Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 28, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2CoR/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1517215995
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Vladová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1517215995.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Vladovej a členiek

senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcov: 1/ M.. G. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom: Q. XX/XX, XXXX J., Z. Z., 2/ M.. X. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom: E. XXXC, XXX
XX Y., obaja zastúpení: JUDr. Marcel Jóža, advokát, Cukrová 14, 813 39 Bratislava, proti žalovanému:
CRN1, zzpo, v likvidácii so sídlom Miletičova 550/1, 821 08 Bratislava, IČO: 50 892 525, zastúpenému:
Advokátska kancelária JUDr. Peter Bartoš, s. r. o., so sídlom Martina Granca 3618/44, 841 02 Bratislava,
IČO: 52 262 821, o námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Mestského súdu Bratislava III č. k. B5-23Cr/46/2017 - 222 zo dňa 25.9.2023 takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č. k.
B5-23Cr/46/2017 - 222 zo dňa 25.9.2023 p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd pod č. k. B5-23Cr/46/2017 - 222 zo dňa 25.9.2023 určil,
že ad hoc rozhodca Ing. Miloš Valach rozhodcovského súdu ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, zzpo,
so, Suľany 243, Hruboňovo, Slovenská republika nemá právomoc rozhodovať spor medzi žalovaným v
1. rade a žalobcom vedený pod spisovou značkou RD/118/2017 a žalobcovi priznal voči žalovanému v

1. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 28.09.2017 domáhal, aby súd
vyhovel námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu a určil, že prejednanie veci žalovaných
proti žalobcovi o zaplatenie náhrady škody 33.255,- Eur s príslušenstvom vedenej na rozhodcovskom
súde ad hoc rozhodcom Ing. Milošom Valachom so sídlom Suľany 243, Hruboňovo pod sp. zn.
RD118/2017 nepatrí do právomoci rozhodcovského súdu a to z dôvodov, že dňa 03.07.2017 vydal

rozhodca rozhodcovské uznesenie, ktorým oznámil začatie rozhodcovského konania a zároveň vyzval
žalobcov, aby v stanovenej lehote zaslali rozhodcovi žalobnú odpoveď. Žalovaný v rozhodcovskom
konaní sp. zn. RD/118/2017 uplatňuje voči žalobcom v 1. rade a 2. rade svoj domnelý nárok ako subjekt,
ktorý svoju aktívnu legitimáciu odvodzuje z postúpenia pohľadávky spoločnosti CONCRETE SK, s.r.o.,
judikovanej v inom skoršom rozhodcovskom konaní sp. zn. RD/68/2016 proti dlžníkovi Me&Co. a.s.
(v súčasnosti, z dôvodu zmeny obchodného mena, Vesat, a.s.). Ani jeden zo žalobcov v 1. a 2. rade
však účastníkom tohto skoršieho rozhodcovského konania nebol a súčasne predmetom tohto skoršieho

rozhodcovského konania boli výlučne nároky z obchodného styku právneho predchodcu žalovaného
proti spoločnosti Me&Co. a.s., (v súčasnosti, z dôvodu zmeny obchodného mena, Vesat, a.s.) a nie
nároky voči žalobcovi v 1. rade alebo žalobcovi v 2. rade. Žalobcovia v 1. rade a 2. rade na základe
uznesenia rozhodcovského súdu datovaného dňa 03.07.2017 zaslali ako žalovaní rozhodcovskémusúdu v súlade s § 18 ods. 4 zák. č. 244/2022 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ ZoRK“) dňa
21.07.2017 (dátum podania na poštovú prepravu) svoju žalobnú odpoveď a súčasne v rámci tohoto
prvého úkonu vo veci samej v súlade s § 21 ods. 2 ZoRK uplatnili námietku nedostatku právomoci

rozhodcovského súdu a to z dôvodu neexistencie rozhodcovskej zmluvy a žiadali rozhodcovské konanie
uznesením zastaviť. Rozhodca o námietke nedostatku právomoci rozhodol rozhodcovským uznesením
sp. zn. RD/118/2017 zo dňa 06.09.2017 tak, že v rozhodcovskom konaní bude pokračovať a návrhu
na zastavenie rozhodcovského konania nevyhovuje. Uznesenie rozhodcovského súdu bolo doručené
právnemu zástupcovi žalobcov dňa 11.09.2017. Rozhodcovským uznesením rozhodca de facto zakladá

svoju právomoc konštatujúc, že existencia rozhodcovskej zmluvy je z jeho pohľadu res iudicata,
vychádzajúc z rozhodcovského rozsudku sp. zn. RD/68/2016 zo dňa 30.08.2016. Žalobca v 1. rade ani
žalobca v 2. rade ako procesné strany nikdy neboli účastníkmi tohto rozhodcovského konania, preto
sa na nich akýkoľvek záver, ani procesný priebeh takéhoto skoršieho rozhodcovského konania nemôže
vzťahovať. Na tomto nespornom právnom závere nič nemení skutočnosť, že v čase tohto skoršieho
konania boli žalobcovia v 1. rade a 2. rade členmi predstavenstva spoločnosti Me&Co. a.s. (teraz Vesat

a.s.) ako žalovaného v predmetnom rozhodcovskom konaní. Rozhodcovský súd nerozlíšil postavenie
právnickej osoby (ako účastníka predchádzajúceho rozhodcovského konania sp. zn. RD/68/2016) a
postaveniefyzickýchosôb(členovštatutárnehoorgánu),ktorévšakúčastníkmirozhodcovskéhokonania
sp. zn. RD/68/2016 nikdy neboli. Záver rozhodcovského súdu, že: „ Rozhodcovská zmluva medzi
žalobcom (v tomto konaní žalovaný) a žalovaným 1. a žalovaným 2. (v tomto konaní žalobca v 1. rade

a žalobca v 2. rade) bola preukázaná v rozhodcovskom konaní RD/68/2016“ je teda právne nesprávny,
nepochopiteľný, neudržateľný a neodôvodniteľný.

3. Rozhodcovský súd ďalej svoju právomoc rozhodovať v aktuálnej veci medzi žalovaným a žalobcami
v 1. rade a 2. rade vo veci sp. zn. RD/118/2017 odvodzuje z ustanovenia § 3 ods. 2 ZoRK, podľa

ktorého: „Rozhodcovská zmluva sa vzťahuje aj na právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany
v rozhodcovskej zmluve nevylúčia. To platí v prípadoch postúpenia práv alebo povinností alebo inej
zmeny v osobe veriteľa alebo dlžníka vo vzťahu, na ktorý sa vzťahuje rozhodcovská zmluva“. Je právnou
notorietou, že právo veriteľa uplatňovať proti členom predstavenstva obchodnej spoločnosti nárok tejto
obchodnej spoločnosti na náhradu škody podľa § 194 ods. 9 Obchodného zákonníka, nie je zmenou

v osobe dlžníka pohľadávky judikovanej v skoršom rozhodcovskom konaní z titulu neuhradenej ceny
diela (alebo iných plnení) touto obchodnou spoločnosťou a teda nemožno na členov štatutárneho orgánu
dlžníka rozšíriť právomoc rozhodcovského súdu, keďže nedošlo k zmene v osobe dlžníka vo vzťahu,
na ktorý by sa rozhodcovská zmluva mohla akokoľvek vzťahovať. Žalobcovia zdôraznili nesprávnosť
právnych záverov rozhodcu vyplývajúcich z jeho uznesenia sp. zn. RD /118/2017, ktorými sa snažil

prisvojiť si právomoc rozhodovať o spore, na rozhodovanie ktorého však jeho právomoc nie je daná,
keďže: (i) neexistuje akákoľvek rozhodcovská zmluva medzi žalovaným (ani jeho právnym predchodcom
CONCRETESK,s.r.o.)ažalobcamiv1.radea2.rade,ktorábysamohlavzťahovaťnaakýkoľvekprávny
vzťah účastníkov, (ii) neexistuje ani akákoľvek rozhodcovská zmluva, ktorá by sa mohla vzťahovať
na prípadný nárok na náhradu škody spoločnosti Vesat, a.s., (pôvodne Me&Co. a.s.) podľa § 194

ods. 9 Obchodného zákonníka voči žalobcovi v 1. rade a žalobcovi v 2. rade ako bývalým členom jej
predstavenstva, (iii) neexistuje akékoľvek rozhodnutie, ktoré by v otázke právomoci rozhodcovského
súdu pre konanie sp. zn. RD/118/2017 predstavovalo res iudicata a ktoré by zakladalo právomoc
rozhodcovského súdu vo veci konať.

4. Bod 1.2 sub. c) Zmluvy o dielo zo dňa 15.01.2013 v znení Dodatku č. 1 z 10.07.2013 medzi
spoločnosťou Me&Co. a.s. ako objednávateľom a spoločnosťou CONCRETE SK, s.r.o. (právnym
predchodcom žalovaného) ako zhotoviteľom odkazuje na Všeobecné zmluvné podmienky zhotovenia
diela tvoriace prílohu č. 7 Zmluvy o dielo, avšak tento odkaz nie je odkazom na Všeobecné obchodné
podmienky spoločnosti CONCRETE SK, s.r.o., ale na všeobecné obchodné podmienky spoločnosti Me

&Co. a.s. označené ako „Všeobecné zmluvné podmienky pre zhotoviteľa „Projekt“ - ktoré napokon aj
konateľ spoločnosti CONCRETE SK s.r.o. (právny predchodca žalovaného) p. Ing. Márius Podoba,
vlastnoručne na každom liste parafoval. Všeobecné zmluvné podmienky pre Zhotoviteľa „Projekt“
parafované konateľom spoločnosti CONCRETE SK, s.r.o. neobsahujú rozhodcovskú doložku, ktorá by
zakladala právomoc ad hoc rozhodcu Ing. Miloša Valacha. Žalovaný k žalobe v rozhodcovskom konaní

pripojil Všeobecné obchodné podmienky spoločnosti CONCRETE SK, s.r.o. (VZP-C), ktoré v článku
XVI. „Záverečné ustanovenia“ uvádzajú, že “sú záväzné odo dňa 01.02.2013“. Keďže Zmluva o dielo
medzi spoločnosťou Me&Co. a.s. a spoločnosťou CONCRETE SK, s.r.o. bola uzavretá 15.01.2013 je
nesporné, že všeobecné obchodné podmienky tvrdené spoločnosťou CONCRETE SK, s.r.o., ktoré malipodľa ich obsahu nadobudnúť záväznosť až 01.02.2013 (t.j. 16 dní po uzavretí Zmluvy o dielo), nemohli
byť jej prílohou, ani na ne logicky nemohla Zmluva o dielo odkazovať. Z verejne dostupných zdrojov
(web.archive.org) je zjavné, že ešte v máji 2014 (vyše roka po uzavretí Zmluvy o dielo z 15.01.2013) na

označenej webovej stránke žiadne VOP spoločnosti CONCRETE SK s.r.o. umiestnené neboli, záložka
„certifikáty“ sa na predmetnej webovej stránke objavila až v mesiaci marec 2016 a výskyt VOP tam
bol web archívom zaznamenaný až v mesiaci september 2016 - reálne sa tam objavili 02.06.2016. Pre
nezameniteľnosť tohto stavu a zabránenie manipulácie s dokumentom požiadal o zaznamenanie tohto
stavu žalovaný v 2. rade notárkou JUDr. Miriam Bukovčákovou, ktorá dej osvedčila spísaním notárskej

zápisnice dňa 21.07.2017.

5. Súčasťou Zmluvy o dielo boli Všeobecné zmluvné podmienky pre Zhotoviteľa „Projekt“ spoločnosti
Me&Co. a.s., ktoré v čl. 22 výslovne zakazujú postúpiť akékoľvek práva a povinnosti ako aj záväzky a
pohľadávky zo Zmluvy o dielo a jej príloh na tretiu osobu bez predchádzajúceho písomného súhlasu
objednávateľa - t.j. bez súhlasu spoločnosti Me&Co. a.s. Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa

15.05.2017 uzavretá medzi spoločnosťou CONCRETE SK s.r.o. ako postupcom a žalovaným ako
postupníkom postupuje pohľadávky zo Zmluvy o dielo a vzťahuje sa na ne zákaz postúpenia obsiahnutý
vo Všeobecných zmluvných podmienkach pre Zhotoviteľa „Projekt“ spoločnosti Me&Co. a.s. Spoločnosť
Me&Co. a.s. (teraz Vesat, a.s.) k postúpeniu akýkoľvek pohľadávok svoj písomný súhlas neudelila,
keďže ho žalovaný nijako nepreukazuje, v dôsledku čoho vyvodzujú žalobcovia jej absolútnu neplatnosť.

6. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že o existencii rozhodcovskej zmluvy a o stanovení výšky náhrady
škody bolo už právoplatne rozhodnuté v rozhodcovskom rozsudku RD/68/2016 z 30.08.2016, ktorý
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 12.09.2016. V tomto rozhodcovskom konaní vystupoval
ako žalobca pôvodný vlastník pohľadávky spoločnosť CONCRETE SK s.r.o. a ako žalovaný spoločnosť

Me&Co. a.s. Rozhodcovský súd rozhodol, že spoločnosť Me&Co. a.s. je povinná uhradiť pohľadávku
(náhradu škody) v sume 29.756,24 Eur s príslušenstvom.

7. Žalobca v 1. rade a žalobca v 2. rade boli v čase rozhodcovského konania RD/68/2016 členmi
predstavenstva spoločnosti Me&Co. a.s. V tomto konaní nenapadli podľa § 21 ods. 4 ZoRK právomoc

rozhodcovského súdu ani podľa § 40 ods. 1 ZoRK vydaný rozhodcovský rozsudok. Žalovaný si
nedokázal ako veriteľ spoločnosti dlžníka Me&Co. a.s. vymôcť svoju pohľadávku z jej majetku v
exekučnom konaní, preto podal voči bývalým členom predstavenstva žalobu na rozhodcovský súd o
náhradu škody podľa § 194 ods. 9 Obchodného zákonníka.

8. Základná rozhodcovská zmluva vznikla podľa § 4 ods. 4 v obsahu VOP spoločnosti Me&Co. a.s. a § 21
ods.1ZoRKvrozhodcovskomkonaníRD/68/2016.Tentostavnebolnikdyžalobcaminapadnutýnasúde
a preto sa jedná o res iudicata. Rozhodcovská zmluva medzi žalovaným a žalobcami následne vznikla
podľa § 3 ods. 2 ZoRK ako iná zmena v osobe veriteľa a dlžníka. Žalovaný poukázal na rozhodovaciu
prax Krajského súdu v Bratislave - rozhodnutie sp. zn. 8Cosr/2/2020 a 3 Cor/5/2019, v ktorých tento

súd konštatuje, že ustálenie právomoci rozhodcovského súdu v konaniach, kde vystupuje obchodná
spoločnosť je ustálením právomoci aj v konaniach proti členom štatutárnych orgánov.

9. Prvoinštančný súd mal za to, že v zmysle § 4 ods. 2 ZoRK, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú
formu. Ak by písomná forma nebola dodržaná, zákon s takouto zmluvou nespája žiadne právne účinky

a považuje ju za absolútne neplatnú. Zo zaužívanej všeobecnej praxe v obchodných vzťahoch je
zrejmé, že prejav vôle zmluvných strán podriadiť sa písomnej zmluve musí byť prejavený v samotnej
zmluve a potvrdený podpisom účastníkov konania. Taktiež treba vychádzať z obchodných zvyklostí
účastníkov konania, resp. ich právnych predchodcov. Dôkaz, ktorý by uvedené preukazoval, však
žalovaný nepreukázal, čím neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k jeho bremenu tvrdenia o existencii

rozhodcovskej zmluvy.

10. Žalovaný odvodzuje právomoc rozhodcovského súdu od Všeobecných obchodných podmienok
spoločnosti Me&Co. a.s. a stavu rozhodcovského konania RD/68/2016, avšak prvostupňový súd
skonštatoval, že Všeobecné obchodné podmienky spoločnosti Me&Co. a.s, tvoriace prílohu Zmluvy

o dielo zo dňa 15.01.2013 (č. l. 76 súdneho spisu) nie sú opatrené podpisom zmluvných strán -
spoločnosťou Me&Co. a.s. a spoločnosťou CONKRETE SK s.r.o. a zároveň poukázal na Uznesenie
Najvyššieho súd Slovenskej republiky sp. zn.2 Cdo245/2010, že rozhodcovská doložka obsiahnutá vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré
nie sú podpísané oboma zmluvnými stranami, je neplatná pre nedostatok písomnej formy. Podľa úvah
Najvyššieho súdu uvedených v rozhodnutí, nestačí, ak je rozhodcovská doložka obsiahnutá len v

prílohe zmluvy a to ani vtedy, ak je táto príloha so zmluvou technicky spojená a ani vtedy, ak na túto
prílohu zmluvy pred podpismi strán odkazuje. Uvedené by malo platiť tak pre rozhodcovské doložky
k spotrebiteľským zmluvám ako aj pre rozhodcovské doložky k bežným obchodným zmluvám medzi
podnikateľmi.

11. Žalobcovia namietli nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pri prvom úkone, ktorý im patril,
rozhodcovský súd rozhodol o námietke nedostatku právomoci rozhodcovským uznesením, ktoré bolo
žalobcom doručené dňa 11.09.2017, námietky nedostatku právomoci rozhodcovského súdu boli podané
na súd dňa 28.09.2017 t.j. v zákonnej lehote. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcov o nedostatku
právomoci rozhodcovského súdu a argumentáciu žalovaného ohľadne ustálenia otázky právomoci
rozhodcovského súdu v konaní RD/68/2016 proti obchodnej spoločnosti Me&Co. a.s., v ktorej boli

žalobcovia v 1. rade a
2. rade členmi predstavenstva súd neprevzal, pričom poukázal na skutočnosť, že odklon od ustáleného
právneho názoru je možný, pričom súd odkloňujúci sa od rozhodujúcej praxe musí náležite vyložiť svoju
argumentáciu. Súd považuje ustálenie otázky právomoci rozhodcovského súdu za závažnú predbežnú
otázku celého rozhodcovského konania, pričom posúdenie predbežnej otázky iným súdom je pre súd

záväzné výlučne vtedy, keď bola táto predbežná otázka riešená vo výroku rozhodnutia a vysporiadanie
sa s touto otázkou iba v odôvodnení rozhodnutia pre súd záväzné nie je.

12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v celom rozsahu v zákonnej lehote odvolanie žalovaný
z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil

strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces, a podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozhodcovskému konaniu sp. zn. RD/118/2017
predchádzalo rozhodcovské konanie sp. zn. RD/68/2016 voči spoločnosti Me&Co. a.s. To bolo
ukončené vydaním rozhodcovského rozsudku sp. zn. RD/68/2016 zo dňa 30.08.2016, ktorý nadobudol

vykonateľnosť dňa 12.09.2016. Spoločnosť Me&Co. a.s. toto rozhodcovské konanie nenapadla žalobou
na príslušnom súde. Príslušný exekučný Okresný súd Bratislava II bez problémov povolil dňa
28.10.2016 výkon exekúcie. Spoločnosť Me&Co. a.s. v rozhodcovskom konaní sp. zn. RD/68/2016,
ani v následnom exekučnom konaní nenapadla na príslušnom súde právomoc rozhodcovského súdu.
Základná rozhodcovská zmluva resp. rozhodcovská doložka tvorila prílohu č. 4 Zmluvy o dielo zo dňa

15.01.2013 v zmysle jej dodatkov a to v čl. XV. Všeobecných obchodných podmienok spoločnosti
CONCRETE SK, s.r.o. v nasledovnom znení: „Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov
o jej platnosť, výklad, alebo zrušenie, vznik iného právneho stavu, vrátane situácie uplatnenia náhrady
škody voči štatutárovi spoločnosti podľa Obchodného zákonníka budú predložené (rozhodované
rozhodcovským súdom) ad hoc rozhodcom Ing. Milošom Valachom podľa dohody zmluvných strán o

spôsobe ustanovenia rozhodcu (Zákona č. 244/2002 Z. z. § 6 ods. 1 a 3,
§ 8 ods. 1). Výber rozhodcu je ponechaný na žalobcovi, alebo vybranej právnickej osobe. Základná
rozhodcovská zmluva pokrývala aj kvázi-deliktuálne spory o náhradu škody definované v § 194 ods. 9
Obchodného zákonníka a zaväzovala aj žalobcu 1/ a žalobcu 2/ ako štatutárov spoločnosti Me&Co. a.s.
Rozhodcovská doložka bola uzatvorená pred rokom 2015. Rozhodcovské konanie sp. zn. RD/68/2016

(voči spoločnosti dlžníka Me&Co. a.s.) a rozhodcovské konanie sp. zn. RD/118/2017 (voči štatutárom
spoločnosti dlžníka Me&Co. a.s.) prebiehali po 01.01.2015. Preto na tieto rozhodcovské konania,
vrátane posudzovania spôsobu uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy, platili už ustanovenia zákona č.
244/2002 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2015. Rozhodcovské konanie sp. zn. RD/118/2017 bolo
konanie o náhradu škody podľa § 194 ods. 9 Obchodného zákonníka v situácii, kedy si veriteľ nedokázal

vymôcť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti dlžníka Me&Co. a.s. Žalobca 1/ a žalobca 2/ boli
členovia predstavenstva tejto spoločnosti, a preto ich pasívna legitimácia v rozhodcovskom konaní sp.
zn. RD/118/2017 bola nesporná. Podľa § 194 ods. 9 Obchodného zákonníka „Nároky spoločnosti na
náhradu škody voči členom predstavenstva môže uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ
spoločnosti, ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti“.

13. Žalovaný v odvolaní poukázal a citoval z Rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
8CoSr/2/2020-551 z 30.03.2021 a Rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 56Csr/1/2016-416 z
17.06.2020 a v ďalšej časti podrobne uvádza aplikovateľnú súdnu prax posudzovania podobnej právnejotázky, ako bolo v konaní na súde prvej inštancie. V prílohe žalovaný doložil v celom rozsahu aktuálnu
judikatúru Ústavného súdu SR pri posudzovaní práva rozhodcovského súdu konať a rozhodovať voči
štatutárovi spoločnosti dlžníka o náhradu škody podľa § 135a ods. 5 resp. § 194 ods. 9 Obchodného

zákonníka v kontexte § 3 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. V tejto konfrontácii právnych a vecných faktov
je nesporné, že napadnutý rozsudok je nesprávny. Súd nezobral do úvahy § 54b ods. 1 zákona č.
244/2002 Z. z. (prechodné ustanovenia účinné od 01.01.2015): „Ustanovenia tohto zákona sa použijú
aj na konania začaté pred 01. januárom 2015.“ Na rozhodcovské konanie sp. zn. RD/68/2016 a sp.
zn. RD/118/2017 mal súd správne aplikovať zákon č. 244/2002 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2015.

Napadnutý rozsudok: „Súd konštatuje, že Všeobecné obchodné podmienky spoločnosti Me&Co. a.s,
tvoriace prílohu Zmluvy o dielo zo dňa 15.01.2013 (č. l. 76 súdneho spisu) nie sú opatrené podpisom
zmluvných strán - spoločnosťou Me&Co. a.s. a spoločnosťou CONKRETE SK s.r.o.“ Takúto podmienku
zákon neurčuje. Podmienka platnosti rozhodcovskej zmluvy nie je viazaná na podpis zmluvných strán. Aj
nepodpísanározhodcovskázmluvasapovažujezapísomnúpodpísanúrozhodcovskúzmluvu.Žalovaný
ďalej poukázal na ustanovenia § 3, § 4 zákona č. 244/2002 Z. z., poukazuje na to, že niekoľko spôsobov

uvedených v zákone č. 244/2002 Z. z. umožňuje uzavrieť rozhodcovskú zmluvu aj bez jej písomnej
formy, tiež tacitne. To znamená, že tvrdenie súdu prvej inštancie iba o možnosti akejsi „písomnej a
podpísanej formy rozhodcovskej zmluvy pevne spojenej so základnou písomnou zmluvou“ je irelevantný
a priamo odporuje kogentnému textu zákonnej normy.

14. Súd prvej inštancie podľa žalovaného nijako relevantne nevysvetlil, prečo sa odklonil od ustálenej
rozhodovacej praxe Mestského súdu Bratislava III (predtým Okresného súdu Bratislava V), Krajského
súdu v Bratislave ale aj Ústavného súdu SR pri posudzovaní podobnej otázky. Súd bol preto zaviazaný
predošlýmrozhodcovskýmkonanímsp.zn.RD/68/2016anemalprávoopätovnerozhodovaťoexistencii
alebo neexistencii rozhodcovskej zmluvy. Súd bol zaviazaný predošlým názorom rozhodcovského súdu

o existencii rozhodcovskej zmluvy aj priamo aplikačnou vážnosťou rozhodcovského rozsudku. Ten má
podľa zákona č. 244/2002 Z. z. rovnakú procesnú vážnosť, ako rozsudok všeobecného súdu. Žalovaný
nevidí v odôvodnení napadnutého rozsudku jediný relevantný a zákonný dôvod na to, aby súd žalobe
vyhovel. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je pre žalovaného prekvapujúce rozhodnutie, nakoľko
tieto názory neboli prezentované a žalovaný sa k nim nemohol vyjadriť. Žalovaný ďalej uvádza, ako

vyzerá štandardná súdna prax Mestského súdu Bratislava III (predtým Okresného súdu Bratislava
V) a Krajského súdu v Bratislave pri posudzovaní rovnakej otázky, aká bola predmetom konania v
napadnutom rozsudku. Tiež prišlo napadnutým rozsudkom k neakceptovaniu názorov Ústavného súdu
SR, ktorý v mnohých nálezoch posudzoval ako prejudiciálnu otázku aj to, či môže, alebo nemôže
byť predmetom rozhodcovského konania žaloba o náhradu škody voči štatutárovi spoločnosti dlžníka

podľa § 135a ods. 5 resp. § 194 ods. 9 Obchodného zákonníka. Ani v jedinom prípade voči takto
kreovanému rozhodcovskému konaniu a voči arbitrabilite rozhodcovského súdu nemal Ústavný súd
SR žiadnu výhradu ani procesnú námietku. Súd preto v napadnutom rozsudku neakceptoval ustálenú
rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR.

15. Ďalej žalovaný cituje z Rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 24Csr/3/2016-242 zo dňa
13.03.2017, ktorý bol potvrdený Uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4CoSr/1/2017-274
zo dňa 22.03.2019 so závermi, že nakoľko z majetku spoločnosti nebolo možné uspokojiť veriteľa,
nárok na náhradu škody zodpovednostne prešiel na žalobcov ako štatutárneho orgánu spoločnosti,
ich zodpovednosť je daná, podľa záverov súdu mali právnu legitimáciu vystupovať v rozhodcovskom

konaní na žalovanej strane. Súd dospel k právnemu záveru, že medzi spoločnosťami Marián Chatrnuch
STAVMONT a TERMSTAV a.s. došlo k platnému uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy, a to písomnou
formou, ktorou procesné strany prejavili svoju vôľu riešiť spory uplatňované ako náhrada škody
voči štatutárovi spoločnosti podľa Obchodného zákonníka rozhodcom Rozhodcovského súdu Royal
Development. V zmysle ust. § 4 Zákona č. 244/2002 Z. z. zákon vyžaduje pre platnosť rozhodcovskej

zmluvy písomnú formu, ktorá je však zachovaná aj vtedy, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá
vo vzájomnej komunikácii strán. Súd mal preukázanú existenciu VOP žalovaného obsahujúcich
rozhodcovskú doložku, vzťahujúcu sa na obchodné vzťahy uvedené v obchodných podmienkach,
dostupných na webovej stránke žalovaného pre každého obchodného partnera, teda aj pre spoločnosť
TERMSTAV a.s.

16. Žalovaný ďalej v odvolaní rozsiahlo poukazuje a cituje z jednotlivých rozhodnutí Okresného súdu
Bratislava V (Mestského súdu Bratislava III) a Krajského súdu v Bratislave ako i iných okresných súdov
SR a opakovane poukazuje, že pokiaľ pôvodná rozhodcovská doložka obsahuje dohodu aj na „inejzmene v osobe dlžníka resp. predpokladá rozhodcovské konanie o náhradu škody podľa § 135a resp. §
194 Obchodného zákonníka, alebo priamo uvádza ručiteľský záväzok štatutára spoločnosti dlžníka za
záväzky spoločnosti, v ktorej je štatutárom“, tak vzniká priama dohoda - rozhodcovská zmluva medzi

spoločnosťou veriteľa a štatutárom spoločnosti dlžníka. Veriteľ spoločnosti dlžníka môže bez ďalšieho, v
prípade nemožnosti vymôcť si svoju pohľadávku, podať žalobu na dohodnutý rozhodcovský súd priamo
voči štatutárovi spoločnosti dlžníka, ktorý predtým v zmluve osobne pristúpil k rozhodcovskej doložke,
ktorá zaväzovala aj jeho priamo ako fyzickú osobu vo vzťahu k veriteľovi. Nie je potrebné ani preukázať
predošlé rozhodcovské konania voči spoločnosti dlžníka. Stačí veriteľovi preukázať nemožnosť vymôcť

si svoju obchodnú pohľadávku v rámci štandardného uplatňovania pohľadávky. Žalovaný navrhuje
odvolaciemu súdu, aby zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu zamieta, alebo zrušil napadnutý
rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie a zároveň aby priznal
žalovanému náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia voči žalobcom v plnom rozsahu.

17. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia v 1. rade a v 2. rade a zastávajú právny názor, že

odvolanie žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie nie je vecne ani právne dôvodné. Žalobcovia v
1. rade a v 2. rade zastávajú názor, že rozsudok súdu prvej inštancie bol vydaný v súlade so zákonnými
podmienkami, keďže v konaní nedošlo k akémukoľvek nesprávnemu procesnému postupu súdu a
rozsudok bol vydaný na základe riadne vykonaného dokazovania, po náležitom zistení skutkového stavu
aposprávnomprávnomposúdenívecivzhľadomkčomužalobcoviav1.radeav2.radežiadajúodvolací

súd, aby rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. B5-23Cr/46/2017 zo dňa 25.09.2023 ako vecne
správny v celom rozsahu potvrdil. Žalovaný sa naďalej snaží tvrdiť, že údajne medzi spoločnosťou
CONCRETE SK, s.r.o. a spoločnosťou Me&Co, a.s. vznikla akási rozhodcovská zmluva, čo je zo strany
žalovaného vedomá nepravda, a túto neexistujúcu rozhodcovskú zmluvu sa snaží rozšíriť na žalobcov
v 1. rade a v 2. rade, považujú žalobcovia za potrebné uviesť, že žalovaný v odvolaní neuvádza

žiadne nové skutočnosti, ktoré by už neboli predmetom argumentácie na súde prvej inštancie. V tejto
súvislosti žalobcovia uvádzajú, že ich argumentácia v žalobe a v podanej replike sa vysporiadava
so všetkými argumentmi žalovaného, ktoré uviedol vo vyjadrení k žalobe ako aj vo svojom odvolaní
t.j. tak s nepodloženou teóriou žalovaného o res iudicata ako aj z otázkami nedostatku právomoci
rozhodcu zo všetkých hľadísk, na aké bolo možné poukázať. Žalobcovia v celom rozsahu zotrvávajú

na argumentácii, ktorá je uvedená a podrobne právne zdôvodnená v texte samotnej žaloby a popierajú
všetky tvrdenia žalovaného o existencii rozhodcovskej zmluvy. Žalovaný už vo svojom vyjadrení k žalobe
a vlastne ani v odvolaní existenciu písomnej rozhodcovskej zmluvy, vzhľadom k neudržateľnosti tohto
tvrdenia prezentovaného v rozhodcovskom konaní, netvrdí a snaží sa už iba v zhode s rozhodcom Ing.
Valachom vykonštruovať celkom zjavne neudržateľnú teóriu o „res iudicata“ z iného rozhodcovského

konania RD/68/2016. Rozsudky súdov rôznych stupňov, na ktoré poukazuje žalovaný v odvolaní nijako
nesúvisia s prerokúvanou vecou a teda nemožno z nich vyvodiť pre žalovaného nijaké právne závery,
ktoré by mohli zvrátiť závery súdu prvej inštancie, keďže posudzovaná vec nie je skutkovo a právne
zhodná s prípadmi, na ktoré poukazuje žalovaný, ale okolnosti posudzovanej veci sú celkom odlišné.
Tvrdenie žalovaného, že existencia rozhodcovskej zmluvy je z jeho pohľadu res iudicata, vychádzajúc

z rozhodcovského rozsudku sp. zn. RD/68/2016 zo dňa 30.08.2016, je právne neudržateľná. Stranami
tohto konania žalobca v 1. rade ani žalobca v 2. rade ako procesné strany nikdy neboli - preto sa na nich
akýkoľvek záver ani procesný priebeh takéhoto skoršieho rozhodcovského konania nemôže vzťahovať
a nemôžu z neho plynúť voči žalobcovi v 1. rade a žalobcovi v 2. rade žiadne právne dôsledky. Na tomto
nespornom právnom závere nič nemení skutočnosť, že v čase tohto skoršieho rozhodcovského konania

boli žalobcovia v 1. rade a v 2. rade členmi predstavenstva spoločnosti Me&Co. a.s. (teraz Vesat a.s.)
ako žalovaného v predmetnom rozhodcovskom konaní. Žalovaný celkom zjavne nerozlišuje postavenie
právnickej osoby (ako účastníka predchádzajúceho rozhodcovského konania sp. zn. RD/68/2016)
a postavenie fyzických osôb (členov štatutárneho orgánu), ktoré však účastníkmi rozhodcovského
konania sp. zn. RD/68/2016 nikdy neboli. Tvrdenie, že rozhodcovská zmluva bola preukázaná v

rozhodcovskom konaní RD/68/2016 je teda právne nesprávne, nepochopiteľné, neodôvodniteľné a
neudržateľné. Žalovaný nesprávne tvrdí, že rozhodcovský súd svoju právomoc rozhodovať v aktuálnej
veci medzi žalovaným a žalobcami v 1. rade a v 2. rade vo veci sp. zn. RD/118/2017 mohol odvodiť z
ustanovenia § 3 ods. 2/ zák. č. 244/2002 Z.z. Extenzívny výklad ustanovenia § 3 ods. 2/ zák. č. 244/2002
Z.z. rozširovaním domnelej rozhodcovskej zmluvy na nesúvisiace právne vzťahy a na vzťahy medzi

inými účastníkmi, než účastníkmi rozhodcovskej zmluvy, je právne neprijateľný. Žalobcovia zvýrazňujú,
že žalovaný (a rozhodcovský súd) svoju teóriu o existencii rozhodcovskej zmluvy medzi právnym
predchodcom žalovaného (ktorým bola spoločnosť CONCRETE SK s.r.o.) a žalobcom v 1. rade. a v 2.
rade v konaní sp. zn. RD/68/2016 (hoci žalobca v 1. rade ani žalobca v 2. rade neboli nikdy účastníkmitohto rozhodcovského konania) odvodzuje z § 4 ods. 7/ zák. č. 244/2002 Z.z. Z takto založenej svojej
právomoci v inom konaní (sp. zn. RD/68/2016) sa žalovaný a rozhodcovský súd snažili vyvodiť teóriu
„res iudicata“ pre založenie svojej právomoci v konaní vedenom na rozhodcovskom súde pod sp.zn.

RD/118/2017. Žalobcovia v 1. rade a v 2. rade považujú za potrebné zvýrazniť, že ak by aj rozhodcovský
súd mal založenú právomoc vo veci sp. zn. RD/68/2016 podľa § 4 ods. 7/ zák. č. 244/2002 Z. z. (t.j. z
dôvodu neuplatnenia námietky nedostatku právomoci rozhodcovského súdu žalovaným - spoločnosťou
Me&Co., a.s. (v súčasnosti Vesat, s.r.o.) - v predmetnom konaní), účinky takto „zo zákona“ založenej
rozhodcovskej zmluvy by sa vzťahovali výlučne na „predmet podanej žaloby“ vo veci sp. zn. RD/68/2016

a tieto účinky nie je možné rozširovať na iné konania.

18. Právo veriteľa uplatňovať proti členom predstavenstva obchodnej spoločnosti nárok tejto obchodnej
spoločnosti na náhradu škody (§ 194 ods. 9/ Obch. zák., nie je zmenou v osobe dlžníka pohľadávky
judikovanej v skoršom rozhodcovskom konaní z titulu neuhradenej ceny diela (alebo iných plnení) touto
obchodnou spoločnosťou a teda nemožno na členov štatutárneho orgánu dlžníka rozšíriť právomoc

rozhodcovského súdu, keďže nedošlo ku zmene v osobe dlžníka vo vzťahu, na ktorý by sa rozhodcovská
zmluva mohla akokoľvek vzťahovať. Nárok uplatniteľný veriteľom spoločnosti podľa § 194 ods. 9/ Obch.
zák. je totiž nárokom obchodnej spoločnosti voči členovi jej vlastného štatutárneho orgánu, pričom
veriteľ obchodnej spoločnosti je oprávnený uplatňovať voči členom jej štatutárneho orgánu výlučne túto
pohľadávku(nanáhraduškody),ktorúvšaknemožnozamieňaťsakoukoľvekinoupohľadávkoumajúcou

pôvod v inom právnom vzťahu, ktorého bola takáto obchodná spoločnosť účastníkom. Ustanovenie
§ 194 ods. 9/ Obch. zák. teda nemá za dôsledok zmenu v osobe dlžníka vo vzťahu k pohľadávke,
ktorej dlžníkom je spoločnosť sama (napr. z obchodného styku hoci by bola judikovaná), ale zakladá iba
právo veriteľa obchodnej spoločnosti uplatňovať vo svojom mene a na vlastný účet nárok (pohľadávku)
spoločnosti na náhradu škody voči členom jej štatutárneho orgánu t.j. uplatňovať nárok na náhradu

škody vzniknutý zo vzťahu spoločnosť/člen jej štatutárneho orgánu, nie z iného obchodného vzťahu
spoločnosti s akýmkoľvek iným subjektom. Jednoducho, ustanovenie § 194 ods. 9/ Obch. zákonníka
nezakladá právne nástupníctvo (singulárnu ani univerzálnu sukcesiu) žalobcu v 1. rade ani žalobcu v
2. rade do záväzkov spoločnosti a teda ani do dlhu spoločnosti (v ktorej boli štatutárnym orgánom)
voči žalovanému vyplývajúcemu z rozhodcovského rozsudku sp. zn. RD/68/2016 zo dňa 30.08.2016

vydanému v inom samostatnom rozhodcovskom konaní.

19. Žalobcovia ďalej vo vyjadrení poukazujú na neexistenciu rozhodcovskej zmluvy medzi žalobcami v 1.
rade a v 2. rade a žalovaným vzhľadom k podstate rozhodcovskou žalobou uplatnených nárokov. Nároky
akejkoľvek akciovej spoločnosti na náhradu škody podľa § 194 ods. 6/ až 8/ Obch. zák. sú právnymi

nárokmi sui generis, majúcimi základ výlučne v osobitnej zákonnej právnej úprave zakladajúcej právny
(zodpovednostný) vzťah výlučne medzi spoločnosťou a členom jej štatutárneho orgánu. Spoločnosť
nemôže s treťou osobou (veriteľom spoločnosti a teda ani so žalobcom) dohodnúť, že nárok spoločnosti
voči jej štatutárnemu orgánu bude rozhodovaný v rozhodcovskom konaní, a to ani v prípade postupu
podľa § 194 ods. 9/ Obch. zák., pretože absentuje súhlasný prejav vôle zmluvnej strany rozhodcovskej

zmluvy, ktorou by musel byť člen štatutárneho orgánu ako fyzická osoba konajúca výslovne a priamo vo
svojom mene ako zmluvná strana rozhodcovskej zmluvy. Je nesporné, že neexistuje akýkoľvek prejav
vôle žalobcu v 1. rade ani žalobcu v 2. rade smerujúci k tomu, aby nároky spoločnosti Vesat, a.s.
(pôvodne Me&Co. a.s.) na akúkoľvek náhradu škody voči ich osobám boli predmetom rozhodcovského
konania. Ak neexistuje rozhodcovská zmluva medzi spoločnosťou Vesat, a.s. (pôvodne Me&Co. a.s.)

a členmi jej štatutárneho orgánu, tak nemôže byť daná právomoc akéhokoľvek rozhodcovského súdu
rozhodovať o nároku spoločnosti Vesat, a.s. (pôvodne Me&Co. a.s.) na náhradu škody voči žalobcovi v
1. rade ani voči žalobcovi v 2. rade. Žalovaný nepredložil, a z dôvodu neexistencie nemôže ani predložiť,
rozhodcovskú zmluvu, ktorá by bola uzavretá medzi žalovaným (alebo jeho právnym predchodcom) a
ktorýmkoľvek zo žalobcov v 1. rade alebo v 2. rade, čím nemôže byť daná ani právomoc akéhokoľvek

rozhodcovského súdu rozhodovať spor so žalobcami v 1. rade a 2. rade o náhradu škody podľa § 194
ods. 9/ Obch. zák. a dokonca ani akýkoľvek iný spor bez ohľadu na jeho právny základ. Žalobca v
1. rade a žalobca v 2. rade ďalej v súlade s námietkou nedostatku právomoci rozhodcovského súdu
(rozhodcu) uplatnenou v rozhodcovskom konaní RD/118/2017 namietajú nedostatok aktívnej legitimácie
žalovaného k žalovanej pohľadávke a teda aj k podaniu rozhodcovskej žaloby, keďže žalovaný nie

je veriteľom pohľadávok, ktoré mu mali byť postúpené na základe „Zmluvy o postúpení pohľadávky“
zo dňa 15.05.2017 uzavretej medzi spoločnosťou CONCRETE SK s.r.o. ako postupcom a žalovaným
ako postupníkom. Predmetom postúpenia má byť pohľadávka 29.756,24 € s príslušenstvom priznaná
rozhodcovským rozsudkom rozhodcu Ing. Miloša Valacha sp. zn. RD/68/2016 zo dňa 30.08.2016(právoplatnosť a vykonateľnosť 12.09.2016) voči dlžníkovi Me&Co. a.s. (teraz Vesat, a.s.). Táto
postúpená pohľadávka má byť nárokom právneho predchodcu žalovaného voči spoločnosti Vesat,
a.s. (pôvodne Me&Co. a.s.), z titulu neuhradenej časti ceny diela podľa „Zmluvy o dielo - PHAROS

DTI-D1-zjazd, B,C“ uzavretej dňa 15.01.2013 medzi spoločnosťou Me&Co. a.s. (teraz Vesat, a.s.) a
spoločnosťou CONCRETE SK, s.r.o. (právnym predchodcom žalovaného). Ako je uvedené v bode 6
písm. B/ tohto vyjadrenia k odvolaniu, súčasťou Zmluvy o dielo boli „všeobecné zmluvné podmienky
pre Zhotoviteľa „Projekt“ spoločnosti Me&Co. a.s. (teraz Vesat, a.s.), ktoré v čl. 22 výslovne zakazujú
postúpiť akékoľvek práva a povinnosti ako aj záväzky a pohľadávky vyplývajúce zo Zmluvy o dielo a

jej príloh na tretiu osobu bez predchádzajúceho písomného súhlasu objednávateľa (t.j. bez súhlasu
spoločnosti Me&Co. a.s. - teraz Vesat, a.s.). Spoločnosť Me&Co. a.s. (teraz Vesat, a.s.) k postúpeniu
akýchkoľvek pohľadávok svoj písomný súhlas zjavne neudelila, keďže ho žalovaný nijako nepreukazuje.
Zmluva o postúpení pohľadávky je tak uzavretá v rozpore so zákonom (§ 525 ods. 2/ Obč. zák.) a
teda je absolútne neplatným právnym úkonom (§ 39 Obč. z.) Žalobca v 1. rade a žalobca v 2. rade
považujú za zjavné, že žalovaný z vyššie uvedených dôvodov nemá aktívnu legitimáciu k uplatňovaniu

ním tvrdeného nároku na náhradu škody (nie je veriteľom spoločnosti Vesat, a.s. (pôvodne Me&Co.,
a.s.) a z nedostatku jeho aktívnej legitimácie súčasne vyplýva aj ďalší dôvod nedostatku právomoci
rozhodcovského súdu rozhodovať spory medzi žalobcami v l. rade a v 2. rade a žalovaným - jednoducho
medzi nimi neexistuje z čohokoľvek odvoditeľný akýkoľvek právny vzťah a už vôbec nie vzťah z
akejkoľvek rozhodcovskej zmluvy. Žalovaný zastáva právny názor, že rozsudok súdu prvej inštancie bol

vydaný v súlade so zákonnými podmienkami a to bez procesných vád, na základe riadne vykonaného
dokazovania, po náležitom zistení skutkového stavu a po správnom právnom posúdení veci, z ktorého
dôvodu je odvolanie Žalovaného v celom rozsahu nedôvodné. Žalovaný s poukazom na vyššie uvedené
skutočnosti žiada odvolací súd aby rozsudok prvostupňového súdu vecne správny v celom rozsahu
potvrdil a priznal žalobcovi v 1. rade a žalobcovi v 2. rade, každému individuálne voči žalovanému nárok

na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

20. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP, bez
nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného
vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli

Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi
odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, dospel odvolací súd k záveru, že odvolaniu proti rozsudku
nie je možné vyhovieť.

21. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

22.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

23. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku a s konaním
pred súdom prvej inštancie, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s obsahom vyjadrenia
strán odvolací súd konštatuje vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie, konštatuje súladnosť
odôvodnenia napadnutého rozsudku s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2, CSP. Konanie pred súdom

prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd
nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého
rozhodnutia.

24. Okresný súd Bratislava V rozsudkom určil, že rozhodcovský súd ad hoc rozhodcu

Ing. Miloša Valacha so sídlom Suľany 243, Hruboňovo, nemá právomoc rozhodovať spor vedený pod
spisovou značkou RD/118/2017 a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100%. Odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní žalovaného bol viazaný ako rozsahom
odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania (§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP). Žalovaný uvádza
dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b) a h) Civilného sporového poriadku (CSP), teda nesprávny postup,

ktorým boli porušené práva žalovaného na spravodlivý proces a nesprávne právne posúdenie veci. K
procesným dôvodom, kedy prvostupňový súd, podľa žalovaného, neumožnil žalovanému vyjadriť sa
k podstatným právnym otázkam, ako i že rozsudok je podľa odvolateľa nedostatočne odôvodnený,
odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie poskytol počas konania stranám priestor na uplatnenienámietok a odôvodnenie rozhodnutia spĺňa požiadavky § 220 CSP. Namietané nedostatky (rozsah
odôvodnenia, nedostatok vyjadrenia) možno považovať za formálne a nie za také, ktoré by viedli k
zmareniu spravodlivého procesu.

25. Predmetom odvolacieho konania bolo predovšetkým teda posúdiť, či vznikla medzi žalobcom a
žalovaným dohoda o ustanovení rozhodcu. Je potrebné zdôrazniť vo vzťahu k uzavretiu rozhodcovskej
doložky, že úprava rozhodcovskej zmluvy podľa § 4 ZoRK je striktná a bez možnosti extenzívneho
výkladu. K odvolacej námietke nesprávnej aplikácie právnej úpravy ZoRK platnej pred 1. 1. 2015, a

k námietke, že podľa novely zákona č. 244/2002 Z. z. účinnej od 1. 1. 2015 možno písomnú formu
rozhodcovskej zmluvy zachovať aj elektronickými prostriedkami (e-mail, textová správa, elektronický
podpis) odvolací súd uvádza, že novela ZoRK účinná od 1. 1. 2015 síce umožnila širšiu definíciu
písomnej formy, avšak § 4 ods. 4 a 5 ZoRK naďalej vyžadujú preukázateľné zachytenie v trvalej
podobe (listina, e-mail, elektronická komunikácia so zachyteným prejavom vôle oboch strán). Odvolateľ
nepreukázal, že k takejto komunikácii medzi stranami došlo. Samotný odkaz v zmluve na VOP bez

dôkazu o ich doručení alebo prijatí nezakladá písomnú formu rozhodcovskej zmluvy. Súd prvej inštancie
správneaplikovalzákonč.244/2002Z.z.a požiadavkapísomnejformynebolasplnenáanipodľanovely.
Tvrdenie, že medzi spoločnosťou CONCRETE SK, s.r.o. a spoločnosťou Me&Co, a.s. vznikla akási
rozhodcovská zmluva, ktorú rozšíril na žalobcov v 1. rade a v 2. rade, a teda že rozhodcovská zmluva
vznikla v obsahu Všeobecných obchodných podmienok spoločnosti CONCRETE SK, s.r.o. právneho

predchodcu žalovaného, v ktorých je v čl. XV uvedená príslušná rozhodcovská doložka, ktoré boli
súčasťou základného zmluvného vzťahu, pričom medzi žalobcom a žalovaným prišlo k uzatvoreniu
písomnej rozhodcovskej zmluvy aj vo vzájomne vymenenej korešpondencii, nebolo nijako v konaní
preukázané. Žalovaný v odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti, ktoré by už neboli predmetom
argumentácie na súde prvej inštancie, žalovaný v konaní nepreukázal písomnú formu rozhodcovskej

zmluvy, nepreukázal ani žiadny iný úkon žalobcu, na základe ktorého by sa všeobecné obchodné
podmienky žalovaného stali súčasťou ich zmluvného vzťahu. V konaní nebolo preukázané, že by
rozhodcovská doložka uvedená v čl. XV všeobecných obchodných podmienok žalovaného bola platne
uzatvorená. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že predmetná rozhodcovská
doložka je neplatná a takáto neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského

súdu na konanie. Rozhodcovská doložka vo VOP môže byť platná len vtedy, ak sa preukáže, že VOP
boli prílohou zmluvy a že strany prejavili vôľu byť ich obsahom viazané. Odvolateľ tieto podmienky
nepreukázal, naopak, z rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že VOP neboli podpísané, v čase
uzavretia zmluvy ani neboli dostupné na webovej stránke a doložka sa vzťahovala na obdobie „do 1. 2.
2013“, teda po uzavretí zmluvy už nebola účinná.

26. K námietke res iudicata a preklúzie odvolací súd uvádza, že rozhodcovské konanie RD/68/2016
nemôže zakladať prekážku res iudicata, pretože bolo vedené medzi inými účastníkmi a na inom
skutkovom základe. Rovnako neplatí ani preklúzia podľa § 21 ods. 4 ZoRK, keďže právomoc rozhodcu
nebola nikdy riadne založená platnou zmluvou - neplatná rozhodcovská zmluva nemôže vyvolať účinky

preklúzie. K rozšíreniu rozhodcovskej zmluvy na kvázi-delikty je potrebné uviesť, že argumentácia o
rozšírení doložky na mimozmluvné nároky je teoreticky možná, avšak len pri platnej rozhodcovskej
doložke. Ak zmluva o rozhodcovskej doložke vôbec nevznikla, nemožno ju rozširovať ani výkladom.
Odvolateľ cituje viacero rozhodnutí krajských súdov, tie však riešili odlišné skutkové situácie, v mnohých
prípadoch existoval podpis strán alebo preukázané doručenie VOP. Rozhodnutie NS SR sp. zn. 2 Cdo

245/2010 zostáva relevantné aj po novele, pretože v prípade nespotrebiteľských vzťahov sa naďalej
vyžaduje preukázanie písomnej formy právneho úkonu.

27. Podľa názoru odvolacieho súdu dospel súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním k správnym
skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dôvody

viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, 380 CSP) vyhodnotil odvolanie žalovaného ako
nedôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne
potvrdil.

28. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.

29. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.30. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto odvolacieho
konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

32. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).