Uznesenie – Ochrana osobnosti… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, November 29, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/75/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122433521
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6122433521.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a
sudcov Mgr. Martina Štubniaka (sudca spravodajca) a Mgr. Kataríny Katkovej, v spore žalobcu A. B.,
narodeného XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom C. XX, D., právne zastúpeného Mgr. Ivanom Bugrim,
advokátom, so sídlom Námestie SNP 23, 960 01 Zvolen, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú
koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 71 Bratislava – mestská časť

StaréMesto,IČO:00151866,ozaplatenie5.216,23Eur,oodvolanížalovanejprotirozsudkuOkresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 13C/44/2023 z 25. januára 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný
súd“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.126,23 Eur do 15 dní

od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok). Žalovanej tiež uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania
v rozsahu 100 % v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia o určení ich výšky (druhý výrok).

2. Súd prvej inštancie takto rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia náhrady
nemajetkovej ujmy (škody) spôsobenej mu porušením komunitárneho práva žalovanou Slovenskou
republikou, ktorá podľa neho nesprávne implementovala do vnútroštátneho právneho poriadku smernicu

Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/88/ES zo dňa 04. 11. 2003 o niektorých aspektoch organizácie
pracovného času (ďalej len „smernica č. 2003/88/ES“, resp. „smernica“). V dôsledku toho mu čas
výkonu služobnej pohotovosti nebol služobným úradom započítavaný do jeho služobného času hasiča
vykonávajúceho štátnu službu na C. E. F. G. G. a to viedlo k tomu, že fakticky mal v období septembra
2019 až augusta 2022 priemerný týždenný služobný (pracovný) čas 51,88 hodín, ktorý tak prekročil
maximálny týždenný pracovný čas 48 hodín určený článkom 6 písm. b) smernice.

3. Podľa súdu prvej inštancie bola daná jeho právomoc na prejednanie tohto sporu a takisto bola daná
aj pasívna vecná legitimácia žalovanej. Pracovná činnosť žalobcu spadá pod ustanovenia smernice,
ktorá však nebola do právneho poriadku SR správne transformovaná, pričom žalobcovi vznikol nárok
na náhradu škody vzhľadom na splnenie všetkých troch podmienok vyžadovaných judikatúrou súdneho
dvora pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú porušením komunitárneho práva, ktorú

vzhľadom na absenciu slovenskej právnej úpravy bolo potrebné posúdiť analogicky podľa § 11 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie sa stotožnil so spôsobom výpočtu žalobcom uplatneného
nároku majúc za preukázané zásah do jeho osobnostných práv a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel .

4. V zákonnej lehote podala proti rozsudku odvolanie žalovaná, ktorá namietala, že súd prvej inštancie
nemal oprávnenie posudzovať (ne)správnosť prebratia smernice do vnútroštátneho právneho poriadku.

Okrem toho nesprávne právne posúdil otázku jej pasívnej vecnej legitimácie, tiež otázku pôsobnosti
smernice, ktorá sa na služobný pomer žalobcu nevzťahuje a aj podmienky vzniku nároku na náhraduškody spôsobenej porušením komunitárneho práva, ktorej vznik ani výšku žalobca nepreukázal.
Žalovaná poukázala aj na to, že súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal so vznesenou námietkou
premlčania.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok potvrdiť vzhľadom na jeho vecnú správnosť
označiac námietky žalovanej za nedôvodné s tým, že súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými
pre rozhodnutie podstatnými skutočnosťami.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379 a §
380 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) odvolaním napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Odvolací súd dospel k záveru o dôvodnosti podaného odvolania, pretože súd prvej inštancie sa

v rozhodnutí vôbec nezaoberal a nevysporiadal s námietkou premlčania žalobcom uplatneného práva,
ktorú námietku žalovaná vzniesla počas prvoinštančného konania v písomnom vyjadrení zo dňa 30.
08. 2023 (str. 6 vyjadrenia na č. l. 296 a nasl. spisu). Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia pritom
nie je zrejmé ani to, prečo sa tejto námietke súd prvej inštancie nevenoval, hoci ide o otázku, ktorá
má nepochybný vplyv na žalobcom uplatnené právo, keďže opodstatnenosť námietky premlčania

znamená, že uplatnené (premlčané) právo nemožno žalujúcej strane priznať (§ 100 ods. 1 OZ). Je
preto dôvodná táto odvolacia námietka žalovanej podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP znamenajúca,
že súd prvej inštancie jej nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočnila jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd preto
pristúpil ku kasácii napadnutého rozhodnutia, aby tento nedostatok súd prvej inštancie odstránil. Ak

totiž súd v písomnom vyhotovení rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje § 220 ods. 2
CSP, základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie
musí byť dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní a keďže súd prvej
inštancie sa v odôvodnení rozhodnutia námietkou premlčania nezaoberal, nemôže ani odvolací súd
splniť svoju úlohu prieskumného súdu. Vzhľadom na uvedené bolo nadbytočné zaoberať sa ostatnými

odvolacími námietkami žalovanej.

8. V ďalšom konaní nasledujúcom po vrátení veci posúdi súd prvej inštancie žalovanou vznesenú
námietku premlčania berúc do úvahy zistený skutkový stav a vykoná náležité právne posúdenie,
pričom toto riadne uvedie do odôvodnenia nového rozhodnutia tak, aby rozsudok súdu prvej inštancie

zodpovedal zásade, podľa ktorej má súdne rozhodnutie poskytovať odpovede na všetky právne
relevantné otázky týkajúce sa uplatneného práva. Súd v odôvodnení nového rozhodnutia teda uvedie
ako vyriešil žalovanou nastolenú otázku premlčania žalobcom uplatneného práva.

9. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd

prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP). V novom rozhodnutí
rozhodne prvoinštančný súd i o náhrade trov celého, teda aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.