Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on

Decision was made at the court Najvyšší Správny súd

Judgement was issued by JUDr. Katarína Benczová

Legislation area – Správne právoOstatné

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 3Sfk/86/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6021200479
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:6021200479.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny

Benczovej a členov senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD., v právnej
veci sťažovateľa (pôvodne žalobcu): KASATKIN Recovery, k. s., so sídlom Záhradnícka 29, 811 07
Bratislava, IČO: 50 382 888, správca konkurznej podstaty úpadcu BBK AGRO, s. r. o., „v konkurze",
so sídlom Rudohorská 33, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 44 095 066, právne zastúpený: KASATKIN
& PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, Záhradnícka 29, 811 07 Bratislava, IČO 47 255 021, proti
žalovanému: Ministerstvo financií Slovenskej republiky, so sídlom Štefanovičova 5, 817 82 Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. MF/013014/2021-77, č. MF/013011/2021-77,

č. MF/013013/2021-77, č. MF/012999/2021-77, č. MF/013012/2021-77, č. MF/013009/2021-77, č.
MF/013010/2021-77, všetky zo dňa 16. septembra 2021, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti
rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 74S/67/2021-97 z 29. marca 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.
II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania
1. Žalobca siedmimi podaniami z 08. júla 2019 podal návrhy na pripustenie obnovy právoplatne
skončených daňových konaní, ktorým boli Finančným riaditeľstvom SR potvrdené rozhodnutia správcu

dane (Daňový úrad Trnava, pobočka Galanta) o vyrubení rozdielu dane na dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobia január, február, jún, júl, september, október a november 2013, z dôvodu podľa §
75 ods. 1 písm. a) zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňového poriadku) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“), s poukazom
na skutočnosti zistené pri nahliadnutí do trestného spisu ČVS: PPZ-128/NKA-FP-ST-2014.
2. Finančné riaditeľstvo SR o návrhoch žalobcu rozhodlo tak, že konania zastavilo podľa § 62
ods. 1 písm. g) Daňového poriadku z dôvodu, že podaniu návrhu na obnovu konania predchádzalo

začatie konania na súde. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkami sp. zn. 23S/11/2020, sp. zn.
23S/14/2020, sp. zn. 23S/12/2020, sp. zn. 23S/13/2020, sp. zn. 23S/21/2020, sp. zn. 23S/23/2020 a
sp. zn. 23S/24/2020 rozhodnutia žalovaného o zastavení konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
Finančné riaditeľstvo SR v ďalšom konaní zaobstaralo podklady k rozhodnutiam žiadosťami o poskytnutí
informácií a záznamov o nazretí do vyšetrovacieho spisu, vedeného na Prezídiu policajného zboru,
národnej kriminálnej agentúre, odbor Stred, Banská Bystrica pod číslom PPZ-128/NKA-FP-ST-2014 od
1.10.2019 pod č. PPZ-63NKA-ST4-2019.

3. Finančné riaditeľstvo SR následne rozhodnutiami: č. 101115884/2021 zo dňa 28.6.2021 (zdaňovacie
obdobie január 2013), č. 101057725/2021 zo dňa 16.6.2021 (zdaňovacie obdobie február 2013), č.
101115439/2021zodňa28.6.2021(zdaňovacieobdobiejún2013),č.101055175/2021zodňa16.6.2021
(zdaňovacie obdobie júl 2013), č. 101048324/2021 zo dňa 15.6.2021 (zdaňovacie obdobie september2013), č. 101085141/2021 zo dňa 22.6.2021 (zdaňovacie obdobie október 2013), č. 101108297/2021 zo
dňa 25.6.2021 (zdaňovacie obdobie november 2013) (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutia“) podľa § 62
ods. 1 písm. e) Daňového poriadku zastavilo konania vo veciach návrhov na obnovu daňového konania

na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty (ďalej len
„DPH“) za príslušné zdaňovacie obdobia.
4. Jednotlivé rozhodnutia boli založené na závere o zmeškaní subjektívnej lehoty na podanie návrhu
na obnovu konania ustanovenej v § 75 ods. 4 Daňového poriadku. Prvostupňové rozhodnutia boli
zhodne odôvodnené tým, že zo záznamov o nazretí do predmetného vyšetrovacieho spisu vyplýva,

že žalobca o dôkazoch, ktoré podľa jeho tvrdenia zakladajú dôvod na obnovu konania vedel skôr ako
dňa 8.1.2019 a to už dňa 19.6.2018, resp. o niektorých už dňa 3.5.2016 a 18.4.2016. Zamestnanci
príslušného správcu dane dňa 4.11.2019 nahliadli do vyšetrovacieho spisu o čom bol spísaný úradný
záznam č. 10252700/2019. Štatutárni zástupcovia žalobcu ako obvinení alebo osoby oprávnené konať
za obvinených mali možnosť nahliadať do predmetného vyšetrovacieho spisu už od vznesenia obvinenia
vyšetrovateľom na základe uznesenia zo dňa 25.6.2014, pričom uvedené dôkazy nemali povahu

utajenej skutočnosti a obvinení, ako aj osoby oprávnené konať za obvinených, mali možnosť nahliadať
do všetkých uvedených dôkazov už v priebehu vyšetrovania. Uznesenie o začatí trestného stíhania
zo dňa 16.1.2018 obsahuje údaje o výsluchu svedkov, údaje o tom, že zo spisového materiálu č.
60300-1007/2013 boli zabezpečené fotokópie dokladov týkajúcich sa skladovej evidencie spoločnosti
SIPI-logistic Kft., okrem iného za obdobia od 3.8.2012 do 31.1.2013, scany faktúr a dodacích listov

a ďalších dokladov týkajúcich sa dodávok od spoločnosti SDA SOVEREIGN Distribution AG a
SOVEREIGN Sugar Hungary Kft. pre spoločnosť TESCO Global Zrt vykonaných v roku 2010 až 2013
a iné.
5. Žalovaný napadnutými rozhodnutiami č. MF/013013/2021-77 zo dňa 16.9.2021 (zdaňovacie obdobie
január 2013), č. MF/013011/2021-77 zo dňa 16.9.2021 (zdaňovacie obdobie február 2013), č.

MF/013012/2021-77 zo dňa 16.9.2021 (zdaňovacie obdobie jún 2013), č. MF/013010/2021-77 zo dňa
16.9.2021 (zdaňovacie obdobie júl 2013), č. MF/012999/2021-77 zo dňa 16.9.2021 (zdaňovacie obdobie
september 2013), č. MF/013009/2021-77 zo dňa 16.9.2021 (zdaňovacie obdobie október 2013) a č.
MF/013014/2021-77 zo dňa 16.9.2021 (zdaňovacie obdobie november 2013) (ďalej aj „napadnuté
rozhodnutia“) potvrdil vyššie uvedené prvostupňové rozhodnutia.

6. Žalovaný svoje rozhodnutia zhodne odôvodnil tým, že zo spisového materiálu mal preukázané, že
v dňoch 18.4.2016, 3.5.2016, 15.12.2016 a 19.6.2018, kedy žalobca, resp. jeho obhajca nazerali do
vyšetrovacieho spisu sa dôkazy, ktoré žalobca uvádza ako novoobjavené a o ktorých sa podľa jeho
tvrdení dozvedel až nahliadnutím do spisu dňa 8.1.2019, vo vyšetrovacom spise už nachádzali. Táto
skutočnosť vyplýva aj z vyjadrenia vyšetrovateľa, podľa ktorého sa dôkazy nachádzali vo vyšetrovacom

spise ihneď po ich spísaní, čo platí aj pre informácie získané nahliadnutím do trestného konania
vedenéhomaďarskýmiorgánmičinnýmivtrestnomkonaní.Uznesenieozačatítrestnéhostíhaniazodňa
16.1.2018 rovnako obsahuje aj skutočnosti, označené v návrhu na obnovu konania ako novoobjavené.
Zároveň je podstatné uviesť aj to, že podľa vyjadrenia vyšetrovateľa obvinení a osoby oprávnené konať
za obvinených mohli do vyšetrovacieho spisu nahliadať už od 25.6.2014, kedy bolo vznesené obvinenie,

pričom predmetné dôkazy nemali povahu utajenej skutočnosti. Z predloženého spisového materiálu
vyplýva, že navrhovateľ o dôkazoch, ktoré podľa jeho tvrdenia zakladajú dôvody na obnovu konania
vedel skôr ako 8.1.2019. Toto potvrdzuje aj skutočnosť, že zo záznamu o nazretí do vyšetrovacieho
spisu dňa 8.1.2019 nevyplýva, že by žalobca toho dňa nazrel do zväzkov spisu, na úradné záznamy,
či ďalšie dokumenty, ktoré obsahujú ním uvádzané dôkazy, obdobne ako je to v prípade Uznesenia o

začatí trestného stíhania zo dňa 16.1.2018, ktoré je založené aj na skutočnostiach, ktoré žalobca uvádza
ako nový dôkaz.
7. Ďalšou dôležitou skutočnosťou bolo, že v zmysle informácie nachádzajúcej sa v úvode záznamu o
nazretí do vyšetrovacieho spisu zo dňa 19.6.2018, nahliadal zástupca žalobcu do časti vyšetrovacieho
spisu, ktorá vznikla od jeho posledného nazretia do vyšetrovacieho spisu, ktoré sa uskutočnilo v

dňoch 18.4.2016 a 3.5.2016, pri ktorom si prezrel zväzky označené č. 1 až 24, pričom mu bol na
nazretie poskytnutý dostatočný čas. Je pravdou, že niektoré dôkazy, ktoré predkladal žalobca neboli pri
nahliadnutí do spisu v dňoch 18.4.2016 a 3.5.2016 súčasťou spisu, avšak to len dokazuje, že sa o ním
predkladaných dôkazoch dozvedal postupne, keďže vykonal niekoľko nahliadnutí a nie naraz.
8. Žalovaný uzavrel, že ten kto uplatňuje nový dôkaz musí podľa § 75 ods. 4 Daňového poriadku

jednoznačne preukázať, kedy sa o tomto dôkaze dozvedel. Ide o preukázateľný moment, kedy subjekt
získal prístup k tomuto dôkazu ako takému. Nejde o jeho pochopenie, uvedomenie si možnosti jeho
využitia alebo jeho vytriedenia z množstva nerelevantných informácií. V opačnom prípade by bola
šesťmesačná zákonná subjektívna lehota fakticky neaplikovateľná, keďže by nebolo možné objektívnepreukázať zákonnú podmienku okamihu získania relevantnej vedomosti, s ohľadom na individuálnu
potrebu času na rôzne formy „spracovania“ získanej informácie.
II. Konanie pred správnym súdom

9. Proti napadnutým rozhodnutiam žalovaného podal žalobca v mene úpadcu správne žaloby podľa
§ 191 ods. 1 písm. e), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších
právnych predpisov (ďalej len „SSP“) na Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „správny súd“), a žiadal
ich zrušenie v spojení s prvostupňovými rozhodnutiami a vrátenie vecí na ďalšie konanie.
10. Žalobca namietal, že potrebu obnovy konania podložil viacerými dokumentmi. V predmetnom

konaní bolo potrebné vytvoriť ucelený prehľad bolo potrebné vytvoriť ucelený prehľad nielen dodania
ale aj nákupu cukru. Žalovaný, ako ani Finančné riaditeľstvo SR sa s predmetnými dôkazmi žiadnym
spôsobom nezaoberali, len vydali zamietavé stanovisko z titulu zmeškania lehoty. V návrhu na obnovu
konania však bolo jasne uvedené, kedy sa úpadca dozvedel o jednotlivých dôkazoch. Spis má tisícky
strán a desiatky zväzkov a nie je objektívne možné a nie je to ani v ľudských silách, preštudovať celý spis
na jedno (alebo aj pár) nahliadnutí. Úpadca sa s informáciami v spise oboznamoval postupne, pričom

pri jednotlivých dôkazoch pri podaní návrhu na obnovu konania žalobca jednoznačne uviedol, kedy
(konkrétny dátum) sa o dôkazoch dozvedel. Žalovaný a ani prvostupňový orgán sa však s predloženými
dôkazmi nevysporiadali. Je pravdou, že spis mal úpadca k dispozícii od 25.06.2014, ale niektoré Úradné
záznamy použité ako nové boli do spisu dopĺňané priebežne (vyšetrovateľ uviedol, že ihneď ako ich mal
k dispozícií) až v r. 2017 - 2018, takže úpadca sa o nich nemohol dozvedieť skôr a reálne ich preštudoval

až v priebehu roka 2019. Subjektívna polročná lehota vypršala až v priebehu roka 2019 (najskôr však
08.07.2019),kedysaúpadcapostupnedozvedalovyššieuvedenýchdôkazoch.Niektorédôkazyúpadca
objektívne našiel v spise až v mesiacoch apríl až jún 2019.
11. Žalobca tiež zdôraznil, že znenie ust. § 75 ods. 4 Daňového poriadku v súvislosti s plynutím
subjektívnej lehoty na podanie návrhu na obnovu konania jasne hovorí, že návrh na obnovu konania

musí byť podaný do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa účastník konania preukázateľne dozvedel o
dôvodoch obnovy konania. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že samotná možnosť oboznámiť sa
s relevantnými dôkazmi a skutočnosťami sama o sebe nepostačuje na začatie plynutia subjektívnej
lehoty. Opakované poukazovanie na možnosť oboznámiť sa s konkrétnym trestným spisom preto za
daných podmienok pôsobí zavádzajúco, keďže táto skutočnosť ako taká nemá žiadny vplyv na plynutie

subjektívnej lehoty pre podanie návrhu na obnovu konania.
12. Finančné riaditeľstvo SR tiež vôbec nezohľadnilo rozsah spisového materiálu v konkrétnej trestnej
veci. Vyšetrovací spis je tvorený samotným spisom a prílohami k nemu, pričom ide o veľké množstvo
zväzkov obsahujúcich obrovské množstvo údajov. Ako príklad možno uviesť záznam o nazretí do
vyšetrovacieho spisu zo dňa 18.04.2016, kedy malo byť obvinenému (konateľovi úpadcu) predložených

na nahliadnutie v priebehu jedného termínu dvadsaťjeden (21) zväzkov vyšetrovacieho spisu. Vzhľadom
na obsiahlosť spisu je fakticky nemožné spravodlivo požadovať, aby sa konateľ úpadcu počas jedného
nahliadnutia oboznámil so všetkými dôkazmi a informáciami obsiahnutými v spise, tieto náležite
spracoval, vyselektoval a zanalyzoval. Konateľ úpadcu ako obvinený pri konkrétnom nahliadnutí nemal
vedomosť a ani nebol osobitne upozornený na ktorom mieste v rámci spisu sa potrebné údaje a dôkazy

nachádzajú a ani o tom, že takéto dôvody obnovy konania môžu byť obsiahnuté v spise, a ak áno, v
ktorej časti spisu. Vzhľadom na neprimeraný rozsah údajov poskytnutý k oboznámeniu sa v tak krátkom
časovom horizonte nie je možné rozumne predpokladať, že úpadca sa v daný moment preukázateľne
dozvedel o dôvodoch obnovy konania. Je potrebné zohľadniť, že v danom čase do spisu nahliadal
konateľ úpadcu v pozícii obvineného, a teda sa sústreďoval predovšetkým na údaje súvisiace priamo

s jeho trestnou vecou. Nie je možné predpokladať, že po tom, čo je nahliadajúcej osobe predložený
vyšetrovací spis takého rozsahu, je možné okamžite identifikovať a preukázateľne sa oboznámiť s
dôvodmi obnovy daňového konania. Žalobca tiež zdôraznil, že vyšetrovací spis sa priebežne dopĺňal
o nové skutočnosti a v rokoch 2014 - 2016 sa tam ešte nenachádzali dôležité zistenia zo spisového
materiálu č. 60300-1007/2013 v Maďarsku.

13. V prípade nahliadnutí do spisu uskutočnených dňa 18.04.2016 a 03.05.2016 žalobca uviedol, že
viaceré dôkazy, ktoré majú odôvodňovať predmetný návrh na obnovu konania, a ktoré sú označené v
návrhu na obnovu konania, alebo sa na nich v návrhu odvoláva, neboli v danom čase vôbec súčasťou
spisu. V rámci týchto konkrétnych nahliadnutí sa tak úpadca nielen že preukázateľne nedozvedel o
dôvodoch obnovy konania, ale sa tieto ani nemali ako dostať do sféry jeho dispozície. Dňa 19.06.2018

keď bol konateľ úpadcu nahliadnuť vo vyšetrovacom spise, pozrel niektoré doplnené dôkazy, ktoré ale
neboli ucelené a až keď sa vyšetrovanie blížilo ku koncu od 08.01.2019 mal k dispozícii celý spis. Navyše
niektoré čiastkové zistenia o ktorých sa úpadca dozvedel od 25.06.2014 ale najmä v dňoch 18.04.2016,
03.05.2016 a 19.06.2018 neboli tak závažné ako zistenia, ktoré sa úpadca postupne dozvedal odo dňa8.01.2019, 27.02.2019 a aj v ďalších mesiacoch roka 2019. Spisový materiál obsahuje cca 40 tisíc
strán písaného textu, CD nosiče (kópie si konateľ úpadcu vyhotovil v dňoch 29.05.2019, 06.06.2019,
13.06.2019 a 18.06.2019) - celkovo cca 47 CD nosičov, ktoré v tlačenej forme vytvorí ďalších cca 40

- 60 tisíc strán textu. Nemožno preto brať do úvahy argumentáciu správnych orgánov, že úpadca mal
spisový materiál k dispozícii už od 25.06.2014. Enormné množstvo dôkazov úpadca našiel v spise až
v priebehu roka 2019, tieto aj pri Návrhoch na obnovu konaní za jednotlivé zdaňovacie obdobie použil.
V rokoch 2014 - 2018 bol vyšetrovací spis usporiadaný v inom poradí a po ukončení vyšetrovania
v roku 2019 bol prečíslovaný, poprehadzovaný a usporiadaný v inom poradí. Z tohto dôvodu bolo

nevyhnuté naštudovať vyšetrovací spis podľa nového číslovania. Ak Finančné riaditeľstvo SR tvrdí, že
sa predmetné dôkazy nachádzali v spise už od roku 2014, je na mieste otázka, prečo tieto dôkazy
žiadnym spôsobom nevyhodnotil (vôbec sa nimi nezaberal a nikde vo svojej rozhodovacej činnosti ich
nezohľadnil alebo aspoň neuviedol, prečo ich nezohľadnil).
14. Žalovaný vo vyjadreniach k správnym žalobám zotrval na tom, že neboli naplnené podmienky
povolenia obnovy konania z dôvodu uplynutia subjektívnej lehoty, keďže sa žalobca o dôvodoch na

obnovu konania dozvedel skôr ako 8.1.2019. Z uvedeného dôvodu navrhoval, aby správny súd správnu
žalobu zamietol.
15. Žalobca v replike navrhol, aby správny súd zabezpečil účasť svedka A.. J. X. na pojednávaní z
dôvodu, že z pozície konateľa úpadcu by vedel reagovať a vysvetliť spôsob a časovú líniu oboznámenia
sa s dôkazmi uvedenými v správnej žalobe.

16. Žalovaný v duplike nesúhlasil s predvolaním navrhovaného svedka a poukázal na to, že správca
konkurznej podstaty ako aj právny zástupca by mal byť schopný relevantne reagovať na tvrdenia
žalovaného. Výsluch svedka považoval žalovaný za rozporný so zásadou hospodárnosti konania.
17. Uznesením č. k. 74S/67/2021-81 zo dňa 7. marca 2023 správny súd spojil na spoločné konanie veci
vedené pod sp. zn. 74S/67/2021, 74S/71/2021, 74S/72/2021, 74S/73/2021, 74S/74/2021, 74S/76/2021,

74S/77/2021 s tým, že v ďalšom konaní budú prejednané spoločne pod sp. zn. 74S/67/2021.
18. Správny súd rozsudkom č. k. 74S/67/2021-97 z 29. marca 2023 správne žaloby podľa § 190 SSP
zamietol.
19. Správny súd na základe obsahu správnych spisov konštatoval, že zistenia prvostupňového orgánu
verejnej správy tak, ako sú konkretizované v odôvodneniach jednotlivých prvostupňových rozhodnutí

zodpovedajúobsahomzáznamovonazretiachdopredmetnéhovyšetrovaciehospisukonateľomúpadcu
a jeho právnym zástupcom. Predmetné záznamy obsahujú údaj o tom, do ktorého zväzku predmetného
vyšetrovacieho spisu bolo nahliadnuté, aj doba po ktorú bolo nahliadané. V záznamoch z 18.4.2016,
3.5.2016, 14.12.2016 je uvedený zoznam listín, z ktorých si z predložených zväzkov nahliadajúci
fotograficky vyhotovil kópie. V zázname z 19.6.2018 sú podrobne uvedené listiny, ktoré si v konkrétnom

zväzku obvinený A.. J. X. prezrel a tiež listiny, z ktorých si vyhotovil fotokópie. Vykonané dokazovanie
prvostupňovým orgánom a skutkové zistenia, ktoré z neho boli získané o dátumoch, kedy a ktorým
nahliadnutímsasdôkazmiuvedenýmivnávrhunaobnovukonaniakonateľúpadcuoboznámil,vyvracajú
tvrdenie, že záznam o nahliadnutí zo dňa 8.1.2019 preukazuje, že žalobca sa o dôvodoch na obnovu
dozvedel až v tento deň. Ďalším dôkazom bolo uznesenie o začatí trestného stíhania zo dňa 16.1.2018,

v odôvodnení ktorého sú uvedené aj skutočnosti, ktoré sa v návrhoch na obnovu konania uvádzajú ako
novozískané dôkazy. Tieto skutkové zistenia boli správne právne posúdené orgánmi verejnej správy,
že žalobca nepodal návrh na obnovu konania v zákonom stanovenej lehote 6 mesiacov, od kedy sa
preukázateľne dozvedel o dôvodoch obnovy konania.
20.Pokiaľžalobcavjednotlivýchžalobáchzdôrazňoval,žeodôkazochuvedenýchvnávrhochnaobnovu

konaní, resp. uvedených v žalobách sa dozvedel v dňoch 18.1.2019, 7.5.2019, 29.5.2019 a 6.6.2019,
13.6.2019 a 18.6.2019 správny súd zdôraznil, že návrhy na obnovu konania boli podané po uplynutí
subjektívnej lehoty na ich podanie. Pre súdny prieskum boli podstatné dôkazy uvedené v návrhoch na
obnovu konania a to, či žalobca predloženým záznamom o nazretí do predmetného vyšetrovacieho
spisu preukázal, že sa o nich dozvedel 8.1.2019.

21. Žalobcom formulované námietky nemohli obstáť aj pre svoju nekonkrétnosť. Neboli prepojené s
napadnutými rozhodnutiami orgánov verejnej správy žiadnou skutkovou a právnou argumentáciou.
Žalobca neuviedol, ktoré skutkové zistenie žalovaného o dátume oboznámenia sa konateľa úpadcu,
s ktorým konkrétnym dôkazom uvedeným v návrhu na obnovu konania, obsiahnuté v odôvodneniach
napadnutých rozhodnutí, je nesprávne alebo nezodpovedajúce obsahu administratívneho spisu, teda

s obsahom záznamov o nazretiach do predmetného vyšetrovacieho spisu, alebo uznesenia o začatí
trestného stíhania zo dňa 16.1.2018. Všeobecné tvrdenie, že žalovaný nevyvrátil, že sa žalobca o
dôkazoch dozvedel najskôr dňa 8.1.2019, nepostačuje na to, aby správny súd bez konkretizácie takejto
námietky podľa skutočností obsiahnutých správnych spisoch, mohol preskúmať zákonnosť rozhodnutí.Konkretizovať žalobné námietky z obsahu administratívneho spisu, ale správnemu súdu neprináležalo.
Žalobca bol povinný uplatniť dôvody nezákonnosti v zákonom stanovenej lehote v správnej žalobe,
pričom v tejto mal uviesť konkrétnu skutkovú a právnu argumentáciu, na základe ktorej považuje

napadnuté rozhodnutie za nezákonné. Keďže žiadne skutkové zistenia obsiahnuté v odôvodneniach
orgánov verejnej správy neboli v žalobách konkrétne rozporované, nebolo možné žalobnej námietke,
že nebolo vyvrátené, že sa žalobca oboznámil s dôvodmi pre obnovu konania až 8.1.2019, vyhovieť.
Naopak, z obsahu administratívneho spisu podľa súdu vyplýva, že správne orgány mali podklady,
z ktorých dospeli k skutkovým zisteniam, ktoré uviedli v odôvodneniach rozhodnutí. Podľa týchto

skutkových zistení sa konateľ úpadcu oboznámil s dôkazmi uvedenými v návrhoch na obnovu konaní
pri nazretiach do predmetného vyšetrovacieho spisu, ktoré vykonal pred dňom 8.1.2019 a to v dňoch
uvedených v odôvodneniach prvostupňových rozhodnutí.
22. Správny súd považoval za nedôvodnú aj námietku, že sa správne orgány nevysporiadali s kľúčovými
dôkazmi v návrhoch na obnovu konania. Jednalo sa o nekonkrétnu námietku a správne orgány primárne
posudzovali včasnosť podaných návrhov na obnovu konania z hľadiska dodržania 6 mesiacov, odkedy

sažalobcapreukázateľnedozvedelodôvodochobnovykonania.Podstatnévdanejvecibolo,žesprávne
orgány zistili, že konateľ úpadcu, resp. jeho zástupca sa oboznámili s dôkazmi uvedenými v návrhoch
na obnovu konaní v dňoch pred 8.1.2019, pričom v jednotlivých rozhodnutiach uviedli vo vzťahu ku
konkrétnym dôkazom uvádzaným v návrhoch na obnovu konania, kedy sa s nimi žalobca oboznámil a
z čoho to bolo zistené a práve tieto skutkové zistenia právne posúdili tak, že lehota podľa § 75 ods.4

Daňového poriadku nebola dodržaná.
23. K namietanému obsahu vyšetrovacieho spisu a jeho rozsiahlosti žalobca podľa správneho súdu
neuviedol, ako konkrétne mal uvedené žalovaný zohľadniť pri posudzovaní včasnosti podania návrhov
na obnovu konaní. Žalobca v návrhoch na obnovu konaní uviedol dôkazy, ako dôvody obnovy konaní s
tvrdením, že sa o nich dozvedel 8.1.2019 a orgány verejnej správy vykonaným dokazovaním zistili, že

sa s týmito dôkazmi konateľ úpadcu oboznámil už predchádzajúcimi nahliadnutiami do vyšetrovacieho
spisu. Z predmetných záznamov o nazretí do predmetného vyšetrovacieho spisu vyplýva, čo konkrétne
si pri danom nazretí konateľ úpadcu prezrel a tiež aj čas, ktorý tomu prezeraniu venoval a aj doklady,
z ktorých si vyhotovil fotokópie. Potom všeobecné námietky o rozsahu celého vyšetrovacieho spisu
a nemožnosti jeho preskúmania neboli konkretizované k skutkovým zisteniam, ako boli uvedené v

odôvodneniach prvostupňových rozhodnutí. Takisto žalobná námietka, že žalobca, resp. konateľ úpadcu
si prezrel síce zväzok č. 24 predmetného vyšetrovacieho spisu, ale tento má iný obsah ako v čase, keď
si ho prezeral, nebola konkretizovaná k zisteniam Finančného riaditeľstva SR, ktoré zistilo, čo konkrétne
mal konateľ úpadcu vidieť pri svojom nahliadnutí dňa 19.6.2018 do zväzku č. 24. V odôvodneniach
napadnutých rozhodnutí je uvedené, že z tohto zväzku si prezrel napr. zápisnicu o výsluchu svedka

H. H., pričom tento dôkaz žalobca v návrhoch na obnovu konania uvádzal, ako dôkaz odôvodňujúci
obnovu konania, pričom zároveň tvrdil, že sa o dôkazoch dozvedel nazretím do vyšetrovacieho spisu
až dňa 8.1.2019. Čiže aj námietky týkajúce zmeny žurnalizácie predmetného vyšetrovacieho spisu
nemali žiadny právny význam, keďže orgány verejnej správy v odôvodneniach rozhodnutí uviedli,
ktoré konkrétne dôkazy uvádzané v návrhoch na obnovu konaní boli, ktorým konkrétnym nazretím

do predmetného vyšetrovacieho spisu prezreté konateľom úpadcu nahliadnutiami do predmetného
vyšetrovacieho spisu, ktoré vykonal pred 8.1.2019.
24. Podľa správneho súdu žalobca tiež všeobecne namietal že zistenie skutkového stavu správnymi
orgánmi bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ
napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu a že došlo

k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za
následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Všeobecne uplatnené
námietky neumožňujú súdny prieskum zákonnosti a správny súd takýmto všeobecným námietkam
nemohol vyhovieť.
III. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie žalovaného

25. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods.
1 písm. f) a g) SSP v ktorej alternatívne navrhol, aby kasačný súd zmenil rozsudok správneho súdu
tak, že napadnuté rozhodnutia v spojení s prvostupňovými rozhodnutiami zruší a vec vráti Finančnému
riaditeľstvu SR na ďalšie konanie, alebo aby zrušil rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Zároveň požadoval priznanie práva na úplnú náhradu trov konania.

26. Sťažovateľ nesúhlasil s právnym posúdením žalovaného a správneho súdu, v zmysle ktorého mal
zmeškať subjektívnu lehotu na podanie návrhu na obnovu konania, nakoľko sa o dôvodoch obnovy
konania mal preukázateľne dozvedieť skôr ako dňa 08.01.2019. S poukazom na právnu úpravu § 75 ods.
4 Daňového poriadku uviedol, že objektívna lehota bola preukázateľne splnená a v prípade subjektívnejlehoty je potrebné zohľadniť časový moment, kedy sa o dôvodoch na obnovu konania preukázateľne
dozvedel. Sťažovateľ sa preukázateľne dozvedel o dôvodoch obnovy konania dňa 08.01.2019, kedy
nahliadol do vyšetrovacieho spisu v trestnom konaní vedenom pod ČVS: PPZ-128/NKA-FP-ST-2014,

čo preukazuje zápisnica z nahliadnutia do vyšetrovacieho spisu zo dňa 08.01.2019. V rámci tohto
nahliadnutia sa oboznámil s dôkazmi a zisteniami orgánov činných v trestnom konaní (ďalej len „OČTK“),
ktoré sú dôvodom na obnovu konania.
27. Podľa sťažovateľa vzhľadom na obsiahlosť spisu je fakticky nemožné spravodlivo požadovať, aby sa
počas jedného nahliadnutia oboznámil so všetkými dôkazmi a informáciami obsiahnutými v spise, tieto

náležite spracoval, vyselektoval a zanalyzoval. Obvinený pri konkrétnom nahliadnutí nemal vedomosť a
ani nebol osobitne upozornený na ktorom mieste v rámci spisu sa potrebné údaje a dôkazy nachádzajú
a ani o tom, že takéto dôvody obnovy konania môžu byť obsiahnuté v spise, a ak áno, v ktorej časti
spisu. Vzhľadom na neprimeraný rozsah údajov poskytnutý k oboznámeniu sa v tak krátkom časovom
horizonte nie je možné rozumne predpokladať, že sťažovateľ sa v daný moment preukázateľne dozvedel
o dôvodoch obnovy konania. V danom čase do spisu nahliadal vtedajší štatutár úpadcu v pozícii

obvineného, a teda sa sústreďoval predovšetkým na údaje súvisiace priamo s jeho trestnou vecou. Nie je
možné predpokladať, že po tom, čo je nahliadajúcej osobe predložený vyšetrovací spis takého rozsahu,
je možné okamžite identifikovať a preukázateľne sa oboznámiť s dôvodmi obnovy daňového konania.
28. Finančné riaditeľstvo SR v rozhodnutiach o zastavení konania opakovane nesprávne stotožňovalo
možnosť oboznámiť sa s dôvodmi obnovy konania s preukázateľným zistením dôvodov obnovy konania.

Je pravdou, že spis mal úpadca k dispozícii od 25.06.2014, ale niektoré Úradné záznamy použité ako
nové boli do spisu v Banskej Bystrici dopĺňané priebežne (vyšetrovateľ uviedol, že ihneď ako ich mal k
dispozícií) až v r. 2017 - 2018, takže úpadca sa o nich nemohol dozvedieť skôr a reálne ich preštudoval
až v priebehu roka 2019. Subjektívna šesť mesačná lehota vypršala až v priebehu roka 2019 (najskôr
však 08.07.2019), kedy sa úpadca postupne dozvedal o vyššie uvedených dôkazoch. Niektoré dôkazy

úpadca objektívne našiel v spise až v mesiacoch apríl až jún 2019. Až keď bolo vyšetrovanie ukončené,
sa úpadca s dôkazmi oboznámil. Konkrétne odo dňa 08.01.2019.
29. Vo vzťahu k § 75 ods. 4 Daňového poriadku sťažovateľ zdôraznil, že samotná možnosť oboznámiť
sa s relevantnými dôkazmi a skutočnosťami samá o sebe nepostačuje na začatie plynutia subjektívnej
lehoty. Opakované poukazovanie na možnosť oboznámiť sa s konkrétnym trestným spisom preto za

daných podmienok pôsobí zavádzajúco, keďže táto skutočnosť ako taká nemá žiadny vplyv na plynutie
subjektívnej lehoty pre podanie návrhu na obnovu konania. S ohľadom na rozsah spisového materiálu
je značne náročné abstrahovať relevantné informácie do tej miery, aby vytvorili dostatočný celok slúžiaci
ako dôvod obnovy konania. Sťažovateľ musí v danom prípade zohľadniť, že v prípade nedostatočného
preukázania dôvodov môže byť jeho návrh zamietnutý, a preto v danom prípade musí dôkladne

spracovať relevantné dôkazy a zistenia. Nie je možné predpokladať, že po tom, čo je nahliadajúcej
osobe predložený vyšetrovací spis takého rozsahu, je možné okamžite identifikovať a preukázateľne sa
oboznámiť s dôvodmi obnovy daňového konania.
30. Predpokladom obnovy konania je okrem iného to, že sťažovateľ nemohol relevantné skutočnosti
alebo dôkazy uplatniť v pôvodnom konaní bez vlastného zavinenia alebo preto, že ich vôbec nepoznal.

Sťažovateľ zdôraznil, že vykonaním nahliadnutí do predmetného vyšetrovacieho spisu dňa 18.04.2016,
03.05.2016 a 19.06.2018 nedošlo z jeho strany k preukázateľnému zisteniu dôvodov obnovy konania.
Sťažovateľ v danom čase nepoznal okolnosti alebo dôkazy slúžiace na obnovu konania. Nie je teda ani
možné, aby ich neuplatnil z vlastnej viny. Aj keď bol úpadca nahliadať do spisu v uvedených termínoch,
nie všetky dôkazy mal objektívne možnosť si preštudovať (z kapacitných dôvodov), takže o nich ani

nemal vedomosť.
31. K argumentácii finančného riaditeľstva poukazujúceho na zdokumentovaný priebeh a rozsah
vykonaných nahliadnutí sťažovateľ uviedol, že všeobecným uvedením jednotlivých zväzkov v
záznamoch o nahliadnutí do vyšetrovacieho spisu nemožno určito tvrdiť, že konateľ úpadcu sa skutočne
s konkrétnymi dôkazmi oboznámil a preukázateľne sa dozvedel o dôvodoch obnovy konania v danom

čase, nakoľko toto nevyplýva zo žiadneho záznamu o nazretí do vyšetrovacieho spisu. Sťažovateľ
poukázal na predložené dôkazy (č. 10, 12,14,15 a 20) a zdôraznil, že správne orgány a správny súd
žiadnym spôsobom nepreukázali, v rámci ktorého nahliadnutia do vyšetrovacieho spisu predo dňom
08.01.2019samalkonateľúpadcupreukázateľneoboznámiťstýmitodôkazmi.Sťažovateľtiežzdôraznil,
že ak existujú pochybnosti kedy sa preukázateľne dozvedel o dôvodoch na obnovu konania, treba

prihliadať na to, že uvedeným ustanovením je stanovená objektívna lehota tri roky, ktorá začína plynúť
ododňaprávoplatnostirozhodnutia,ktoréhosaobnovakonaniatýka,pričomtátobolanespornesplnená.
Z uvedeného dôvodu správny súd nesprávne právne vec posúdil.32. V prípade nahliadnutí do spisu uskutočnených dňa 18.04.2016 a 03.05.2016 sťažovateľ považoval
za osobitne potrebné uviesť, že viaceré dôkazy, ktoré majú odôvodňovať predmetný návrh na obnovu
konania, a ktoré sú označené v návrhu na obnovu konania, alebo sa na nich v návrhu odvoláva, neboli

v danom čase vôbec súčasťou spisu, čo potvrdilo okrem iného aj samotné Finančné riaditeľstvo SR,
ktoré na str. 8 rozhodnutia o zamietnutí návrhu uvádza, že počas nahliadnutí do spisu uskutočnených
dňa 18.04.2016 a 03.05.2016 sa mal sťažovateľ oboznámiť iba s niektorými dôvodmi na obnovu
konania. Sťažovateľ tiež poukázal na neucelenosť spisu v priebehu konania a jeho rozsiahlosť. K
preukázateľnému momentu, kedy sa úpadca dozvedel o rozhodujúcich dôkazoch sú dni 29.05.2019

a 06.06.2019, kedy si konateľ úpadcu vyhotovil kópie z CD nosičov. Ide o najdôležitejší a rozhodný
dôkaz, na ktorom úpadca stavia umožnenie obnovy konania. Na CD nosičoch sa nachádzajú dôkazy z
NDS o vykonaných prepravách jednotlivých kamiónov, dodacie listy, CMR a iné dokumenty odoslané z
maďarskej strany, ku ktorým sa správca dane pri vykonávaní daňovej kontroly nevedel dostať a nedostal
od odberateľov úpadcu (Sovereign Sugar Hungary Kft., SDA Sovereign Kft. a TULL TRADE Kft.) žiadnu
odpoveď. Aj napriek tomu správca dane subjektívne vyhodnotil nákup a dodanie ako neuskutočnené.

Uvedené dôkazy však ukazujú opak a týmito dôkazmi úpadca uniesol dôkazné bremeno, dodanie cukru
do Maďarska bolo uskutočnené tak ako úpadca po celý čas aj deklaroval. Sťažovateľ zotrval na tom, že
vo svojom návrhu na obnovu konania preukázal presný deň, kedy sa o dôvodoch na obnovu konania
dozvedel. Správne orgány nevyvrátili tvrdenia o preukázanom čase oboznámenia sa s dôvodmi obnovy
konania a ani jasne neurčili, kedy k uplynutiu subjektívnej lehoty malo dôjsť.

33. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti pripomenul, že žalobca viaže začiatok plynutia
(subjektívnej) lehoty na konkrétny deň, a to na 8. januára 2019, a teda žalobná, ako aj kasačná
argumentácia, že sa o dôkazoch dozvedel neskôr, je bezpredmetná. Žalovaný mal za to, že správny súd
vec správne právne posúdil a kasačnému súdu navrhol, aby kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

34. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že
kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP), oprávnenou osobou (§
442 ods. 1 SSP), je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP) a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445
SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov uplatnených
sťažovateľom (§ 445 ods. 1 písm. c), ods. 2, § 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo

jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná.
35. Predmetom kasačného prieskumu bolo rozhodnutie správneho súdu, ktorým v spojenom konaní
zamietol sedem správnych žalôb žalobu proti napadnutým rozhodnutiam žalovaného, potvrdzujúcim
rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR o zastavení konania vo veci návrhov na obnovu konania zhodne
podaných dňa 8.7.2019 s odôvodnením poukazujúcim na nepreukázanie podania návrhov na obnovy

konaní v zákonom stanovenej šesťmesačnej subjektívnej lehote v zmysle § 75 daňového poriadku.
36. Na rozhodovanie o prípustnosti podaných návrhov bola aplikovaná nasledovná právna úprava:
37. Podľa § 75 ods. 1, písm. a) Daňového poriadku daňové konanie ukončené právoplatným
rozhodnutím, okrem rozhodnutia, ktorým sa rozhodnutie zmenilo alebo zrušilo mimo odvolacieho
konania podľa § 77 ods. 3, sa obnoví na návrh účastníka konania alebo z úradnej moci, len ak vyšli

najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a nemohli
sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania.
38. Podľa § 75 ods. 4 Daňového poriadku návrh na obnovu konania musí byť podaný do šiestich
mesiacov odo dňa, keď sa účastník konania preukázateľne dozvedel o dôvodoch obnovy konania,
najneskôr však do troch rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorého sa obnova konania týka.

Tieto lehoty nemožno predĺžiť ani odpustiť ich zmeškanie.
39. Podľa § 75 ods. 5 Daňového poriadku v návrhu na obnovu konania musí byť uvedený dôvod podľa
odseku 1, dôkazy preukazujúce jeho odôvodnenosť a dodržanie lehôt podľa odseku 4.
40. Vo vzťahu k inštitútu obnovy daňového konania v prvom rade treba zdôrazniť, že sa jedná
o mimoriadny opravný prostriedok, ktorý dáva účastníkovi daňového konania možnosť po splnení

zákonných podmienok dosiahnuť opätovné prerokovanie jeho právoplatne skončenej veci. Dôvody pre
obnovu konania sú stanovené v § 75 ods. 1 daňového poriadku. Zákon zároveň obsahuje striktne
stanovené lehoty na podanie takéhoto návrhu, objektívnu lehotu troch rokov odo dňa právoplatnosti
rozhodnutia a subjektívnu lehotu šesť mesiacov odo dňa, kedy sa účastník konania preukázateľne
dozvedel o dôvodoch obnovy konania. Tieto lehoty nemožno predĺžiť ani odpustiť.

41. Účelom stanovenia lehôt na podanie návrhu na obnovu konania je všeobecný záujem na zachovaní
princípu právnej istoty, zastabilizovaní právneho stavu založeného právoplatným rozhodnutím, čo je v
konečnom dôsledku aj predpokladom stability ekonomických vzťahov. V rozpore s ním by bola možnosť
kedykoľvek (bez časového obmedzenia prelomiť účinok právoplatného rozhodnutia) bez ohľadu namožnosť, že sa neskôr môžu objaviť skutočnosti alebo dôkazy spôsobilé spochybniť zákonnosť
právoplatného rozhodnutia.
42. V prípade objektívnej lehoty je stanovenie začiatku plynutia aj momentu jej ukončenia spravidla

menej problematický, ako je to pri lehote subjektívnej. V prejednávanej veci sa však správne orgány ani
súd skúmaním uplynutia objektívnej lehoty nezaoberali. Pri skúmaní splnenia podmienky subjektívnej
lehoty treba prihliadať na text zákona, ktorý v súvislosti s podaním návrhu a stanovením začiatku
jej plynutia používa určenie spôsobom do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa účastník konania
preukázateľne dozvedel o dôvodoch obnovy. Čo sa týka dôsledkov plynutia objektívnej a subjektívnej

lehoty, je nespochybniteľný rozhodujúci význam momentu uplynutia objektívnej lehoty aj v prípade, ak
subjektívna lehota skončí neskôr.
43. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na závery odbornej spisby (viď Komentár: Kubincová,
S.: Daňový poriadok. Komentár. 2. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2024, 1134 s.), v zmysle ktorej:
„Návrh na obnovu konania podáva účastník daňového konania. Platí subjektívna šesťmesačná lehota,
čo znamená, že návrh musí podať do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa účastník preukázateľne

dozvedel o dôvodoch obnovy konania. Návrh možno podať najneskôr do troch rokov od právoplatnosti
rozhodnutia, ktorého sa obnova týka (objektívna lehota). Tieto lehoty nemožno predĺžiť a ani odpustiť
ich zmeškanie. Zakotvenie objektívnej trojročnej lehoty je dôležité aj z dôvodu zabezpečenia právnej
istoty osoby, ktorej sa vec týka, ale aj z pohľadu zásady „vigilantibus leges sunt scriptae“ (zákony sú
napísané pre bdelých, t. j. treba byť bdelý, aby sme mohli ochrániť svoje právo). Nie je možné vyčkávať

donekonečna, je potrebné, a to aj vo verejnom záujme, ustáliť určitý právny stav.“
44. Z procesného hľadiska však treba zdôrazniť požiadavky na obsahové náležitosti návrhu na obnovu
konania ktorými sú: (I) dôvod podľa § 75 odsek 1 Daňového poriadku, (II) dôkazy preukazujúce jeho
odôvodnenosť a (III) dôkazy preukazujúce dodržanie lehôt. Týmto je vymedzený požadovaný obsah a
rozsah návrhu na obnovu konania, ktorým sú viazané pri svojom rozhodovaní správne orgány ako aj

správne súdy pri rozhodovaní v rámci súdneho prieskumu.
45. V prejednávanej veci je v prvom rade potrebné poukázať na skutočnosť, že napriek povinnosti
uvedenej v § 75 ods. 5 Daňového poriadku, uviesť dôkazy preukazujúce dodržanie lehôt podľa odseku
4, ako zásadný predpoklad pre posúdenie podania návrhu v stanovenej lehote, kasačný sťažovateľ
sa v priebehu konania k tejto skutočnosti nevyjadroval konštantne. V podaných návrhoch na obnovu

konania poukazoval na dátum 8.1.2019, v nadväznosti na nahliadnutie do trestného spisu a od tohto
odvodil aj koniec subjektívnej šesťmesačnej lehoty. Logicky by na stav viažúci sa k tomuto dátumu mal
nadväzovaťajrozsahskutočnostíadôkazovodôvodňujúcichobnovukonania.Zároveňnespochybňoval,
že do spisového materiálu nahliadal aj pred týmto dátumom, najskôr dňa 18.4.2016, spochybňoval iba,
že takýmito nahliadnutiami sa preukázateľne dozvedel potrebné dôkazy pre podanie návrhu na obnovu

konania. V závere kasačnej sťažnosti už tvrdil, že k preukázateľnému momentu, kedy sa dozvedel o
rozhodujúcich skutočnostiach došlo 29.05.2019 a 6.6.2019.
46. Treba opakovane zdôrazniť, že v zmysle § 75 ods. 5 Daňového poriadku predloženie dôkazov
preukazujúcich odôvodnenosť návrhu na obnovu konania a dôkazov o dodržaní lehôt, je povinnosťou
subjektu navrhujúceho obnovu konania v rámci splnenia požiadavky na preukázanie včasnosti a úplnosti

návrhu na obnovu konania. Zároveň je predloženie konkrétnych dôkazov súčasťou jeho dôkazného
bremena. Z uvedeného vyplýva, že správne orgány nemali povinnosť sťažovateľovi preukazovať,
kedy mu uplynula lehota na podanie návrhu, pretože jej uplynutie vyplýva zo zákona. Začiatok
lehoty je jednoznačne daný v zmysle návrhu na obnovu konania dňom 8.1.2019, pričom za správne
uvedenie dátumu je zodpovedný sťažovateľ. S momentom začatia plynutia subjektívnej lehoty súvisí

aj v návrhu uvádzaný výpočet skutočností a dôkazov, ktoré mal sťažovateľ ku dňu podania návrhu k
dispozícii (objektívne existovali) a bol ich povinný riadne označiť. Povinnosťou správnych orgánov teda
bolo preveriť žalobcove tvrdenie, že o konkrétnych nových skutočnostiach a dôkazoch uvedených v
jednotlivých návrhoch sa dozvedel až dňa 8.1.2019, nakoľko to bol hraničný dátum pre záver o podaní
návrhov v subjektívnej lehote.

47. Sťažovateľ vo svojej argumentácii síce primárne určuje dátum zistenia nových skutočností a
dôkazov na 8.1.2019 kedy nahliadol do trestného spisu ČVS:PPZ-128 NKA-FP-ST-2014, zároveň však
nepopiera skoršie nahliadnutia do spisového materiálu a oboznámenia sa s ním, vrátane vyhotovenia
kópií jeho častí, avšak má za to, že s týmito skoršími nahliadnutiami nie je možné spájať začiatok
plynutia subjektívnej lehoty (lehôt), nakoľko ich dôsledkom nebolo preukázateľné zistenie relevantných

skutočností. Pokiaľ malo byť dôvodom tohto záveru, že vtedajší konatelia úpadcu a ich zástupca
nahliadali síce do spisov, ale sústreďovali sa na trestnoprávne dôsledky obsiahnutých zistení, uvedené
nemôže byť relevantnou obranou, nakoľko zákon nevyžaduje, aby sa konalo nahliadnutie z konkrétneho
dôvodu - zistenie podkladov pre obnovu konania. Je práve na účastníkovi, aby si zabezpečil dostatočnýčasový priestor na vyhodnotenie skutočností obsiahnutých v spisovom materiáli, ku ktorému mal prístup
a zvážil účelnosť ďalšieho postupu.
48. Podľa kasačného súdu nemá žiadne právne opodstatnenie ani tá argumentácia sťažovateľa, že

vzhľadom na obsiahlosť spisu je fakticky nemožné spravodlivo požadovať, aby sa sťažovateľ počas
jedného nahliadnutia oboznámil so všetkými dôkazmi a informáciami obsiahnutými v spise, tieto náležite
spracoval, vyselektoval a zanalyzoval. Sťažovateľ uvádzal, že obvinený pri konkrétnom nahliadnutí
nemal vedomosť a ani nebol osobitne upozornený na ktorom mieste v rámci spisu sa potrebné údaje
a dôkazy nachádzajú a ani o tom, že takéto dôvody obnovy konania môžu byť obsiahnuté v spise,

a ak áno, v ktorej časti spisu. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na rímskoprávnu zásadu
vigilantibus iura scripta sunt, v zmysle ktorej mal byť sťažovateľ bdelý a uplatňovať si svoje práva
v zákonom stanovených lehotách, a to bez ohľadu na rozsah spisového materiálu. K tomu kasačný
súd dodáva, že konanie o obnove je návrhovým, fakultatívnym konaním s výraznou požiadavkou na
unesenie dôkazného bremena navrhovateľom, a nie je zrejmé z čoho sťažovateľ vyvodzuje predpoklad
nejakého „osobitného upozornenia“ ani kým by malo byť vykonané. Pokiaľ štatutárny zástupca, resp.

jeho právny zástupca nahliadli do príslušného spisového materiálu, je irelevantný primárny účel tohto
nahliadnutia, rozhodujúce je ich postavenie a zodpovednosť vo vzťahu k záujmom spoločnosti.
49.Pokiaľžalobcavkasačnejsťažnostitvrdil,žekpreukázateľnémumomentu,kedysaúpadcadozvedel
o rozhodujúcich dôkazoch sú dni 29.05.2019 a 06.06.2019, kedy si konateľ úpadcu vyhotovil kópie
z CD nosičov, ide o najdôležitejší a rozhodný dôkaz, na ktorom úpadca stavia umožnenie obnovy

konania, tu treba znova poukázať na význam obsahu návrhu na obnovu konania zo dňa 8.7.2019, kde
sa uvádza zistenie skutočností a dôkazov dňa 8.1.2019. Je teda logické, že konanie a rozhodovanie
o návrhu na obnovu konania sa nemohlo zaoberať neskoršími skutočnosťami a zisteniami. Kasačný
súd teda ustálil, že správne orgány konajúce o jednotlivých návrhoch na obnovu konania postupovali v
súlade so zákonom, keď sa vzhľadom na určenie dátumu zistenia relevantných skutočností a dôkazov,

majúcich preukázať dôvodnosť obnovy konania sústredili na vyhodnocovanie toho, či sťažovateľ v
postavení navrhovateľa obnovy konania mal prístup k označeným dôkazom až dňa 8.1.2019. Finančné
riaditeľstvo a žalovaný vo svojich rozhodnutiach z obsahu administratívnych spisov ustálili skoršie
dátumy nahliadnutí a z toho vyplývajúceho preukázateľného „dozvedenia sa“ o dôvodoch zakladajúcich
možnosť podania návrhu na obnovu konania a následný záver o nepodaní návrhu na obnovu konania

v subjektívnej lehote.
50. Pokiaľ žalobca v kasačnej sťažnosti spochybňoval preukázateľnosť „dozvedenia sa“ o dôvodoch
obnovy konania vyplývajúcu z (I) oboznamovania sa konateľmi a právnym zástupcom so spisovým
materiálom len s poukazom na obsah a rozsah spisu a (II) nevedomosti o existencii dôvodov, resp. o
zaradení príslušných materiálov do spisov, tu treba uviesť, že na obnovu konania nie je právny nárok,

je to osobitný druh mimoriadneho opravného prostriedku a je na účastníkovi aby si zvážil reálnosť
zabezpečenia všetkých podkladov v rámci zákonom vymedzených možností. Zákon neumožňuje ani
predĺženie lehoty vzhľadom na rozsiahlosť materiálu, ani abstrahovanie od subjektívnej lehoty ako to
požaduje sťažovateľ. Takýmto postupom by došlo k odlišnému zaobchádzaniu so sťažovateľom oproti
iným navrhovateľom obnovy daňových konaní a popretiu účelu konania o obnove. Rovnako nie je

dôvodné v prípade preukázania oboznámenia sa s obsahom spisového materiálu obsahujúceho dôvod
obnovy požadovať, aby správny orgán dokazoval, že daňovník sa reálne oboznámil s konkrétnou
skutočnosťou, ktorá je v ňom obsiahnutá.
51. Pokiaľ sťažovateľ v kasačnej sťažnosti poukazoval na konkrétne dôkazy (č. 10, 12, 14, 15
a 20) a nevysporiadanie sa s dátumami ich skoršieho oboznámenia kasačný súd pripomína, že

dôkazné bremeno na preukázanie splnenia subjektívnej lehoty na podanie návrhu na obnovu konania
zaťažuje navrhovateľa a nie správny orgán. Ak správne orgány dospeli preukázateľne k záveru, že
s uvedenými dôkazmi musel sťažovateľ disponovať už skôr, bolo na sťažovateľovi, aby tieto závery
vyvrátil konkrétnymi dôkazmi. Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ relevantne nespochybnil ani obsah
skutkových zistení ani správnosť záverov žalobcu, rovnako ani záverov rozsudku správneho súdu .

52. Vo vzťahu ku kasačnému dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP, kasačný súd konštatuje,
že s ohľadom na účel a právnu úpravu kasačného konania nie je možné preskúmavať všeobecné
konštatovanie, že správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby
uskutočniljemupatriaceprocesnéprávavtakejmiere,žedošlokporušeniuprávanaspravodlivýproces.
V kasačnej sťažnosti absentuje vymedzenie konkrétneho porušenia práva na spravodlivý proces ku

ktorému došlo v konaní pred správnym súdom, tak, aby tento kasačný dôvod opierajúci sa o konkrétne
kasačné námietky mohol kasačný súd vyhodnotiť. Vzhľadom na to nepovažuje tento kasačný dôvod za
uplatnený dôvodne.
V. Záver53. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných
námietok sťažovateľa. Rozsudok správneho súdu považuje za preskúmateľný a vychádzajúci zo
správneho právneho posúdenia veci, nezistil ani odklon správneho súdu od ustálenej rozhodovacej

činnosti kasačného súdu. Preto kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP ako nedôvodnú
zamietol.
54. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že procesne úspešnému žalovanému
nárok na ich náhradu nepriznal, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky v zmysle § 467 ods. 1 v
spojení s § 168 SSP, t. j. zistenie výnimočných dôvodov, pre ktoré by procesne úspešný žalovaný mohol

spravodlivo požadovať náhradu trov konania
55. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0
(§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.