesprávne
vykonaným dokazovaním) dovolací súd konštatuje, že nezistil žiadnu, tzv. vadu zmätočnosti (závažné

procesné pochybenie odvolacieho súdu, ani súdu prvoinštančného) spočívajúcu v tom, že by svojim
nesprávnym procesným postupom znemožnili dovolateľovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné
práva v takej miere, že by tým došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces podľa § 420 písm.
f) CSP alebo práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. V preskúmavanej veci tak podmienka
prípustnosti dovolania v § 420 písm. f) CSP splnená nebola, čo zakladá dôvod na odmietnutie dovolania

v zmysle ustanovenia § 447 písm. c) CSP.

40. K námietke dovolateľa smerujúcej k zaujatosti sudkyne konajúcej na súde prvej inštancie poukazuje
na R 80/2024 podľa ktorého, účelom námietky zaujatosti je vylúčiť sudcu z prejednania a rozhodovania
veci/sporu. Zaujatosť sudcu je z pohľadu rozhodovania o jeho vylúčení právne významná len dovtedy,
kým nerozhodne. Neskôr môže byť rozhodnutie vylúčeným sudcom odvolacím dôvodom [§ 365 ods. 1

písm. c) Civilného sporového poriadku] alebo dovolacím dôvodom [§ 420 písm. e) Civilného sporového
poriadku].Zároveňplatí,ženámietkazaujatostimábyťvznesenávčaspodľa§53ods.1CSPadôvodom
pre vylúčenie sudcu z prejednávania veci nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu
a v jeho rozhodovacej činnosti (§ 49 ods. 3 CSP). Ak sa námietka týka len okolností, ktoré spočívajú v
procesnom postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v

tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá (§ 53 ods. 3 CSP). Dovolací súd vzhľadom na
obsah tejto námietky poukazujúcej na zaujatosť sudkyne pred súdom prvej inštancie pre jej postup a
rozhodovanie v konaní, uvádza, že takáto námietka, aj keby bola uplatnená riadne a včas je námietkou,
na ktorú sa neprihliada. Naviac v danom prípade dovolateľ ani v podanom dovolaní neuplatnil dovolací
dôvod podľa § 420 písm. e) CSP. Uvedené preto nezakladá prípustnosť a ani dôvodnosť tejto časti

podaného dovolania [§ 447 písm. f) CSP].

41. Dovolací súd sa v ďalšom venoval aj časti dovolania žalobcu, v ktorom namietol, že „...rozsudok
odvolacieho súdu závisí od vyriešenia právnej otázky, ktorú súd prvej inštancie obštrukčným spôsobom
nevykonal a vykonštruovaným spôsobom zabránil jeho vykonaniu, /predložený znalecký posudok

súdneho znalca, Ing. Dalibora Grubera, zo dňa 29.07.2022, doručený štatutárnemu zástupcovi žalobcu
dňa 05.08.2022/... Dovolaciemu súdu žalobca vytýka nesprávne právne posúdenie otázky nastolenej v
predloženom znaleckom posudku.“ Pokiaľ by aj žalobca mal na mysli uplatnenie dovolacieho dôvodu
podľa§421CSP,ktorýalebližšievdovolanínevymedzilanekonkretizoval,dovolacísúdvovšeobecnosti
zdôrazňuje, že úspešné uplatnenie dovolania je vždy nevyhnutne podmienené primárnym záverom

dovolacieho súdu o prípustnosti dovolania a až následným sekundárnym záverom týkajúcim sa jeho
dôvodnosti. V prípade dovolacieho dôvodu, spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení veci,
je dovolateľ povinný (okrem iného) dovolací dôvod vymedziť nesprávnym právnym posúdením takej
právnej otázky, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu. Avšak primárnym dôvodom, pre ktorý
dovolací súd dovolací prieskum v predmetnej časti dovolania pripustiť nemôže je, že pokiaľ by aj

dovolateľ dovolací dôvod vymedzil správne (resp. ak by ho vôbec vymedzil), závery, ku ktorým sa
žalobca snaží dospieť, sú výsledkom výkladu licenčnej zmluvy a jej jednotlivých ustanovení, a teda sa
týkajú skutkových okolností, na preskúmavanie ktorých, ako je uvedené vyššie, dovolací súd oprávnený
nie je (bližšie viď bod 35. tohto uznesenia). Dovolací súd pre úplnosť zdôrazňuje, že posúdenie
licenčnej zmluvy a z nej vyplývajúcich skutkových okolností medzi stranami sporu môže byť predmetom

len konkrétneho sporového konania, v ktorom konaní ide o zisťovanie obsahu zmluvy, ako súčasť
skutkového stavu veci a nie o právne posúdenie veci.

42. V závere k námietke žalobcu spočívajúcej v tvrdení, že súdy mali na (tvrdenú) absolútnu neplatnosť
právneho úkonu prihliadnuť ex offo, v tej súvislosti argumentujúc zásadou iura novit curia, na podporu

ktorej dôvodí v dovolaní označenými rozhodnutiami najvyššieho súdu, dovolací súd zdôrazňuje, že
konajúce súdy sa tejto okolnosti vo svojich rozhodnutiach venovali, keď konštatovali platnosť zmluvy.
Pokiaľ žalobca tvrdí, že vzhľadom na už existujúci znalecký posudok je nutné vykonať dokazovanie a v
prípadezistenianeplatnostiprávnehoúkonu„....vyhlásiť....zmluvuzaneplatnú“,dovolacísúdopakovane
dáva žalobcovi do pozornosti, že nie je súdom skutkovým, preto dokazovanie vykonávať nemôže a

vzhľadom na tú okolnosť, že v postupe konajúcich súdov nevzhliadol v procese dokazovania procesné
pochybenie, nie je dôvod na zrušenie napadnutých rozhodnutí a vrátenie veci súdu nižšej inštancie na
ďalšie konanie.43.Vzhľadomnavšetkyuvedenéskutočnosti,dovolacísúdpodľa§447písm.c)CSPodmietoldovolanie
žalobcu podané z dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP ako neprípustné, nakoľko táto vada zmätočnosti
súdneho konania nebola zistená a v časti, v ktorej dovolateľ smeroval k presne nevymedzenému

dovolaciemu dôvodu nesprávneho právneho posúdenia podľa § 421 ods. 1 CSP, toto dovolanie odmietol
podľa § 447 písm. f) CSP (dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až 435
CSP), a to bez toho, aby sa zaoberal otázkou vecnej správnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia.

44. Keďže dovolací súd dovolanie žalobcu odmietol, je neopodstatnený tiež jeho návrh na odklad

vykonateľnosti napadnutého rozsudku podľa § 444 ods. 1 CSP a v súlade s ustálenou praxou
dovolacieho súdu nevydal o tom samostatné rozhodnutie (resp. nerozhodol osobitným výrokom).

45. Žalovaný bol v dovolacom konaní úspešný, preto mu dovolací súd priznal voči žalobcovi náhradu
trov dovolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov dovolacieho konania rozhodne podľa
§ 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia dovolacieho súdu, samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

46. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.