Rozsudok – Majetok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, October 23, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3To/68/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5625010378
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Sučik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5625010378.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

6 3To/68/2025

Krajský súd v Žiline na verejnom zasadnutí konanom dňa 23. októbra 2025 v senáte zloženom
z predsedu JUDr. Vladimíra Sučika a sudkýň JUDr. Moniky Liptákovej a JUDr. Eriky Bebčákovej
prejednal odvolanie obžalovaného A. B. proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn.
7T/35/2025 zo 16.7.2025 a takto

r o z h o d o l :

2 3To/68/2025

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), d), ods. 2 Tr. por. zrušuje rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.
zn. 7T/35/2025 zo 16.7.2025 vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

obžalovaný A. B., nar. XX.X.XXXX v C. A., bytom D.
XXXX/X, E., t. č. vo väzbe v ÚVV Žilina,

sa odsudzuje:

Podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. sa obžalovaný zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu
so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

5 3To/68/2025

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný A. B. uznaný za vinného zo zločinu lúpeže
podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. na skutkovom základe tak, ako je uvedený v napadnutom rozsudku.

Za uvedený trestný čin mu bol podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 5
rokov a 6 mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradený do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodeným A. F. škodu vo
výške 1 524 eur, Všeobecnej zdravotnej poisťovni a.s. Bratislava škodu vo výške 43,07 eura a Sociálnej
poisťovni so sídlom Bratislava škodu vo výške 2 017 eur.Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. bol poškodený A. F. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázaný na
civilný proces.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho
obhajcu. V odvolaní uviedol, že toto podáva proti výroku o treste, ktorý považuje za neprimerane prísny.
Konštatoval, že prvostupňový súd nesprávne neprihliadol na poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm.
n) Tr. zák., teda že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Nestotožňuje sa

s názorom prvostupňového súdu, ktorý uviedol, že keď prihliadol na poľahčujúcu okolnosť v zmysle
§ 36 písm. l) Tr. zák., teda že sa priznal a svoje konanie oľutoval, že nie je možné prihliadať aj na
poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. n) Tr. zák. Uviedol, že orgánom činným v trestnom konaní sa
nielen priznal, ale dobrovoľne im poskytol informácie o tom, ako naložil s vecami poškodeného, ktoré si
ponechal a ktoré kde konkrétne na ktorých miestach zahodil. To boli informácie, ktoré by policajti nezistili
alebo len s ťažkosťami. Okrem toho veci poškodeného dobrovoľne vydal pre účely trestného stíhania.

Ďalej namietal rozpor medzi výrokom o treste a jeho odôvodnením. Trest mu bol uložený v sadzbe od 3
do 8 rokov. V odôvodnení rozsudku prvostupňový súd konštatuje, že trest mu ukladal v trestnej sadzbe
upravenej (sprísnenej) podľa § 38 ods. 3 Tr. zák., teda v sadzbe od 4 rokov a 8 mesiacov až do 8 rokov.
Ďalej namietal, že vo výroku o treste nie sú uvedené poľahčujúce a priťažujúce okolnosti. V súvislosti
s trestom ukladaným mu v sadzbe od 4 rokov a 8 mesiacov do 8 rokov bol v zmysle vyhlásenia o vine

podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. poučený len o sadzbe v rozpätí od 3 až do 8 rokov. Súd sa nijakým
spôsobom nezmienil, že mu má byť ukladaný trest v sadzbe od 4 rokov a 8 mesiacov až do 8 rokov.
Takýto postup súdu považuje za porušenie jeho práva na obhajobu. Poukázal na ustanovenie podľa §
39 ods. 5 Tr. zák., a to možnosť znížiť trest odňatia slobody o jednu tretinu pod dolnú hranicu trestnej
sadzby. V tejto súvislosti uviedol, že obžalovaný pri vyhlásení o vine očakáva aj benefit zo strany súdu

v tomto smere. Domnieva sa, že tak, ako je potrebné poučiť obžalovaného o sprísnení trestu, je potrebné
obžalovaného upozorniť aj na to, že súd trest v súvislosti s vyhlásením obžalovaného o vine nezmierni.
Obžalovaný by sa pri vyhlasovaní o vine mal rozhodovať so znalosťou veci. Môže sa namietať, že súd
by nemal predznamenávať trest, keďže nebolo vykonané dokazovanie pre účely trestu, ale to isté by sa
dalo namietať pri sprísňovaní trestu podľa všeobecných ustanovení Trestného zákona. Navrhol preto,

aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a sám rozhodol, že obžalovanému podľa
§ 188 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. l), n) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 39 ods. 5
Tr. zák. ukladá trest odňatia slobody vo výmere 3 roky a 3 mesiace.

K odvolaniu obžalovaného sa písomne vyjadril aj prokurátor, pričom vo svojom vyjadrení uviedol, že

ani podľa jeho názoru neboli splnené podmienky na priznanie poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36
písm. n) Tr. zák. Poukázal na okolnosti, za akých bol zistený a vypátraný obžalovaný. Pokiaľ ide
o žiadosť obžalovaného na postup súdu v zmysle § 39 ods. 5 Tr. zák., poukázal na doterajšie odsúdenia
obžalovaného, v dôsledku čoho nie sú splnené podmienky na postup podľa § 39 ods. 5 Tr. zák. Keďže
výrok o treste považuje za zákonný, navrhol, aby súd odvolanie obžalovaného zamietol ako nedôvodné.

Krajský súd na základe podaného odvolania, po zistení, že v predmetnej veci niet zákonného dôvodu
na postup podľa § 316 Tr. por., preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutého výroku o treste, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, a zistil,
že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, oprávnenou osobou a že toto je čiastočne

dôvodné. Pri preskúmaní napadnutého výroku mal na zreteli aj povinnosť prihliadať na chyby, ktoré
odvolaním vytýkané neboli, ale sú takej povahy, že by odôvodňovali podanie dovolania na základe §
371 ods. 1 Tr. por.

Pokiaľ ide o odvolaciu námietku, že prvostupňový súd mal prihliadať aj na poľahčujúcu okolnosť

v zmysle § 36 písm. n) Tr. zák., teda že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným
orgánom, krajský súd sa s touto stotožňuje. Vzhľadom na okolnosti, za akých bola objasnená trestná
činnosť obžalovaného, považuje aj krajský súd za preukázané, že obžalovaný aktívne napomáhal
pri objasňovaní vlastnej trestnej činnosti. V tomto smere krajský súd poznamenáva, že poškodený
nepoznal obžalovaného a tohto nevedel ani identifikovať. Obžalovaný pri prvom styku s políciou sa

ku skutku ihneď priznal a ukázal, kde presne zahodil odcudzené veci, resp. ktoré veci si ponechal
a tieto aj dobrovoľne polícii vydal. Takáto aktívna súčinnosť s orgánmi činnými v trestnom konaní,
aj podľa názoru krajského súdu, napĺňa obsah poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písm. n) Tr.
zák., a to napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti. V tomto smere sa nestotožňuje krajský súds konštatovaním prvostupňového súdu, že pokiaľ bola zohľadnená poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36
písm. l) Tr. zák., teda že obžalovaný sa priznal k spáchanému trestnému činu a tento oľutoval, nie je
možné prihliadať aj na poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. n) Tr. zák. Trestný zákon súčasné

použitie obidvoch týchto poľahčujúcich okolností nevylučuje.

Za čiastočne opodstatnenú považuje krajský súd aj odvolaciu námietku obžalovaného, že tento pri
vyhláseníovinenebolsprávneprvostupňovýmsúdompoučenýotrestnejsadzbevzmysle§38ods.3Tr.
zák., a to v rozpätí 4 roky a 8 mesiacov až do 8 rokov, tak ako to uviedol prvostupňový súd v odôvodnení

napadnutého rozsudku. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní vyplýva, že obžalovaný bol poučený len
o trestnej sadzbe v rozpätí od 3 do 8 rokov. V tejto súvislosti krajský súd poznamenáva, že aj napriek
poučeniu obžalovaného o trestnej sadzbe mu trest nebol ukladaný postupom podľa § 38 ods. 3 Tr. zák.,
tak ako to vyplýva z výroku o treste v napadnutom rozsudku. Trest bol obžalovanému ukladaný len podľa
§ 188 ods. 1 Tr. zák. Teda toto poučenie obžalovaného o výške trestnej sadzby nemalo žiaden vplyv
na zákonnosť uloženého mu trestu, nakoľko prvostupňový súd nepostupoval podľa § 38 ods. 3 Tr. zák.,

v dôsledku ktorého by došlo k zvýšeniu dolnej hranice trestnej sadzby. Samotné nesprávne poučenie
obžalovaného v tomto smere nemá vplyv na zákonnosť výroku o treste uloženého obžalovanému.

Za neopodstatnenú považuje krajský súd odvolaciu námietku obžalovaného o nepredvídateľnosti výroku
o treste, keď prvostupňový súd nepostupoval podľa § 39 ods. 5 Tr. zák., teda zníženie trestu pod dolnú

hranicu trestnej sadzby, hoci zákon takýto postup pripúšťa. V tomto smere krajský súd nepovažuje za
dôvodnú ani námietku obžalovaného, že v súvislosti s vyhlásením o vine obžalovaného by mal byť tento
minimálne upozornený na to, že trest sa mu zmierňovať postupom podľa § 39 ods. 5 Tr. zák. nebude.
Takáto povinnosť zo strany súdu nevyplýva z príslušných ustanovení Trestného poriadku. Okresný
súd teda aj podľa názoru krajského súdu v tomto smere poučil obžalovaného zákonu zodpovedajúcim

spôsobom.

Pokiaľ ide o možnosť uložiť obžalovanému trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby
postupom podľa § 39 ods. 5. Tr. zák., krajský súd poznamenáva, že u obžalovaného na takýto postup
neboli splnené zákonné podmienky. Obžalovaný je osobou doposiaľ desaťkrát súdne trestanou, z toho

v minulosti aj dvakrát pre zločiny. Opakovane bol obžalovaný aj vo výkone nepodmienečného trestu
odňatia slobody. Ide teda o osobu s nepopierateľným sklonom k páchaniu najmä majetkovej a násilnej
trestnej činnosti. Ani predchádzajúce odsúdenia, a to aj k nepodmienečným trestom odňatia slobody
nemali na obžalovaného dostatočný výchovný vplyv a neprimäli ho k vedeniu riadneho spôsobu života.
Vzhľadom na narušenosť obžalovaného z hľadiska jeho kriminálnej minulosti preto, podľa názoru

krajského súdu, neprichádza do úvahy ukladanie trestu podľa § 39 ods. 5. Tr. zák. – teda pod
dolnú hranicu trestnej sadzby, nakoľko takýto trest by podľa názoru krajského súdu bol neprimerane
mierny a nebol by spôsobilý splniť svoj účel v zmysle Trestného zákona. Len samotná skutočnosť, že
obžalovaný urobil vyhlásenie o vine nie je rozhodujúcim kritériom pre takýto postup. Aj pri vyhlásení
ovinejesúdpovinnývždyskúmať,akýdruhtrestuavakejvýmerebudespôsobilýzabezpečiťočakávanú

nápravu a prevýchovu obžalovaného.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti potom krajský súd, keďže sa čiastočne stotožnil s odvolacími
námietkami obžalovaného, na základe ním podaného odvolania zrušil napadnutý rozsudok vo výroku
o treste a sám uložil obžalovanému podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere

5 rokov, na výkon ktorého obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradil do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Pri ukladaní trestu krajský súd prihliadol na poľahčujúce
okolnosti v zmysle § 36 písm. l), n) Tr. zák., teda že obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal
a trestný čin úprimne oľutoval a že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom.
Ako na priťažujúcu okolnosť prihliadal na okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Tr. zák., a to že už bol

za trestný čin odsúdený. Z uvedeného je zrejmé, že prevyšujú poľahčujúce okolnosti nad priťažujúcou
v pomere 2:1. Aj keď obžalovaný v odvolaní namietal, že tento pomer poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností neuviedol prvostupňový súd vo výroku o treste, krajský súd poznamenáva, že takýto postup
by prichádzal do úvahy podľa zákona účinného do 5.8.2024. Podľa Trestného zákona účinného od
6.8.2024 sa pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností vo výroku o treste uvádzať nemusí, tak ako

to vyplýva z § 38 Tr. zák. Súd len prihliadne na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, čo
uvedie v odôvodnení svojho rozhodnutia, tak ako je to aj v prípade krajského súdu. Krajský súd teda na
základe odvolania obžalovaného tomuto zmiernil trest odňatia slobody, a to oproti rozsudku okresného
súdu o 6 mesiacov, pričom v tejto súvislosti krajský súd poukazuje najmä na skutočnosť, že prihliadolv prospech obžalovaného aj na ďalšiu poľahčujúcu okolnosť, a to v zmysle § 36 písm. n) Tr. zák., na
ktorú prvostupňový súd neprihliadal.

Trest uložený obžalovanému vo výmere 5 rokov považuje krajský súd za primeraný a zákonný,
od ktorého možno opodstatnene očakávať naplnenie účelu trestu v zmysle Trestného zákona. Ide
o trest, ktorý podľa názoru krajského súdu možno považovať za spravodlivý a objektívny obraz potrieb
individuálnej a generálnej prevencie, ako aj represívnej stránky trestu. Takýto trest, podľa názoru
krajského súdu, v plnej miere odzrkadľuje aj možnosť nápravy a pomery obžalovaného.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

6 3To/68/2025

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.