Rozsudok – Rodina a mládež ,
Zrušené Judgement was issued on Monday, August 11, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 9T/34/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125010349
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matej Jakubčo

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6125010349.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, pracovisko Brezno, samosudcom JUDr. Matejom Jakubčom, na hlavnom

pojednávaní konanom dňa 11.08.2025, v trestnej veci obžalovanej A. B., takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná A. B.
C. B., nar. XX.XX.XXXX v D., trvalo bytom E. XXX/XXX, B.,
s a u z n á v a z a v i n n ú

z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie
§ 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák.,

p r e t o ž e
dňa 11.11.2024 v čase 15.57 hod. pristavila svoje osobné motorové vozidlo zn. Renault Megane Combi,
červená metalíza tmavá, ev. č. C. (ďalej len „OMV“) na mieste verejnosti prístupnom v obci B., F. G.,
oproti potravín COOP Jednota, pred kaderníctvom H. I., z vozidla vystúpila, uzamkla ho a odišla do
predmetnéhokaderníctva,odkiaľsináslednevčase16.02hod.všimla,žezasedadlomspolujazdca,kde
v tom čase v autosedačke sedel maloletý V. B. je spustené okno, rýchlou chôdzou sa vrátila k vozidlu a

po zistení, že vozidlo je zamknuté a nedokáže otvoriť dvere, maloletého J., ktorý jej bol splnomocnením
zverený do osobnej starostlivosti z Centra pre deti a rodiny Hriňová, Krivec 171, cez otvorené okno
predmetného vozidla opakovane päťkrát udrela peňaženkou, držiac ju v pravej ruke, do oblasti hlavy
a tváre, nato odomkla vozidlo za sprievodu dvojitého zablikania výstražných svietidiel, otvorila dvere a
maloletého znovu jedenkrát udrela otvorenou dlaňou ľavej ruky do oblasti hlavy, potom sa poza OMV
presunula ku dverám vodiča, odkiaľ sa pokúsila zatvoriť okno na dverách za spolujazdcom, avšak po
neúspešnom pokuse sa opäť presunula rýchlou chôdzou k maloletému V.B. a znovu ho trikrát udrela
peňaženkou, ktorú držala v pravej ruke, do oblasti hlavy, nato sa vrátila na miesto vodiča a po otočení

kľúčom v spínacej skrinky zatvorila okno na dverách za spolujazdcom, z vozidla vystúpila a v čase 16.04
hod. vozidlo uzamkla a vrátila sa do uvedeného kaderníctva, odkiaľ v čase 16.33 hod. dňa 11.11. 2024
sa vrátila k vozidlu odomkla ho, nastúpila do vozidla a odišla preč,
teda

fyzicky na mieste verejnosti prístupnom sa dopustila výtržnosti tým, že napadla iného a spáchala taký
čin na chránenej osobe - dieťati,

za to sa odsudzuje

Podľa § 364 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere
12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanej výkon trestu
odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanej ustanovuje skúšobnú dobu 18 (osemnásť) mesiacov. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Brezno podal pod č. 2Pv/259/24 dňa 17.04.2025 na tunajšom súde
obžalobu na A. B., ktorou jej kladie za vinu spáchanie prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a),

ods. 2 písm. d) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák., na tom skutkovom
základe, ako je v nej uvedený.

Obžalovaná na hlavnom pojednávaní dňa 07.07.2025 uviedla, že dňa 11.11.2024 šla ako každý deň po
J. D. do školy na aute s tým, že so sebou mala aj jeho mladšieho brata, následne šla pred kaderníctvo
H. I. za účelom vyzdvihnutia plienok pre mladšieho zo súrodencov D. od K. I. L., ktorá tieto plienky

necháva v kaderníctve. Obžalovaná ďalej uvádza, že súrodenci D. pochádzajú z prostredia, z akého
pochádzajú, a mali radosť otvárať za jazdy okná na aute, na čo ich upozorňovala, že im v aute kúri,
aby im nebola zima. Po zaparkovaní pred kaderníctvom išla obžalovaná do kaderníctva, kde cez okno
uvidela, že je otvorené okno za spolujazdcom. Obžalovaná následne vyšla von a pýtala sa J., kto otvoril
okno, na čo tento uviedol, že ho mala otvoriť obžalovaná, následne jeho brat. Ďalej obžalovaná uvádza,

že predmetné auto nemala ešte veľmi dlho a nebola si vedomá toho, že okno za sedadlom spolujazdca
sa nedá zatvoriť, keď je vypnutý motor. Obžalovaná dala Viliamovi výchovnú – capla ho peňaženkou,
koľkokrát presne nevie, mohlo to byť jedenkrát až trikrát, pričom sa na ňu J. usmieval, následne išla
dopredu, kde skúsila zavrieť zadné okno, avšak sa jej to nepodarilo a následne musela ísť naštartovať
auto. Obžalovaná následne po zatvorení okna prešla dozadu, kde maloletý J. jej stále klamal o tom,

kto otvoril okno, uvádzal, že to bol jeho brat M. preto ho obžalovaná capla ešte raz a povedala mu,
aby neklamal a aby sa už neopovážil otvoriť okno. Obžalovaná ďalej dodala, že v tom čase už bolo
von chladno a obaja súrodenci mali na sebe vetrovky a boli upevnení v autosedačkách. Obžalovaná
sa následne vrátila do kaderníctva, kde čakala na plienky asi polhodinu s tým, že mala deti sústavne
pod dohľadom. Ďalej uviedla, že v čase, keď malo dôjsť k incidentu, nevidela na ulici žiadnu inú osobu

a rovnako ani iné auto.

Na otázku obhajkyne, aby obžalovaná konkretizovala fyzickú intenzitu toho, čo popísala ako capnutie,
obžalovaná uvádza, že to bol veľmi jemný úder, čo aj na sebe ukázala a uviedla, že maloletému nechcela
ublížiť, a rovnako, že sa maloletý uhol. Na otázku obhajkyne, aký mala obžalovaná slovný prejav pri

zmienenom incidente, uvádza, že normálny, na maloleté deti nekričí, pokojne mu vysvetľovala, že sa
klamať nemá.
Ďalej uviedla, že maloletému J. nechcela ublížiť, nespôsobila mu žiadne zranenie a po danom incidente
ani neplakal. Maloletý J. si nedal povedať, v dôsledku čoho mu dala výchovnú, nebolo to tak, že by
ho „drvila“. Obžalovaná ďalej uvádza, že ju to veľmi mrzí. Deti sú z takého sociálneho prostredia, že

aby niečo urobili, treba, aby im to viacnásobne zopakovala, keďže boli zvyknuté si žiť po svojom. Ďalej
uviedla, že obaja súrodenci J. a M. sú na ňu naviazaní, majú ju radi. Nezaťažuje ich ohľadom toho, čo
prebieha v predmetnom konaní.

Na otázku prokurátora, aby obžalovaná konkretizovala, ako capla maloletého J. a do ktorej časti tela,

obžalovaná uviedla, že peňaženkou do zadnej časti hlavy, vrchnej časti krku - čo obžalovaná ukazuje na
vlastnej hlave. Na otázku prokurátora, koľkokrát sa odohralo capnutie obžalovaná uvádza, že asi jeden
až dvakrát, pričom maloletý J. sa počas celej tejto doby vyhováral na svojho súrodenca Klementa. Na
otázku prokurátora, koľko rokov mal maloletý J. v čase možného spáchania skutku uviedla, že vtedy
mal 6 rokov, pričom narodený je 07.01.2018, teda teraz už má 7 rokov.

Maloletí J. a M. D. sú u obžalovanej od 01.06.2024, kedy podpísala pracovnú zmluvu s Centrum pre
deti a rodiny Hriňová (ďalej aj CDR). Na otázku prokurátora, ako dlho vykonávala obžalovaná funkciu
profesionálneho náhradného rodiča uviedla, že predtým vykonávala túto funkciu po dobu 3 mesiacov
a ešte predtým nejakých 7 mesiacov, cca v roku 2019, resp. možno aj skôr.

K. I. B., na základe plnomocenstva zo dňa 27.02.2025 oprávnená na zastupovanie J. D. v predmetnom
konaní (ďalej aj poškodená) počas výpovede na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovanú pozná ako
profesionálneho rodiča, je s ňou v pravidelnom telefonickom kontakte ohľadom zverených detí, pričom
ju bola v mieste bydliska viackrát navštíviť za účelom preverenia podmienok a starostlivosti o deti. Ďalej

na otázku, ako hodnotí podmienky starostlivosti o maloleté deti uviedla, že maloleté deti pri obžalovanejnapredujú a nemá vo vzťahu ku nej žiadne námietky a rovnako nemá žiadnu vedomosť o konaní zo
strany obžalovanej, ktoré je predmetom dnešného konania. Maloleté deti sa v súčasnosti nachádzajú
v starostlivosti obžalovanej ako profesionálneho rodiča.

Na otázku obhajkyne, či po tomto incidente boli rozsiahlejšie kontroly u obžalovanej alebo v akom
rozsahu, poškodená uviedla, že sú v pravidelnom kontakte s obžalovanou, pričom chodia k nej raz
alebo dvakrát mesačne na návštevy a to neohlásené a ohlásené, podľa toho, ako je to potrebné. Po
incidente a následnom návrate detí do CDR bola dňa 15.11.2024 vykonaná prehliadka maloletých detí

a nebolo nič zistené. Na otázku obhajkyne, z akého dôvodu boli maloleté deti navrátené obžalovanej
po predmetnom incidente poškodená uviedla, že keďže vyšetrovateľ nezistil žiadne dôvody, ktoré
by takémuto postupu bránili, boli deti navrátené profesionálnej rodičke. Na otázku obhajkyne, aké
bolo sociálne zaradenie maloletých detí pred a po incidente, poškodená uviedla, že počas pobytu pri
obžalovanej obaja maloletí výrazne napredovali, ťažko znášali odobratie od nej a umiestnenie do CDR,
boli z toho zničené. Maloletým deťom nepovedali, že je vedené trestné stíhanie, ale že si obžalovaná

od nich chcela trochu oddýchnuť. V súčasnosti je správanie oboch maloletých detí veľmi dobré, obidve
výrazne sociálne napredujú, je o nich riadne postarané a to ako z materiálneho tak aj sociálneho
hľadiska.

Z anonymného oznámenia na obžalovanú, prijatého na OOPZ Pohorelá dňa 18.11.2024 v listinnej

podobe vyplýva, že neznáma osoba oznamuje, že sa stala svedkom násilia obžalovanej voči malému
dieťaťu, o ktoré sa má starať. Asi o 11.11.2024 o 16.00 hod. mala obžalovaná stáť na parkovisku oproti
obchodu Jednota v Pohorelej a udierať chlapca po hlave a do tváre predmetom, ktorý mala v ruke.
Záverom neznáma osoba uviedla, že vyššie uvedené nemôže napísať menovite, lebo obžalovaná je
zákerná žena a chcela by pomstu.

Z úradného záznamu vypracovaného ORPZ, OKP Brezno zo dňa 18.11.2024 okrem iného vyplýva,
že z vykonaného šetrenia bolo zistené, že v prípade dieťaťa, ktoré malo byť obžalovanou napadnuté
ide o M. D.. Obhajkyňa vo vzťahu k predmetnému úradnému záznamu poukázala na posledný odsek
a identifikáciu maloletého dieťaťa v ňom ako M. D., pričom v úradnom zázname zo dňa 05.12.2024 tou
istou vykonávacou operatívnou-pátracou činnosťou bolo označené iné dieťa a to J. D..

Z evidenčnej karty vozidla Renault Megane ev. č. C. vyplýva, že jeho majiteľkou a držiteľkou bola v čase
možného spáchania skutku obžalovaná.

Rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. 5P/49/2022-93 zo dňa 02.05.2023, právoplatným dňa
22.07.2023 bola nad maloletým J. D. nariadená ústavná starostlivosť, ktorá sa bude vykonávať v Centre

pre deti a rodiny Hriňová s uložením povinnosti rodičom prispievať na výživu maloletého dieťaťa.

Vzmysleplnomocenstvazč.l.68bolaobžalovanádňa01.06.2024aždoukončeniastarostlivostiodieťa,
splnomocnená CDR na zastupovanie maloletého J. D. vo všetkých veciach týkajúcich sa bežných
úkonov súvisiacich s komplexnou starostlivosťou v rámci starostlivosti o maloleté dieťa v profesionálnej

rodine.

V rámci správy zo dňa 18.12.2024 ÚPSVaR Lučenec uviedol, že rodičia maloletých detí M. D. a J. D.
spolu s ďalšími bezdomovcami obývajú opustený objekt pri mestskom parku v Lučenci, ktorý pozostáva
z dvoch miestností. Objekt je bez vody, elektriny, kúrenia a okna, pričom v zime obyvatelia vykurujú

objekt kachľami bez dymovodu. Na podklade návštevy v CDR dňa 13.11.2024 bolo zistené, že maloleté
deti J. a M. sú naďalej vychovávané v profesionálnej náhradnej rodine, kde prosperujú. V rámci správy
taktiež uviedol, že profesionálny náhradný rodič je zamestnancom CDR Hriňová.
V zmysle správy CDR Hriňová zo dňa 22.11.2024 je obžalovaná zamestnankyňou CDR od 01.06.2024
na základe úspešného absolvovania pracovného pohovoru realizovaného dňa 15.05.2024, splnenia

požiadavky preukázania psychickej spôsobilosti a čistého odpisu z registra trestov. Maloleté deti J.
D. a M. D. sú u obžalovanej umiestnení od 01.06.2024. Telefonické konzultácie prebiehali pravidelne,
minimálne trikrát do týždňa a návštevy zamestnancov približne raz do mesiaca. V prípade oboch
maloletých detí, Klementa a Viliam možno konštatovať, že došlo k pokroku z hľadiska zdravého vývinu
po fyzickej a psychickej stránke.

Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov vyplýva, že obžalovaná sa doposiaľ dopustila celkom 2
priestupkov na úseku premávky na pozemných komunikáciách – prekročenie povolenej rýchlosti, za čo
jej bola uložená pokuta vo výške 10,- Eur a napomenutie.Zo správy o povesti obce Pohorelá zo dňa 17.03.2025 vypracovanej D. Bodnárikovou a podpísanej N.
I. L., starostkou obce, vyplýva, že obžalovaná v súčasnosti býva na adrese E. XXX/XXX, B. v rodinnom
dome spolu so svojou dcérou M. O. a dvoma maloletými deťmi, ktoré jej boli zverené. Na obecnom úrade

je evidované anonymné podanie zo dňa 15.11.2024, kde neznámy občan nahlásil, že bol svedkom,
ako obžalovaná na parkovisku pred predajňou COOP Jednota udierala chlapca. Na základe žiadosti
následne obec poskytla OR PZ Brezno kamerový záznam zachytávajúci priestor vyššie uvedeného
parkoviska. V rámci podania je ďalej zmienené preverovanie podozrenia na ublíženie dieťaťu zo strany
obžalovanej v roku 2020 vyšetrovateľom ORPZ Brezno, pričom výsledok nebol oznámený. Správa sa

taktiež zmieňuje o sporoch medzi starostkou obce a obžalovanou v súvislosti s predvolebnou kampaňou
ku komunálnym voľbám v roku 2022. Ďalej je v správe uvedené, že občania z okolia obžalovanej sa
o jej správaní a o nej samotnej nechcú vyjadrovať, pričom o dôvodoch sa dá len domnievať. Záverom
je v správe uvedené, že správanie obžalovanej nebolo doposiaľ prejednávané komisiou na ochranu
verejného poriadku a nebolo jej uložené žiadne opatrenie.
Obžalovaná ako sama tak aj prostredníctvom obhajkyne namietla znenie vyššie uvedenej správy

opovesti,kuktorejnebolidoloženélistinnédokladyaleboprílohy.Správuopovestipovažujezaúčelovúa
ovplyvnenútým,ževminulostikandidovalavkomunálnychvoľbáchnapozíciustarostkyvobciPohorelá.
V zmysle odpisu z registra trestov obžalovaná v súčasnosti nemá záznam v rámci odpisu z registra
trestov.
Z kamerových záznamov na č.l. 35 p.v., na disku DVD, ktorý vydala starostka obce Pohorelá,

zachytávajúcich priestor pred potravinami Coop Jednota dňa 11.11.2024 (čas posunutý o 1 hodinu
vpred) bolo zistené, že v čase o 15.57 hod. prichádza na parkovisko pred Coop Jednota Pohorelá
osobné motorové vozidlo zn. Renault Megane Combi, červená metalíza tmavá, ev. č. C., ktoré vedie
obžalovaná, pričom na zadnom sedadle za spolujazdcom v detskej sedačke sa nachádza maloletý J. D..
Približne o 16.58 hod. maloletý J. D. otvára zadné okno vedľa svojho sedadla, obžalovaná zamyká auto

a odchádza hore schodmi do kaderníctva mimo záberu. V čase tesne pred príchodom ako aj po príchode
na parkovacie miesto je možné pozorovať prechod viacerých chodcov a motorových vozidiel okolo auta.
Obžalovaná o 17.02.42 hod. vychádza z kaderníctva, niečo hovorí a gestikuluje k motorovému
vozidlu, pričom v pravej ruke drží peňaženku, koženú alebo koženkovú bez zdobenia. Následne
ide k motorovému vozidlu, kde prichádza o 17.03 hod., pokúša sa otvoriť zadné dvere, neúspešne,

pričom maloletý J. jej niečo hovorí. Potom obžalovaná maloletého od 17.03.00 hod. do 17.03.03 hod.
celkom 5- krát udiera peňaženkou po čelovej a temennej časti hlavy. Následne obžalovaná skúša
neúspešne otvoriť dvere spolujazdca, potom diaľkovým ovládaním odomyká auto, pričom prebieha
diskusia medzi obžalovanou a maloletým. Obžalovaná sa následne pokúša zavrieť zadné okno zo
zadných dverí, ale bezúspešne. O 17.03.15 hod. obžalovaná maloletého udiera otvorenou dlaňou

po temennej časti hlavy a prechádza k dverám vodiča, pričom viditeľne podráždene niečo hovorí
maloletému. Následne obžalovaná niečo robí na mieste vodiča, zrejme sa pokúša zavrieť zadné okno
bez nutnosti naštartovania auta ako aj skúša zavrieť zadné okno z dverí vodiča, avšak nepodarí sa jej
to a opätovne odchádza k maloletému. O 17.03.41 hod. maloletého celkom trikrát udiera peňaženkou
do temennej a čelovej časti hlavy, podľa rozmachu ako aj spôsobu dopadu rany väčšou intenzitou ako

pri predošlých prípadoch. Následne zatvára zadné dvere, odchádza na miesto vodiča, naštartuje auto,
o 17.04.00 hod. zavrie zadné okno, vypne auto a odchádza do kaderníctva, pričom o 17.04.42 hod. sa
stráca zo záberu. Obžalovaná je v kaderníctve do 17.33 hod., kedy odchádza z neho s krabicami, ktoré
nakladá na zadné sedadlo a o 17.35 hod. odchádza z parkoviska.
Obžalovaná prostredníctvom svojej obhajkyne v reakcii na prehratý záznam uviedla, že v čase hlavného

deja, nie je prítomná absolútne žiadna verejnosť. Taktiež uviedla, že na zázname je skutočne vidieť,
že maloletý J. bez vedomosti obžalovanej stiahol okno, čo si obžalovaná nemala ako v danom čase
všimnúť. Žiadna z okolo idúcich osôb si ani len nevšimla, že maloleté dieťa má stiahnuté okno na aute,
čo len potvrdzuje, že ak sa aj nejaká verejnosť objavila, tak si predmetné auto ani len nevšimli. Je
nepochybné, že išlo o mesiac november, ktorý je značne chladnejším mesiacom a teda v momente,

kedy si obžalovaná všimla, že maloletý sedí pri otvorenom okne, tak sa v nej spustila mierna zlosť, išla
okno okamžite zavrieť, aby obaja maloletí neprechladli, pričom na otázku, kto stiahol okno sa maloletí
smiali a klamali, na čo obžalovaná uplatnila svoju výchovnú metódu a to „capla“ maloletého niekoľkokrát
peňaženkou v ruke po hlave.

V žiadnom prípade sa zo záznamu nepreukázala hrubá neslušnosť ani verejné priestranstvo, nakoľko
uvedené sa deje v interiéri súkromného motorového vozidla, nedeje sa to ani len na chodníku, kde by
verejnosť vôbec mohla byť pobúrená, ak by tam teda nejaká aj bola, ako aj poukazujem na to, že zo
záznamu nevyplýva, že by sa obžalovaná dopustila takej hrubej neslušnosti, že by to jednak vyvolalonegatívnu reakciu u maloletého J., napr. plačom, krikom, teda že by ho niečo bolelo, nič také sa neudialo,
čobyniektozverejnostialebozokolitýchprevádzokmoholvzhliadnuť,nejakáhrubúneslušnosť,pretože
som si istá, že ak by k nejakej dochádzalo, tak by niekto vybehol z prevádzky a išiel by na pomoc

maloletým deťom.

Podľa § 10 ods. 2 Tr. zák., nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky,
okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť
nepatrná.

Podľa § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák., chránenou osobou sa rozumie dieťa.

Podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste
verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného, potrestá sa
odňatím slobody až na tri roky.

Podľa § 364 ods. 2 písm. d) Tr. zák., odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá,
ak spácha čin uvedený v odseku 1 na chránenej osobe.

Podľa § 30 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z.z., rodičia majú právo použiť pri výchove dieťaťa primerané
výchovné prostriedky tak, aby nebolo ohrozené zdravie, dôstojnosť, duševný, telesný a citový vývin

dieťaťa.

Trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v Trestnom zákone, ak tento zákon
neustanovuje inak. Skutková podstata trestného činu predstavuje súhrn jednotlivých znakov, ktoré
popisujú konanie jednotlivca a následok jeho konania ako trestný čin. Podmienkou existencie skutkovej

podstaty trestného činu je naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty trestného činu. Nedostatok
jedného znaku sa rovná nedostatku skutkovej podstaty ako takej.
Z uvedeného vyplýva, že znaky skutkovej podstaty trestného činu majú všeobecne obligatórnu povahu
s výnimkou prípravy a pokusu, kde chýba následok a príčinný vzťah medzi ním a konaním. Okrem toho,
skutková podstata môže obsahovať niektoré znaky, ktoré nie sú vo všeobecnosti povinné (fakultatívne).

Medzi obligatórne znaky, resp. skupiny znakov patria objekt, objektívna stránka, páchateľ a subjektívna
stránka. Všetky tieto štyri znaky tvoria jednotný celok a sú v skutkovej podstate trestného činu
obligatórne. Existujú v každej skutkovej podstate trestného činu, aj keď v nej nie sú výslovne uvedené.
V prípade, ak by niektorý z týchto znakov chýbal, nešlo by v danom prípade o trestný čin.
Objektom trestného činu výtržníctva je záujem na ochrane občianskeho spolužitia pred závažnejšími

útokmi narúšajúcimi verejný pokoj a poriadok. Pod pojmom výtržnosť ako ju uvádza § 364 Tr. zák. je
potrebné chápať také konanie, ktoré závažným spôsobom narušuje verejný pokoj a poriadok, pričom
zväčša ide o fyzické alebo psychické násilie zamerané proti osobám alebo veciam.
Ako miesto prístupné verejnosti sa rozumie každé miesto, na ktoré má prístup široký okruh ľudí a kde
sa tiež spravidla zdržiava viac ľudí, takže hrubú neslušnosť alebo výtržnosť môžu postrehnúť viacerí

ľudia, hoci tam v čase činu nemusia byť prítomní. Pod prístupnosťou je podrobné rozumieť možnosť
vidieť a počuť prejav páchateľa aj keď miesto činu nie je priamo verejnosti prístupné (napr. nachádza sa
za plotom, ohradou a.i.), ale stačí, ak je také miesto prístupné len niektorým osobám určeným povahou
ich zamestnania.
Materiálny korektív umožňuje orgánom činným v trestnom konaní a súdu, aby popri formálnom

naplnení znakov skutkovej podstaty prečinu skúmali aj materiálnu stránku prečinu. Skúmanie
materiálnosti prečinu tkvie predovšetkým v zistení jeho závažnosti, ktorá ak je nepatrná, nejde o prečin.
Nepatrnosť prečinu sa vyhodnocuje na podklade spôsobu vykonania činu, jeho následkov, okolností,
za ktorých bol čin spáchaný, miery zavinenia a pohnútky páchateľa. Skúmanie naplnenia podmienok
aplikácie materiálneho korektívu vyžaduje podrobné zistenie skutkového stavu, pričom finálny záver o

materiálnom korektíve je nakoniec záverom právnym.
Súd vyhodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od
toho,čiichobstaralsúd,orgányčinnévtrestnomkonaníaleboniektorázostrán.Nazákladevykonaného
dokazovania dospel k záveru, že obžalovaná svojim konaním naplnila znaky prečinu výtržníctva podľa

§ 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák.
Obžalovaná konala v tzv. nepriamom úmysle (§ 15 písm. b) Tr. zák.), pretože pri spáchaní skutku
uvedeného v obžalobe konala spôsobom uvedeným § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Tr. zák. spoukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák., teda vedela, že svojím konaním môže také
porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bola s tým uzrozumená.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že nad maloletým J. D., nar. XX.XX.XXXX je

na základe rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 5P/49/2022-93 zo dňa 02.05.2023,
právoplatným dňa 22.07.2023 nariadená ústavná starostlivosť, ktorá sa vykonáva v Centre pre deti
a rodiny Hriňová. Obžalovaná je od 01.06.2024 zamestnankyňou Centra pre deti a rodiny Hriňová na
pozícii profesionálneho náhradného rodiča v zmysle zákona č. 376/2022 Z.z. a poskytuje starostlivosť
maloletýmJ.D.,nar.XX.XX.XXXX,aM.D.,nar.XX.XX.XXXXvnehnuteľnostinaadreseE.XXX/XXX,B..

Obžalovaná viedla dňa 11.11.2024 osobné motorové vozidlo zn. Renault Megane Combi, červená
metalíza tmavá, ev. č. C., v ktorom na zadných sedadlách sedeli maloletí J. D. a M. D., pričom J. D.
sedel na zadnom sedadle za spolujazdcom v detskej sedačke. Po príchode o 15.57 hod. na parkovisko
pred obchodom Coop Jednota maloletý J. otvoril zadné okno, obžalovaná následne auto zamkla a odišla
hore schodmi do kaderníctva.
Obžalovaná si neskôr všimla, že zadné okno je otvorené, vyšla z kaderníctva a prišla k motorovému

vozidlu, presnejšie k zadným dverám na strane spolujazdca, pokúša sa otvoriť zadné dvere, neúspešne
a následne celkom 5-krát udrela maloletého peňaženkou po hornej časti hlavy. Následne obžalovaná
skúšala neúspešne otvoriť dvere spolujazdca, potom diaľkovým ovládaním odomkla auto, pričom
prebiehala diskusia medzi obžalovanou a maloletým, ktorá vyústi v úder obžalovanej na maloletého
otvorenou dlaňou po temennej časti hlavy. Obžalovaná potom prešla k dverám vodiča, pričom viditeľne

podráždene niečo hovorila maloletému. Následne sa obžalovaná pokúšala zavrieť zadné okno bez
nutnostinaštartovaniaautaakoajskúšazavrieťzadnéoknozdverívodiča,avšakneúspešneaopätovne
prešla k maloletému, ktorého celkom trikrát udrela peňaženkou do temennej a čelovej časti hlavy,
podľa rozmachu ako aj spôsobu dopadu rany väčšou intenzitou ako pri predošlých prípadoch. Následne
obžalovaná odišla na miesto vodiča, naštartovala auto, zavrela zadné okno, vypla auto a o 17.04

hod. odišla do kaderníctva, kde bola do 17.33 hod., kedy odchádza z neho s krabicami, ktoré naložila
na zadné sedadlo a o 17.35 hod. odišla z parkoviska.

Súd neakceptoval argumentáciu obžalovanej, že miesto, kde došlo k spáchaniu stíhaného skutku, nie
je miestom verejnosti prístupnom. Parkovisko pred obchodom Coop Jednota je ako to možno pozorovať

na kamerovom zázname pomerne rušné miesto, keď každú minútu možno vidieť prejsť aspoň jedného
chodca alebo motorové vozidlo okolo auta obžalovanej. Skutok, ku ktorému došlo, bol síce spáchaný vo
vnútri motorového vozidla, avšak celý dej bolo voľným okom možné pozorovať či už z okolitých budov
alebo z cesty.
V danom prípade mal súd na podklade kamerového záznamu v spojení s výpoveďou obžalovanej

jednoznačne,nadakékoľvekpochybnostipreukázané,žesaskutokstalažesahodopustilaobžalovaná.
Čo sa týka závažnosti konania obžalovanej, aj napriek argumentácii ohľadom aplikácie § 10 ods. 2
Tr. zák. na konanie obžalovanej, t.j. že závažnosť jej konania bola nepatrná, teda nejde o prečin, ale
nanajvýš o priestupok, dospel súd na podklade vykonaného dokazovania k záveru, že závažnosť jej
konania bola síce len malá, ale nie nepatrná.

Obžalovaná sa stíhaného skutku dopustila pri výkone pracovnej pozície profesionálneho náhradného
rodiča podľa zákona č. 376/2022 Z.z., ktorá si vyžaduje zvýšenú mieru frustračnej tolerancie pri výchove
detí, ktoré často pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia a nemajú osvojené návyky bežné
ich veku. Súd poukazuje na skutočnosť, že skoro každý môže byť rodičom, avšak profesionálnym

náhradným rodičom môže byť len osoba, ktorá musí spĺňať pri nástupe a počas trvania pracovného
pomeru pomerne prísne podmienky tak, ako ich definuje § 3 zákona č. 376/2022 Z.z., vrátane psychickej
spôsobilosti podľa § 58 zákona č. 305/2005 Z.z.
Na základe vyššie uvedených zistení je zrejmé, že štát kladie pomerne vysoké nároky na výkon
zamestnaniaprofesionálnehonáhradnéhorodičaakonaosobu,ktorázabezpečujestarostlivosťocudzie

dieťa v rozsahu obdobnom, v akom by mali dieťaťu poskytovať rodičia. Pri poskytovaní starostlivosti je
právom profesionálneho náhradného rodiča zvoliť správne výchovné metódy tak, aby nebolo ohrozené
zdravie, dôstojnosť, duševný, telesný a citový vývin dieťaťa v súlade so znením § 30 ods. 3 zákona č.
36/2005 Z.z. Skutkový dej zachytený na kamerovom zázname zo dňa 11.11.2024 na verejne prístupnom
mieste – zaparkovanom aute na parkovisku pred obchodom Coop Jednota sa vymyká akejkoľvek

rozumnej miere a predstavuje skratkovitú, neprimeranú reakciu obžalovanej na nepatrný prehrešok
maloletého – otvorenie okna na aute spolu s následným nepravdivým uvedením údajov o tom, kto okno
otvoril.V prípade, ak by v prípade obžalovanej to ostalo len pri prvej časti deja, t.j. pri prvotných piatich
úderoch peňaženkou do hlavy, bolo by možné postúpenie predmetnej veci na priestupkové konanie,
avšak obžalovaná, takmer ako bezmyšlienkovite ešte udrela maloletého otvorenou dlaňou a následne

o chvíľu neskôr trikrát peňaženkou do hlavy s väčšou intenzitou. Vyššie uvedený dej ako celok
predstavuje zo strany obžalovanej absolútne nezvládnutie banálnej životnej situácie a pri zohľadnení
jej zamestnania, t.j. profesionálneho náhradného rodiča, vedie súd k záveru, že závažnosť konania
obžalovanej v žiadnom prípade nebola nepatrná.
Súd rovnako potrebuje poznamenať, že na naplnenie skutkovej podstaty trestného činu výtržníctva

podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 139
ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa nevyžaduje, aby maloleté dieťa volalo o pomoc, aby mu bola spôsobená
akákoľvek ujma na zdraví alebo aby konanie obžalovanej hraničilo s týraním. Na naplnenie skutkovej
podstaty postačuje, aby páchateľ fyzicky na mieste verejnosti prístupnom sa dopustil výtržnosti tým, že
napadne iného, k čomu v danom prípade došlo. Rovnako argumentácia obžalovanej, resp. jej obhajkyne
ohľadom správnosti zvolených výchovných metód vo vzťahu k poškodenému považuje súd za vrcholne

neprimeranú a zvolené výchovné metódy za nevhodné na riešenie vzniknutej situácie.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto mal súd rovnako preukázanú aj právnu kvalifikáciu
skutku, ktorý je kladený obžalovanej za vinu.
Súd nevyhovel návrhu obžalovanej na doplnenie dokazovania výsluchom starostky obce Pohorelá vo
vzťahu k správe o povesti na č.l. 84, ako aj vypracovaním novej správy o povesti, keďže takto navrhnuté

dokazovanie je neúčelné a nepodstatné pre rozhodnutie.

Správaopovestijekrátkainformatívnasprávaodobecnéhoúradupríslušnejobceohľadomkonkrétneho
občana, slúžiaca v rámci trestného konania na získanie všeobecných informácii o obžalovanom/
obžalovanej z miesta jej trvalého bydliska, resp. z miesta, kde sa zdržiava. Nejde teda o rozhodnutie,

ktoré by bolo potrebné osobitne zdôvodniť a tvrdenia v ňom uvedené preukázať. Skutočnosť, že
sa v rámci správy o povesti podpísanej starostkou obce a vypracovanou zamestnankyňou obce
zmieňujú osobné spory medzi starostkou obce a obžalovanou nie je pre účely predmetného rozhodnutia
relevantná a súd na ňu neprihliadal.
Rovnakosúdpoznamenáva,žežiadosťoopätovnévypracovaniesprávyopovestiobžalovanejpovažuje

za nezmyselné aj v tom smere, že by ju s ohľadom na veľkosť obce zrejme vypracovala rovnaká
zamestnankyňa a rovnako by ju podpísala starostka obce, teda by sa obsahovo nijako podstatne nelíšila
od tej, ktorá je doložená v spise.

Súd poznamenáva, že pochybenie orgánov činných v trestnom konaní v rámci prípravného konania pri

stotožnení osoby na ktorej mal byť trestný čin spáchaný, t.j. spočiatku sa mylne domnievali, že išlo o M.
D., hoci trestný čin bol spáchaný na J. D., nie je prekážkou pre naplnenie skutkovej podstaty trestného
činu.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu

zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 3 Tr. zák., trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší

vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Súd pri rozhodovaní o treste hodnotil pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností
podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. Obžalovanej poľahčuje, že sa viedla pred spáchaním trestného činu riadny
život (§ 36 písm. l) Tr. zák.). Obžalovanej v rámci predmetného trestného konania nepriťažuje žiadna
okolnosť. Za prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Tr. zák. by teda obžalovanej

bolo možné uložiť trest odňatia slobody až na 3 roky.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie súd uložil obžalovanej trest odňatia slobody v dolnej polovici
trestu, a to konkrétne vo výmere 12 mesiacov, zohľadňujúc pritom najmä, že nejde o skutok s vysokou
mierou závažnosti a spoločenskej nebezpečnosti. Pri ukladaní trestu súd taktiež musel zohľadnuť

skutočnosť, že sa skutku dopustila troma po sebe nasledujúcimi útokmi na maloleté dieťa pri výkone
práce profesionálneho náhradného rodiča, čo neumožnilo uložiť trest odňatia slobody na samej dolnej
hranici trestu odňatia slobody.Za splnenia podmienok v zmysle § 49 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanej v zmysle § 50 ods.
1 Tr. zák. podmienečne odložil výkon uloženého trestu odňatia slobody na skúšobnú dobu v trvaní 18
mesiacov. Takto uložený trest je podľa názoru súdu dostatočný na zabezpečenie dosiahnutia účelu

trestu, v potrebnej miere obsahuje prvok represie a taktiež aj prvky individuálnej a generálnej prevencie.

Na rozdiel od trestného rozkazu č.k. 9T/34/2025-98 zo dňa 23.04.2025 súd obžalovanej neuložil podľa §
61 ods. 1, 2 Tr. zák. trest zákazu činnosti vykonávania práce profesionálneho náhradného rodiča, keďže

s ohľadom na znenie zákona č. 376/2022 Z.z. by takýto zákaz bol nadbytočný a duplicitný.

Jednou z podmienok, ktoré musí profesionálny náhradný rodič spĺňať po celý čas výkonu práce v zmysle
§ 3 ods. 1 písm. d), ods. 3 zákona č. 376/2022 Z.z. je bezúhonnosť. Nesplnenie podmienky bezúhonnosti
spôsobuje, že Centrum pre deti a rodiny Hriňová je povinné v zmysle § 15 ods. 1 písm. b) zákona č.
376/2022 Z.z. okamžite skončiť pracovný pomer s profesionálnym náhradným rodičom.

Bezúhonnosť je v rámci § 5 ods. 1, ods. 2 zákona č. 376/2022 Z.z. definovaná prísne, kedy právoplatné
odsúdenie za trestný čin proti právam a slobodám – deviata hlava trestného zákona, kde spadá aj § 364
Tr. zák., spôsobuje zánik bezúhonnosti s tým, že aj následné zahladenie odsúdenia, prípadne situácia,
kedy sa na odsúdeného hľadí, akoby nebol odsúdený, nič nemení na zániku bezúhonnosti.

Právoplatné rozhodnutie v predmetnej veci preto samo o sebe v spojení s vyššie uvedenými
ustanoveniami zákona č. 376/2022 Z.z. predstavuje pre obžalovanú doživotný trest zákazu výkonu
činnosti profesionálneho náhradného rodiča.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

Brezno 11. augusta 2025

JUDr. Matej Jakubčo
s a m o s u d c a
Za správnosť vyhotovenia: Alexandra Struhárová