Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 30, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/71/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6622201644
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6622201644.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej

a členov senátu JUDr. Dušana Kucbela a JUDr. Alexandra Mojša, v spore žalobcov: 1/ A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. D. a 2/ D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
C. XXXX/XX, XXX XX D. D., obaja právne zastúpení JUDr. Janou Magnovou, advokátkou, so sídlom
Skuteckého 30, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 50 038 125, proti žalovaným: 1/ KB Stavmonta Lučenec
s.r.o., IČO: 44 109 237, so sídlom F. XX, XXX XX G. a 2/ H. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. XXX/
XX, XXX XX G., obaja právne zastúpení JUDr. Renátou Endrődyovou, advokátkou, so sídlom Dr. Herza
26, 984 01 Lučenec, o zaplatenie 8.000,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných proti rozsudku

Okresného súdu Lučenec č. k. 15C/42/2022 – 325 zo dňa 24.04.2024 a žalobcov proti doplňujúcemu
rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 15C/42/2022 – 339 zo dňa 15.05.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný 2/ j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 % v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške trov konania.

III. Žalovanému 1/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v spojení s dopĺňacím rozsudkom konanie voči
žalovanému 1/ zastavil (výrok I.), uložil žalovanému 2/ povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ sumu 8.000,-
Eur (výrok II.) titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Zároveň rozhodol o náhrade trov konania
(výroky III. a IV.).

2. Predmetom sporu bol návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia v 8.000,-Eur voči žalovanému
2/ (pôvodne aj voči žalovanému 1/) na tom skutkovom základe, že žalobcovia, ako budúci kupujúci

uzatvorili dňa 31.10.2019 s budúcim predávajúcim zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, ktorou sa zaviazali
uzatvoriť kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bude prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam do ich
podielového spoluvlastníctva, a to pozemku s parc. č. XXX/XXX, I. XXX/XXX, I. XXX/X a rodinného
domu vyhotoveného do stavu holodom, postaveného na vyššie uvedených pozemkoch v k. ú. J. A. za
kúpnu cenu 179.000,- Eur. Žalovaný 2/ bol žalobcom zo strany budúceho predávajúceho ako konateľ
žalovaného 1/ - zhotoviteľa stavby. Žalovaný 2/ však od žalobcov nárokoval sumu naviac v čase pred
dokončením stavby, čo odôvodnil tým, že na základe pokynu žalobcov došlo k zmene vyhotovenia

okien z plastu na hliník, zadali práce naviac, čím vznikli aj ďalšie súvisiace náklady, ktoré vymedzil
v krycom liste rozpočtu zo dňa 16.04.2020. Z dôvodu, že žalovaný 2/ im hrozil zastavením prác a
neodovzdaním stavby a žalobcovia neboli vlastníkom predmetu kúpy, zaplatili sumu vo výške 8.000,-
Eur na súkromný účet žalovaného 2/. Žalobcovia po obdržaní projektovej dokumentácie zistili, že podľaprojektovej dokumentácie boli výplne okenných otvorov, v hliníkovom vyhotovení, v prevedení antracit.
Preto nebol podľa nich daný dôvod na to, aby uhradili žalovanému 2/ náklady na hliníkové okná.

3. Žalovaní v konaní pred súdom prvej inštancie sa bránili tým, že neboli účastníkom žiadnej zo
zmlúv medzi žalobcami a budúcim predávajúcim. Žalobcovia mali pri kúpe uvedeného domu niekoľko
požiadaviek na zmeny oproti pôvodnej projektovej dokumentácii. Jednalo sa o zmeny v kúrení,
vodoinštalácii, elektroinštalácii a oknách. Okná mali byť podľa zadania predávajúceho v plastovom
prevedení, avšak výrobca okien uviedol, že takéto okná nevie vzhľadom na ich charakter vyrobiť a je

potrebné v nich osadiť stĺpiky, s čím žalobcovia nesúhlasili. Preto došlo k zmene a okná boli osadené
vhliníkovomprevedení,začosazaviazaližalobcoviazaplatiťrozdiel.Keďžežalovaný1/jeplatcomDPH,
so žalovaným 1/ zmluvu na vykonanie požadovaných zmien na stavbe domu žalobcovia neuzatvorili.
Poprosili žalovaného 2/ či by im nesprostredkoval vykonanie týchto prác živnostníkmi, ktorí nie sú
platcami DPH. Za tým účelom mu poslali na účet sumu 8.000,- Eur. Požiadali ho, aby živnostníkov, ktorí
práce zrealizujú vyplatil z uvedenej sumy, čo sa následne aj stalo. Zároveň dohoda medzi stranami sporu

bola taká, že požadované zmeny budú účtované 10.500,- Eur a nie 8.000,- Eur. Žalovaný 1/ zároveň
v spore tvrdil, že nie je v spore pasívne vecne legitimovaný.

4. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania ustálil, že žalobcovia poukázali finančnú
čiastku 8.000,- Eur na účet žalovaného 2/. Z predloženého listinného dôkazu výkaz výmer a krycieho

listu rozpočtu – zmeny, strany sporu zhodne uviedli, že krycí list rozpočtu zmien nemôže byť braný ako
podklad pre vykonané práce, nakoľko nie všetky práce navyše neboli realizované podľa krycieho listu
rozpočtu a v sume v ňom uvedenom. Preto bolo predmetom dokazovania, ktoré práce z krycieho listu
rozpočtu zmien boli na dome žalobcov reálne vykonané a v akej výške, či práce, ktoré boli na dome
vykonané, si skutočne žalobcovia vymienili a navýšenie sumy rozpočtu reálne spôsobili, ako aj to, či

suma 8.000,-Eur poukázaná žalobcami na účet žalovaného 2/ slúžila na úhradu prác vykonaných na
dome žalobcov nad rámec pôvodného rozpočtu. Súd prvej inštancie zistil, že v projektovej dokumentácii
na str. 7, v časti legenda pohľadov písmeno C je uvedené „Okno - hliníkové, farba antracit alebo podľa
výberu investora“. Na základe uvedeného súd prvej inštancie uzavrel, že pri realizácii stavby došlo
k odklonu od projektovej dokumentácie v rozsahu vyhotovenia okien, kde boli pôvodne plánované

okná hliníkové a podľa rozpočtu boli plánované okná plastové. Uvedený odklon podľa názoru súdu
prvej inštancie spadá do prípustného rozsahu 20 % odklonu od pôvodnej projektovej dokumentácie,
kde sa nevyžadoval výslovný súhlas alebo zmena stavebného povolenia, teda mohol byť takýto odklon
vykonaný.

5. Súd prvej inštancie mal v konaní za sporné, z akého dôvodu boli na dome vyhotovené okná v
prevedení hliník, nakoľko tvrdenia strán sporu sa v tejto časti výrazne rozchádzali. Žalobcovia tvrdili, že o
pôvodne projektovaných oknách v prevedení hliník nemali vedomosť, keďže nedisponovali projektovou
dokumentáciou, nemali ani vedomosť o odklone od projektovej dokumentácie, nakoľko výkaz výmer
im bol predložený až v priebehu konania a bolo im len oznámené, že nie je možné vyhotovenie

veľkých okien v plastovom prevedení podľa vizualizácie domu. Na základe uvedených skutočností, v
dôsledku nedostatku relevantných informácií, so zmenou materiálu vyhotovenia okien súhlasili. Podľa
vyjadrenia žalovaných však zmenu prevedenia okien z plastových na hliníkové si žalobcovia vyžiadali
sami s odôvodnením, že s vyhotovením okien v plastovom prevedení, hoci bolo možné vyhotovenie
predmetných okien v plastovom prevedení, avšak musel by byť v strede spojovací stĺpik, žalobcovia

nesúhlasili.Tentorozporsanepodariloodstrániťanivýsluchmijednotlivýchsvedkov.Svedkoviasazhodli
výlučne na tom, že žalovaným 2/ prezentovaná možnosť vyhotovenia veľkých okien na východnej strane
domu v plastovom prevedení so spojovacím stĺpikom sa žalobcom nepáčila. Z možností, ktoré im boli
ponúknuté, si vybrali možnosť vyhotovenia a osadenia okien v materiáli hliník.

6.Súdprvejinštanciemaljednoznačnepreukázané,žežalobcoviaskutočnenemalikdispozíciistavebný
projekt k stavebnému povoleniu. Projektová dokumentácia im bola doručená až dňa 13.10. 2020,
čo žalovaný 2/ nijakým spôsobom nerozporoval. Dátum dodania okien bol 23.04.2020. Žalovaný 2/
neoboznámil žalobcov s rozsahom odklonu od projektovej dokumentácie, bola len dohodnutá zmena
materiálu, z ktorého sa mali vyhotoviť okná. Dôvod zmeny vyhotovenia okien bolo estetické prevedenie

okien, ktoré v plastovom prevedení by muselo mať v strede spojovací stĺpik, s ktorým žalobcovia
nesúhlasili. Táto zmena z plastových na hliníkové okná si následne vyžiadala ďalšie práce navyše, ako
vyplynulo z výpovede znalca K. G.. Z dôvodu vypustenia podperného stĺpika, čo si vynútilo zosilnenie
prierezu, ktorý bol zväčšený o dole uložené drevené lepené väzníky. Za uvedenej situácie za uloženiedrevených lepených väzníkov, podľa názoru súdu prvej inštancie, neniesli zodpovednosť žalobcovia,
teda od nich nemožno ani požadovať úhradu zvyšných nákladov za práce vykonané z dôvodu odklonu
od projektovej dokumentácie, ktorú si nevyžiadali.

7. Podľa súdu prvej inštancie žalovaný 2/ tiež nepreukázal úhradu ďalších prác vykonaných navyše
prostredníctvom živnostníkov, elektrikárov a vodárov. Z výsluchu svedka K. L. H. bolo zrejmé, že svedok
nemal ani len predstavu koľko materiálov a akú cenu práce si za vykonanú prácu na dome žalobcu
účtoval. Predložené čestné prehlásenia svedka o prijatí platby 1.800,- Eur od žalovaného 2/ súd za

odstránenie rozporu nemohol považovať. Z uvedeného tvrdenia žalovaného 2/ a svedka možno dospieť
len k tomu záveru, že žalovaný 2/ platil za práce živnostníkom vopred bez toho, aby vedel aká bude
konečná cena prác, pričom si nevyžiadal faktúry za vykonané práce, aby vedel skontrolovať či na strane
živnostníkov nedošlo k prijatiu väčšieho obnosu peňazí, na aký majú nárok. Na základe uvedených
skutočností súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný 2/ nepreukázal v konaní právny titul na
základe, ktorého prevzal od žalobcu sumu 8.000,- Eur a preto nárok žalobcov považoval za bezdôvodné

obohatenie podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré je žalovaný 2/ povinný v zmysle § 456
Občianskeho zákonníka vydať žalobcom.

8. Súd na základe návrhu žalobcov zastavil konanie v dôsledku späťvzatia žaloby voči žalovanému 1/
z dôvodu preukázania úhrady čiastky 8.000,- Eur na súkromný účet žalovaného 2/. Súd prvej inštancie

nemal za preukázané vážne dôvody nesúhlasu žalovaných so zastavením konania. V konaní nebola
preukázaná ani jediná úhrada jednotlivých platieb z účtu žalovaného 1/, či už ide o úhrady vo vzťahu
k spoločnosti ALMIK s.r.o., alebo vo vzťahu k iným subjektom. Svedok A. A. len potvrdil, že faktúra
bola uhradená, avšak nevedel uviesť kto a akým spôsobom predmetnú faktúru platil. Následný návrh
žalovaných o predloženie dôkazu o úhrade faktúry súd v zmysle § 153 ods. 1 a 2 Civilného sporového

poriadku(ďalejaj„CSP“)nepripustil,pretožehomohlipredložiťskôr.Tiežpoukázalsúdnato,žežalovaní
sami namietali nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného 1/. Z uvedených dôvodov preto nebolo
preukázané tvrdenie žalovaných, že v prípade zastavenia konania voči žalovanému 1/ by mohlo dôjsť v
prípade vyhovenia žalobe k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného 1/ z dôvodu uhradených
súm žalovaným 2/. Preto súd prvej inštancie podľa § 145 ods. 2 CSP konanie voči žalovanému 1/

zastavil.

9. trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že uložil žalovanému 2/ zaplatiť žalobcom
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keďže žalobe voči nemu vyhovel.

10.Vdoplňujúcomrozsudkuuložilžalobcomnaopakpovinnosťzaplatiťžalovanému1/nároknanáhradu
trov konania v rozsahu 100 % z dôvodu, že žalobcovia zavinili zastavenie konania, keďže zobrali voči
žalovanému 1/ žalobu späť, a to s poukazom na § 256 ods. 1 CSP. Žalovanému 1/ nemožno pričítať
zavinenie zastavenia konania, nakoľko nedostatok pasívnej legitimácie v spore od začiatku konania
namietal.

11. Proti všetkým výrokom rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní
1/ a 2/ s poukazom na § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) CSP. Mali za to, že súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces, nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Po skutkovej stránke namietli,
že skutočnosť, že v projekte bola výplň okenných otvorov uvedená z iného materiálu, nepovažoval
žalovaný 2/ za problém, pretože v projekte sa uvádza okno - hliníkové, farba antracit alebo podľa
výberu investora. Počas procesu výstavby na základe objednávky predávajúceho žalovaní 1/ objednal

plastové okná, avšak výrobca týchto okien povedal, že je tam navrhnuté aj okno takých rozmerov,
ktoré by v prevedení plast muselo mať stredovú výstuž, aby časom neovísalo, načo v dobrej viere
žalovaný žalobcov upozornil. Tí žiadali od žalovaného 1/ aby hľadal taký spôsob riešenia, kde by nebola
potrebnástredovávýstuž.Okremtohopožadovaliajinézmeny,najmävovodoinštalácii,elektroinštalácii,
ale aj napríklad zhotovenie jedného okenného otvoru navyše. Z výsluchu svedkov podľa žalovaných

jednoznačne vyplynulo, že na dome pôvodný investor sa rozhodol realizovať okná z materiálu plast.
Súhlasia s konštatovaním súdu prvej inštancie, že ide o prípustný odklon od projektovej dokumentácie.
Ani oboznámenie sa s projektovou dokumentáciou nič totiž nemení na skutočnosti, že v cene domu
boli zjavne zahrnuté len okná z plastu, čo bolo preukázané výpoveďou samotného predávajúceho, ktorýpotvrdil, že na dome mali byť okná z plastu. Rovnako vyplynulo bez ohľadu na to, či boli žalobcovia
oboznámení s projektovou dokumentáciou alebo nie, že žalobcom bolo oznámené pred uzatvorením
riadnej kúpnej zmluvy, že okná vyrobené z plastu nebudú vyzerať celkom tak ako na vizualizácii do mu,

ale ak sa rozhodnú pre iný materiál, tento bude drahší, rozdiel v cene bude potrebné uhradiť.

12. Vytkli, že súd pri posudzovaní vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného 2/ nezobral
do úvahy, že okná objednával žalovaný 1/, na ktorého bola vystavená aj faktúra a ktorú zaplatil. Zástupca
spoločnosti ALMIK svedok A. A. na pojednávaní odpovedal, že objednávku na dodávku okien realizoval

na základe pokynu firmy KB Stavmonta, teda žalovaného 1/. Nevedel si spomenúť akým spôsobom
dostal platbu, uviedol však, že faktúra za dodávku okien bola zaplatená. Súd sa s výpoveďou zástupcu
spoločnosti ALMIK s.r.o., o tom, že bola faktúra za dodávku okien zaplatená, nijak nevysporiadal a
úplne túto otázku odignoroval. Nebolo potrebné v súdnom konaní preukazovať, kto zaplatil faktúru
vystavenúnažalovaného1/,akbolopreukázané,žebolazaplatená.Pokiaľspochybniližalobcoviaúradu
faktúry a súd na túto skutočnosť neumožnil žalovaným reagovať, došlo z jeho strany k procesnému

pochybeniu, ktorý zakladá dovolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) a e) CSP. Preto v prílohe priložili
ako dôkaz o úhrade faktúry vystavenej spoločnosťou ALMIK doklady o vkladoch na účet spoločnosti
ALMIK vykonané v dňoch, ktoré korešpondujú s poznámkami na uvedenej faktúre. Tiež namietli akým
spôsobom prvostupňový súd vyhodnotil platby žalovaného na účet žalovaného 1/. Žalovaný 2/ vkladmi
v dňoch 03. 05. 2021 a 14. 05. 2021 na účet žalovaného vlastne len refundoval žalovanému 1/ úhradu

uvedenej faktúry. Tiež namietli, že súd sa nedostatočne vysporiadal s nesúhlasom žalovaného 1/ so
zastavením konania, pretože v prípade ak by súd rozhodol o povinnosti žalovaného 2/ zaplatiť žalobcom
bezdôvodné obohatenie, vznikol by nárok žalovaného 1/ voči žalobcom na vydanie bezdôvodného
obohatenia z dôvodu, že zaplatil za žalobcov cenu okenných výplní v drahšom prevedení ako bolo
definované vo výkaze a výmere. Tým znemožnil žalovanému 1/, aby uskutočňoval jemu patriace práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

13. Proti doplňujúcemu rozsudku podali odvolanie žalobcovia, čo do výroku o povinnosti zaplatiť
žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania s poukazom na odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.
h), d), f) CSP. Namietli, že súd mal pri rozhodovaní o nároku žalovaného 1/ na náhradu trov konania

aplikovať § 257 CSP, keďže existovali dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady
trov konania. Žalobu smerovali od počiatku proti obom žalovaným, pretože nebolo zrejmé a ustálené,
ktorý zo žalovaných je povinný bezdôvodné obohatenie vydať. Samotný žalovaný 1/ v predsúdnej
komunikácii uvádzal, že od nich obdržal sumu 8000 Eur. Až v rámci vykonaného dokazovania boli
na návrh žalobcov predložené označenia bankových účtov žalovaných, z ktorých bolo ustálené, že

peniaze poslali žalobcovia na bankový účet žalovaného 2/. Priznanie trov žalovanému 1/ stráca význam
v kontexte úspechu v spore.

14. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 CSP vec prejednal viazaný rozsahom
a dôvodmi odvolania podľa § 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385

ods. 1 CSP a contrario podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne
správny z nasledovných dôvodov:

15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku dospel k záveru, že odvolanie žalovaných
nebolo podané dôvodne. Súd prvej inštancie v dostatočne miere zistil z navrhnutých dôkazov skutkový

stav. Z vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k správny skutkovým zisteniam a zistený
skutkový stav súd prvej inštancie správne subsumoval pod § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka
upravujúci právo žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia. Odvolací súd sa v plnej miere
stotožňuje s právnymi závermi súdu prvej inštancie a podľa § 387 ods. 2 CSP na ne v plnej
miere odkazuje. Súd prvej inštancie správne ustálil, že žalobcovia nenesú zodpovednosť za práce

vykonané v dôsledku odklonu od projektovej dokumentácie, ktorú pri podpisovaní kúpnej zmluvy nemali
k dispozícii (viď bod 34 rozsudku), teda z dôvodu vypustenia podperného stĺpika, čo si vynútilo zosilnenie
prierezu. Zároveň je akceptovateľný záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého odklon od projektovej
dokumentácie v rozsahu vyhotovenia okien z pôvodného materiálu hliník na plast bol prípustný, pretože
nevyžadoval výslovný súhlas alebo zmenu stavebného úradu.

16. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že žalobcovia neboli
v stavebnom konaní do fázy „holodom“ vlastníkom stavby a ani stavebníkom. Zo žiadneho dôkazunevyplynulo, že by niesli zodpovednosť za prevedenie stavby. Odklon od projektovej dokumentácie voči
stavebnému úradu a stavebnému povoleniu bol pre ich zmluvný vzťah s predávajúcim irelevantný.

17. Zmluvný vzťah žalobcov bol založený s predávajúcim E. A. na základe uzavretej zmluvy o budúce
kúpnej zmluve zo dňa 31.10.2019 a kúpnej zmluvy zo dňa 08.07.2020. Podľa článku I. bod 1. písm. b)
zmluvy o budúcej kúpnej zmluve mal byť predmetom budúceho prevodu aj rodinný dom vyhotovený do
stavu „holodom“ v najvyššej vymienenej kvalite s vlastnosťami vyžadovanými príslušnými technickými
normami, stavebným úradom a projektovou dokumentáciou. V článku I. bod 7 kúpnej zmluvy mal

zahŕňať holodom aj výplne okenných otvorov. Teda v nadväznosti na obsahu zmluvy o budúcej kúpnej
zmluve. Podmienky vyhotovenia stavby vo fáze „holodom“ tak boli jasne zmluvne medzi stranami sporu
definované a ohľadne kvality vyhotovenia odkazovali aj na projektovú dokumentáciu. Ako správne zistil
súd prvej inštancie, projektová dokumentácia na str. 7 v časti legenda pohľadov písm. C uvádzala
– OKNO – HLINÍKOVÉ, farba antracit alebo podľa výberu investora. Zmluvná definícia vymedzenia
kvality okenných výplní tak podľa názoru odvolacieho súdu bola jednoznačná, keď stanovovala kvalitu

okenných výplní v hliníkovom prevedení (označené v dokumentácií veľkým písmom). Následný text
ohľadne možnosti podľa výberu investora sa vzťahovalo podľa názoru odvolacieho súdu len k výberu
farby inej ako bola pôvodne plánovaná v prevedení antracit. Svedčí o tom aj gramatické vyjadrenie, keď
„farba antracit alebo podľa výberu investora“ bola napísaná malý tlačeným písmom, oproti kvalite okna
označeného veľkým písmom „HLINÍK“. Celý text na str. 7 písm. C tak pre tretie osoby (za ktoré možno

považovať aj žalobcov) navodzuje jednoznačný dojem, že kvalita prevedenia okien mala byť hliník
a farba bude antracit, prípadne podľa výberu investora. Žalobcovia sa nepodieľali na tvorbe projektovej
dokumentácie. Z hľadiska jej definovaného obsahu tak mali legitímne očakávanie, že kvalita prevedenia
okien bude v materiály hliník, tak ako si to dohodli v zmluve.

18.Vtejtosúvislostiodvolacísúdpoukazujenato,že privýkladeprávnehoúkonujepotrebnébraťtiežna
zreteľ účel konajúceho a dodržiavanie základných zásad súkromnoprávnych vzťahov, akými sú ochrana
dobrej viery a zásady pacta sunt servanda (zmluvy sa majú dodržiavať). Podľa výkladu Ústavného súdu
Slovenskej republiky tiež platí, že ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať
rozdielne, zdá sa byť spravodlivé vykladať ich v neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil. Zmyslom tohto

princípu je neumožniť strane naformulovať v zmluve ustanovenie pripúšťajúce viacvýznamový výklad a
následne v zlej viere zneužiť mnohoznačnosť tohto ustanovenia na úkor záujmov druhej zmluvnej strany
(nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07 zo dňa 19.06.2008).

19. Aplikujúc uvedené závery tak odvolací súd má za to, že žalobcovia nemali dôvod doplatiť za

vyhotovenie okien či už predávajúcemu a rovnako ani žalovanému 2/, s ktorým zjavne neboli v žiadnom
zmluvnom vzťahu. Tým, že žalovaný 2/ od nich požadoval doplatenie rozdielu v cene medzi plastovými
a hliníkovými oknami, bezdôvodne sa obohatil na základe plnenia bez právneho dôvodu podľa § 451
ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ žalovaný 1/ ako zhotoviteľ stavby bol s predávajúcim pôvodne
dohodnutý podľa výkazu výmer a krycieho listu rozpočtu, že okná budú plastové, je táto okolnosť vo

vzťahu medzi žalobcami a predávajúcim irelevantná. Pokiaľ žalovaný 1/ mal zo strany predávajúceho
uhradenú cenu diela len za okná v plastovom prevedení a bol tam osadený hliník, mal si túto okolnosť
riešiť voči svojmu objednávateľovi, teda predávajúcemu. Nie voči žalobcom, ktorí mali dostať to, čo im
právom podľa zmluvy patrí (suum cuique tribuere, rímskoprávna zásada).

20. Žalovaný 2/ ako súkromná osoba (inak konateľ žalovaného 1/) dostal od žalobcov plnenie za niečo,
čo si mal uplatniť voči predávajúcemu (cestou žalovaného 1/). Nemal tak k prijatiu tohto plnenia právny
titul. Je preto povinnosťou žalovaného 2/ vydané bezdôvodné obohatenie vydať žalobcom podľa § 456
Občianskeho zákonníka.

21.Odvolacísúdsatiežvplnejmierestotožnilstým,žepokiaľsimimozmluvnéhovzťahuspredávajúcim
žalobcovia objednali u žalovaného 2/ sprostredkovanie prác naviac, tie žalovaný 2/ nepreukázal v takej
miere, že by bolo možné ustáliť ich rozsah a cenu. Odvolací súd v plnej miere odkazuje na odôvodnenie
napadnutého rozsudku podľa § 387 ods. 2 CSP v tejto časti (viď bod 36).

22. Argumentácia žalovaných (aj v podanom odvolaní) o tom, že súd prvej inštancie nesprávne
vyhodnotil vklady žalovaného 2/ do spoločnosti (žalovaného 1/) v roku 2021 sú vzhľadom na uvedené
závery úplne irelevantné. Pre posúdenie sporu vôbec nebolo podstatné, kto zaplatil faktúru za dodávku
okien, v akej bola výške, či úhrada tejto faktúry bola refundovaná žalovaným 2/ v roku 2021.23. Z uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval námietky žalovaných o nepripustení dokazovania
v tejto časti súdom prvej inštancie za dôvodné a nezaoberal sa ďalej ani prípustnosťou dôkazných

prostriedkov predložených k tejto otázke v podanom odvolaní, pretože by to bolo nehospodárne
a nadbytočné.

24. V nadväznosti na to je tiež nedôvodná námietka, že súd prvej inštancie nemal konanie voči
žalovanému 1/ zastaviť z dôvodu možnosti vzniku bezdôvodného obohatenia žalobcov voči žalovanému

1/. Odvolací súd nevidí žiadny logický právny rámec vzťahu medzi žalovaným 1/ a žalobcami. Ako už
uviedol, pokiaľ žalovaný 1/ zaplatil cenu dodávky a montáže okien v inej čiastke a kvalite, akú si dohodol
pôvodne s predávajúcim, mal si tento nárok uplatniť voči svojej zmluvnej strane, teda predávajúcemu
nehnuteľností.

25. Odvolací súd opakovane zdôrazňuje, že žalobcovia mali podľa zmluvy s predávajúcim upravenú

dodávku hliníkových okien. Ak predávajúci zadal žalovanému 1/ dodávku okien plastových a v priebehu
výstavby došlo k inštalovaniu okien hliníkových, rozdiel v cene dodávky okien a tomu súvisiacich prác
nemôžu hradiť žalobcovia v prospech žalovaného 1/, ani žalovaného 2/, a ani predávajúceho. Tieto
nedostatky v právnych vzťahoch si musí riešiť každá strana so svojím zmluvným partnerom.

26. Preto súd prvej inštancie rozhodol správne, keď konanie voči žalovanému 1/ podľa § 145 ods. 1 CSP
zastavil na základe späťvzatia žaloby v tomto rozsahu.

27. Súd prvej inštancie správne postupoval aj pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania v súlade
s § 255 ods. 1 CSP. Žalobcovia boli úspešní v celom rozsahu voči žalovanému 2/, preto im patrí plný

nárok na náhradu trov konania. Naopak tým, že žalobcovia zobrali žalobu voči žalovanému 1/ späť,
procesne zavinili zastavenie konanie v zmysle § 256 ods. 1 CSP, pretože k zastaveniu konania nedošlo
v dôsledku správania žalovaného 1/.

28. Odvolacia námietka žalobcov, že súd mal vo veci aplikovať § 257 CSP, t. j. skúmať dôvody hodné

osobitného zreteľa, nebola v danej veci na mieste. K aplikácii ust.§ 257 CSP pristupuje súd ojedinele, a
to len v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd
dospeje k záveru, že existujú dôvody, ktoré sú hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom
alebo sčasti neprizná. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom
konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom

tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí
byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS
638/2016 z 21. februára 2017), v opačnom prípade by tým došlo k závažnému zásahu do základných
pravidiel rozhodovania o náhrade trov konania, kedy platí zásada úspechu v konaní.

29. Za okolnosti hodné osobitného zreteľa nemožno považovať skutočnosť, že až z vykonaného
dokazovania vyplynulo, kto je majiteľom účtu, na ktorý žalobcovia poslali finančné prostriedky. Na tomto
mieste odvolací súd dáva do pozornosti, že žalobcovia už v čase podanej žaloby mali vedomosť o tom,
komu poslali finančné prostriedky. V žalobe uviedli, že žalovaný 2/ pri výpovedi v trestnom konaní dňa
11.02.2022 sám potvrdil, že žalobcovia mu uhradili sumu 8000 Eur na jeho súkromný účet. Tiež uviedli,

že pod zámienkou potreby zmeny v okenných výplniach žalovaný 2/ vylákal od žalobcov danú sumu.
Žalobcom tak už pri podaní žaloby voči žalovanému 1/ muselo byť zrejmé, že tento nie je pasívne
vecne legitimovaný v spore, v dôsledku čoho aj neskôr zobrali voči nemu žalobu späť. Odvolací súd
nemôže považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa, ak žalobcovia podali žalobu voči žalovanému
1/ z opatrnosti za danej skutkovej situácie. V rámci spravodlivého usporiadania procesných vzťahov

upravených v § 256 ods. 1 CSP musia niesť následok toho, že žalobu podali voči nesprávnemu subjektu,
v dôsledku čoho aj vzali žalobu späť.

30. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu vo veci. Žalovaný 1/ a 2/ podali odvolanie čo do merita veci (I.

výrok zastavenie konania voči žalovanému 1/ a II. výrok o povinnosti zaplatiť žalobcom sumu 8000 Eur)
a neboli v odvolacom konaní úspešní, pretože odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Preto odvolací
súd uložil žalovanému 2/ povinnosť zaplatiť žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Žalobcovia podali odvolanie voči IV. výroku o povinnosti zaplatiť žalovanému 1/ nárok na náhradu trovkonania, pričom tiež neboli v odvolacom konaní úspešní. Žalovanému 1/ by tak patril nárok na náhradu
trov odvolacieho konania podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný 1/ však podal odvolanie neúspešne voči
výroku o zastavení konania (výrok I.), preto o trovách žalovaného 1/ rozhodol odvolací súd tak, že mu

nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).