Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, November 6, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 4S/24/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823100297
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823100297.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členov

senátu JUDr. Michaely Kútikovej a JUDr. Lukáša Kolibába, v právnej veci žalobcu: A. B., nar.:
XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E. F., právne zastúpeného: JUDr. Martin Ganczner, sídlom
Tajovského 6, 940 02 Nové Zámky, proti žalovanému: Generálny štáb Ozbrojených síl Slovenskej
republiky, so sídlom Kutuzovova 8, 832 47 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
náčelníka žalovaného č. OdVS-40-6-2023 zo dňa 22.05.2023 takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Účastníkom konania sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Personálny úrad ozbrojených síl SR (ďalej aj len „orgán verejnej správy prvého stupňa“ alebo
„prvostupňový správny orgán“) G. A. H. X XXX zo dňa 22.10.2019 prepustil zo služobného pomeru
profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe podľa § 83 ods. 1 písm. c) zákona č. 281/2015 Z.z.
o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej aj len „zákon č. 281/2015 Z.z.“ alebo „zákon“) s tým, že služobný pomer sa skončí dňom
doručenia t. j. 05.11.2019, a to z dôvodu, že žalobca porušil zákaz podľa § 13 zákona.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový správny orgán uviedol, že z návrhu na prepustenie
zo služobného pomeru, ktorý na žalobcu spracoval veliteľ Práporu logistiky Hlohovec vyplýva, že dňa
21.08.2019 obdržal informáciu od vojenskej polície o porušení zákazu podľa § 13 zákona, ku ktorému
došlo zo strany žalobcu, tým, že podľa výpisu zo živnostenského registra Okresného úradu v Trnave
bol štatutárnym orgánom spoločnosti VZV TECHNIKA, s.r.o. so sídlom v Leviciach a podľa výpisu
z Obchodného registra Okresného súdu v Nitre bol vedený ako spoločník v rovnakej spoločnosti, ktorej
predmetom podnikania je kúpa a predaj tovaru, sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu, služieb,

strojárstva, prenájom nehnuteľných vecí, činnosť podnikateľských, organizačných a ekonomických
poradcov a iné, a preto bolo navrhnuté skončenie štátnej služby prepustením zo služobného pomeru
podľa § 83 ods. 1 písm. c) zákona. Prvostupňový správny orgán mal za to, že boli naplnené dôvody na
prepustenie žalobcu podľa § 83 ods. 1 písm. c) zákona, pretože podľa § 13 zákona nesmie podnikať
a ako to vyplýva zo znenia zákona, je povinnosťou služobného úradu prepustiť profesionálneho vojaka
zoslužobnéhopomeru.Prvostupňovýsprávnyorgántiežodcitovalvyjadreniežalobcu,ktorýokreminého
uviedol, že dňa 24.04.2019 mu vznikla funkcia konateľa a dňa 10.09.2019 zanikla jeho funkcia konateľa

v predmetnej obchodnej spoločnosti.

3. Žalobca podal voči uvedenému rozhodnutiu odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný Rozhodnutím
č. KaGŠ-25-58/2019 – PravO vydané dňa 18.02.2020, ktoré bolo na základe podanej správnej žalobyzrušené Krajským súdom v Žiline, ako správnym súdom, rozsudkom sp. zn. 31S/45/2020 zo dňa
23.11.2022. Dôvodom pre zrušenie predmetného rozhodnutia bolo, že žalobcovi bola odňatá možnosť
konať pred správnym orgánom. Prvostupňový správny orgán na zistený skutkový stav aplikoval odlišné

právne posúdenie oproti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu bez toho, aby žalobcu o zmene
právneho posúdenia oboznámil. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, uložil žalovanému postupovať
tak, aby bolo žalobcovi umožnené uplatniť procesnú obranu proti prepusteniu zo služobného pomeru
profesionálneho vojaka pre porušenie zákazu podľa § 13 ods. 1 písm. c) zákona č. 281/2015 Z.z. a túto
obranu následne v ďalšom rozhodnutí náležite vyhodnotil.

4. V poradí druhým rozhodnutím žalovaného číslo OdVS-40-6/2023 zo dňa 22.05.2023 bol personálny
rozkaz prvostupňového správneho orgánu zmenený nasledovne:
- personálny rozkaz riaditeľa personálneho úradu , ktorým bol rtn. v zálohe A. B. podľa § 83 ods. 1
písm. c) zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon“) prepustený zo služobného pomeru profesionálneho
vojaka v dočasnej štátnej službe, pretože porušil zákaz podľa § 13 zákona zmenený - na znenie:

- personálny rozkaz riaditeľa personálneho úradu, ktorý bol rtn. v zálohe A. B. podľa § 83 ods. 1 písm. c)
zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka v dosť dočasnej štátnej
službe, pretože porušil zákaz podľa § 13 ods. 1 písm. c) zákona.
5. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia

začal konanie vo veci odvolania odvolateľa (žalobcu) proti personálnemu rozkazu. O tejto skutočnosti
informoval žalobcu prostredníctvom advokáta písomne a dal možnosť vyjadriť sa pred vydaním
rozhodnutia k doterajšiemu konaniu a zároveň žalobcu oboznámil so zmenou právneho posúdenia,
t.j. podľa § 83 ods. 1 písm. c) prepustenie zo služobného pomeru profesionálneho vojaka v dočasnej
štátnej službe z dôvodu porušenia zákazu podľa § 13 ods. 1 písm. c) zákona a nie z dôvodu porušenia

zákazu podľa § 13 zákona. Po preskúmaní obsahu vyjadrení a písomných podkladov viažucich sa k veci
žalovaný sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu uvedenou vo vyjadrení a poukázal na obligatórny
charakter ustanovenia § 83 ods. 1 písm. c) zákona. Po odcitovaní relevantných ustanovení zákona č.
281/2015 Z.z. a ustanovení § 122 ods. 1 a § 125 ods. 1 Obchodného zákonníka žalovaný poukázal
na výpis z obchodného registra Okresného súdu Nitra obchodnej spoločnosti VZV TECHNIKA, s.r.o.,

a na zápisnicu z mimoriadneho Valného zhromaždenia zo dňa 10.09.2019. Z výpisu z obchodného
registra pre žalovaného vyplynulo, že žalobca bol v dobe od 24.04.2019 do 10.09.2019 konateľom
obchodnej spoločnosti a bol aj jej spoločníkom. Žalovaný mal teda zato, že žalobca porušil ustanovenie
§ 13 ods. 1 písm. c) zákona.
6. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti

rozhodnutiažalovaného,žiadalzrušiťrozhodnutiežalovanéhoakoajrozhodnutieorgánuverejnejsprávy
prvého stupňa a uplatnil si právo na náhradu trov konania.
7. V správnej žalobe žalobca namietal, že žalobou napadnuté rozhodnutie považuje za nesprávne,
nezákonné, nepreskúmateľné a arbitrárne. Nepreskúmateľným a arbitrárnym činí napadnuté
rozhodnutie nedostatočné odôvodnenie. Žalovaný právne nesprávne vec posúdil, pričom v konaní

došlo k vadám, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobca mal za to,
že žalovaný nerozhodol v súlade s ustanoveniami správneho poriadku čo aj čo sa týka výroku
samotnéhonapadnutéhorozhodnutia.Zmenavýrokujevykonanánezrozumiteľne,nejasneaspôsobom,
ktorý nemá oporu v správnom poriadku. Keď žalovaný zmenil odvolaním napadnuté rozhodnutie
v zmysle § 59 ods. 2, mal výrok zmeniť ako celok zrozumiteľne a nie tak ako to urobil. Výrok je

nezrozumiteľný a nejasný. Vo výroku nie je personálny rozkaz ani špecifikovaný číslom konania. Žalobca
zastával názor, že personálny rozkaz nemal byť zmenený ale zrušený. Správnym a nezákonným
postupom správneho orgánu bolo odňaté žalobcovi právo na spravodlivý proces, keďže nebol
od samého začiatku oboznámený s konkrétnym ustanovením zákona, ktoré mal svojím konaním
porušiť a keď a ktorý konkrétny zákonný dôvod na prepustenie zo služobného pomeru mal naplniť.

Žalobca až po zrušujúcom súdnom rozhodnutí a z prípisu žalovaného zo dňa 29.03.2023, ktorý prevzal
právny zástupca žalobcu dňa 21.04.2023 sa dozvedel o tom, že dôvodom na jeho prepustenie
zo služobného pomeru je porušenie zákazu podľa § 13 ods. 1 písm. c) zákona č. 281/2015 Z.z.,
pretože dovtedy ho ani jeden konajúci správny orgán neoboznámil s tým, že sa voči nemu začalo
konanie o prepustení zo služobného pomeru pre porušenie § 13 ods. 1 písm. c), čo nepovažuje

žalobca za správny postup. Žalobca sa tiež nestotožnil s postupom, zmenou právneho posúdenia to
je podľa § 83 ods. 1 písm. c) prepustenie zo služobného pomeru profesionálneho vojaka v dočasnej
štátnej službe z dôvodu porušenia zákazu podľa § 13 ods. 1 písm. c) a nie z dôvodu porušenia
zákazu podľa § 13 zákona č. 281/2015 Z.z., v štádiu odvolacieho konania, pretože druhostupňovýorgán rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu a nie v prvom stupni.
Žalobca mal za to, že v danej veci nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že spoločnosť v rozhodnom
období (od 24.04.2019 do 10.09.2019 v čase funkcie konateľa) vykonávala podnikateľskú činnosť.

Žalobca tiež uviedol, že nebol členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov. Funkcia
konateľa neznamená, že by bol členom riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu. Takýmto
členom by bol vtedy keby bol napr. členom predstavenstva alebo dozornej rady. Funkcia konateľa
spoločnosti však zanikla ešte pred začatím konania o prepustení odvolateľa zo služobného pomeru
čo nebolo brané do úvahy. Samotné postavenie osoby ako spoločníka obchodnej spoločnosti nie

je možné považovať za podnikanie, a dokonca ani členstvo v riadiacom orgáne spoločnosti, a to
aj napriek tomu, že právny poriadok priznáva spoločníkovi spoločnosti určité zákonné oprávnenie vo
vzťahu k spoločnosti, ako napríklad účasť spoločníka na valnom zhromaždení spoločnosti, ktorým
vo svojej rozhodovacej praxi sa zaoberal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku pod sp.
zn. 4Sžo/9/2012. Žalobca poukázal na znenie zrušujúceho rozsudku Krajského súdu v Žiline
na strane 13. Podľa žalobcu sa v žalobou napadnutom rozhodnutí neuvádza konkrétne či žalobca

mal byť členom riadiaceho orgánu, alebo kontrolného orgánu alebo dozorného orgánu právnickej
osoby, čo sú rozdielne pozície. Takéto odôvodnenie považuje za nedostatočné, nejasné, neurčité
a nezrozumiteľné, a teda nepreskúmateľné rozhodnutie arbitrárne. Žalobca zopakoval, že nebol členom
riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov. Konateľ je štatutárny orgán spoločnosti čo je rozdiel.
Funkcia konateľa neznamená, že by bol členom riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu,

takýmto členom by bol. Znova zopakoval, že takýmto členom by bol vtedy, keby bol napr. členom
predstavenstva alebo dozornej rady. Žalobca tiež namietal, že nebolo preukázané, že by mal iný príjem
podľa § 5 a 6 zákona č. 595/2003 Z.z. v súvislosti s výkonom funkcie konateľa spoločnosti. Žalobca
teda nemal žiadne príjmy, ktorými by porušil zákaz podľa § 13 zákona o štátnej službe vojakov. Žalobcu
jednoznačne nie je možné považovať za podnikateľa, nevykonáva podnikateľskú činnosť a preto sa

nemohol dopustiť ani porušenia zákazu podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o štátnej službe vojakov.
8. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej správnej žalobe navrhol, aby správny súd žalobcovi
správnu žalobu podľa § 190 SSP zamietol. V úvode vyjadrenia opísal priebeh administratívneho
konania. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/45/2020 zo dňa 23.11.2022.
Za najdôležitejšie žalovaný považoval to, že z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Nitra

jednoznačne vyplýva, že žalobca bol preukázateľne v dobe od 24.04.2019 do 10.09.2019 konateľom
spoločnosti a zároveň v období od 24.04.2019 do 22.05.2022 bol aj spoločníkom tejto spoločnosti.
Žalovaný poukázal na to, že žalobca je v súčasnosti dokonca jediným spoločníkom tejto spoločnosti.
Spoločnosť navonok zastupuje konateľ spoločnosti, ktorý je štatutárnym orgánom spoločnosti rozhoduje
o obchodnom vedení spoločnosti navonok. Dôkazom toho je aj ustanovenie § 134 Obchodného

zákonníka, kde "na rozhodnutie o obchodnom vedení spoločnosti, ktoré patrí do pôsobnosti konateľov
sa vyžaduje súhlas väčšiny konateľov, ak spoločenská zmluva neurčí vyšší počet hlasov.“ Je teda
nepochybne zrejmé, že konateľ je taktiež riadiacim orgánom spoločnosti, ktorý rozhoduje o obchodnom
vedení danej spoločnosti, pričom za svoje rozhodnutie zodpovedá valnému zhromaždeniu. Žalovaný
zastáva názor, že druhé rozhodnutie, ako aj personálny rozkaz obsahujú všetky formálne a obsahové

zákonné náležitosti, najmä, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutí, akými úvahami sa správne
orgány riadili pri hodnotení dôkazov a použitých právnych predpisov, na základe, ktorých rozhodovali.
Žalovaný považuje žalobou napadnuté rozhodnutie za náležite odôvodnené. V konečnom dôsledku má
žalovaný za to, že v predmetnom prípade nie je dôvod na zrušenie napadnutého meritórneho druhého
rozhodnutia.

9. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca žalobnou replikou v ktorej v podstate zopakoval
argumentáciu z podanej žaloby.
10. Na žalobnú repliku reagoval žalovaný žalobnou duplikou v ktorej zopakoval svoju argumentáciu
z vyjadrenia k správnej žalobe.
11. Na žalobnú dupliku prišla súdu zo strany žalobcu reakcia v ktorej znova zopakoval svoju

argumentáciu zo žaloby.
12. Na prejednanie veci správny súd nariadil podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP (na žiadosť žalobcu
aj žalovaného) pojednávanie na deň 06.11.2025. Na pojednávaní pred správnym súdom sa účastníci
konania vyjadrili v zhode s obsahom ich písomných prednesov.
13.Správnysúdpreskúmalzákonnosťnapadnutéhorozhodnutiažalovaného,vychádzajúczožalobných

bodov predloženej správnej žaloby, ktorými bol viazaný podľa § 183 SSP. Správny súd pri aplikácii §
135 ods. 1 SSP vychádzal zo skutkového a právneho stavu v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu
verejnej správy, keďže nebola daná výnimka podľa § 135 ods. 2 SSP, aby správny súd prihliadol ajna zmenu stavu ku dňu vyhlásenia svojho rozhodnutia a zistil, že žaloba je nedôvodná, a preto ju s
poukazom na cit. ust. § 190 SSP zamietol z nasledujúcich dôvodov.
14. Predmetom súdneho prieskumu v konaní pred správnym súdom bolo rozhodnutie žalovaného,

ktorým zmenil prvostupňové rozhodnutie o prepustení žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho
vojaka v dočasnej štátnej službe tak, že zmenil časť výroku prvostupňového rozhodnutia:
- personálny rozkaz riaditeľa personálneho úradu , ktorým bol rtn. v zálohe A. B. podľa § 83 ods. 1
písm. c) zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon“) prepustený zo služobného pomeru profesionálneho

vojaka v dočasnej štátnej službe, pretože porušil zákaz podľa § 13 zákona - na znenie:
- personálny rozkaz riaditeľa personálneho úradu, ktorý bol rtn. v zálohe A. B. podľa § 83 ods. 1 písm. c)
zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka v dosť dočasnej štátnej
službe, pretože porušil zákaz podľa § 13 ods. 1 písm. c) zákona.
15. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo

nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby
posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov
pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu alebo postupu, či zistil vo veci
skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané
v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti,

teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť
rozhodnutia alebo opatrenia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu
predchádzajúceho jeho vydaniu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd vychádza zo skutkového
stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia
(§ 135 ods. 1 SSP v znení platnom do 30.06.2023). Preto v správnom súdnictve súd dokazovanie

zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti
napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva (§ 119 ods. 1
SSP). Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale preskúmavať
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či správne orgány splnili povinnosti
stanovené zákonom (napr. R 60/2000).

16. Správny súd uvádza, že v zmysle § 134 ods. 1 SSP je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, nakoľko
v predmetnej veci nejde o žiadnu z výnimiek ustanovenú v § 134 ods. 2 SSP. Podľa § 182 ods. 1
písm. e) SSP je jednou z povinných náležitostí správnej žaloby uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí
byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky
rozhodnutia za nezákonné (tzv. žalobné body). Je povinnosťou žalobcu v konkrétnostiach uviesť, v

čom je napadnuté rozhodnutie alebo postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, v rozpore so zákonom
a aký to malo vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Správny súd nemôže žalobné body sám
dopĺňať alebo ich vyvodzovať z obsahu administratívnych spisov, či napadnutých rozhodnutí. Správny
súd v rámci súdneho prieskumu rozhodnutia orgánu verejnej správy posudzuje zákonnosť napadnutých
rozhodnutí v medziach vymedzených žalobcom v rámci žalobných bodov uvedených v správnej žalobe.

17. V správnej žalobe žalobcu správny súd primárne identifikoval žalobné námietky týkajúce sa formy
rozhodnutia, teda že výrok sa mal zmeniť ako celok a tiež, že vo výroku napadnutého rozhodnutia
absentuječíslopersonálnehorozkazu.Žalobcatiežnamietalnesprávnypostup,keďtvrdil,žepersonálny
rozkaz mal byť zrušený ako celok, nakoľko konateľom obchodnej spoločnosti bol len od 24.04.2019
do 10.09.2019, funkcia konateľa zanikla pred začatím konania o prepustení. Bol len spoločníkom.

Žaloba tiež namietal, že nebolo preukázané, či predmetná obchodná spoločnosť v rozhodnom
období vykonávala podnikateľskú činnosť. V neposlednom rade žaloba vytýkal žalobou napadnutému
rozhodnutiu jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov.
18. Podľa § 13 ods. 1 písm. c) zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 30.06.2025,

profesionálny vojak nesmie byť členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov právnických
osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť.
19. Podľa § 83 ods. 1 písm. c) zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 30.06.2025,
štátna služba profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe a stálej štátnej službe sa skončí

prepustením zo služobného pomeru (ďalej len "prepustenie"), ak v odseku 7 nie je ustanovené inak
a ak poruší obmedzenie alebo zákaz podľa § 12, alebo zákaz podľa § 13, alebo základnú povinnosť
profesionálneho vojaka podľa § 134 ods. 1 písm. n) alebo ods. 2 písm. a), c), písm. d) prvého bodualebo písm. e), alebo opakovane poruší základnú povinnosť profesionálneho vojaka podľa § 134 ods.
2 písm. b) alebo písm. d) druhého bodu.
20. K námietkam žalobcu ohľadne nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalované správny súd uvádza,

že odôvodnenie rozhodnutia vydaného v konaní o prepustení zo služobného pomeru podľa zákona
č. 281/2015 Z.z. musí spĺňať atribúty, ktoré pre rozhodnutie správneho orgánu vyžaduje ust. § 47
ods. 3 Správneho poriadku, ktorý je potrebné subsidiárne aplikovať v takomto type konania, ako
aj osobitné náležitosti podľa zákona č. 281/2015 Z.z. Správny súd súčasne konštatuje, že právo
účastníka na riadne odôvodnenie rozhodnutia, t. j. také odôvodnenie, v ktorom sa správny orgán

vysporiada s podstatnými námietkami účastníka vo veci, je jednou zo záruk spravodlivého procesu, a
tak aj predpokladom zachovania princípov právneho štátu. Pri hodnotení preskúmateľnosti správneho
rozhodnutia je potrebné aplikovať v zásade rovnaké princípy ako pri posudzovaní preskúmateľnosti
súdnych rozhodnutí vychádzajúc z princípov právneho štátu (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR)a práva na súdnu
a inú právnu ochranu (čl. 46 Ústavy SR).
21. Pokiaľ bolo obsahom žalobných bodov a námietok prezentovanie vlastných skutkových a právnych

záverov žalobcu, ku ktorým dospel výlučne na základe svojich tvrdení, resp. vyjadrenie všeobecného
nesúhlasu so skutkovými a právnymi závermi žalovaného, tieto samé o sebe nemôžu spôsobovať
nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. K dôvodnosti žalobných námietok nepostačuje, ak žalobca
s hodnotením veci orgánmi verejnej správy nesúhlasí bez toho, aby uviedol konkrétne nedostatky
majúce za následok rozpor napadnutého rozhodnutia so zákonom, resp. so zásadami logického

uvažovania. Samotný fakt, že závery, na ktorých bolo napadnuté rozhodnutie založené, nie sú v
súlade s názormi žalobcu, nepreukazuje jeho nezákonnosť. Bez vyjadrenia jasného stanoviska k
súvisu týchto námietok so zákonnosťou napadnutých rozhodnutí, t. j. k otázke, v čom konkrétne sa
žalovaný mýlil pri hodnotení podkladov a pri právnom posúdení veci a z akých dôvodov, pokiaľ rozhodol
spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí, sú tieto námietky len vyjadrením vlastného názoru,

resp. všeobecného nesúhlasu s hodnotením žalovaného. Vyjadrenie nesúhlasu, resp. tvrdenia žalobcu
bez špecifikácie právneho významu jednotlivých námietok vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu v
konaní o preskúmanie jeho zákonnosti nepostačuje na to, aby správny súd mohol dospieť k záveru
o nezákonnosti napadnutých rozhodnutí. V rámci takto formulovaných žalobných bodov tak chýba
zrozumiteľná argumentácia, v čom sa žalovaný mýlil, ak rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom

rozhodnutí.
22. Správny súd po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia rozhodnutia žalovaného a správneho
orgánu prvého stupňa vyhodnotil námietku nepreskúmateľnosti rozhodnutí správnych orgánov pre
nedostatok dôvodov ako nedôvodnú. Vzhľadom na všeobecnú formuláciu žalobnej námietky správny
súd rovnako len vo všeobecnej rovine považuje za potrebné konštatovať, že odôvodnenie rozhodnutia

žalovaného v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa obsahuje všetky zákonné
náležitosti vyžadované ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku. V odôvodnení rozhodnutia správne
orgány uviedli, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami boli vedené pri
hodnotení dôkazov, ako použili správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých
rozhodovali. Žalovaný v rozhodnutí vydanom v konaní o prepustení zo služobného pomeru odôvodnil

dôvody, pre ktoré vyhodnotil, že došlo k naplneniu skutkovej podstaty porušenia základnej povinnosti
profesionálneho vojaka, a to na podklade konkrétnych listinných dôkazov.
23. Správny súd vyhodnotil ako nedôvodené námietky žalobcu týkajúce sa formy rozhodnutia, teda že
zmena prvostupňového rozhodnutia bola vykonaná nezrozumiteľne a nejasne, resp. spôsobom, ktorý
nemá oporu v Správnom poriadku. Ustanovenie § 59 ods. 2 Správneho poriadku, ktoré sa podľa ust.

§ 219 ods. 3 zákona č. 281/2015 Z. z. vzťahuje na právne vzťahy profesionálneho vojaka pri skončení
štátnej služby prepustením podľa § 83 ods. 1 zákona č. 281/2015 Z. z., nevymedzuje spôsob, akým
sa zmena rozhodnutia, ak k nej odvolací orgán pristúpi, má vykonať. Nevyžaduje sa teda explicitne,
aby došlo k zmene celého výroku rozhodnutia. Výrok rozhodnutia musí však splniť požiadavku určitosti
a presnosti. Túto požiadavku určitosti, presnosti a zrozumiteľnosti výroku treba dôsledne rešpektovať

aj pri vydávaní rozhodnutia odvolacieho orgánu, a to preto, aby účastník konania mohol jednoznačne
a určite poznať konečný výsledok konania bez toho, aby musel prácne porovnávať znenie rozhodnutí
správnych orgánov obidvoch stupňov.
24. V danej veci druhostupňový správny orgán Personálny rozkaz zmenil tak, že
- personálny rozkaz riaditeľa personálneho úradu , ktorým bol rtn. v zálohe A. B. podľa § 83 ods. 1

písm. c) zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon“) prepustený zo služobného pomeru profesionálneho
vojaka v dočasnej štátnej službe, pretože porušil zákaz podľa § 13 zákona - na znenie:- personálny rozkaz riaditeľa personálneho úradu, ktorý bol rtn. v zálohe A. B. podľa § 83 ods. 1 písm. c)
zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka v dosť dočasnej štátnej

službe, pretože porušil zákaz podľa § 13 ods. 1 písm. c) zákona.
Teda slovné spojenie „podľa § 13 zákona“ nahradil slovným spojením „podľa § 13 ods. 1 písm. c)
zákona“. Týmto došlo k upresneniu ustanovenia zákona č. 281/2015 Z. z., v zmysle ktorého správne
orgány rozhodovali, konkrétne ku špecifikácii povinnosti, ktorú žalobca ako profesionálny vojak porušil
a v dôsledku porušenia ktorej bol prepustený zo služobného pomeru. Takto vykonanú zmenu správny

súd hodnotí ako jednoznačnú, zrejmú, konkrétnu a aj zrozumiteľnú, a preto sú námietky žalobcu v tomto
smere nedôvodné. Vyššie uvedenú zmenu považuje správny súd za postačujúcu na to, aby konečný
výsledok konania bol určitý. V záhlaví žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného je uvedené,
že žalovaný rozhodoval o odvolaní žalobcu proti G. A. riaditeľa Personálneho úradu ozbrojených síl
Slovenskej republiky H. X XXX zo dňa 22.10.2019, teda ani námietka týkajúca sa neuvedenia čísla
personálneho rozkazu nebola dôvodná.

25. Žalobca sa mýli ak tvrdí, že personálny rozkaz mal byť zrušený ako celok, poukazujúc na to,
že konateľom bol len v období od 24.04.2019 do 10.09.2019 a že funkcia mu zanikla pred začatím
konania o prepustení. Dôležité v tejto veci je, že žalobca bol v období od 24.04.2019 do 10.09.2019
nie len spoločníkom ale aj konateľom spoločnosti VZV TECHNIKA, s.r.o. V tejto súvislosti je potrebné
doplniť, že žalobca sa tiež mýli, keď tvrdí, že funkcia konateľa neznamená, že by bol členom riadiaceho,

kontrolného alebo dozorného orgánu. Konateľ spoločnosti okrem iného zodpovedá za chod spoločnosti,
zabezpečujejejobchodnéčinnosti,tedajenepochybnéjehobezprostrednériadeniespoločnosti.Vtomto
duchu sú irelevantné námietky, žalobcu či vykonávala obchodná spoločnosť podnikateľskú činnosť
alebo nie. Obchodná spoločnosť VZV TECHNIKA, s.r.o., má v Obchodnom registri jasne zapísaný
predmet podnikania. Je len na obchodnej spoločnosti, ako vykonáva svoju podnikateľskú činnosť.

Tiež sú irelevantné námietky týkajúce sa príjmu žalobcu z titulu výkonu funkcie konateľa spoločnosti.
Správny súd opakovane zdôrazňuje, že je dôležité, že žalobca bol v období od 24.04.2019 do
10.09.2019 nie len spoločníkom ale aj konateľom spoločnosti VZV TECHNIKA, s.r.o. Podmienku
uvedenú v citovanom ust. § 13 ods. 1 písm. c) zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych
vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení účinnom do

30.06.2025, teda, že profesionálny vojak nemohol byť členom riadiacich orgánov právnických osôb
vykonávajúcich podnikateľskú činnosť, musí profesionálny vojak spĺňať počas celého trvania výkonu
štátnej služby, nakoľko aj znenie § 13 zákona č. 281/2015 Z. z. po novele zákonom č. 375/2024 Z.
z. zakazuje profesionálnemu vojakovi byť členom riadiaceho orgánu právnickej osoby vykonávajúcej
podnikateľskú činnosť.

26. Ako nedôvodné bolo nutné vyhodnotiť žalobné námietky týkajúce sa postupu žalovaného pred
vydaním žalobou napadnutého rozhodnutia. Žalovaný po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia začal
opätovne konať vo veci odvolania žalobcu proti personálnemu rozkazu. O tejto skutočnosti informoval
žalobcu prostredníctvom advokáta písomne a dal možnosť vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia
k doterajšiemu konaniu a zároveň žalobcu oboznámil so zmenou právneho posúdenia, t.j. podľa

§ 83 ods. 1 písm. c) prepustenie zo služobného pomeru profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej
službe z dôvodu porušenia zákazu podľa § 13 ods. 1 písm. c) zákona a nie z dôvodu porušenia
zákazu podľa § 13 zákona. Prvostupňové rozhodnutie v spojení s druhostupňovým rozhodnutím tvoria
jeden celok a nemožno preto považovať za vadu, ak odvolací orgán na základe podaného odvolania
zmení rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. V opačnom prípade by bola negovaná zákonná

možnosť zmeny odvolaním napadnutého rozhodnutia odvolacím orgánom zakotvená v ust. § 59 ods. 2
Správneho poriadku, po tom ako odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a
ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni (§ 59 ods. 1 Správneho
poriadku).
27. Správny súd s prihliadnutím na podstatné žalobné body po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti

žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu predchádzajúceho jeho vydaniu nezistil porušenie zákona,
práv a právom chránených záujmov žalobcu, na základe ktorých by bolo možné vyhovieť žalobnému
petitu, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 190 SSP).
28. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že podľa § 167 ods. 1 SSP
nepriznal žalobcovi právo náhradu trov konania z dôvodu jeho neúspechu v konaní. Žalovanému orgánu

verejnej správy správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko to nemožno spravodlivo
požadovať (§ 168 SSP).
29. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).

Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu
v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie

právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)

opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa
podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden

rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/
(správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).