Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 30, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Cob/124/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4122201269
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Fulcová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:4122201269.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Fulcovej a členiek senátu

Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej a JUDr. Blanky Malichovej, v právnej veci žalobkyne: Mgr. I. H., narodenej
dňa XX.XX.XXXX, bytom U. cesta XXXX/XX, B., zastúpenej: JUDr. Diana Beresecká, advokátka, so
sídlom Farská 33, Nitra, IČO: 50 940 937 a JUDr. Michal Krutek, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom
Hlavná 11, Trnava, IČO: 47 254 581, proti žalovanému: TURANCAR s.r.o., so sídlom Železničiarska
13, Nitra, IČO: 34 140 239, zastúpenému: CERHA HEMPEL Šiška & Bannert s. r. o., advokátska
kancelária so sídlom Zochova 6-8, Bratislava, IČO: 36 861 961, o určenie neplatnosti uznesenia valného
zhromaždenia, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 29Cb/3/2022 - 193 zo

dňa 31.03.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 29Cb/3/2022 - 193 zo dňa 31.03.2023
p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému súd proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom žalobu zamietol a druhým výrokom
žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100%.
2. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bol nárok žalobkyne na určenie neplatnosti
rozhodnutia jediného spoločníka pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia žalovanej spoločnosti zo

dňa 22.12.2021.
3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie okrem uvedenia skutkových okolností a právnych východísk
odôvodnil nasledovne:
„22/ Súd pri rozhodovaní vychádzal z ustanovenia § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého,
každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty, vyrovnávací správca alebo člen
dozornej rady môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak
je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami. Rovnaké právo má aj bývalý

spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie valného zhromaždenia týka. Toto právo však zanikne, ak
ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak
valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť.
Z uznesenia Okresného súdu Nitra sp. zn. 25D/312/2020-241, Dnot 181/2020 z 15.11.2021, ktorým
súd schválil dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva, mal súd preukázané, že žalobkyňa je jedným zo
spolumajiteľov obchodného podielu. Všetci spolumajitelia spoločného obchodného podielu vystupujú
ako jeden majiteľ spoločného obchodného podielu a práva viažuce sa k spoločnému obchodnému

podielu vykonávajú spoločne a prostredníctvom ich spoločného zástupcu. V danom prípade tak osobou
oprávnenou na podanie žaloby by bol spoločný zástupca spolumajiteľov obchodného podielu, a to
náklade predchádzajúceho udeleného súhlasu od spolumajiteľov. Nakoľko však v danom prípade
žalobkyňa namietala aj zákonnosť spoločného zástupcu a z dôvodu, že v prípade hlasovania o tom, čibude predmetná žaloba podaná, by nemusela byť zachovaná trojmesačná lehota na podanie žaloby a
žalobkyni by tak mohlo byť odňaté právo na prístup k súdu, súd pre tento prípad pripustil, že žalobkyňa
má aktívnu vecnú legitimáciu.

23/ Trojmesačná lehota na podanie návrhu na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, je
hmotnoprávnou lehotou, preto je potrebné návrh na určenie neplatnosti valného zhromaždenia podať
najneskôr v posledný deň tejto lehoty na príslušnom súde. Na dôvody neplatnosti, uplatnené až po jej
uplynutí, už súd nemôže prihliadnuť. Zákonná lehota má charakter prekluzívnej lehoty, súd je povinný
prihliadať na jej uplynutie z úradnej povinnosti. Súd skúmal, či žalobkyňa podala žalobu v trojmesačnej

prekluzívnej lehote v zmysle § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žaloba bola na súd podaná dňa
03.02.2022. O výsledku hlasovania spoluvlastníkov obchodných podielov sa žalobkyňa mohla najskôr
dozvedieť 20.12.2021 (doručením e-mailu), ale o predmetných rozhodnutiach zo dňa 22.12.2021,
ktorých neplatnosti sa domáha, sa žalobkyňa dozvedela až po vykonaní zápisu v Obchodnom registri
dňa 05.01.2022. Z uvedeného vyvodil súd záver, že žaloba bola podaná v zákonnej lehote.
24/ Ďalej mal súd preukázané, že v dňoch 18.-20.12.2021 prebehlo per rollam hlasovanie spolumajiteľov

obchodného podielu, ktorého predmetom bolo ustanovenie Mgr. T. O. za spoločného zástupcu a tiež
udelenie poverenia pre spoločného zástupcu na vymenovanie konateľa žalovaného. Z registrového
spisu spoločnosti súd zistil, že na základe tohto hlasovania bola 2/3 väčšinou hlasov všetkých
spolumajiteľov spoločného obchodného podielu za spoločného zástupcu spolumajiteľov spoločného
obchodného podielu určená Mgr. T. O.. Zo zápisnice o rozhodnutiach jediného spoločníka pri výkone

pôsobnosti valného zhromaždenia spoločnosti z 22.12.2021 vyplynulo, že Mgr. T. O. ako spoločný
zástupca spolumajiteľov spoločného obchodného podielu pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia
spoločnostiprijalarozhodnutie,ktorýmvymenovalazakonateľaspoločnostiIng.P.O.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom B., J. XXXX/XX. Žalobkyňa v žalobe žiadala, aby súd určil, že toto rozhodnutie je neplatné,
nakoľko bolo prijaté nezákonne ustanoveným spoločným zástupcom.

25/ Obchodný zákonník žiadnym spôsobom neupravuje vnútorný vzťah a vzájomné postavenie
spolumajiteľov obchodného podielu navzájom. V zmysle § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka
sa preto primerane na právne postavenie spolumajiteľov jedného obchodného podielu použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka. Podľa § 853 Občianskeho zákonníka úprave vzájomného vzťahu
spolumajiteľov obchodného podielu najbližšie zodpovedá úprava spoluvlastníctva podľa § 136 a nasl.

Občianskeho zákonníka. Podľa § 114 ods. 3 Obchodného zákonníka môžu spolumajitelia obchodného
podielu vykonávať svoje práva vyplývajúce zo spoločného obchodného podielu len prostredníctvom
spoločného zástupcu. Za spoločného zástupcu si môžu spolumajitelia obchodného podielu zvoliť
buď niektorého zo spolumajiteľov alebo aj inú tretiu osobu, ktorá nemá postavenie spolumajiteľa
obchodného podielu. Najčastejším spôsobom ustanovenia spoločného zástupcu bude uzatvorenie

dohody o splnomocnení podľa § 31 Občianskeho zákonníka. V prípade, keď k vzájomnej dohode
nedôjde, do úvahy opäť prichádza analogická aplikácia príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka,
v uvedenom prípade konkrétne použitie ustanovenia § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkostí
spoluvlastníckych podielov. Ak by išlo o dôležité rozhodnutie, prehlasovaní spolumajitelia by v súlade s

§ 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka mohli žiadať, aby súd takéto rozhodnutie zmenil.
Súd prihliadol aj na zásady, na ktorých je postavený Obchodný zákonník, ktorý pri úprave interných
postupov v rámci kapitálových spoločností zásadne uprednostňuje väčšinový princíp pred princípom
jednomyseľnosti. Uvedené možno vyvodiť z toho, že štatutárny orgán, valné zhromaždenie a dozorná
rada v kapitálových spoločnostiach rozhodujú podľa Obchodného zákonníka väčšinou hlasov, a nie

jednomyseľne. Uvedené je odôvodnené okrem iného aj verejným záujmom na udržiavaní rozhodovacej
kapacity jednotlivých orgánov spoločnosti tak, že pri rešpektovaní vôle väčšiny zainteresovaných
subjektov, sa znemožňuje obštrukcia zo strany menšiny z nich. Verejný záujem tu spočíva v tom, že
ak spoločnosť nedosiahne v dôsledku obštrukcie menšinových členov daného orgánu rozhodnutie o
podstatnej záležitosti, akou môže byť napr. vymenovanie štatutárneho orgánu, uvedené môže spôsobiť

zánik spoločnosti rozhodnutím súdu v zmysle § 68b Obchodného zákonníka. Takáto situácia je nielen
na úkor väčšiny zainteresovaných subjektov, ktoré by sa na spoločnom postupe zhodnúť vedeli, ale aj
na úkor tretích osôb, akými sú predovšetkým veritelia a zmluvní partneri spoločnosti.
V prípade, ak spolumajitelia obchodného podielu rozhodujú podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka
o hospodárení so spoločnou inou majetkovou hodnotou, t.j. väčšinou spolumajiteľských podielov, musia

sa na procese prijímania rozhodnutia spolumajiteľov zúčastniť všetci spolumajitelia obchodného podielu,
teda každému spolumajiteľovi musí byť daná príležitosť vyjadriť sa k danej veci. Súd mal preukázané, že
e-mail z 18.12.2021 s návrhom hlasovania bol žalobkyni doručený, žalobkyňa na pojednávaní potvrdila,
že si daný e-mail prečítala dňa 20.12.2021. Aj keď sa žalobkyňa k e-mailu dostala až po lehote, v ktorejmala vyjadriť svoj súhlas resp. nesúhlas, žalobkyňa mala možnosť aj dodatočne požiadať o predĺženie
tejto lehoty alebo vyjadriť svoj nesúhlas s návrhom hlasovania.
Spôsob rozhodovania spolumajiteľov o spoločnom obchodnom podiele nie je konkrétne stanovený ani

v analogicky použiteľnom § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z čoho vyplýva s poukazom na princípy
súkromného práva, že pre platnosť tohto rozhodovania sa nevyžaduje jeho písomná forma a nič nebráni
tomu, aby bolo vykonané aj elektronicky. Keďže sa nevyžaduje naň písomná forma, tak podľa § 40 ods.
4 veta posledná Občianskeho zákonníka prejav vôle spolumajiteľa spoločného obchodného podielu pri
hlasovaní o hospodárení s ním nemusí byť ani podpísaný zaručeným elektronickým podpisom.

Keďže na vzťahy medzi spolumajiteľmi obchodného podielu navzájom sa primerane použije § 136 a
nasl.Občianskehozákonníka,vnútornývzťahmedzispolumajiteľmiobchodnéhopodielunavzájomnieje
obchodno-právnym, ale občianskoprávnym vzťahom. Vzájomné vzťahy medzi nimi sa preto nepovažujú
za vzťahy medzi spoločníkmi navzájom [§ 261 ods. 6 písm. a) Obchodného zákonníka]. Rozhodovanie
spolumajiteľov spoločného obchodného podielu nie je rozhodovaním valného zhromaždenia, preto
na takéto rozhodovanie nie je možné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka o valnom

zhromaždení.
Daným výkladom dospel súd k záveru, že ustanovenie spoločného zástupcu spolumajiteľov spoločného
obchodného podielu spoločnosti na základe majoritného princípu bolo uskutočnené v súlade so
zákonom a následne prijaté napadnuté rozhodnutie o ustanovení Ing. P. O. ako konateľa spoločnosti
nebolo prijaté v rozpore so zákonnom ani v rozpore so spoločenskou zmluvou.

26/ V prípade, ak by aj súd rozhodol, že ustanovenie spoločného zástupcu nebolo v súlade so zákonom,
nakoľko žalobkyni nebola poskytnutá primeraná lehota na oboznámenie sa s otázkou, o ktorej mali
spolumajitelia rozhodovať v písomnom hlasovaní uskutočnenom v dňoch 18.12.- 20.12.2021, pre
vyhovenie žalobe bolo potrebné, aby bol splnený ďalší predpoklad určenia neplatnosti rozhodnutia
jediného spoločníka, a to, že porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť

práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha. Spoločník sa môže úspešne domáhať
neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia len vtedy, keď mohlo byť napadnutým uznesením
obmedzené jeho právo.
27/ Súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, pretože nezistil žiadne právo patriace žalobkyni, ktoré by
vymenovaním správcu spoločného obchodného podielu ale aj samotným následným vymenovaním

konateľa mohlo byť obmedzené. Pri rozhodovaní súd vychádzal zo žaloby, v ktorej žalobkyňa uviedla,
že vymenovaním Ing. P. O. za konateľa prišla o akúkoľvek možnosť podieľať sa na riadení spoločnosti
a konaní za spoločnosť, dokonca môže prísť o svoj podiel na spoločnom obchodnom podiele.
Žalobkyňa ako spolumajiteľka spoločného obchodného podielu má právo podieľať sa na riadení
spoločnosti prostredníctvom spoločného zástupcu. Toto právo jej napadnutým rozhodnutím nebolo

obmedzené. Žalobkyni aj naďalej toto právo ostalo a môže ho vykonávať prostredníctvom ustanoveného
spoločného zástupcu. Bez ustanovenia spoločného zástupcu by toto právo žalobkyňa nemohla
vykonávať.Vprípade,akžalobkyňanesúhlasísosobou,ktorábolazaspoločnéhozástupcuustanovená,
podľa § 139 ods.2 Občianskeho zákonníka môže podať na súd návrh, aby rozhodol o spoločnom
zástupcovi. Z uvedeného dôvodu dospel súd k záveru, že žalobkyňa ustanovením spoločného zástupcu

a následným ustanovením konateľa, nemohla prísť o možnosť riadiť spoločnosť.
28/ Podľa § 133 ods. 1 Obchodného zákonníka, oprávneným konať v mene spoločnosti je konateľ
spoločnosti. Toto právo neprináleží spoločníkovi spoločnosti, a teda prostredníctvom spoločného
zástupcuanispolumajiteľovispoločnéhoobchodnéhopodielu.Žalobkyňavtomtoprípadenepreukázala,
že by napadnutým rozhodnutím bolo toto právo obmedzené, nakoľko toto právo jej neprináležalo ani

pred prijatím napadnutého rozhodnutia.
29/ Žalobkyňa v žalobe uviedla svoju obavu, že ustanovením spoločného zástupcu a následným
vymenovaním konateľa by mohla prísť o svoj podiel na spoločnom obchodnom podiele. Možnosť
a podmienky prevodu spolumajiteľského podielu na spoločnom obchodnom podiele Obchodný
zákonník neupravuje. Obchodný zákonník nedáva ani oprávnenie spoločnému zástupcovi a konateľovi

samostatne previesť samotný jednotlivý podiel spolumajiteľa na spoločnom obchodnom podiele
spoločnosti.
Spoločný zástupca môže vystupovať ako prevodca v zmluve o prevode spoločného obchodného podielu
spoločnosti ako celku, nemôže však tento previesť bez toho, aby mal súhlas od všetkých spolumajiteľov
spoločného obchodného podielu spoločnosti, keďže by išlo o nakladanie so spoločným obchodným

podielom spoločnosti. V tomto smere súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn.
III ÚS 646/2014 z 04.11.2014, kde Ústavný súd SR konštatuje, že: „Podľa názoru najvyššieho súdu
(rovnako, ako aj podľa okresného súdu a krajského súdu) sa pre platnosť zmluvy o prevode spoločného
obchodného podielu vyžaduje súhlas všetkých spolupodielnikov s prevodom. Podľa názoru najvyššiehosúdu (rovnako, ako aj podľa okresného súdu a krajského súdu) len platná zákonná úprava nepožaduje,
aby bol súhlas spolupodielnikov s prevodom spoločného obchodného podielu daný vo forme osobitného
písomného splnomocnenia, alebo tým, že by boli všetci spolupodielnici priamo účastníkmi zmluvy o

prevode obchodného podielu. Výklad ustanovenia § 114 ods. 3 Obchodného zákonníka vo vzťahu
k platnosti zmluvy o prevode spoločného obchodného podielu zo strany najvyššieho súdu (ako aj
okresného súdu a krajského súdu) je tak potrebné považovať za ústavno-konformný výklad.“
Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že žalobkyňa ustanovením spoločného zástupcu, ani
ustanovením konateľa spoločnosti, nemôže prísť o svoj podiel na spoločnom obchodnom podiele, a teda

ani toto jej právo nebolo obmedzené.
...
31/ Súd pri rozhodovaní dospel k záveru, že
- žaloba bola podaná v trojmesačnej prekluzívnej lehote
- žalobkyňa bola aktívne legitimovaná na podanie žaloby
- nebol preukázaný rozpor rozhodnutia jediného spoločníka pri výkone pôsobnosti valného

zhromaždenia so zákonom ani spoločenskou zmluvou, t.j. nebolo preukázané ani porušenie zákona,
ani spoločenskej zmluvy
- nebolo preukázané obmedzenie práva žalobkyne ako spolumajiteľky spoločného obchodného podielu
napadnutým rozhodnutím prijatým jediným spoločníkom dňa 22.12.2021
Nakoľko žalobkyňa neuniesla nielen dôkazné bremeno, ale neuniesla ani bremeno tvrdenia, vyhodnotil

súd žalobu ako nedôvodnú a zamietol ju.
...
35/ O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1
CSP tak, že procesne úspešnému žalovanému priznal voči procesne neúspešnej žalobkyni nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.“

4. V merite veci súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 1 ods. 2, § 114 ods. 3, § 125
ods. 1, § 131 ods. 1 a 2, § 132 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších
predpisov (ďalej len „ObZ“) a § 139 ods. 2 a 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení
neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods.
1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).

5. Proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 29Cb/3/2022 - 193 zo dňa 31.03.2023 podala včas
odvolanie žalobkyňa, ktorá namietala vydaný rozsudok v celom jeho rozsahu.
6. Odvolacie dôvody vymedzila ustanoveniami § 365 ods. 1 písm. d) /iná vada konania/, písm. f) /
nesprávne skutkové zistenia/ a písm. h) /nesprávne právne posúdenie/ CSP.
7. Žalobkyňa nesúhlasila so záverom súdu prvej inštancie v bode 24 odôvodnenia rozsudku, v ktorom

súd konštatoval, že na základe hlasovania per rollam konaného dňa 18.12.2021 až 20.12.2021, bola za
spoločného zástupcu spolumajiteľov spoločného obchodného podielu určená Mgr. T. O..
8. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na registrový spis žalovanej spoločnosti sp. zn.
27Exre/506/2021 a zápisnicu z pojednávania zo dňa 03.03.2023, z ktorej vyplýva, že rozhodnutie vo
veci sp. zn. 27Exre/506/2021 zo dňa 03.03.2023 bolo vykonané prečítaním. Dôvodila, že k takejto

úvahe mohol súd dospieť jedine na základe Čestného vyhlásenia o rozhodnutí spolumajiteľov zo dňa
12.12.2021, v ktorom je uvedené, že dňa 18.12.2021 sa uskutočnilo hlasovanie všetkých spolumajiteľov
per rollam, na ktorom bola Mgr. M. O. zvolená za spoločného zástupcu 2/3 väčšinou hlasov všetkých
spolumajiteľov spoločného obchodného podielu, a že s navrhovaným rozhodnutím súhlasili Mgr. M. O. a
Ing. V. O., pričom Mgr. L. H. (žalobkyňa) sa ako jediná v stanovenej lehote k návrhu nevyjadrila. Čestné

vyhlásenie však nie je listinou, ktorej by bolo možné pripísať dôkaznú hodnotu, ale jedná sa iba o úkon,
ktorým podpisujúca osoba potvrdzuje skutočnosti v ňom uvedené.
9. Žalobkyňa namietala, že spoločenská zmluva žalovaného neobsahuje odlišnú úpravu oproti
ustanoveniu§66ods.8ObZ:„Akzákonneustanovujealebospoločenskázmluvaalebostanovyneurčujú
inak, môže sa štatutárny orgán alebo dozorná rada uznášať, len ak je prítomná nadpolovičná väčšina ich

členov, na prijatie uznesenia je potrebný súhlas väčšiny prítomných členov. Spoločenská zmluva alebo
stanovy môžu určiť hlasovanie mimo zasadania orgánu aj písomnou formu alebo hlasovaním pomocou
prostriedkov oznamovacej techniky. Hlasujúci sa pritom považujú za prítomných.“ Nie je teda zrejmé,
kto bol oprávnený vyvolať hlasovanie per rollam, keďže spoločenská zmluva, ani stanovy neupravujú
možnosť hlasovania mimo zasadania orgánu písomnou formou, aký bol spôsob spracovania výsledku

hlasovania a oznámenia výsledku hlasovania členom orgánu. Hlasovanie per rollam tak nebolo podľa
názoru žalobkyne nikdy možné.
10. Z obsahu čestného vyhlásenia Ing. V. O. a Mgr M. O. vyplýva, že hlasovanie per rollam sa malo
uskutočniť dňa 18.12.2021, avšak Mgr. M. O. svoj e-mail odoslala dňa 19.12.2021 („Ahoj P., súhlasímso všetkým“). Hlasovanie sa teda nemohlo uskutočniť dňa 18.12.2021. Z predloženej komunikácie je
zjavné, že jediným, kto mal prejaviť vôľu vo vzťahu k navrhovanému obsahu e-mailu zo dňa 18.12.2021,
bola osoba označená bez elektronického podpisu, Mgr. M. O. (e-mail zo dňa 19.12.2021), ktorá ale

nehlasovala tak, aby ju bolo možné jednoznačne identifikovať ako odosielateľa. Nič jej pritom nebránilo
v tom, aby hlasovanie vykonala tak, aby tento úkon bol podpísaný ZEP-om a následne odoslaný hoc
aj e-mailom.
11. Žalobkyňa zastávala názor, že s týmito skutočnosťami sa súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku
nijako nevysporiadal, pričom, ak žalobkyňa v konaní namietala nielen neexistenciu hlasovania per

rollam, ale hlasovania ako takého, nemôže byť správny ani postup súdu, ktorý nezdôvodnil, na základe
akého listinného dôkazu dospel k záveru o hlasovaní Ing. V. O..
12. Tvrdila, že v konaní bolo preukázané iba to, že Ing. V. O. hlasovanie inicioval, pričom on sám
nehlasoval a rovnako ani žalobkyňa. Na základe uvedeného je nespochybniteľný záver, že Mgr. M. O.
nebola zvolená za spoločného zástupcu spoločného obchodného podielu 2/3 väčšinou hlasov, ale že
podiel hlasov v jej prospech predstavuje iba 1/3, teda ani nie polovicu. Podotkla, že žalovaný počas tohto

konania, resp. konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 27Exre/506/2021, neprodukoval
jediný dôkaz, ktorým by potvrdil, že Ing. V. O. skutočne hlasoval. V konaní teda nebolo preukázané
tvrdenie o dosiahnutí súhlasu Ing. V. O. a Mgr. M. O. hlasovaním per rollam v podiele 2/3.
13. Žalobkyňa nesúhlasila s právnym posúdením súdu v bode 27 odôvodnenia rozsudku, v ktorom
súd vyhodnotil žalobu ako nedôvodnú, nakoľko nezistil žiadne právo patriace žalobkyni, ktoré by

vymenovaním správcu spoločného obchodného podielu ale aj samotným následným vymenovaním
konateľa mohlo byť obmedzené (poznámka odvolacieho súdu - dôvody tejto námietky žalobkyňa
neuviedla.
14. Poukázala na záverečnú reč právneho zástupcu žalobkyne v konaní vedenom na súde prvej
inštancie pod sp. zn. 27Exre/506/2021 v spojitosti s výsluchom Mgr. M. O., z ktorého vyplynulo, že Mgr.

M. O. nevedela, kto ju zastupuje, aké oprávnenia jej vyplývajú z funkcie spoločného zástupcu, ani to,
či spoločenská zmluva umožňuje hlasovanie elektronicky. Na otázku, kto riadil rokovanie, odpovedala:
„Takto to neprebiehalo, resp. som laik, neviem, čo malo byť alebo nemalo byť správne, ja som len
súhlasila s tým, že budem SZ.“. Zámerom Mgr. M. O. nebolo vykonávať funkciu spoločného zástupcu:
„Chcela som len nech je vec už ukončená, čo najrýchlejšou cestou.“ Uvedené podľa názoru žalobkyne

celkom jednoznačne vylučuje Mgr. M. O. z postu spoločného zástupcu, a to aj z dôvodu nesúladu jej
prejavu vôle a vôle samotnej.
15. Podotkla, že záujmy žalobkyne boli v priamom rozpore so záujmami Mgr. M. O., ktorá nebola
oprávnenou na konanie v mene žalobkyne a nemohla vystupovať ani ako jej zástupca. Za uvedeného
stavu bolo ustanovenie Mgr. M. O. za spoločného zástupcu spoločného obchodného podielu neplatným

právny úkonom, pričom ide o otázku, ktorou sa mal súd prvej inštancie zaoberať ex offo.
16. Emailová komunikácia zo dňa 18.12.2021 a 20.12.2021 potvrdila, že správca spoločného
obchodného podielu „mal“ poverenie len na vymenovanie Ing. V. O. ako konateľa spoločnosti
TURANCAR CZ s.r.o. (bod 3.2 predmetného mailu), no nedisponoval poverením na vymenovanie Ing.
V. O. ako konateľa žalovaného. Predmetom hlasovania, ktorého sa týka čestné vyhlásenie Ing. V. O. a

Mgr. M. O., nikdy nebolo vymenovanie Ing. V. O. za konateľa žalovaného, na rozdiel od hlasovania vo
vzťahu ku spoločnosti TURANCAR CZ s.r.o.
17. Ani s touto opakovane prezentovanou námietkou sa súd prvej inštancie žiadnym spôsobom
nevysporiadal, pričom zo strany žalovaného nebol predložený jediný dôkaz, ktorý by potvrdil
uskutočnenie hlasovania o vymenovaní Ing. V. O. za konateľa žalovaného. Žalobkyňa na tomto mieste

opätovne zdôraznila, že Mgr. M. O. nemala mandát na vymenovanie Ing. V. O. za konateľa žalobcu,
keďže hlasovanie o takomto bode nebolo nikdy ani iniciované.
18. Žalobkyňa v odvolaní ďalej namietala neprimeranosť lehoty na hlasovanie, ktorá bola Ing. V. O.
poskytnutá od 14:04 hod dňa 18.12.2021 (sobota) do 10:00 hod dňa 20.12.2021 (pondelok). Žalobkyňa
saodoručenípredmetnéhoe-mailudozvedelaažpouplynutílehotynavyjadrenie,pričomjetohonázoru,

že tak ako jednodňová lehota, ani lehota v trvaní dvoch kalendárnych dní, ktorá zahŕňala víkend päť
dní pred Vianocami, nie je lehotou primeranou, a to aj s poukazom na to, že od uznesenia, ktorým bolo
ukončené dedičské konanie a vznikol spoločný obchodný podiel (15.11.2021) ubehla doba viac ako
jeden mesiac.
19. Odvolaciemu súdu dala do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/22/2018 zo

dňa 12.02.2019.
20. Dodala, že práve tunajší súd v konaní o zosúladení zapísaných údajov vedenom pod sp.
zn. 27Exre/506/2021 v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia na pojednávaní uviedol, že uvedenú
lehotu považuje za neprimerane krátku, čo bolo dôvodom, pre ktorý nepovolil zápis Mgr. M. O. akospoločného zástupcu. Dôvodila, že súd prvej inštancie mal možnosť sa oboznámiť nielen s registrovým
spisom žalovanej spoločnosti a rozhodnutím zo dňa 03.03.2023, ale aj zvukovou nahrávkou z tohto
pojednávania.

21. Na základe vyššie uvedeného mala žalobkyňa za to, že tunajší súd prvej inštancie mal konanie
prerušiť podľa § 164 CSP z dôvodu, že na tunajšom súde už prebiehalo konanie pod sp. zn.
27Exre/506/2021, v ktorom bola predmetom rozhodovania aj otázka vymenovania a zápisu Mgr. T. O.
akospoločnéhozástupcualeborozhodnúťvsúladesprávnymnázoromrovnakéhosúduleninéhosudcu
v konaní vedenom pod sp. zn. 27Exre/506/2021, ktorý vymenovanie Mgr. T. O. ako spoločného zástupcu

spoločného obchodného podielu vyhodnotil ako neplatné a navrhovaný zápis vykonať odmietol. Pokiaľ
sa konajúci súd prvej inštancie nestotožnil s právnym názorom vysloveným v konaní vedenom pod sp.
zn. 27Exre/506/2021, bol povinný tento svoj odlišný právny názor vecne a odborne zdôvodniť (I. ÚS
87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99).
22. Súd v tomto konaní nepostupoval žiadnym z uvedených spôsobov a svoj odklon od výsledku
konania sp. zn. 27Exre/506/2021 žiadnym spôsobom neodôvodnil. Žalobkyňa je tak presvedčená, že

uvedené predstavuje bezprecedentné konanie v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 36 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd.
23. V závere odvolania žalobkyňa namietala nedostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, majúc za
to, že súd sa absolútne nevysporiadal so záverečnou rečou a podaniami žalobkyne v konaní vedenom
pod sp. zn. 27Exre/506/2021, ako ani s podaniami v tomto konaní a rozhodnutím registrového súdu

sp. zn. 27Exre/506/2021 zo dňa 03.03.2023, v dôsledku čoho považovala napadnuté rozhodnutie za
nepreskúmateľné. V odôvodnení napadnutého rozsudku nemožno nájsť odpovede na všetky právne
a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany: „Súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.“ (IV. ÚS
115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS 209/04).
24. Z dôvodu, že ku dňu podania tohto odvolania žalobkyni nebolo doručené písomné vyhotovenie
rozsudku vydané v konaní sp. zn. 27Exre/506/2021 zo dňa 03.03.2023, žalobkyňa navrhla jeho
pripojenie k tomuto konaniu za účelom oboznámenia sa odvolacieho súdu s jeho obsahom a rovnako

aj pripojenie zvukového záznamu zo dňa 03.03.2023, v rámci ktorého v časti odôvodnenia rozhodnutia
zákonný sudca zdôvodnil, prečo nerozhodol o zápise Mgr. T. O. ako spoločného zástupcu do
obchodného registra, pričom vychádzal z totožných dôkazov a podaní strán konania, ako zákonný sudca
v tomto konaní.
25. Súčasne odvolaciemu súdu navrhla prerušenie tohto konania, a to až do právoplatnosti skončenia

konania vedeného na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 27Exre/506/2021, ktorého predmetom je o. i. aj
otázka vymenovania a zápisu Mgr. M. O. ako spoločného zástupcu spoločného obchodného podielu, a
výsledok ktorého má vplyv na prebiehajúce súdne konanie.
26. Z vyššie menovaných dôvodov žalobkyňa požadovala, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne zmenil tak, že

žalobe vyhovie a žalobkyni prizná nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.
27. K odvolaniu žalobkyne sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 28.04.2023, v ktorom na argumenty
žalobkyne reagoval nasledovne:
28. Žalovaný konštatoval, že konanie o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia
predstavuje osobitnú určovaciu žalobu podľa § 131 ods. 2 ObZ, v ktorom súd rozhodne o určení

neplatnosti napadnutého rozhodnutia len za kumulatívneho splnenia zákonných predpokladov. Jedným
z nich je aj existencia možnosti obmedzenia aspoň jedného konkrétneho práva spoločníka (žalobcu). Ak
neexistuje žiadne právo spoločníka, ktoré mohlo byť obmedzené, potom súd nemôže rozhodnúť o určení
neplatnosti napadnutého rozhodnutia valného zhromaždenia, a to ani keby napadnuté rozhodnutie bolo
v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami.

29. K námietke obmedzenia práv žalobkyne ako spolumajiteľky spoločného obchodného podielu
poukázal na bod 27 a 31 odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom súd jasne vysvetlil, že žalobu
zamietol predovšetkým z dôvodu, že nezistil žiadne právo patriace žalobkyni, ktoré by ustanovením
spoločného zástupcu, prípadne následným ustanovením konateľa bolo obmedzené, resp. mohlo byť
obmedzené. Súd nemal za preukázané žiadne obmedzenie práva žalobkyne ako spolumajiteľky

spoločného obchodného podielu prijatím rozhodnutia jediného spoločníka spoločnosti dňa 22.12.2021,
pretože dôkazné bremeno a bremeno tvrdenia žalobkyňa neuniesla. S jednotlivými námietkami
žalobkyne sa súd konajúci vo veci dostatočne vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku, a to
tak, že tvrdené práva jej buď vôbec nepatrili, resp. ak jej aj patrili, tak nemohli byť nijako obmedzené.30. Žalovaný podotkol, že žalobkyňa v rámci odvolania neuviedla žiadne ďalšie právo, ktoré mohlo byť
obmedzené napadnutým rozhodnutím jediného spoločníka spoločnosti a dokonca už nespomína ani tie
práva, ktoré tvrdila v prvostupňovom konaní.

31. K námietke rozporu rozhodnutia jediného spoločníka žalovanej spoločnosti so zákonom alebo
zakladateľskou listinou uviedol, že aj v prípade, ak by súd vyhodnotil napadnuté rozhodnutie za
nezákonné, nemalo by to vplyv na výsledok konania (zamietnutie žaloby), nakoľko tu nebol splnený
jeden z viacerých zákonných predpokladov - súčasne nemohlo byť ohrozené žiadne právo žalobkyne. S
uvedenou námietkou sa navyše súd zaoberal v bode 26 odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom

uviedol, že aj keby mal za to, že lehota poskytnutá žalobkyni na vyjadrenie k návrhu hlasovania bola
neprimeraná, nemohol by žalobe vyhovieť.
32. Žalovaný potom dôvodil, že všetky argumenty žalobkyne uplatnené v prvostupňovom konaní
týkajúce sa „nezákonnosti“ napadnutého rozhodnutia jediného spoločníka spoločnosti, nie sú
argumentami podstatnými pre rozhodnutie vo veci samej, pretože nemajú vplyv na samotné rozhodnutie
vo veci, a teda sú argumentami, s ktorými sa súd v odôvodnení napadnutého rozsudku nemusel

jednotlivo a podrobne vysporiadať, prípadne vysvetľovať dôvody ich neopodstatnenosti. V tomto smere
je plne postačujúce vysvetlenie, že súd nemal za preukázaný žiadny rozpor napadnutého rozhodnutia
jediného spoločníka spoločnosti so zákonom ani so spoločenskou zmluvou (bod 25 a 31 odôvodnenia
napadnutého rozsudku).
33. Žalobkyňa v odvolaní argumentovala rozhodnutím vydaným v konaní vedenom na súde prvej

inštanciepodsp.zn.27Exre/506/2021,tujevšakpotrebnéuviesť,žeaktuálneprvostupňovérozhodnutie
v tomto konaní síce bolo ústne vyhlásené, avšak do dnešného dňa nebolo písomné vyhotovené a
doručené stranám sporu a nie je právoplatné. To znamená, že ani prejudiciálna otázka týkajúca sa
primeranosti poskytnutej lehoty nie je vyriešená právoplatne. Žalovaný súhlasil s námietkou o povinnosti
súdu dôkladne zdôvodniť odklon od ustálenej rozhodovacej praxe, no nemožno opomenúť skutočnosť,

že tým má na mysli odklon od rozhodnutia, ktoré je právoplatné. Žalovaný navyše zastával názor, že v
riešených súdnych konaniach nejde o obdobnú vec, ale o konania s podstatne rozdielnym predmetom
a podmienkami pre vyhlásenie rozhodnutia, pričom vo veci sp. zn. 27Exre/506/2021 ide o nesporové
konania a vo veci sp. zn. 29Cb/3/2022 o sporové konanie.
34. Žalovaný nevidí dôvod na prerušenie konania do právoplatnosti skončenia konania vedeného na

súde prvej inštancie pod sp. zn. 27Exre/506/2021 (v súčasnosti súdne konanie vedené pod sp. zn.:
27Exre/506/2022), nakoľko aj keby tu v budúcnosti existovalo právoplatné (prejudiciálne) rozhodnutie
súdu o tom, že spoločný zástupca bol ustanovený v rozpore so zákonom z dôvodu neposkytnutia
primeranej lehoty na vyjadrenie k návrhu hlasovania spolumajiteľovi spoločného obchodného podielu,
nemalo by to vplyv na výsledok tohto súdneho konania (zamietnutie žaloby).

35.Knamietanýmdôvodomnezákonnostiuzneseniavalnéhozhromaždeniažalovanýpoukázalnasvoje
predošlé písomné podania v prvostupňovom konaní, kde sa podrobne vyjadril ku každému tvrdenému
dôvodu nezákonnosti napadnutého rozhodnutia jediného spoločníka spoločnosti.
36. Neobstojí ani námietka žalobkyne o údajnej neprimeranosti poskytnutej lehoty s ohľadom na všetky
okolnosti konkrétneho prípadu:

a) email s návrhom hlasovania bol žalobkyni poslaný na jej emailovú adresu, ktorá bola odosielateľovi
(Ing. V. O.) známa, nakoľko prostredníctvom tejto emailovej adresy žalobkyňa a Ing. V. O. predtým bežne
komunikovali;
b) na túto emailovú adresu Ing. V. O. posielal e-maily žalobkyni aj predtým, ktoré žalobkyňa čítala a
odpovedala na ne bez ohľadu na okamih odoslania (večer, v noci, cez víkend, vo sviatok);

c) Ing. V. O. sa vrátilo oznámenie o úspešnom doručení emailu žalobkyni ešte dňa 18.12.2021;
d) o potrebe ustanoviť spoločného zástupcu pre sfunkčnenie spoločnosti TURANCAR s.r.o. mala
žalobkyňa a jej právni zástupcovia vedomosť už pred 18.12.2021 z komunikácie s Ing. V. O.;
e) predmet hlasovania bol vecne jednoduchý, jeho pochopenie nevyžadovalo žiadne odborné
vedomosti, ani odborné posúdenie, ani žiadne časovo dlhšie „preštudovanie“;

f) žalovaná (druhý spolumajiteľ) - odpovedala bez akéhokoľvek problému hneď na druhý deň od
doručenia návrhu hlasovania (19.12.2021);
g) osobu navrhovanú za spoločného zástupcu (žalovanú) žalobkyňa osobne veľmi dobre pozná, (je to
jej sestra), nebolo teda potrebné si osobu kandidáta nijako osobitne preverovať;
h) žalobkyňa k uskutočneniu svojho rozhodnutia ohľadne návrhu hlasovania nepotrebovala vedieť, ako

sa ohľadne návrhu hlasovania rozhodla žalovaná;
i)návrhhlasovaniaboldoručenýdoemailovejschránkyžalobkyne(dosféryjejplnejapriamejdispozície)
už dňa 17.12.2021 a následne ten istý email aj opätovne dňa 18.12.2021 poobede;j) lehotu, ktorú mala žalobkyňa k dispozícii na vyjadrenie sa k návrhu hlasovania, je potrebné počítať
od momentu doručenia emailu žalobkyni (nie od momentu, kedy si ho otvorila a prečítala), čiže už od
17.12.2021 o 17:29 hod. (najneskôr od 18.12.2021 14:04 hod.) do 20.12.2021 o 10:00 hod., teda takmer

tri celé dni;
k) email zo dňa 17.12.2021 bol zároveň doručený aj právnym zástupcom, ktorí žalobkyňu v tom čase
zastupovali vo veci jej spolumajiteľského podielu na spoločnom obchodnom podiele v spoločnosti
TURANCAR s.r.o., a to S. H. a Y. W. a v tom čase právnemu zástupcovi žalovanej, JUDr. Š. T.;
l) žalobkyňa sa sama rozhodla, že nebude čítať doručené emaily cez víkend, ide o jej subjektívne

rozhodnutie, za ktoré si nesie zodpovednosť ona sama;
m) nie je daná žiadna relevantná objektívna skutočnosť, nezávislá od vôle žalobkyne, ktorá by jej bránila
si predmetný email otvoriť, prečítať a vyjadriť sa k návrhu hlasovania, prípadne požiadať o predĺženie
určenej lehoty ešte dňa 17.12.2021 podvečer (prípadne 18.12.2021 poobede), resp. neskôr v určenej
lehote. Žiadnu takú skutočnosť žalobkyňa netvrdila a už vôbec jej existenciu nepreukázala;
n) nešlo o pracovný email, od žalobkyne nebol požadovaný žiadny výkon práce za mzdu/odmenu, ale

naopak, išlo o činnosť pri správe osobného majetku žalobkyne.
37. Vyššie uvedené skutočnosti sú dôkazom, že žalobkyňa mala k dispozícii dostatočne primeranú
lehotu a možnosť oboznámiť sa s návrhom hlasovania o ustanovení spoločného zástupcu už odo dňa
17.12.2021.
38. Záverom žalovaný dodal, že žiadny právny predpis neustanovuje konkrétnu dĺžku lehoty,

ktorá by mala byť poskytnutá podielovému spolumajiteľovi na vyjadrenie k hlasovaniu/rozhodovaniu
spolumajiteľov spoločného obchodného podielu. Pre tieto účely nie je možné aplikovať žiadnu lehotu
ustanovenú v ObZ, teda ani lehotu na doručenie pozvánky na valné zhromaždenie spoločníkovi
spoločnosti, nakoľko vzájomný vnútorný vzťah medzi podielovými spolumajiteľmi spoločného
obchodného podielu nie je obchodnoprávnym vzťahom.

39. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/22/2018, na ktoré žalobkyňa v odvolaní poukázala,
je pre toto konanie podľa žalovaného irelevantné, nakoľko tu nejde o vyjadrenie sa spoločníka
spoločnosti k návrhu uznesenia prijímaného mimo valného zhromaždenia spoločnosti, ale o vyjadrenie
sa podielového spolumajiteľa spoločného obchodného podielu v hlasovaní podielových spolumajiteľov
spoločného obchodného podielu, na ktoré nie je možné ani subsidiárne aplikovať ustanovenia ObZ,

keďže nejde o obchodnoprávny vzťah.
40. Z vyššie menovaných dôvodov žalovaný odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu.
41. Na vyjadrenie žalovaného reagovala žalobkyňa odvolacou replikou zo dňa 18.05.2023, v ktorej

zotrvala na dôvodnosti podaného odvolania a v reakcii na tvrdenia žalovaného zaujala nasledovné
stanovisko.
42. Úvodom žalobkyňa poukázala na to, že dňa 15.05.2023 jej bolo doručené písomné vyhotovenie
rozhodnutia registrového súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 27Exre/506/2021, z ktorého vo vzťahu k
lehote poskytnutej žalobkyni na vyjadrenie k hlasovaniu vyplývajú nasledovné závery (bod 60, 62 až 64

a 67 odôvodnenia):
43. Určenie lehoty v trvaní od 17.12.2021 (piatok) o 17:29 hod. do 20.12.2021 (pondelok) o 10:00
hod. neposkytlo ostatným spolumajiteľom primeraný čas na reálnu možnosť uplatniť právo vyjadriť sa k
predmetu hlasovania a uvedenú lehotu nie je možné považovať za dostatočnú.
44. V dôsledku takto neprimerane krátkej lehoty nebol spoločný zástupca spoločného obchodného

podielu zvolený platne, následkom čoho sú neplatné aj ňou vykonané úkony (vymenovanie Ing. V. O.
za konateľa žalovaného) a úkony Ing. V. O. ako konateľa žalovaného.
45. Z dôvodu, že predmetom hlasovania nikdy nebolo vymenovanie Ing. V. O. za konateľa žalovaného,
tak spoločný zástupca spoločného obchodného podielu, bol povinný si vo vzťahu k takémuto výkonu
práv spolumajiteľov spoločného obchodného podielu vyžiadať udelenie pokynu na výkon týchto práv,

čo sa ale nestalo, pričom v tomto smere žalovaný počas celého konania nepredložil jediné podanie
adresované a doručené žalobkyni, ktorého predmetom mal byť návrh hlasovania o vymenovaní Ing. V.
O. za konateľa žalovaného.
46. Vo vzťahu k uvedenému potom dodala, že nie je akceptovateľné, aby ten istý súd pri posúdení
rovnakej právnej skutočnosti dospel k dvom absolútne rôznym záverom. Kým pre zákonného sudcu

v tomto konaní je predmetné hlasovanie „úplne v poriadku“, tak pre zákonného sudcu v registrovom
konaní je Mgr. M. O. ako spoločný zástupca „nezapísateľnou“ z dôvodu, že nebola platne zvolená a jej
zvolenie predstavuje neplatný právny úkon.47. Aj z vyššie označeného rozhodnutia registrového súdu celkom jednoznačne vyplýva, ktoré práva
žalobkyne boli porušené, a to právo vyjadriť sa k predmetu hlasovania a hlasovať, právo, aby mohla
byť obmedzená na svojich právach len takým spôsobom, ktorý neodporuje zákonu a v súlade so

zákonom (t. j. vymenovanie spoločného zástupcu len s formálnou možnosťou sa vyjadriť v neprimeranej
lehote), poskytnutie neprimerane krátkej lehoty na zúčastnenie sa na procese vytvárania kolektívnej vôle
spolumajiteľov spoločného obchodného podielu a zároveň obchádzanie § 122 ods. 1 a 3 OZ.
48. Žalobkyňa zdôraznila, že v civilných konaniach sa nachádzajú rôzne lehoty počítané či už na
kalendárne alebo pracovné dni, pričom za tú najkratšiu možno označiť lehotu na predvolanie podľa §

178 ods. 2 CSP. V tomto konaní pritom žalobkyni nebola poskytnutá ani obdobná lehota, či už vo väčšej
dĺžke kalendárnych dní, alebo v trvaní troch pracovných dní. Nie je pritom možné klásť žalobkyni za
vinu, že si cez víkend nekontrolovala e-maily. Žalobkyňa pritom mohla byť aj na dovolenke, na chate a
mimo signálu a vôbec nemusela mať ani technicky prístup k svojmu e-mailu.
49. Zároveň podotkla, že určenie lehoty v predmetnej dĺžke nebolo zrejme také nevyhnutné a
neodkladné, ako to prezentuje žalovaný, keďže podpis Mgr. M. O. na zápisnici o rozhodnutí jediného

spoločníkaboloverenýaždňa22.12.2021,t.j.dvadnipouplynutílehotyurčenejIng.V.O.nahlasovanie.
Ak teda samotná zápisnica o rozhodnutí jediného spoločníka bola zo dňa 22.12.2021, potom Ing. P. O.
ničnebránilourčiťlehotunahlasovanienapr.do22.12.2021do12:00hod.,pričomajtakútobyžalobkyňa
považovala za neprimerane krátku.
50. Na vyjadrenie žalobkyne reagoval žalovaný odvolacou duplikou zo dňa 08.06.2023, v ktorej zotrval

na doterajšej argumentácii a v krátkosti reagoval na novo uvádzané skutočnosti.
51. Citáciu z rozhodnutia registrového súdu sp. zn. 27Exre/506/2021 nepovažoval za relevantnú,
nakoľko ide o nesporové konanie o zosúladenie údajov v obchodnom registri so skutočným právnym
stavom.
52. Opätovne zdôraznil, že rozhodnutie síce bolo ústne vyhlásené a doručené stranám sporu, no nie je

právoplatné. Proti tomuto uzneseniu podali dňa 05.06.2023 odvolanie traja účastníci konania - Ing. V.
O., Mgr. M. O. a spoločnosť TURANCAR s.r.o., a preto ani prejudiciálna otázka týkajúca sa primeranosti
poskytnutej lehoty dosiaľ nebola vyriešená právoplatne.
53. Odhliadnuc od uvedeného, prejudiciálnymi závermi ohľadne primeranosti poskytnutej lehoty, ku
ktorým dospel sudca v nesporovom konaní vedenom pod sp. zn. 27Exre/506/2021, nie je sudca v

tomto sporovom konaní nijako viazaný, a to ani za predpokladu, ak by prejudiciálna otázka ohľadne
primeranosti poskytnutej lehoty bola vyriešená už právoplatne.
54. Práva, o ktorých žalobkyňa v odvolacej replike tvrdí, že jej patria, a že boli porušené, nie je
možné považovať za práva spoločníka, ktoré by patrili žalobkyni. Tie možno podľa názoru žalovaného
považovať výlučne za práva podielovej spolumajiteľky spoločného obchodného podielu v procese

rozhodovania spolumajiteľov spoločného obchodného podielu, pričom právami spoločníka spoločnosti
s ručením obmedzeným sa súd v registrovom konaní sp. zn. 27Exre/506/2021 ani nezaoberal, nakoľko
nebolipredmetomnesporovéhokonania.Dôvodil,žeakneexistuježiadneprávospoločníka,ktorémohlo
byť obmedzené, potom súd nemôže rozhodnúť o určení neplatnosti napadnutého rozhodnutia valného
zhromaždenia, a to ani keby napadnuté rozhodnutie bolo v rozpore so zákonom alebo so spoločenskou

zmluvou alebo so stanovami. Žalovaný preto vyslovil presvedčenie, že aj keby tieto práva boli skutočné
obmedzené/porušené, tak z pohľadu predpokladov určenia neplatnosti podľa § 131 ods. 2 ObZ, sú bez
právnej relevancie a odvolací súd by na ne nemal prihliadať.
55. Žalovaný ďalej namietal neprípustnosť novôt v odvolacom konaní v zmysle § 366 písm. d) CSP,
nakoľko porušenie práv v zmysle odvolacej repliky, žalobkyňa netvrdila počas prvostupňového, ani

odvolacieho konania. To platí aj vo vzťahu k argumentom žalobkyne, že v čase doručenia e-mailu sa
mohla nachádzať na dovolenke, či na chate, bez signálu a technického prístupu k e-mailu.
56. Pokiaľ ide o dĺžku procesných lehôt, žalovaný konštatoval, že lehota poskytnutá spolumajiteľovi
spoločného obchodného podielu v procese hlasovania a rozhodovania spolumajiteľov spoločného
obchodného podielu, o ktorej primeranosť v tomto konaní ide, nie je procesnou lehotou a nijako

nepodlieha regulácii v CSP.
57. Žalobkyňa doplnila svoju argumentáciu v podaní zo dňa 1.10.2025, v ktorom tvrdila, že závery
napadnutého rozhodnutia sú v rozpore so závermi registrového súdu prvej inštancie a súdu druhej
inštancie v konaní o zosúladenie údajov v obchodnom registri so skutočným právnym stavom ku
spoločnosti TURANCAR s.r.o., v ktorom Krajský súd v Nitre uznesením pod sp. zn. 4Cob/118/2024 zo

dňa 24.07.2025 k otázke zvolenia Ing. T. O. za spoločného zástupcu uviedol:
„35....Odvolacísúdskúmal,čisúdprvejinštancieohľadnezvoleniaspoločnéhozástupcuspolumajiteľov
spoločného obchodného podielu dospel k správnemu právnemu záveru. ...Predmetné ustanovenie nepredpisuje žiadny osobitný postup, ani uskutočnenie formálneho
hlasovacieho aktu, a pre rozhodnutie samotné nepredpisuje obligatórnu (napr. písomnú) formu ani
výslovne nedefinuje jeho náležitosti. Odvolací súd sa stotožnil s konštatovaním súdu prvej inštancie, že

bez ohľadu na veľkosť spolumajiteľského podielu nemožno z rozhodovania o spoločnom obchodnom
podiele vylúčiť, či opomenúť žiadneho zo spolumajiteľov. ... V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť,
že danie príležitosti vyjadriť sa k plánovanému spôsobu výkonu práv zo spoločného obchodného
podielu musí byť urobené materiálne, nie len formálne, t.j. je potrebné určiť spolumajiteľom spoločného
obchodného podielu primeranú lehotu na zúčastnenie sa na procese vytvárania kolektívnej vôle

spolumajiteľov spoločného obchodného podielu.“
„36. Čo sa týka otázky primeranosti lehoty poskytnutej Mgr. I. H. na vyjadrenie sa k návrhu hlasovania z
18.11.2021 a samotné hlasovanie, podľa názoru odvolacieho súdu z napadnutého rozhodnutia vyplýva,
že súd prvej inštancie túto posúdil správne, ... Spôsob určenia lehoty časovým okamihom jej konca,
keď jediné celé dni, počas ktorých plynula lehota, bola sobota a nedeľa, v tomto prípade súd prvej
inštanciedôvodnepovažovalzaobchádzanieustanovenia§122ods.1a3Občianskehozákonníka.Ako

uviedol súd prvej inštancie, lehota stanovená v emaile účastníka konania 2/ (Ing. P. O.), ktorým inicioval
hlasovanie o ustanovení spoločného zástupcu spoločného obchodného podielu bola nedostatočná,
majúca za následok neplatnosť tohto hlasovania, keďže nebola dostatočná na to, aby materiálne
poskytla všetkým - od iniciátora hlasovania - ostatným spolumajiteľom spoločného obchodného podielu
dostatočný čas na zúčastnenie sa na hlasovaní a zaujatí stanoviska k predmetu hlasovania, pričom toto

účastník konania 4/ aj namietal (a nekonvalidoval). Predmetná lehota bola nedostatočná, a to najmä
vzhľadom na to, že hoci by sa javila ako viacdňová, jedinými dňami, počas ktorých celých by plynula, by
bola sobota a nedeľa a neplynula by ani jeden celý pracovný deň. Vo vzťahu ku konkrétnemu hlasovaniu
preto takto stanovená lehota nie je dostatočná, keďže neposkytuje ostatným spolumajiteľom primeraný
časnareálnumožnosťuplatniťprávovyjadriťsakpredmetuhlasovaniaahlasovať.Odvolacísúdvtomto

smere odkazuje na bod 62. až 67. napadnutého uznesenia, kde súd prvej inštancie uvedený právny
záver bližšie odôvodnil.“
„37. ... keď vzhľadom na poskytnutú nedostatočnú lehotu bola Mgr. I. H. vylúčená z rozhodovania
o hlasovaní o ustanovení spoločného zástupcu spoločného obchodného podielu. Spoločný zástupca
spoločného obchodného podielu - t.j. účastník konania 3/ (Mgr. T. O.) tak nebola platne zvolená. S

poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne,
keď nezapísal účastníka konania 3/ (Mgr. T. O.) ako spoločného zástupcu spolumajiteľov spoločného
obchodného podielu v zapísanej osobe,“
58. K predloženému rozhodnutiu žalobkyňa uviedla, že nepredstavuje neprípustnú novotu v odvolacom
konaní, pretože pred vyhlásením napadnutého rozsudku týmto rozhodnutím nedisponovala.

59. Aj vzhľadom na predložené rozhodnutie trvala na tom, že napadnuté rozhodnutie je nesprávne a
právne neudržateľné, a to pre jeho výslovný rozpor s rozhodnutím Krajského súdu v Nitre v konaní o
zosúladenie údajov v obchodnom registri so skutočným právnym stavom.
60. Žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil, resp. aby toto rozhodnutie zmenil
tak, že podanej žalobe vyhovie.

61. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.
62. Odvolací súd po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote, proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, a po preskúmaní

napadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP) dospel
k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
63. Súd prvej inštancie vykonal riadne dokazovanie z hľadiska uplatneného nároku žalobkyne, keď
vykonal najmä všetky ňou predložené listinné dôkazy, ktorými preukazovala dôvodnosť žalovaného
nároku, prihliadol na procesnú obranu žalovaného ako aj na skutkové tvrdenia uplatnené procesnými

stranami a zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191 ods. 1 CSP dospel k
správnym skutkovým záverom, vyplývajúcim z v konaní produkovaných dôkazov a skutkových tvrdení.
Následne súd prvej inštancie vec aj správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite a v súlade
so zákonom odôvodnil. Odvolací súd preto odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie,
s ktorým sa stotožňuje a s poukazom na § 387 ods. 2 CSP nepovažuje za potrebné závery, v ňom

uvedené, opakovať.
64. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dopĺňa nasledovné:
65. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.66.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

67. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
68. Podľa § 365 ods. 1 CSP /Odvolacie dôvody/odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
69. Podľa § 379 CSP, /Viazanosť rozsahom odvolania/, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný
okrem prípadov, ak

a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý,
b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov,
c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
70. Podľa § 380 ods. 1 CSP, /Viazanosť odvolacími dôvodmi/, odvolací súd je odvolacími dôvodmi
viazaný.

71. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
72. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.
73. Podľa § 366 CSP /Novoty v odvolacom konaní/, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť

len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
74. Predmetom konania je nárok žalobkyne voči žalovanému na určenie neplatnosti rozhodnutia
jediného spoločníka pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti žalovaného zo
dňa22.12.2021.TýmtorozhodnutímbolzakonateľažalovanéhovymenovanýIng.P.O..Vtejtosúvislosti
namietala aj neplatnosť ustanovenia spoločného zástupcu spolumajiteľov spoločného obchodného

podielu, avšak do petitu podanej žaloby určenie neplatnosti tohto úkonu žalobkyňa nepremietla.
75. Odvolací súd poukazuje na to, že súd I. inštancie napadnuté rozhodnutie založil okrem iného na
tom, že nebolo preukázané obmedzenie práva žalobkyne ako spolumajiteľky spoločného obchodného
podielu napadnutým rozhodnutím prijatým jediným spoločníkom. Pri formulovaní tohto záveru súd I.
inštancie vychádzal z nasledovného zákonného ustanovenia:

76. Podľa § 131 ods. 2 ObZ, súd môže na návrh spoločníka určiť neplatnosť uznesenia valného
zhromaždenia, len ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva
spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha.
77. S otázkou obmedzenia práva žalobkyne ako spolumajiteľky spoločného obchodného podielu sa súd
I. inštancie podrobne zaoberal v odsekoch 26 až 29 napadnutého rozhodnutia.

78. Odvolací súd poukazuje na to, že žalobkyňa v podanom odvolaní závery súdu I. inštancie o tom, že
namietaným rozhodnutím jedného spoločníka nedošlo k obmedzeniu jej práv spoločníka, namietala ako
nesprávne, avšak žiaden dôvod nesprávnosti týchto záverov odvolací súd v podanom odvolaní nenašiel.
Podané odvolanie totiž v celom rozsahu obsahuje argumentáciu k dôvodom nezákonnosti namietaného
rozhodnutia jediného spoločníka pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti.

79. Odvolací súd považuje na tomto mieste za potrebné zdôrazniť, zhodne s vyslovenými závermi súdu
I. inštancie a ustanovením § 131 ods. 2 ObZ, že v prípade podania žaloby spoločníkom spoločnosti
(v danom prípade spoluvlastníkom spoločného obchodného podielu), ktorý nie je konateľom tejto
spoločnosti sa môže domáhať určenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia (v danom prípaderozhodnutia jediného spoločníka pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia), len v prípade, ak by
uplatnený dôvod neplatnosti dotknutého rozhodnutia mohol obmedziť práva žalobkyne ako spoločníka.
Nejedná sa tu o porušenie akýchkoľvek práv žalobkyne, ale musí ísť výlučne o také práva žalobkyne,

ktoré jej prislúchajú z titulu účasti na spoločnosti.
80. Obmedzenie práv spoločníka podľa § 131 ods. 2 ObZ musí žalobca jednak v konaní tvrdiť a zároveň
aj preukázať.
81. Odvolací súd musí konštatovať, že žalobkyňa v podanom odvolaní neuviedla jediný dôvod
nesprávnosti záverov súdu I. inštancie o tom, že žalobkyňa v konaní nepreukázala porušenie práv podľa

§ 131 ods. 2 ObZ.
82. Ak by preto aj bolo žalobkyňou namietané rozhodnutie jediného spoločníka nezákonné a žalobkyňa
porušenie jej práv podľa § 131 ods. 2 ObZ nepreukázala v konaní pred súdom I. inštancie, ani závery
súdu I. inštancie žiadnym relevantným spôsobom nespochybnila, nemožno jej žalobe resp. odvolaniu
priznať úspech.
83. Na podporu svojej argumentácie odvolací súd poukazuje na to, že k obdobným záverom dospel

aj Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 3Obdo/77/2020 z 26.10.2021, ktoré bolo uverejnené v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov č. 3/2022 pod číslom 30. Odvolací súd z tohto
rozhodnutia dáva do pozornosti najmä nasledujúce časti, ktoré sa týkajú skôr označených otázok:
„II.Okreminéhojepovinnosťouakcionáraakožalobcuuviesť,kobmedzeniuakéhojehoprávaakcionára
došlo, alebo mohlo dôjsť prijatím napadnutého uznesenia. Súd ex offo neskúma, či napadnutým

uznesením valného zhromaždenia mohlo dôjsť k obmedzeniu niektorého z akcionárskych práv žalobcu.
(poznámka odvolacieho súdu - prijatá právna veta)
25. Druhou právnou otázkou vyplývajúcou z obsahu dovolania žalovaného, ktorá je významná pre
rozhodnutie vo veci samej, a pri posúdení ktorej namietal dovolateľ nesprávne právne posúdenie súdmi
nižšej inštancie, je otázka, či je povinnosťou žalobcu, ktorý je spoločníkom (akcionárom) žalovaného,

uviesťzžalobe,včommalospočívaťobmedzeniejehopráv,alebočijepovinnosťousúdurozhodujúceho
o žalobe o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia skúmať splnenie tejto zákonnej
podmienky uvedenej v ustanovení § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka z úradnej povinnosti.
25.1. Dovolací súd uvádza, že predmetná právna otázka nebola doposiaľ v rozhodovacej praxi
dovolacieho súdu vyriešená, ako to definuje judikatúra ústavného súdu (k tomu viď aj I. ÚS 51/2020 a

I. ÚS 115/2020), preto dovolanie žalovaného je aj v tejto časti procesne prípustné podľa ustanovenia
§ 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p.
...
33. Vzhľadom na uvedené dovolací súd uzatvára, že základnou podmienkou podľa ustanovenia §
131 ods. 2 Obchodného zákonníka, aby mohol súd vyhovieť žalobe akcionára o určenie neplatnosti

uznesenia valného zhromaždenia, je, že sa ho napadnuté uznesenie týka, t. j. že prijatím uznesenia v
rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami spoločnosti mohlo dôjsť k obmedzeniu
jeho práv akcionára. Ak priamo z obsahu napadnutého uznesenia valného zhromaždenia nevyplýva,
že jeho prijatím mohlo dôjsť k obmedzeniu niektorého z práv akcionára, je povinnosťou akcionára ako
žalobcu uviesť, k obmedzeniu akého jeho práva akcionára upraveného v ustanoveniach § 176a až §

183a Obchodného zákonníka mohlo dôjsť prijatím napadnutého uznesenia. V prípade nesplnenia tejto
povinnosti žalobcom - akcionárom, nie je súd oprávnený skúmať z úradnej povinnosti, či napadnutým
uznesením valného zhromaždenia mohlo dôjsť k obmedzeniu niektorého z akcionárskych práv žalobcu.
34. S poukazom na vyslovené právne závery dospeli konajúce súdy k nesprávnym právnym záverom,
keď súd prvej inštancie mal za to, že je povinnosťou súdu skúmať ex offo splnenie tejto zákonnej

podmienky. Okresný súd pri formulovaní predmetného záveru síce odkázal na rozsudok najvyššieho
súdu z 13. februára 2003, sp. zn. 4Obo/122/2001, avšak takýto záver z uvedeného rozhodnutia
odvolacieho senátu najvyššieho súdu nevyplýva (viď bod 30.1. vyššie), a táto otázka ani v danom konaní
nebola posudzovaná.
34.1. Rovnako tak sa dovolací súd nestotožňuje s tvrdením krajského súdu, že povinnosť žalobcu -

akcionára preukázať, že napadnutým uznesením valného zhromaždenia malo dôjsť k obmedzeniu jeho
práv, nemá z ničoho vyplývať. Dovolací súd naopak je toho názoru, že pokiaľ zákon v ustanovení § 131
ods. 2 Obchodného zákonníka upravuje ako podmienku pre vyhovenie žalobe spoločníka (akcionára) aj
to, ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva žalobcu, je to práve
žalobca, ktorý musí splnenie tejto podmienky preukázať. Predmetný záver možno vyvodiť pritom už

priamo zo znenia ustanovenia § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka, z rozhodovacej praxe najvyššieho
súdu (viď napr. rozsudok z 9. apríla 2008, sp. zn. 5Obo/166/2006), ako aj z procesnoprávnej úpravy,
ktorú nie je možné opomínať. Jednak žalobca ako dominus litis určuje rozsah súdneho prieskumu a
zároveň je nutné zohľadniť zásadu kontradiktórnosti civilného sporového konania (k tomu viď článok9 Základných princípov Civilného sporového poriadku), ktorá sa vzťahuje aj na konanie o žalobe o
určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia. Uvedené znamená, že je na stranách sporu
(predovšetkým na žalobcovi), aby preukázali splnenie všetkých zákonných podmienok potrebných pre

rozhodnutie súdu. “
84. Z dôvodu, že žalobkyňa v podanom odvolaní nespochybnila závery súdu I. inštancie o tom, že
v konaní nepreukázala obmedzenie práv spoločníka podľa § 131 ods. 2 ObZ, odvolací súd musel
bez ďalšieho vyhodnotiť odvolanie žalobkyne ako nedôvodné a nespôsobilé spochybniť správnosť
rozhodnutia súdu prvej inštancie. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1

a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
85. Odvolací súd zároveň konštatuje, že z dôvodu hospodárnosti konania sa už nezaoberal odvolacími
námietkami žalobkyne voči zákonnosti namietaného rozhodnutia, pretože bez preukázania porušenia
práv žalobkyne podľa § 131 ods. 2 ObZ nebolo možné podané odvolanie vyhodnotiť ako dôvodné, a teda
vyhodnotenie ostatných odvolacích dôvodov nemohlo privodiť priaznivejšie rozhodnutie pre žalobkyňu.
86. K vyššie uvedenému odvolací súd dodáva, že v čase rozhodovania odvolacieho súdu neboli dané

dôvody na prerušenie konania z dôvodov žiadaných žalobkyňou, keďže táto žiadala o prerušenie
konania do právoplatnosti skončenia konania vedeného na Okresnom súde Nitra pod sp. zn.
27Exre/506/2021; v označenom konaní bolo rozhodnuté odvolacím súdom rozhodnutím sp. zn.
4Cob/118/2024 zo dňa 24.07.2025 (rozhodoval však Krajský súd v Bratislave a nie ako nesprávne
uviedla žalobkyňa Krajský súd v Nitre). O uvedených skutočnostiach žalobkyňa nepochybne aj mala

vedomosť, keďže rozhodnutie o odvolaní v označenej veci tomuto odvolaciemu súdu aj doručila.
87. Odvolací súd ďalej uvádza, že v danom prípade nemohol prihliadnuť na námietky, ktoré žalobkyňa
uplatnila v podaní zo dňa 18.5.2023, týkajúce sa vymedzenia jej práv spoločníka, ktoré mali byť
dotknutým rozhodnutím jediného spoločníka dotknuté, pretože táto námietka (ale aj ostatné námietky
v tomto vyjadrení) bola uplatnená až po uplynutí odvolacej lehoty (táto žalobkyni plynula od 31.3.2023

do 17.4.2023).
88. Zo skôr uvedených dôvodov, pre ktoré vyhodnotil podané odvolanie žalobkyne ako nedôvodné,
odvolací súd nepovažoval za dôvodné ani návrhy žalobkyne na pripojenie ňou označených súdnych
spisov.
89. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods.

1 a § 396 ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa
§ 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.
90. Toto rozhodnutie senát prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§
447 písm. d/ a e/ CSP).