Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 17, 2025

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 13C/79/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6722205144
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Lehotský

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2025:6722205144.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Jurajom Lehotským, v spore žalobcu A. B., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/X, B., právne zastúpený advokátom JUDr. Stanislavom Rešutíkom,
IČO: 45 028 559, so sídlom M. R. Štefánika 29/36, 977 01 Brezno, proti žalovanému v 1. rade
KOMPAS reality, s. r. o., IČO: 52 300 757, so sídlom Nám. SNP 2010/43, 960 01 Zvolen, právne
zastúpenýadvokátomJUDr.IvanomHegerom,NaTroskách3,97401BanskáBystrica,IČO:42002044,
proti žalovanému v 2. rade D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. F. G. XXX/XX, H. a žalovanej v 3.
rade I. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. - K., adresa pre doručovanie J., A. E. L. XX, E. M., obidvaja
zastúpení právnym zástupcom JUDr. Martin Dianiška, LL.M., Stoličková 4, 974 01 Banská Bystrica, IČO:

45 016 071, o zaplatenie 3.000,- Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

1. Žalovaný v 1. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.000 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5% ročne zo sumy 3.000 Eur od 11.07.2020 až do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

2. Súd žalobu voči žalovaným v 2. a 3. rade z a m i e t a .

3. Žalovaný v 1. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% do 3 dní
od právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o výške náhrady trov konania.

4. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovaným v 2. a 3. rade trovy konania v rozsahu 100% do 3 dní od
právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen rozsudkom č.k. 13C/79/2022-176 zo dňa 27.7.2023 zamietol žalobu žalobcu,
ktorou sa domáhal žalobca, aby žalovaní v 1., 2. a 3. rade spoločne a nerozdielne boli povinní zaplatiť
žalobcovi sumu 3.000 Eur titulom bezdôvodného obohatenia spolu s úrokom z omeškania vo výške 5%

ročne zo sumy 3.000 Eur od 11.07.2020 až do zaplatenia, pričom nárok žalobcu právne posúdil v zmysle
ustanovenia § 544 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka ako zmluvnú pokutu a žalobu zamietol z dôvodu
premlčania nároku žalobcu s odkazom na ustanovenie § 100 ods.1 a § 107 ods.1 až 3 Občianskeho
zákonníka. Okresný súd vychádzal z toho, že žalobca ako kupujúci so žalovanými v 2. a 3. rade ako
predávajúcimi a tiež so žalovaným v 1. rade ako sprostredkovateľom uzatvoril zmluvu o zložení zálohy
podľa § 51 Občianskeho zákonníka s poukazom na to, že žalovaný v 1. rade sa ako sprostredkovateľ
zaviazal sprostredkovať medzi kupujúcim a predávajúcimi prevod vlastníctva rodinného domu za kúpnu

cenu nehnuteľnosti 110.000 Eur. Zároveň v zmluve bolo upravené vyplatenie kúpnej ceny tak, že prvú
časťkúpnejcenyvovýške3.000Eurzaplatíkupujúciakozálohupopodpisezmluvyazvyšnúčasťkúpnej
ceny vo výške 107.000 Eur uhradí kupujúci kombináciou alebo samostatne z vlastných finančných
prostriedkovahypotekárnehoúveruposkytnutéhofinancujúcoubankou.Pokiaľzmluvanebudeuzavretádo 11.7.2020 z akýchkoľvek dôvodov na strane kupujúceho, zložená záloha vo výške 3.000 Eur prepadá
v prospech sprostredkovateľa a predávajúcich. Žalobca ako kupujúci dňa 14.4.2020 zo svojho účtu
uhradil bezhotovostným prevodom sumu 3.000 Eur v prospech účtu sprostredkovateľa. Následne dňa

16.6.2020 písomne odstúpil od zmluvy o zložení zálohy. Upozornil, že v dôsledku tohto odstúpenia sa
zmluva zrušuje od začiatku a zálohu za kúpnu cenu vo výške 3.000 Eur žiadal vrátiť. Okresný súd nárok
žalobcu na vrátenie 3.000 Eur posúdil ako nárok na zmluvnú pokutu podľa § 544 ods.1, 2 Občianskeho
zákonníka. Nakoľko zmluvnú pokutu v zmysle § 544 ods.2 Občianskeho zákonníka nemožno dojednať
len písomne a z vykonaného dokazovania vyplynulo, že predmetná Zmluva o zložení zálohy nebola

podpísaná všetkými účastníkmi predmetného zmluvného vzťahu, okresný súd vyhodnotil predmetnú
zmluvu ako neplatný právny úkon v zmysle § 40 ods.1 Občianskeho zákonníka. Nárok žalobcu preto
okresný súd posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods.1, 2 Občianskeho
zákonníka, pričom k bezdôvodnému obohateniu malo dôjsť len na strane žalovaného v 1. a žalovaného
v 2. rade, keďže suma 3.000 Eur bola vyplatená na účet žalovaného v 1. rade ako sprostredkovateľa,
ktorý časť tejto sumy vo výške 1.500 Eur poukázal na účet žalovaného v 2. rade. Okresný súd zamietol

žalobu pre premlčanie vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného v 1. rade,
ako aj žalovaného v 2. rade s poukazom na ustanovenie § 107 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru
okresného súdu subjektívna premlčacia doba začala plynúť najneskôr dňom 12.6.2020 a to odo dňa
odstúpenia od zmluvy o zložení zálohy a nakoľko žalobca podal žalobu na Okresný súd Banská Bystrica
dňa 15.6.2022, teda po uplynutí 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby vzhľadom na dôvodne vznesenú

námietku premlčania nárok žalobcovi na bezdôvodné obohatenie nemohol priznať a žalobu zamietol.
Pri vznesení námietky premlčania neprihliadol na koncentráciu konania vzhľadom na to, že vznesenie
takejto námietky nevyžaduje ďalšie úkony súdu. Žalobu zamietol v celom rozsahu, teda aj vo vzťahu
k žalovanej v 3. rade, pričom z vykonaného dokazovania ustálil, že žalovaná nemá pasívnu legitimáciu,
aby vystupovala v tomto konaní. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods.1 CSP vzhľadom na

úspech žalovaných vo veci a zaviazal žalobcu na povinnosť nahradiť žalovaným v 1., 2. a 3. rade trovy
konania v rozsahu 100%.

2. Proti predmetnému rozsudku podal v zákonnej 15-dňovej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom
svojho právneho zástupcu.

3. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp.zn. 15Co/11/2024-262 zo dňa 11.9.2024 rozsudok
Okresného súdu Zvolen zrušil a vec vrátil súdu I. inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom
v predmetnom uznesení Krajský súd v Banskej Bystrici okrem iného uviedol: Okresný súd ako súd
prvej inštancie došiel k správnemu právnemu záveru, keď nárok žalobcu na zaplatenie 3.000,- Eur

posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Správne posúdil, že Zmluva o zložení zálohy
podľa § 51 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, ktorú uzavreli dňa
11.04.2020 strany konania, žalobca ako kupujúci, žalovaní v 2. a 3. rade ako predávajúci a žalovaný
1. ako sprostredkovateľ v časti zloženia prvej časti kúpnej ceny vo výške 3.000,- Eur s tým, že ak
kupujúci s predávajúcim neuzavrú zmluvu o prevode vlastníctva nehnuteľnosti v lehote do 11.07.2020

z akýchkoľvek dôvodov na strane kupujúceho, táto zložená záloha vo výške 3.000,- Eur prepadá v
prospech sprostredkovateľa a predávajúceho rovným dielom, je neplatná. Uvedený nárok predstavuje
zmluvnúpokutuvzmysle§544ods.1Občianskehozákonníka,ktorúvzmysle§544ods.2Občianskeho
zákonníka možno dojednať len písomne. Nakoľko v konaní nebolo preukázané, že zmluva o zložení
zálohy zo dňa 11.04.2020 bola uzavretá písomne, nakoľko nebolo preukázané, že by uvedenú zmluvu

podpísali všetky strany zmluvy na písomnom vyhotovení zmluvy, uvedené dojednanie o zmluvnej pokute
je neplatné podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Podľa ustanovenia § 40 ods.3 Občianskeho zákonníka písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný
konajúcou osobou, ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže
právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď

je to obvyklé.
Právny predpis, a to konkrétne ust. § 544 ods. 2 však ustanovuje, že zmluvnú pokutu možno dojednať
len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Pokiaľ právny
predpis predpokladá písomnú formu pri dojednaní zmluvnej pokuty, podpisy všetkých konajúcich osôb
musia byť na tej istej listine. Pokiaľ podpisy konajúcich osôb nie sú na tej istej listine, takýto právny úkon

je neplatný v zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak právny úkon nebol urobený
vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Krajský súd ďalej v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že nárok žalobcu na zaplatenie 3.000 Eur
je potom potrebné považovať za nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods.2Občianskeho zákonníka ako plnenie z neplatného právneho úkonu. V konaní bola vznesená námietka
premlčania žalovanými v 1. a 2. rade, pričom okresný súd správne poukázal na to, že v takomto prípade
premlčaciu dobu je potrebné posudzovať v zmysle § 107 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka.

Správne okresný súd posúdil aj tú skutočnosť, že v tomto konkrétnom prípade nie je možné postupovať
podľa § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej
zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania
len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať. Ust. § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka
totiž dopadá len na prípady, kde vznikol synalagmatický vzťah zo zákona. V tomto prípade však

synalagmatický vzťah nevznikol, pretože žalobcovi nevznikla žiadna povinnosť oproti požadovanej
povinnosti od žalovaných vrátiť 3.000,- Eur.
Odvolací súd ďalej v tomto uznesení uviedol, že sa nemohol stotožniť s názorom okresného súdu
ohľadne začatia plynutia a uplynutia premlčacej doby v zmysle § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.
Ustanovenie § 107 Občianskeho zákonníka upravuje odlišne od všeobecnej právnej úpravy subjektívnu
aj objektívnu premlčaciu dobu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Subjektívna premlčacia doba na

vydanie bezdôvodného obohatenia je 2 roky a začína plynúť odo dňa, keď sa oprávnený dozvie o
tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu na jeho úkor, a kto sa na jeho úkor obohatil. Objektívna
premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia je 3 roky, kedy začiatok plynutia objektívnej
premlčacej doby sa určí odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo. Okresný súd sa nevysporiadal
so začatím plynutia subjektívnej a objektívnej premlčacej doby v rámci práva žalobcu na vydanie plnenia

z bezdôvodného obohatenia, pričom sa dostatočne nezaoberal atribútmi predpokladanými zákonom
ohľadne začatia plynutia premlčacích dôb. Nedostatočne tak odôvodnil, prečo subjektívna premlčacia
doba začína plynúť až 12.06.2020.
Zmluva o zložení zálohy bola uzavretá stranami konania dňa 11.04.2020, pričom okresný súd ustálil,
že subjektívna premlčacia doba začala plynúť najneskôr dňom 12.06.2020 z dôvodu listinného dôkazu

predloženého žalobcom, a to odstúpenia od Zmluvy o zložení zálohy datovanej týmto dňom. Okresný
súd však pri počítaní času spadajúceho do plynutia premlčacej doby nevzal do úvahy, že išlo o obdobie
šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, v súvislosti s ktorou boli prijaté opatrenia
Vládou Slovenskej republiky s cieľom prispieť k tomu, aby občania a podnikatelia nemuseli nevyhnutne
vykonávať úkony potrebné pre uplatňovanie ich práv v súkromnoprávnych vzťahoch v čase pandémie

bez obavy, že by prišli o svoje práva v dôsledku premlčania alebo preklúzie.
V rámci I. vlny pandémie bol prijatý zákon č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v
súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia
a dopĺňajú niektoré zákony, kde podľa § 1 citovaného zákona lehoty ustanovené právnymi predpismi v
súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo

k premlčaniu alebo k zániku práva, a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú,
b) ktoré uplynuli po 12. marci 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní po
nadobudnutí účinnosti tohto zákona.
Uvedený zákon č. 62/2020 Z. z. nadobudol účinnosť 27.03.2020. V zmysle § 1 písm. a) zákona č.
62/2020 Z. z. tak neplynuli premlčacie lehoty od 27. marca 2020 do 30. apríla 2020 (spolu 35 dní).

Krajský súd vo svojom uznesení ďalej uviedol, že v rámci II. vlny pandémie bol prijatý zákon číslo 9/2021
Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s II. vlnou pandémie ochorenia COVID-19,
ktorým sa v čl. XIII. menil a dopĺňal zákon č. 62/2020 Z. z., okrem iného aj o § 8, podľa ktorého lehoty
ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na
súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, a) v čase odo dňa účinnosti tohto

zákona do 28. februára 2021 neplynú, b) ktoré uplynuli po 31. decembri 2020 do dňa účinnosti tohto
zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.
Zákon č. 9/2021 Z. z. nadobudol účinnosť 19.01.2021. V zmysle citovaného zákona v rámci II. vlny
pandémie COVID-19 neplynuli premlčacie lehoty od 19.01.2021 do 28. februára 2021 (spolu 41 dní).
Odvolací súd ďalej vo svojom uznesení uviedol, že bolo povinnosťou súdu zohľadniť zmeny v právnej

úpraveotoviac,žesatýkajúplynutialehôtnavykonávanieúkonovúčastníkmikonaniavrámcirealizácie
základného práva na súdnu ochranu, a to aj v súvislosti s prijatými opatreniami Vládou Slovenskej
republiky ohľadne šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v rámci I., ako aj II. vlny
pandémie (pozri aj Nález Ústavného súdu SR IV. ÚS 289/2021-32 dňa 17. augusta 2021, rozhodnutie
NS SR sp. zn. 7Cdo/226/2020 zo dňa 25. novembra 2020).

Odvolací súd sa musel stotožniť s odvolacou námietkou žalobcu v odvolaní, že súd prvej inštancie pri
svojom rozhodovaní opomenul existenciu a znenie zákona č. 62/2020 Z. z., na základe ktorého v rokoch
2020 až 2021 neplynuli hmotnoprávne lehoty (premlčacia doba), v rámci I. vlny COVID-19 - 35 dní, II.
vlny 41 dní. Pokiaľ okresný súd ustálil, že subjektívna premlčacia doba začala plynúť najneskôr dňom12.06.2020, pri počítaní lehôt v rámci premlčacej doby bol povinný vziať do úvahy neplynutie lehôt v
rámciII.vlnypandémiepodľa§8písm.a)zákonač.62/2020Z.z.od19.01.2021do28.02.2021.Nakoľko
okresný súd sa neplynutím lehôt v rámci I. a II. vlny pandémie COVID-19 na základe opatrení Vlády

Slovenskej republiky nezaoberal, odvolaciemu súdu nezostala iná možnosť, než rozsudok okresného
súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd zrušil
rozsudok okresného súdu aj vo vzťahu k žalovanej v 3. rade, vo vzťahu, ku ktorej bola žaloba zamietnutá
z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie, nakoľko žalobca sa domáhal nároku voči žalovaným v 1.,
2. a 3. rade spoločne a nerozdielne a okresný súd sa pri rozhodovaní nevysporiadal s otázkou, prečo

žalovaní v 2. a 3. rade nemajú byť zaviazaní spoločne a nerozdielne vzhľadom na to, že v Zmluve o
zložení zálohy zo dňa 11.04.2020 vystupujú ako predávajúci - manželia. Odvolací súd zrušil predmetný
rozsudok aj v závislom výroku o trovách konania.

4. Podľa § 391 ods.2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd I. inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

5. Okresný súd v ďalšom konaní postupoval v zmysle predmetného uznesenia Krajského súdu v Banskej
Bystrici, pričom v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia okresný súd je viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu a preto okresný súd v ďalšom z neho vychádzal.

6. Okresný súd Zvolen po zrušení predmetného rozsudku okresného súdu nariadil pojednávanie
na deň 17.2.2025, pričom pojednával v neprítomnosti žalobcu, ktorého neúčasť ospravedlnil jeho
právny zástupca, ako aj v neprítomnosti žalovaných v 2. a 3. rade, ktorých neúčasť ospravedlnil ich
právny zástupca a vykonal dokazovanie oboznámením sa s prednesom právneho zástupcu žalobcu,
s prednesom právneho zástupcu žalovaných v 1. a 2. rade, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi

a to Zmluvou o zložení zálohy, odstúpením od zmluvy o zložení zálohy, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi
a zistil tento skutkový stav.

7. Súd z prednesu právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní konanom dňa 17.2.2025 zistil, že
z hľadiska hospodárnosti a účelnosti konania, predovšetkým s poukazom na zrušujúce uznesenie

odvolacieho súdu v tejto veci navrhol, aby súd zaviazal žalovaných v 1., 2. a 3. rade na povinnosť
spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 3.000 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5%
ročne od 11.júla 2020 až do zaplatenia.

8. Súd z prednesu právneho zástupcu žalovaného v 1. rade na pojednávaní konanom dňa 17.2.2025

zistil, že sa v celom rozsahu pripájajú k ich doterajším vyjadreniam. K veci uviedol, že Krajský súd
v Banskej Bystrici zrušil rozsudok okresného súdu a malo by dôjsť k určeniu začatia plynutia premlčacej
doby. Je nesporné, že žalobca už dňa 14.4.2020 zaslal žalovanú sumu na účet žalovaného v 1. rade a na
základe vykonaného dokazovania v rámci konania na súde I. stupňa vrátane výsluchu strán je zrejmé, že
v čase kedy žalobca žalovanú sumu poukázal na účet, nedisponoval žalobca žiadnym právnym titulom.

Samotná zmluva zložením zálohy v danom čase nebola uzatvorená. Táto ani následne nebola de facto
a de iure, keďže nikdy nebola ani len riadne podpísaná zo strany všetkých účastníkov, k bezdôvodnému
obohateniu teda pokiaľ došlo, tak došlo už k 14.4.2020, kedy žalobca plnil bez právneho titulu, bez
právneho dôvodu, čoho si bol dobre vedomý v danom čase. Rovnako si bol dobre vedomý toho komu
platí. Pokiaľ by aj následne došlo k uzatvoreniu zmluvy, riadnej zmluvy, nedošlo by k zhojeniu toho

bezdôvodného obohatenia.

9. Súd z prednesu konateľky žalovaného v 1. rade na pojednávaní konanom dňa 17.2.2025 zistil, že táto
v celom rozsahu sa pripája k prednesu svojho právneho zástupcu, ako aj k jej doterajším vyjadreniam
a žiada žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

10. Súd z prednesu právneho zástupcu žalovaných v 2. a 3. rade na pojednávaní konanom dňa
17.2.2025 zistil, že tento k veci uviedol, že žalovaní v 2. a 3. rade navrhujú, aby súd žalobu zamietol.
Tvrdil, že aj po zohľadnení osobitnej právnej úpravy, ktorá bola prijatá v súvislosti s rozšírením
nebezpečnej nákazy Covid 19, bola žaloba podaná po uplynutí premlčacej doby. Premlčanie namietol

jednak žalovaný v 1. rade, taktiež aj právny zástupca žalovaných aj v mene žalovaného v 2. rade aj
žalovanej v 3. rade vzniesol námietku premlčania. Navyše vo vzťahu ku žalovaným v 2. a 3. rade uviedol,
že títo ani nie sú nositeľmi pasívnej vecnej legitimácie a nemali by byť žalovaní ako dlžníci v tejto
veci vzhľadom k tomu, že pokiaľ by aj pohľadávka ako taká premlčaná nebola, právny vzťah z titulubezdôvodného obohatenia, resp. nárokov titulu bezdôvodného obohatenia by mohol vzniknúť len voči
subjektu, ktorý prijal a ktorému žalobca predmetné prostriedky zaplatil, čo ani žalovaný v 2. rade, ani
žalovaná v 3. rade neboli.

11. Súd z predloženej zmluvy o zložení zálohy, ktorá bola predložená zo strany žalobcu vo fotokópii
zistil, že v tejto zmluve je uvedené, že bola uzatvorená podľa § 51 Občianskeho zákonníka na strane
predávajúceho (ďalej len „predávajúci“) žalovaného v II. rade spolu s manželkou žalovanou v III.
rade na strane kupujúceho t. j. žalobcu a na strane sprostredkovateľa t. j. žalovaného v I. rade.

V článku I. v tejto zmluvy je uvedené: Sprostredkovateľ sa zaväzuje sprostredkovať medzi kupujúcim
a predávajúcim prevod vlastníctva nehnuteľnosti, a to: Stavba súpisné číslo: bez súpisného čísla,
postavená na parcele číslo: XXX/X o výmere XXX m2 evidovaná ako záhrada, na parcele číslo: XXX/X
o výmere XX m2 evidovaná ako zastavaná plocha a nádvorie, všetko zapísané na LV č. XXXX, kat. úz.:
H., Obec: H., Okres: J.. Predávajúci vyhlasuje, že obstaraním uzavretia kúpnej zmluvy poveril výhradne
sprostredkovateľa. V článku II. tejto zmluvy je uvedené:

1. Predávajúci vyhlasuje, že má záujem predať nehnuteľnosť kupujúcemu.
2. Kupujúci vyhlasuje, že má záujem o kúpu nehnuteľnosti od predávajúceho.
3. Kupujúci a predávajúci sa dohodli, že kúpna cena nehnuteľnosti je 110.000,- € (slovom:
jednostodesaťtisíceuro). V tejto kúpnej cene je zahrnutá sprostredkovateľská odmena pre
sprostredkovateľa.

4. Vyplatenie kúpnej ceny zmluvné strany dohodli nasledovne:
a) prvú časť kúpnej ceny vo výške 3.000,- € (slovom: tritisíceuro) zaplatí kupujúci ako zálohu po podpise
tejto zmluvy (záloha),
b) druhú časť kúpnej ceny vo výške 107.000,- € (slovom: jednostosedemtisíceuro) kupujúci
uhradí kombináciou alebo samostatne z vlastných finančných prostriedkov a hypotekárneho úveru

poskytnutého financujúcou bankou. Do podpisu kúpno-predajnej zmluvy kupujúci presne špecifikuje akú
časť bude financovať akým spôsobom. Táto časť kúpnej ceny bude uhradená predávajúcemu na jeho
bankový účet najneskôr v deň čerpania hypotekárneho úveru kupujúcim.
V článku III. bod 2 uvedenej zmluvy je uvedené: Ak kupujúci s predávajúcim neuzavrú zmluvu o prevode
vlastníctva nehnuteľnosti v lehote do 11.07.2020 z akýchkoľvek dôvodov na strane kupujúceho, zložená

záloha vo výške 3.000,- € (slovom:tritisíceuro) prepadá v prospech sprostredkovateľa a predávajúceho
rovným dielom. Kupujúci berie na vedomie, že záloha je zložená ako odškodnenie kupujúceho
a sprostredkovateľa a že si je vedomý nákladov spojených so začatím predaja nehnuteľnosti. Tiež si je
vedomý, že ak neuzavrie v lehote zmluvu o prevode vlastníctva bude povinný odškodniť predávajúceho
a sprostredkovateľa vo výške 3.000,- €. Je si vedomý toho, že obe strany podpisom tejto zmluvy

vynaložia náklady na to, aby bola nehnuteľnosť do vyššie spomenutej lehoty pripravená na prevod
vlastníctvaalebobolipripravenévšetkynáležitostinapodpiskúpno-predajnýchzmlúv.Súhlasísčlánkom
III bodom 2 v plnom rozsahu a na znak súhlasu podpísal túto zmluvu a zložil zálohu vo výške 3.000,- €.
Z poslednej strany predmetnej fotokópie vyplýva, že zmluva mala byť uzatvorená dňa 11.04.2020 a na
poslednej strane sa nachádzajú označenia sprostredkovateľa a predávajúcich a kupujúcich a na tejto

fotokópii zmluvy sa nachádza len podpis kupujúceho.

12. Súd z listinného dôkazu a to predloženej ďalšej fotokópie poslednej strany predmetnej zmluvy na
čísle listu 13 zistil, že je veľmi zle táto fotokópia čitateľná, avšak z nej vyplýva, že nie je tam uvedený
podpis žalovaného v 1. rade ako sprostredkovateľa a nachádza sa tam iba pečiatka.

13. Súd z listinného dôkazu z čísla listu 14 až 19 zistil, že týmto listinným dôkazom žalobca odstupoval
od zmluvy o zložení zálohy a toto odstúpenie bolo adresované žalovanému v 1. rade, žalovanému v 2.
rade a žalovanej v 3. rade a je zo dňa 12.06.2020. V predmetnom odstúpení je okrem iného uvedené,
že žalobca nedisponuje takým originálom zmluvy, na ktorom by boli podpisy všetkých zmluvných strán,

na jednej strane je výlučne jeho podpis a na ďalšej prispinkovanej strane sú len podpisy predávajúcich
(bez jeho podpisu), podpis sprostredkovateľa chýba (pečiatka nenahrádza podpis).

14. Súd z pripojeného listinného dôkazu a to elektronického príkazu na úhradu zistil, že dňa 14.4.2020
bola zo strany žalobcu poukázaná suma 3.000 Eur na číslo účtu príjemcu, ktorý sa zhoduje s číslom

účtu uvedeným v predmetnej Zmluve o zložení zálohy a jedná sa o účet žalovaného v 1. rade, pričom
túto skutočnosť v konaní nikto nerozporoval.15. Súd z listinného dôkazu z čísla listu 66 mal za preukázané, že z účtu žalovaného v 1. rade bola dňa
27.07.2020 na označený účet zaslaná suma 1.500,- Eur, pričom z tohto listinného dôkazu vyplýva, že
sa jedná o vyrovnanie rezervačnej zmluvy prepadnutá záloha.

16. Žiaden z účastníkov nenavrhol vo veci doplniť dokazovanie.

17. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď

oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

18. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

19. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje

zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

20. Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný
konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže
právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď

je to obvyklé.

21. Podľa § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka, písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon
urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie
obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy,

ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom
alebo zaručenou elektronickou pečaťou.

22. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

23. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

24. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech

získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

25. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

26. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

27. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

28. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

29. Podľa § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní
navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by

aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.30. Podľa § 1 zákona č. 62/2020 Z.z., lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych
vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo
k zániku práva,

a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú,
b) ktoré uplynuli po 12. marci 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní po
nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

31. Podľa § 8 zákona č. 62/2020 Z.z., lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych

vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo
k zániku práva,
a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 28. februára 2021 neplynú,
b) ktoré uplynuli po 31. decembri 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní
po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

32. Z vykonaného dokazovania po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj vo vzájomnej
súvislosti, ako aj s poukazom na právny názor Krajského súdu v Banskej Bystrici uvedený v uznesení
KrajskéhosúduvBanskejBystricisp.zn.15Co/11/2024-262zodňa11.9.2024malsúdzapreukázané,že
žaloba je dôvodná voči žalovanému v 1. rade v celom rozsahu a naopak nie je dôvodná voči žalovaným
v 2. a 3. rade a preto žalobe voči žalovanému v 1. rade vyhovel a žalobu voči žalovaným v 2. a 3. rade

zamietol a to z týchto dôvodov:

33. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že síce žalobca predložil zmluvu
o zložení zálohy vo fotokópii, ktorá mala byť uzavretá dňa 11.04.2020 a ktorá mala byť uzatvorená
na strane predávajúceho, t. j. žalovaných v 2. a 3. rade ,na strane kupujúceho, t. j. žalobcu a na

strane sprostredkovateľa, t. j. žalovaného v 1. rade, pričom z článku I. vyplýva, že sprostredkovateľ
sa zaviazal sprostredkovať medzi kupujúcim a predávajúcim prevod vlastníctva nehnuteľnosti a to
tak ako je vyššie uvedené. V rámci článku III. bod 2 z predmetnej zmluvy vyplýva, že ak kupujúci
s predávajúcim neuzavrú zmluvu o prevode vlastníctva nehnuteľnosti v lehote do 11.07.2020
z akýchkoľvek dôvodov na strane kupujúceho zložená záloha vo výške 3.000,- Eur prepadá v prospech

sprostredkovateľa a predávajúceho rovným dielom. Súd obsah tejto zmluvy vyhodnotil v zmysle §
51 ako nepomenovanú zmluvu, pričom nepomenovaná zmluva je atypická zmluva, ktorá sa spravuje
ustanoveniami Občianskeho zákonníka ako aj iných právnych predpisov patriacich do odvetvia
občianskeho práva, ktoré upravujú občiansko-právne vzťahy s najpodobnejším obsahom. Prednosť má
dohoda účastníkov o rozsahu práv a povinností.

34. Súd článok III. bod 2 predmetnej zmluvy vyhodnotil v zmysle § 544 ods. 1 ako zmluvnú pokutu
dojednanú v prípade ak kupujúci s predávajúcim neuzavrú zmluvu o prevode vlastníctva nehnuteľnosti
v lehote do 11.07.2020 z akýchkoľvek dôvodov na strane kupujúceho, pričom potom zložená záloha vo
výške 3.000,- Eur má prepadnúť v prospech sprostredkovateľa a predávajúceho rovným dielom, pričom

však súd mal za to, že v zmysle § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať
len písomne a v prípade ak nie je dojednaná písomne dohoda o zmluvnej pokute by bola neplatná
podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom z vykonaného dokazovania vyplynulo, že predmetná
zmluva o zložení zálohy nebola podpísaná všetkými účastníkmi predmetného zmluvného vzťahu a preto
v zmysle § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka súd vyhodnotil predmetnú písomnú zmluvu o zložení

zálohy ako neplatný právny úkon, keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že predmetná zmluva
nie je podpísaná konajúcou osobou, keďže žalobca predložil zmluvu len vo fotokópii a z tejto fotokópie
vyplýva, že sa nenachádzajú na tejto zmluve všetky podpisy zúčastnených strán a to sprostredkovateľa
a predávajúcich, a teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne toho, že by predmetná zmluva
bola podpísaná konajúcimi osobami a ani z listinného dôkazu z č. l. 13, ktorý je veľmi zle čitateľný

nevyplýva jednoznačne podpis predmetnej zmluvy všetkými zúčastnenými stranami.

35. Na základe vyššie uvedeného súd mal teda za to, že predmetná zmluva o zložení zálohy je
neplatným právnym úkonom, keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo a nebol preukázaný opak,
pričom žiadna zo strán nevedela predložiť predmetnú zmluvu o zložení zálohy v tej forme, z ktorej by

vyplynulo, že na tejto zmluve sa nachádzajú jednoznačne podpisy všetkých konajúcich osôb. Tu súd
poukazuje aj na tú skutočnosť, že samotná žalovaná v III. rade poprela, že by takúto zmluvu niekedy
uzatvárala a že by ju podpisovala, pričom v konaní nebol preukázaný opak.36. Na základe vyššie uvedeného súd teda vychádzal z toho, že predložená zmluva o zložení zálohy je
neplatnýmprávnymúkonom,aspoukazomna§451ods.2Občianskehozákonníkasúddospelkzáveru,
že za daných okolností došlo teda k bezdôvodnému obohateniu, avšak len na strane žalovaného v 1.

rade, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný v 1. rade sa bezdôvodne obohatil,
keďže došlo k plneniu z neplatného právneho úkonu, keďže v konaní nebolo sporné, že žalobca dňa
14.4.2020 poukázal na účet žalovaného v 1. rade sumu 3.000 Eur, a túto skutočnosť žalovaný v 1. rade
aninerozporoval.Tusúdpoukazuje,žekbezdôvodnémuobohateniudošlolennastranežalovanéhov1.
rade a čo sa týka žalovaných v 2. a 3. rade, tak títo nemajú pasívnu legitimáciu, aby vystupovali v tomto

konaní, nakoľko súd poukazuje na judikatúru súdov a to hlavne rozsudok Najvyššieho súdu Českej
republiky sp.zn. 33Odo/221/2002 zo dňa 26.5.2004, v zmysle záverov ktorého § 451 ods.1 Občianskeho
zákonníka predstavuje všeobecnú skutkovú podstatu povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie; pričom
bezdôvodnéobohateniejevňomchápanéakozáväzok,zktoréhovznikátomu,ktosaobohatilpovinnosť
vydať to, o čo sa bezdôvodne obohatil a právo toho, na koho úkor k obohateniu došlo požadovať vydanie
toho, o čo sa povinný obohatil. Povinnosť vydať plnenie získané bez právneho dôvodu vzniká podľa

zákona tomu, kto ho získal. Tým, kto plnenie získal, nie je osoba, ktorá má predmet plnenia aktuálne vo
svojomdržaníaleboosoba,ktorátentopredmetskutočnespotrebovala,aleten,komubolobezprávneho
dôvodu plnené. Osobou povinnou vydať plnenie získané bez právneho dôvodu je teda adresát tohto
plnenia. Ak nadobudne následne predmet plnenia tretia osoba, povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie
na ňu s predmetom bezdôvodného obohatenia neprechádza, nakoľko zodpovednostný záväzkový vzťah

z bezdôvodného obohatenia vzniká podľa zákona len medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil a tým, na
koho úkor bezdôvodné obohatenie vzniklo.

37. Na základe vyššie uvedeného v konaní bolo preukázané, že došlo k plneniu sumy 3.000 Eur zo
strany žalobcu na účet žalovaného v 1. rade a keďže sa jednalo o neplatný právny úkon ako je to vyššie

uvedené, je nepodstatné, či žalovaný v 1. rade z týchto finančných prostriedkov niekomu poukazoval
tieto finančné prostriedky a z tohto dôvodu súd ustálil, že k bezdôvodnému obohateniu došlo len na
strane žalovaného v 1. rade a čo sa týka žalovaných v 2. a 3. rade, keďže vzhľadom na vyššie uvedené
podľa názoru súdu títo nemajú pasívnu legitimáciu aby vystupovali v tomto konaní, z tohto dôvodu súd
žalobu voči žalovaným v 2. a 3. rade zamietol.

38. Čo sa týka vznesených námietok premlčania vzhľadom na závery Krajského súdu v Banskej
Bystrici uvedené v uznesení sp.zn. 15Co/11/2024-262 zo dňa 11.9.2024 súd na ne neprihliadal, nakoľko
vznesené námietky neboli dôvodné a to z toho dôvodu, že po vykonanom dokazovaní súd ustálil,
že k bezdôvodnému obohateniu, avšak len u žalovaného v 1. rade došlo dňa 14.4.2020, kedy došlo

k plneniu finančných prostriedkov vo výške 3.000 Eur zo strany žalobcu na účet žalovaného v 1. rade
bez právneho dôvodu. Podľa názoru súdu týmto dňom sa žalobca dozvedel, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a že sa na jeho úkor obohatil žalovaný v 1. rade, nakoľko už v čase urobenia tohto úkonu,
t.j. prevodného príkazu žalobca dobre vedel, že predmetná zmluva o zložení zálohy nebola podpísaná
všetkými účastníkmi zmluvy a teda jednalo sa o neplatný právny úkon a od tohto dňa je potrebné počítať

subjektívnu premlčaciu lehotu v trvaní 2 rokov, ktorá by za normálnych okolností uplynula dňa 14.4.2022,
avšak na vyššie uvedený názor Krajského súdu v Banskej Bystrici, podľa ktorého Okresný súd Zvolen pri
svojom rozhodovaní opomenul existenciu a znenie zákona č. 62/2020 Z.z., na základe ktorého v rokoch
2020 až 2021 neplynuli hmotnoprávne lehoty, v rámci I. vlny COVID-19 – 35 dní a II. vlny 41 dní, čo je
dokopy 76 dní. Z týchto dôvodov súd teda dospel k záveru, že premlčacia subjektívna 2-ročná lehota

pri bezdôvodnom obohatení v danom prípade neuplynula dňa 14.4.2022, ale bola predĺžená v zmysle
vyššie citovaných zákonných ustanovení zákona č. 62/2020 Z.z. a to § 1 a § 8 o 76 dní a teda premlčacia
lehota by uplynula, keby bola žaloba podaná na tunajší súd po termíne 29.6.2022, čo je termín 14.4.2022
+ 76 dní. V predmetnom prípade žaloba žalobcu na tunajší súd bola podaná dňa 15.6.2022 a keďže
premlčacia lehota vzhľadom na vyššie uvedené by uplynula až po uplynutí dňa 29.6.2022 a teda žaloba

bola podaná v lehote, ktorá vzhľadom na vyššie uvedené ešte neuplynula, súd na predmetnú námietku
premlčania neprihliadal a vyhodnotil ju ako nedôvodnú.

39. Na základe vyššie uvedeného súd zaviazal žalovaného v 1. rade ako nositeľa hmotnoprávnej
povinnosti v predmetnom prípade, keďže k bezdôvodnému obohateniu došlo na jeho strane, čo v konaní

nebolo sporné, na zaplatenie sumy vo výške 3.000 Eur.

40. Súd zároveň zaviazal žalovaného v 1. rade aj na zaplatenie zákonného úroku z omeškania v zmysle
zákonného ustanovenia § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka s poukazom na Nariadenie vlády č.87/1995 Z.z. a to konkrétne § 3, pričom požadovaný úrok z omeškania vo výške 5% ročne zodpovedá
vyššie citovaným zákonným ustanoveniam a z tohto dôvodu zaviazal súd žalovaného v 1. rade aj
na zaplatenie zákonného úroku z omeškania z priznanej sumy 3.000 Eur vo výške 5% ročne a to od

11.7.2020 tak, ako to požadoval žalobca, pričom z listinného dôkazu a to odstúpenia od zmluvy zo dňa
12.6.2020 vyplýva, že žalobca už v tom čase vyzýval aj žalovaného v 1. rade na zaplatenie vyššie
uvedenej sumy a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

41. Podľa § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

42. Podľa § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

43. O trovách konania čo sa týka žalovaného v 1. rade súd rozhodol tak, že žalovaný v 1. rade je povinný

zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu
I. inštancie o výške náhrady trov konania vzhľadom na to, že žalobca voči žalovanému v 1. rade bol
v celom rozsahu úspešný a preto podľa názoru súdu má nárok na plnú náhradu trov konania.

44. Čo sa týka trov konania voči žalovaným v 2. a 3. rade súd dospel k záveru, že v tomto prípade

plnú úspešnosť v konaní mali žalovaní v 2. a 3. rade, keďže žaloba voči nim bola zamietnutá z dôvodu
nedostatku pasívnej legitimácie a preto v zmysle § 255 ods.1 CSP žalobca má povinnosť nahradiť
žalovaným v 2. a 3. rade trovy konania v rozsahu 100% do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu
I. inštancie o výške náhrady trov konania, pričom o konkrétnych trovách konania bude rozhodnuté po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením vyšším súdnym úradníkom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355
ods. 1,§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej
forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti – Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).