Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, November 19, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 52Ek/2701/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125411635
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šablová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6125411635.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného: JUDr. Pavol Pospecha, advokát, so
sídlom Lichnerova 23, 903 01 Senec, IČO: 51 474 786, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom A. XXXX/X, XXX XX C., o vymoženie 108,09 Eura s príslušenstvom, rozhodujúc o sťažnosti
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 52Ek/2701/2025 zo dňa

10.11.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 52Ek/2701/2025 zo
dňa 10.11.2025 z a m i e t a .

II. Oprávnený n e m á nárok na náhradu trov sťažnostného konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 20.10.2025 domáhal od
povinnéhovymoženiapohľadávkyvovýške108,09Euraspríslušenstvomnazákladeexekučnéhotitulu-
Rozhodcovského rozsudku Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného Asociáciou arbitrážnych súdov,
z.z.p.o., sp. zn. 13/01/22 zo dňa 02.11.2022.

2. Uznesením sp. zn. 52Ek/2701/2025 zo dňa 10.11.2025 súd návrh oprávneného na vykonanie

exekúcie zamietol a oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal. Predmetné
uznesenie súd v osobe vyššieho súdneho úradníka odôvodnil tým, že oprávnený navrhuje vykonanie
exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku vydaného v spotrebiteľskom spore, pretože
predmetom rozhodcovského konania bol spor zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvorili
oprávnený a povinný dňa 28.03.2018. Pri posúdení charakteru zmluvy podľa občianskeho práva
upravujúceho spotrebiteľské zmluvy súd vychádzal z § 52 ods. 1 OZ v znení účinnom v čase

uzatvorenia zmluvy, ktorý definuje spotrebiteľskú zmluvu ako každú zmluvu bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvoril dodávateľ so spotrebiteľom. Spotrebiteľom je pritom fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti a dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Povinný bol v
zmluve identifikovaný menom, priezviskom, adresou trvalého bytu a rodným číslom. Teda povinný pri

uzatváraní zmluvy nekonal v rámci obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Naproti tomu
oprávnený pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, pričom uvedené
vyplýva z predmetu podnikania v Obchodnom registri, keď predmetom podnikania oprávneného je tiež
poskytovanie úverov. Vzhľadom na uvedené súd vyhodnotil zmluvu uzavretú medzi oprávneným a
povinným ako spotrebiteľskú zmluvu.
Ak teda oprávnený navrhuje vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku vydaného v

spotrebiteľskom spore, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku či sú kumulatívne
splnené všetky podmienky ustanovené v § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku, t.j. či rozhodcovskýrozsudok vydal rozhodca zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory,
či rozhodcovský rozsudok bol vydaný pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského
rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, ako aj to, či spotrebiteľská

rozhodcovská zmluva a rozhodcovský rozsudok spĺňajú podmienky podľa osobitných predpisov, a
či rozhodcovské rozhodnutie je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je splnená čo i len
jedna z vyššie uvedených podmienok, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietne. Táto
preskúmavacia fáza exekučného súdu spočíva v tom, že v prípade, ak sa exekúcia má vykonať na
podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore, exekučný súd má zákonnú

povinnosť preskúmať náležitosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy podľa osobitných predpisov
(podľa zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní) a či spotrebiteľský
rozhodcovskýrozsudokbolvydanýorgánomsprávomocounajehovydanie.Jelogické,žeexekučnýsúd
musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými
stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Iba platná spotrebiteľská rozhodcovská
zmluva môže totiž založiť právomoc stáleho rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a

rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, že právny úkon nebol nikdy uzavretý.
Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať stály rozhodcovský súd a v takom
prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal
stály rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto
otázku vyriešil rozhodcovský súd. Nedostatok právomoci stáleho rozhodcovského súdu odvíjajúci sa

od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu
nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 53 ods. 3
písm. f) Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na
ochranuprávspotrebiteľatvoriacichsamostatnéodvetviepráva,atospotrebiteľsképrávo.Týmtoúčelom
je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku

škode spotrebiteľa. Vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení poukázal na uznesenie Najvyššieho
súd SR sp. zn. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 09.02.2012, ďalej na ustálenú judikatúru najmä na uznesenie
Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2011 z 24.02.2011, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS
78/2011, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 1/2012 z 21.03.2012, rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3MCdo 20/2008, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 146/2011. Nedostatok

právomoci súdu (všeobecného aj rozhodcovského) sa považuje za neodstrániteľnú podmienku konania,
ktorá má ten dôsledok, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť
a vec postúpiť inému orgánu. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok.
V nadväznosti na vyššie uvedené sa tak exekučný súd v prvom rade zaoberal tým či rozhodcovská

zmluva, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu na vydanie exekučného titulu, spĺňa podmienky
podľa osobitných predpisov. Z obsahu spisu mal súd preukázané, že oprávnený uzatvoril s povinným
dňa 28.03.2018 spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu. V danom prípade je rozhodcovská zmluva
formulárovou zmluvou, pripravenou na predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované
údaje. Obsah zmluvy bol dopredu daný a dlžník ju mohol len ako celok odmietnuť alebo sa jej ako

celku podrobiť. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že rozhodcovská zmluva bola vyhotovená na
samostatnom hárku papiera. Preto súd nepovažoval rozhodcovskú zmluvu za individuálne dojednanú.
V bode 4 spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy je uvedené, cit.: „Akékoľvek spory, nezrovnalosti
alebo nároky medzi zmluvnými stranami, vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere (špecifikovanej v ods. 2), vrátane nárokov na náhradu poistného (ak dlžník

pristúpil k poisteniu schopnosti splácať úver podľa Zmluvy o spotrebiteľskom úvere), s porušením,
ukončením či neplatnosťou Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, budú riešené cestou príslušného súdu
v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní týmto stálym rozhodcovským súdom podľa jeho
rokovacieho poriadku: Slovenský arbitrážny súd so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, zapísaný v
zoznamestálychrozhodcovskýchsúdovvedenomMinisterstvomspravodlivostiSR,číslopovoleniaSRS

002 zo dňa 19.03. 2015 a uvedený dátum je aj dňom zápisu do zoznamu stálych rozhodcovských
súdov. Webové sídlo stáleho rozhodcovského súdu, na ktorom je zverejnený rokovací poriadok, je
D. a adresa pre elektronickú komunikáciu - C.. Zriaďovateľ tohto stáleho rozhodcovského súdu je
Asociácia Slovenských arbitrážnych súdov, záujmové združenie právnických osôb, IČO: 45 744 939,
so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava.“ a zároveň v bode 7.2 spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy je

uvedené, cit.: „Ak vyjadríte súhlas s uzavretím spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, v prípade, že druhá
strana podá proti Vám žalobu, Váš spor rozhodne stály rozhodcovský súd, ktorý má povolenie udelené
Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. To znamená, že Váš spor nebude rozhodovaný
všeobecným súdom; aj v tomto prípade však máte právo dovolávať sa na všeobecnom súde vyslovenianeplatnosti uzavretej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva,
štatút, rokovací poriadok ani ostatné predpisy stáleho rozhodcovského súdu sa nesmú odchýliť v
neprospech spotrebiteľa od zákona. Použitie štatútu, rokovacieho poriadku a ostatných predpisov

stáleho rozhodcovského súdu nesmie viesť k znevýhodneniu spotrebiteľa oproti druhej strane. Stály
rozhodcovský súd je povinný aj bez návrhu spotrebiteľa preskúmať, či vymáhaný nárok nie je založený
na neprijateľnej zmluvnej podmienke alebo na zmluvnom dohodnutí, ktoré je v rozpore s ustanoveniami
všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. Stály rozhodcovský súd je
povinný prihliadať aj na iné dôvody neplatnosti právneho úkonu, na ktoré by súd prihliadal aj bez návrhu.“

Z predloženej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy (bod 4) síce vyplýva možnosť riešenia sporov
alternatívne, teda že spotrebiteľský spor môže byť riešený buď cestou súdu v civilnom konaní alebo
v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom. Avšak z bodu 7.2 spotrebiteľskej rozhodcovskej
zmluvy jednoznačne vyplýva, že ak veriteľ (oprávnený) bude iniciovať podanie žaloby voči dlžníkovi
(povinnému), spor prejedná a rozhodne rozhodcovský súd, teda spor nebude rozhodovaný všeobecným
súdom, pričom je namieste konštatovať, že žalobcom je vždy oprávnený, ktorý si v zmysle bodu 7.2

rozhodcovskej zmluvy zvolí vždy rozhodcovský súd. Táto možnosť voľby medzi rozhodcovským súdom
a všeobecným súdom je preto len iluzórna a v konečnom dôsledku núti dlžníka podrobiť sa arbitráži. Súd
preto takto formulovanú rozhodcovskú zmluvu vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa
§ 53 ods. 4 písm. r) OZ, ktorá od dlžníka vyžaduje, aby riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní,
a to aj napriek tomu, že ustanovuje možnosť voľby. Ak teda súd vyhodnotil rozhodcovskú zmluvu ako

neprijateľnú zmluvnú podmienku, uvedené má za následok neplatnosť rozhodcovskej zmluvy.
Vyšší súdny úradník poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo
105/2011 zo dňa 10.10.2012 v zmysle ktorého: „Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského
súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky
vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou

viazaná.“ Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zo dňa
21.03.2012: „Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so
zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej
doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola
uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či

neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť
(nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.“
V nadväznosti na vyššie uvedené exekučný súd konštatoval, že nedostatok právomoci rozhodcovského
súdu v danom konaní odvíjajúci sa od neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci
za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku, čo spôsobuje, že

predmetný rozhodcovský rozsudok je nulitným právnym aktom a nemožno ho považovať za spôsobilý
exekučný titul podľa ustanovenia § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. Nulitný akt nikoho
nezaväzuje a hľadí sa na neho akoby neexistoval (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3 MCdo 20/2008 zo dňa 22.04.2009). Exekučný súd preto návrh oprávneného na vykonanie exekúcie
podľa § 53 ods. 3 písm. f) bod 1 Exekučného poriadku (z dôvodu, že rozhodcovská zmluva nespĺňa

podmienky podľa osobitných predpisov) v celom rozsahu zamietol.

3. Proti uvedenému uzneseniu podal oprávnený v zákonnom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú
odôvodnil tým, že majú za to, že rozhodcovská zmluva nenapĺňa znaky neprijateľných podmienok
v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka a preto posúdenie predmetnej rozhodcovskej zmluvy súdom

ako nekalej a teda neplatnej nepovažuje za správne právne posúdenie. Rozhodcovská zmluva
a proces jej uzatvárania v prerokovávanej veci spĺňa všetky podmienky uvedené v § 3, 4 a 5 zákona
č. 244/2002 Z.z. v znení platnom v dobe uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy. Medzi účastníkmi
uzavretá rozhodcovská zmluva (na diaľku v súlade so zákonom 266/2005 Z.z.) popri tom, že je
individuálnym dojednaním, nenapĺňa ani definíciu neprijateľnej podmienky podľa § 53 ods. 1 resp.

ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia rozhodcovskej zmluvy.
Vzhľadom na spôsobom uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a rozhodcovskej zmluvy podľa
zákona č. 266/2005 Z.z. neobstojí úvaha o tom, že spotrebiteľ nemal možnosť zasahovať do textu
zmluvy a rozhodcovskej zmluvy. Tieto mal vo svojom počítači a bez jeho súhlasu s textom uvedených
dokumentov odoslaného elektronicky by mu nemohol byť vygenerovaný unikátny potvrdzovací kód

pre podpísanie dokumentov na diaľku. Podpísaním dokumentov týmto kódom opakovane potvrdil
klient svoj súhlas s ich znením. Úvaha súdu v bode 17 odôvodnenia napadnutého uznesenia, že
nemal možnosť zasahovať do predloženého formulára je nepravdivá. Papierová podoba dokumentov
vznikla až po podpísaní ich odsúhlaseného znenia. Systémy určitej automatizácie postupov – tzv.„formulárové zmluvy“ sú jednoducho produktom rýchlosti doby. To však v tomto prípade neplatí, nakoľko
priuzavieranízmlúvnadiaľkumáklientzneniedokumentovkdispozíciiamáplnúautonómiurozhodovať
o prípadnej zmene ich obsahu. Klient mal dostatok času na oboznámenie sa s ich textami a na

prípadnépozmeňovacienávrhy.Dohodaopodpisovanídokumentovnadiaľkubolauzavretápodpísaním
unikátnym potvrdzovacím kódom.
Z formulácie v rozhodcovskej zmluve vyplýva, že spory zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere môžu
byť riešené buď v konaní pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Zmluva
neobsahuje povinnosť postupovať výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania pri riešení sporov,

nezrovnalostí, nárokov medzi zmluvnými stranami atď. Z jej obsahu je zrejmé aj to, že konanie pred
rozhodcovským súdom je len alternatívne, a teda sa nevyžaduje od spotrebiteľa, aby postupoval len
pred arbitrážou. Spotrebiteľ a dodávateľ nie sú nijako limitovaní pri podaní žaloby. K rovnakým záverom
dospeli vo svojich rozhodnutiach v obdobných veciach aj Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní sp.
zn. 17CoE/919/2015, či v konaní sp. zn. 43CoE/372/2013, alebo Krajský súd v Bratislave v konaní
sp. zn. 21CoE/211/2016, či Najvyšší súd SR v konaní sp. zn. 3Cdo/80/2017. Konajúci exekučný súd

sa v odôvodnení Uznesenia však odvoláva na staršiu už prekonanú, judikatúru z rokov 2011 a 2012
ako aj z roku 2009. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že rozhodcovská zmluva uzatvorená medzi
povinnýmaoprávnenýmbolariadneuzatvorenánadiaľkuvsúladesozákonomč.266/2005Z.z.(vznení
platnom v dobe uzatvorenia) a NIE JE ani nekalá a teda nemôže byť postihnutá sankciou absolútnej
neplatnosti.Opačnýprávnynázorjevrozporesvyššieuvedenousúdnoupraxouaskutkovýmaprávnym

stavom veci, popísaným v tejto sťažnosti. Nakoľko súd nedostatok právomoci rozhodcovského súdu
neodôvodnil inými vadami, tak potom rozhodnutie vydané rozhodcovským súdom spĺňa náležitosti
riadneho, spôsobilého exekučného titulu a nejedná sa o nulitný právny akt.

4.Vzmysle §202ods.1druhávetazákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti

(ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,
proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

5. V zmysle § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,

prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

6. V zmysle § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalejlen„CSP“),protiuzneseniusúduprvejinštancievydanémusúdnymúradníkom,ktorétrebadoručiť,
je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia

nie je prípustná.

7. V zmysle § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

8.Podľaust.§53ods.3písm.f)bod1Exekučnéhoporiadkusúdnávrhnavykonanieexekúciezamietne,

aksaexekúciamávykonaťnapodkladerozhodcovskéhorozhodnutiavydanéhovspotrebiteľskomspore
a spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nespĺňa podmienky podľa osobitných predpisov a podľa bodu 4
rozhodcovské rozhodnutie nespĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu alebo nie je vykonateľné.

9. Podľa čl. 2 ods. 1 CSP právna istota je stav v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho

spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej
ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude
rozhodnutý spravodlivo.

10. V zmysle § 3 ods. 1 zákona č.335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní“),
spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je dohoda medzi dodávateľom a spotrebiteľom o tom, že spory,
ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú zo spotrebiteľskej zmluvy alebo s touto spotrebiteľskou zmluvou
súvisia, rozhodne v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní určený stály rozhodcovský súd zapísaný v
zoznamepodľa§18aurčenývtejtospotrebiteľskejrozhodcovskejzmluve.Spotrebiteľskározhodcovská

zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov zmluvných strán.

11. Podľa § 3 ods. 2 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, spotrebiteľská rozhodcovská
zmluvamusíbyťpísomná,obsahovoaformálneoddelenáodspotrebiteľskejzmluvyanesmieobsahovaťdojednania,ktorénesúvisiasospotrebiteľskýmrozhodcovskýmkonaním.Písomnáformaspotrebiteľskej
rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj vtedy, ak bola uzavretá elektronickými prostriedkami, ktoré
umožňujú zachytenie jej obsahu a identifikáciu zmluvných strán, ktoré spotrebiteľskú rozhodcovskú

zmluvu uzavreli.

12.Podľaust.§3ods.3Zákonaospotrebiteľskomrozhodcovskomkonaní,spotrebiteľskározhodcovská
zmluva musí obsahovať
a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo dodávateľa

a meno, priezvisko, bydlisko spotrebiteľa,
b) označenie spotrebiteľskej zmluvy alebo spotrebiteľských zmlúv, na spory z ktorých sa vzťahuje
spotrebiteľská rozhodcovská zmluva,
c) označenie stáleho rozhodcovského súdu s uvedením názvu a sídla,
d) webové sídlo stáleho rozhodcovského súdu, na ktorom je zverejnený rokovací poriadok stáleho
rozhodcovského súdu (ďalej len "rokovací poriadok"), ako aj aktuálne údaje podľa § 18 ods. 3 a adresu

pre elektronickú komunikáciu a
e) poučenie podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 1.

13. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) po zistení, že sťažnosť bola podaná
včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie

vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po
skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal
napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia
pojednávania (§ 249 CSP) dospel k záveru, že rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka treba považovať
za vecne správne a sťažnosť oprávneného proti nemu tak za nedôvodnú. S poukazom na nesúhlas

oprávnenéhoprezentovanývsťažnostiakzvýrazneniusprávnostinapádanéhorozhodnutiasúduvádza:

14. Právnym základom ochrany spotrebiteľa a spotrebiteľskej zmluvy je článok 153 Zmluvy o založení
Európskej únie, ktorý sa po vstupe Slovenskej republiky aplikuje aj na našom území vrátane smernice
Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

15. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory,
ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodujú
v rozhodcovskom konaní. Bez ohľadu na spôsob uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi
dodávateľom a spotrebiteľom je potrebné považovať rozhodcovskú zmluvu za neprijateľnú podmienku,

ak vyznieva v neprospech spotrebiteľa a to vtedy, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa a nebola individuálne
dojednaná,čoplatíajpredanýprípad.Okreminéhosúduvádzaajto,žespotrebiteľoviboloodňatéprávo
zaručené článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože rozhodcovská zmluva mu bránila
uplatniť a domáhať sa svojho práva na všeobecnom súde a nútila ho podrobiť sa rozhodnutiu, ktorým

došlo k zneužitiu práv dodávateľom.

16. V danom prípade oprávnený nesprávne poukazuje na ust. § 3 – 5 zákona č. 244/2002 Z.z.,
pretože rozhodcovská zmluva č. 8500212998 zo dňa 28.03.2018 (uzavretá v rovnaký deň ako
zmluva o spotrebiteľskom úvere) je spotrebiteľskou rozhodcovskou zmluvou (čo nepoprel ani samotný

oprávnený), pričom podľa § 1 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z.z o rozhodcovskom konaní v znení
účinnom od 01.01.2015 v rozhodcovskom konaní podľa tohto zákona nemožno rozhodovať ani
spory medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace
so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré možno rozhodovať v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní
(spravujúcim sa v zmysle poznámky pod čiarou k predmetnému ustanoveniu zákonom č. 335/2014

Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Predmetná
spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, ktorá mala založiť právomoc Slovenského arbitrážneho súdu
zriadeného Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov z.z.p.o. je na samostatnej listine (nie je
súčasťou Zmluvy o spotrebiteľskom úvere ani súčasťou zmluvných dojednaní Zmluvy o spotrebiteľskom
úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., čo vyžaduje vyššie cit. ust. § 3 ods. 2 zákona

o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní). To však s poukazom na aj na rozhodovaciu činnosť
Ústavného súdu SR neznamená, že bola predmetná rozhodcovská zmluva s povinným len preto
individuálne dojednaná. Stále ide o formulárovú, vopred predtlačenú zmluvu, kde sa len doplnili údaje
týkajúce sa osobných údajov povinného (dlžníka). Takto koncipovaná formulárovú zmluva nemohla byťso spotrebiteľom ako slabšou zmluvou stranou individuálne dojednaná, nakoľko povinný – spotrebiteľ
nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť obsah uvedenej rozhodcovskej zmluvy. Neobstojí ani argument
oprávneného, že rozhodcovská zmluva bola individuálne dojednaná, pretože bola uzavretá na diaľku

a spotrebiteľ mal možnosť zasiahnuť do textu zmluvy ako aj rozhodcovskej zmluvy, nakoľko tieto mal
vo svojom počítači a bez jeho súhlasu s textom uvedených dokumentov, odoslaného elektronicky by
mu nemohol byť vygenerovaný unikátny potvrdzovací kód pre podpísanie dokumentov na diaľku. Pri
zmluve uzavretej na diaľku je stanovený iný spôsob súhlasu s ňou a podpisu, to však neznamená
že spotrebiteľ mohol meniť obsah formulárovej rozhodcovskej zmluvy, stále (rovnako ako pri zmluve

uzavretej na pobočke oprávneného a podpísanej vlastnoručným podpisom) ju mohol iba ako celok prijať
alebo odmietnuť. Neuzavretie zmluvného vzťahu, alebo následná možnosť od zmluvy odstúpiť nie sú
zákonnými kritériami pre posúdenie, či je zmluva, resp. zmluvné dojednanie individuálne dojednané,
alebo nie. Takýmto kritériom nie je ani súhlas so znením zmluvy, ktorý nevylučuje ani jej neplatnosť
pre neprijateľnosť zmluvy, zmluvného dojednania. Kritéria pre toto posúdenie sú stanovené v § 53 ods.
2 OZ: „Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ

možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.“ Je evidentné, že obsah
rozhodcovskej zmluvy spotrebiteľ ovplyvniť nemohol. Súd v napadnutom uznesení nespochybňoval
možnosť spotrebiteľa (povinného) oboznámiť sa s obsahom rozhodcovskej zmluvy pred jej uzavretím,
nezaložil neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy na ust. § 53 ods. 4 psím. a) OZ, podľa ktorého za
neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má

spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, ale na ust. § 53
ods. 4 písm. r) OZ. Preto je nepodstatná námietka oprávneného, že klient (povinný) mal v dôsledku
procedúry uzatvárania zmlúv na diaľku dostatok času na oboznámenie sa s ich textami a na prípadné
pozmeňovacie návrhy.

17. Naviac vzhľadom na skutočnosť, že k podpisu oboch zmluvných typov, t.j. zmluvy o spotrebiteľskom
úvere ako aj rozhodcovskej zmluvy došlo v ten istý deň, možno rovnako pochybovať aj o ostražitosti
povinného subjektu/spotrebiteľa, ktorého primárnym cieľom bolo uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, nie pripravenej a predtlačenej rozhodcovskej zmluvy. O jeho úsudku a vôli pristúpiť k takto
koncipovanej rozhodcovskej zmluve, kde de facto oprávneným subjektom pri výbere príslušného orgánu

oprávneného prejednať spor v prípade porušenia zmluvných povinností je výlučne veriteľ (oprávnený) by
sa dalo hovoriť za predpokladu, ak by po porušení zmluvných dojednaní v rámci predsúdnych rokovaní
s povinným bola povinnému zo strany oprávneného poskytnutá možnosť uzavretia rozhodcovskej
zmluvy, t.j. v štádiu, kedy by bola pozornosť povinného zameraná výlučne na vyriešenie prípadného
sporu s veriteľom a tento by prejavil vôľu riešiť spor takouto cestou. Za situácie, kedy si veriteľ vopred

pripraví rozhodcovskú zmluvu a povinný ju podpíše v rámci vybavovania zmluvy o spotrebiteľskom úvere
nemožno hovoriť o individuálne dojednanej rozhodcovskej zmluve.

18. Rozhodcovská zmluva je síce na prvý pohľad tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, teda dáva
na výber žalujúcej strane medzi všeobecným a rozhodcovským súdom, avšak v konečnom dôsledku bol

výber súdu na žalobcovi - veriteľovi, pretože v prípade, že sa rozhodne podať žalobu na rozhodcovský
súd, vyberie niektorý z uvedených rozhodcovských súdov, možnosť voľby dlžníka - spotrebiteľa je
len iluzórna a reálne mu tento výber neumožňuje. Z podstaty úverovej zmluvy a právneho vzťahu
ňou založeného totiž vyplýva, že subjektom, na podnet ktorého začne konanie o zaplatenie dlžnej
sumy, bude dodávateľ a teda na ňom bude aj voľba medzi všeobecným alebo rozhodcovským súdom.

Súčasťou konštantnej a relevantnej rozhodovacej praxe súdov (judikatúry) je i záver, podľa ktorého
možnosť iniciovania sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj spotrebiteľom treba považovať za skôr teoretickú
(keďže tu spektrum potenciálnych požiadaviek spotrebiteľa nesplnených druhou stranou zmluvného
vzťahu je zjavne veľmi obmedzené, pričom do takéhoto spektra samozrejme nemôže patriť žaloba o
zrušenie rozhodcovského rozsudku predpokladajúca prvotnú voľbu prejednania a takto i rozhodnutia

sporurozhodcom).Rozhodcovská zmluvanebola,napriekjejformulácii,skutočnealternatívnou.Značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spôsobuje už to,
ak spotrebiteľovi jeho zmluvný partner prakticky nanúti podrobenie sa právomoci rozhodcu v dôsledku
výberu (medzi viacerými do úvahy prichádzajúcimi spôsobmi riešenia sporu) vykonaného takouto
silnejšou stranou spotrebiteľského vzťahu. Túto nerovnováhu nie je spôsobilé eliminovať ustanovenie,

ktoré prakticky rovnocennú možnosť výberu poskytuje spotrebiteľovi, avšak len pre prípad záujmu jeho
samotného viesť spor (teda len v tom prípade, ak sa spotrebiteľ rozhodne sám stať žalobcom a niečo
od svojho zmluvného partnera požadovať). Veriteľ podaním návrhu v rozhodcovskom konaní uskutočnil
výber predpokladaný v dojednanej zmluve. Dôsledkom takto uzavretej rozhodcovskej zmluvy je, žespotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom
veriteľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Po tomto výbere už povinný nemal faktickú možnosť
podaťnávrhnazačatiekonania,resp.brániťsapredvšeobecnýmsúdom,čímdošlokporušeniuÚstavou

SR garantovaného práva každého na spravodlivý proces pred nezávislým a nestranným súdom.

19. Napokon vyššie uvedené závery vyplývajú z rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR vo veciach
problematiky vyhodnocovania platnosti rozhodcovských zmlúv, resp. rozhodcovských doložiek.

20. „Ak okresný súd považoval za relevantný fakt, že rozhodcovská zmluva „nebola súčasťou zmluvy o
revolvingovom úvere“ a ani podmienkou jej uzavretia, ústavný súd už k tomu uviedol, že takáto úvaha
naráža na samotnú podstatu ochrany pred neférovými klauzulami v rámci formulárovej agendy (III.
ÚS 60/2020). Je pravdou, že ak by si spotrebiteľ skutočne individuálne vyjednal zmluvnú podmienku,
súdnej ex offo kontrole by tento fakt naozaj bránil (§ 53 ods. 1 in fine Občianskeho zákonníka; alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne vyjednané“). Napríklad, ak by spotrebiteľ výslovne žiadal

dodávateľa,žebysarádodklonilodformulárovpoužívanýchdodávateľomarádbyuzavrelzmluvupodľa
vlastnej dikcie, vlastného textu v odklone od tlačív dodávateľa. To ale zjavne nie je predmetný prípad.
Nič nenasvedčuje tomu, že by sťažovateľka musela oprávneného nahovárať na uzavretie rozhodcovskej
zmluvyažesitextzmluvyvymienila.Tlačivorozhodcovskejzmluvypripravildodávateľ.Zožiadnehoaktu
teda nemožno vysledovať situáciu, že by sťažovateľka individuálne vyjednala rozhodcovský kontrakt.

Takou situáciou nie je ani fakt, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená samostatne na osobitnej
listine (v dôsledku čoho by mala mať charakter individuálneho dojednania nespadajúceho pod súdnu
kontrolu zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách). Individuálnosť vyjednaní totiž nie je
závislá od fyzického oddelenia časti dojednaní od iných, ale v preukázanej možnosti spotrebiteľa
ovplyvniť znenie formulárovej zmluvy predkladanej mu dodávateľom. Keďže rozhodcovská zmluva bola

navrhnutá vopred, a ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu, mal sa okresný súd zaoberať
pochybnosťami z toho vyplývajúcimi, teda napríklad, či sťažovateľka mala možnosť ovplyvniť výber
rozhodcovského súdu, ktorý prejednal spotrebiteľský spor, alebo vybrať miesto rozhodcovského konania
a súčasne či bol zoznam rozhodcovských súdov oprávneným určený vopred. Vznik spotrebiteľskej
rozhodcovskej zmluvy totiž vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa a jeho slobodnú voľbu o tom,

že si vymieňuje spotrebiteľské rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Dlžník, ktorému je predložená
typová zmluva v predtlači, nemá vzhľadom na takúto podobu zmluvy v zásade reálnu možnosť ovplyvniť
jej obsah, o to viac možno mať pochybnosti, či si je vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou
dojednanie rozhodcovskej zmluvy nesie.“
„Predmetná rozhodcovská zmluva síce dáva na výber žalujúcej strane medzi všeobecným a

rozhodcovským súdom, avšak v konečnom dôsledku bol výber súdu na žalobcovi, pretože v prípade, že
sa žalobca rozhodne podať žalobu na rozhodcovský súd, vyberie niektorý z uvedených rozhodcovských
súdov a možnosť voľby dlžníka – spotrebiteľa je len iluzórna a reálne mu tento výber neumožňuje.
Možnosť iniciovania sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj spotrebiteľom treba považovať za skôr teoretickú
(keďže tu spektrum potenciálnych požiadaviek spotrebiteľa nesplnených druhou stranou zmluvného

vzťahu je zjavne veľmi obmedzené, pričom do takéhoto spektra samozrejme nemôže patriť žaloba o
zrušenie rozhodcovského rozsudku predpokladajúca prvotnú voľbu prejednania a takto i rozhodnutia
sporu rozhodcom). Rozhodcovská zmluva nebola napriek jej formulácii skutočne alternatívna. Značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spôsobuje už to,
ak spotrebiteľovi jeho zmluvný partner prakticky nanúti podrobenie sa právomoci rozhodcu v dôsledku

výberu (medzi viacerými do úvahy prichádzajúcimi spôsobmi riešenia sporu) vykonaného takouto
silnejšou stranou spotrebiteľského vzťahu. Túto nerovnováhu nie je spôsobilé eliminovať ustanovenie,
ktoré prakticky rovnocennú možnosť výberu poskytuje spotrebiteľovi, avšak len pre prípad záujmu jeho
samotného viesť spor (teda len v tom prípade, ak sa spotrebiteľ rozhodne sám stať žalobcom a niečo od
svojho zmluvného partnera požadovať). Keďže výber súdu spočíval v konečnom dôsledku absolútne a

jedine na výbere strany podávajúcej žalobný návrh (čo je pri spotrebiteľskom úvere pravidelne veriteľ),
rozhodcovská zmluva dala sťažovateľke možnosť výberu súdu do rúk iba naoko.“ (nález Ústavného
súdu SR sp. zn. I. ÚS 382/2022-25 zo dňa 15.12.2022).

21. Logickým dôsledkom vyššie uvedených dôvodov bola predmetná rozhodcovská zmluva vyšším

súdnym úradníkom správne posúdená ako formulárovo dojednaná a neprijateľná zmluvná podmienka
v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy, pretože
spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. S
poukazom na neplatnosť rozhodcovskej zmluvy nemal rozhodcovský súd vôbec právomoc rozhodovaťdanú vec, preto predmetný rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul, ale
za nulitný právny akt.

22. Právny záver súdu nie je spôsobilé zvrátiť ani ustanovenie bodu 5 rozhodcovskej zmluvy, podľa
ktorého je dlžník oprávnený od tejto spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia
dôvodu do štrnástich kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy, ktoré sa však míňa účinkom ochrany
spotrebiteľa pred dôsledkami rozhodcovskej zmluvy, najmä pokiaľ veriteľ túto možnosť ponúka v rámci
formulárovej predtlače návrhu rozhodcovskej zmluvy bez vyvrátenia zákonnej domnienky o absencii jej

individuálneho dojednania (§ 53 ods. 2 a ods. 3 Občianskeho zákonníka). Ako už bolo uvedené vyššie,
zákonným kritériom pre posúdenie, či je zmluva, resp. zmluvná podmienka formulárovo dojednaná
a či je neplatná pre jej neprijateľnosť nie je dojednanie práva od zmluvy, resp. zmluvného dojednania
odstúpiť. Odstúpiť totiž možno len od platného právneho úkonu. Najprv sa teda posudzuje, či je
dojednaný dvojstranný právny úkon – zmluva vôbec platná a až následne má právny význam uvažovať,
či bolo možné od nej odstúpiť. Inak povedané, ak je neplatná napr. z dôvodu jej neprijateľnosti samotná

zmluva, resp. jednotlivé zmluvné dojednanie, nevyvoláva žiadne právne účinky s tým spojené, a preto
je neplatné aj dojednanie o práve od zmluvy, resp. zmluvného dojednania odstúpiť. Ak právny úkon
pre jeho neplatnosť nevyvolal žiadne právne účinky, nemá totiž právny význam od neho odstupovať.
Účelom a zmyslom odstúpenia od zmluvy je v súlade s § 48 OZ zrušenie právnych účinkov zmluvy, ktoré
v dôsledku jej platného uzavretia nastali. Keďže exekučný súd v tomto prípade konštatoval neplatnosť

spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy pre jej neprijateľnosť z dôvodov uvedených vyššie, nemá právny
význam zaoberať sa platnosťou dojednania o práve spotrebiteľa od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť.

23. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti viac krát zdôraznil, že exekučný súd v prípade
spotrebiteľských rozhodcovských rozsudkov síce neskúma vecnú stránku exekučného titulu z hľadiska

existencie neprijateľných zmluvných podmienok, ale obmedzuje sa na skúmanie exekučného titulu
v spojení s rozhodcovskou zmluvou, ktorá zakladá právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať
spotrebiteľský spor. Okrem posudzovania, či rozhodcovská zmluva obsahuje zákonné náležitosti, či
spor rozhodoval rozhodca a rozhodcovský súd oprávnený rozhodovať spotrebiteľské spory, je exekučný
súd povinný v zmysle § 53 ods. 3 písm. f) a ods. 4 Exekučného poriadku preskúmať, či rozhodcovské

rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu alebo či je vykonateľné. Pritom je potrebné
zohľadniť nielen formálnu, ale aj materiálnu vykonateľnosť titulu a v tejto fáze prieskumu exekučný súd
posudzuje platnosť rozhodcovskej zmluvy v kontexte, či nejde o neprijateľnú zmluvnú podmienku, čo
by zakladalo neplatnosť tohto zmluvného dojednania, teda rozhodcovský súd by nemal právomoc na
vydanie rozhodcovského rozsudku.

24. Súd teda uzatvára, že v danom prípade nemohol povinný ovplyvniť obsah formulárovej
zmluvy (vopred predtlačenej a pripravenej oprávneným). Za situácie, kedy si veriteľ vopred pripraví
rozhodcovskú zmluvu a povinný ju podpíše pred, resp. v rámci vybavovania zmluvy o spotrebiteľskom
úvere nemožno hovoriť o individuálne dojednanej rozhodcovskej zmluve nepodmieňujúcej uzavretie

hlavnej úverovej zmluvy.

25. Pokiaľ ide na oprávneným poukazované rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici z obdobia
rokov 2013-2016, v tejto súvislosti súd konštatuje, že v zmysle čl.144 ods. 1 Ústavy SR sudcovia sú
pri výkone funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou

zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom. V tomto ustanovení sú vymedzené pramene práva, ktoré
je povinný sudca rešpektovať. Všeobecne záväzné sú aj rozhodnutia Ústavného súdu SR vydané v
konaní o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1, 2 a 6 Ústavy SR. Okrem takto vymenovaných
prameňov práva je sudca pri rozhodovaní v konkrétnej veci viazaný aj právnym názorom odvolacieho
a dovolacieho súdu v konkrétnej veci. Sťažnostný súd ďalej poukazuje na to, že aj v podmienkach

Slovenskej republiky existuje rozsiahla rozhodovacia činnosť súdov v exekučných veciach v oblasti
ochrany spotrebiteľa, ktorá sa postupne vyvíjala, pričom postupný vývoj bol reflexiou danej doby, a
následne aj reflexiou prijatých legislatívnych zmien. Bez ohľadu však na logický a kontinuálny vývoj
právneho názoru súdov a ich posudzovania spotrebiteľských práv, sťažnosťou napadnuté uznesenie
vyššieho súdneho úradníka vychádza z rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, ktorá je nielen

rozhodovacou praxou aktuálnou, ale vzhľadom na jej vývoj a legislatívne zmeny aj rozhodovacou praxou
stabilnou.26. V súlade s princípom právnej istoty vyjadreným v článku 2 CSP je úlohou súdu skutkovo a právne
rovnaký resp. podobný spor, resp. právnu vec rozhodnúť v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou
najvyšších súdnych autorít, ktorou automaticky nie je ojedinelé rozhodnutie NS SR. Navyše rozhodnutie

NS SR sp. zn. 3Cdo/80/2017 (spor o vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu jednostranného
zvýšenia úrokovej sadzby zo strany žalovaného v súvislosti s úverom poskytnutým žalobcovi), na
ktoré poukázal v sťažnosti oprávnený, nebolo založené na rovnakom, resp. obdobnom skutkovom
základe. Uvedeným rozhodnutím NS SR zrušil rozsudok Krajského súd v Žiline z 9. novembra 2016 sp.
zn. 7 Co 170/2016 a rozsudok Okresného súdu Žilina z 11. novembra 2015 č.k. 27 C 303/2014-132

zrušuje a konanie zastavil z dôvodu nedostatku právomoci súdu, nakoľko súdy nižších inštancií
otázku právomoci súdu nevyriešili správne s poukazom na rozhodcovskú doložku, ktorá podľa názoru
dovolaciehosúdunevyvolávanerovnováhumedziúčastníkmikonaniaanebolaspôsobiláviesťkznačnej
procesnej nevýhode jednej z procesných strán. Žalobcovi bola daná možnosť výberu medzi tým, či
ovzájomnýchsporochzúverovejzmluvybudepríslušnýrozhodovaťrozhodcovskýsúdalebovšeobecný
súd, pričom žalobca možnosť výberu nevyužil a nevyznačením nesúhlasu v predznačenom políčku

vyslovil súhlas s príslušnosťou rozhodcovského súdu na prejednanie a rozhodovanie sporov v súvislosti
so zmluvou o úvere a návrh rozhodcovskej zmluvy prijal). V danom prípade išlo teda o odlišné skutkové
okolnosti prípadu, kedy zmluvné dojednania upravujúce právomoc rozhodcovského súdu nemali podobu
samostatnej rozhodcovskej zmluvy, ale podobu rozhodcovskej doložky, ktorá bola súčasťou zmluvy
o úvere, jedným z jej zmluvných ustanovení, pričom zaškrtnutím, vyplnením prázdneho predznačeného

políčka pri tejto rozhodcovskej doložke mohol žalobca vyjadriť nesúhlas s jej uzavretím. V danom
prípade NS SR neposudzoval teda prijateľnosť, platnosť rozhodcovskej zmluvy v znení predloženom
v tomto exekučnom konaní. Napokon sťažnostný súd opätovne poukazuje na už vyššie uvedenú
aktuálnu rozhodovaciu prax ústavného súdu, ktorý vo svojich rozhodnutiach konštatoval, že na vznik
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy sa vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa a jeho slobodná

voľbu o tom, že si vymieňuje spotrebiteľské rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Dlžník, ktorému
je predložená typová zmluva v predtlači, nemá vzhľadom na takúto podobu zmluvy v zásade reálnu
možnosť ovplyvniť jej obsah, o to viac možno mať pochybnosti, či si je vedomý všetkých dôsledkov, ktoré
so sebou dojednanie rozhodcovskej zmluvy nesie.“

27. So zreteľom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd postupom podľa § 250 ods. 1 CSP sťažnosť
oprávneného ako nedôvodnú zamietol.

28. Nakoľko návrh na vykonanie exekúcie bol súdom zamietnutý, pričom do vydania poverenia na
vykonanie exekúcie je účastníkom konania výlučne oprávnený, súd rozhodol, že tento nemá nárok

na náhradu trov sťažnostného konania z dôvodu, že oprávnený nebol vo veci podaného návrhu na
vykonanie exekúcie úspešný; v tomto štádiu konania je účastníkom exekučného konania výlučne
oprávnenýatedanietsubjektu,ktoréhobybolomožnéknáhradetrovkonaniazaviazať,povinnýsastáva
účastníkom exekučného konania až po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný poriadok
v ustanovení § 199a taxatívnym spôsobom vymenúva, čo považuje za trovy účastníkov konania.

Na strane oprávneného sú to výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním
návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky za
zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Tieto
trovy v zmysle § 199b Exekučného poriadku platí oprávnený. Na ich náhradu od povinného má však
nárok len v prípade, že súd vyhodnotí jeho návrh na vykonanie exekúcie ako dôvodný a teda vydá

poverenie na vykonanie exekúcie, v ktorom sa tieto trovy uvedú a na jeho základe vymáhajú. V zmysle
§ 199d ods. 1 Exekučného poriadku má totiž oprávnený voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanie exekúcie. Argumentum a contrario ak teda súd poverenie na vykonanie exekúcie nevydá,
pretože návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietne ako nedôvodný, oprávnený nemá nárok

na náhradu trov exekučného konania, ktoré platil. Na ich náhradu teda nemá nárok, keďže úspech
v konaní nemal a neexistuje subjekt, ktorého by bolo možné na náhradu trov zaviazať.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§

202 ods. 4 Exekučného poriadku).