Rozsudok – Rozvod ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 25, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/106/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2223203637
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Šefčíková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2223203637.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Šefčíkovej a sudcov

JUDr. Daniela Ilavského a JUDr. Petra Kalatu, vo veci navrhovateľky: A. B. C., rodená D., narodená
XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX/XX, F., zastúpená splnomocnencom: JUDr. Zsolt Hodosi, advokát
so sídlom Veľkoblahovská 6750, Dunajská Streda a manžela navrhovateľky: G. C., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom H. C. H. XX, zastúpený splnomocnencom: JUDr. Iveta Majlingová, advokátka so sídlom
Pohraničná 7, Komárno, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinnosti k
maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva: G. C., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, o odvolaní otca proti výroku III.

rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 14P/191/2023-371 zo dňa 13.03.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. a závislom výroku IV. p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním manželstvo účastníkov konania uzavreté
17.08.2019, zapísané v Knihe manželstiev matričného úradu F., zväzok 8, ročník 2019, str. 200,
poradové č. 9 rozviedol (výrok I.). Schválil rodičovskú dohodu v znení: Maloletý G. sa na čas po rozvode
zveruje do výchovy a starostlivosti matky, pričom obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať

jeho majetok. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom nasledovne: počas školského roka
každý nepárny týždeň v piatok po skončení školského vyučovania, kedy otec prevezme maloleté dieťa
v školskom zariadení, nepretržite do nedele do 19.00 hod., kedy na konci styku odovzdá maloleté dieťa
matke, každý rok počas veľkonočných sviatkov od Zeleného štvrtka od 09.00 hod. nepretržite do soboty
do 17.00 hod., kedy otec prevezme maloleté dieťa u matky a na konci styku odovzdá maloleté dieťa
matke, každý rok počas letných prázdnin každý nepárny týždeň od pondelka od 09.00 hod. nepretržite
do nedele tohto týždňa do 19.00 hod., kedy otec prevezme maloleté dieťa u matky a na konci styku

odovzdá maloleté dieťa matke, každý párny rok od 24.12. od 16.00 hod. do 26.12. do 10.00 hod. a každý
nepárny rok od 23.12. od 17.00 hod. do 24.12.do 16.00 hod., a od 26.12. od 10.00 hod. do 27.12. do
10.00 hod. a od 30.12. od 17.00 hod. do 02.01. nasledujúceho roka do 10.00 hod., kedy otec prevezme
maloletédieťaumatkyanakoncistykuodovzdámaloletédieťamatke,počasjarnýchprázdninodsoboty
týždňa predchádzajúceho týždni jarných prázdnin od 09.00 hod. nepretržite do stredy týždňa jarných
prázdnin do 17.00 hod., kedy otec prevezme maloleté dieťa u matky a na konci styku odovzdá maloleté
dieťa matke (výrok II.). Otec je povinný prispievať na výživu maloletého sumou 300,- eur mesačne, vždy

do 10. dňa toho ktorého mesiaca, vopred k rukám matky, počnúc od právoplatnosti rozsudku (výrok III.).
O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu (výrok IV.) s tým,
že trovy tlmočenia a prekladov znáša štát (výrok V.).2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou § 18, § 19 ods. 1 až 3, § 23 ods. 1 až 3, § 24
ods. 1 a 2, 4 až 6, § 25 ods. 1, § 28 ods. 1 a 2, § 62 ods. 1 až 5, 7, § 65 ods. 1, § 78 ods. 1
zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoR“), § 100

zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), článkom 3, 7 a 8 Dohovoru
o právach dieťaťa, vecne tým, že boli splnené zákonné podmienky pre rozvod manželstva a s tým
spojenú úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletému na čas po rozvode manželstva. Manžel
navrhovateľky s rozvodom manželstva súhlasil. Príčinou rozvratu manželstva bolo hlboké a nenávratné
citové ochladenie medzi manželmi, dlhodobé neriešenie bežných manželských problémov a strata

dôvery. Prirodzeným dôslednom takéhoto spolužitia bolo to, že sa manželia vzájomne odcudzili. Súd mal
vkonanízapreukázané,žemanželstvoúčastníkovužneplnilosvojspoločenskýúčel,pretoichrozviedol.
Rodičia boli schopní dospieť k dohode o úprave výkonu rodičovských práv a povinností v časti zverenia,
zastupovania a spravovania majetku maloletého, ktorú súd v znení uvedenom v odseku 1 vyššie,
za súhlasu kolízneho opatrovníka, schválil, keďže ju považoval za súladnú so záujmom maloletého.
Spornou zostala iba úprava vyživovacej povinnosti otca na čas po rozvode manželstva.

3.Vovzťahukurčeniuvyživovacejpovinnostiotcazistil,žematkavzáverenavrhlaurčiťvýživnévovýške
350,- eur mesačne a otec 100,- eur mesačne. Maloletý mal v čase rozhodnutia 13 rokov, navštevoval
druhý stupeň základnej školy, bol zdravý, mal len bežné choroby (okrem alergie). Mesačné výdavky
maloletého ustálil v sume 632,- eur nasledovne: strava 150,- eur, strava v školskej jedálni 13,- eur,

lieky proti alergii 11,- eur, poistenie 10,- eur, telefón 10,- eur, bývanie 300,- eur, školské potreby 33,-
eur, oblečenie a obuv 80,- eur, hygiena 25,- eur. Otec maloletého je podnikateľ, bol aj na krátky čas
zamestnaný, sám uviedol, že jeho príjem bol mesačne okolo 1 200,- eur. Zo štatistických údajov zistil,
že priemerný príjem bol vo výške 1 120,- eur pre odbor, v ktorom otec maloletého podnikal. Otec
síce predložil potvrdenie o zhoršenom zdravotnom stave, dané však nemôže spochybniť schopnosť

a možnosť povinného rodiča zabezpečovať si príjem v adekvátnej výške. Preto súd vychádzal z
jeho predpokladaného čistého priemerného mesačného príjmu vo výške 1 200,- eur. Vlastnil aktuálne
kupovanú nehnuteľnosť, rodinný dom, ktorý si svojpomocne rekonštruoval. Inú vyživovaciu povinnosť
nemal. Čistý priemerný mesačný príjem matky súd zistil vo výške 2 130,- eur, hodnotnejší majetok
nevlastnila, inú vyživovaciu povinnosť nemala.

4. Dospel k záveru, že obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu maloletého podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Maloleté dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov. Poukázal na teoretické východiská, ktoré aplikoval s prihliadnutím na špecifiká konkrétnej
prejednávanejveci.Zdôraznil,žezákladnouaprvoradoupovinnosťoukaždéhorodičajenavýživusvojho

nezaopatreného dieťaťa pravidelne prispievať v súlade s jeho možnosťami a schopnosťami a primerane
ho finančne zabezpečiť aj na svoj vlastný úkor. To znamená, že rodič sa musí zamerať prioritne na
uspokojenie životných potrieb nezaopatreného dieťaťa a až následne na potreby svojej osoby, za
účelom čoho je jeho povinnosťou zadovážiť si k tomu adekvátny pravidelný príjem. Vzhľadom na vyššie
uvedené príjmy rodičov a výdavky (odôvodnené potreby) maloletého súd ustálil výšku výživného na

sumu 300,- eur mesačne, a to od právoplatnosti rozsudku. V zmysle „Metodiky pre výpočet výživného
rodičov k deťom, tzv. tabuľkové výživné“ vydanej Ministerstvom spravodlivosti SR (ďalej len „Metodika“)
výživné pri jednej vyživovacej povinnosti predstavuje pre 12 ročné dieťa 22% z čistého príjmu povinného
rodiča. Príjem otca predstavuje 1 200,- eur, z čoho 22% je 264 Eur. Zdôraznil odporúčací charakter
Metodiky, keďže je vždy potrebné zohľadniť individuálne okolnosti prejednávanej veci. V danom prípade

zohľadnil výšku odôvodnených potrieb maloletého v rozsahu 632,- eur mesačne, prevažný podiel
osobnej starostlivosti matky, potrebu zabezpečenia nového bývania pre matku a maloletého, matkin
príjem, ktorý hodnotil o 56% vyšší ako ustálený príjem otca a skutočnosť, že otec sa na výdavkoch
maloletého v adekvátnej výške dobrovoľne nepodieľal. Vzhľadom na uvedené mal za to, že otec by sa
mal podieľať na výžive maloletého v rozsahu aspoň 300,- eur zo zistených odôvodnených výdavkov.

Splatnosť vyživovacej povinnosti určil v prvej tretine mesiaca, pričom výživné sa platí podľa ZoR
na mesiac vopred. Platobným miestom je matka maloletého, ktorá zabezpečuje uspokojovanie jeho
bežných každodenných potrieb a do starostlivosti ktorej je maloletý zverený. Čo sa týka návrhov na
ďalšie dokazovanie vznesené v priebehu konania, na týchto už účastníci pred vyhlásením uznesenia
o skončení dokazovania netrvali a tieto návrhy (výsluch A. I. I. - prenajímateľa bytu matke; dožiadanie

daňového úradu ohľadne priznania príjmu z prenájmu; výsluchu F. I. - spoločníka odporcu, a pod.)
súd nevykonal aj preto, že už zistený skutočný stav veci by viac pre danú vec rozumne a hospodárne
neozrejmili. O trovách konania rozhodol v súlade s ustanovením § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na ich náhradu. Keďže v konaní bolo potrebné využiť služby jednak tlmočníka, ako ajprekladateľa, a to na žiadosť otca maloletého, ktorý je občanom Maďarskej republiky, bolo potrebné
rozhodnúť o nároku trov tlmočenia a prekladov, a to tak, že tieto trovy znáša štát.

5. Proti výroku III. rozsudku podal otec v zákonnej lehote odvolanie. Z obsahu odvolania vyplývajú
odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok;
ďalej len „CSP“ a § 62 ods. 1 CMP, a teda, že súd prvej inštancie nezistil skutočný stav, nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci. Namietal súdom prvej inštancie ustálený príjem vo výške 1 200,- eur, keď svoje príjmy
riadne zdokladoval predložením daňových priznaní a listinných dôkazov, z ktorých vyplýva, že v roku
2023 dosahoval príjem sumu 171,- eur a v roku 2024 sumu 197,- eur mesačne. Vzhľadom na výšku jeho
príjmuazhoršenýzdravotnýstavvdôsledkureumatickejartritídy,ktorýmubrániplnohodnotnemanuálne
pracovať, keďže má len učňovské vzdelanie, bol odkázaný na finančnú pomoc rodiny. Poprel, že by
bol kedykoľvek uviedol, že dosahoval príjem v sume 1 200,- eur mesačne. V pohovore na úrade práce,

sociálnych vecí a rodiny uviedol, že v niektorých mesiacoch fakturoval 1 200,- eur mesačne, v iných
nefakturoval nič, resp. 200-300,- eur mesačne. Pri danom pohovore nebol navyše prítomný tlmočník.
Aj v pracovnom pomere dosahoval najviac 388,- eur. Namietal tiež zohľadnenie štatistických údajov
ohľadnepríjmovvstavebníctve,keďsúdmalkdispozíciireálnedôkazyojehopríjme.Rodinnýdom,ktorý
obýva je stále potrebné uviesť do obývateľného stavu. Preto súd nesprávne prihliadol na jeho vlastníctvo

ako na majetok, keď si kúpnu cenu s matkou maloletého rozdelili rovným dielom. Navrhol, aby odvolací
súd rozsudok v odvolaním napadnutej časti zmenil tak, že bude povinný prispievať na výživu maloletého
sumouvovýške100,-eurmesačne,vždyk15-dňuvmesiacivopredkrukámmatkymaloletého.Predložil
potvrdenie od všeobecného lekára I. J. zo dňa 14.03.2025 o nevhodnej práci v chlade, predklone a vo
vzťahu k dvíhaniu bremien.

6. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka. Poukázala na účelové správanie otca, ktorý sa v priebehu
konania snažil robiť opatrenia, ktorými sa mienil vyhnúť riadnej vyživovacej povinnosti. Najprv zanechal
živnosť, zamestnal sa tak, že bol schopný dosahovať vyšší príjem ako zo živnosti, no napriek tomu
skončil v skúšobnej dobe a opätovne si otvoril živnosť. Rovnako tak účelové sú tvrdenia o jeho

zhoršenom zdravotnom stave, ktoré nepodložil žiadnymi relevantnými dôkazmi o práceneschopnosti,
liečbe, rehabilitácii a pod. Pritom v období od 29.04.2025 do 07.05.2025 absolvoval v Škótsku túru
v rozsahu 140 km, o čom predložila dôkaz zo sociálnej siete. Teda ako podnikateľ edičnú povinnosť
podľa § 63 ods. 1 ZoR síce formálne splnil, ale nepreukázal, z akého zdroja hradí svoje výdavky. Navrhla
rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

7. Kolízny opatrovník navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - otcom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané

(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355
ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a
že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1
CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§
66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne
5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

9. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie
v časti určenia vyživovacej povinnosti otca na maloletého na čas po rozvode manželstva.

10. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu
dospel záveru, že súd prvej inštancie zistil skutočný stav veci, na základe vykonaných dôkazov
dospel k správnym zisteniam a vec i správne právne posúdil, pričom svoje rozhodnutie presvedčivo a

zrozumiteľne zdôvodnil. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami
a právnymi závermi súdu prvej inštancie obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku podľa §
387 ods. 1 a 2 CSP, a na zdôraznenie správnosti tohto rozhodnutia dopĺňa nasledovné:

12. Podstatu ostatných odvolacích námietok otca tvorí jeho nespokojnosť s výškou vyživovacej

povinnosti na maloletého, ktorú považuje za neadekvátnu s ohľadom na ním preukázaný príjem, keď
súd pri určení rozsahu nesprávne ustálil jeho príjem z údajov, ktoré jednak neuviedol, resp. zo štatistiky
a zároveň neprihliadol na jeho obmedzené možnosti plnohodnotne pracovať z dôvodu zhoršeného
zdravotného stavu.

13. Podľa § 62 ods. 1 až 5 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,

ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich
detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný
plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťaťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení

rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

14. Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

15. Podľa § 76 ods. 1 ZoR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné
vždy na mesiac dopredu.

16. Odvolací súd považoval za potrebné sa v prvom rade vysporiadať s námietkou otca vo vzťahu k jeho

zhoršenému zdravotnému stavu, ktorý mu podľa neho bráni v dosahovaní primeraného príjmu.

17. V tejto súvislosti súd prvej inštancie zistil (odsek 18 rozsudku), že podľa prepúšťacej správy (č.l. 205)
bol otec maloletého hospitalizovaný na ORL klinike od 28.07.2024 do 30.07.2024 za účelom chirurgickej
liečby - polyp nosovej dutiny (DG J33.0). Zo správy reumatologickej ambulancie z 01.02.2025 (č.l.

357) mal za preukázané, že otec maloletého trpí reumatoidnou artritídou I. stupňa, lekárom mu
bola odporúčaná primeraná denná rehabilitácia, dostatok tekutín, prevencia pádov a prechladnutia
a dostatočný príjem kalcia, tiež medikamentózna liečba. Odvolací súd konštatuje, že takto zistené
skutočnosti zodpovedajú obsahu spisu.

18. Podľa Metodiky, jedným z kritérií ovplyvňujúcich schopnosť povinného rodiča dosahovať príjem,
je jeho zdravotný stav. V niektorých prípadoch môže dôjsť v súvislosti so zhoršením zdravotného
stavu k trvalému poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Kompenzáciou tohto poklesu
je invalidný dôchodok, ktorý predstavuje dávku dôchodkového poistenia s účelom zabezpečenia
príjmu poistencovi v prípade poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo

nepriaznivéhozdravotnéhostavu.Existujúprípady,kedymierapoklesuschopnostivykonávaťzárobkovú
činnosť osoby uznanej za invalidnú nie je natoľko vysoká, aby takejto osobe úplne bránila vo výkone
akejkoľvek zárobkovej činnosti.

19. Zo zistených skutočností nebolo možné prihliadnuť na námietku otca, že zhoršený zdravotný stav

mu bráni vo výkone práce. Aj sám potvrdil, že túto je schopný vykonávať, len nedosahuje súdom prvej
inštancie ustálený príjem. Otec nijakým spôsobom nepreukázal zdravotné problémy trvalého charakteru,
ktoré by mali dopad na dosahovaní príjmu. O trvalé zhoršenie zdravotného stavu nejde ani v prípade
v prípade krátkodobej hospitalizácie, tak ako to bolo v prípade otca v priebehu júla 2024. Odvolacísúd nespochybňuje diagnózu otca, ale ani z predloženej lekárskej správy z 01.02.2025 nemožno
vyvodiť nemožnosť vykonávať pracovnú činnosť. Otcovi bola odporučená pravidelná rehabilitácia, so
sprievodnou medikamentóznou liečbou, ako aj odporúčanie vyvarovať sa pádom a prechladnutiu. Nové

skutočnosti nevyplynuli ani z listinného dôkazu predloženého otcom v rámci odvolacieho konania, keď
z potvrdenia všeobecného lekára I. J. zo dňa 14.03.2025 plynie opäť len odporúčanie o nerealizovaní
nevhodnej práci v chlade, predklone a vo vzťahu k dvíhaniu bremien. Za trvalú zmenu pomerov
v dôsledku zdravotného stavu v tomto smere možno považovať priznanie nároku na invalidný dôchodok,
kedy súd na základe lekárskeho posudku zhodnotí, či a v akom rozsahu je v možnostiach povinného

rodiča (v danom prípade otca) pracovať a dosahovať príjem.

20. Na základe uvedeného, skutočnosť, že otec v dôsledku trvale zhoršeného zdravotného stavu
nemôže pracovať a dosahovať príjem nebola preukázaná, preto je námietka otca v tomto smere
nedôvodná.

21. S ohľadom na ďalšie odvolacie námietky otca odvolací súd pristúpil k prieskumu obsahu spisu vo
vzťahu k zisteniam súdu prvej inštancie o jeho príjme. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti
otca, že pre posúdenie príjmov povinného rodiča je smerodajné obdobie, ktoré predchádza rozhodnutiu
o rozsahu vyživovacej povinnosti, a to v súlade so zaužívanou súdnou praxou za obdobie spravidla
dvanástich mesiacov predchádzajúcich rozhodnutiu a v prípade podnikateľov za predchádzajúce

účtovné obdobie, t.j. v prípade otca za rok 2024.

22. Z výpisu zo živnostenského registra otca (č.l. 158 a 334) súd prvej inštancie zistil (odsek 13
rozsudku), že otec podniká od 02.07.2012 v oblasti stavebných prác - realizácie exteriérov a interiérov,
tiež prípravných prác k realizácii stavby, od 16.09.2024 aj v oblasti murárstva, od 09.03.2015 aj v oblasti

maloobchodu a veľkoobchodu a tiež prevádzkovaní zariadení slúžiacich na regeneráciu a rekondíciu,
ako aj v oblasti sprostredkovateľskej činnosti v oblasti obchodu, výroby a služieb. Všetky tieto činnosti
boli pozastavené od 21.02.2024 do 31.08.2024.

23. Dňa 31.01.2024 Úrad práve, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda vykonal pohovor s otcom

maloletého (odsek 12 rozsudku; č.l. 142), ktorý uviedol, že je živnostníkom, podniká v stavebníctve s
čistým mesačným príjmom cca 1 200,- eur – 1 300,- eur. Výdavky na dom boli v sume približne 490,- eur.
Predmetná správa bola oboznámená na pojednávaní dňa 13.02.2024 tak, ako to vyplýva zo zápisnice
z pojednávania na č.l. 149 a nasl., pričom z obsahu zápisnice nevyplývajú žiadne námietky otca k takto
vykonanému dôkazu.

24. Na pojednávaní dňa 23.05.2024 (odsek 32 rozsudku; č.l. 167) otec uviedol, že jeho najvyššie
vzdelanie je odborná škola bez maturity, pred zamestnaním pracoval ako podnikateľ v odbore
stavebníctva, maľoval, mesačný príjem nevedel uviesť. Matka doplnila, že robil aj obkladačské práce
s minimálnym príjmom 2 000,- eur mesačne. Pracoval aj v zime, robil kvalitne, bol vyhľadávaný. Robil

pre väčšie firmy, aj súkromné osoby. K tomu otec uviedol, že aktuálne nemal taký príjem. Neprestal
s tým robiť, ale nemal zákazky.

25. Z listinného dôkazu predloženého otcom (č. l. 163) súd prvej inštancie zistil, že otec bol zamestnaný
v spoločnosti K. G. G. od 21.02.2024 do 20.05.2024 s tým, že pracovný pomer skončil v skúšobnej dobe.

26. Z daňového priznania otca za rok 2024 (č.l. 339 - 356) súd prvej inštancie zistil, že otec svoje
príjmy zo živosti vykázal vo výške 1 900,- eur a výdavky v identickej výške 1 900,- eur; úhrn príjmov od
zamestnávateľov uviedol vo výške 2 367,25,- eur. Správne je preto konštatovanie otca v odvolaní, že
jeho hrubé príjmy v roku 2024 predstavovali sumu 4 267,25,- eur ročne, čo predstavuje sumu približne

355,- eur mesačne.

27. V odseku 8 rozsudku sa súd prvej inštancie venoval podrobne vkladom hotovosti na bankový účet
otca (č.l. 47 - 61) a zistil, že v mesiacoch jún až december 2023 otec vložil vklady v celkovej výške
4 750,- eur s tým, že z účtu realizoval úhrady, čo je zrejmé zo zostatkov na účte ku koncu mesiacov tak,

ako boli zistené súdom prvej inštancie.28. Zo zápisnice z pojednávania dňa 13.03.2025 vyplýva, že súd prvej inštancie oboznámil priemernú
mesačnú mzdu podľa štatistického úradu (č.l. 335) za 4. kvartál 2024 vo výške 1 120,- eur v odvetví
stavebníctva a vo výške 1 513,- eur v odvetví veľkoobchodu a maloobchodu.

29. Vzhľadom na vykonané dokazovanie aj odvolací súd dospel k záveru, že zistené príjmy otca
v priemere 355,- eur mesačne v hrubom nezodpovedajú možnostiam a schopnostiam otca. Otec buď
nepriznalsvojeskutočnépríjmy,čojezrejméajzvkladov,ktorérealizovalvroku2023(vjúniaždecembri)
v celkovej sume 4 750,- eur, pritom v odvolaní tvrdil, že jeho príjem bol v roku 2023 v priemernej sume

171,- eur mesačne. Nevysvetlil, z čoho uhrádzal svoje pravidelné osobné výdavky, napríklad na réžiu
domu, pohonné hmoty, telefón, zdravotné poistenie, či na starostlivosť o maloletého, tak ako uvádzal
na pojednávaní dňa 05.12.2024 (odsek 32 rozsudku). Akokoľvek, v takomto prípade sa súd neuspokojí
s tvrdením povinného rodiča, ale vychádza z potencionality povinného rodiča dosahovať primerané
príjmy v súlade s princípom zakotveným v § 75 ods. 1 ZoR. Schopnosti a možnosti povinného rodiča
totiž nemožno zamieňať s výškou ich dosahovaných príjmov, pretože táto nemusí vždy zodpovedať

schopnostiam a možnostiam povinného rodiča. Podľa ZoR na strane povinného rodiča je nevyhnutné
prihliadnuť nielen na jeho skutočné príjmy, ale najmä na jeho reálne schopnosti, ale i na jeho možnosti,
teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu,
odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti, situáciu na trhu práce a pod. Ak teda
v danej veci s prihliadnutím na vek otca, jeho zdravotný stav, kvalifikáciu - otec je živnostníkom

v stavebníctve, maľoobchode a veľkoobchode a v inom, vedomosti, pracovné skúsenosti, ako aj situáciu
na trhu práce a podobne bude mať súd za to, že príjmy, ktoré aktuálne dosahuje, nie sú primerané
a mohol by dosahovať vyššie, ustáli takýto príjem ako tzv. potencionálny príjem a z neho bude vychádzať
pri určení primeraného výživného, samozrejme, berúc do úvahy celkové majetkové pomery a životnú
úroveň. Treba pripomenúť, že dosahovanie primeraných príjmov u rodičov maloletých detí nemôže byť

ponechané na ľubovôľu rodiča, naopak, je to jeho povinnosťou, ktorá súvisí s povinnosťou živiť svoje
deti dokiaľ nebudú schopné živiť sa samé.

30. V danom prípade súd prvej inštancie ustálil príjem otca vo výške 1 200,- eur mesačne, keď zo
štatistických zistení vyplynulo, že priemerný dosahovaný príjem v odboroch, v ktorých otec podnikal

sa pohyboval vo výške 1 120,- eur až 1 513,- eur mesačne. Podporne vychádzal z tvrdenia otca pred
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, keď uviedol, že jeho príjem sa pohybuje vo výške 1 200,- eur
(až 1 300,- eur mesačne). Nemožno súhlasiť s názorom otca, že súd vychádzal výlučne z jeho tvrdenia,
keď svoje zistenia podložil potencionálnym príjmom, tak ako ho aj riadne oboznámil na pojednávaní
dňa 13.03.2025. Zo zápisnice z pojednávania nevyplývajú žiadne námietky otca k takto zistenému

potencionálnemu príjmu, otec nemal žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. Záver súdu prvej
inštancie o ustálenom potencionálnom príjme otca má oporu vo vykonanom dokazovaní a otec je aj
podľa odvolacieho súdu schopný dosahovať takýto príjem, keď z dokazovania nevyplynulo, že by mu
v pracovnej činnosti v rámci jeho živností bránili závažné zdravotné okolnosti trvalého charakteru.

31. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prvej inštancie správne vychádzal zo zistených
odôvodnených výdavkov maloletého, ktorých výšku otec v odvolaní nenamietal a ani odvolací súd
nevzhliadolichneprimeranosťsohľadomnabežnéodôvodnenépotrebydieťaťavovekumaloletého.Tak
ako bolo zdôraznené vyššie, Metodika má odporúčací charakter a nemožno ju uplatňovať mechanicky,
ale vždy s prihliadnutím na okolnosti, ktoré súd posudzuje aplikovaním vyššie citovaných predpisov.

32. Námietka otca k akoby „nespravodlivému“ posúdeniu jeho majetkových príjmov neobstojí, keď súd
konštatoval porovnateľnú životnú úroveň rodičov a u otca práveže zohľadnil nižší príjem ako u matky.
Napriek výrazne vyššiemu podielu osobnej starostlivosti matky, práve na nepomer príjmov rodičov,
určil vyživovaciu povinnosť otca vo výške zhruba polovice odôvodnených výdavkov maloletého. Súdom

určená výška výživného 300,- eur mesačne zodpovedá výpočtu podľa Metodiky (264,- eur) a zohľadňuje
osobitnosti prejednávanej veci, najmä výšku zistených odôvodnených výdavkov maloletého, pretože,
tak ako správne súd dôvodil v odseku 76 rozsudku, v každom prípade rodičia pri starostlivosti o svoje
dieťa by mali znášať výdavky spojené s dieťaťom spoločne. Napokon, tento princíp si vážili aj samotní
rodičia, keď v rodičovskej dohode z 18.12.2023 (odsek 6 rozsudku; č.l. 17 - 26) uvádzali, že každý z

rodičov sa bude podieľať na výdavkoch maloletého rovnakým dielom.

33. Otec síce v rámci odvolania navrhol iný deň splatnosti výživného, svoj návrh ale nijak neodôvodnil.
Nie je úlohou odvolacieho súdu domýšľať zámer odvolateľa, preto, ak odvolací súd dospel k záveru,že splatnosť výživného zodpovedá zákonnej úprave a je v záujme maloletého v porovnaní s návrhom
otca, ktorý žiadal dátum splatnosti až k 15-dňu v mesiaci a ani zo spisu nevyplývajú skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali neskorší dátum splatnosti (napr. výplatný termín zamestnávateľa), tak nevzhliadol dôvod

pre zmenu rozsudku súdu prvej inštancie ani v tejto časti.

34. Vzhľadom na uvedené sú odvolacie námietky otca nedôvodné, súdom určené výživné zodpovedá
zákonným kritériám, nevybočuje zo zaužívanej súdnej praxe, preto odvolaciemu súdu nezostalo iné
ako rozsudok súdu prvej inštancie za použitia ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP vo výroku III. a spolu

s ním aj odvolaním dotknutý závislý výrok IV. o trovách konania potvrdiť. Odvolací súd zároveň rozhodol
o trovách odvolacieho konania za použitia § 52 CMP v spojení s § 58 CMP a § 396 ods. 1 CSP.

35. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľa odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej
za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak
národných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkmi

konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II.

ÚS 200/09 a podobne).

36. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§

426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).