Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, May 15, 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 52Csp/85/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123218835
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Hovančáková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7123218835.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Danicou Hovančákovou v spore žalobkyne: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, právne zast.: JUDr. Igor Šafranko, Advokátska kancelária, so sídlom ul.
Sovietskych hrdinov 163/66, Svidník, IČO: 31 954 448 proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zast.: Advokátska kancelária JUDr.
Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 600,- eur

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 300,- eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu z prisúdenej
istiny, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňasažaloboudoručenousúdudňa6.11.2023domáhala,abysúdzaviazalžalovanéhozaplatiť
jej sumu 600,- eur titulom primeraného finančného zadosťučinenia (ďalej len „PFZ“). Žalobu odôvodnila

tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bardejov pod sp.zn. SK-4Csp/64/2022 o určenie
neprijateľnosti dvoch zmluvných podmienok („základné konanie“) bola ako žalobkyňa v postavení
spotrebiteľky voči žalovanému úspešná v oboch uplatňovaných nárokoch, pričom rozsudok Okresného
súdu Bardejov sp. zn. SK-4Csp/64/2022 zo dňa 14.6.2023 nadobudol vo výrokoch II. a III. právoplatnosť
dňa 2.8.2023.

2. V odôvodnení žaloby ďalej uviedla, že predpokladom priznania PFZ nie je ani existencia ujmy ani

hrozby ujmy, PFZ má sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy a zároveň
má mať aj funkciu relutárnu, ktorá predstavuje obohatenie spotrebiteľa vo výške priznaného PFZ proti
dodávateľovi za to, že spotrebiteľ podstúpil súdne konanie, v ktorom bol na súde úspešný. Zastávala
tiež názor, že PFZ nemôže mať iba symbolický význam a byť v symbolickej výške, nakoľko by tak nebolo
ani primeraným, ani spravodlivým. Ak má PFZ reálne plniť svoj účel, tak je to podľa nej možné len
priznaním PFZ v takej výške, aby mala nielen deklarovanú sankčnú, odradzujúcu a relutárnu funkciu,
ale aby mala tieto funkcie aj reálne, čo PFZ priznané v symbolickej výške nemôže spĺňať. Uplatnené

PFZ vo výške 600,- eur podľa nej zohľadňuje skutočnosť, že žalovaný používal dve neprijateľné zmluvné
podmienky, na ktorých naďalej v súdnych konaniach zotrváva. Za každé z porušení spotrebiteľského
práva si uplatnila po 300,- eur, vychádzajúc z toho, že rozsah porušenia bol definovaný rozsudkomv základnom konaní. Navrhla, aby súd v prípade úspechu žaloby v rozsudku vyjadril v akej výške bolo
PFZ priznané vo vzťahu k tomu ktorému z dvoch porušení spotrebiteľského práva.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú a priznal mu náhradu
trovkonania.Uviedol,žežalobkyňavpodanejžalobeneuviedlažiadnuskutočnosť,ktorábyzodpovedala
právnej povahe finančného zadosťučinenia a teda aby odôvodňovala žalobnú požiadavku. Uviedol, že
podaná žaloba neobsahuje žiadne skutočnosti a/alebo tvrdenia, ktorými by bolo preukázané splnenie
predpokladov pre vyhovenie žalobe a neobsahuje ani žiadny dôvod, v zmysle ktorého by mal postup

žalobkyne oporu v nejakom zákone z dôvodu, že zákon č. 250/2007 Z.z. v ustanovení § 3 ods. 5
a ani v žiadnom inom ustanovení, a ani iný právny predpis neurčujú, že finančné zadosťučinenie sa
priznáva separátne k jednotlivým výrokom. Žalobkyňa teda na zdôvodnenie tvrdeného nároku neuviedla
v žalobe žiadne skutočnosti, ktoré by zodpovedali právnej povahe uplatňovaného nároku a ktoré by
zdôvodnili primeranosť žalovanej sumy v konkrétnom prejednávanom prípade. Nie je potom zrejmé,
na základe akých individuálnych okolností žalobkyňa určila sumu zadosťučinenia. Zadosťučinenie je

formanáhradyujmyvnemajetkovejoblasti.Právnyporiadokpoznátakútoformunáhradyčiodškodnenia
v rôznych prípadoch a situáciách. Pre porovnanie poukázal na to, že žalobkyňou požadovaná suma
dosahuje sumu bolestného v prípade niektorých stredne ťažkých úrazov či poškodení zdravia, čím
mal za to, že požiadavka žalobkyne je zjavne neprimeraná. Taktiež z podanej žaloby nie je zrejmé, z
akého dôvodu si žalobkyňa uplatňuje duplicitnú požiadavku na primerané finančné zadosťučinenie na

základe ustanovení článku 8 („dohoda o poskytnutí služby“). Ustanovenie bodu 8.1 a 8.4 nepredstavujú
samostatné dve zmluvné podmienky, ale v skutočnosti len jedno ustanovenie. Formálna stránka daná
tým, že sa ich týkajú dva samostatné výroky nemení nič na tom, že ide o ustanovenia tvoriace konkrétny
obsahový celok týkajúci sa tej istej služby. Z toho dôvodu nemá oporu ani tvrdenie žalobkyne a ani
uplatňovanie nároku zodpovedajúceho sume 2 x 300,- eur. Na základe uvedeného zhrnul, že podaná

žaloba neobsahuje žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by odôvodnili žalovaný nárok, žiadne dôvody
odôvodňujúce ich výšku a splnenie zákonných atribútov, najmä vo vzťahu k primeranosti. S ohľadom na
uvedenévyslovil,žežalobkyňanároknaprimeranézadosťučinenienemá,aakáno,taklenvsymbolickej
výške 1,- eur.

4. Žalobkyňa v replike zotrvala na podanej žalobe, pričom za skutočnosti preukazujúce jej nárok
považovala to, že v základnom konaní úspešne namietala porušenie noriem spotrebiteľského práva v
právnom vzťahu založeným Zmluvou o revolvingovom úvere č. 8300039000 zo dňa 11.05.2011, preto
tvrdenia žalovaného o neexistencii a nepreukázaní porušenia práv a povinností, len odzrkadľujú jeho
prístup k rešpektovaniu príslušných noriem spotrebiteľského práva a princípu ochrany spotrebiteľa.

Uviedla, že v zmysle rozhodnutia vydaného v základnom konaní je evidentné, že si úspešne uplatnila
porušenie jej práva, ako aj povinnosti žalovaného, čím naplnila hypotézu právnej normy uvedenú v §
3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom je nepochybné, že rozsudkom vydaným v základnom
konaní sa preukázalo, že žalovaný porušil svoju povinnosť ustanovenú v osobitnom predpise (porušenie
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 53 ods. 1 OZ a § 3 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z.

o ochrane spotrebiteľa). K námietke žalovaného dodala, že ust. § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa
nevyžaduje, aby rozhodnutie súdu v základnom konaní muselo výslovne obsahovať vo výroku porušenie
konkrétneho ustanovenia. Dané je konštatované súdom v samotnom odôvodnení rozhodnutia, keď
je zrejmé, že vysloveniu neprijateľnosti zmluvnej podmienky („NZP“) muselo predchádzať porušenie
noriem spotrebiteľského práva žalovaným. Porušením primárnej povinnosti zo strany žalovaného tak

došlo k vzniku sekundárneho zákonného následku v podobe sankcie určenia NZP. Následné uplatnenie
primeraného finančného zadosťučinenia na súde je len následkom vyplývajúcim z bezdôvodného
ohrozenia práv spotrebiteľa spôsobilého privodiť mu ujmu. V žiadnom prípade nemožno určenie
NZP a nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia stotožňovať alebo považovať
za „výhodu“, ale za „sankčný následok“ plynúci z primárneho právneho vzťahu, ktorý zavinením

žalovanéhonebolperfektnýabolspôsobilýprivodiťspotrebiteľoviekonomickúujmu.Bolabytýmpopretá
samotná podstata a zmysel inštitútu primeraného finančného zadosťučinenia, ktorý má mať sankčný
a odradzujúci charakter, keďže zo strany žalovaného dochádza na finančnom trhu k dlhodobému a
opakujúcemu sa porušovaniu práv spotrebiteľov. Zároveň uviedla, že jediným kritériom pre stanovenie
výšky finančného zadosťučinenia je jeho primeranosť. Vzhľadom na charakter a stupeň porušenia práv

a povinností daných spotrebiteľskými právnymi normami považuje ňou uplatnenú výšku primeraného
finančného zadosťučinenia za adekvátnu, zodpovedajúcu svojmu účelu, pretože je potrebné toto
finančné zadosťučinenie nevnímať ako kompenzáciu, ale ako poskytnutú satisfakciu. Uvedené finančné
zadosťučinenie má tiež odradiť žalovaného, ale aj iných dodávateľov, od porušovania práv spotrebiteľov.Záleží len na žalovanom, aby sa nedopúšťal recidívy v neprípustnom kontrahovaní v rozpore so
záujmamispotrebiteľov.Primeranosťsumy600,-eurjevzhľadomnajmänapostojžalovaného,množstvo
a intenzitu porušení spotrebiteľských noriem evidentne daná. Ujma, ktorá konaním žalovaného vznikla

nebola len v akademickej rovine, pretože porušenie zo strany žalovaného malo bezpochyby majetkový
charakter. Zároveň uplatňovaním jej legitímneho nároku v súdnom konaní bol narušený nielen jej
bežný život. Ak má PFZ reálne plniť svoj účel, tak je to možné len priznaním v takej výške, ktorá má
nielen deklarovanú sankčnú, odradzujúcu a relutárnu funkciu, ale aby mala tieto funkcie aj reálne, čo
PFZ priznané v symbolickej výške nemôže spĺňať. Pri nepeňažných nárokoch, z ktorých nevyplýva

výška finančného plnenia, by kritériom posudzovania primeranosti mala byť recidíva porušovania
spotrebiteľského práva, s tendenciou zvyšovania PFZ pri zistení opätovného opakovaného porušenia
spotrebiteľského práva. Je nepochybne zrejmé, že žalovaný zo zmlúv s rovnakým alebo obdobným
obsahom inkasuje splátky aj v súčasnosti a dlhodobo a vo veľkom rozsahu porušuje spotrebiteľské
práva na finančnom trhu. Aj v súčasnosti napriek množstvu rozsudkov vydaných proti žalovanému,
tento neustále používa nekalé obchodné praktiky a finančne sa snaží na úkor spotrebiteľov obohacovať,

najmä využívaním neprijateľných zmluvných podmienok. K uplatnenej výške PFZ poukázala tiež na
to, že v danom prípade žalovaný chcel od nej neoprávnene získať len na úrokoch sumu 724,25 eur
(1147,86 eur - 423,61 eur) a na neprijateľnom poplatku za odklad splatnosti splátok 131,27 eur (86,39
€ + 44,88 eur). V tej súvislosti poukázala na rozsudok Okresného súdu Žilina, sp. zn. 14C/295/2014,
zo dňa 24.09.2015, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 11Co/471/2015, zo dňa

28.06.2016 a v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6Cdo/127/2017 zo
dňa 30.01.2019, ktorým bolo priznané PFZ vo výške 1 194,98 eur, čo predstavuje 25-násobok poplatku,
ktorýbolurčenýzaneprijateľný.Vposudzovanomprípade,akby25-násobokpoužilanapoplatok131,27
eur, ktorý bol určený ako neprijateľný v základnom konaní, potom by bola oprávnená požadovať PFZ vo
výške 3.281,75 eur, a preto z tohto dôvodu považuje ňou uplatnenú výšku PFZ za primeranú.

5. Žalovaný nevyužil právo na podanie dupliky.

6. Súd nariadil termín pojednávania na deň 15.5.2024, ktorého sa právny zástupca žalovaného
nezúčastnil a svoju neprítomnosť, ako aj neprítomnosť žalovaného ospravedlnil a žiadal vec prejednať

v ich neprítomnosti, preto súd prejednal vec v ich neprítomnosti.

7. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní zotrval na podanej žalobe z dôvodov v nej uvedených.

8. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise a to rozsudkom Okresného súdu

Bardejov sp.zn. SK-4Csp/64/2022 zo dňa 14.06.2023, oboznámil sa so žalobou a vyjadreniami strán
sporu a zistil nasledovný skutkový stav:

9. Rozsudkom Okresného súdu Bardejov č.k. SK-4Csp/64/2022-93 zo dňa 14.06.2023 súd určil, že
zmluvné podmienky v Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.05.2011, jedna

uvedená v zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti v čl. 8. bod 8.1., v
znení: „Predmetom tejto dohody o poskytnutí služby je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho
žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne
troch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu poskytnutého na základe žiadosti/zmluvy, uzavretej
medzi veriteľom a dlžníkom (ďalej ako „úver/revolving") a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu a)

za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 86,39 EUR a b)
za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 44,88 EUR
v prípade ak bude dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na základe vlastného
uváženia jednostranne znížiť k čomu dlžník udeľuje veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne
oznámiť dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto

dohody o poskytnutí služby“ a uvedená v článku 8, bod 8.4 v znení: „Odplata za poskytnutie odkladu
splatnosti splátok úveru je splatná dňom uzavretia tejto dohody o poskytnutí služby. Veriteľ a dlžník sa
dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky dlžníka voči veriteľovi na poskytnutie
schválenej výšky úveru podľa článku 2.3. zmluvných dojednaní žiadosti/zmluvy oproti pohľadávke
veriteľa voči dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. a) tejto dohody o poskytnutí služby

(resp. zníženej výšky odplaty), a to ku dňu poskytnutia úveru dlžníkovi podľa článku 2.3. zmluvných
dojednaní žiadosti/zmluvy. Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok revolvingu je splatná dňom
poskytnutia revolvingu dlžníkovi. Veriteľ a dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok,
a to pohľadávky dlžníka voči veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky revolvingu podľa článku 4.1.zmluvných dojednaní žiadosti/ zmluvy oproti pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi na zaplatenie odplaty
podľa ods. 8.1. písm. b) tejto dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty), a toku dňu
uskutočnenia revolvingu podľa článku 4.3. zmluvných dojednaní žiadosti/zmluvy. Rozdiel bude uhradený

na účet dlžníka uvedený v čl. 2 žiadosti/zmluvy.“, sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami (výrok II.
a II. predmetného rozsudku).

10. Podľa nerozporovaného tvrdenia žalobkyne rozsudok vo výrokoch II. a III. nadobudol právoplatnosť
dňa 2.8.2023.

11. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 250/2007
Z.z.“) každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách.

12. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na
primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto
zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

13. Podľa § 52 ods. 1 až ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna
zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa
§ 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ

je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 53a ods. 1 OZ, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve,

ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje, alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe

takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

15. Zákonnými predpokladmi úspešného uplatnenia primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle
vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. je:

- existencia porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo
osobitnými predpismi slúžiacimi na ochranu spotrebiteľa (napr. zákon o spotrebiteľskom úvere, zákon o
finančných službách na diaľku, osobitné ustanovenia § 52 až 54 OZ),
- úspešné uplatnenie porušenia tohto práva alebo povinnosti spotrebiteľom na súde a

- pasívne vecne legitimovaný subjekt, ktorý za porušenie predmetného práva alebo povinnosti
zodpovedá.

16. Otázku úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti v zmysle vyššie citovaného
zákonného ustanovenia vysvetlil Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach sp. zn.

6Cdo/389/2015 zo dňa 14.09.2016 a sp. zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019.

17. V rozhodnutí sp. zn. 6Cdo/389/2015 zo dňa 14.09.2016 najvyšší súd v súvislosti s ust. § 3 ods. 5 zák.
č. 250/2007 Z.z. uviedol, že pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto
ustanoveniatrebarozumieťúspešnéuplatneniekonkrétnehonárokuzporušeniaprávaalebopovinnosti,

napr. nároku na náhradu škody, na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo aj určenie neprijateľnosti
konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve.18. V rozhodnutí sp.zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019 najvyšší súd nadviazal na vyššie uvedené
závery a zároveň sa zaoberal otázkou, či je možné priznať primerané finančné zadosťučinenie
spotrebiteľovi podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. bez toho, aby bola v konaní preukázaná existencia

a výška vzniknutej ujmy a bez toho, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy. Uviedol,
že ust. § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. má plniť jednak funkciu satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú.
Jeho cieľom je predovšetkým odradiť dodávateľov od protiprávneho konania voči spotrebiteľovi. Možno
ho však chápať aj ako prostriedok na vyvolanie aktivity spotrebiteľov domáhať sa ochrany svojich
práv proti dodávateľom v prípadoch, kedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom porušujú. Účelom

finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v
spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa
ochrany. Jediným predpokladom, ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že spotrebiteľ na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi.
Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť,
že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok

zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť
konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve. Žiadnu inú podmienku,
t.j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola
privodená konkrétna ujma, nevyžaduje. Zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom
dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu škody (bezdôvodného obohatenia) je dôkazné

bremeno na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie či už výšky
škody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej
výšky utrpenej ujmy by bolo spravidla nereálne. Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia,
neustanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným
kritériom je primeranosť finančného zadosťučinenia. Je preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na

všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu stanovil rozsah finančného zadosťučinenia.

19. Vychádzajúc z vyššie citovaných rozhodnutí najvyššieho súdu spotrebiteľovi teda možno priznať
primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. bez toho, aby bola v
konaní preukázaná konkrétna ujma, či už materiálna alebo nemateriálna (morálna) a bez toho, aby

spotrebiteľ musel preukazovať výšku vzniknutej ujmy. Jedinou podmienkou pre priznanie finančného
zadosťučinenia je iba to, že spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi.

20. V predmetnej veci bolo nesporné, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola uzavretá zmluva o

spotrebiteľskom úvere podliehajúca právnej úprave o spotrebiteľských zmluvách a že tomuto konaniu
predchádzalo iné konanie, v ktorom bola žalobkyňa úspešná so svojim žalobným návrhom. Skutkový
stav ako taký nebol medzi stranami sporný. Sporným v tomto konaní bolo iba právne posúdenie splnenia
zákonných predpokladov pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia a výška prípadného
primeraného finančného zadosťučinenia.

21. Preto súd v prvom rade konštatuje, že právny vzťah medzi účastníkmi konania je spotrebiteľského
charakteru, žalobkyňa vystupuje ako spotrebiteľ a žalovaný ako dodávateľ a na predmetný
spotrebiteľský vzťah medzi stranami sporu sa vzťahuje úprava zakotvená v zákone č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a aj osobitná úprava

spotrebiteľských zmlúv uvedená v ustanoveniach § 52 a nasl. OZ.

22. Obrana žalovaného bola založená na tvrdení, že nie sú splnené, resp. tvrdené a preukázané,
zákonom stanovené dôvody pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia a tiež nie je
adekvátna a žalobkyňou odôvodnená ňou požadovaná výška finančného zadosťučinenia.

23. Súd mal na základe zisteného skutkového stavu s poukazom na právnu úpravu primeraného
finančného zadosťučinenia za to, že dikcia § 3 ods. 5 zák. č. 205/2007 Z.z. bola naplnená tým,
že žalobkyňa ako spotrebiteľ bola úspešná v predchádzajúcom konaní o určenie neprijateľnosti 2
zmluvných podmienok, teda na súde úspešne uplatnila porušenie práv alebo povinností ustanovených

zákonom o spotrebiteľských úveroch, a preto má právo na primerané finančné zadosťučinenie od
žalovaného, ktorý za toto porušenie práv spotrebiteľa, resp. povinností dodávateľa – zakomponovanie
neprijateľných zmluvných podmienok do spotrebiteľskej zmluvy zodpovedá.24. Súd pritom zastáva názor, že porušenie práva alebo povinnosti vo vzťahu k spotrebiteľovi nemusí
byť konštatované vo výroku rozsudku, pretože takáto podmienka nevyplýva zo znenia ustanovenia § 3
ods. 5 poslednej vety zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

25. Čo sa týka žalovaným namietaného neosvedčenia vzniknutej ujmy (hoci žalovaný priznával, že
nie je zákonným predpokladom pre priznanie finančného zadosťučinenia), je potrebné zdôrazniť, že
predmetné ustanovenie nevyžaduje vznik ujmy a jej preukázanie v konaní.

26. Ako už súd citoval vyššie rozhodnutie najvyššieho súdu (viď bod 18. odôvodnenia), nie je stanovená
podmienka, aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma.

27. Pri úvahách o výške primeraného finančného zadosťučinenia súd vychádzal predovšetkým z
konkrétnych okolností daného prípadu, a to intenzity porušenia práv spotrebiteľa/povinností dodávateľa,
charakteru porušených práv/povinností a ich potenciálnych dôsledkov, časového trvania závadného

konania, a v neposlednom rade prihliadol na jednotlivé funkcie primeraného finančného zadosťučinenia.

28. Vzhľadom na konkrétne okolnosti tohto prípadu sa súd v rámci úvahy o výške primeraného
finančného zadosťučinenia nestotožnil s výškou žalobkyňou uplatneného primeraného finančného
zadosťučinenia.

29.Spoukazomnacitovanéprávneustanoveniaavzhľadomnazistenéskutkovéokolnostitohtoprípadu
určenie dvoch neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, pri potenciálnom dosahu
domajetkovejsféryžalobkyne,avšaknepreukázaníreálnehozásahudomajetkovejsféryžalobkyne,súd
priznal žalobkyni nárok na primerané finančné zadosťučinenie voči žalovanému (len) v sume 300,- eur.

30. Súd má za to, že priznaná suma reflektuje závažnosť konkrétnych porušení práv žalobkyne ako
spotrebiteľa, konkrétne skutkové okolnosti v danom prípade a intenzitu trvania a rozsahu nepriaznivých
následkov, prípadne potenciálnych dôsledkov, ktoré spotrebiteľke hrozili, ako aj subjektívny prístup
oboch strán k protiprávnemu konaniu. Pri výške určenia primeraného finančného zadosťučinenia súd

zohľadnil všetky osobitosti tohto prípadu a dospel k záveru, že primerané finančné zadosťučinenie vo
výške 300,- eur považuje za primerané, spĺňajúce jednak funkciu satisfakcie pre žalobkyňu a minoritne
aj funkciu sankcie pre žalovaného zohľadňujúc podľa názoru súdu ako najvýznamnejšiu skutočnosť, že
v danom prípade zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky, pričom
tieto nedostatky zmluvy mohli mať potenciálny dosah aj do majetkovej sféry žalobkyne. Reálny zásah

do majetkovej sféry žalobkyne však nebol preukázaný.

31. Pri neprijateľnosti zmluvných podmienok uvedených v čl.8 bod 8.1 a 8.4 prihliadal súd na ich
vzájomnú previazanosť, keď súd vzal do úvahy, že išlo o súvisiace neprijateľné zmluvné podmienky, kde
čl.8 bod 1 stanovil poplatok a bod 8.4. stanovoval splatnosť tohto poplatku, takže ich súd posudzoval

ako celok. Významovo išlo o jednu zmluvnú podmienku bez ohľadu, že bola rozdelená do viacerých
bodov, ktoré samy osobe nemali zmysel (teda, ak súd vyhlásil za neprijateľný poplatok, za neprijateľné
musel vysloviť aj ustanovenie o jeho splatnosti).

32. Súd prihliadol tiež na to, že závadný stav v prejednávanom prípade trval viac ako 12 rokov

(spotrebiteľská zmluva bola uzavretá v roku 2011 a súd vyslovil porušenie spotrebiteľských práv v roku
2023). Žalobkyňa sa musela voči nekalému konaniu žalovaného brániť súdnou cestou, čo u nej vyvolalo
stav právnej neistoty. Musela vyhľadať právnu pomoc, podať žalobu a čakať na výsledok konania na
podklade svojej žaloby. Zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobkyne a satisfakciou za stav, ktorý
musela v dôsledku konania žalovaného trpieť, rovnako aj sankciou, postihujúcou žalovaného, ktorý

konal protiprávne. Žalovaný v priebehu tohto konania, ako aj v konaní, ktoré mu predchádzalo, trval na
dôvodnosti svojich tvrdení a vystavoval tak žalobkyňu ďalšiemu tlaku.

33. Pokiaľ žalobkyňa navrhla zohľadniť aj recidívu žalovaného a skutočnosť, že neustále používa nekalé
obchodné praktiky, táto skutočnosť nebola v konaní preukázaná a súčasne ju nemožno hodnotiť ako

objektivizujúce kritériu pre primerané finančné zadosťučinenie žalobkyne, keďže sa recidíva tak, ako ju
popísala žalobkyňa, zjavne ani nevzťahovala priamo voči žalobkyni, ale ju žalobkyňa konštatovala iba
vo všeobecnosti.34. Na dôvažok súd dodáva, že účelom primeraného finančného zadosťučinenia pri porušení práv
spotrebiteľa síce nemá byť len odradenie dodávateľa od takýchto praktík do budúcna, je ním aj určitá
satisfakcia pre spotrebiteľa za to, že sa pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším

dodávateľom a svojím úspechom priniesol potenciálny benefit aj pre ostatných spotrebiteľov, avšak stále
je potrebné mať na zreteli, že primerané finančné zadosťučinenie nemá byť nástrojom obohatenia sa
pre spotrebiteľa.

35. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) súd prizná

strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

37. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak,

že žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Plný úspech
žalobkyne v konaní, kde výška plnenia závisela od úvahy súdu, súd odvodzoval od úspechu v základe
nároku. K tomu podporne súd poukazuje na literatúru, napr. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J.,
Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha:
C.H.Beck, 2016, str. 926-927, cit. „Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška

plnenia závisí od úvahy súdu (sudcovské právo) alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch
však nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného
nároku. Nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku
na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti“. Súd je toho názoru, že v prípadoch, keď rozhodnutie
o výške plnenia závisí len od úvahy súdu, pričom súčasne žalobca neuplatňuje výšku plnenia v zjavne

nedôvodnej výške, predstavujúcej šikanózny výkon práva, motivovanej len snahou o navýšenie trov
konania a nie záujmom na spravodlivom usporiadaní veci, nemožno od žiadneho žalobcu spravodlivo
očakávať, aby sa presne „trafil“ do úvahy súdu, pokiaľ ide o výšku plnenia. Preto je namieste priznať
plnú náhradu trov konania, ak bol žalobca v základe plne úspešný aj vtedy, ak čo do výšky bol úspešný
len v časti.

38. Vzhľadom na vyššie uvedené súd priznal žalobkyni ako úspešnej strane nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100% z prisúdenej sumy s tým, že o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach
na Mestský súd Košice.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,

b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).